Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223200294
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2223200294.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Peter Duman a JUDr. Erika Tischlerová, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/X, C. a 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, C., obaja zastúpení: Advokátska
kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, proti
žalovaným: 1/ neznámy (nezistený) právny nástupca po E. F., 2/ neznámy (nezistený) právny nástupca

po G. F. (H.), 3/ neznámy (nezistený) právny nástupca po G. F. (H.), 4/ neznámy (nezistený) právny
nástupca po I. I. (J.), 5/ neznámy (nezistený) právny nástupca po K. H. (J.), 6/ neznámy (nezistený)
právny nástupca po L. J., 7/ neznámy (nezistený) právny nástupca po J. J., 8/ neznámy (nezistený)
právny nástupca po M. J. (I.), 9/ neznámy (nezistený) právny nástupca po H. J., 10/ neznámy (nezistený)
právny nástupca po N. J., 11/ neznámy (nezistený) právny nástupca po M. J. (J.), žalovaní 1/ až 11/
v konaní zastúpení: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava,

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5C/4/2023-97 zo dňa 29.11.2023 voči výroku III. o náhrade trov
konania, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II.Žalovaným1/až11/nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcom1/a2/ nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov
a žalovaných 1/ až 11/ k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym
odborom, zapísanej na LV č. XXXX, okres Dunajská Streda, obec C., katastrálne územie C. ako
parcela registra "E", parcelné číslo 3150, druh pozemku lesný pozemok o výmere 655 m2 a predmetnú
nehnuteľnosť prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/. Výrokom II. uložil žalobcom

1/ a 2/ titulom náhrady za prikázané spoluvlastnícke podiely povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ sumu
1.855,83 eura, žalovanej 2/ sumu 206,20 eura, žalovanej 3/ sumu 206,20 eura, žalovanej 4/ sumu
103,10 eura, žalovanej 5/ sumu 103,10 eura, žalovanému 6/ sumu 412,40 eura, žalovanému 7/ sumu
103,10eura,žalovanému8/sumu103,10eura,žalovanému9/sumu412,40eura,žalovanému10/sumu
412,40 eura, žalovanej 11/ sumu 103,10 eura, a to na depozitný účet zástupcu žalovaných 1/ až 11/ -
Slovenského pozemkového fondu, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. rozhodol

tak, že žalobcom 1/ a 2/ sa voči žalovaným 1/ až 11/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 142 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj ust. § 34 ods. 3 veta druhá, § 34 ods. 18 zák. č. 330/1991
Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom
fondeaopozemkovýchspoločenstváchvzneníneskoršíchpredpisov,ust.§16ods.1písm.b),§16ods.

2, § 17 ods. 2, § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom a vecne tým, že v predmetnej veci dospel k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nieje dobre možné. So zreteľom na to, že na strane žalovaných ide o neznámych (nezistených) vlastníkov,
ktorínehnuteľnosťneužívajúajelenmalýpredpoklad,žebyjuvbudúcnostiužívaliavzhľadomnapolohu
a funkčné využitie nehnuteľnosti, sa preto javí ako účelný spôsob vyporiadania daného podielového

spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti jej prikázanie do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov
za primeranú náhradu. Pri stanovení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal
súd z vyjadrenia realitnej kancelárie RE/MAX zo dňa 18.05.2023, predloženého žalobcami, v ktorej
sa určila trhová cena pozemku na 8,50 Eur/m2. Súd súčasne prihliadol aj na vyjadrenie Mesta C.
zo dňa 11.05.2023, v zmysle ktorého na predmetnom pozemku nie je možná výstavba stavebných

objektov vzhľadom na rozmery pozemku a odstupy od susedných budov, pričom predmetný pozemok
je možné toho času užívať ako záhradu, resp. na poľnohospodársku činnosť. Vychádzajúc z uvedených
skutočností súd mal za to, že realitnou kanceláriou stanovená trhová hodnota sporného pozemku je
primeraná a adekvátna. So zreteľom na uvedené bola stanovená výška náhrady pre žalovaných.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP a uviedol, že v spore úspešným

žalobcom nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným, prihliadajúc na okolnosti a
osobitosti danej veci. Dôvodil, že Slovenský pozemkový fond (ďalej tiež len „SPF“) ako správca majetku
neznámych vlastníkov je zo zákona povinný zastupovať ich záujmy, a nie je možné mu uložiť povinnosť
nahrádzať trovy konania za to, že plní povinnosť, ktorá mu bola uložená zákonom, keď zároveň mu
nie je možné pričítať zavinenie za iniciovanie súdneho sporu, a to napriek tomu, že do podania žaloby

nereagoval na žiadosť žalobcov o mimosúdnu dohodu.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu jeho výroku III o náhrade trov konania podali
prostredníctvom svojho právneho zastúpenia žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie, ktorým sa domáhali, aby
odvolací v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobcom prizná nárok na

náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Ako odvolacie dôvody uviedli, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Dôvodili, že rozsudok je v napadnutej časti nepreskúmateľný, arbitrárny a jeho
závery sú v rozpore so skutkovým stavom veci. Mali za to, že tvrdenie súdu, podľa ktorého nie je

možné správcovi majetku neznámych vlastníkov uložiť povinnosť náhrady trov konania, nemá žiaden
zákonný podklad ani logické vysvetlenie. Ak by si Slovenský pozemkový fond ako správca riadne
plnil svoju povinnosť, neboli by žalobcovia nútení podávať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, ale by došlo k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva dohodou, najmä
keď so zrušením a vyporiadaním za primeranú odplatu SPF ako správca od začiatku súdneho konania

súhlasil. Teda je zjavné, že SPF ako zákonný zástupca vedome ignoroval zákonné právo žalobcov
na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva uplatnené písomnou žiadosťou ešte v roku 2021 napriek
tomu, že tento nárok žalobcov vôbec nerozporoval. SPF ako zákonný správca tak svojou nečinnosťou
len preniesol administratívno-právnu záťaž a zodpovednosť spojenú s vysporiadaním spoluvlastníctva,
ktorú mal znášať sám, na súd. V priamej príčinnej súvislosti a nečinnosťou SPF bol preto súd zaťažený

dôvodnoužaloboužalobcov.Súdbezlogickéhozdôvodneniapoprelzákonnýnárokžalobcovnanáhradu
trov súdneho konania, a to za uvedených skutkových okolností, ktoré skôr nasvedčujú tomu, že práve
priznanie nároku žalobcov na náhradu trov konania by bolo za daných okolností spravodlivým. Súd sa
vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcov vo vyjadrení zo dňa 27.04.2023,
kde uvádzali, že tvrdenie, že SPF konanie nezavinil, je zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko žalobcovia

SPF adresovali žiadosť o odkúpenie pozemku dňa 30.08.2021 a až z dôvodu, že SPF na ich žiadosť
vôbec neodpovedal a túto žiadosť úplne odignoroval, boli žalobcovia nútení uplatniť svoje právo na súde;
uvedený skutkový stav vyvracia aj tvrdenie SPF, že vystupuje ako riadny hospodár, nakoľko ako riadny
hospodár vedomý si práva spoluvlastníka na zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva v súlade s jeho
zákonnými oprávneniami, mohol dohodou predísť vzniku súdneho sporu a postupovať hospodárne tak,

aby nevznikali zbytočné náklady. Tvrdenie, že rozhodnutie súdu je v záujme všetkých spoluvlastníkov
žalobcovia odmietajú, konanie je konaním podľa CSP, a preto sa povinnosť nahradiť trovy konania má
spravovať predovšetkým zásadou úspechu v konaní podľa § 255 CSP. Navyše v obdobnej veci pod sp.
zn. 5C/38/2000 súd prijal odlišný záver, keď konštatoval, že žalobca bol úspešný v konaní, keď napriek
jeho snahe obísť spor, požiadal žalovaného o mimosúdne riešenie, keďže išlo o zrušenie podielového

spoluvlastníctva, žalovaný na dohodu nepristúpil; trovy tým vznikli dôvodne, ktoré mu súd priznal v plnej
výške, ako úspešnej strane sporu. Na záver žalobcovia uviedli, že absentujúce riadne a preskúmateľné
právne odôvodnenie rozsudku dávajúce jasné a ústavne konformné odpovede na relevantné otázky
žalobcu vznesené v tomto konaní, má za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.5. Žalovaní 1/ až 11/ samostatný odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcov sa písomne
nevyjadrili.

6. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní strany nepodali.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej

časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku
v časti o trovách konania vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom napadnutý rozsah preskúmavaného
rozhodnutia, jehoodôvodnenievtejtočastiažalobcamiuplatnenúodvolaciuargumentáciuboloposúdiť,
či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim nepriznanie
úspešnejšej strane sporu nároku na náhradu trov konania so zreteľom na okolnosti a osobitnosti danej

veci, spočívajúce v tom, že žalovaní 1/ až 11/ sú neznámi vlastníci, zo zákona zastúpení SPF, ktorý je
zároveň správcom ich majetku, povinným zastupovať ich záujmy.

9. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci sa žalobcovia žalobou zo
dňa 30.01.2023 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázania

predmetných nehnuteľností do ich bezpodielového spoluvlastníctva a s povinnosťou výplaty žalovaných
1/ až 11/, pričom žalobcovia navrhovali primeranú náhradu vo výške 2.50 eur/m2. Žalovaní 1/ až
11/ zastúpení v spore zákonným zástupcom SPF, so zrušením podielového spoluvlastníctva a jeho
vyporiadaním prikázaním nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov súhlasili, avšak
nesúhlasilisožalobcamiponúknutounáhradou,ktorúpovažovalizaneprimeranenízkuažiadalináhradu

vo výške 40 eur/m2. Zo spisu tiež vyplýva, že žalobcovia zaslali žiadosť o odkúpenie pozemkov
SPF už dňa 30.08.2021, ktorý však na ich žiadosť nereagoval. Na základe správy realitnej kancelárie
zabezpečenej v súdnom konaní, bola napokon žalovaným priznaná náhrada za vyporiadané pozemky
v sume 8,50 eur/m2.

10. Osobitosť predmetného sporu spočíva v tom, že žalovanými podielovými spoluvlastníkmi sú všetko
neznámi (nezistení) spoluvlastníci - fyzické osoby, ktoré sú v zmysle zákona zastúpení v konaní pred
súdom Slovenským pozemkovým fondom.

11. V zmysle § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje
vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) (t. j. zastupuje neznámych a nezistených
vlastníkov v zmysle § 16 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 a § 8 ods. 1 písm. c/ a d/ cit. zák., pozn.).

12. Citované ustanovenie upravuje zákonné zastúpenie neznámych (nezistených) vlastníkov

poľnohospodárskychpozemkov,akvzniknevzmysletohtozákonapotrebaichzastupovaniavkonaniach
pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Ide o prípady, keď musí byť vlastník pozemku, hoci je neznámy,
účastníkom súdneho alebo iného správneho konania, pretože ho niekto zažaluje, alebo sa naňho ako
účastníkavzťahujeinádefinícia.Natakéhotoneznámehovlastníkasatedaneuplatníinštitútustanovenia
opatrovníka, ale neznámych vlastníkov zo zákona zastupuje SPF, ktorý ako zároveň správca takýchto

nehnuteľností, by mal byť najlepšie znalý problematiky a okolností vlastníctva daných pozemkov. Cieľom
zákonodarcu bolo, aby v súdnych konaniach a správnych konaniach (kde sa z pozície vlastníctva
pozemkov neznámi vlastníci často ocitnú) ich práva hájili odborne spôsobilé orgány, ktoré aj spravujú
ich majetok, a teda mali by byť s ním najlepšie oboznámení.13. Obdobnú úpravu obsahuje potom aj § 34 ods. 18 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových
spoločenstvách, ktoré upravuje, že pozemkový fond koná pred súdom za neznámych vlastníkov.

14. Z § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 teda plynie, že ak je potrebné, aby v akomkoľvek správnom
alebo súdnom konaní vystupoval neznámy vlastník, bude v tomto súdnom konaní zastúpený zákonným
zástupcom. V týchto prípadoch sa potom označí neznámy vlastník za žalovaného a v súdnom konaní
je zastúpený zákonným zástupcom - SPF.

15. Uvedené znamená, že aj stranou v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
samotný neznámy vlastník a v spore je zastúpený zákonným zástupcom - Slovenským pozemkovým
fondom. Slovenský pozemkový fond teda nie je priamo stranou sporového konania, touto sú aj v danej
veci jednotliví neznámi (nezistení) spoluvlastníci, ale SPF tu vystupuje ako zákonný zástupca sporovej
strany – žalovaných 1/ až 11/. Z tohoto dôvodu nie je možné Slovenský pozemkový fond ako zákonného

zástupcu zaviazať na náhradu trov konania protistrane (žalobcom), pretože nárok na náhradu trov
konania vzniká medzi sporovými stranami daného civilného sporového konania (§ 255, § 256, § 257
CSP), t. j. medzi žalobcami a žalovanými, teda nie medzi žalobcami a zákonným zástupcom žalovaných.

16. Zákonný zástupca sporovej strany (tu SPF) nemá v sporovom konaní zvrchované postavenie a jeho

status je determinovaný procesnou pozíciou zastúpeného. Ide o osobitný druh procesnej akcesority,
v rámci ktorej zástupca koná v mene a na účet zastúpenej strany (priame zastúpenie) a jeho práva
a povinnosti sú odvodené od práv a povinností toho subjektu, ktorého zastupuje. Existencia zastúpenia
v spore navyše nie je možná bez samotnej existencie zastúpeného.

17. Nárok na náhradu trov konania má strana sporu voči protistrane. Je vylúčené, aby sa strana
sporu domáhala priznania náhrady trov konania voči tretej osobe, napr. voči zákonnému zástupcovi
sporovej strany. Preto ani v predmetnej veci nie je prípustné, aby žalobcom bol priznaný nárok na
náhradu trov konania priamo od zákonného zástupcu žalovaných 1/ až 11/, ako sa žalobcovia domáhali
v odvolaní. Neobstojí ani poukaz žalobcov v odvolaní na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp.

zn. 5C/38/2020, v ktorom ide o celkom inú procesnú situáciu, kedy žalovanou bola Slovenská republika
konajúca Slovenským pozemkovým fondom.

18. Náhrada trov konania vyplýva z povahy sporového konania, keď strany sporu stoja proti sebe
a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy

nahradené od protistrany, nie od jej zástupcu. Úspech vo veci je okolnosťou, ktorá určuje nárok na
náhradu trov konania. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej
strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov konania nárok a vynaložené trovy
znáša trvale zo svojho.

19. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1
a 2 CSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).
Zásada úspechu vo veci, ktorá je aj zásadou zodpovednosti za výsledok sporu, charakteristická pre
sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane
trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli, pričom v zásade musí ísť o trovy, ktoré sú preukázané,

odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva.Procesnýúspechvovecisaskúmačodoprávnehozákladuveciačodovýškypriznanéhonároku.

20. Výnimkou v tomto smere je ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Vtedy súd nemusí zaviazať neúspešnú

stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim
zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Nakoľko použitie ust. § 257 CSP negatívne dopadá
na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia tohto ustanovenia
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter.

21. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok, a to 1. dôvody hodné osobitného zreteľa a 2. výnimočné okolnosti,
ktoré pojmy však bližšie nešpecifikuje, ich výklad ponecháva na súdnu prax. Ust. § 257 CSP však
nezakladá voľnú možnosť jeho aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto

často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo tejto procesnej situácie. Súd pri
aplikácii tohto ustanovenia skúma aj dôvody, ktoré žalobcu viedli k podaniu žaloby, postoj strán v konaní,
plnenie si ich procesných povinností.

22. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk dospel k záveru, že v danej veci bola aplikácia

ust. § 257 CSP súdom prvej inštancie plne dôvodná, a to vychádzajúc z individuálnych okolností daného
predmetu konania, ktorým bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s tým, že na strane
žalovaných vystupovalo 11 neznámych (nezistených) spoluvlastníkov. Žalobcovia boli v spore úspešní,
pokiaľ ide o vyhovenie ich návrhu na zrušenie tohto spoluvlastníctva a spôsob jeho vyporiadania,
ktorým bolo prikázanie predmetu podielového spoluvlastníctva do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcov. Sporné bolo priznanie výšky primeranej náhrady za vyporiadavané spoluvlastnícke podiely,

keď žalobcovia navrhovali náhradu vo výške 2,50 eur/m2, žalovaní navrhovali náhradu vo výške 40 eur/
m2, pričom rozhodnutím súdu im bola priznaná náhrada vo výške 8,50 eur/m2. So zreteľom na celkový
výsledok konania je možné považovať žalobcov v spore za prevažne procesne úspešných.

23. Súd prvej inštancie však správne zohľadnil, že na strane žalovaných ide o neznámych (nezistených)

spoluvlastníkov, zo zákona zastúpených Slovenským pozemkovým fondom, ktorý je povinný zastupovať
ich najlepšie záujmy. V tomto smere tak SPF postupoval, pretože pre nich v spore dosiahol vyššiu
náhradu za vyporiadavané pozemky, ako im žalobcovia pôvodne ponúkali. Každopádne žalovaní
1/ až 11/ predstavujú subjekty sporu síce s procesnou subjektivitou, avšak ide o neznámych
právnych nástupcov na neznámom mieste, preto je možnosť vymoženia trov konania voči nim vysoko

nepravdepodobná. Preto priznanie žalobcom nároku na náhradu trov konania voči takýmto subjektom
by bolo zjavne nerozumné. Možno teda prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že v danej sporovej veci
sú dané také výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú v spore prevažne procesne úspešným žalobcom
s poukazom na ust. § 257 CSP nárok na náhradu trov tohto sporového konania voči žalovaným
nepriznať.

24. Žalovaný uplatnil tiež odvolací dôvod, že rozhodnutie je v časti výroku o trovách konania
nepreskúmateľné, čím malo byť porušené právo žalobcov na spravodlivý proces. Odvolací súd však
dospel k záveru, že ani tento odvolací dôvod nebol v danom prípade naplnený. Z odôvodnenia
preskúmavaného rozsudku je zrejmé, že prvoinštančný súd v odôvodnení primeraným spôsobom opísal

rozhodujúce skutočnosti ktoré ho viedli k spôsobu jeho rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania,
citovalprávnepredpisy,ktoréaplikovalazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréiprimeranevysvetlil.
Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení, ktorá
by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že
odôvodnenie preskúmavanej časti rozsudku spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle § 220

ods. 2 CSP. Za tohto stavu nemožno považovať za opodstatnenú námietku odvolateľov, že rozsudok je
v časti výroku o trovách konania nepreskúmateľný.

25. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov
žalobcov, odvolací súd dospel k záveru, že ich odvolanie je nedôvodné, keďže rozsudok súdu prvej

inštancie je v napadnutom výroku o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho odvolací súd
napadnuté uznesenie vo výroku III., s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

27. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. V tomto odvolacom konaní boli v celom rozsahu naopak úspešní žalovaní 1/ až 11/, avšak podľa
obsahu spisu im žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnili, pričom ako už bolo uvedené, ide
všetko o neznáme (nezistené) fyzické osoby. Preto aj na rozhodnutie o trovách odvolacieho konaniapovažovalodvolacísúdzadôvodnéaplikovaťust.§257CSPavzhľadomnaužvyššieopísanéosobitosti
predmetu tohto sporového konania, v odvolacom konaní procesne úspešným žalovaným 1/ až 11/ nárok
na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.

29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).