Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422202011
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1422202011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Moniky Holickej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., so sídlom ul. Panónska cesta č. 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, adresa pre korešpondenciu:
Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Oddelenie regresných náhrad spätných vyňatí, ul. Ondavská č.
3, 825 21 Bratislava, proti žalovanému: E. A., W.. XX.XX.XXXX, M. F. G.. L. Č.. XXX/X, XXX XX F.,
zastúpenému: JUDr. Dávid Vöröš, advokát, so sídlom ul. Landererova č. 8, 811 09 Bratislava, IČO: 52
864 901, za účasti interventa: KOOPERATIVA poisťovňa, Vienna Insurance Group, a.s., so sídlom ul.
Štefanovičová č. 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.256,75,- eur s prísl., o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 07. novembra 2023, č.k. 7C/28/2022-130,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Intervenientovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému priznal

nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, intervenientovi nepriznal nárok
na náhradu trov. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa
§ 9 ods. 7 písm. c/ zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná. Konštatoval, že sporné medzi stranami sporu bolo či má súd uplatniť ustálené
spoluzavinenie zúčastnených strán v čase dopravnej nehody (pomer 75% : 25% nebol sporný).
Pokiaľ ide o samotný uplatnený nárok žalobcom podľa § 9 ods. 7 písm. c/ zák. č. 580/2004 Z. z.
o zdravotnom poistení zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u
poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním, t.j. má právo voči tretím osobám na náhradu
vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho
konania voči poistencom (v danom prípade ale nie voči poistencovi, ktorého spoluzavinenie vyčíslila
poisťovňaKOOPERATÍVA- intervenientna25%pričomvýškaspoluúčastinebolasporná).Zuvedeného
vyvodil záver, že právo žalobcu je podľa zákona možné uplatniť voči tretej osobe ako nárok na úhradu
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, nakoľko k predmetnému poškodeniu zdravia poistenca

žalobcu Y. Y. došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania, ktoré vyplýva z trestného rozkazu
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/14/2021 (bol účastníkom dopravnej nehody a poistenca
zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie) a toto právo žalobcovi prislúcha podľa zákona č. 581/2004
Z. z. o zdravotnom poistení. Žalovaný je podľa uvedeného rozhodnutia súdu nositeľom hmotnoprávnejpovinnosti nakoľko on spôsobil zavineným protiprávnym konaním poistencovi žalobcu Y. Y. poškodenie
zdravia(vrozsahu75%),ktorésivyžiadalopotrebuposkytnutiazdravotnejstarostlivostiatedajepasívne
vecne legitimovaný. Pokiaľ sú splnené zákonné podmienky, má zdravotná poisťovňa voči tretím osobám

nárok na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré vynaložila. Zdravotnej poisťovni,
ktorá z titulu zdravotného poistenia uhradila náklady zdravotnej starostlivosti zdravotníckym zariadením
za svojho poistenca, nepochybne vzniká majetková ujma, ktorá je odškodniteľná za splnenia zákonom
stanovených predpokladov. Z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť predložených
navrhovateľom súdu jednoznačne vyplýva, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti žalobca zaplatil

za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v príčinnej súvislosti s predmetným poškodením zdravia za Y.
Y. ako poistenca náklady zdravotnej starostlivosti 5027,-eur. Žalobca vyzval listom č. RP 20611697
zo dňa 20.12.2021 na náhradu predmetných vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti v lehote
15 dní odo dňa doručenia výzvy. Dňa 24.01.2022 žalobca prijal od poisťovateľa motorového vozidla v
súvislosti s vedením ktorého došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaného k poškodeniu zdravia
poistenca žalobcu poisťovne KOOPERATÍVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group Štefanovičova

4, 816 23 Bratislava, IČO : 00 585 441 čiastočné plnenie vo výške 3770,25,-eur. Žalobou uplatnená
suma 1256,75,-eur v tomto konaní predstavuje zvyšnú časť (25%) neuhradenej žalobcom požadovanej
náhrady. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že Y. Y. viedol bicykel bez predného osvetlenia v
čase dopravnej nehody. Na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktoré boli síce vynaložené
zdravotnou poisťovňou na starostlivosť o jej poistenca, avšak neboli zapríčinené konaním tretej osoby

(žalovaným neboli zapríčinené v rozsahu 25%) však zdravotná poisťovňa nárok nemá, lebo s takouto
skutočnosťou zákon jej nárok voči tretím osobám nespája t.j. boli zavinené konaním poisteného v
rozsahu 25% a nie žalovaným ako treťou osobou a za tieto žalovaný nezodpovedá. Na jej regresnú
náhradu je potom rozhodujúce, či zdravotná poisťovňa vynaložila náklady za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť a či vynaložené náklady na liečenie jej poistenca boli v príčinnej súvislosti so zavineným

protiprávnym konaním tretej osoby t.j. žalovaného. Pokiaľ Všeobecná zdravotná poisťovňa (žalobca)
náklady spojené s liečením jej poistenca Y. Y. a zdravotná starostlivosť poistenca navrhovateľky bola
poskytovaná v dôsledku protiprávneho zavineného konania žalovaného (ktoré skutočnosti žalovaný a
intervenient v rozsahu 75% nespochybňovali), je uplatnený nárok v rozsahu 75% dôvodný (táto suma
ale už bola žalobcovi intervenientom uhradená). S poukazom na skutkový stav žalobu o zaplatenie

zvyšných 25% (1256,75,-eur - t.j. náklady ktoré boli zavinené konaním poisteného Y. Y. a nie žalovaným
ako treťou osobou a preto žalovaný za vznik týchto nezodpovedá keďže nie sú pokryté jeho zavinením),
zamietol. Žalovanému ako plne úspešnej strane sporu súd priznal nárok na náhradu trov konania. Súd
intervenientovi nepriznal nárok na náhradu trov konania nakoľko mu žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, aby bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s
otázkou možnosti aplikácie inštitútu spoluzavinenia vo vzťahu k regresnému právu zdravotnej poisťovne
v zmysle § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z.. Zastáva názor, že náklady zdravotnej starostlivosti

uplatnené voči žalovanému mu patria v plnej výške bez zohľadnenia prípadného spoluzavinenia
zo strany poškodeného, v predmetnom prípade je nutné skúmať iba to, či došlo k zavinenému
protiprávnemu konaniu tretej osoby voči poistencovi žalobcu a miera spoluzavinenia poškodeného
sa nezisťuje. Poukázal na to, že základnými predpokladmi pre vznik nároku zdravotnej poisťovne na
regresnú náhradu sú vznik poškodenia zdravia poistenca, zavinené protiprávne konanie tretej osoby,

príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním a škodou na zdraví a úhrada poskytnutých
nákladov zdravotnej starostlivosti zdravotnou poisťovňou, ktoré boli v predmetnej veci preukázateľne
naplnené. Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp.zn.
1Cdo/205/2012) ako aj charakteru regresného nároku zdravotnej poisťovne, je nepochybné, že nejde
o právo na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka a nemožno vo vzťahu k regresnému

nároku preto skúmať existenciu a rozsah spoluzavinenia poškodeného a tieto následne uplatňovať.
Druhy prípadov, v ktorých zdravotnej poisťovni vzniká voči jej poistencovi regresné právo, taxatívne
zakotvuje ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z., pričom zavinené protiprávne konanie
poistenca ním nie je. Regresné právo vzniká zdravotnej poisťovni v prípade zavineného protiprávneho
konania výhradne voči tretej osobe, odlišnej od osoby zdravotnej poisťovne a osoby jej poistenca. Z

toho vyplýva, že pri uplatňovaní tohto práva zdravotnou poisťovňou legislatíva nezakladá akúkoľvek
oporu na uplatnenie spolu spoluzodpovednosti poistenca na vzniku regresného práva založeného v
dôsledku spoluzavinenia protiprávneho konania tretej osoby. Argumentoval, že ním uplatnený nárokje nárokom vzniknutým v oblasti verejného práva, čo vylučuje aplikáciu inštitútov súkromného práva,
vrátane spoluzavinenia na vzniku škody. Poukázal na judikatúru založenú rozsudkami krajských súdov.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zdôraznil, že medzi zákonné podmienky vzniku
nároku zdravotnej poisťovne na regresnú náhradu je aj existencia príčinnej súvislosti medzi zavineným
protiprávnym konaním a škodou na zdraví. Žalobca si teda odporuje, keď na jednej strane namieta
právne posúdenie súdu, ktorý skúmal existenciu príčinnej súvislosti a na druhej strane sám tvrdí, že
zákonnou podmienkou na vznik jeho nároku je aj príčinná súvislosť. Navrhol napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

4. Intervenient vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na právoplatný rozsudok Okresného
súdu Námestovo zo dňa 24. júla 2023, pričom rozsudky na ktoré poukazoval žalobca v podanom
odvolaní, sú nepochybne staršieho dáta. Poukázal tiež na novšie rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
zo dňa 30.06.2022.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie

je dôvodné.

6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie posúdil žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku,
ktoré žalobca predložil na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj z hľadiska opodstatnenosti

prostriedkov procesnej obrany žalovaného. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré
vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú
dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Vec posúdil správne aj po právnej stránke
a odvolací súd nezistil, že by boli v rozpore so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej
praxe najvyšších súdnych autorít.

7. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v prípade nároku zdravotnej
poisťovne na náhradu nákladov vynaložených na úhradu zdravotnej starostlivosti je potrebné skúmať
aj spoluzavinenie poistenca zdravotnej poisťovne na poškodení zdravia, plne stotožňuje. Žalobca v
podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej

inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, a ani takými, ktoré by nebol
súd prvej inštancie uvážil, z konania pred súdom prvej inštancie iným, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty, nie sú spôsobilé privodiť iné právne
posúdenie danej veci.

8. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného
dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno
považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové
a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi
uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom,

tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

9. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal podanou žalobou zaplatenia sumy 1.256,75 eur s

príslušenstvom proti žalovanému, ktorý spôsobil dňa 17.09.2020 jeho poistencovi zranenia, ktoré
si vyžiadali poskytnutie zdravotnej starostlivosti. V súvislosti so zranením a liečením poistenca
žalobca vynaložil liečebné náklady za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi v jeho zmluvných
zdravotníckych zariadeniach v úhrnnej výške 5.027 eur. Poisťovateľ motorového vozidla, v súvislosti s
vedením ktorého došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaného k poškodeniu zdravia poistenca

žalobcu, uhradil žalobcovi sumu 3.770,25 eur po zohľadnení spoluzavinenia poistenca žalobcu v
rozsahu 25%. Žalobca sa preto; s poukazom na § 9 ods. 7 písm. c) zákona. č. 580/2004 Z. z. o
zdravotnom poistení; domáhal od žalovaného zostatku úhrady z dôvodu, že sa proti jeho poistencovi
dopustil zavineného protiprávneho konania, za ktoré bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súduBratislava IV zo 06. 04. 2021, sp. zn. 3T/14/2021. Žalovaný sa v spore bránil tým, že škoda bola
spôsobená na zdraví poškodeného poistenca žalobcu aj jeho zavineným protiprávnym konaním, a to
v rozsahu 25%.

10. Podľa § 9 ods. 7 písm. c) zákona. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa má
právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe,
ak k úrazu alebo k inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

11. Nakoľko v posudzovanej veci žalovaný poukazoval na spoluzavinenie poškodeného poistenca
žalobcu na vzniku škody porušením jeho povinnosti v súvislosti s prevádzkou vozidiel v cestnej
premávke, v konaní vznikla sporná otázka, či je možné v rámci regresného nároku zdravotnej poisťovne
na náhradu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť o poistenca zohľadniť aj spoluzavinenie
samotného poistenca ako poškodeného. V tejto otázke neexistuje jednotná rozhodovacia prax súdov.

12. Časť rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré v tomto smere vychádzajú z charakteru uplatňovaného
nároku, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, zastáva názor, že nemožno subsidiárne aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa náhrady škody, a teda ani skúmať existenciu a rozsah
(prípadného) spoluzavinenia osoby poškodenej. Poukazujú na to, že regresný nárok, ktorým je v
danom prípade právo poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť (za predpokladu, že došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu tretej osoby),
je hmotnoprávnym nárokom poisťovne voči tretej osobe vyplývajúci z osobitných právnych predpisov,
a nie je právom na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka a k tomu ustanoveniu nemôžu
byť ustanovenia Občianskeho zákonníka špeciálnymi ustanoveniami, nakoľko aplikácia ustanovení
Občianskeho zákonníka o náhrade škody je v danom prípade vylúčená. Súdy poukazujú na to, že

ide o nárok vzniknutý v oblasti verejného práva, čo už zo svojej podstaty vylučuje aplikáciu inštitútov
súkromného práva (napríklad spoluzavinenia na vzniku škody), a preto otázka miery spoluzavinenia
poškodenej osoby nie je dôležitá, významným a rozhodujúcim je totiž samotný fakt, že tretia osoba
protiprávnym konaním spôsobila úraz, resp. iné poškodenie zdravia poistenca žalobcu. Zásadný rozdiel
oproti náhrade škody (ako typickému občianskoprávnemu, resp. súkromnoprávnemu inštitútu) je v

prípade regresného nároku v zmysle § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. (v súčasnosti § 9
ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z.) daný práve jeho základom vo verejnom práve - v systéme
verejného zdravotného poistenia. Právny predpis verejného práva ani nemá prečo upravovať inštitút
spoluzavinenia.

13. Na rozdiel od tejto rozhodovacej praxe odvolací súd zastáva názor, že tretia osoba zodpovedá
zdravotnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej
súvislosti s nákladmi vynaloženými na ošetrenie a liečenie poistenca. Na náhradu nákladov v rozsahu,
v akom ich síce zdravotná poisťovňa vynaložila na liečenie poistenca, ale neboli zapríčinené konaním
tretej osoby, zdravotná poisťovňa nemá nárok, lebo s takouto skutočnosťou zákon jej nárok voči

tretej osobe nespája. Zdravotnej poisťovni nárok na úhradu nákladov vynaložených v rámci verejného
zdravotného poistenia neprináleží v rozsahu, v akom sa na ujme na zdraví poistenca podieľalo konanie
samotného poškodeného poistenca.

14. Odvolací súd pritom prihliadol aj na závery, ktoré boli vyslovené Najvyšším súdom SR v

rozhodnutípublikovanomvZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
pod R č. 26/2005 v súvislosti s aplikáciou § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. účinného do
31.12.2003 podľa ktorého Sociálna poisťovňa mala právo voči tretím osobám na náhradu dávok
poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania. Dovolací súd vyslovil, že v prípade tohto nároku treba zohľadniť spoluzavinenie

poškodeného pri vzniku škody podľa § 441 Obč. zák. Konštatoval, že uvedený regresný nárok, i keď
nie je nárokom na náhradu škody na zdraví poškodeného podľa Občianskeho zákonníka, je svojím
charakterom samostatným nárokom na náhradu škody majúceho z tohto dôvodu (teda z dôvodu,
že upravuje občianskoprávny nárok) povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Pomer špeciality tohto ustanovenia vo vzťahu k Občianskemu

zákonníku znamená, že právny vzťah, ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré
nie sú ním upravené, riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Keďže uvedené
ustanovenie neupravuje dôsledky vyplývajúce z prípadného spoluzavinenia poškodeného na vzniku
škody, treba pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníkaupravujúceho zavinenie poškodeného na spôsobení škody. Aj pri posudzovaní regresného nároku
Sociálnej poisťovne treba preto skúmať prípadné spoluzavinenie poškodeného majúce za následok
obmedzenie zodpovednosti žalovaného. Možno teda konštatovať, že Sociálna poisťovňa má právo

voči tretím osobám na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a z dôchodkového
zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania v rozsahu podľa miery zavinenia.

15. Vzhľadom na to, že regresný nárok zdravotnej poistenie voči tretím osobám na náhradu plnení z
verejného zdravotného poistenia v zmysle § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. je obdobne

vymedzený ako bol vyššie uvedený regresný nárok Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu
plnení z verejného dôchodkového a nemocenského poistenia pri ktorom bolo potrebné zisťovať aj
mieru spoluzavinenia poškodeného, priklonil sa odvolací súd k tej rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov, ktoré dospeli k záveru, že v konaní o nároku zdravotnej poisťovne na náhradu nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť je potrebné zaoberať sa mierou spoluzavinenia poškodeného na
vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ktorá skutočnosť má potom za následok obmedzenie

zodpovednosti tretej osoby. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovanému ako škodcovi nesvedčí žiaden
právny titul, na základe ktorého by si mohol následne; teda po úhrade nákladov zdravotnej poisťovni
v celej uplatňovanej výške; uplatňovať od poškodeného poistenca, resp. od poisťovateľa motorového
vozidla, nárok na zaplatenie nákladov zodpovedajúcich jeho miere zavinenia na vzniku škody na zdraví.
V preskúmavanej veci preto bolo potrebné skúmať spoluzavinenie poškodeného - poistenca žalobcu,

lebo v rozsahu, v akom príčinou vynaložených nákladov na jeho liečenie bolo jeho spoluzavinenie, nie
je daná príčinná súvislosť vzniku týchto nákladov so zavineným protiprávnym konaním žalovaného.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). V odvolacom konaní úspešnému intervenientovi vznikol síce nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, podľa obsahu spisu mu žiadne trovy nevznikli,
je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú

ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. 7Cdo 14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).