Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 25, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/109/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200022
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Rastislava
Dlugoša PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ORTOPROplus, s.r.o., Skladná 8, Košice, IČO:
31 715 486, právne zastúpeného: JUDr. Eugenom Kostovčíkom, daňovým poradcom a advokátom,
Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
číslo: 102873257/2019 zo dňa 13.12.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/7/2020- 60 zo dňa 28. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/7/2020- 60 zo dňa 28. apríla 2022 sa zrušuje a vec vracia
Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 8S/7/2020- 60
zo dňa 28. apríla 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102873257/2019 zo dňa

13.12.2019, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)
potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňový úrad Košice (ďalej len „správca
dane“), č. 101642295/2019 zo dňa 04.07.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa §
68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume 24.881,82 eur na dani z pridanej
hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2015. O trovách konania správny súd rozhodol tak,
že účastníkom konania v zmysle § 167 a nasl. SSP náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd podľa § 140 SSP v plnom rozsahu odkázal na
odôvodnenie rozsudku správneho súdu sp. zn. 7S/8/2020 zo dňa 13. apríla 2022, keď uviedol, že sa
jedná o totožnú vec, týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania a dodávateľa služieb,
vktoromvkonanívedenompodsp.zn.7S/8/2020išloovyrubenierozdieluDPHžalobcovizazdaňovacie
obdobie apríl 2015 v sume 30.288,- eur, pričom pri výkone daňovej kontroly u žalobcu tak za mesiac
máj 2015, ako aj za mesiac apríl 2015 sa vychádzalo z tých istých dôkazov získaných a vykonaných
správcom dane, ktoré sú uvedené a ktorých závery sú zhrnuté v jednom Protokole o vykonaní daňovej

kontroly č. 102282564/2017 zo dňa 02.11.2017, pričom žalobné dôvody žalobcu v prejednávanej veci
korešpondujú s dôvodmi uvedenými v konaní, na ktoré správny súd odkazuje.
3. V predmetnom rozhodnutí sp. zn. 7S/8/2020 zo dňa 13. apríla 2022 správny súd v odôvodnení
uviedol,žežalovanýsadostatočnýmspôsobomvysporiadalsovšetkýminámietkamižalobcuvpodanomodvolaní, námietka nepreskúmateľnosti a nedôvodnosti rozhodnutia s poukazom na relevantnú
judikatúru tak neobstojí, keďže toto zodpovedá zákonným požiadavkám v zmysle § 63 ods. 3 a 5
Daňového poriadku.

4. Za nedôvodnú považoval aj námietku, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo
nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj
Ústavného súdu SR, týkajúce sa dokazovania v daňovom konaní, predkladania dokumentov daňovým
subjektom, preukazovaniu hmotnoprávnych podmienok na splnenie nároku na odpočítanie dane a k
prenosu dôkazného bremena a uzavrel, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie tovaru od dodávateľa

- spoločnosti FOLKA, s.r.o. a reklamných služieb od dodávateľa - spoločnosti ADVERTISING & MEDIA,
s.r.o.
5. Záverom k rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, na ktorý poukázal žalobca,
uviedol, že na vec nie je aplikovateľný, nakoľko sa inak dokazuje zdaniteľné plnenie, ktoré je reklamnou
službou, a inak zdaniteľné plnenie, ktoré je hmotným tovarom a tým, že dodanie reklamy je dosť
ťažko preukázateľné, je na mieste vyššia miera opatrnosti a s tým spojená vyššia miera zabezpečenia

dostatočného množstva dôkazných prostriedkov.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

6. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa(ďalej ako

„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v
ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec
mu vráti na ďalšie konanie.
7. Podľa sťažovateľa napadnutý rozsudok vykazuje znaky zmätočnosti. Poukázal na to, že súd
konštatoval, že nie je dôvodná námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci

bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. On však v žalobe namietal, že skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a
nemá v nich oporu a tiež namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Správny súd nemôže z vlastnej
iniciatívy nahradiť žalobné dôvody ani ich sám nevyhľadáva. Správny súd nerešpektoval žalobcom
vymedzený rozsah žaloby, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP a je samé o sebe

dôvodom na zrušenie rozhodnutia.
8. Sťažovateľ ďalej namietal ako sa správny súd vysporiadal so žalobnými námietkami. Poukázal na
to, že len preukázateľné spochybnenie vierohodnosti, pravdivosti alebo úplnosti dôkazov daňovým
subjektom oprávňuje správcu dane nepriznať právo na odpočítanie dane (uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09). Ak správne orgány tvrdenia a dôkazy predložené sťažovateľom

nemienili akceptovať, boli povinné túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré jeho tvrdenia a dôkazy
jednoznačnevyvracajú.Tusťažovateľzotrvalnasvojichvyjadreniachoskutkovomstavetak,akouviedol
v odvolaní a v žalobe.
9. Následne sťažovateľ namietal tvrdenie, že jeho námietka nepreskúmateľnosti a neodôvodnenosti
napadnutéhorozhodnutianeobstála.PoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.8Sžfk/20/2017,

podľa ktorého z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane.
Unesenie dôkazného bremena, ktoré je na bedrách sťažovateľa, nie je možné zamieňať si s vyriešením
právnej otázky daňového podvodu, ktoré je výlučne na bedrách daňových orgánov. Zdôraznil, že
namietal, že neodvedenie dane, ako pojmový znak podvodu na DPH bol nesporne naplnený tým,

že deklarovaní dodávatelia fakturovanú a splatnú daň neodviedli, zanikli bez právneho nástupcu a
neodvedená daň od nich je nevymožiteľná, čo ostalo účelovo mimo pozornosti správnych orgánov. Ak
správca dane zistí, že niektorý článok dodávateľského reťazca nesplnil svoje daňové povinnosti, je
povinný preukázať, aké mal v tejto súvislosti postavenie daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie
dane, a preukázať, že vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení zaťaženom daňovým

podvodom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/97/2016). Tento záver zaťažuje aj súd v
preskúmavacom konaní.
10. Rovnako namietal aj záver správneho súdu, že na vec nie je možné aplikovať rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo s tým, že predmet zdaniteľného plnenia bol iný a inak sa preukazuje
dodanie tovaru a inak reklamná služba. Predmetom dodania boli nielen reklamné služby, ale aj tovar

od spoločnosti FOLKA, s.r.o. Vo veci C-601/19 Vikingo ako aj v prípade sťažovateľa je rozhodujúcou
skutočnosťou, že k zdaniteľnému plneniu došlo, ale podľa správnych orgánov ho nedodali osoby, ktoré
vyhotovili faktúry. Ak by sa aj preukázalo, že službu nedodali deklarovaní dodávatelia, nepriznanie práva
by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo by v rozpore s týmto rozhodnutím.11.Odňatiemožnostikonaťpredsúdomvidelsťažovateľajvtom,žesprávnysúdsavôbecnevysporiadal
s jeho argumentáciou, v odôvodnení rozsudku je venovaný značný priestor odkazom na judikatúru
NajvyššiehosúduSR,čovšaknemôžebyťdostatočnýmodôvodnenímsúdnehorozhodnutia.Zrozsudku

je zrejmé, že súd si osvojil tvrdenia správnych orgánov bez toho, aby výsledok konfrontácie svojich
záverov a záverov žalobcu predstavil zákonne konformným spôsobom.
12. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 14.09.2022 uviedol, že námietky
sťažovateľa sú prevažne obsahovo zhodné s jeho žalobnými bodmi, pričom žalovaný zotrval na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach. K poukazom sťažovateľa na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci

C-610/19 Vikingo v nadväznosti na otázku preukázania dodávateľa tovaru alebo služby zo strany
daňových subjektov uviedol, že v čase rozhodovania správcu dane ešte nebol uvedený rozsudok vydaný
a zároveň poukázal rozhodnutie SDEÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie a s ním súvisiace
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/68/2020 a sp. zn. 10Sžfk/54/2019. Zotrval
tak na tvrdení, že sťažovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane
a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

13. 17. Sťažovateľ reagoval podaním z 22.09.2022 a poukázal na rozdiely medzi vecou C-154/20
Kemwater ProChemie, kde konateľ dodávateľskej spoločnosti Viasat Service nevedel o tom, že služby
boli poskytované touto spoločnosťou, a súdenou vecou, kde obaja bývalí konatelia dodávateľských
spoločností dodanie tovarov potvrdili.

III. Konanie na kasačnom súde

14. Prejednávaná vec bola dňa 04.10.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a bola náhodným výberom technickým
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie

senátu 4S - sp. zn. 4Sfk/109/2022, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu
v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2

SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
16. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane vykonal u sťažovateľa daňovú
kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie apríl a máj 2015, z ktorej vyhotovil protokol č.
102282564/2017 zo dňa 02.11.2017.

17. Správca dane rozhodnutím č. 101642295/2019 zo dňa 04.07.2019 vyrubil sťažovateľovi podľa § 68
ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 24.881,82 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie máj
2015 z dôvodu, že sťažovateľ porušil § 49 v spojení s § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).
18. Správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane a to:

- v sume 24 000,- eur z faktúry vystavenej spoločnosťou ADVERTISING & MEDIA s.r.o., Weferova
1, Košice, IČO: 47 542 578 za dodanie reklamných služieb - odvysielanie reklamného spotu na
veľkoplošnej LED obrazovke (VIP KLIENT BALÍK „C“ 20 obrazoviek podľa vlastného výberu 18
000x/1LED ) - č. 2015050034, dátum dodania 31.05.2015, základ dane 120 000,- eur, DPH 24 000,- eur;
- v sume 881,82- eur z faktúry vystavenej spoločnosťou FOLKA, s.r.o., ul. Mlynská 28, Košice, IČO:

47 541 563 za dodanie prepravných služieb - č. 20150504, dátum dodania 18.05.2015, základ dane
4.409,10 eur, DPH 881,82 eur.
19. Podľa správcu dane nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u deklarovaných dodávateľov tovaru
a služieb a ak dodávateľským spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť z fakturovaných dodávok
v zmysle ust. § 19 ods.1 zákona o DPH, tak ani daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočítanie

dane z nákupu tovaru a služieb. Proti rozhodnutiu správcu dane podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom uviedol,
že uskutočnenie obchodov so spoločnosťou FOLKA, s.r.o. sťažovateľ preukazoval len predložením
faktúr s prílohami a vlastnej účtovnej evidencie. Za túto spoločnosť svedok R. M. síce uskutočnenie
obchodov potvrdil, ale nevedel uviesť ďalšie informácie o obchode, ani predložiť žiadne dôkazy, že

predmetné faktúry boli zaúčtované v účtovníctve a zaevidované v evidencii DPH. Poukázal aj na ďalšie
zistenia u dodávateľa sťažovateľa.
20. K deklarovaným obchodom od spoločnosti ADVERTISING & MEDIA s.r.o. sťažovateľ predložil
faktúru, zmluvu o reklame a propagácii zo dňa 30.03.2015, plán vysielania reklamných spotov akoprílohu k faktúre č. 20150027, reklamný spot na USB kľúči, zmluvu o reklame a propagácii zo dňa
31.03.2016, cenník reklamných spotov, ktoré boli odvysielané na veľkoplošných LED obrazovkách,
objednávku na vysielanie reklamného spotu na veľkoplošných LED obrazovkách pre skupinu „VIP

klientov balík D“ zo dňa 30.03.2016. Správca dane však nemohol prihliadať na dôkazy, ktoré mali
dátum vyhotovenia marec 2016, pretože preverované bolo zdaňovacie obdobie apríl a máj 2015 a
taktiež nemohol prihliadať na reklamný spot na USB kľúči, pretože tento je dôkazom len o tom, že
spot bol vyrobený, ale nie je z neho zrejmé, kto ho vyrobil, kedy bol vyrobený, kedy a kde a v akých
intervaloch bol vysielaný. Bývalý konateľ spoločnosti ADVERTISING & MEDIA, s.r.o. Atilla Szabó

(konateľ od 07.05.2014 do 28.05.2015) uviedol, že časť dodávok bola realizovaná vo vlastnej réžií,
časť v subdodávkach, ale žiadny subdodávateľ nebol konkretizovaný. Bývalý konateľ tejto spoločnosti
Martin Feledi (konateľ od 23.04.2015 do zániku spoločnosti, t. j. do dňa 31.03.2017) odmietol vypovedať.
Poukázal tiež na ďalšie skutočnosti, ktoré vyplynuli počas daňového konania.
21. Uviedol, že správca dane vykonal preverovania vzniku daňovej povinnosti u dodávateľov
podľa preverovaných faktúr, vykonal ústne pojednávanie so svedkami, požadoval od deklarovaných

dodávateľov, ich bývalých konateľov a zástupcov predloženie dokladov, účtovné doklady však neboli
správcovi k dispozícii a ani z ďalšieho dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by bez
pochybností potvrdili uskutočnenie deklarovaných obchodov a daňový subjekt nepredložil dôkazy, ktoré
by pochybnosti správcu dane odstránili.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

22. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
23.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

27. Kasačný súd na úvod vo všeobecnosti poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane
vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28.
novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) a jej
transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie

dane sú (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status dodávateľa), (2) že
predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3)
že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie
uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na
osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže

byť odopreté.
28. Odpočítanie dane môže byť aj v zmysle uvedených judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ
obmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.
29. Podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej

veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
30. Kasačný súd uvádza, že v obdobnej veci totožného sťažovateľa aj žalovaného rozhodoval kasačný
súd rozsudkom sp. zn. 3Sfk/122/2022 zo dňa 27. júna 2024 (za zdaňovacie obdobie apríl 2015), vktorom kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozdiel oproti
prejednávanej veci spočíval len v zdaňovacom období, pričom kasačný súd podotýka, že správny súd
v odôvodnení svojho rozsudku v zmysle § 140 SSP poukázal na rozhodnutie správneho súdu sp. zn.

7S/8/2020 zo dňa 13. apríla 2022, ktoré bolo práve predmetom prieskumu v konaní pred kasačným
súdom pod sp. zn. 3Sfk/122/2022. Keďže kasačný senát rozhodujúci v tejto veci sa stotožnil s právnym
posúdením v uvedenom konaní a zároveň išlo o obdobnú vec za rovnakých skutkových a právnych
okolností s takmer totožnou právnou argumentáciou správcu dane, žalovaného a aj sťažovateľa, v
súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje (s prípadným doplnením ku konkrétnym bodom) na rozhodnutie

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/122/2022 zo dňa 27. júna 2024, v ktorom
tento k prejednávanej veci uviedol:
„19. Predmetom posúdenia kasačného súdu boli v podstate dva okruhy otázok: (I) kvalita odôvodnenia
rozsudku správneho súdu a (II) otázka rozloženia dôkazného bremena pri odopretí odpočítania DPH z
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a dôvodu účasti daňového subjektu na podvode.
20. Procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu

a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie
správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich
nepovažoval za dôvodné, vysvetliť, z akých dôvodov. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku
uvedie správny súd o. i. posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov. Správny
súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. V súdenej veci s ohľadom na obsah žaloby bol správny súd povinný zaujať stanovisko k žalobným
námietkam tak, ako sú uvedené v úvodnej časti tohto rozsudku. Kasačný súd z napadnutého rozsudku
zistil, že jeho odôvodnenie v tejto časti reprodukuje vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj
Ústavného súdu SR, týkajúce sa dokazovania v daňovom konaní, predkladania dokumentov daňovým
subjektom, preukazovaniu hmotnoprávnych podmienok na splnenie nároku na odpočítanie dane a k

prenosu dôkazného bremena (body 37-39 odôvodnenia), tieto sú však uvedené vo všeobecnej rovine.
Z nich vyplývajúce právne závery správny súd riadne neaplikoval na konkrétne okolnosti prejednávanej
veci.
22. Kasačný súd nespochybňuje, že najmä v prípade obdobných a v rozhodovacej praxi často sa
opakujúcich právnych otázok, môže byť odôvodnenie súdneho rozhodnutia postavené aj na záveroch

vyšších súdnych autorít. Pokiaľ však účastník konania formuluje podrobnú žalobnú argumentáciu a
poukazuje na konkrétne skutkové okolnosti, je potrebné, aby správny súd závery vyšších súdnych
autorít premietol na prejednávanú vec a svoje závery odôvodnil. V prejednávanej veci správny súd
túto požiadavku nenaplnil, nakoľko v texte odôvodnenia daného rozsudku po uvedení rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR len konštatoval, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie

tovaru od dodávateľa - spoločnosti FOLKA, s.r.o. a reklamných služieb od dodávateľa - spoločnosti
ADVERTISING & MEDIA, s.r.o.
23. V tomto prípade navyše kasačný súd podotýka, že hmotnoprávnymi podmienkami pre uznanie
odpočtu dane z pridanej hodnoty sú požiadavky:
a)tovaraleboslužby,naktorýchzakladáprávonaodpočítaniedane,musiabyťdodanéaleboposkytnuté

inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a
c) zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných
zdaniteľných plnení.
24. Tieto požiadavky vyplývajú z ustanovení § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o

DPH, ako aj z čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“).
25. Správne uvedenie dodávateľa na faktúre hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane z pridanej
hodnoty nepredstavuje. (rozhodnutia SDEÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9.
decembra2021,bod25;voveciFerimetSL,C-281/20zodňa11.novembra2021,body26,27).Uvedené

vyplýva tiež z ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH. Inými
slovami, hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom
uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou.
26. Takýto právny záver prijal kasačný súd napríklad v rozsudku, sp. zn. 4Sfk/52/2021, zo dňa 15.
novembra2022,vktoromsavyjadrilkrozhodnutiuSDEÚvoveciVikingo,C-610/19,zodňa3.septembra

2020 nasledovne: „Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva
na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a
uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. ... Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť
len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, žehmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom.“
27. Pokiaľ ide o prenos dôkazného bremena, kasačný súd upriamuje pozornosť na ustálený prístup, v

zmysle ktorého subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť
svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za
splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje
dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré
daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu

dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol
dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto
kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a
dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné
bremeno uniesol, je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti
o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je

opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom
spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti
viď napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21).
28. Vychádzajúc z týchto východísk, kasačný súd dodáva, že argumentácia správneho súdu o

neaplikovateľnosti rozhodnutia SDEÚ vo veci Vikingo C-610/19 (bod 42. rozhodnutia správneho súdu)
vyznieva zmätočne, keďže v prejednávanej veci nebolo spochybnené samotné zdaniteľné plnenie, ale
osoba deklarovaného dodávateľa, resp. jej status zdaniteľnej osoby. Nie je potom relevantná úvaha
správneho súdu o tom, že inak sa dokazuje zdaniteľné plnenie, ktoré je reklamnou službou, a zdaniteľné
plnenie, ktoré je hmotným tovarom.

V uvedenej súvislosti kasačný súd dopĺňa, že v prejednávanej veci bolo predmetom dodania od
dodávateľa FOLKA s.r.o. dodanie prepravných služieb a nie dodanie tovaru. V tomto smere tak je
nedôvodná námietka sťažovateľa, že správny súd nezohľadnil aj dodanie hmotného tovaru od tohto
dodávateľa. Uvedené však nič nemení na právnom posúdení veci, kedy je skutočnosť, či sa jednalo
o tovar alebo službu irelevantná vo vzťahu k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok na

odpočítanie dane, ako aj vo vzťahu k preukázaniu statusu dodávateľa služby/tovaru.
29. Kasačný súd sumarizuje, že výhrady sťažovateľa voči odôvodneniu rozsudku správneho súdu
považoval za dôvodné a napĺňajúce kasačný dôvod podľa § 440 ods. 2 písm. f) SSP. Namietanú vadu
vyhľadávania žalobných dôvodov nad rámec žaloby kasačný súd vzhľadom na vytýkaný nedostatok
odôvodnenia už ďalej nevyhodnocoval. Naplnenie kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 2 písm. f) SSP

považoval kasačný súd za dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho súdu a preto sa už nezaoberal
namietanou nesprávnosťou právneho posúdenia veci.“
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu
podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu bude
v ďalšom konaní preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného v intenciách žalobných námietok,

rešpektujúc doterajšie judikatórne závery o rozložení dôkazného bremena a preukazovaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty, vo veci opätovne rozhodnúť
a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť podľa ustanovenia § 139 ods. 2 SSP.
32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods.
3 SSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.