Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 21C/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124205879
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zsolt Suver

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124205879.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Zsoltom Suverom v právnom spore žalobkyne: A. B. C., D. B., nar.

XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom: A. XXX/XXX, XXX XX E., právne zastúpenej: JUDr.
JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s. r. o., so sídlom: Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 52 858 774,
proti žalovaným: 1.) neznámy právny nástupca po ostatnej pozemkovoknižnej vlastníčke: F. G., D. H.
(I.), 2.) neznámy právny nástupca po ostatnej pozemkovoknižnej vlastníčke: A. G., všetkých žalovaných
zastúpených: Slovenský pozemkový fond, so sídlom: Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa

v okrese Košice I, obec: E. - J., katastrálne územie: J., ktorá je Okresným úradom Košice, katastrálny
odbor, zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok – parcela registra „E“, parc. č. XXXX/XXX,
orná pôda o výmere 143 m2 a vyporiadava tak, že túto nehnuteľnosť v celosti p r i k a z u j e do
výlučného vlastníctva žalobkyne.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á titulom peňažnej náhrady na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov
žalovaných zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 2.860 EUR, a žalovanému v 2. rade sumu 1.430

EUR, a to všetko na účet Slovenského pozemkového fondu v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21.03.2024 domáhala, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese E. K., obec: E.
- J., katastrálne územie: J., ktorá je Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, zapísaná na liste
vlastníctvačíslo(ďalejlen„LVč.“)XXXXakopozemok–parcelyregistra„E“atoparc.č.XXXX/XXX,orná

pôda o výmere 143 m2 (ďalej len „predmetný pozemok“) a v rámci vyporiadania tohto spoluvlastníctva
túto prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súčasne navrhla, aby súd uložil žalobkyni povinnosť
zaplatiť žalovanému v 1. rade peňažnú náhradu v sume 2.860 Eur, žalovanému v 2. rade peňažnú
náhradu v sume 1.430 Eur, a to na účet Slovenského pozemkového fondu v lehote do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhla, aby jej súd priznal proti žalovaným nárok na
náhrad trov tohto konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného pozemku v
podiele vo veľkosti 1/4-iny k celku. Zároveň sú v katastri nehnuteľností ako podielové spoluvlastníčky
predmetného pozemku zapísané aj F. G., D. H. (I.) v podiele vo veľkosti 1/2- ice k celku a A. G.
v podiele vo veľkosti 1/4-iny k celku. Avšak tieto už v katastri nehnuteľností nemajú uvedené žiadneďalšie identifikačné údaje. S týmito spoluvlastníckymi podielmi nakladá Slovenský pozemkový fond
podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Spoločné užívanie predmetného pozemku

medzi žalobkyňou a neznámymi právnymi nástupcami menovaných ostatných pozemkovo knižných
vlastníčok nie je možné. Vzhľadom na skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci – žalovaní, sú neznámi,
podieloví spoluvlastníci sa nevedia a zároveň nemôžu dohodnúť na zrušení a vysporiadaní tohto
spoluvlastníctva. Podľa tvrdenia žalobkyne účelnému využitiu veci zodpovedá vysporiadanie tohto
podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku takým spôsobom, že žalobkyňa nadobudne

spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku pod B6 od žalovaného v 1. rade a vo veľkosti 1/4 k celku
pod B7 od žalovaného v 2. rade oproti zaplateniu primeranej peňažnej náhrady. Žalobkyňa za účelom
odkúpenia predmetného pozemku požiadala o odborné vyjadrenie odborne spôsobilú osobu o jeho
cene a to spoločnosť P&P Solution s. r. o., so sídlom: Maurerova 13, 040 22 Košice, IČO: 52 841 502
s predmetom činnosti - sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľnosti (realitná činnosť),
podľa ktorého (vyjadrenia) je všeobecná hodnota predmetného pozemku stanovená v sume 40 Eur za

1 m2.

3. Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 21.05.2024 uviedol,
že podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v aktuálnom

znení, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností
uvedených v osobitnom predpise (zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku), podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom
predpise (zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách) a pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje

správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník
nie je známy a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti podľa osobitných
predpisov. Slovenský pozemkový fond rešpektuje zásadu, že nikoho nie je možné nútiť, aby zotrval v
podielovom spoluvlastníctve, preto s návrhom žalobkyne mať usporiadané vlastnícke vzťahy súhlasil.
Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v akom môžu byť tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania použité.
Žalobkyňa navrhuje zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo druhým zákonným spôsobom, teda
prikázaním predmetného pozemku do jej výlučného vlastníctva za (primeranú) náhradu. Slovenský
pozemkový fond je naklonený súhlasiť s tzv. druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, a to z dôvodu, že existuje dôvodný predpoklad, že by vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva predmetného pozemku tzv. prvým spôsobom mohlo byť neúčelné v zmysle § 142
ods. 1 OZ. Z vyjadrení žalobkyne vyplýva, že predmetný pozemok reálne jediná využíva a aj do
budúcna plánuje využívať. Z ohľadom na výmeru predmetného pozemku je dôvodný predpoklad, že by
v prípade reálnej deľby vznikli v prípade žalovaných pozemky s malou a reálne nevyužiteľnou výmerou.
Slovenský pozemkový fond ako zákonom stanovený správca je povinný hájiť záujmy a spravovať

podiely štátu a neznámych vlastníkov s najväčšou odbornou starostlivosťou a nemôže súhlasiť s
finančnou náhradou v prospech ním zastúpeného spoluvlastníka hlboko pod trhovou cenou. Finančná
náhrada pre ustupujúceho spoluvlastníka má predstavovať taký ekvivalent, za ktorý je možné v danej
lokalite nadobudnúť obdobný pozemok (stanovisko Kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj
30/1997). V predmetnom prípade Slovenský pozemkový fond nezastupuje „svoje vlastné“ záujmy, ale

zastupuje záujmy fyzických osôb, ktoré sú z nejakého zákonom predpokladaného dôvodu neznámymi
spoluvlastníkmi. To znamená, že samé za seba nie sú schopné hájiť svoje záujmy pred súdom. Preto
Slovenský pozemkový fond logicky musí postupovať tak ako by postupovala akákoľvek iná fyzická
resp. právnická osoba, ktorá by bola známa. Takáto osoba by logicky vychádzala z trhovej hodnoty
nehnuteľností a mala záujem získať čo najväčší majetkový prospech pre seba ako odstupujúceho

spoluvlastníka, ak by teda vôbec z petitom žaloby súhlasila a bola ochotná vyporiadať spoluvlastníctvo
takýmto spôsobom. V tomto zmysle Slovenský pozemkový fond preskúmal obsah priložených listín,
lokálnych pomerov, ponúk realitných kancelárií obdobných pozemkov v oblasti. Predmetný pozemok
sa nachádza v intraviláne obce, pričom katastri nehnuteľností je v registri „C“ evidovaný ako ostatná
plocha. V zmysle obdobných ponúk realitných kancelárií v danej a obdobnej oblasti sa sumy za 1 m2

za obdobné pozemky pohybujú cca v rozmedzí od 22 Eur/m2 do 50 Eur/m2. S ohľadom na doposiaľ
uvedenéskutočnosti,žalobkyňounavrhovanávýškanáhradyjevuvedenomrozmedzí.Ztýchtodôvodov
Slovenský pozemkový fond vyslovil so žalobkyňou navrhovanou výškou primeranej peňažnej náhrady
svoj súhlas. Pokiaľ ide o žalobný návrh v časti priznania nároku na náhradu trov tohto konania žalobkyni,Slovenský pozemkový fond poukázal na to, že iba zastupuje nezistených vlastníkov a štát v konaní
pred súdom. V zásade nemal inú možnosť len vstúpiť do sporu na strane neznámych spoluvlastníkov.
V ďalšom Slovenský pozemkový fond uviedol, že teoreticky je síce možné voči nezisteným vlastníkom

priznať náhradu trov konania, avšak považuje takýto výrok za nevykonateľný. Tento svoj názor
odvíja od dlhoročnej praxe, kde reálne tieto osoby sú dlhodobo neznáme a nezastihnuteľné (čo už
vyplýva z podstaty inštitútu zastupovania nezistených vlastníkov) a pohľadávky žalobcu na vymoženie
trov sú prakticky nevymožiteľné. Okrem toho žalobkyňa Slovenský pozemkový fond ako zástupcu
neznámych spoluvlastníkov nevyzvala na mimosúdne rokovanie. Slovenský pozemkový fond sa teda

nemohol objektívne vyjadriť k (ne)možnosti mimosúdnej cesty. Navyše v tomto spore ide o usporiadanie
majetkových vzťahov medzi spoluvlastníkmi, kedy nemožno hovoriť o úspechu tej ktorej strany.
Žalobkyňa v tomto prípade nadobúda výlučné vlastníctvo a žalovaní odplatu za odstúpené podiely. V
takomto prípade nemožno hovoriť o úspechu žiadnej zo strán, preto Slovenský pozemkový fond navrhol,
aby súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal. Záverom uviedol, že
súhlasí s rozhodnutím súdu o veci bez nariadenia pojednávania.

4. Podaním doručeným súdu dňa 20.09.2024 žalobkyňa rovnako vyjadrila súhlas s rozhodnutím o veci
bez nariadenia pojednávania.

5. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany
s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. Keďže v prejednávanej veci obe strany
sporu vyjadrili súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP, podľa ktorého súd len oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní

pred jeho vyhlásením. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli
a webovej stránke súdu dňa 09.10.2024.

6. Súd z výpisu LV č. XXXX založeného pre katastrálne územie J. preukazujúceho stav ku dňu
21.03.2024 zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetného pozemku nachádzajúceho

sa v okrese Košice I, obec: E. - J., katastrálne územie: J., ktorý je Okresným úradom Košice, katastrálny
odbor, evidovaný ako pozemok umiestnený v zastavanom území obce – parcela registra „E“, parc. č.
XXXX/XXX, orná pôda o výmere 143 m2 pod B8 v podiele vo veľkosti 1/4-iny k celku. K predmetnému
pozemku sú v katastri nehnuteľností evidované ďalšie spoluvlastnícke podiely a to pod B6 v prospech
(pozemkovo-knižnej) vlastníčky: F. G., D. H. (I.) v podiele vo veľkosti 1/2- ice k celku a pod B7 v prospech

(pozemkovo-knižnej) vlastníčky: A. G. v podiele vo veľkosti 1/2- ice k celku.

7. Súd lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že v tomto nie je evidovaná ani jedna
z menovaných pozemkovo-knižných vlastníčok (č.l. 67-68).

8. Podľa § 34 ods. 18, prvá veta zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstváchvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.330/1991Zb.“)pozemkovýfondzaštát
a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise,
podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je

známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje
správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov.

9. Podľa § 16 ods. 1, písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) fond nakladá
podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom.

10. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

11. Podľa § 136 ods. 2 OZ spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.12. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

13. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14. OZ zakotvuje právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade, ak nedôjde k jeho zrušeniu dohodou, pričom toto
právo vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníkom vzťahu.
15. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd spoľahlivo zistiť okruh
spoluvlastníkov a výšku ich podielov. OZ vo vyššie citovanom ustanovení § 142 ods. 1 zakotvuje

jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj poradie, ktoré
je pre súd záväzné. Návrhmi účastníkov konania na spôsob vyporiadania spoluvlastníctva však nie je
viazaný.
16. Prikázanie veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov za náhradu je podmienené naplnením
predpokladov, ktoré sa rozlišujú na subjektívne a objektívne. Subjektívne predpoklady predstavujú

súhlas spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná, s týmto postupom a ochota alebo objektívna
schopnosť zaplatiť ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom peňažnú náhradu. Medzi objektívne
predpoklady rozhodujúce pre prikázanie veci, na ktoré je nutné pri vyporiadaní prihliadať, patrí v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 1 OZ veľkosť spoluvlastníckeho podielu a účelné využitie veci. Súdy pritom
skúmajú bytovú potrebu spoluvlastníkov a prihliadajú na to, kto doposiaľ nehnuteľnosť užíval, kto ju

udržiaval, opravoval, prípadne do nej investoval a kto je schopný naďalej sa starať o jej riadnu údržbu
a účelové využitie. Nejde však o kritériá jediné a rozhodujúce. K vyššie uvedeným kritériám má súd
iba prihliadnuť. Rozhodnutie súdu teda môže vychádzať aj z iných skutočností, pričom ide o súhrn
skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné a rozhodujúce pre záver o tom, ktorému z účastníkov bude
vec prikázaná do vlastníctva. Záver o tejto otázke záleží vždy na úvahe súdu.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
predmetného pozemku v podiele vo veľkosti 1/4-iny k celku. V prevyšujúcom rozsahu sú v katastri
nehnuteľností ako podielové spoluvlastníčky predmetného pozemku bez uvedenia akýchkoľvek ďalších
identifikačných údajov zapísané F. G., D. H. (I.) v podiele vo veľkosti 1/2- ice k celku a A. G. v podiele

vo veľkosti 1/4-iny k celku. V právnej teórii sa takto identifikované, resp. dostatočne neidentifikované
subjekty označujú ako tzv. nezistení vlastníci. Podľa výpisu z LV č. XXXX založeného pre katastrálne
územie J. F. G., D. H. (I.) svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku nadobudla titulom kúpy
12.05.1932. Nakoľko už v tom čase (12.05.1932) musela byť dovŕšením 18 rokov svojho života plnoletá
a tým plne spôsobilá na právne úkony (spôsobilá uzavrieť kúpnu zmluvu), v roku 2024 by mala 110

rokov. Obdobne je to aj A. G., ktorá svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnom pozemku nadobudla
titulom dedenia 05.01.1943, pričom zodpovedajúc vtedy zaužívanému obvyklému spôsobu zapisovania
vlastníckeho práva v prospech maloletých zo zápisu v evidencii nehnuteľností nevyplýva, že by táto
svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla ako maloletá. Za predpokladu, že už v tom čase (05.01.1943)
bola dovŕšením 18 rokov svojho života plnoletá, v roku 2024 by mala 99 rokov. V danom prípade je teda

možné prijať záver, že smrť týchto osôb sa javí ako vysoko pravdepodobná, vzhľadom na vek, ktorého
by sa ku dňu podania žaloby dožili. V danom spore u žalovaných – neznámych právnych nástupcov
ostatných pozemkovo-knižných vlastníčok a to F. G., D. H. a A. G. ide o nezistených (neznámych)
vlastníkov a preto s ich spoluvlastníckymi podielmi podľa § 16 ods. 1, písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z.
nakladá Slovenský pozemkový fond, ktorý je súčasne podľa § 34 ods. 18, prvá veta zákona č. 330/1991

Zb. za nich oprávnený konať pred súdom (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7 Cdo 238/2021 z 28.02.2022).

18. Keďže žalovaní ako ďalší spoluvlastníci predmetného pozemku nie sú známi, žalobkyňa nemohla
s nimi zrušiť spoluvlastníctvo dohodou a preto bola nútená podať žalobu na súd. Žalovaní zastúpení

Slovenským pozemkovým fondom so zrušením tohto podielového spoluvlastníctva vyslovili svoj súhlas,
pričom súd nezistil žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by zrušeniu tohto podielového
spoluvlastníctvabránili.Zuvedenýchdôvodovsúdžalobevyhovelapodľa§142ods.1OZtotopodielové
spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku zrušil.19. Ohľadne spôsobu vyporiadania spoluvlastníkov zákon ustanovuje na prvom mieste rozdelenie
spoločnej veci, ak je to dobre možné. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetný pozemok

žalobkyňa ako jediná reálne užíva a jej zámerom je tento využívať aj v budúcnosti. Medzi stranami
sporu rovnako nebolo sporné, že žalovaní predmetný pozemok dlhodobo neužívajú, pričom rozdelenie
predmetného pozemku, vzhľadom na jeho výmeru 143 m2 a umiestenie nie je dobre možné. Žalobkyňa
navrhla, aby v rámci vyporiadania spoluvlastníctva k predmetnému pozemku súd tento v celosti prikázal
do jej výlučného vlastníctva a súčasne jej uložil povinnosť zaplatiť žalovaným na vyrovnanie ich

spoluvlastníckychpodielovpeňažnúnáhradu,atožalovanémuv1.radevsume2.860Euražalovanému
v 2. rade v sume 1.430 Eur na účet Slovenského pozemkového fondu. Žalovaní s prikázaním
predmetného pozemku do výlučného vlastníctva žalobkyne ako aj so žalobkyňou navrhovanou výškou
peňažnej náhrady vo výške 40 Eur za 1 m2 predmetného pozemku vyjadrili výslovný súhlas. Pri
zohľadnení reálnej výmery predmetného pozemku pripadajúcej na každého z nezistených vlastníkov -
žalovaných pri cene 40 Eur/1m2 pripadá na žalovaného v 1. rade suma 2.860 Eur (143 m2 x 40 / 2,

pozn.) a na žalovaného v 2. rade suma 1.430 Eur (143 m2 x 40 / 4, pozn.).
20.Základnýmpredpokladompreprikázanievecidovýlučnéhovlastníctvaniektoréhozospoluvlastníkov
je skutočnosť, že spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, s týmto postupom súhlasí.
21. V danom prípade ako to už bolo uvedené medzi stranami sporu nebola sporná otázka, komu
má byť vec prikázaná do výlučného vlastníctva ako ani výška peňažnej náhrady, ktorú žalobkyňa

navrhla zaplatiť žalovaným na vyrovnanie ich spoluvlastníckych podielov. Súd preto zrušené podielové
spoluvlastníctvo k predmetnému pozemku v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 OZ vyporiadal tak,
že tento v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobkyni zároveň uložil povinnosť
zaplatiť titulom peňažnej náhrady na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov žalovanému v 1. rade sumu
2.860 Eur a žalovanému v 2. rade sumu 1.430 Eur na účet Slovenského pozemkového fondu. Podľa

udania Slovenského pozemkového fondu má žalobkyňa peňažnú náhradu žalovaným zaplatiť na jeho
depozitnýúčetvedenývL.M.podIBAN:N.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,podvariabilnýmsymbolom:
XXXXXXXX a s uvedením správy pre adresáta: MS KE, 21C/10/2024 pre každého z nich osobitne.
22.Osplnenípovinnostisúdrozhodolvsúladesustanovením§232ods.3CSP, podľaktoréholehotana
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu

(paričnú) lehotu. Súd v súlade s návrhom žalobkyne, proti ktorému Slovenský pozemkový fond nemal
žiadne výhrady, určil dlhšiu lehotu na plnenie a to v trvaní 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

26. Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP v zásade prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

27. V danej veci je však súd toho názoru, existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ustanovenia
§ 257 CSP, pre ktoré súd ani jednej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Tieto dôvody
spočívajú v špecifikách konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré vychádza
zo zásady, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníctve a v ktorom súd podľa § 216 ods. 2 CSP
nie je viazaný návrhmi strán. Ďalej ako to už uviedol Slovenský pozemkový fond, tento podľa § 34

ods. 1 zákon č. 330/1991 Zb. iba zastupuje nezistených vlastníkov pred súdom. Slovenský pozemkový
fond vystupoval v konaní ako zástupca žalovaných výlučne z pozície danej mu zákonom. Daný spor
nebol vyvolaný ani tým, že by nedošlo k mimosúdnej dohode medzi spoluvlastníkmi o predmete sporu.
Žalobkyňa totiž Slovenský pozemkový fond na rokovanie vo veci zrušenia a vysporiadania podielového
spoluvlastníctva k predmetnému pozemku ani len nevyzvala. Slovenský pozemkový fond sa tak

ani len nemal možnosť pred podaním žaloby vyjadriť k (ne)možnosti uzavretia mimosúdnej dohody.
Okrem toho Slovenský pozemkový fond v spore nenamietal žalobkyňou navrhnutý spôsob zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd ďalej poukazuje aj na to, že výrok o priznaní náhrady
trov konania žalobkyni by bol vzhľadom na neznámych žalovaných v podstate aj nevykonateľný a teda,nevymožiteľný. Napokon zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie v konaní pred súdom má povahu
tzv. iudicii duplicis, ktoré je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady tzv. procesného
úspechu vo veci, ale z toho, že žiadny z účastníkov nevychádza z konania s menšou hodnotou, než

s ktorou do neho vstupoval (viď nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 404/22 z
05.04.2022). V konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, pokiaľ žaloba nie je zamietnutá,
spravidla nemožno určiť, ktorý účastník mal vo veci plný úspech. Je preto všeobecným východiskom
pre rozhodovanie o trovách konania súladným s ochranou vlastníckeho práva podľa čl. 11 ods. 1 a
práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, aby žiadny z účastníkov

nemal právo na náhradu trov konania voči inému účastníkovi, ibaže by pre to boli dané osobitné dôvody
(viď. Stanovisko pléna Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PL. ÚS-st. 59/2023 z 13.09.2023). V
intenciách vyššie uvedených súd podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán
sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l

CSP).

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) týkajú sa procesných podmienok,
b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.