Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Ek/1643/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121334884
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Borošková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121334884.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Peter Pompa, advokát / advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Kežmarská 9, 058 01 Poprad, IČO: 50 491 199, o vymoženie 1.198,- Eur,
vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Dušan Sopko, so sídlom exekútorského úradu Okružná 17, 059 21

Svit, IČO: 42 229 081 sp. zn. 353EX 728/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/1643/2021 zo dňa 23. 01. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/1643/2021
zo dňa 23. 01. 2024 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/1643/2021 zo dňa 23. 01. 2024 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/1643/2021 zo dňa 23. 01. 2024 vyššia
súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje
rozhodnutie odôvodnila tým, že v danom prípade súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie

zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 31.10.2023 po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty. Poukázala na to, že ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je
predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné
tvrdenie neobsahoval. Návrh na zastavenie exekúcie je teda neúčinný. Dôsledkom nie včasného
predloženia právnych skutočností je zamietnutie návrhu. Vzhľadom k tomu, že návrh na zastavenie
exekúcie bol povinným podaný oneskorene podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného

na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietla.

2. Nad rámec vyššia súdna úradníčka uviedla, že podkladom na vykonanie exekúcie bol Platobný
výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, č.k. PV 701/00939/2007 zo dňa 16.08.2007.
Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť uhradiť oprávnenému pohľadávku vo výške
69932,- Sk (2.321,32 Eur). K tvrdeniam povinného, že na rovnaký exekučný titul nemôže plniť dvakrát,

v dvoch rôznych exekučných konaniach, vedených na dvoch rôznych exekučných úradoch a v dvoch
súdnych exekučných konaniach na jeden a ten istý exekučný titul a toho istého oprávneného uviedla,
že exekučné konanie vedené pod sp.zn. 353EX 728/21 je nové exekučné konanie, ktoré bolo začaté na
základe opätovne podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Pôvodné exekučné konanie vedené pod
sp.zn. EX 1019/2009 bolo zastavené podľa § 2 ods.1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o zastavení
niektorých exekučných konaní a o zmene doplnení niektorých zákonov. Z predloženého Upovedomenia

o zastavení starej exekúcie mala za preukázané, že povinný v pôvodnom exekučnom konaní vedenom
súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom pod sp.zn. EX 1019/2009 uhradil sumu 1.461,97 Eur.Oprávnený si opätovným návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil istinu vo výške 1.198,- Eur. V
pôvodnom exekučnom konaní bola vymáhaná suma 2.659,97 Eur na základe platobného výmeru č.
701009392007 vydaného dňa 16.08.2007 - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Prešov a

platobného výmeru č. 701005122007 vydaného dňa 18.06.2007 - Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou Prešov. V pôvodnom exekučnom konaní bola však uhradená suma len vo výške 1.461,97
Eur. Na základe tejto skutočnosti oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal
vymoženia zvyšnej časti istiny vo výške 1.198,- Eur. Pre exekučné konanie vedené Exekučným súdom
bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky

náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu,
nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie. Povinný nijakým spôsobom nepreukázal, že došlo k
úhrade celej pohľadávky.

3. Povinný ako dôvod pre zastavenie exekúcie v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený
súdnemu exekútorovi prostredníctvom e-mailu dňa 31.10.2023 v písomnom podaní prostredníctvom

právneho zástupcu namietal predovšetkým to, že pod spisovou značkou súdneho exekútora JUDr.
Michala Bulku, EX 1019/2009, sp.zn. 18 Er/191/2009 bola vedená exekúcia, kde bol povinný plniť
na základe vykonateľného exekučného titulu - platobný výmer č.701/00939/2007 vydaný 16.08.2007.
Podľa tvrdení povinného došlo k úhrade celej pohľadávky, ako je uvedené v upovedomení o zastavení
starej exekúcie. Povinný ďalej uviedol, že na rovnaký exekučný titul nemôže plniť dvakrát, v dvoch

rôznych exekučných konaniach, vedených na dvoch rôznych exekučných úradoch a v dvoch súdnych
exekučných konaniach na jeden a ten istý exekučný titul a toho istého oprávneného a preto navrhol
exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastaviť. V danom prípade vyššia súdna
úradníčka nezistila dôvody pre zastavenie exekúcie.

4. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil povinný tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej
lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že oprávnený v zákonnej lehote neosvedčil opätovné podanie
návrhu na vykonanie exekúcie. Namietal, že súd sa v rozhodnutí nezaoberal, čo je podstatnou
podmienkou zákona na zákonné hodnotenie vymáhateľnosti pohľadávky po jej zastavení v pôvodnom
exekučnom konaní. Tvrdil, že námietky proti zastaveniu starej exekúcie oprávneným neboli predložené

v zákonnej lehote 30 dní od doručenia oznámenia. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní
od uplynutia lehoty na podanie námietok doručil súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
Toto rozhodnutie o zastavení starej exekúcie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť uplynutím
lehoty na podanie námietok po uplynutí lehoty 30 dní. Z toho rezultuje záver, že exekúcia následne
podaným návrhom nespĺňa podmienky vymáhateľnosti. Z oznámenia je evidentné, že oprávnený

nepodal a nepreukázal, že podal opätovný návrh v zákonnej lehote. Súdu predložil príjmové doklady,
ktorými povinný preukazuje plnenie pohľadávky, ktoré plnil vo výške 2.135,-Eur v pôvodnom konaní
sp.zn. EX 1019/2009. Zo skutkového a právneho hodnotenia povinný žiadal, aby súd exekučné konanie
zastavil v celom rozsahu.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa§239ods.1,2zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá
opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul,upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu
starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný
titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

15. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal

napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

16. Úvodom treba konštatovať, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súd považuje za dostatočné,

jasnéanavyšezavecnesprávne.Keďžeanivpriebehukonaniaosťažnostisanaskutkovýchaprávnych
zisteniach nič nezmenilo, sťažnostný súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť, pričom
sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení. Aj súd prvej inštancie dospel k rovnakému
záveru ako vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, že povinný neuviedol žiadne skutočnosti,
ktoré by exekučný súd viedli k záveru o dôvodnosti ním podaného návrhu na zastavenie exekúcie.

17. V rámci podanej sťažnosti povinný namietal, že sa podľa povinného vyššia súdna
úradníčka nezaoberala dôvodnosťou návrhu na zastavenie exekúcie. Uvedené však nekorešponduje
s napadnutým uznesením, keď vyššia súdna úradníčka, hoci konštatovala oneskorenosť podaného
návrhu na zastavenie exekúcie, sa týmto návrhom (nad rámec) v stručnosti zaoberala a preskúmala ho,

pričom nezistila žiadne dôvody pre zastavenie exekúcie (konkrétne bod 18. odôvodnenia napadnutého
uznesenia). To, že uznesenie neodôvodnila podľa predstáv povinného, ešte nezakladá dôvod pre
zrušenie napadnutého uznesenia. Vo vzťahu k posúdeniu včasnosti návrhu na zastavenie exekúcie
sťažnostný súd ešte dopĺňa, že vyššia súdna úradníčka vychádzala z podkladov, ktoré jej do konania
predložil súdny exekútor a ktoré potvrdzujú správnosť jej záveru o tom, že návrh na zastavenie exekúcie

bol podaný oneskorene. Treba zdôrazniť, najmä to, že povinnému bolo doručené upovedomenie o
začatí exekúcie dňa 13.08.2021, ktorú skutočnosť povinný nenamietal a zo strany povinného jeho
nečinnosťou došlo k zmeškaniu lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný doručil
návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom e-mailu až po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie t.j. až dňa 31.10.2023. Pokiaľ by aj sťažnostný súd prijal iný záver

o včasnosti podaného návrhu na zastavenie exekúcie, nezmenilo by to nič na vecnej správnosti
napadnutého uznesenia, pretože vyššia súdna úradníčka sa v napadnutom uznesení v stručnosti
vyjadrila aj k samotnému návrhu tak, ako keby bol uplatnený včas. Sťažnostný súd tak nepovažoval
námietku povinného za opodstatnenú.18. Keďže vyššia súdna úradníčka v nadväznosti na vyššie uvedené následne správne konštatovala
podanie návrhu na zastavenie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, správne ďalej poukázala i na to, že

takýto oneskorený návrh na zastavenie exekúcie bolo potrebné s poukazom na § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietnuť. Napadnuté uznesenie tak sťažnostný súd posúdil ako vecne správne.

19. Napriek vyššie uvedenému, sťažnostný súd považuje za potrebné sa pre úplnosť vyjadriť aj
k obrane povinného uplatnenej v rámci podanej sťažnosti. Povinný v podanej sťažnosti namietal, že

pohľadávku oprávneného uplatnenú v tejto exekúcii uhradil už v starej exekúcii. Uvedené tvrdenie
povinného však nie je správne. V tomto smere súd prvej inštancie nepopiera, že na podklade
exekučného titulu sa už v minulosti viedla exekúcia, pričom to vyplýva aj z príloh, ktoré oprávnený
pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie, treba však zdôrazniť, že v danom prípade oprávnený
podal tzv. opätovný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z.
o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), a teda postupoval v medziach právnej

úpravy zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní. Prijatím ZoUNEK totiž
zákonodarca zasiahol do prebiehajúcich (starých) exekučných konaní (t.j. exekučných konaní začatých
podľa Exekučného poriadku pred 01. 04. 2017) tým spôsobom, že tzv. staré exekúcie po uplynutí
rozhodnej doby ex lege zastavil. Uvedené však neznamenalo zánik vymáhaných pohľadávok, pretože
zákonodarca nemohol zasiahnuť do ústavného práva oprávnených vlastniť majetok. V ustanovení § 9

ZoUNEK preto upravil pre oprávneného možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
po zastavení starej exekúcie, ktorý sa už bude spravovať novou právnou úpravou Exekučného poriadku,
t.j. bude podliehať novým pravidlám exekučného konania a exekúcie, pričom rozhodnutie o podaní
opätovného návrhu na vykonanie exekúcie patrí do výlučnej právomoci oprávneného (veriteľa). Pokiaľ
teda pohľadávka oprávneného nebola uspokojená v starej exekúcii, oprávnený sa po jej zastavení

podľa ZoUNEK-u mohol domáhať znovu vykonania exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu
prostredníctvom opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie o podaní opätovného návrhu
na vykonanie exekúcie patrí do výlučnej právomoci oprávneného (veriteľa) a exekučný súd žiadnym
spôsobom nemôže do tohto oprávnenia zasahovať, pretože by tak porušil právo oprávneného na prístup
k súdu.

20. Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec tak sťažnostný súd sumarizuje, že oprávnený si
v danej exekúcii uplatnil k vymoženiu pohľadávku vo výške 1.198,- Eur s príslušenstvom na podklade
už len jedného exekučného titulu – platobný výmer č. PV 701/00939/2007 zo dňa 16.08.2007 vydaný
Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Prešov (ďalej len „exekučný titul 1“). Stará exekúcia

sa však viedla na podklade dvoch exekučných titulov a to exekučného titulu – platobný výmer č.
PV 701/00939/2007 zo dňa 16.08.2007 vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Prešov a exekučný titul - platobný výmer PV č. 701/00512/2007 zo dňa 18.06.2007 vydaný Úradom
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Prešov (ďalej len „exekučný titul 2“), ktorá sa viedla pred
Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 18Er/191/2009, ktorá bola zastavená zo zákona podľa § 2 ods.

1 písm. a) ZoUNEK, čo potvrdzuje Upovedomenie o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX 1019/2009,
18Er/191/2009, zo dňa 27. 02. 2020. Zároveň, súd poukazuje na to, že v zmysle upovedomenia
o zastavení starej exekúcie bola v rámci starej exekúcie vymožená iba časť pohľadávky vo výške
1.461,97 Eur ako aj výška vymožených trov exekútora v exekučnom konaní vo výške 385,-Eur a daň
z pridanej hodnoty vo výške 76,67. V starej exekúcii však bola vymáhaná pohľadávka vo výške

2.659,97 Eur s príslušenstvom. Povinný však predložil príjmové pokladničné doklady, ktorými preukázal
iba čiastočné plnenie pohľadávky v starej exekúcii a to iba vo výške 2.135,- Eur, ktorú uhradenú
sumu povinný bližšie nešpecifikoval z čoho pozostáva t.j. koľko uhradil na istinu, príslušenstvo a
trovy exekutora v exekučnom konaní. Z uvedeného potom vyplýva, že povinný neuhradil celú časť
vymáhanej pohľadávky a zastavenie starej exekúcie sp. zn. EX 1019/2009 nezaložilo prekážku pre

vedenie tejto exekúcie, ktorá sa vedie už len na podklade „exekučného titulu 1“, pretože (ako už súd
uviedol vyššie) oprávnený pri podaní opätovného návrhu postupoval v súlade s § 9 ods. 1 ZoUNEK
akeďžezpohľadávkypôvodneuloženejexekučnýmtitulom1/a2/bolauhradená lenjejčasť,oprávnene
sa domáha vymoženia neuhradenej zvyšnej časti pohľadávky s príslušenstvom v rámci tejto „novej“
exekúcie.

21. V nadväznosti na vyššie uvedené je tak potrebné konštatovať, že oprávnený si v tomto exekučnom
konaní uplatňuje k vymoženiu iba právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré mu nebolo
splnenédobrovoľne(lenčiastočne),t.j.realizujesvojeprávo,nekonávrozporesprávom,pričomvedeniutejto exekúcie nebránia ani iné skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1
Exekučného poriadku.

22. Súd prvej inštancie preto podanú sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 42Ek/1643/2021 zo dňa 23. 01. 2024 vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju v celom
rozsahu.

23. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd

rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s
tým súvisiacich.

24. Pretožesúdprvejinštanciesťažnosťpovinnéhozamietol,nároknanáhradutrovkonaniaosťažnosti
by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že
oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (k podanej sťažnosti

sa nevyjadril), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).