Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122201122
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122201122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. XX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, 083
01Sabinov,protižalovanému:Cofinancings.r.o.,sosídlomVolgogradská13696/13,08001Prešov,IČO:
50 067 281, zastúpenému: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16,
080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, o vylúčenie veci z exekúcie a o vzájomnej žalobe o určenie neúčinnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/4/2022-275 z
19.09.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
nasledovne:
I. Súd u r č u j e, že motorové vozidlo D. E. E., kategória: F., typ: D., identifikačné číslo motora: XXXXX,
farba: G. F. H., VIN: C. je z exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Sopkom pod

sp. zn. 155EX 88/19 a pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 8Ek/248/2019 v y l ú č e n é .
II. Vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .
III. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom rozsudku.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že po vyhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne
i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Na základe predloženej osvedčenej

kópie kúpnej zmluvy mal za preukázané, že najneskôr dňa 09.04.2019 existovala kúpna zmluva, ktorou
povinný ELEMY s.r.o. previedol vlastnícke právo k dotknutému motorovému vozidlu žalobkyni. Podľa
zmluvy kúpna cena bola zaplatená ešte pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy - v zmysle § 498
Občianskeho zákonníka možno považovať úhradu zo strany žalobkyne pred uzavretím zmluvy za
preddavok.
Čo sa týka žalovaným namietaného antidatovania zmluvy, súd prvej inštancie konštatoval, že keďže
žalovaný nerozporuje, že najneskôr ku dňu 09.04.2019 bola táto zmluva úradne osvedčená, a teda

že najneskôr dňa 09.04.2019 existovala, hoc aj antidatovaná, nemá pre platnosť uvedeného právneho
úkonuotázka,kedypresnebolazmluvauzavretá(čiuždňa24.04.2018aleboaždňa09.04.2019),právny
význam. Totižto v zmysle § 61d Exekučného poriadku, ak by aj došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy po tom,
čobolospol.ELEMYs.r.o.akopovinnémudoručenéupovedomenieozačatíexekúcie,porušeniezákazunakladania s majetkom povinného by nemalo za následok neplatnosť právneho úkonu. Malo by za
následok iba neúčinnosť uvedeného právneho úkonu voči oprávnenému - žalovanému. V prejednávanej
veci ale zjavne nedošlo k porušeniu zákazu nakladania s majetkom povinného, nakoľko upovedomenie o

začatí exekúcie bolo doručené spoločnosti ELEMY s.r.o. ako povinnému fikciou dňa 11.04.2019 a kúpna
zmluva vzhľadom na dátum úradného osvedčenia jej kópie existovala najneskôr ku dňu 09.04.2019.
Súd prvej inštancie mal na základe vykonaných výsluchov žalobkyne, jej manžela v pozícii svedka a tiež
svedka A. E. B., D. za preukázané, že žalobkyňa so spol. ELEMY s.r.o. uzavrela riadnu kúpnu zmluvu,
a to až po tom, čo bol splatený lízing na dotknuté motorové vozidlo, pričom úhrady, ktoré žalobkyňa

vykonávala, vykonávala za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Pred
uzavretím písomnej kúpnej zmluvy bola medzi zmluvnými stranami uzavretá dohoda o budúcej kúpnej
zmluve, ktorá (zmluva o budúcej kúpnej zmluve) musí byť uzavretá síce v zmysle § 50a Občianskeho
zákonníka písomne, avšak ak by aj táto bola medzi zmluvnými stranami pre nedostatok formálnych
náležitostí neplatná, nemá to vplyv na platnosť následne uzavretej kúpnej zmluvy, ktorá samostatne
predstavuje platný právny úkon obsahujúci všetky náležitosti, je dostatočne určitý a zrozumiteľný, vôľa

strán bola prejavená vážne a slobodne a nie je spor ohľadom obsahu danej kúpnej zmluvy. Predmetná
kúpna zmluva zohľadňuje pritom skoršie dojednanie medzi žalobkyňou a spoločnosťou ELEMY s.r.o.
ohľadom kúpnej ceny.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nevzhliadol ani dôvod pre absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy
pre žalovaným namietané obchádzanie zákona. Zmluvné strany uvedenou kúpnou zmluvou konali v

medziach zákona, keď predmetnú kúpnu zmluvu uzatvárali až po tom, čo bol splatený lízing a vlastnícke
právo k motorovému vozidlu prešlo z UniCredit Leasing Slovakia, a.s. na spoločnosť ELEMY s.r.o.
Žalobkyňa pri tom predloženými príkazmi na úhradu preukázala, že minimálne kúpnu cenu v zmysle
uzavretej kúpnej zmluvy uhradila, a to ešte pred podpisom kúpnej zmluvy. Výpovede žalobkyne a svedka
I. A. sa súdu prvej inštancie javili dostatočne objasňujúce ohľadom okolností, za ktorých došlo k úhradám

jednotlivých splátok žalobkyňou, prípadne jej manželom I. A., a to, že po tom, čo ich syna vzali do väzby,
bolo potrebné riešiť daný lízing, nakoľko bez vykonania úhrad splátok by lízingový veriteľ siahol na
motorovévozidlo,atotobyužnebolomožnénadobudnúťdovlastníctvaspol.ELEMYs.r.o.Vkontexteso
záverom, že spoločnosť ELEMY s.r.o. prakticky od roku 2017 nevykazovala žiadnu činnosť (vychádzajúc
predovšetkým z výpovede I. A.), sa súdu prvej inštancie javí ako preukázané aj tvrdenie žalobkyne v

zhode s výpoveďou I. A. o tom, že prvá úhrada zo strany žalobkyne predstavovala nedoplatok na lízingu
k danému motorovému vozidlo a následné úhrady boli financované taktiež z prostriedkov žalobkyne.
Záverom vo vzťahu k tejto žalobe súd prvej inštancie dodal, že pre vec samú je irelevantné, či žalobkyňa
ihneď pri úkone odobratia vozidla avizovala svoje vlastnícke právo. Uplatnila ho bezprostredne v ten
deň písomne. Vzhľadom na výpovede svedkov i strán sporu je ťažké dať za pravdu niektorej zo strán,

či žalobkyňa avizovala alebo neavizovala prekážku v exekúcii motorového vozidla priamo pri odoberaní
vozidla. Žalobkyňa tvrdí, že to súdnemu exekútorovi uviedla. Rovnako tak to uviedol, aj jej manžel.
Bezosporu však kúpna zmluva, minimálne v jej osvedčenej kópii v čase odobratia motorového vozidla
existovala.
Následne sa súd prvej inštancie zaoberal vzájomnou žalobou žalovaného o určenie neúčinnosti

dotknutej kúpnej zmluvy voči nemu. Konštatoval, že zo spisu vyplýva, že žalovaný podal vzájomnú
žalobu dňa 24.02.2022 (viď podacia pečiatka na obálke). V zmysle § 42a Občianskeho zákonníka
možno odporovať právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa. K uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť dňa 24.04.2018, a tak trojročná prekluzívna lehota
uplynula dňom 24.04.2021 (za použitia § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalovaný sa bránil tým,

že lehota troch rokov začala plynúť až dňa 09.04.2019, t.j. odo dňa osvedčenia kópie kúpnej zmluvy. Súd
prvej inštancie mal s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu za to, že žalovanému skutočne nič
nebránilo, pri vedomosti o uvedenej kúpnej zmluve z exekučného konania, prípadne z prebiehajúcich
trestných konaní (minimálne v čase podania trestného oznámenia zo dňa 02.06.2020 - viď exekučný
spis 155EX 88/19 - č.l. 51), obrátiť sa na súd s odporovacou žalobou včas i v priebehu riadne plynúcej

trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka končiacej dňom 24.04.2021.
Súd prvej inštancie uviedol, že pri spornosti ohľadom datovania/antidatovania kúpnej zmluvy sa dôkazné
bremeno prenieslo na žalobkyňu, ktorá mohla spornosť tejto otázky vyriešiť predložením originálu.
Originál kúpnej zmluvy by bolo možné podrobiť písmoznaleckému skúmaniu, ktoré navrhoval žalovaný.
Žalobkyňa však originál kúpnej zmluvy nepredložila, a tak súd nemohol vykonať písmoznalecké

dokazovanie, v dôsledku čoho súdu neostávalo iné, než uvedený návrh žalovaného na písmoznalecké
dokazovanie zamietnuť. Súd prvej inštancie však dodal, že žalobkyňa nezostala úplne nečinná a na
preukázanie dátumu uzavretia kúpnej zmluvy navrhla dôkaz vypočutím vyhotoviteľa kúpnej zmluvy A.
E. B., D.. Žalovaný spochybňoval hodnovernosť svedka a účelovosť jeho výpovede z dôvodu, že samá jednať o dlhoročného známeho manžela žalobkyne. Výpovede žalobkyne, jej manžela I. A., ako aj
A. E. B., D. sa však aj v určitých detailoch (že bola podpísaná v kancelárii A. B., bezprostredne po jej
vyhotovení, a to na podnet objednávateľa služby I. A.) zhodujú a navzájom sa potvrdzujú o okolnostiach

týkajúcich sa vypracovania a podpisovania kúpnej zmluvy. A. E. B., D. pritom uviedol, že v deň, keď
zmluvu vypracoval, tak ju zmluvné strany uňho v kancelárii aj podpísali.
Na záver vo vzťahu k vzájomnej žalobe súd prvej inštancie ako obiter dictum uviedol, že ak by aj
považoval výpovede žalobkyne, jej manžela a svedka A. B. ohľadom dátumu uzavretia kúpnej zmluvy
za účelové a pripustil plynutie prekluzívnej lehoty až od 09.04.2019, súdu sa nejaví za preukázaný

zjavný ukracujúci charakter kúpnej zmluvy. Vychádzajúc z ohodnotení motorového vozidla v trestnom
konaní, motorové vozidlo mohlo mať v roku 2018 hodnotu 20.000,- až 25.000,- eur pri zohľadnení jeho
vád. Zároveň ale ohodnotenie vád motorového vozidla v trestnom konaní sa pohybovalo vo veľkom
rozmedzí, podľa povahy tej-ktorej vady, a to od 1.845 eur až do 25.345 eur, pričom najvyššia položka
bola cena za opravu prevodovky, ak by bola potrebná jej výmena – 16.000,- eur. Hoci v zmluve sa
uvádza nižšia suma kúpnej ceny 14.642,64 eura, žalobkyňa preukázala, že minimálne sumu 16.642,64

eura uhradila reálnymi prevodmi ona sama. Ak by mal súd ale vychádzať z dátumu uzavretia zmluvy
dňa 09.04.2019, mal by vychádzať aj z hodnoty motorového vozidla k uvedenému dátumu. S ohľadom
na uvedené sa už aj len samotnou žalobkyňou vykonané úhrady s ohľadom na stav vozidla a jeho
potenciálnu cenu o rok neskôr nejaví ako neadekvátna protihodnota. Dodal, že hodnota motorového
vozidla ku dňu 09.04.2019 nebola stranami prezentovaná a preukázaná. V prípade, ak došlo k odpredaju

vozidla za adekvátnu protihodnotu, nebolo by možné takýto úkon považovať za ukracujúci, keďže z
majetku dlžníka nič „neušlo“.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte ako ,,CSP“) tak, že úspešnej žalobkyni priznal

voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávne
vyhodnotil dôkazy ohľadom úhrad leasingových splátok za motorové vozidlo. V dôsledku tohto

nesprávneho vyhodnotenia dôkazov aj nesprávne právne posúdil skutkové zistenia vyplývajúce z
týchto dôkazov. Konkrétne žalovaný namietal skutkový a právny záver súdu prvej inštancie o tom, že
úhrady, ktoré žalobkyňa zrealizovala pred uzatvorením kúpnej zmluvy v prospech obchodnej spoločnosti
UniCredit Leasing Slovakia, a.s., IČO: 35 730 978, Šancová 1/A, Bratislava 814 99, Slovenská republika,
boli v zmysle § 498 Občianskeho zákonníka posúdené ako preddavok. V tomto smere žalovaný uviedol,

že v konaní bol zabezpečený listinný dôkaz, a to „výpis prijatých platieb“, ktorý sa nachádza na č.
l. 58 – 60 pripojeného vyšetrovacieho spisu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že leasingové splátky
plnila priamo obchodná spoločnosť ELEMY s.r.o. len v termínoch 31.05.2016, 20.03.2018 a 29.03.2018,
pričom poväčšine tieto uhrádzali fyzické osoby pán J. A., I. A. a pani A. A.. Pán I. A. a J. A. plnili tieto
splátky ako fyzické osoby dávno predtým, ako ich plnila aj pani A. A., z čoho možno usudzovať, že sa

nejednalo o zámer tieto platiť ako preddavok, ale šlo o bežnú prax týchto navzájom spriaznených osôb,
keďže ako to vyplýva z výpovede pána A., obchodná spoločnosť ELEMY s.r.o. bola už skôr (od roku
2017) neaktívna a nevyvíjala žiadnu podnikateľskú činnosť, z čoho možno usudzovať, že nemala ani
vlastné finančné prostriedky na úhradu leasingu. Práve túto skutočnosť, že na úhradách týchto splátok
sa čiastočne podieľala aj žalobkyňa, využili tieto navzájom spriaznené osoby pri vytvorení kúpnej zmluvy

formálnedatovanejzodňa24.04.2018,kdevkonanítietoplatbyoznačovaliakovopreddohodnutúkúpnu
cenu, ktorú súd nesprávne posúdil ako preddavok. Žalobkyňa neuhrádzala tieto „preddavky“ na bankový
účet obchodnej spoločnosti ELEMY s.r.o. (hoci takto by to bolo štandardnejšie), ale tieto uhrádzala
priamo leasingovej spoločnosti bez akejkoľvek poznámky k týmto platbám, z ktorej by vyplývalo, že sa
má jednať o kúpnu cenu resp. preddavok na kúpnu cenu. Bez povšimnutia nemôže ostať ani skutočnosť,

že po údajnej úhrade preddavku dohodnutej kúpnej ceny hradil ďalšie platby leasingu pán I. A.. Tieto
všetky skutočnosti nasvedčujú tomu, že v čase úhrad leasingových splátok I. A. a žalobkyňa neboli
dohodnutí na kúpnej zmluve, ktorej predmetom malo byť motorové vozidlo a túto vytvorili následne tak,
aby im korešpondovala so skoršími úhradami splátok leasingu žalobkyňou.
Žalovaný namietal nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého pre účely posudzovania

platnosti/neplatnosti tejto zmluvy je bez významu, či táto bola uzatvorená 24.04.2018 alebo až
09.04.2019. Taktiež namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že vykonaným dokazovaním nebolo
možné dospieť k presvedčeniu, že kúpna zmluva je absolútne neplatná z dôvodu obchádzania zákona
a rozporu s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný bližšie nešpecifikoval, v čommal spočívať rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona. V tomto smere uviedol, že v konaní
namietalabsolútnuneplatnosťkúpnejzmluvyzdôvoduobchádzaniazákonaarozporusdobrýmimravmi
práve s poukazom na jej antidatovanie a predloženie ako listinného dôkazu, ktorým sa snaží povinný

(obchodná spoločnosť ELEMY s.r.o.) v kooperácii so žalobkyňou docieliť to, aby v exekučnom konaní
nebol postihnutý tento majetok exekúciou. Argumentáciu súdu prvej inštancie, že ním uvádzané dôvody,
pre ktoré považuje kúpnu zmluvu za fiktívnu resp. antidatovanú sú spôsobilé skôr privodiť jej neúčinnosť
ako neplatnosť, považuje žalovaný taktiež za nesprávnu. Ak by súd dal za pravdu žalovanému a
dospel jednoznačne k záveru, že kúpna zmluva hoci bola datovaná 24.04.2018 reálne vznikla až

09.04.2019, zakladala by táto skutočnosť jednoznačne dôvod absolútnej neplatnosti, keďže táto bola
použitá žalobkyňou v snahe „vyňať“ motorové vozidlo z exekúcie, čo nemožno považovať za iné, ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi a obchádzanie zákona (exekučného poriadku), ak nie priamo za
konanie napĺňajúce znaky niektorej zo skutkových podstát trestného činu marenia exekučného konania
(§ 243a Trestného zákona) alebo trestného činu marenia spravodlivosti (§ 344 Trestného zákona).
Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa dôsledne v rozsudku nevysporiadal so skutočnosťou, že

žalobkyňa, „korunný svedok“ pán I. A. (jej manžel) a obchodná spoločnosť ELEMY s.r.o. (povinný v
exekučnom konaní) sú navzájom spriaznené osoby, pričom možnosti procesnej obrany žalovaného,
najmä možnosti preukazovania ich „exekučného podvodu“, boli obmedzené a sťažené práve ich
vzájomne dohodnutým a sofistikovane pripraveným konaním. Napriek tomu žalovaný v konaní pred
súdom prvej inštancie relevantne namietal a poukázal na tieto zásadné skutočnosti vyplývajúce z

vykonaného dokazovania.
Ani jedna zo zmluvných strán kúpnej zmluvy nedisponuje jej originálom, ktorý by bolo možné podrobiť
znaleckému prieskumu pravosti veku, ktorý navrhoval v tomto civilnom sporovom konaní vykonať. V
konaní bola predložená len úradne overená kópia tejto zmluvy zo dňa 09.04.2019, ktorú samu o sebe
nemávýznampodrobiťznaleckémuprieskumupravostiveku.Žalobkyňa,hocipredložilaúradneoverenú

kópiu kúpnej zmluvy, nevedela resp. nechcela vysvetliť, prečo a za akým účelom táto kopia vznikla.
Žalobkyňa najprv tvrdila, že originálom kúpnej zmluvy nedisponuje (v jej písomnom podaní zo dňa
01.03.2023), pričom následne v rámci výsluchu prekvapivo uviedla, že originál mal ostať v motorovom
vozidle pri jeho odobraní súdnym exekútorom. Súdny exekútor toto jej skutkové tvrdenie dodatočne
poprel. Javí sa minimálne nelogické, ak nie priam ako účelové resp. klamlivé tvrdenie žalobkyne, že

originál kúpnej zmluvy mal ostať v motorovom vozidle, keďže v jej skoršom písomnom podaní súdu túto
skutočnosť ani nespomenula, hoci ju súd na vydanie originálu v zmysle návrhu žalovaného vyzval.
Poukázal na to, že žalobkyňa sa rozporne vyjadrovala k výške dohodnutej kúpnej ceny za motorové
vozidlo, kde v kúpnej zmluve bola uvedená podstatne nižšia kúpna cena ako kúpna cena, ktorú
podľa žaloby tvrdila, že uhradila. Vo výpovedi žalobkyňa opäť uvádzala, že kúpna cena za motorové

vozidlo bola 14.500,- eur, pričom podľa písomného znenia žaloby mala byť kúpna cena za motorové
vozidlo až 29.831 eur (aj so splátkami leasingu, ktoré vykonal splnomocnený zástupca povinného
I. A.). Aj táto skutočnosť a rozpor svedčí o tom, že žalobkyňa vytvorila kúpnu zmluvu dodatočne,
pričom úhradu kúpnej ceny prispôsobila skutočnostiam, že sa skôr podieľala na úhrade leasingových
splátok motorového vozidla, ktoré užívala jej rodina, a ktoré táto rodina v podstate splácala od počiatku

leasingového vzťahu.
Žalobkyňa neprepísala v príslušnej evidencii MV ODI motorové vozidlo po jeho kúpne na svoju osobu.
Žalobkyňa a rovnako tak ani jej manžel I. A. podľa výpovede súdneho exekútora nenamietali
bezprostredne pri odobratí motorového vozidla to, že vlastníkom má byť práve žalobkyňa. Táto
skutočnosť nevyplýva ani z protokolu o odobratí vozidla, ktorý bez výhrad podpísal I. A. za povinného.

K predaju motorového vozidla neexistuje žiaden relevantný účtovný doklad - faktúra, aj keď predávajúci
podľa kúpnej zmluvy bola obchodná spoločnosť registrovaná k DPH a predaj motorového vozidla
podliehal zdaneniu v režime DPH, teda faktúra mala byť riadne vystavená. Povinný (obchodná
spoločnosť) tento predaj nepremietol v účtovníctve obchodnej spoločnosti.
Žalobkyňa a rovnako tak jej manžel svedok I. A. účelovo vypovedali, že povinné zmluvné poistenie

motorového vozidla nebolo po jeho predaji možné uzatvoriť na nového vlastníka motorového vozidla
(žalobkyňu), keďže v osvedčení bola uvedená ešte spoločnosť ELEMY s.r.o.. V tomto smere
žalovaný poukázal na skutočnosť, že poistnú zmluvu na poistenie PZP je možné uzatvoriť bez
ohľadu na vlastnícky/držiteľský záznam v osvedčení, čo je v podstate aj bežná prax, kedy pred
samotným vykonaním zmeny v zápise vlastníka/držiteľa motorového vozidla na príslušnom dopravnom

inšpektoráte Okresného riaditeľstva PZ sa musí preukázať nový vlastník dokladom o uzatvorení
povinného zmluvného poistenia (tzv. biela karta). Teda ak žalobkyňa tvrdí, že motorové vozidlo kúpila v
roku 2018, nič jej nebránilo, aby ako nový vlastník uzatvorila poistenie PZP. Z vykonaného dokazovaniajednoznačne vyplynulo, že PZP na motorovom vozidle až do jeho zániku mala iba spoločnosť ELEMY
s.r.o. teda povinný v exekučnom konaní.
Žalobkyňa navyše vypovedala rozporne so svedkom I. A. ohľadom úhrad tohto poistného PZP. Svedok

A. uviedol, že cena za motorové vozidlo bola stanovená v zmluve podľa zostatku leasingu v danom čase,
čo však nekorešponduje s listinnými dôkazmi a tvrdeniami žalobkyne. Paradoxne vyznieva výpoveď
svedka I. A., že úradne overenú kópiu kúpnej zmluvy vyhotovil „pre poriadok v papieroch“, avšak na
druhej strane uvádzal, že v roku 2017 už spoločnosť ELEMY s.r.o. nebola aktívna a neviedla účtovníctvo.
JedinýmdôkazomvprospechžalobkynebolavýpoveďsvedkaA.E.B.,ktorýsícepriamonevedeluviesť,

kedy presne malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy, avšak uviedol, že zmluvu vyhotovil v deň, aký je uvedený
na zmluve. Pri tomto svedkovi však od počiatku žalovaný namietal vierohodnosť jeho výpovede, keďže
ide o dlhoročného známeho a advokáta pána I. A., s ktorým si tyká. Navyše ani žalobkyňa a ani tento
svedok nedisponujú objektívnym dôkazom napríklad účtovným dokladom, ktorý by vedel objektívne
verifikovať reálny čas dodania týchto právnych služieb.
Súd prvej inštancie nevenoval pozornosť tejto jeho relevantnej procesnej obrane, ktorá svedčí

jednoznačne v prospech záveru o antidatovaní kúpnej zmluvy, pričom v rozsudku na túto nedostal
zo strany súdu žiadnu odpoveď. Aj z tohto dôvodu považujeme rozsudok za nepreskúmateľný
a nepresvedčivý.
Namietal, že síce súd prvej inštancie správne posúdil otázku dôkazného bremena ohľadom reálneho
času uzatvorenia kúpnej zmluvy, kde mal za to, že toto bremeno ležalo vzhľadom na procesnú

obranu žalovaného na žalobkyni (bod 58. odôvodnenia rozsudku). Na druhej strane sa však z pohľadu
žalovaného vyhol jednoznačnej odpovedi, ktorý čas/dátum považoval za skutočný čas uzatvorenia
spornej kúpnej zmluvy. Na jednej strane súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, že
zmluva vznikla najneskôr 09.04.2019 (bod 45. odôvodnenia rozsudku) na strane druhej všeobecne
konštatoval ako žalobkyňa v konaní preukazovala reálny čas uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy (bod

58. odôvodnenia rozsudku). Vzhľadom na nevysporiadanie sa s prejudiciálnou otázkou, kedy malo dôjsť
podľa súdu prvej inštancie k skutočnému uzatvoreniu zmluvy, je potrebné namietať aj súdom uvedené
právne posúdenie otázky včasného/nevčasného uplatnenia práv na určenie odporovateľnosti právneho
úkonu.
Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby v súlade s § 389 CSP rozsudok zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100 %.

5. K odvolaniu podala vyjadrenie žalobkyňa. Vo vzťahu k tvrdeniu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 24.04.2018 z dôvodu jej antidatovania žalobkyňa opätovne uviedla, že uvedená kúpna zmluva

bola vyhotovená v advokátskej kancelárii A. E. B., ktorý uvedenú skutočnosť vo svojom výsluchu
pred súdom aj potvrdil. Pokiaľ žalovaný namieta vierohodnosť jeho výpovede z dôvodu, že má ísť o
dlhoročného známeho a advokáta pána I. A., s ktorým si tyká, ide o účelovú a ničím nepodloženú obranu
žalovaného. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal skutočnosť, že svedok
I. A. a svedok A. E. B. si tykajú, a že sú dlhoroční priatelia. Skutočnosť, že A. E. B. zastupuje pána

I. A. sama o sebe tieto tvrdenia žalovaného nepotvrdzuje. Advokát, ktorý zastupuje klienta v spore,
ktorý trvá viac ako dva roky, si automaticky netyká s klientom a nestáva sa jeho priateľom. Nakoniec by
muselo ísť v tomto prípade až o blízky kamarátsky vzťah, keďže podľa žalovaného sa A. B. v záujme
„zachovania dlhoročného priateľstva“ mal dopustiť trestného činu krivej svedeckej výpovede. Žalovaný
sa v podstate snaží spochybňovaním svedeckej výpovede svedka A. E. B. tohto obviniť zo spáchania

trestného činu, čo považuje za absurdné. Vychádza z predpokladu, že žiaden klient nestojí advokátovi
za to, aby kvôli nemu páchal trestnú činnosť. Pri všetkej úcte k tomuto súdnemu konaniu predsa nejde
o spor, kde sa rozhoduje o „veľkých“ peniazoch. Súd prvej inštancie preto podľa jej názoru výpoveď
tohto svedka vyhodnotil správne.
Žalovaný opakovane argumentuje, že žalobkyňa, svedok I. A. a obchodná spoločnosť ELEMY s.r.o.

sú navzájom spriaznené osoby a preto konali vzájomne dohodnutým spôsobom a sofistikovane
pripraveným konaním. Žalovanému však od počiatku uniká základná pointa, ktorú súd prvej inštancie
v bode 50. odôvodnenia aj uviedol, že keby nebolo „sofistikovaného“ konania, žalovaný by sa nedostal
ani len do exekučného konania, nakoľko by došlo k odobratiu predmetu leasingu zo strany leasingovej
spoločnosti. Paradoxne, tak sofistikovaným, vopred pripraveným konaním žalobkyňa „zachránila“

predmet leasingu pred jej odobratím, aby tak vytvorila pre žalovaného možnosť v exekučnom konaní
sa uspokojiť. Vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že žalobkyňa, I. A., ani spoločnosť ELEMY s.r.o.
ani v čase 24.04.2018 ani v čase 09.04.2019 nemali vedomosť o prebiehajúcom exekučnom konaní,
je tvrdenie o sofistikovanom konaní nelogickým a nesprávnym tvrdením. Žalobkyňa preukázateľne dňa04.07.2017 uhradila priamo na účet leasingovej spoločnosti sumu vo výške 14.642,64 eura a následne
za spoločnosť ELEMY s.r.o. uhrádzala priamo leasingovej spoločnosti splátky a to: dňa 05.02.2018
vo výške 6.000,- eur, dňa 09.02.2018 vo výške 2.000,- eur, dňa 13.02.2018 vo výške 3.000,- eur, dňa

23.02.2018 vo výške 2.000,- eur, dňa 02.03.2018 vo výške 1.000,- eur, dňa 20.03.2018 vo výške 300,-
eur a dňa 29.03.2018 vo výške 889,01 eura. Spolu teda bola uhradená suma 28.642,64 eura. Žalobkyňa
zatýmtoúčelompredalanehnuteľnosťvosvojomvýlučnomvlastníctve,začojejbolazostranykupujúcej
uhradená kúpna cena vo výške 22.769,52 eura, pričom z týchto prostriedkov toho istého dňa žalobkyňa
uhradila leasingovú splátku 14.642,64 eura, čo vyplýva z predloženého výpisu z účtu K. L. vedený na

meno žalobkyne. Uvedené svedčí o pravdivosti tvrdení žalobkyne, ktorá vylučuje akékoľvek špekulácie
ohľadom dohody o kúpe motorového vozidla.
Podľa žalobkyne všetky tvrdenia žalovaného sú založené na domnienkach a predpokladoch, z ktorých
sa snaží vyskladať pre neho priaznivý skutkový stav. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí
vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci podstatnými skutkový a právnymi okolnosťami a
v odôvodnení dal odpoveď na všetky právne významné skutočnosti. V zmysle ustálenej judikatúry súd

nie je povinný dať účastníkom odpoveď na všetky otázky, ale len na tie, ktoré majú vo veci relevantný
význam.
Vprejednávanejvecisúdprvejinštanciejednoznačneskonštatovalvbode47.odôvodnenia,ženedospel
k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 24.04.2018 obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom. Naviac
vytýka žalovanému, že obchádzanie zákona ani rozpor s dobrými mravmi bližšie nešpecifikoval. Nie je

teda pravdou tvrdenie žalovaného, že nedostal odpoveď na otázku, ktorý čas a dátum považoval za
skutočný čas uzatvorenia spornej zmluvy. Je potrebné vychádzať z obsahu odôvodnenia rozsudku ako
celku. Súd uvádza, že nezistil pri kúpnej zmluve zo dňa 24.04.2018 jej rozpor so zákonom alebo dobrými
mravmi a zároveň podporne uvádza, že z dôvodu, že žalovaný nerozporuje uzatvorenie kúpnej zmluvy
najneskôr ku dňu 09.04.2019, otázka antidatovania v tejto veci nie je podstatná, nakoľko by nešlo o

zmluvu neplatnú, ale neúčinnú.
Vo vzťahu k vzájomnej žalobe a jej premlčaniu sa žalobkyňa stotožnila s argumentáciou súdu prvej
inštancie v bodoch 54. až 57. odôvodnenia napadaného rozsudku. Žalovaný sa bližšie k otázke
odporovateľnosti právneho úkonu v odvolaní nevyjadril.
Žalobkyňa navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznať náhradu trov

odvolacieho konania.

6. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že A. E. B. v rámci výpovede na pojednávaní dňa 09.06.2023
sám potvrdil, že manžela žalobkyne pána I. A. osobne pozná 8-10 rokov a tyká si s ním. Táto skutočnosť
je evidentná z obsahu zápisnice zo dňa 09.06.2023, teda nejedná sa o „účelovú a ničím nepodloženú

obranu žalovaného“, ako to vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 06.11.2023 uvádza žalobkyňa.
Prisvedčil, že je pravdivé tvrdenie žalobkyne uvedené v bode 3. jej vyjadrenia zo dňa 06.11.2023, podľa
ktorého nemali žalobkyňa, jej manžel I. A. a obchodná spoločnosť dňa 24.04.2018 (dátum uvedený na
kúpnej zmluve) vedomosť o prebiehajúcom exekučnom konaní, nakoľko exekučné konanie začalo až
dňa 07.02.2019, teda objektívne nemohli v danom čas vedieť o niečom, čo ešte nezačalo. Na druhej

strane je tvrdenie žalobkyne, že o prebiehajúcom exekučnom konaní nevedeli ani dňa 09.04.2019
(dátum úradného overenia kúpnej zmluvy datovanej zo dňa 24.04.2018) minimálne otázne, nakoľko z
obsahu pripojeného exekučného spisu súdneho exekútora je zrejmé, že dňa 22.04.2019 zaslal konateľ
obchodnej spoločnosti (syn žalobkyne) pán J. A. vlastnoručne napísaný list označený ako „žiadosť
o zaslanie korešpondencie ohľadom exekúcie“, ktorým požadoval zaslať platobný rozkaz, návrh na

vykonanieexekúcie,oznámenieozačatíexekučnéhokonaniadoÚstavunavýkontrestuodňatiaslobody
v C., v ktorom sa v tom čase nachádzal. Teda je minimálne na uvážení, ako sa mohol konateľ povinného
(obchodnejspoločnostiELEMYs.r.o.)dozvedieťotom,ževočiobchodnejspoločnostiprebiehaexekúcia
a ktorý súdny exekútor a pod akou značkou túto exekúciu vedie, keďže v Ústave na výkon trestu
nemal prístup k elektronickým službám na portáli Slovensko.sk a k elektronickej schránke obchodnej

spoločnosti. Tvrdí, že ak o prebiehajúcom exekučnom konaní vedel konateľ obchodnej spoločnosti vo
výkone trestu odňatia slobody minimálne od 22.04.2019, o tejto skutočnosti museli vedieť aj jeho mama
(žalobkyňa) a otec (splnomocnený zástupca povinnej obchodnej spoločnosti), keďže vyhotovili úradne
overenú fotokópiu kúpnej zmluvy práve dňa 09.04.2019.
Ďalej počas celého konania tvrdí, že tak ako žalobkyňa spolu s jej manželom chceli zachrániť motorové

vozidlo pred odobratím leasingovou spoločnosťou, rovnako tak chceli „zachrániť“ motorové vozidlo pred
jeho zexekvovaním v exekučnom konaní, a to práve antidatovanou kúpnou zmluvou. Keďže žalobkyňa
a jej manžel v minulosti uhrádzali splátky leasingu z vlastných prostriedkov a pod vlastným menom,využili tieto skutočnosti následne pri vytvorení antidatovanej kúpnej zmluve a simulovaní skutkových
okolností prípadu.
Nestotožňuje sa názorom žalobkyne, ktorá sa odvoláva na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,

v zmysle ktorého „z dôvodu, že žalovaný nerozporuje uzatvorenie kúpnej zmluvy najneskôr ku dňu
09.04.2019, otázka antidatovania v tejto veci nie je podstatná, nakoľko by nešlo o zmluvu neplatnú,
ale neúčinnú“. V tejto súvislosti poukázal opakovane na svoju odvolaciu argumentáciu, v zmysle ktorej
bola kúpna zmluva síce formálne datovaná 24.04.2018, reálne však vznikla až 09.04.2019 a práve
táto skutočnosť podľa jeho názoru jednoznačne zakladá dôvod absolútnej neplatnosti, keďže táto bola

použitá žalobkyňou v snahe „vyňať“ motorové vozidlo z exekúcie, čo nemožno považovať za iné ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi a obchádzanie zákona (exekučného poriadku), ak nie priamo za
konanie napĺňajúce znaky niektorej zo skutkových podstát trestného činu marenia exekučného konania
(§ 243a Trestného zákona) alebo trestného činu marenia spravodlivosti (§ 344 Trestného zákona).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva
je ustálené, že dokazovanie v súdnom spore prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu,
cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a

zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých
dôkazov vykoná. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých
súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,

pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (pozri nález Ústavného súdu
SR, sp.zn. I. ÚS 350/08 zo dňa 30.09.2010 a primerane rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/256/2012)

9. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poukazuje, že právnym posúdením
veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav; je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questioiuris). Právne posúdenie
je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej

normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej v texte ako ,,Exekučný poriadok) právo k veci,

ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a
preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Právo namietať
neprípustnosť exekúcie nepatrí dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči nemu.
Námietka má na exekúciu vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok. Na opakované námietky z tých
istých dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o uplatnení práva podľa odseku 1 exekútor upovedomí
oprávneného a vyzve ho, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej
dotknutú vec.

12. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej
dotknutú vec alebo ak sa na výzvu exekútora včas nevyjadrí, exekútor vydá upovedomenie o
zastavení exekúcie v časti týkajúcej sa dotknutej veci, ktoré doručí oprávnenému a osobe, ktorá právo
nepripúšťajúce exekúciu uplatnila.13. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku ak oprávnený na exekúcii postihujúcej namietanú vec trvá,
súd na podnet exekútora vyzve osobu, ktorá právo podľa odseku 1 uplatnila, alebo oprávneného podľa

toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo
na vylúčenie veci, alebo aby strpel vedenie exekúcie na vec, a to na všeobecnom súde žalovaného
príslušnom podľa Civilného sporového poriadku, a túto skutočnosť exekútorovi osvedčil.

14. Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku ak žaloba oprávneného nie je podaná včas alebo ju súd

zamietne, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v časti týkajúcej sa dotknutej veci, ktoré
doručí oprávnenému a osobe, ktorá právo nepripúšťajúce exekúciu uplatnila. Ak žaloba osoby, ktorá
právo nepripúšťajúce exekúciu uplatnila, nie je podaná včas alebo ju súd zamietne, predpokladá sa, že
vedenie exekúcie na dotknutú vec je nesporné a v exekúcii sa pokračuje. O týchto následkoch musí
súd vyzvanú osobu poučiť.

15. Podľa § 61d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno
nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s
výnimkou bežných právnych úkonov. (1) Nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa odseku
1 nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a
nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto

právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4
Občianskeho zákonníka, ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti
museli vedieť. (2)

16. Podľa § 126 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Predmetom sporu pred súdom prvej inštancie tak, ako bol skutkovo a právne vymedzený žalobkyňou
v žalobe, bolo vylúčenie motorového vozidla D. E. E. E. M., kategória: F., typ: D., identifikačné číslo
motora: XXXXX, farba: G. F. H., VIN: C. (ďalej iba „motorové vozidlo“) z exekúcie vedenej pred súdnym
exekútorom JUDr. Dušanom Sopkom pod sp.zn. 155EX 88/19 a pred Okresným súdom Banská Bystrica

pod sp.zn. 8Ek/248/2019.
Žalobkyňa tvrdila, že sa stala vlastníčkou uvedeného motorového vozidla na základe uzavretej kúpnej
zmluvy zo dňa 24.04.2018 so spoločnosťou M. s.r.o. ako predávajúcim, hoci prevod vlastníckeho
práva nebol zaevidovaný na Dopravnom inšpektoráte PZ a v súčasnosti je stále ako vlastník vozidla
na Dopravnom inšpektoráte PZ zapísaná leasingová spoločnosť a ako držiteľ spoločnosť ELEMY

s.r.o. Vlastnícke právo žalobkyne k motorovému vozidlu je podľa žalobkyne ohrozené prebiehajúcou
exekúciou, keď súdny exekútor zablokoval motorové vozidlo a následným výkonom exekúcie predajom
motorového vozidla by prešlo motorové vozidlo do vlastníctva tretej osoby.

19. Súd prvej inštancie napadaným rozsudkom vyhovel excindančnej žalobe, keď mal z vykonaného

dokazovania preukázané tvrdenia žalobkyne o uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a povinným,
spoločnosťou ELEMY s.r.o., ktorej predmetom bol prevod motorového vozidla do vlastníctva žalobkyne,
a to najneskôr ku dňu 09.04.2019, ako aj tvrdenie o zaplatení kúpnej ceny žalobkyňou pred jej
uzavretím formou preddavku v rámci splátok leasingu.

20. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že voči spoločnosti ELEMY s.r.o.,
Lastovičia 2, 080 01 Prešov, IČO: 47 421 673 ako povinnému bolo začaté dňa 07.02.2019 exekučné
konanie v prospech oprávneného, ktorým je žalovaný v tomto súdnom konaní, a to pre vymoženie
pohľadávky vo výške 9.100,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.100,- eur
od 01.02.2017 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

Exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 32Up/10/2018 zo dňa
11.12.2018. Vykonaním exekúcie bol dňa 15.02.2019 poverený súdny exekútor JUDr. Dušan Sopko so
sídlom exekútorského úrad v Poprade. Upovedomenie o začatí a spôsobe vykonania exekúcie zo dňa
18.03.2019 bolo doručené povinnému dňa 11.04.2019 s fikciou doručenia. Dňa 24.02.2020 o 7.30 hod.súdny exekútor odobral motorové vozidlo povinnému ELEMY, s.r.o. Žalobkyňa listom zo dňa 24.02.2020
v exekučnom konaní vzniesla námietku vylúčenia veci z exekúcie. Súdny exekútor výzvou zo dňa
03.12.2021, doručenou žalobkyni dňa 28.12.2021, vyzval žalobkyňu na uplatnenie práva na vylúčenie

veci žalobou na príslušnom súde v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobkyňa
následne podala na súd prvej inštancie dňa 26.01.2022 predmetnú žalobu o vylúčenie motorového
vozidla z exekúcie.

21. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa v konaní preukázala

uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2018 predložením jej kópie úradne osvedčenej Mestom C. dňa
09.04.2019 (č.l. 12 spisu), podľa ktorej žalobkyňa ako kupujúca uzavrela so spoločnosťou M. s.r.o. v
zastúpení konateľom J. A., zastúpeným splnomocnencom I. A., ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorou
predávajúci previedol na kupujúcu žalobkyňu vlastníctvo k motorovému vozidlu, a to za kúpnu cenu
14.642,64 eura, ktorá bola vyplatená na účet C. pred podpisom zmluvy.

22. Zároveň žalobkyňa preukázala, že na spomínaný bankový účet K. D. č. C. dňa 04.07.2017 uhradila
sumu 14.642,64 eura ako splátku Leasing ELEMY s.r.o., ako to vyplýva z príkazu na úhradu (č.l. 11).
Úhrada uvedenej sumy vyplýva aj z odpovede UniCredit Leasing Slovakia, a.s. zo dňa 27.02.2023
nachádzajúcom sa vo vyšetrovacom spise ČVS: ORP-536/3-VYS-PO-2020 (č.l. 176 spisu).

23. Okrem toho bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa uhradila priamo leasingovej spoločnosti na
účet aj ďalšie splátky leasingu za účelom predídenia ,,straty“ motorového vozidla v celkovej výške
12.193,01 eura (č.l. 5 až 7 spisu). Uvedenú skutočnosť potvrdil aj výsluch I. A. (manžela žalobkyne)
pred vyšetrovateľom podľa zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 15.03.2023 (č.l. 179-180 spisu). I. A.
pred vyšetrovateľom vypovedal, že došlo k reálnemu predaju motorového vozidla na základe kúpnej

zmluvy vystavenej Advokátskou kanceláriou A. E. B., D., pričom podmienkou predaja bolo doplatenie
motorového vozidla. Kúpna zmluva slúžila zároveň ako daňový doklad. Ďalej vypovedal, že motorové
vozidlo sa doplatilo priamo leasingovej spoločnosti a nie povinnému. Potvrdil, že žalobkyňa najprv
uhradila kúpnu cenu 14.642,64 eura predstavujúcu meškajúce leasingové splátky a neskôr aj ďalšie
nedoplatky na týchto splátkach.

24. Podľa Oznámenia leasingovej spoločnosti o ukončení úverovej zmluvy zo dňa 27.03.2019 (č.l. 6
spisu) boli všetky práva a povinnosti a záväzky povinného vyplývajúce z úverovej zmluvy č. XXXXXXX
z 29.12.2014 (č.l. 87 spisu) vyporiadané k dátumu 11.04.2018 a leasingová spoločnosť vyjadrila súhlas
s prepisom motorového vozidla na Dopravnom inšpektoráte. Je teda zrejmé, že po úhrade všetkých

splátok leasingového úveru prešlo vlastnícke právo k motorovému vozidlu na povinného, ktorý ho
následne mohol spornou kúpnou zmluvou previesť na žalobkyňu.

25. Uvedené preukázané skutočnosti potvrdzujú tvrdenia žalobkyne a výpoveď jej manžela, I. A. o tom,
že povinný prakticky nevykazoval žiadne podnikateľské aktivity od roku 2017 a nebol schopný platiť

dlžné splátky leasingového úveru, ktoré sa žalobkyňa zaviazala na základe zmluvy o budúcej zmluve
zaplatiť z časti ako kúpnu cenu motorového vozidla.

26. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o úhrade dohodnutej kúpnej ceny
ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy formou preddavku zaplateného na účet leasingovej spoločnosti,

UniCreditLeasingSlovakia,a.s.,ktorábolapôvodnýmvlastníkommotorovéhovozidla.Došlokriadnemu
uzavretiu kúpnej zmluvy a vopred poskytnuté plnenie malo charakter peňažného plnenia podľa tejto
zmluvy, ktoré plnila kupujúca ako účastníčka kúpnej zmluvy. Po vzniku kúpnej zmluvy sa vopred
zaplatený preddavok započítal ako splátka zmluvného plnenia vo výške celej kúpnej ceny 14.642,64
eura.

27. Súd prvej inštancie prijal správny právny záver, že vzhľadom na uzavretie kúpnej zmluvy najneskôr
ku dňu jej osvedčenia Mestom C. (09.04.2019) prípadné antidatovanie kúpnej zmluvy nemá právny
význam ani vo vzťahu k platnosti kúpnej zmluvy, ani vo vzťahu k jej účinnosti, keďže tá bola uzavretá
ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému cestou fikcie 11.04.2019. Porušenie

zákazunakladaťsmajetkompovinnéhopodoručeníupovedomeniaozačatíkonaniamánásledokjedine
čo do neúčinnosti právneho úkonu voči žalovanému podľa § 61d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, čo
však v tomto konaní nebolo preukázané.28. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti námietok žalovanej
spoločnosti týkajúcich sa absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu obchádzania zákona a rozporu
s dobrými mravmi s poukazom na jej antidatovanie. Žalovaný tvrdí, že ak by súd prvej inštancie

dospel jednoznačne k záveru, že kúpna zmluva hoci bola datovaná 24.04.2018 reálne vznikla až
09.04.2019, zakladala by táto skutočnosť jednoznačne dôvod absolútnej neplatnosti, keďže táto bola
použitá žalobkyňou v snahe „vyňať“ motorové vozidlo z exekúcie, čo nemožno považovať za iné ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi a obchádzanie zákona (exekučného poriadku).

29. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že kúpna zmluva hoc datovaná 24.04.2018
reálne vznikla až 09.04.2019. Odvolací súd prisvedčuje žalovanému, že žalobkyňa v konaní nepredložila
originál kúpnej zmluvy, ale z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhla vypočuť ako svedka A.
E. B., D., ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09.06.2023 potvrdil, že v deň, kedy vyhotovil
kúpnu zmluvu, zmluvné strany ju aj podpísali bezprostredne po jej vyhotovení v jeho kancelárii na podnet
manžela žalobkyne I. A., ako splnomocnenca na zastupovanie povinného.

30. V tejto súvislosti rovnako ako súd prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol za dôvodné námietky
žalovaného o nehodnovernosti výpovede uvedeného svedka z dôvodu jeho dlhoročného priateľstva
so I. A.. Uvedený svedok na pojednávaní 09.06.2023 (rub č.l. 236 spisu) síce potvrdil, že sa pozná
so žalobkyňou resp. jej manželom 8 až 10 rokov a tykajú si, no zároveň uviedol, že ich vzájomné

vzťahy sú založené na profesionálnej báze. Odvolací súd podotýka, že uvedený svedok bol súdom prvej
inštancie poučený o jeho povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčovať a o trestnoprávnych následkoch
krivej výpovede. Teda svedok by sa dopustil trestného činu krivej výpovede, ak v konaní pred súdom
uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo takú okolnosť zamlčí.
Žalovaný v konaní neuviedol žiadne iné skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali

taký priateľský vzťah A. E. B., D.. k žalobkyni a jej manželovi, v dôsledku ktorého by vznikli odôvodnené
pochybnosti o nevierohodnosti výpovede tohto svedka pre účely zistenia reálneho dátumu uzavretia
kúpnej zmluvy.

31. Skutočnosť, že súd prvej inštancie použil vo svojom odôvodnení rozsudku zároveň dátum

09.04.2019, nezakladá jeho nepresvedčivosť či nepreskúmateľnosť v odpovedi na skutkovú otázku
o reálnom čase uzavretia kúpnej zmluvy. Dátum 09.04.2019, ktorý bol nesporný pre obe sporové strany,
predstavuje v konaní najneskôr preukázaný moment uzavretia kúpnej zmluvy, ktorý nastal skôr, ako
bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie povinnému, čo bolo dôležité pre posúdenie prípadnej
neúčinnosti uzavretia kúpnej zmluvy voči oprávnenému.

32. Právny úkon je in fraudem legis, ak síce nie je v rozpore s výslovnou zákonnou normou, ale svojimi
účinkami odporuje účelu zákonnej normy. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla
zámerným použitím prostriedku, ktorý sám osebe nie je zakázaný; konanie in fraudem legis predstavuje
postup, ako sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok, ktorý je právnou

normou nepredvídaný a nežiadúci. Opäť je však potrebné skúmať účel zákona, s ktorým má byť dotknutý
právny úkon v rozpore.

33. „V súvislosti s obchádzaním zákona sa často posudzuje uvádzanie nepravdivých dátumov v
právnych úkonoch. Pokiaľ ide o uvedenie neskoršieho dátumu, nie je zmluva podľa nášho názoru vo

väčšine bez ďalšieho prípadov neplatná. Interpretáciou bude zrejme možné dospieť k tomu, že strany
zamýšľali posunúť účinnosť zmluvy. Ak ide o uvedenie skoršieho dátumu, je potrebné skúmať okolnosti.
Ak bola zmluva antedatovaná z dôvodu krátenia daní alebo obchádzania iných verejnoprávnych
povinností, pôjde zrejme o neplatnú zmluvu. V iných prípadoch zväčša nepôjde o neplatnú zmluvu.
Najmä v prípade zmlúv, ktoré nemajú povinnú písomnú formu (napr. viaceré zmluvy na opakované

plnenie) možno často interpretáciou dospieť k záveru, že strany uvedením skoršieho dátumu len chceli
potvrdiť, že aj ich dovtedajšia spolupráca sa má spravovať ustanoveniami zmluvy a nároky vzniknuté
z dovtedajších plnení vykonaných na základe ústne alebo konkludentne uzatvorenej zmluvy sa majú
modifikovať spôsobom, ako keby boli vznikli z dojednanej zmluvy.“ (GYÁRFÁŠ, Juraj. § 39 [Neplatnosť
právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo jeho obchádzanie alebo pre rozpor s dobrými mravmi].

In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František,
TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 291, marg.
č. 12.).34. V konaní nebolo preukázané namietané obchádzanie zákona, keď zmluvné strany kúpnej zmluvy
stále konali v medziach zákona, keď ju uzavreli 24.04.2018, teda až potom, keď sa povinný stal
vlastníkom motorového vozidla a žalobkyňa za neho riadne zaplatila dohodnutú kúpnu cenu vo forme

preddavku (04.04.2017) pred jej podpisom.

35. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa neprepísala v príslušnej evidencii na Dopravnom
inšpektoráte motorové vozidlo po jeho kúpe na svoju osobu, ide o právne irelevantnú námietku,
keďže evidencia na príslušnom Dopravnom inšpektoráte má iba administratívny charakter a nesúvisí

s prechodom vlastníckeho práva.

36. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú
spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť.
Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a

vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti
dobrým mravom.

37. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť

a bez ohľadu nato, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola
v dobrej viere, dostane do rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi
určuje(niekedy aj v právnych normách), aký má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol v súlade
so základnými morálnymi zásadami.

38. Správny bol aj záver súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že by v prípade kúpnej zmluvy išlo
o právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi by totiž bolo
možné konštatovať, ak k uzatvoreniu právneho úkonu dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie
hospodárskeho cieľa právneho úkonu, či z dôvodu uspokojenia iných potrieb a kedy hlavným motívom
osoby robiacej právny úkon je úmysel poškodiť či znevýhodniť inú osobu alebo privodiť ujmu na jej

majetku. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemožno vyvodiť z okolností, ktoré nastali po jeho
urobení. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že úmyslom zmluvných strán
kúpnej zmluvy bolo zabrániť ,,strate“ motorového vozidla, keďže povinný nemal peňažné prostriedky
na doplatenie splátok leasingového úveru. Nebolo preukázané, že by zmluvné strany sledovali úmysel
zabrániť uspokojeniu pohľadávky žalovaného. Zároveň žalobkyňa, jej manžel I. A. a povinný ku dňu

preukázaného uzavretia kúpnej zmluvy (24.04.2018) nemali ani vedomosť o prebiehajúcom exekučnom
konaní, nakoľko exekučné konanie začalo až dňa 07.02.2019.

39.Akosprávnepoznamenalsúdprvejinštancie,dôvody,prektoréžalovanýpovažujekúpnuzmluvuako
fingovanú, uzavretú s cieľom „vyňať“ motorové vozidlo z exekúcie, predstavujú skôr dôvody spôsobilé

zapríčiniť neúčinnosť právneho úkonu. Napokon určenia neúčinnosť kúpnej zmluvy sa aj žalovaný
domáhal v tomto konaní vzájomnou žalobou, avšak neúspešne.

40. Smlouvě, kterou uzavřel dlužník s třetí osobou v úmyslu zkrátit věřitele, aniž by se stejným úmyslem
jednala i osoba, s níž byla smlouva uzavřena, lze odporovat podle § 42a ObčZ; taková smlouva není

neplatná pro rozpor s dobrými mravy (por. Najvyšší súd ČR, sp.zn. 20Cdo2886/2006 /Sou R NS ČR,
č. C 5020/).

41. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva z 24.04.2018
je platný právny úkon, ktorý potvrdili výpovede samotnej žalobkyne, I. A. a predovšetkým svedok A.

E. B.. Z uvedeného dôvodu správne rozhodol súd prvej inštancie, keď vyhovel žalobe o vylúčenie veci
z exekúcie, ktorá bola predmetom tejto kúpnej zmluvy (motorové vozidlo).

42. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnajnapríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

43. Vo vzťahu k výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy
z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na jej podanie žalovaný konkrétne odvolacie námietky
k posúdeniu otázky odporovateľnosti právneho úkonu v odvolaní nevzniesol. Tento skutkový a právny
záver súdu prvej inštancie preto nepodliehal odvolaciemu prieskumu.

44. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny v zmysle
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni bol voči neúspešnému žalovanému

priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).