Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2024

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224202494
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:4224202494.1

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XXX/
X, E. F., prechodne bytom: G. H. XXX, E., proti žalovanému: I. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G.
XXX, J., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o nariadení neodkladného, resp.
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a m i e t a

II. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu 23.8.2024, sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vedených katastrálnym odborom Okresného súdu Komárno na LV č. XXXXX,
LV č. XXXXX a LV č. XXXXX pre katastrálne územie E.. Zároveň žalobkyňa podala návrh na

vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd nariadi zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach
vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcim sa v okrese Komárno, mesto: Komárno, k. ú. E., ktoré sú
zapísané na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX a LV č. XXXXX, na zabezpečenie budúcej pohľadávky
žalobkyne vyplývajúcej z vyporiadania BSM, na čas jej riadneho zaplatenia, alebo nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorým súd zakáže žalovanému na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej
zakazuje scudziť alebo zaťažiť právom tretej osoby hnuteľný majetok:

- LV č. XXXXX pre k. ú. E.
K. pôda, o výmere 698 mi parcela registra „C" č. 7052/1
so spoluvlastníckym podielom L. B. I. I. B., G. XXX/XX, J., SR, Dátum
narodenia: XX.XX.XXXX.
- LV č. XXXXX pre k. ú. E.
M. plocha a nádvorie, o výmere 170 mi parcela registra „C" č. 10801/28

Ostatná plocha, o výmere 20 mi parcela registra ,.C" č. 10801/29
Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 182 mi parcela registra.,C" č. 10801/199
Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 44 mi parcela registra „C" č. 10801/199
a stavba : Rozostavaný radový rodinný dom č.6, na pozemku s parcelným číslom 10801/199
so spoluvlastníckym podielom 1/1 B. I. I. B., G. XXX/XX, J., N. XXX
XX, SR, Dátum narodenia: XX.XX.XXXX.

- LV č. XXXXX pre k. ú. E.
K. plocha, o výmere 7790 mi parcela registra .,C" č. 10801/176
so spoluvlastníckym podielom 1/100 B. I. I. B., G. XXX/XX, J., PSČ
946 52, SR, Dátum narodenia: XX.XX.XXXX.
2. Svoj návrh odôvodnila potrebou dočasne úpravy pomerov účastníkov konania tak,
aby do rozhodnutia súdu vo veci samej bola zabezpečená ochrana jej vlastníckych práv. Podľa

žalobkyne potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením opatrenia
zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie žalovaného, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadnetaké konanie žalovaného, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Zo zhoršenia vzťahov strán
sporu a celkovo z povahy veci vyplýva, že žalobkyni hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery,
keď sa žalovaný „zbaví“ majetku patriaceho do BSM, tento scudzí, zaťaží alebo inak znehodnotí tak,

že žalobkyni sa viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalobkyňa má dôvodné obavy,
že ak jej súd neposkytne požadovanú právnu ochranu v stave súčasnej právnej neistoty, keď sú jej
upierané jej zákonom a Ústavou SR garantované vlastnícke práva, môžu sa pomery strán v priebehu
konania zmeniť tak, že nebude prípustný návrat do pôvodného stavu po úspechu v konaní vo veci
samej. Žalobkyňa uviedla, že s prihliadnutím na princíp efektívnosti a proporcionality má za to, že

vyhovením návrhu možno objektívne dosiahnuť právnu ochranu, ktorej sa domáha a právne účinky
nariadeného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah,
keďže predmetné nehnuteľnosti jej manžel – žalovaný- nadobudol za trvania manželstva pre ich rodinné
potreby. Podľa žalobkyne by na každom liste vlastníctva „de jure“ figurovať s manželom- žalovaným-
ako podielová spoluvlastníčka. Žalobkyňa tvrdí, že sa jej žalovaný opakovane pri hádkach vyhrážal,
že dom prepíše na kamaráta a pri rozvode jej nič nedá. Tieto tvrdenia žalobkyňa v čase podania

návrhu nedokáže preukázať. Poukázala na to, že v súvislosti s nariadením opatrenia súdu vo vzťahu
k nakladaniu s nehnuteľnosťou je dôležité zdôrazniť, že môže byť nariadené neodkladné opatrenie aj
pokiaľ ešte nebol uskutočnený priamy pokus o prevod nehnuteľnosti, keďže účelom nariadenia takéhoto
opatreniavovzťahukpredmetnejnehnuteľnosti jezamedzenieprevodunatretiuosobu.Vtejtosúvislosti
poukázalažalobkyňanarozsudokKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.5Co/278/2014,rozsudokKrajského

súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016.
Žalobkyňa predložila spolu s návrhom výpis z LV č. XXXXX, LV č. XXXXX a LV č. XXXXX. Na základe
vyššie uvedeného žalobkyňa z opatrnosti v zmysle § 324 ods. 3 CSP žiadala nariadiť neodkladné
opatrenie, ak by súd rozhodol, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

3. 5.Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len„CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

5. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola
pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

7. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou, a

preto je možné ho nariadiť iba na návrh, ktorý musí spĺňať nielen všeobecné náležitosti podania v
zmysle § 127 CSP a všeobecné náležitosti žaloby v zmysle § 132 CSP, ale predovšetkým osobitné
náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 343 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP spočívajúce v
presnom označení predmetu, vo vzťahu ku ktorému sa žiada zriadiť záložné právo a osvedčení dôvodnej
obavy z ohrozenia exekúcie. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje, aby žalobca preukázal

a osvedčil existenciu hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého má
byť záložné právo zriadené.

10. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutýchdôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení

zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne osvedčenému nároku oprávneného účastníka ochranu,
prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie
je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú
celkom nepochybné. Nariadením zabezpečovacieho, rovnako ako je tomu pri neodkladnom opatrení,
sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

11. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k
osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť
do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň
navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený zabezpečovacím

opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti v dôsledku obavy z ohrozenia exekúcie.

12. Súd ďalej poznamenáva, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v
prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym
dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s

kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie
speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie (uznesenie
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 16Co/71/2018 zo dňa 21.06.2018). V uvedenom kontexte súd
poznamenáva, že ani samotná existencia dlhu nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho ani
neodkladného opatrenia. Dôvodom na jeho nariadenie je iba také správanie dlžníka, ktoré nasvedčuje

jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa takými zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia
pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia. Súd je v každom konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať, či okolnosti prípadu a správanie dlžníka odôvodňujú
obavu z ohrozenia exekúcie.

13. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie
reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) v budúcnosti bude
ohrozený. Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady rovnosti strán a jednostrannosť predložených
dôkazov, čo je však odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia, musí
súd starostlivo zisťovať splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných na jeho

vydanie. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy zabezpečovacích opatrení je tvrdenie
a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má
byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo
práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Podmienkou, ktorú súd preskúmava osobitne v
prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k budúcemu výkonu súdneho

rozhodnutia je osvedčenie existencie exekučného titulu alebo takého stavu v konaní, s ktorým je spojený
reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný. Ďalším predpokladom nevyhnutným pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia tohto typu je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia,
pričom táto obava musí mať určitý reálny podklad, ktorý je spôsobilým základom pre konštatovanie o
nebezpečenstve

bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k žalobcovi. Nevyhnutnou je taktiež všeobecná požiadavka,
aby sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav,
a to pre prípad, že by poskytnutá dočasná ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci
samej. V neposlednom rade, obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje,
musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky zabezpečovacieho

opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. Všetky uvedené
podmienky nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade
nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
vyhovieť.

14. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to
na základe predložených listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dokladmi založenými v spise mal súd dostatočneosvedčený právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Osvedčenie druhej podmienky navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia, teda existencie exekučného titulu alebo prebiehajúceho konania, v ktorom
sa jeho vydanie predpokladá, však už súd nevzhliadol. Za nosnú požiadavku pre úspešný návrh

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako procesného prostriedku slúžiaceho na zabezpečenie
efektívnosti základného konania súd považuje predovšetkým osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu
súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne a primeranosť
zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny
stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi potenciálneho povinného, v dôsledku

ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty
vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený,
sťažený alebo úplne znemožnený. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa
neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, okrem toho že žalovaný sa môže dopustiť konania, ktoré by ju
mohlo ukrátiť v prípade, ak zanikne BSM a ako bude vyporiadané, pričom v súčasnosti sú sporové strany
v rozvodovom konaní. Podľa ustálenej judikatúry zabezpečovacie opatrenie plní funkciu prostriedku

regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazne preventívny zmysel i
účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo,
zabezpečovacím opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Zo slovného výkladu ustanovenia §
343 ods. 1 CSP (ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane) jednoznačne vyplýva,
že vydanie zabezpečovacieho opatrenia je odôvodnené iba vtedy, ak prejav vôle dlžníka (žalovaného)

smeruje k realizácií takých (právnych) úkonov, ktoré budú smerovať k zmareniu budúcej exekúcie
(slovné spojenie „obava, že exekúcia bude ohrozená“) Žalobkyňa argumentačne opierala nevyhnutnosť
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu ohrozenia jej právnej pozície konaním žalovaného,
ktoré ešte nenastalo, ale nastať môže. Podľa názoru súdu žalobkyňa neosvedčila existenciu takých
skutočností, ktoré by nasvedčovali úmyslu žalovaného zbavovať sa svojho majetku počas konania a

ohroziť tak možnú budúcu exekúciu, keďže takéto konanie nevyplýva zo žiadneho predložené dôkazu.
Aj z predložených výpisov LV č. XXXXX, XXXXX O. XXXXX nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by
mohla vzbudzovať dôvodnú obavu u žalobkyne, že žalovaný má v úmysle konať tak, aby ho ukrátil o
uspokojenie pohľadávky.

15. Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol
tak, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

16. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné

opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

19. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa poprináležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.

21. Citovanými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi neodkladné opatrenie je možné
rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení nie je súd povinný vykonávať dokazovanie výsluchom účastníkov, vychádza z preukázaných,
alebo aspoň osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme.
Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má však len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie
neodkladných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom.

22. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenia v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením
neodkladného opatrenia súd posudzuje, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp

proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné
opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, a to aj bez potreby následnej žaloby, počas konania
vo veci samej, ako aj po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Pri návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti niečo strpieť alebo zdržať sa niečoho je preto potrebné
náležite skúmať, či uloženie povinnosti nepresahuje ústavné a zákonné limity obmedzenia žalovaného v

jeho právach a nespôsobuje mu tak neprimeranú škodu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd
vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný, taktiež skúma
skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

23. V danom prípade sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým

súd zakáže žalovanému na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej scudziť alebo
zaťažiť právom tretej osoby nehnuteľný majetok, resp. ktorým súd nariadi zriadiť záložné právo na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcim sa v okrese Komárno, mesto: Komárno, k.
ú. E., ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX, LV č. XXXXX a LV č. XXXXX.

24. Súd po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho
príloh dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu
poskytnúť jej ochranu neodkladným opatrením a ani to, že v danej veci je potrebné bezodkladne
upraviť pomery. Svoj návrh odôvodnila potrebou dočasne úpravy pomerov účastníkov konania tak, aby
do rozhodnutia súdu vo veci samej bola zabezpečená ochrana jej vlastníckych práv. Žalobkyňa iba

uviedla, že žalovaný sa jej pri hádkach vyhrážal, že nehnuteľnosti prepíše na inú osobu, avšak toto
tvrdenie nijakým spôsobom neosvedčila, čo je podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia.
Skutočnosť, že nehnuteľnosti boli počas trvania manželstva zapísané iba na meno jedného z manželov,
môžu mať aj relevantný hmotnoprávny základ, pretože platí, že v prípade, ak zápis vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností bol uskutočnený až po uzavretí manželstva, avšak inak boli splnené

podmienky zakladajúce výnimku z nadobudnutia vecí do bezpodielového spoluvlastníctva, vec bude
patriť do oddeleného majetku iba jedného z manželov, prípadne do ich podielového spoluvlastníctva a
nebude v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo 42/2011). Toto však
súd v tomto štádiu konania posúdiť nevie a pokiaľ žalobkyňa svoj návrh a skutkové tvrdenia žiadnym
spôsobom neosvedčila, nie je možné tomuto návrhu vyhovieť. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku II. tohto uznesenia.

25. O nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného, resp. zabezpečovaciehoopatrenia súd nerozhodoval, pretože žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného/
zabezpečovacieho opatrenia v konaní vo veci samej, preto o nároku na náhradu trov rozhodne súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Komárno (§ 357 písm. d) CSP a § 362 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).