Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/155/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124203666
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8124203666.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.
Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: Motor Group Poprad, spol. s r.o., so sídlom
Partizánska 102/4447, 058 01 Poprad, IČO: 36 482 242, zastúpený HAVEL & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO:
36 856 584, proti žalovaným: 1.) Mercedes-Benz Slovakia s.r.o., so sídlom Einsteinova 33, 851 01

Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 780 754, zastúpený Lansky, Ganzger, Jacko & Partner,
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 851 710
a 2.) Motor-Car Wiesenthal & Co., spol. s r.o., so sídlom Tuhovská 5, 831 07 Bratislava, IČO: 35 828
153, zastúpený FARBIAK LEGAL, s.r.o., so sídlom Bernolákova 16, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 53
946 774, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 1. a 2 rade proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/57/2024-90 z 3. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/57/2024-90 z 3. júna 2024
a konanie zastavuje.

II. Žalovaným v 1. rade a v 2. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa marenia
plnenia Zmluvy o predaji - osobné vozidlá, ktorú dňa 29.10.2004 uzavrel žalobca a žalovaný v 2. rade,
v znení dodatkov č. 1 až 39, a strpieť výkon práv a povinností žalobcu z tejto zmluvy.

II. Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa marenia
plnenia Zmluvy o predaji - transportéry, ktorú dňa 29.10.2004 uzavrel žalobca a žalovaný v 2. rade, v
znení dodatkov č. 1 až 24, a strpieť výkon práv a povinností žalobcu z tejto zmluvy.

III. Žalobca je povinný v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať voči žalovaným žalobu
vo veci samej, a to žalobu o ochrane svojich práv vyplývajúcich mu zo zmlúv, a to zo Zmluvy o predaji

- osobné vozidlá, ktorú dňa 29.10.2004 uzavrel žalobca a žalovaný v 2. rade, v znení dodatkov č. 1 až
39 a zo Zmluvy o predaji - transportéry, ktorú dňa 29.10.2004 uzavrel žalobca a žalovaný v 2. rade, v
znení dodatkov č. 1 až 24.

IV. Priznáva žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, pričom ukladá žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť

spoločne a nerozdielne zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.04.2024, ktorý bol
súdu doručený dňa 25.04.2024, v ktorom žalobca žiadal nariadenie neodkladného opatrenia v hore
uvedenom znení.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tak, že žalobca získal v roku 2004

autorizáciu na predaj vozidiel značky Mercedes-Benz na základe distribučných zmlúv uzatvorených
so žalovaným v 2. rade, ktoré sú založené na selektívnom distribučnom systéme. Hoci žalobca spĺňa
všetky podmienky autorizácie, dlhodobo dosahuje nadpriemerné výsledky v oblasti predaja vozidiel a
neporušil žiadnu svoju povinnosť podľa distribučných zmlúv, po takmer 20 rokoch obchodnej spolupráce
bola žalobcovi doručená výpoveď distribučných zmlúv bez akéhokoľvek dôvodu, a navyše zo strany
žalovaného v 1. rade, ktorý ani nie je zmluvnou stranou distribučných zmlúv. Žalobca sa týmto

podaním bráni voči protiprávnemu konaniu žalovaných spočívajúcom v neplatnom (nulitnom) ukončení
distribučných zmlúv, ktoré zároveň smeruje k porušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže. Žalovaní sú
slovenské spoločnosti patriace do koncernu Daimler Chrysler AG, ktoré sa okrem iného zameriavajú
na dovoz a predaj luxusných vozidiel značky Mercedes-Benz („Vozidlá“) na území Slovenskej republiky.
Žalobca je slovenskou spoločnosťou špecializujúcou sa okrem iného na predaj Vozidiel, poskytovanie

servisných služieb k vozidlám a osobnú leteckú dopravu. Žalobca získal autorizáciu na predaj Vozidiel
na základe Zmluvy o predaji - osobné vozidlá z 29.10.2004 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
v 2. rade, v znení dodatkov č. 1 až 39 (ďalej aj „Zmluva o predaji osobné vozidlá“) a Zmluvy o predaji
- transportéry z 29.10.2004 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, v znení dodatkov č.
1 až 24 (ďalej aj „Zmluva o predaji – transportéry“), súhrne označované ako „Distribučné zmluvy“. Za

necelých 20 rokov svojej činnosti rozšíril žalobca svoj zákaznícky kmeň takmer na 8 tisíc zákazníkov a
s predajom viac ako 2 tisíc Vozidiel sa stal jedným z najúspešnejších autorizovaných predajcov značky
Mercedes-Benz na Slovensku. Pôvodné znenie oboch Distribučných zmlúv je v zásade identické a
ich predmetom je predaj nových Vozidiel na zmluvne dohodnutom území (t. j. jedna zmluva sa týka
predajaosobnýchvozidieladruhátransportérov,aleinaksúvzásadeidentické).ObeDistribučnézmluvy

sú založené na selektívnom distribučnom systéme, pričom kvalitatívne kritéria výberu sú upravené
priamovDistribučnýchzmluvách.ObeDistribučnézmluvyboliviackrátmenenéformoudodatkov,pričom
niektoré z nich namiesto žalovaného v 2. rade uzatvoril žalovaný v 1. rade. Žalobca po celú dobu
trvania Distribučných zmlúv dodržiava všetky zmluvné podmienky, ako aj všetky podmienky autorizácie
vrátane pôvodných, ako aj nových štandardov predaja Vozidiel, ktoré tvoria súčasť Distribučných zmlúv.

V roku 2019 došlo ku komplexnej zmene štandardov predaja Vozidiel, ktorá sa realizovala v rámci
celej európskej siete autorizovaných predajov Vozidiel pod označením MAR-202X (pôvodne bol projekt
označovaný ako MAR-2020, avšak z dôvodu omeškania spôsobeného pandémiou COVID-19 bol ďalej
označovaný ako MAR-202X). Zmeny sa týkali stavebnotechnických parametrov predajných (ako aj
servisných) miest, designu, dátových a informačných systémov, pôsobenia na sociálnych sieťach,

preškolenia personálu a mnohých ďalších parametrov. Zmeny parametrov boli upravené do najmenších
detailov tak, aby predajne (ako aj servisné) miesta, vrátane dátových a informačných služieb, ako aj
techník predaja, boli úplne identické v rámci celej európskej siete autorizovaných predajcov a týkali sa
všetkých značiek patriacich pod koncern DaimlerChrysler AG. Povinnosť zrealizovať projekt MAR-202X
pritom vyplýva žalobcovi priamo z Distribučných zmlúv. Zároveň z predpokladu záväznosti realizácie

projektu MAR-202X pre žalobcu vychádzalo aj schválenie zmien v štruktúre obchodnej spoločnosti
žalobcu (konkrétne predaj 49 % obchodného podielu spoločnosti Motor-Car Bratislava spol. s.r.o. v
prospech A. B. C., B.) v zmysle článku 11.2.2 Distribučných zmlúv, ktoré namiesto žalovaného v 2.
rade poskytol žalobcovi žalovaný v 1. rade. Žalobca realizáciu projektu MAR-202X ukončil 30.11.2023,
pričom náklady na realizáciu projektu dosiahli viac ako 1.6 milióna eur. Počas realizácie projektu

MAR-202X doručil žalovaný v 1. rade žalobcovi výpovede oboch Distribučných zmlúv, a to bez uvedenia
dôvodu, resp. bez akéhokoľvek porušenia Distribučných zmlúv zo strany žalobcu. Obe výpovede
poukazujú na článok 15.1.2 Distribučných zmlúv. Žalobca považuje obe výpovede Distribučných zmlúv
za neplatné z dôvodu rozporu so zákonom, navyše v každom prípade postup žalovaného v 1. rade je
v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a zároveň porušuje pravidlá hospodárskej súťaže

a takémuto protiprávnemu konaniu nie je poskytovaná súdna ochrana. V podrobnostiach sa žalobca
vyjadrujenižšie.VýpovedeDistribučnýchzmlúvsúneplatné.Dôvodomjeskutočnosť,žeobeDistribučné
zmluvy namiesto žalovaného v 2. rade vypovedal žalovaný v 1. rade, ktorý nie je zmluvnou stranou
Distribučných zmlúv a na ukončenie Distribučných zmlúv nemal ani iné oprávnenie. Distribučné zmluvyboli uzatvorené medzi žalovaným v 2. rade (v postavení dovozcu/importéra Vozidiel) a žalobcom (v
postavení autorizovaného predajcu Vozidiel). Žalovaný v 1. rade nebol zmluvnou stranou Distribučných
zmlúv ani v čase uzatvorenia Distribučných zmlúv, a rovnako sa žalovaný v 1. rade nestal zmluvnou

stranou Distribučných zmlúv ani neskôr. Na vyššie uvedenom pritom nič nemení ani to, že niektoré
dodatky k Distribučným zmluvám uzatvoril namiesto žalovaného v 2. rade práve žalovaný v 1. rade
a ani skutočnosť, že komunikáciu ohľadom plnenia Distribučných zmlúv viedol so žalobcom namiesto
žalovaného v 2. rade práve žalovaný v 1. rade. Obe nesprávnosti vyplývajú výlučne z toho, že v
prípade žalovaného v 1. rade ide v súčasnosti o výhradného importéra/dovozcu Vozidiel na územie

Slovenskej republiky, v dôsledku čoho nemal žalobca reálnu možnosť ani dôvod postupovať pri plnení
Distribučných zmlúv inak. Z výpovedí rovnako nemožno dôvodiť, že by žalovaný v 1. rade konal v
súvislosti s ukončením Distribučných zmlúv na základe plnomocenstva udeleného žalovaným v 2. rade.
Rovnako do úvahy neprichádzajú ani iné možnosti, v zmysle ktorých by žalovaný v 1. rade mohol
mať (aspoň teoreticky) oprávnenie ukončiť Distribučné zmluvy so žalobcom namiesto žalovaného v 2.
rade, keď nedošlo ani k predaju podniku žalovaného v 2.rade a ani k splynutiu, resp. zlúčeniu medzi

žalovanými.Zároveňnedošloanikvýkonuprávažalovanéhov2.radepodľačlánku16.2.5Distribučných
zmlúv; v tejto súvislosti jednak žalobca neeviduje informáciu o výkone práva žalovaného v 2. rade podľa
článku 16.2.5 Distribučných zmlúv a jednak v časti „postúpenia zmluvy“ je článok 16.2.5 Distribučných
zmlúv neplatný z dôvodu rozporu so zákonom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1. rade
nikdy nebol a nie je zmluvnou stranou Distribučných zmlúv a nemal ani iné oprávnenie od žalovaného

v 2. rade vypovedať Distribučné zmluvy. Výpovede Distribučných zmlúv zo strany žalovaného v 1. rade
sú preto neplatné z dôvodu rozporu so zákonom. Nad rámec argumentácie uvedenej vyššie, konanie
žalovaného v 1. rade je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Postup žalovaného v 1.
rade smerujúci k ukončeniu Distribučných zmlúv porušuje zásadu poctivého obchodného styku tým, že
smeruje k zjavnému poškodeniu žalobcu. Poškodenie žalobcu spočívalo v povinnosti žalobcu vynaložiť

náklady na realizáciu zmeny štandardov predaja Vozidiel (projekt MAR-202X), konkrétne: (a) žalovaný v
2. rade si vymienil v Distribučných zmluvách povinnosť žalobcu nepretržite dodržiavať štandardy predaja
Vozidiel: (b) V roku 2019 žalovaný v 1. rade zmenil štandardy predaja Vozidiel; (c) V roku 2019 žalovaný
v 1. rade podmienil schválenie zmien v štruktúre obchodnej spoločnosti žalobcu realizáciou projekt
MAR-202X; žalobca spustil realizáciu projektu MAR-202X v roku 2020, kde celková investícia žalobcu

prevyšovala 1.6 milióna eur (k tomu viď body 9 až 12 vyššie); (e) žalovaný v 1.rade následne vypovedal
Distribučné zmluvy počas realizácie projektu MAR-202X žalobcom; (f) K vypovedaniu Distribučných
zmlúv žalovaným v 1. rade zároveň došlo iba jeden rok pred skončením prác, teda v čase, keď žalobca
už nemohol realizáciu projektu MAR-202X zastaviť z dôvodu uzatvorených zmlúv s dodávateľmi; (g) Pre
úplnosť, žalobca fakticky nemohol odmietnuť realizovať projekt MAR-202X, pretože povinnosť žalobcu

dodržiavať štandardy predaja Vozidiel je daná Distribučnými zmluvami (ak by žalobca projekt MAR-202X
nerealizoval, porušil by tým Distribučné zmluvy; ak by žalobca odmietol realizovať projekt MAR-202X a
ukončil Distribučné zmluvy, nemal by faktickú možnosť pokračovať vo svojom podnikaní, keďže dovoz
vozidiel do Slovenskej republiky ovládajú žalovaní). Vzhľadom na vyššie uvedené je úplne zrejmé,
že investícia žalobcu do realizácie projektu MAR-202X bola v dôsledku výkonu práva žalovaného v

1. rade v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku márna, spôsobuje likvidáciu podstatnej
časti podnikania žalobcu, stratu zákazníkov, vrátane poškodenia dobrého mena a povesti žalobcu a
vysoko pravdepodobne aj nutnosť žalobcu ukončiť spoluprácu s nadbytočnými pracovníkmi (ktorých
nadbytočnosť spôsobuje práve likvidácia veľkej časti podnikania žalobcu). Zároveň takéto konanie
neprináša žalovaným žiadny ekonomický prospech. Výkon práva žalovaného v 1. rade na ukončenie

Distribučných zmlúv jednoznačne smeroval k poškodeniu žalobcu; takéto konanie žalovaného je v
rozporesozásadoupoctivéhoobchodnéhostykuanemôžepožívaťsúdnuochranu.Konaniežalovaných
smerujúce k ukončeniu Distribučných zmlúv zjavne porušuje pravidlá hospodárskej súťaže, konkrétne
§ 4 Zákona č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(„ZOHS“) a článok 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie („ZFEÚ“). Obe tieto ustanovenia zakazujú

„dohody medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov a rozhodnutie združenia podnikateľov,
ktorémajúzacieľalebomôžumaťzanásledokobmedzovaniesúťaže“.Článok101ZFEÚtakustanovuje
v prípade, ak dohoda narúšajúca hospodársku súťaž má vplyv na obchod medzi členskými štátmi. To
platí aj v prípade, ak sa dohoda vzťahuje na veľkú časť územia členského štátu, čo je nepochybne prípad
distribučného systému žalovaných, ktorý zahŕňa dohody s jednotlivými autorizovanými predajcami na

celom území Slovenskej republiky. Žalovaní (podobne ako väčšina ostatných výrobcov automobilov)
využívajú tzv. selektívny distribučný systém. Selektívny distribučný systém predstavuje zároveň dohodu,
ktorá môže podliehať zákazu podľa § 4 ZHOS a článku 101 ZFEÚ (pretože obmedzuje predaj iným
predajcom, a tým aj hospodársku súťaž na trhu). Aby takýto distribučný systém nespadal do zákazupodľa článku 4 ZFEÚ a článku 101 ZFEÚ, musí spĺňať tri kritériá: (1) povaha príslušného tovaru
alebo služieb si musí vyžadovať systém selektívnej distribúcie (používanie selektívnej distribúcie je
spravidla legitímne napríklad v prípade vysokokvalitných alebo technologicky vyspelých výrobkov alebo

luxusného tovaru); (2) predajcovia musia byť vyberaní na základe objektívnych kvalitatívnych kritérií,
ktoré sú stanovené jednotne pre všetkých potenciálnych predajcov a neuplatňujú sa diskriminačným
spôsobom; (3) musia sa stanoviť iba kritériá, ktoré sú nevyhnutne potrebné. Konanie žalovaných
smerujúce k ukončeniu Distribučných zmlúv je v rozpore s druhou podmienkou fungovania systému
selektívnej distribúcie, keď žalovaní pri ukončení Distribučných zmlúv zjavne postupovali subjektívne

a arbitrárne, teda diskriminačným spôsobom voči žalobcovi. Takýto záver plynie jednak z toho, že
žalobca naďalej spĺňa všetky podmienky autorizácie (kvalitatívne kritéria) a jednak z toho, že žalobca
neporušil žiadne zo svojich zmluvných povinností. Ukončenie Distribučných zmlúv vo vzťahu k žalobcovi
pritom opätovne smeruje k stavu koncentrácie väčšiny objemu predaja Vozidiel v Slovenskej republiky
do rúk jedného subjektu, a to spoločnosti Motor-Car Bratislava, spol. s r.o., IČO: 35 828 161 („Motor-
Car“) (približne 70 - 75 % objemu predaja). V novembri roku 2022 (teda pár mesiacov po tom, ako

žalovaný v 1. rade vypovedal distribučné zmluvy žalobcovi a ďalším dvom autorizovaným predajcom
Vozidiel) došlo zároveň k predaju 100 % podielu spoločnosti Motor-Car obchodnej skupine Hedin
(Hedin Mobility Group AB a Hedin Automotive Switzerland AB). Skupina Hedin tak kúpila spoločnosť
Motor-Car ako sieť autorizovaných predajcov Vozidiel s podstatne väčším zastúpením na trhu, než
dovtedyspoločnosťMotor-Carvskutočnostimala.Žalovanípritomktomutojednorazovémuzhodnoteniu

transakcie spoločnosti Motor-Car významne prispeli tým, že okrem distribučných zmlúv so žalobcom
ukončili obchodnú spoluprácu s ďalšími dvoma autorizovanými predajcami Vozidiel, ktorých činnosť
prirodzene prešla pod spoločnosť Motor-Car (teda pod tú istú spoločnosť, ktorej dominantné postavanie
bolo riešené v roku 2019). Z vyššie uvedeného vyplýva, že skupina žalovaných upravuje distribučnú
sieť autorizovaných predajcov Vozidiel svojvoľne, arbitrárne, bez snahy o zabezpečenie rovnomerného

pokrytia územia autorizovanými predajcami (teda dostupnosti starostlivosti pre zákazníkov) a tiež bez
akejkoľvek snahy zabezpečiť účinnú hospodársku súťaž medzi autorizovanými predajcami; naopak,
posledné kroky žalovaných (vrátane ukončenia Distribučných zmlúv) hospodársku súťaž v oblasti
predaja Vozidiel v podstate paralyzujú. Konanie žalovaných v súvislosti s vypovedaním Distribučných
zmlúv žalobcovi (ako aj iným autorizovaným predajcom), a súčasne koncentrácia predaja Vozidiel v

rukách jednej spoločnosti (Motor-Car), preto celkom zjavne vedie k narušeniu hospodárskej súťaže
a je v rozpore s § 4 ZOHS a článkom 101 ZFEÚ. Ani takéto protiprávne konanie žalovaných preto
nemôže požívať súdnu ochranu. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomerystrán(§325ods.1CSP);neodkladnýmopatrenímmôžesúdnariadiťstrane,abyniečovykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d) CSP). Žalobca je pritom povinný opísať

rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností osvedčujúce
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 CSP). Žalobca sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáha, aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa marenia plnenia
Distribučných zmlúv, a zároveň povinnosť strpieť výkon práv a povinností žalobcu z Distribučných
zmlúv. Žalobca dostatočne osvedčuje svoj nárok, keď jednak dokladá samotné znenie Distribučných

zmlúv a výpovede Distribučných zmlúv zo strany žalovaného v 1. rade (ktorý nie je zmluvnou stranou
Distribučných zmlúv), a jednak popisuje a dokladá dôvody neplatnosti výpovedí Distribučných zmlúv.
Žalobca zároveň namieta, že je tu naliehavá potreba úpravy pomerov medzi stranami, pretože: (a)
žalovaní odmietajú o riešení sporu ďalej komunikovať a bez nariadenia neodkladného opatrenia dôjde
k zániku Distribučných zmlúv za menej ako jeden mesiac (výpovedné lehoty k obom Distribučným

zmluvám uplynú 23.5.2024); zánik Distribučných zmlúv spôsobí nezvratnú likvidáciu podstatnej časti
podnikania žalobcu, keď distribúcia a predaj vozidiel značky Mercedes-Benz podľa Distribučných zmlúv
predstavuje viac ako polovicu objemu podnikania žalobcu; (c) zánik Distribučných zmlúv poškodí dobré
meno a povesť žalobcu vo vzťahu k jeho existujúcim zákazníkom a obchodným partnerom, ktorí stratia
v Poprade dlhoročného partnera v oblasti predaja vozidiel značky Mercedes-Benz (ide o takmer 8 tisíc

zákazníkov, ktorým za necelých 20 rokov predal žalobca vyše 2 tisíc vozidiel značky Mercedes-Benz);
(d) zánik Distribučných zmlúv bude mať priamy vplyv na ďalší osud 48 zamestnancov žalobcu, ktorých
budúcnosť bude neistá (podstatná časť zamestnancov žalobcu bola preškolená na nový systém predaja
v zmysle štandardov predaja MAR 202X, pričom v dôsledku zániku Distribučných zmlúv sa väčšina
zamestnancov stane nadbytočná); zánik Distribučných zmlúv bude viesť k zániku showroomu žalobcu,

ktorý bol komplexne prerobený podľa štandardov predaja MAR-202X (hodnota viac ako 300.000 eur),
zároveň žalobca dokúpil k showroomu pozemok pre parkovanie (investícia viac ako 1 milión eur) a tieto
objekty tiež zrekonštruoval (náklady približne 200.000 eur). Celkovo tak v prípade zániku showroomu
dôjde k znehodnoteniu investície žalobcu v hodnote viac ako 1.6 milióna eur, ktorú bol žalobca povinnýrealizovať podľa Distribučných zmlúv; zánik Distribučných zmlúv napokon spôsobí žalobcovi škodu;
najprv vzniknú žalobcovi prevádzkované náklady súvisiace s uzavretým, kompletne zrekonštruovaným
a nevyužívaným showroomom (takmer 20.000 tisíc eur mesačne), a následne žalobca bude musieť

vynaložiť ďalšie náklady na prerábku showroomu za účelom iného využitia (rádovo stovky tisíc eur).
Zároveň bude žalobca musieť buď naďalej znášať mzdové náklady na nadbytočných zamestnancov (v
priemere viac ako 115 tisíc eur mesačne), alebo žalobca vynaloží mzdové náklady a niekoľkomesačné
odstupné spojené s ukončením pracovných zmlúv nadbytočných zamestnancov (rádovo vyššie státisíce
eur). Zánik Distribučných zmlúv preto v každom prípade spôsobí žalobcovi škodu veľkého rozsahu.

Žalobca nemá žiadny iný nástroj, ako dosiahnuť rýchlu a efektívnu ochranu svojich práv (riešenie
cestou žaloby, kde právoplatné rozhodnutie je vydané v horizonte niekoľkých rokov, nie je dostačujúce;
neskoršie rozhodnutie súdu vydané v prospech žalobcu už môže len založiť nárok na náhradu škody,
ktoréhouplatňovaniesivyžiadaďalšísúdnyspor).Nariadenieneodkladnéhoopatrenianapokonnemôže
žiadnym negatívnym spôsobom obmedziť žalovaných (naopak, zachovanie možnosti žalobcu, ako
jedného z najúspešnejších predajcov Vozidiel, naďalej predávať Vozidlá je pre žalovaných ekonomicky

prospešné).Žalobcajezároveňpripravenýpodaťvstanovenejlehotežalobuvovecisamejadomáhaťsa
tak plnenia Distribučných zmlúv, resp. zdržania sa marenia plnenia Distribučných zmlúv voči žalovaným.

4. Žalobca spolu s návrhom na nariadenia neodkladného opatrenia predložil súdu prvej inštancie
Plnomocenstvo vrátane substitučného plnomocenstva, Výpis z obchodného registra žalovaného v

1. rade, Výpis z obchodného registra žalovaného v 2. rade, Zmluvu o predaji - osobné vozidlá z
29.10.2004, Zmluvu o predaji - transportéry z 29.10.2004, Manuál MAR-202X (pôvodne MAR-2020),
List žalovaného zo dňa 9.12.2019 označený ako „Schválenie zamýšľaných zmien - Akceptačný list,
SúborvybranýchfaktúrpreukazujúcichvynaloženénákladynarealizáciuprojektuMAR-202X,Fotografie
prevádzky žalobcu pred a po realizácii projektu MAR-202X, Oznámenie žalobcu o ukončení realizácie

projektu MAR-202X, Výpoveď Zmluvy o predaji - osobné vozidlá Mercedes-Benz zo dňa 23.5.2022,
VýpoveďZmluvyopredaji-transportéryMercedes-Benzzodňa23.5.2022, Výpiszobchodnéhoregistra
spoločnosti Motor-Car Bratislava, spol. s r.o., List žalovaného v 1. rade zo dňa 10.5.2023, Potvrdenie
žalobcu o stave zamestnancov k 19.4.2024, Kúpnu zmluvu zo dňa 18.5.2021, predmetom ktorej je
predaj pozemku pre parkovanie k showroomu žalobcu, Potvrdenie žalobcu o mesačných mzdových

nákladoch a mesačných nákladoch na prevádzku showroomu z 25.4.2024.

5. Súd prvej inštancie za použitia ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“) a to § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328
ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1, § 336 ods. 1 rozhodol o podanom návrhu žalobcu

o nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k
nemu pripojených listín dospel k záveru, že podmienky, za ktorých možno nariadiť neodkladné
opatrenie, v tomto prípade boli splnené. Súd mal preukázanú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov

strán navrhovanými spôsobmi. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd
vychádzalzlistinnýchdôkazovtvoriacichprílohunávrhu,zktorýchmalžalobcomtvrdenéskutočnostipre
účely nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne preukázané. V tomto štádiu bolo totiž dostatočne
osvedčené, že sú tu závažné pochybnosti o platnosti výpovede Zmluvy o predaji - osobné vozidlá,
ktorú dňa 29.10.2024 uzavrel žalobca a žalovaný v 2. rade, ako aj dôvodného pochybnosti o platnosti

výpovede Zmluvy o predaji - transportéry, ktorú dňa 29.10.2024 uzavrel žalobca a žalovaný v 2. rade,
teda či tu boli zákonné alebo zmluvné dôvody, ktoré by oprávňovali žalovaného v 1. rade podať
predmetné výpovede, resp. či žalovaný v 1. rade mal právo predmetné zmluvy vypovedať.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že pri nariadení neodkladného opatrenia zohľadnil princíp proporcionality

a predovšetkým posudzoval primeranosť zásahu do dotknutých práv sporových strán. Žalobcovi
v prípade nevydania neodkladného opatrenia hrozia škody súvisiace s prípadným neoprávneným
ukončením Distribučných zmlúv (likvidácia podstatnej časti podnikania žalobcu, zánik showroomu
žalobcu, znehodnotenie investície žalobcu v hodnote 1,6 milióna eur, a pod.). V prípade, ak by súd
nepristúpil k úprave pomerov strán formou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, mohlo

by dôjsť k výraznému zhoršeniu právneho postavenia žalobcu a prípadnej kumulácii ďalších súdnych
sporov v dôsledku vymáhania škôd zo strany žalobcu v prípade meritórneho potvrdenia neexistencie
práva žalovaného v 1. rade vypovedať predmetné Distribučné zmluvy. Zásah do práv žalovaných v
súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia nie je neprimeraný, nariadením tohto neodkladnéhoopatrenia nemôže vzniknúť žiadny nenávratný stav, zabráni sa len rozširovaniu škôd spôsobených
žalobcovi. Predmet neodkladného opatrenia je teda primeraný danej situácii.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP. Podľa
pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi
voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovaným
v 1. a 2.rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ich náhradu žalobcovi.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade.

10. Žalovaný v 1. rade podal odvolanie podľa § 355 ods. 2 v spojitosti s § 357 písm. d) CSP, keďže
napadnuté uznesenie považoval za nesprávne a nezákonné. Odvolanie podal z dôvodu § 365 ods.
1 písm. a), c), d), f), h) CSP. Pokiaľ sa týka nesplnenia procesných podmienok žalovaný v 1. rade
v podanom odvolaní uviedol, že vo veci je daná právomoc rozhodcovského súdu a to vzhľadom na

čl. 17.1 Zmluvy o predaji osobné vozidlá a čl. 17.1 Zmluvy o predaji – transportéry, kde je uvedené,
že spory medzi zmluvnými stranami sa majú riešiť pred Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej
a priemyselnej komory v Bratislave podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov, pričom
zmluvné strany sú povinné podrobiť sa rozhodnutiu tohto (rozhodcovského súdu). Poukazoval na znenie
§ 5 a § 6 CSP a pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí namietal právomoc Okresného súdu Prešov

prejednať a rozhodnúť vo veci. Keďže právomoc vec prejednať a rozhodnúť patrí rozhodcovskému súdu.

11. Takisto žalovaný v 1. rade namietal nesplnenie procesných podmienok pokiaľ sa týka miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Prešov. Bol toho názoru, že v konaní rozhodol miestne nepríslušný súd
(Okresný súd Prešov), nakoľko v zmysle § 13 CSP a § 15 ods. 1 CSP je vo veci miestne príslušný

rozhodovať všeobecný súd žalovaného v 1. rade (so sídlom Einsteinova 33, Bratislava) aj žalovaného
v 2. rade (so sídlom Tuhovská 5, Bratislava), ktorým je Mestský súd Bratislava III a nie Okresný súd
Prešov.
S poukazom na ust. § 22 písm. a) a § 27 CSP uviedol, že v prípade, že by podľa názoru odvolacieho
súdu mali napriek rozhodcovskej doložke právomoc prejednať a rozhodnúť spory vzniknuté zo Zmluvy

o predaji osobné vozidlá a Zmluvy o predaji – transportéry súdy, konštatoval, že Okresný súd Prešov
nielen nebol miestne príslušným aj vzhľadom k tomu, že predmetom sporu je obchodnoprávny spor
a vzhľadom na sídlo žalovaného v 1. a 2. rade je miestne, vecne a funkčne príslušným súdom (§ 22
písm. a/ CSP) Mestský súd Bratislava III. Keďže žalobca navyše v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia poukazuje na eventuálny spor z údajného porušenia práva hospodárskej súťaže Okresný súd

Prešov bol povinný skúmať výlučnú miestnu príslušnosť aj bez námietky na začiatku konania a preto
bol vo veci kauzálne príslušný Mestský súd Bratislava III v zmysle § 27 CSP.
Dodal, že žalobca opakovane podával návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom vedel, že
takýto návrh bol už právoplatne zamietnutý, resp. následne žalobcom zobratý späť a súčasne vedel,
ktorý súd je miestne príslušný. Považoval konanie zo strany žalobcu v podobe tzv. „súdnej turistiky“ za

účelové a za zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu v zmysle čl. 5 CSP. Žalobca
bude opakovane skúšať podávať návrhy na desiatky rôznych okresných súdov na území Slovenskej
republiky a tento jeho postup je v rozpore s princípom právnej istoty a narúšajú sa legitímne očakávania
žalovaných, ktorí evidujú, že návrh na neodkladné opatrenie bez zmeny skutkového a právneho vzťahu
bolužrazprávoplatnezamietnutý.Vzhľadomnavyššieuvedenéžalovanýv1.rade,vzniesolajnámietku

miestnej (eventuálne aj kauzálnej) nepríslušnosti Okresného súdu Prešov na prejednanie a rozhodnutie
o návrhu žalobcu (vrátane konania vo veci samej). Mal za to, že týmto došlo k nesplneniu procesných
podmienok a je daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP, ale možno aj uvažovať, že
došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, keďže rozhodoval nezákonný
súd.

12. Rovnako žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní bol toho názoru, že je tu daná prekážka začatého
konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, pričom ide o neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr
začatému konaniu a v zmysle § 161 ods. 2 CSP táto vyúsťuje do povinnosti súdu zastaviť neskôr začaté
konanie. Návrh žalobcu zo dňa 25.04.2024 na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia bol

podaný na Okresný súd Prešov sp. zn. 21Cb/57/2024 v rovnaký deň, t.j 25.04.2024. Žalobca však
už predtým dňa 19.04.2024 podal na Mestský súd Bratislava III sp. zn. 74Cb/67/2024 s totožným
plnením (totožným predmetom návrhu) a totožným petitom voči identickým žalovaným (žalovanému
v 1. rade a žalovanému v 2. rade), návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (viď prílohu č. 1 –návrh na neodkladné opatrenie zo dňa 19.04.2024). Žalobca tento návrh zobral späť až podaním zo
dňa 02.05.2024 (viď príloha č. 2). Z tohto vyplýva, že v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 21Cb/57/2024 a v konaní prejednávanom na Mestskom súde Bratislava III pod

sp. zn. 74Cb/67/2024 sú splnené kritéria totožnosti sporu, t.j. totožnosti strán a totožnosti predmetu
sporu. Vzhľadom k už skôr začatému súdnemu konaniu (Mestský súd Bratislava III zo dňa 19.04.2024)
sa nemalo vôbec začať konanie na Okresnom súde Prešov zo dňa 25.04.2024. V zmysle § 159
CSP mal Okresný súd Prešov konanie zo dňa 25.04.2024 obligatórne zastaviť. Vydaním uznesenia
o neodkladnom opatrení Okresný súd Prešov konal v rozpore s § 159 CSP ako aj v rozpore s § 161 CSP,

nakoľkodostatočnenepreskúmalsplnenievšetkých(pozitívnychanegatívnych)procesnýchpodmienok,
t.j. podmienok, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Následkom tohto postupu súdu prvej inštancie bolo
nedôvodne a nezákonne vydané uznesenie o neodkladnom opatrení, čím je naplnený odvolací dôvod
v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. nesplnenie procesných podmienok.

13. Žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní rovnako namietal, že je daná prekážka rozsúdenej veci

(res iudicata) a že Okresný súd Prešov konal v rozpore s § 230 CSP. V prejednávanom prípade
ide o tzv. prekážku veci rozsúdenej (res iudicata) a zároveň o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej
zásady ne bis in idem, čiže nie dvakrát o tej istej veci. Prekážka právoplatne rozsúdenej veci je
tzv. neodstrániteľnou vadou konania, na ktorú musia súdy prihliadať z úradnej povinnosti (ex officio).
Identifikácia prekážky res iudicata vedie podobne ako pri prekážke litispendencie k obligatórnemu

zastaveniukonania.Boltohonázoru,ženapadnutéuzneseniezodňa03.06.2024jezaťaženéprekážkou
právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata). Dodal, že žalobca totiž podaním zo dňa 13.12.2023 inicioval
naMestskomsúdeBratislavaIIIžalobu,súčasťouktorejbolajnávrhnavydanieneodkladnéhoopatrenia.
Uvedeným návrhom sa žalobca spolu s jediným spoločníkom a konateľom žalobcu domáhal, aby súd
do skončenia konania vo veci samej pozastavil účinnosť výpovedí Zmluvy o predaji osobné vozidlá

a Zmluvy o predaji – transportéry zo strany žalovaného v 1. rade, eventuálne aby súd uložil žalovanému
v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť až do skončenia konania vo veci samej strpieť výkon práv
a plnenie povinnosti žalobcu z predmetných zmlúv (viď príloha č. 3 – dôkaz žalobný návrh z 13.12.2023).
Mestský súd Bratislava III o návrhu žalobcu zo dňa 13.12.2023 rozhodol uznesením zo dňa 08.01.2024
vydaným pod sp. zn. 75Cb/77/2023 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol

(viď príloha č. 4). Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.03.2024 potvrdil uzneseniu súdu
prvej inštancie sp. zn. 1Cob/11/2024, t.j. nevyhovel odvolaniu žalobcov (viď v prílohe uznesenie
Mestského súdu Bratislava III zo dňa 08.01.2024 sp. zn. 75Cb/77/2023 a uznesenie Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 28.03.2024 sp. zn. 1Cob/11/2024 - viď príloha č. 5). Žalobca navyše zobral
späť žalobný návrh vo veci samej. Medzi konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

21Cb/57/2024 a konaniami vedenými na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 75Cb/77/2023, resp.
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1Cob/11/2024 sú rovnako splnené kritériá totožnosti sporu
keďže s výnimkou žalobcu v 2. rade (A. B. C., B., ktorý však nie je ani aktívne vecne legitimovaný,
nebol zmluvnou stranou napadnutých zmlúv) je splnená totožnosť strán (sporových strán), t.j. návrh
z 13.12.2023 smeruje zhodne od žalobcu (Motor Group Poprad, spol. s r.o.) voči žalovanému v 1. rade

(Mercedes – Benz Slovakia s.r.o.) a žalovanému v 2. rade (Motor – Car Wiesenthal & Co., spol. s r.o.)
a zároveň je splnená totožnosť predmetu sporu – ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového
základu, t.j. z výpovedí Zmluvy o predaji osobné vozidlá a Zmluvy o predaji – transportéry, ako aj totožný
petit návrhu z 13.12.2023.
Právoplatným rozhodnutím Mestského súdu Bratislava III zo dňa 08.01.2024 (sp. zn. 75Cb/77/2023),

v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2024 (sp. zn. 1Cob/11/2024), ktorým
bol právoplatne zamietnutý návrh na vydanie neodkladného opatrenia mal Okresný súd Prešov konanie
obligatórne zastaviť pre prekážku res iudicata. Porušením prekážky veci právoplatne rozsúdenej je
v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP naplnený odvolací dôvod, t.j. nesplnenie procesných podmienok.
Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v súčasnosti absentuje

pasívna vecná legitimácia a aj vykonateľnosť samotného neodkladného opatrenia, pričom bližšie v tomto
smere odkázal na odvolanie žalovaného v 2. rade. Dodal, že žalovaný v 2. rade prakticky už 19
rokov nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom. Okresný súd Prešov v rozpore s § 161 CSP
dostatočne nepreskúmal splnenie všetkých procesných podmienok, následkom čoho bolo nepodložené
a neodôvodnené vydanie uznesenia o neodkladnom opatrení.

14. Žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní poukazoval na inú vadu napadnutého uznesenia majúcu
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. S poukazom na ust. § 332 CSP bol toho názoru, že
výroky I. a II. napadnutého uznesenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade súnevykonateľné. Dodal, že výpovedná doba oboch výpovedí, t.j. výpovede Zmluvy o predaji osobné
vozidlá a Zmluvy o predaji – transportéry, uplynula dňa 23.05.2024, pričom uznesenie o neodkladnom
opatrení bolo vydané až 03.06.2024 a doručené žalovanému v 2. rade až 06.06.2024 a žalovanému

v 1. rade 21.06.2024. To znamená, že napadnuté uznesenie bolo vydané a následne doručované už
v čase kedy nemohlo byť vykonateľné z dôvodu márneho uplynutia výpovednej doby oboch výpovedí
predmetných zmlúv.
Doplnil, že žalovaný v 1. rade zaslaním výpovedí Zmluvy o predaji osobné vozidlá a Zmluvy o predaji –
transportérykonalvsúladesčl.15.1.2ZmluvyopredajiosobnévozidláaZmluvyopredaji–transportéry,

podľaktorého„zmluvamôžebyťvypovedanáktoroukoľvekzmluvnoustranousoznámením24mesiacov
vopred“ t.j. aj bez uvedenia dôvodu. Nato, aby mohla byť žalobcovi poskytnutá predbežná ochrana vo
forme neodkladného opatrenia, vydané opatrenie muselo byť vydané ešte počas plynutia výpovednej
doby výpovedi Zmluvy o predaji osobné vozidlá a Zmluvy o predaji – transportéry, keďže podľa §
329 ods. 2 CSP je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, čo znamená, že
Okresný súd Prešov protiprávne zaviazal žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, aby sa zdržali

marenia plnenia Zmluvy o predaji osobné vozidlá a Zmluvy o predaji – transportéry a strpeli výkon práva
a povinnosti z týchto zmlúv už v čase keď márne uplynuli výpovedné doby výpovedí daných zmlúv.
Preto žiadal napadnuté neodkladné opatrenie zrušiť ako materiálne nevykonateľné, nakoľko medzi
žalobcom a žalovanými už nie je žiaden zmluvný vzťah, keďže predmetné zmluvy medzitým platné,
zanikli. Okrajovo uviedol, že keďže toto nie je primárny spor z ochrany hospodárskej súťaže (a Okresný

súd Prešov nie je kauzálnym súdom) a z judikatúry Súdneho dvora EÚ (najmä rozsudky z 18. decembra
1986, VAG Francúzsko, 10/86, Zb. s. 4071, bod 12, z 30.apríla 1998, Cabour, C-230/96, Zb. s. I-2055,
body 47, 48 a 51, ako aj z 2. apríla 2009, Pedro IV Servicios, C-260/07, Zb. s. I-2437, bod 68) vyplýva, že
aj v prípade nesplnenia podmienky nevyhnutnej na výnimku nemôže samo osobe viesť k náhrade škody
v zmysle čl. 101 ZFEÚ ani nútiť dodávateľa (v danom prípade žalovaného v 1. rade) prijať žiadateľa

(žalobcu) o postavenie distributéra v distribučnom systéme.

15. Žalovaný v 1. rade mal za to, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia trpí
inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a je naplnený odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. d) CSP, keďže súd na základe vykonaných dôkazov (predložených žalobcom) dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke zmluvného vzťahu, čím je naplnený aj odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniavecipodľa§365ods.1písm.h)CSP,nakoľkosúdprvejinštancienesprávneprávne
posúdil platnosť a výpoveď (ukončenie zmluvného vzťahu). Namietal, že Okresný súd Prešov nevykonal
základné dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súvisiacich s uzatváraním dodatkov

k Zmluve o predaji osobné vozidlá a Zmluve o predaji – transportéry a to v ich aktuálnom znení, t.j.
Zmluvy o predaji osobné vozidlá v znení dodatkov č. 1 až 39, a Zmluvy o predaji – transportéry v znení
dodatkov č. 1 až 24. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.4.2024
označil ako dôkazy Zmluvy o predaji osobné vozidlá aj Zmluvy o predaji – transportéry, pričom pri ich
zadefinovaní ako tzv. „distribučných zmlúv“ v bode 4. návrhu vychádzal z ich úplného znenia vrátane

dodatkov, avšak nepriložil všetky dodatky k Zmluve o predaji osobné vozidlá aj k Zmluve o predaji –
transportéry, aby súdu poskytol dostatočný skutkový stav o zmluvných vzťahoch medzi stranami sporu.
Nepredloženie dodatkov k predmetným zmluvám zo strany žalobcu spolu so strohým konštatovaním, že
„niektoré z nich namiesto žalovaného v 2. rade uzatvoril žalovaný v 1. rade“ bez bližšieho vysvetlenia,
považoval žalovaný v 1. rade za účelové a zavádzajúce. Súd prvej inštancie sa nemal uspokojiť len

s predložením citovaných zmlúv bez ich jednotlivých dodatkov. Nakoľko bez nich nemohol súd zistiť
rozhodujúceskutočnosti,okreminéhoajtú,žemedzižalovanýmv1.radeažalobcomexistujezaužívaná
praxpodpisovaniadodatkovkcitovanýmzmluvámavzájomnéhoplneniaprávapovinnostívyplývajúcich
žalovanému v 1. rade a žalobcovi už cca 19 rokov, pričom za ten čas nikdy nedošlo zo strany žalobcu
k spochybneniu, z akých dôvodov má plniť voči, resp. prijímať plnenia od žalovaného v 1. rade. V

opačnom prípade by sa žalobca dopustil voči žalovanému v 1. rade bezdôvodného obohatenia.
Navrhol odvolaciemu súdu, aby vyhovel odvolaniu a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol alebo vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie alebo zastavil konanie alebo postúpil vec orgánu, do ktorého právomoci
vec patrí. Zároveň žiadal, aby súd priznal žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade proti žalobcovi

nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.

16. Proti napadnutému uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 2. rade. Odvolanie podal z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e) CSP. Odvolanie žalovaného v 2. rade je totožnés odvolaním žalovaného v 1. rade a preto odvolací súd nebude bližšie rozvádzať dôvody uvedené
žalovaným v 2. rade, keďže ide o obsahovo totožné odvolania. Rovnako ako žalovaný v 1. rade aj
žalovaný v 2. rade namietal právomoc súdov Slovenskej republiky, nepríslušnosť Okresného súdu

Prešov, prekážku listispendencie, prekážku res iudacata, nevykonateľnosť napadnutého rozhodnutia
ako aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na jednotlivé odvolacie dôvody.

17. Okrem skutočnosti uvedených v odvolaní žalovaným v 1. rade však žalovaný v 2. rade vo
svojom odvolaní navyše poukazoval na neexistenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade.

Nerozporoval, že pôvodné zmluvy, t. j. Zmluva o predaji osobné vozidlá a Zmluva o predaji – transportéry
boli dňa 29. októbra 2004 podpísané medzi ním a žalobcom. Avšak, po podpise týchto zmlúv nastalo
niekoľko právnych skutočností, na základe ktorých boli práva a povinnosti z týchto zmlúv prevedené zo
žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade.
Dňa 22.10.2004 bola uzatvorená tzv. konzorčná zmluva (v nemčine: Konsortienvertrag) medzi
spoločnosťami (i) DaimlerChrysler AG, v tom čase so sídlom Eppelstrasse 225, D-70567 Stuttgart,

Nemecko (ďalej len „DC AG“), (ii) Wiesenthal & Co. AG, v tom čase so sídlom Troststrasse 109-111,
A-1102 Viedeň, Rakúsko a (iii) žalovaným v 2. rade (ďalej len „Konzorčná zmluva“), prostredníctvom
ktorej boli s účinnosťou k 31.10.2004 ukončené distribučné práva žalovaného v 2. rade, ktoré mu
udelila spoločnosť DC AG. V prílohe P.2 Konzorčnej zmluvy sú jasne špecifikované konkrétne zmluvy
upravujúce distribučné práva, ktoré boli vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ukončené k 31.10.2024,

spolu s uvedením konkrétneho právneho úkonu smerujúceho k ukončeniu a to: a/ všeobecná zmluva
o zastúpení zo dňa 03.08.1995 medzi DC AG a žalovaným v 2. rade pre úplne nové osobné a
úžitkové vozidlá „Mercedes-Benz“, b/ všeobecná zmluva o zastúpení zo dňa 01.06.1995 medzi DC
AG a žalovaným v 2. rade pre úplne nové vozidlá „Unimog“, c/ všeobecná distribučná zmluva zo dňa
19.04.2002 medzi spoločnosťami smart GmbH a žalovaným v 2. rade pre úplne nové vozidlá značky

„smart“, d/ všeobecná zmluva o zastúpení zo dňa 19.10.2000 medzi spoločnosťami EvoBus GmbH
na úplne nové autobusy „Mercedes-Benz“, vrátane servisných práv pre značku „Setra“, nahradená
všeobecnou dohodou o zastúpení z roku 2002.
Pre účely právno-technického a praktického reflektovania následkov Konzorčnej zmluvy aj v
podmienkach Slovenskej republiky uzatvorili dňa 22.04.2005 žalovaný v 2. rade ako predávajúci so

žalovaným v 1. rade ako kupujúcim kúpnu zmluvu o jednotlivých aktívach (ďalej len „Zmluva o prevode“),
ktorou boli na žalovaného v 1. rade o. i. prevedené aj Zmluva o predaji osobné vozidlá a Zmluva
o predaji – transportéry. Z hľadiska obsahu ide o zmluvu o predaji (časti) podniku podľa ust. § 476 a
nasl. Obchodného zákonníka.
Dôsledkom prevodu práv a záväzkov vyplývajúcich z týchto zmlúv boli všetky dodatky k týmto zmluvám

už podpisované a uzatvárané žalovaným v 1. rade, namiesto žalovaného v 2. rade, ktorý (žalovaný v
2. rade) v dôsledku opísaného prevodu práv a povinností prestal byť zmluvnou stranou týchto zmlúv.
Žalobca pritom pri podpisovaní žiadnych dodatkov k Zmluve o predaji osobné vozidlá a Zmluve o predaji
– transportéry nijakým spôsobom a nikdy nenamietal ani nerozporoval, prečo je konkrétny dodatok
podpisovaný žalovaným v 1. rade a nie žalovaným v 2. rade, preto je pre žalovaného v 2. rade

nepochopiteľné, prečo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.04.2024 vôbec smeruje
voči nemu. Podľa informácií dostupných žalovanému v 2. rade pritom medzi žalovaným v 1. rade a
žalobcom existuje zaužívaná zmluvná prax podpisovania dodatkov k týmto zmluvám a vzájomného
plnenia práv a povinností vyplývajúcich žalovanému v 1. rade a žalobcovi z týchto zmlúv už takmer 20
rokov, pričom za ten čas nikdy nedošlo zo strany žalobcu k spochybneniu, z akých dôvodov má plniť

voči, resp. prijímať plnenia od žalovaného v 1. rade.
Preto žalovaný v 2. rade mal za to, že nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.04.2024, čo predstavuje základnú hmotnoprávnu
podmienku konania. Opäť preto možno konštatovať, že Okresný súd Prešov v rozpore s ust. § 161 CSP
dostatočne nepreskúmal splnenie všetkých procesných podmienok, následkom čoho bolo nepodložené

a neodôvodnené vydanie napadnutého uznesenia, pričom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP je
opakovane splnený prvý odvolací dôvod, t. j. nesplnenie procesných podmienok.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade a k odvolaniu žalovaného v 2. rade zotrval
na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že žalovaní sa v konaní domáhajú

zrušenia neodkladného opatrenia na nasledovnej argumentácii, ktorá však neobstojí:
- a/ neobstojí tvrdenie žalovaných, že spory mali byť posudzované rozhodcovským súdom, keďže
v skutočnosti totiž v tomto prípade nebola uzavretá žiadna rozhodcovská doložka,- b/ neobstojí tvrdenie žalovaných, že Okresný súd Prešov nebol na vydanie neodkladného opatrenia
príslušný, keďže jeho príslušnosť je daná v súlade s § 324 ods. 2 CSP,
- c/ neobstojí tvrdenie žalovaných, že k vydaniu neodkladného opatrenia nemalo dôjsť z dôvodu

litispendencie a prekážky rei iudicatae, keďže tieto prekážky neboli dané, nakoľko na žiadnom súde v SR
v totožnej veci nebolo rozhodnuté, ani nebolo vedené konanie,
- d/ neobstojí tvrdenie žalovaných, že neodkladné opatrenie je nevykonateľné a že výpovede sú platné,
keďže výpovede sú neplatné, nakoľko boli realizované nesprávnym subjektom, neodkladné opatrenie je
vykonateľné a žalovaní ho z dôvodu jeho vykonateľnosti musia rešpektovať a dodržiavať,

- e/ neobstojí tvrdenie žalovaných, že Okresný súd Prešov skutkový stav pre vydanie neodkladného
opatrenia nezistil náležite, keďže žalobca Okresnému súdu Prešov poskytol dostatočné informácie pre
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 CSP,
- f/ neobstojí tvrdenie žalovaného v 2. rade, že na konanie nie je pasívne vecne legitimovaný, čo
ostáva prinajmenšom sporné, keďže žalovaní nepreukázali relevantné skutočnosti vo veci právneho
nástupníctva medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade vo vzťahu k Distribučným zmluvám,

- g/ neobstojí ani tvrdenie žalovaných, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania
narušenia hospodárskej súťaže, to v skutočnosti taktiež nie je pravda, keďže žalobca jasne preukázal
jeho neodôvodnené vyradenie zo selektívneho distribučného systému.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že realizácia projektu MAR–202X predstavovala finančne nákladnú
položku, ku ktorej pristúpil aj z dôvodu, že návratnosť investície do tohto projektu prirodzene očakával

z ďalšieho predaja vozidiel. Nepredpokladal, že na realizáciu tohto projektu vynaloží veľké množstvo
finančných prostriedkov a následne obdrží výpovede z Distribučných zmlúv, ktoré negatívne ovplyvnia
výkony a ďalšie podnikateľské činnosti. Výpovede z Distribučných zmlúv pre žalobcu predstavujú
prepadnutie investícii do projektu MAR-202X, nakoľko to v prípade ukončenia Distribučných zmlúv pre
neho v budúcnosti nebude mať žiaden ďalší ekonomický prínos.

K argumentácii žalovaných, že nie je daná právomoc slovenských súdov, dodal, že táto argumentácia
sa týka neexistencie právomoci všeobecných súdov, ktorá však neobstojí, pretože v skutočnosti
z Distribučných zmlúv bod 17.1 jasne vyplýva, že zmluvné strany majú možnosť (nie povinnosť) na
základe ich predchádzajúcej dohody riešiť ich spory vyplývajúce z tejto zmluvy pred Rozhodcovským
súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Žalobca a žalovaní neuzavreli žiadnu

dohodu o tom, že akýkoľvek spor bude predmetom konania pred rozhodcovským súdom, čo odôvodňuje
právomoc všeobecných súdov SR na posúdenie a rozhodnutie tohto sporu.
Rovnako argumentácia žalovaných týkajúca sa nepríslušnosti Okresného súdu Prešov pre vydanie
neodkladného opatrenia neobstojí, keďže táto príslušnosť bezpochyby vyplýva z § 324 ods. 2 CSP.
Zastával názor, že príslušnosť ustanovená v § 324 ods. 2 CSP predstavuje voči príslušnostiam

uvedeným vo všeobecnej časti CSP špeciálnu právnu úpravu, ktorá miestnu príslušnosť súdu na
nariadenie neodkladného opatrenia nestanovuje. Navyše súd prvej inštancie, Okresný súd Prešov je
príslušný o vydanie neodkladného opatrenia rozhodnúť už len z dôvodu, že relevantné nehnuteľnosti,
resp. prevádzka sa nachádza v jeho obvode. V zmysle uvedeného nemožno vyhodnotiť námietku
miestnej nepríslušnosti žalovaných podľa všeobecnej časti CSP za relevantnú.

K prekážke litispendencie a rei iudicatae uviedol, že táto nie je daná. Dodal, že je pravdou, že žalobca
inicioval voči žalovaným konanie pred Mestským súdom Bratislava III (sp. zn. 75Cb/77/2023, sp. zn.
1Cob/11/2024), to však samo o sebe v skutočnosti nezakladá prekážku veci rozhodnutej, resp. začatej.
Poukazoval na skutočnosť, že konanie iniciované žalobcom pred Mestským súdom Bratislava III má
rozdielny skutkový a právny základ, rozdielne strany sporu a iný petit, čo už len samo o sebe vylučuje

existenciu prekážky litispendencie.
Argumentácia prekážkou rei iudicatae tiež neobstojí. Ak by odvolací súd pripustil totožnosť daných
konaní (čo zásadne odmieta) tak žalobca poukazoval na skutočnosť, že proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 1Cob/11/2024 podal dovolanie, keďže Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie aj
napriek skutočnosti, že žalobca zobral svoju žalobu ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

preddoručenímuzneseniavcelomrozsahuspäť.KonanieKrajskéhosúduvBratislavejepretovrozpore
s § 370 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP ako aj ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR.
Nesúhlasil ani s argumentáciou žalovaných týkajúcou sa platnosti výpovede a nevykonateľnosťou
nariadeného opatrenia, pretože výpovede Distribučných zmlúv sú v skutočnosti neplatné z dôvodu,
že boli realizované subjektom (žalovaným v 1. rade), ktorý na realizáciu výpovedí nemal oprávnenie.

Distribučné zmluvy boli uzavreté medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom. Žalovaný v 1. rade nebol
zmluvnou stranou Distribučných zmlúv a zároveň nepredložil spoľahlivé dôkazy o tom, že je právnym
nástupcom žalovaného v 2. rade vo vzťahu k Distribučným zmluvám, v dôsledku čoho nedošlok zániku zmluvných vzťahov a žalovaní sú neodkladným opatrením viazaní a majú ho z dôvodu jeho
vykonateľnosti riadne plniť.
Takisto mal za to, že neobstojí argumentácia nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2.

rade, pretože žalovaní v skutočnosti nepredložili žiadne spoľahlivé dôkazy o nástupníctve žalovaného
v 1. rade na miesto žalovaného v 2. rade, ktoré by svedčili o zmene zmluvných strán Distribučných
zmlúv. Bol toho názoru, že nariadené neodkladné opatrenie je dostatočne určité a odôvodnené
a Okresný súd Prešov náležite zistil skutkový stav. Samotný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia spĺňa všetky predpísané náležitosti podľa § 326 CSP, keďže osobitnému inštitútu zodpovedá

zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie.
Napadnuté uznesenie je dostatočne odôvodnené, z jeho odôvodnenia jasne vyplýva na základe akých
skutočností bolo nariadené, obsahuje riadne odôvodnenie potrebné pre bezodkladnú úpravu pomerov
spolu s konzekvenciami, ktoré by mohli nastať v prípade jeho nenariadenia ako aj odôvodnenie
proporcionality jeho nariadenia.
Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného v 2. rade o neunesení dôkazného bremena v oblasti

porušovania hospodárskej súťaže, pretože konanie žalovaného v 1. rade smerujúce k ukončeniu
Distribučných zmlúv je v skutočnosti v príkrom rozpore s pravidlami fungovania systému selektívnej
distribúcie. Neexistuje žiadny dôvod, aby bol z distribučného systému žalobca vylúčený, čo vedie k
podstatnému narušeniu hospodárskej súťaže na trhu luxusných áut z dôvodu kreácie bezdôvodnej
aextrémnejkoncentráciemožnostipredajanovýchmotorovýchvozidielzn.Mercedes-BenzvSlovenskej

republike prostredníctvom žalovaného v 2. rade, ktorý v zmysle uvedeného disponuje väčšinovým
objemom predaja. Týmto je spochybnená aj zákonnosť celého distribučného systému Mercedes-Benz
na území Slovenskej republiky.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil a žalobcovi priznal náhradu
trov odvolacieho konania.

19. Žalovaní v 1. a 2. rade v odvolacej replike a žalobca v odvolacej duplike zopakovali svoje tvrdenia
uvedené v rámci konania a zotrvali na obsahu svojich podaní.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré boli

podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné

zrušiť a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť z procesných dôvodov.

21. Odvolací súd sa v prvom rade musel zaoberať námietkou žalovaných, že nie je daná právomoc
súdov Slovenskej republiky na prejednanie veci, keďže v zmysle rozhodcovskej doložky uvedenej v čl.
17.1 Zmluvy o predaji osobné vozidlá a čl. 17.1 Zmluvy o predaji – transportéry právomoc vec prejednať

a rozhodnúť patrí rozhodcovskému súdu.

22. Znenie čl. 17.1 Zmluvy o predaji osobné vozidlá a čl. 17.1 Zmluvy o predaji – transportéry je totožné.
Znenie čl. 17.1 (Arbiter) predmetných zmlúv je nasledovné:
Zmluvné strany môžu na základe predchádzajúcej dohody, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie prednostne riešiť pred Rozhodcovským súdom
Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave podľa jeho základných vnútorných právnych
predpisov. Strany sa v takomto prípade podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre
strany záväzné. Ak sa zmluvné strany na takomto riešení sporov nedohodnú, je každá zmluvná strana
oprávnená predkladať sporné otázky, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie predložiť ku kompetentnému súdu.

23. Odvolací súd je toho názoru, že z daného ustanovenia vyššie uvedených zmlúv nevyplýva, že
právomoc vec prejednať patrí rozhodcovskému súdu, nakoľko dané ustanovenie výslovne uvádza, že

zmluvné strany sa musia na tomto postupe dohodnúť, čo však v danom prípade nebolo preukázané.
Preto táto námietka nie je dôvodná. Je teda daná právomoc všeobecných súdov prejednať a rozhodnúť
spory vzniknuté zo Zmluvy o predaji osobné vozidlá a Zmluvy o predaji – transportéry. Teda aj vo veci
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.24. Následne odvolací súd predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o podanom

odvolaní konať (§ 161 CSP) a zistil, že tieto podmienky nie sú splnené, preto napadnuté uznesenie
nemožno vecne preskúmať.

25. Žalovaní v 1. a 2. rade v podaných odvolaniach okrem iného uviedli aj odvolací dôvod podľa § 365

ods. 1 písm. a) CSP.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP je daný, ak neboli splnené procesné podmienky.
Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na
to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového

poriadku. Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania.

27. Podľa § 161 ods. 1 CSP, Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

28. Podľa § 161 ods. 2 CSP, Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

29. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, avšak je ich možno vyvodiť z ustanovení
Civilného sporového poriadku - právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl.
CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky
právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita (§ 61 a nasl.

CSP), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) podľa § 67a nasl. CSP,
zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§ 127, § 132 CSP...), povinné zastúpenie (§ 90 CSP) a iné.

30. Žalovaní v 1. a 2. rade namietali, že je tu daná prekážka začatého konania (litispendencie) podľa

§ 159 CSP.

31. Podľa § 159 CSP, Začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

32. Nedostatkom podmienky súdneho konania podľa § 161 CSP je i prekážka začatého konania
(litispendencia; § 159 CSP), ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci. Táto
prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má

rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje
právo. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, táto je daná aj vtedy, ak pôvodný účastník v prvom konaní
je vystriedaný právnym nástupcom v druhom konaní (musí byť však ako právny nástupca pôvodného
účastníka označený), a tiež vtedy, ak účastníci v druhom konaní vystupujú v opačnom procesnom
postavení. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, a základ uplatneného

nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Litispendencia je procesnou
prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto
prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom prípade vždy konanie zastaví podľa § 161 ods.
2 CSP. Spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Prekážka litispendencie môže byť
odstránená napr. aj tým, že konanie bude zastavené v dôsledku späťvzatia jedného z dvoch návrhov.

Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom
konaní (R 97/2003).33. Z konania vyplynulo, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z 19.04.2024
na Mestský súd Bratislava III dňa 22.04.2024, ktorý bol vedený pod sp. zn. 74Cb/67/2024.
V predmetnom konaní bola žalobcom spoločnosť: Motor Group Poprad, spol. s r.o., so sídlom

Partizánska 4447/102, 058 01 Poprad, IČO: 36 482 242 (v prejednávanej veci takisto žalobca)
a žalovaným v1. rade spoločnosť: Mercedes-Benz Slovakia s.r.o., so sídlom Einsteinova 33, 851 01
Bratislava, IČO: 35 780 754 (v prejednávanej veci takisto žalovaný v 1. rade) a žalovaným v 2. rade
spoločnosť: Motor-Car Wiesenthal&Co., spol. s r.o., so sídlom Tuhovská 5, 831 07 Bratislava, IČO: 35
828 153 (v prejednávanej veci takisto žalovaný v 2. rade).

Podaným návrhom sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť: 1/ zdržať sa marenia plnenia zo Zmluvy o predaji - osobné vozidlá,
ktorú dňa 29.10.2004 uzavrel žalobca a žalovaný v 2. rade, v znení dodatkov č. 1 až 39, a strpieť
výkon práv a povinností žalobcu z tejto zmluvy, ako aj 2/ zdržať sa marenia plnenia Zmluvy o predaji -
transportéry, ktorú dňa 29.10.2004 uzavrel žalobca a žalovaný v 2.rade, v znení dodatkov č. 1 až 24, a
strpieť výkon práv a povinností žalobcu z tejto zmluvy.

Mestský súd Bratislava III návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 26.04.2024
zamietol (viď bod 3 uznesenia Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 74Cb/67/2024 z 06.05.2024). Na
základe späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.05.2024 súd uznesením
pod sp. zn. 74Cb/67/2024 z 06.05.2024 rozhodol takto: Výrok I. – Súd konanie zastavuje, Výrok II. Súd
nevracia navrhovateľovi neodkladného opatrenia súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia a Výrok III. - Súd nepriznáva stranám v 1. a 2 rade nárok na náhradu trov konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku I. a III. dňa 05.06.2024 a vo výroku II. dňa
20.05.2024.

34. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.04.2024, ktorý bol doručený na Okresný
súd Prešov dňa 26.04.2024 sa žalobca: Motor Group Poprad, spol. s r.o., so sídlom Partizánska
4447/102, 058 01 Poprad, IČO: 36 482 242 v prejednávanej právnej veci vedenej na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 21Cb/57/2024 domáhal proti žalovaným v 1. rade: Mercedes-Benz Slovakia s.r.o., so

sídlom Einsteinova 33, 851 01 Bratislava, IČO: 35 780 754 a v 2. rade: Motor-Car Wiesenthal&Co., spol.
s r.o., so sídlom Tuhovská 5, 831 07 Bratislava, IČO: 35 828 153, nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť: a/ zdržať sa marenia plnenia Zmluvy o predaji
- osobné vozidlá, ktorú dňa 29. 10. 2004 uzavrel žalobca a žalovaný v 2. rade, v znení dodatkov č. 1
až 39, a strpieť výkon práv a povinností žalobcu z tejto zmluvy, b/ zdržať sa marenia plnenia Zmluvy o

predaji - transportéry, ktorú dňa 29. 10. 2004 uzavrel žalobca a žalovaný v 2.rade, v znení dodatkov č. 1
až 24, a strpieť výkon práv a povinností žalobcu z tejto zmluvy, t.zn. v totožnom znení ako sa domáhal
v konaní na Mestskom súde Bratislava III.

35. Odvolací súd podotýka, že ide dokonca o totožný obsah (až na ostatný odsek) obidvoch návrhov
na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. návrhu podaného žalobcom na Mestský súd Bratislava III,
vedený pod sp. zn. 74Cb/67/2024 a návrhu podaného na Okresný súd Prešov, vedeného pod sp. zn.
21Cb/57/2024.

36. Z konania vyplynulo, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcu voči
žalovaným v 1. a 2. rade bol podaný na Mestský súd Bratislava III (sp. zn. 74Cb/67/2024 ) skôr ako na
Okresný súd Prešov (sp. zn. 21Cb/57/2024). Ide pritom o totožnosť strán v konaní, rovnaký predmet
konania ako aj rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo.

37.OkresnýsúdPrešovrozhodolnapadnutýmuznesenímzodňa03.06.2024tak,ženariadilneodkladné
opatrenie v znení tak ako je uvedené v bode 1 tohto odôvodenia. Urobil tak teda ešte v čase, kedy
konanie na Mestskom súde Bratislava III nebolo právoplatne ukončené, keďže uznesenie Mestského

súdu Bratislava III sp. zn. 74Cb/67/2024 zo dňa 06.05.2024 vo výroku I., ktorým bolo konanie
zastavené nadobudlo právoplatnosť až dňa 05.06.2024. To znamená, že ohľadne návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 21Cb/57/2024 prebiehalo iné
skoršie konanie, ktoré ešte nebolo skončené, čím je daná prekážka litispendencie, ktorá zakazuje, abyo tom istom návrhu prebiehalo to isté konanie, či už na tom istom súde, resp. na inom súde v Slovenskej
republike.

38. Nemožno však vytýkať Okresnému súdu Prešov, že nepreskúmal dostatočne splnenie všetkých
pozitívnych a negatívnych procesných podmienok konania, ako mu to vyčítali žalovaní v 1. a 2. rade
v podanom odvolaní, keďže nebolo v možnostiach Okresného súdu Prešov z iných súdnych registrov
ako svojho registra zistiť, či žalobca už podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a v akom

znení, pričom žalobca v podanom návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol skutočnosti
týkajúce sa konaní na Mestskom súde Bratislava III.

39. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil uznesenie súdu prvej
inštancie a podľa § 391 ods. 1 CSP konanie zastavil z dôvodu prekážky začatého konania podľa § 159

CSP (litispendencia).

40. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP.
Žalovanýmv1.a2.radeakoúspešnýmúčastníkomkonaniapatrínároknanáhradutrovkonaniavplnom

rozsahu, keďže návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo vyhovené a konanie bolo
zastavené z dôvodu existencie prekážky litispendencie, na ktorej existenciu poukázali žalovaní v 1. a 2.
rade v podaných odvolaniach. Preto odvolací súd priznal žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade
nárok na náhradu trov celého konania, t.j. odvolacieho konania, ako aj konania na súde prvej inštancie.
O výške tejto náhrady podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

uznesenia samostatným uznesením.

41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).