Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/90/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200118
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu: TATRY - BETÓN, s.r.o., so sídlom Za mostom 1011/43,
031 04 Liptovský Mikuláš, IČO: 46 688 005, právne zastúpeného ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS,
s. r. o., so sídlom Hurbanova 1243/18, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému
(sťažovateľa): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100389345/2020 zo
dňa 7. februára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

č. k. 31S/37/2020 - 180 zo dňa 30. marca 2022, ECLI:SK:KSZA:2022:5020200118.3, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/37/2020-180 zo dňa 30. marca 2022 sa zrušuje a vec sa
vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový
správny orgán“) vykonal u žalobcu TATRY - BETÓN, s.r.o., so sídlom Za mostom 1011/43, 031 04
Liptovský Mikuláš, IČO: 46 688 005 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za

zdaňovacie obdobie október 2016, júl 2017 a november 2017 (ďalej ako „daňová kontrola“). Daňová
kontrola sa začala dňa 09.11.2018 na základe Oznámenia o začatí daňovej kontroly č. 102080728/2018
zo dňa 19.10.2018. Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol č. 101839324/2019 zo
dňa 31.07.2019 (ďalej ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole č. 101840505/2019 doručený žalobcovi dňa 02.08.2019. Daňová kontrola bola ukončená
dňa 02.08.2019.

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane
rozhodnutím č. 102305012/2019 zo dňa 07.10.2019 (ďalej ako „rozhodnutie správcu dane“) vyrubil
žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2017 rozdiel dane v sume vo výške 12 000,00 eur na DPH.

3. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100389345/2020 zo dňa 07.02.2020 (ďalej ako
„rozhodnutie žalovaného“) rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

4. Správca dane a žalovaný (ďalej spolu ako „daňové orgány“) nepriznali žalobcovi za zdaňovacie
obdobie júl 2017 právo na odpočítanie DPH z faktúry č. 102017047 (interné číslo 30170331) zo dňa
31.07.2017, dátum dodania 31.07.2017, základ dane 60 000,00 eur, DPH vo výške 12 000,00 eur,
celková suma faktúry 72 000,00 eur od dodávateľa VH - AUTORACING s.r.o. v likvidácii, Peterská15199/20, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 087 800 (v období od 10.03.2011 do
08.07.2019 VH - AUTORACING s.r.o., 023 03 Zborov nad Bystricou č. 70) (ďalej ako „dodávateľ“) za
propagáciu firmy na reklamnej ploche firmy VH - AUTORACING s.r.o.

5. Daňové orgány zistili, že na pretekárskych automobiloch bolo umiestnené logo žalobcu, ktoré
predstavuje grafické znázornenie, resp. označenie žalobcu bez uvedenia akejkoľvek informácie o
ňom. Podľa názoru daňových orgánov preto nebola prezentovaná podnikateľská činnosť žalobcu, jeho
jednotlivé služby a produkty. Z tohto dôvodu sa preto nejednalo o reklamné služby, a tiež nebolo

preukázané že žalobca predmetné plnenie použil na dodávky vlastných tovarov a služieb.

6. Daňové orgány ustálili, že právo na odpočítanie DPH bolo v danom prípade uplatnené v rozpore s §
49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„zákon o DPH“), pretože v predmetnej veci ide v skutočnosti o sponzoring a nie o prenájom reklamných
plôch, resp. reklamu, tak ako je deklarované na sporných dodávateľských faktúrach.

II. Konanie pred krajským súdom

9. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v Žiline (ďalej ako
„krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č.

162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“), ktorou sa
domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe a zrušenia rozhodnutia žalovaného.

10. Uznesením sp. zn. 31S/37/2020- 94 zo dňa 18.08.2020 krajský súd návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

11. Krajský súd rozsudkom č. k. 31S/37/2020 - 180 zo dňa 30. marca 2022 (ďalej ako „napadnutý
rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal plnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

12. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd uvádza, že sa primárne zaoberal vyhodnotením
námietky nepreskúmateľnosti, pričom rozhodnutie správneho orgánu atribút preskúmateľnosti nespĺňa.
Následne správny súd konštatuje vo vzťahu k vecnej povahe plnenia, t. j. predmetu fakturácie, že
záver o vyhodnotení predmetného plnenia ako plnenia, ktoré nie je možné považovať za reklamu ani
za reklamnú službu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia

napadnutého rozsudku, rozhodnutie žalovaného vymedzuje dôvody, ktoré viedli k prijatiu jeho záverov,
tieto dôvody však nespĺňajú atribút dostatočnosti. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd pritom vychádza z nasledovných záverov.
Žalovaný okrem prevzatia a stotožnenia sa so závermi správcu dane ohľadom absencie právnej
úpravy inštitútu reklamy a reklamných služieb, ako aj sponzorstva a sponzorského odkazu v úprave

zákona o DPH a založenia svojho rozhodnutia na záveroch judikatúry SD EÚ (C-68/92, C-69/92)
vo vzťahu k reklamným službám, pomerne rozsiahlo, avšak bez bližšieho prepojenia s konkrétnymi
výsledkami vykonaného dokazovania (predovšetkým s výsledkami vykonaného dôkazu výsluchom
konateľa dodávateľa - svedka pána Vladimíra Hanuša a s predloženou Zmluvou o vykonaní reklamy
zo dňa 01.07.2017), neuvádza vyhodnotenie vykonaných dôkazov v súlade s dôsledným naplnením

zásady voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada, upravená v § 3 ods. 3 daňového poriadku,
vyžadovala v pomeroch predmetnej veci vyhodnotenie vykonaných dôkazov tak, aby bolo možné na
základe výsledkov vykonaného dokazovania a predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia uvedených
úvah správneho orgánu pri tomto hodnotení, spoľahlivo dospieť k záveru o správnosti a o presvedčivosti
konštatovania žalovaného, podľa ktorého: „Iba samotné uvedenie loga nie je spôsobilé uplatniť a

podporiť predaj jeho produktov na trhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nešlo v danom prípade o
poskytnutie reklamných služieb. Správca dane predmetné plnenie označil ako sponzorský odkaz. Bez
ohľadu na to ako správca dane pomenoval predmetné plnenie medzi spoločnosťou VH - AUTORACING
s.r.o. a odvolávajúcim je zrejmé, že sa nejednalo o reklamné služby a zároveň sa nepreukázalo, že
predmetné plnenie použil odvolávajúci na dodávky vlastných tovarov a služieb.“ Tento záver, na ktorom

žalovanýzaložilsvojerozhodnutieniejevodôvodneníjehorozhodnutiadostatočneatýmpreskúmateľne
odôvodnený.13. Správny súd poukazuje na svedeckú výpoveď pána Vladimíra Hanuša, ktorý na otázku správcu dane
k predloženým faktúram, vrátane faktúry č. 102017047 uviedol, že predmetom dodania bola propagácia
odberateľa na reklamnej ploche dodávateľa za príslušné zdaňovacie obdobia na motorovom vozidle

MitsubishiLancerEVOXaFordFiestaR5plusdoprovodnévozidládodávateľa,bannerynapodujatiach,
rozdávali sa reklamné letáky s logom spoločnosti žalobcu a s popisom ich činnosti. Vo vzťahu k
spôsobu obchodnej spolupráce a vzájomnej komunikácie so žalobcom uviedol, že s ním má uzatvorenú
Zmluvu o vykonaní reklamy zo dňa 02.01.2016 a Zmluvu o vykonaní reklamy zo dňa 01.07.2017. V
predmetných zmluvách bolo dohodnuté, že dodávateľ ako zhotoviteľ umiestni reklamný text žalobcu

ako objednávateľa na motorových vozidlách Mitsubishi Lancer EVO X (v roku 2016), Ford Fiesta R 5
(v roku 2017) a na doprovodných motorových vozidlách. Reklamný text bol umiestnený na reklamných
podujatiach - automobilové rally, preteky automobilov do vrchu zaradených do seriálu Majstrovstiev
Slovenskej republiky a strednej Európy pre rok 2016 a 2017. Reklamný text zahŕňal propagáciu loga,
obchodného mena a činnosti žalobcu ako objednávateľa podľa jeho požiadaviek. Ostatné veci boli
upresňované telefonicky alebo osobným stretnutím.

14. Správny súd ďalej uvádza, že správca dane a ani žalovaný skutočnosti vyplývajúce zo svedeckej
výpovedeVladimíraHanušaaanizpredloženejZmluvyovykonaníreklamyuzatvorenejmedzižalobcom
a dodávateľom nepodrobili vyhodnoteniu v spojení s úpravou Zákona č. 147/2001 Z. z. (ktorý právny
predpis v Prílohe uvádza zoznam prebratých právne záväzných aktov Európskej únie), a ktorý v § 2 ods.

1, písm. a) definuje inštitút reklamy. Žalovaný zároveň skonštatoval, že ani prípadná aplikácia uvedenej
úpravy definície reklamy na prípad žalobcu by nezmenila záver správcu dane, čo správny súd hodnotí
ako nedostatočné a najmä nepresvedčivé odôvodnenie. Podľa správneho súdu je potrebné podobné
závery skonštatovať i pokiaľ ide o absenciu dostatočného vyhodnotenia skutočností vyplývajúcich z
uvedenej svedeckej výpovede svedka p. Hanuša a predloženej Zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa

01.07.2017 v spojení s úpravou § 19 ods. ods. 2, písm. k) Zákona č. 595/2003 Z. z. alebo pokiaľ ide
o úplnú absenciu záveru pri hodnotení uvedených výsledkov dokazovania v spojení s úpravou podľa §
50 zákona č. 440/2015 Z. z., vymedzujúcou zmluvný typ zmluvy o sponzorstve v športe. Správny súd v
tejto časti poznamenáva, že absencia úpravy inštitútov reklamy, reklamných služieb, sponzorstva alebo
sponzorského odkazu v úprave zákona o DPH, pre potreby tohto zákona, neodôvodňuje nezohľadnenie

úpravytýchtoinštitútovaleboniektorýchznichaleboichznakovvinýchpredpisochvnútroštátnejprávnej
úpravy, ktorú je potrebné vnímať ako jeden celok, čo zároveň pri zachovaní jej eurokonformného výkladu
nepopiera aplikabilitu práva EÚ vrátane európskej judikatúry.

15. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného správny súd osobitne poukazuje na úpravu podľa § 74 ods. 1

veta prvá, ods. 2 v spojení s úpravou podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku a konštatuje, že žalovaný
sa nedostatočne vysporiadal s odvolacou argumentáciou žalobu viažucou sa práve k úprave inštitútu
reklamy podľa špeciálnej právnej úpravy vyplývajúcej z § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o reklame.

16. Správny súd zdôrazňuje neutrálne vymedzenie plnenia, ktoré bolo predmetom dohody medzi

žalobcom a jeho dodávateľom a poukazuje opäť na výpoveď p. Hanuša, podľa ktorej išlo o „propagáciu
odberateľa na reklamnej ploche VH - AUTORACING s.r.o.“ a tiež na samotnú faktúru, kde je fakturované
plnenie vymedzené ako „propagácia firmy žalobcu na reklamnej ploche firmy VH - AUTORACING
s.r.o. za júl 2017“. V tejto súvislosti ďalej správny súd poukazuje aj na Zmluvu o vykonaní reklamy
zo dňa 01.07.2017, kde je predmet tejto zmluvy vymedzený ako „záväzok zhotoviteľa vykonať podľa

požiadaviek objednávateľa reklamu pre objednávateľa - umiestnenie reklamného textu za podmienok
dohodnutých touto zmluvou a záväzok objednávateľa za vykonanie reklamy v zmysle tejto zmluvy
zaplatiť.“

17. Ďalej v napadnutom rozsudku uvádza, že súčasťou obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného

nie je premietnutie úvah a hodnotenie pojmu reklama podľa špeciálnej právnej úpravy vyplývajúcej
z § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame a pojmu reklamné služby podľa označených rozsudkov
SD EÚ C-68/92 a C-69/92, a tiež z akého konkrétneho právneho rámca vzťahujúceho sa na
žalobcu vychádzal pri poukázaní na záver správcu dane o vyhodnotení predmetného plnenia
ako sponzorského odkazu. Správny súd osobitne uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného

absentuje vymedzenie právneho rámca definičných znakov sponzorského odkazu, ktorý právny rámec
by bol spôsobilým základom pre záver o vyhodnotení predmetného plnenia ako sponzorského odkazu,
na ktoré vyhodnotenie správcu dane žalovaný poukázal. Taktiež v odôvodnení rozhodnutia žalovaného
nie je dostatočne zdôvodnené použitie úpravy zákona č. 308/2000 Z. z. správcom dane ako pomôckyvýlučne len vo vzťahu k charakteristike sponzorstva pri súčasnej existencii právnej úpravy podľa tohto
právneho predpisu i vo vzťahu k pojmu reklama (§ 32 ods. 1 zákona č. 308/2000Z. z.). Podľa správneho
súdu, spoľahlivé a presvedčivé ustálenie povahy predmetného plnenia, ktoré bude jasne v zmysle vyššie

uvedených záverov správneho súdu vyplývať z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho
správneho orgánu, je pre danú vec určujúce.

18. Správny súd vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného zároveň konštatuje, že jeho odôvodnenie vôbec
nereaguje na odvolacie námietky žalobcu o neprimeranom zaťažení žalobcu požiadavkou produkovať

dôkazy o zvýšenom dopyte po produkte žalobcu alebo o získaní nových obchodných partnerov, všetko
ako dôsledkov reklamy a v tejto súvislosti na namietané narušenie zásady neutrality DPH. Žalovaný
nepremietol východiská hodnotenia námietky o porušení zásady neutrality do odôvodnenia svojho
rozhodnutia a na túto odvolaciu námietku žalobcu vôbec nereagoval. V tejto súvislosti poukazuje na
závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sžf/64/2016 zo dňa 06.03.2018 a podotýka, že tento záver je
aplikovateľný i na prejednávanú vec pokiaľ ide o posudzovanie efektivity reklamy a potreby preukázania

použitia predmetného plnenia podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Správny súd v nadväznosti na uvedené
konštatuje, že žalovaný nereagoval ani na odvolaciu námietku žalobcu o nemožnosti preukázať, či tržby
žalobcu (nemalé zisky) boli dôsledkom uvedeného plnenia od dodávateľa alebo nie.

19. Správny súd podporne a v záujme zachovania princípu právnej istoty, poukazuje na závery podľa

rozsudku Krajského súdu Žilina vo veci sp. zn. 30S/51/2020 zo dňa 24.08.2021, ktorý má obdobné
skutkové východisko a ktorým správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Dôvod vzhliadol v absencii možnosti účastníka administratívneho konania oboznámiť sa s
podkladomrozhodnutia,ktorýtvorilinepreloženérozhodnutiaSDEÚ,naktorýchsprávcadaneižalovaný
založili svoje závery (rozsudky Súdneho dvora EÚ C-68/92 a C-69/92), z ktorých ani jeden netvorí

súčasť správnemu súdu predloženého administratívneho spisu. V dôsledku toho došlo k porušeniu
práva účastníka na spravodlivý proces, konkrétne nebolo žalobcovi umožnené ako účastníkovi
administratívneho konania oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia tvoreným označenými rozsudkami
SD EÚ, vo vzťahu ku ktorým nie je možné z dôvodu absencie ich preloženia do slovenského jazyka
bez ďalšieho predpokladať a ani spravodlivo požadovať znalosť ich obsahu, „znalosť práva“ a pokiaľ

z nich správny orgán vychádzal v otázke definície reklamných služieb, mali tvoriť súčasť obsahu
administratívneho spisu. Táto skutočnosť pritom podľa správneho súdu zakladá dôvod pre zrušenie
rozhodnutia žalovaného a je spôsobilá zohľadnenia i bez jej namietania žalobcom práve preto, že
zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.

20. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd skonštatoval, že nemal vytvorený priestor
na hodnotenie ostatných žalobných bodov a vecných námietok ohľadom nezákonnosti rozhodnutí
daňových orgánov. Nebolo potom dôvodné ani vykonávanie žalobcom navrhnutých dôkazov, resp.
neboli naplnené podmienky pre vykonanie dokazovania nevyhnutného pre preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného.

21. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd vyslovil, že úlohou žalovaného v ďalšom
konaní bude vychádzať zo záväzných právnych názorov uvedených v napadnutom rozsudku, odstrániť
správnym súdom vytýkané nedostatky a vydať vo veci nové rozhodnutie, ktorého odôvodnenie bude
spĺňať atribút preskúmateľnosti vymedzením dostatočných dôvodov.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

22. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú
sťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že napadnutý rozsudok je zaťažený vadami konania tým, že správny súd

rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným
návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný
súd“ alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

23. V úvode kasačnej sťažnosti sťažovateľ zosumarizoval dôvody, pre ktoré správny súd zrušil
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne sťažovateľ uviedol, čo bolo v
danom prípade obsahom fakturovaného plnenia, resp. dodávateľskej faktúry na základe ktorej neboložalobcovi priznané odpočítanie DPH, a tiež predmetom zmluvy o vykonaní reklamy medzi žalobcom a
jeho dodávateľom. Ďalej v kasačnej sťažnosti sa sťažovateľ zameral na zistenia správcu dane.

24. V prvej časti kasačnej sťažnosti: Preukázané plnenie sťažovateľ uvádza, že z dôkazov predložených
žalobcomsprávcadanezistil,žepredmetomplneniazostranydodávateľaboloumiestnenielogažalobcu
na jeho motorových vozidlách. Iné plnenie preukázané nebolo. Z tohto dôvodu preto podľa sťažovateľa
nie je určujúce, čo bolo zmluvne dohodnuté, keďže zmluva vytvorila iba právny rámce pre plnenia a
čo bolo fakturované - faktúra bola značne všeobecná, bližšie nekonkretizovala o akú propagáciu sa

jednalo. Určujúce však podľa sťažovateľa bolo v čom spočívalo reálne plnenie. Z dôkazov predložených
žalobcom správca dane zistil, že plnenie zo strany dodávateľa pozostávalo v umiestnení loga na
motorových vozidlách dodávateľa. Iné plnenie nebolo žalobcom preukázané. K tvrdeniu svedka p.
Hanuša sťažovateľ dodáva, že sa jednalo o bývalého konateľa dodávateľa. Dodávateľ sa pritom zaviazal
do 10 dní po ukončení každého reklamného podujatia doručiť žalobcovi fotodokumentáciu zrealizovanej
reklamy.Tvrdeniasvedkavšakpodľasťažovateľanapriektomupreukázanéneboli.Povinnosťpreukázať

vecné naplnenie fakturovaného plnenia bola dôkaznou povinnosťou žalobcu a ten správcovi dane
preukázal len umiestnenie loga žalobcu na motorových vozidlách dodávateľa. Sťažovateľ dodáva, že
skutočnosť ohľadom preukázaného plnenia medzi žalobcom a jeho dodávateľom, ktorá spočívala len v
umiestnení loga žalobcu na motorových vozidlách dodávateľa nebola medzi žalobcom a sťažovateľom,
resp. daňovými orgánmi sporná.

25. V druhej časti kasačnej sťažnosti: Právny rámec pre posúdenie plnenia sťažovateľ uvádza,
že zákon o DPH neobsahuje definíciu reklamných služieb a ani sa v prípade reklamných služieb
neodvoláva na žiadny zákonný predpis, preto pri posudzovaní, či fakturované plnenie pre žalobcu je
možné na účely DPH označiť ako reklamné služby je potrebné vychádzať z judikatúry Súdneho dvora

Európskej únie C - 68/92, v ktorom je reklama definovaná ako aktivity smerujúce k šíreniu odkazu a
informovanosti spotrebiteľa o existencii a vlastnostiach výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich odbyt.
Výber prostriedkov reklamy v podnikateľskom subjekte je závislý od cieľa reklamnej kampane a ich
účinnosti na objekt reklamy a v neposlednom rade aj ich hospodárnosti.

26. Sťažovateľ je toho názoru, že logo žalobcu po jeho vzhliadnutí nevyvoláva u potenciálnych
zákazníkov vnem o činnosti, ktorú žalobca vykonáva. Poukazuje na to, že nalepené logo ako
propagačný nosič neobsahuje žiadnu správu, resp. informáciu o predmete činnosti žalobcu, o ním
poskytovaných produktoch a službách. Podľa sťažovateľa koncept reklamy zahŕňa nevyhnutne šírenie
odkazu smerujúceho k informovaniu spotrebiteľa o existencii a vlastnostiach výrobku alebo služby s

cieľom zvýšiť jeho odbyt. Sťažovateľ ďalej hodnotí, že samotné uvedenie loga žalobcu na reklamnom
priestore nie je takou činnosťou, ktorá je schopná podporiť predaj produktov a služieb na trhu.
Nepropaguje žiadne produkty (tovary alebo služby), neporovnáva ich s inými produktmi, nevyzdvihuje
ich kvality. Z tohto dôvodu preto podľa sťažovateľa logicky nemôže predstavovať ani podnet k ich kúpe
a zvýšeniu predaja produktov a navyše sa ani nejedná o logo všeobecne známej spoločnosti, ktoré by

automaticky evokovalo spoločnosť, ktorej patrí.

27. Sťažovateľ ďalej uvádza, že fakturované plnenie posudzoval ako prezentáciu loga žalobcu na
reklamnej ploche. Na základe toho potom dospel k záveru, že prezentácia loga nie je reklamným
plnením, ale iným ako reklamným plnením. V tejto súvislosti uvádza, že v prípade reklamného plnenia

je uzrozumený s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/64/2016 zo dňa 06.03.2018, na ktorý
poukazoval správny súd v napadnutom rozsudku, avšak podľa jeho záveru tento na daný prípad nie
je možné aplikovať, pretože v prípade žalobcu sa nejednalo o prezentáciu loga, obchodného mena a
predmetu podnikania žalobcu, ale iba o prezentáciu loga žalobcu. Z tohto dôvodu preto prijaté plnenie
nemalo povahu reklamných služieb, teda nebolo reklamným plnením. Žalobca bol preto zaťažený

povinnosťou preukázať, že prijaté fakturované plnenie použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v
zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Podľa sťažovateľa si však žalobca túto dôkaznú povinnosť nesplnil.
V súvislosti s neutralitou dane sťažovateľ uvádza, že nie z každého prijatého plnenia má daňový subjekt
nárok na odpočítanie dane, ale iba z takého pri ktorom splní podmienky stanovené zákonom o DPH.

28. V tretej časti kasačnej sťažnosti: Nepredloženie prekladu rozsudkov ESD sťažovateľ poukazuje na
§ 134 ods. 1 SSP a namieta, že žalobca nenamietal skutočnosť, že sa nemal možnosť oboznámiť s
prekladmi rozsudkov ESD C-68/92 a C-69/92. Podľa názoru sťažovateľa sa správny súd na základe
vlastného uváženia odklonil z rozsahu a dôvodov žaloby, pričom aplikoval domnienku o nemožnostižalobcu oboznámiť sa s obsahom predmetných rozsudkov. Túto domnienku sťažovateľ považuje
za neopodstatnenú, pretože v administratívnom spise sa nenachádza dôkaz o tom, že by žalobca
požadoval predloženie prekladov predmetných rozsudkov a tie mu neboli predložené. Poukazuje tiež

na to, že žalobca mal právneho zástupcu, ktorý by v prípade porušenia práv žalobcu takúto skutočnosť
namietal.

29. Sťažovateľ ďalej namieta, že v prípade predmetných rozsudkov sa nejednalo o dôkazy, ktoré
správca dane získal v rámci daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania. Ďalej uvádza, že predmetné

rozsudky boli vydané a publikované ESD už pred začatím daňovej kontroly u žalobcu, pričom daňové
orgány boli ich obsahom viazané. V tejto súvislosti tiež namieta, že v prípade ak správny súd vzhliadol
potrebu, aby súčasťou predloženého administratívneho spisu bol aj úradný preklad týchto rozsudkov,
mohol žalovaného vyzvať na ich predloženie.

30. Skutočnosti vytýkané správnym súdom ohľadom reálneho plnenia a vymedzenia právneho rámca

považuje sťažovateľ za nedôvodné. K vytýkanej absencii úradne preložených rozsudkov ESD v
predloženom administratívnom spise, ktoré boli doložené správnemu súdu do vyhlásenia napadnutého
rozsudku sťažovateľ uvádza, že uvedený dôvod do vyhlásenia napadnutého rozsudku zanikol. Záverom
sťažovateľ dodáva, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považuje napadnutý rozsudok za veci správny,
vychádzajúci z náležite zisteného skutkového stavu veci. Žalobca vo svojom vyjadrení cituje bod
13 napadnutého rozsudku a považuje záver správneho súdu v tomto bode za správny, nakoľko
toto odôvodnenie v rozhodnutí daňových orgánov chýba, pričom na to poukazoval aj žalobca. Ďalej
uvádza, že argumenty sťažovateľa neobstoja, nakoľko akákoľvek dodatočná argumentácia žalovaného

v kasačnej sťažnosti nemôže zhojiť absenciu dôvodov v rozhodnutiach daňových orgánov.

32. Podľa žalobcu daňové orgány nemôžu arbitrárne uviesť, že z dôvodu existencie „pojmu reklamné
služby v rámci Európskeho spoločenstva“ budú ignorovať § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame, pričom
definícia reklamy uvedená v tomto ustanovení je plne v súlade s legislatívou Európskeho spoločenstva.

K absencii rozsudkov Súdneho dvora EÚ uvádza, že na túto skutočnosť správny súd prihliadol z úradnej
povinnosti, pričom žalobca nemal objektívnu možnosť oboznámiť sa podkladmi, ktoré viedli správcu
dane k prijatiu rozhodnutia vo veci samej, čím došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces.
Žalobca považoval napadnutý rozsudok správneho súdu za súladný s platnými právnymi predpismi a
kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.

IV. Konanie na kasačnom súde

33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako
kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach

sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v
zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle
§ 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa

§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

34. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť, či krajský súd
rozhodol vo veci na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SPP).

35. Krajský súd postavil svoje rozhodnutie o zrušení rozhodnutia žalovaného v zásade na tom, že
žalovaný, resp. daňové orgány spoľahlivo a presvedčivo neustálili predmet povahy predmetného
plnenia, t. j. či boli predmetom dodávky pre žalobcu reklamné služby alebo sponzoring. Podľa krajského
súdu v rozhodnutí žalovaného absentuje náležité, dostatočné a presvedčivé vysporiadanie sa s touto
otázkou (uvedené platí aj pre rozhodnutie správcu dane). Krajský súd má za to, že záver žalovaného

o vyhodnotení predmetného plnenia ako plnenia, ktoré nie je možné považovať za reklamu ani
za reklamnú službu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Dôvodil tým, že sťažovateľ sa
nedostatočne vysporiadal s odvolacou argumentáciou žalobcu viažucou sa práve k úprave inštitútu
reklamy podľa špeciálnej právnej úpravy vyplývajúcej z § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame, aže v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje vymedzenie právneho rámca definičných znakov
sponzorského odkazu.

36. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného krajský súd konštatoval, že jeho odôvodnenie vôbec nereaguje
na námietky žalobcu o neprimeranom zaťažení žalobcu požiadavkou produkovať dôkazy o zvýšenom
dopyte po produkte žalobcu alebo o získaní nových obchodných partnerov a o nemožnosti preukázať,
či tržby žalobcu boli dôsledkom uvedeného plnenia od dodávateľa alebo nie.

37. Krajský súd zároveň daňovým orgánom vytkol, že súčasťou administratívneho spisu neboli
slovenské preklady rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veciach C-68/92 a C-69/92, čo malo za následok
nemožnosť žalobcu oboznámiť sa s podkladom rozhodnutí, na ktorých daňové orgány založili svoje
závery.

38. Nosnou sťažnostnou námietkou sťažovateľa bolo nesprávne právne posúdenie veci krajským

súdom, pričom podľa sťažovateľa bolo v danom prípade určujúce, v čom spočívalo reálne fakturované
plnenie. Toto plnenie pritom pozostávalo v umiestnení loga žalobcu bez zobrazenia obchodného mena
žalobcu a bez uvedenia jeho obchodnej činnosti a to na motorových vozidlách dodávateľa. Žalovaný
odlišne od správcu dane, ktorý plnenie označil za sponzoring, dospel k záveru, že prezentácia loga
žalobcu na reklamnej ploche nie je reklamným plnením, ale iným ako reklamným plnením. Existencia

samotného plnenia teda spochybnená nebola.

39. Sťažovateľ namieta, že žalobca bol zaťažený povinnosťou preukázať, že prijaté fakturované plnenie
použil na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, túto dôkaznú
povinnosť si však nesplnil. Poukazuje pritom na to, že daňový subjekt nemá nárok na odpočítanie dane z

každéhoplnenia,aleibaztakéhopriktoromsplníhmotnoprávnepodmienkystanovenézákonomoDPH.

40. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k vytýkanej absencii úradne preložených rozsudkov
SúdnehodvoraEÚvpredloženomadministratívnomspiseuvádza,žetietobolikrajskémusúdudoložené
do vyhlásenia napadnutého rozsudku, a preto tento dôvod do vyhlásenia napadnutého rozsudku zanikol.

Ďalej krajskému súdu vytýka, že ak predmetné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nemal, mal žalovaného
na nich predloženie vyzvať.

41. V prvom rade kasačný súd uvádza, že vo svojej rozhodovacej činnosti už niekoľkokrát uviedol,
že rozlišovanie medzi pomenovaním plnenia ako sponzoring alebo ako reklamné služby nie je pre

odpočet DPH relevantné. Napríklad v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/18/2021 z 27. júla 2023 v bode 39. uviedol,
že: pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo
o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň
plní aj iné funkcie. Ďalej v rozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 z 27. júna 2023 v bode 24. konštatoval, že:
zákon č. 222/2004 Z. z. na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a

sponzoringomvtomzmysle,žebybolislužbyspojenézozabezpečenímsponzorskéhoodkazuzákonom
explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH. Obdobne v rozsudku sp. zn. 4Sfk/55/2021 z 22.
marca 2023 v bode 41.: na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z
prijatej reklamnej služby nie je rozhodujúce, či túto službu správca dane zadefinuje ako sponzoring alebo
reklamu. Na uvedených právnych názoroch zotrváva kasačný súd aj v tu prejednávanej veci.

42. Pre odpočet DPH je podstatné splnenie a preukázanie materiálnych (§ 49 ods. 1, § 19 ods. 1 a ods.
2, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH) a formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 71
ods. 1 písm. c) zákona o DPH) pre odpočet DPH.

43. Súdny dvor Európskej únie v 24. bode rozsudku vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20
z 9. decembra 2021 sa k materiálnym a formálnym podmienkam odpočtu DPH vyjadril nasledovne:
Treba pripomenúť, že právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením tak hmotnoprávnych, ako
aj formálnych požiadaviek. Pokiaľ ide o hmotnoprávne požiadavky, z článku 168 písm. a) smernice
2006/112 vyplýva, že na to, aby sa mohlo priznať uvedené právo, je na jednej strane potrebné, aby

dotknutá osoba bola „zdaniteľnou osobou“ v zmysle tejto smernice. Na druhej strane je potrebné, aby
tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, boli dodané alebo poskytnuté
inou zdaniteľnou osobou a aby zdaniteľná osoba tieto tovary alebo služby následne použila na účely
svojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ ide o spôsoby uplatnenia práva na odpočítanie DPH,ktoré zodpovedajú požiadavkám formálnej povahy, článok 178 písm. a) smernice o DPH stanovuje, že
zdaniteľná osoba musí mať faktúru vystavenú v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238 až 240
tejto smernice (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 26 a citovaná

judikatúra).

44. V prípade preukázaného splnenia materiálnych ako aj formálnych podmienok odpočtu DPH v konaní
pred správcom dane, je odpočet DPH možné odmietnuť len v prípade preukázanej účasti na podvodnom
konaní. Rovnako sa vyjadril aj kasačný súd v bode 15. rozsudku 2Sfk/5/2022, z 29. mája 2023: V

prípadekedyzdaniteľnáosobasplnilapodmienkyodpočtuDPHjevzmysleustálenejjudikatúrySúdneho
dvora EÚ (napríklad rozsudok v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03) možné
odmietnuťodpočetDPHzdôvodu,žezdaniteľnáosobavedelaalebovedieťmalaojejúčastinadaňovom
podvode.

45. Z administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že rozhodnutia daňových orgánov sa

zameriavajú v prevažujúcom rozsahu na stanovenie rozdielov medzi sponzoringom a reklamou, ktoré
postupne konfrontujú s jednotlivými vykonanými dôkazmi a opakovane vyjadrujú presvedčenie, že z
vykonaného dokazovania vyplýva, že plnenie žalobcu predstavovalo sponzoring, čo je dôvodom na
odmietnutie odpočtu DPH.

46.Zrozhodnutídaňovýchorgánovjezrejmé,žedaňovéorgányvžiadnomštádiukonanianespochybnili
existenciu materiálneho plnenia zo strany dodávateľa. Naopak, v konaní bolo preukázané, že objednané
služby dodané boli. Ako aj sám žalovaný uvádza, že z dôkazov predložených žalobcom správca dane
zistil, že plnenie zo strany dodávateľa pozostávalo v umiestnení loga žalobcu na motorových vozidlách
dodávateľa. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, išlo o propagáciu žalobcu na reklamnej ploche VH

- AUTORACING s.r.o. na motorovom vozidle Mitsubishi Lancer EVO X a Ford Fiesta R 5 plus, resp.
doprovodných vozidlách dodávateľa. Uvedené plnenie preto v posudzovanom prípade spochybnené
nebolo.

47.SprávcadanesvojerozhodnutieonepriznaníodpočítaniaDPHzaložilnaskutočnosti,žefakturované

plnenie posúdil ako sponzoring, nie ako dodanie reklamných služieb a žalovaný už odlišne od správcu
dane dospel k záveru, že v prípade prezentácie loga nejde o reklamné plnenie a posúdil toto plnenie
ako „iné ako reklamné plnenie“. Práve na vyriešenie tejto otázky sa upriamil aj krajský súd vo svojom
rozsudku. Ako je však uvedené vyššie, takéto rozlišovanie v súvislosti s odpočítaním DPH nie je
významné. Podstatné je, či boli splnené materiálne podmienky odpočtu DPH.

48. Zo skutkových okolností prejednávaného prípadu ako aj administratívneho spisu a jednotlivých
rozhodnutí vydaných v konaní vyplýva, že nedošlo k spochybneniu toho, či žalobca je zdaniteľnou
osobou, či je daná materiálna existencia plnenia ani či boli služby dodané alebo poskytnuté inou
zdaniteľnou osobou. Kasačný súd v obdobnom prípade v rozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 z 27. júna

2023 však zároveň konštatoval, že ani uvedené pre priznanie odpočítania DPH nepostačuje, ale
rozhodujúcou je kladné zodpovedanie otázky, či ide o službu, ktorú sťažovateľ použil alebo použije na
svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 49 zákona o DPH. Inými slovami je potrebné objektívne zhodnotiť, či služba dodávateľa priamo a
bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia do takejto prezentácie

mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu.

49. Kasačný súd však v tejto súvislosti, ako aj v súvislosti s krajským súdom vytýkanou neprimeranosťou
zaťaženia žalobcu požiadavkou produkovať dôkazy o zvýšenom dopyte po produkte žalobcu alebo
o získaní nových obchodných partnerov a o nemožnosti preukázať, či tržby žalobcu boli dôsledkom

uvedeného plnenia alebo nie, dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Amper Metal
Kft., C-334/20 z 25. novembra 2021, ktorý sa zaoberal otázkami odpočítania dane z reklamných služieb
a vyslovil záver, že „zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby,
ak je takéto poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2 smernice o DPH,
a priamo a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na vstupe alebo

s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom
nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní
s referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k
zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby“ (bod 40). Konštatoval tiež, že „skutočnosť, že sa nezvýšil obratzdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Spoločný systém DPH, ako bolo
pripomenuté v bode 23 tohto rozsudku, totiž zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých
hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účely a výsledky, pod podmienkou, že uvedené činnosti v

zásade podliehajú DPH. Okrem toho, ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované
aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k
zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k
odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12.
novembra 2020, Sonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913, body 38 a 40, ako aj citovaná judikatúra)“ (bod

35).

50. Z uvedeného preto nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby
je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo
že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby. Skutočnosť, že sa nezvýšil obrat
zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť výkon práva na odpočítanie.

51. Také závery daňových orgánov, ktorými by vyčítali daňovým subjektom výšku plnenia, ktorú zaplatili
za poskytnuté služby, teda nie sú spôsobilé spochybniť splnenie materiálnych podmienok odpočtu
DPH, rovnako ako ich nie je spôsobilá spochybniť situácia, pokiaľ sa výsledky reklamy nepremietnu do
zvýšenia obratov či ziskov spoločnosti. Nevhodné zvolenie služieb, ktorých účelom má byť propagácia

daňového subjektu a jeho tovarov / služieb nemôže byť sankcionované odmietnutím odpočítania DPH.

52. Kasačný súd opakuje, že v prípade, ak sa daňovým orgánom nepodarí dôvodne spochybniť
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, alebo daňový
subjekt unesie svoje dôkazné bremeno na preukázanie splnenia materiálnych ako aj formálnych

podmienokodpočtuDPH(kprelínaniudôkaznéhobremenamedzisprávcomdaneadaňovýmsubjektom
viď. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo 14. novembra 2018,
bod 21, III. ÚS 401/09 zo 16. decembra 2009), je možné odmietnuť odpočet DPH len, ak správca dane
preukáže účasť daňového subjektu na daňovom podvode, o ktorej vedel, alebo vedieť mohol a mal. Pre
posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva

na odpočítanie dane sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie
účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).

53. Sťažovateľ svojou kasačnou sťažnosťou namieta právne posúdenie krajského súdu podľa ktorého
nedošlo k spoľahlivému a presvedčivému ustáleniu povahy predmetu plnenia, t. j. či ide o reklamné

služby alebo sponzoring, a má za to, že v danom prípade fakturované plnenie nie je reklamným plnením,
ale iným ako reklamných plnením. Kasačný súd opakuje, že v zmysle vyššie uvedených záverov,
pomenovanie poskytnutej služby ako sponzoring resp. reklama je pre posúdenie práva na odpočítanie
DPH nepodstatné (najmä rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 8Sžfk/18/2021 z 27. júla 2023, sp. zn.
5Sfk/20/2021 z 27. júna 2023, 4Sfk/55/2021 z 22. marca 2023).

54. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním
zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie
služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá žalobcovi za protihodnotu
v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie

dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi
sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických
nákladov podniku. (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 31/2019
z 31. januára 2022)

55.Pokiaľpretoideozáverkrajskéhosúdu,žedaňovéorgányspoľahlivoapresvedčivoneustálilipovahu
predmetného plnenia, t. j. či ide o poskytnutie reklamných služieb alebo sponzoringu, resp. či ide o iné
ako reklamné plnenia, ako tvrdí žalovaný, tak vec nesprávne právne posúdil.

56. Ak teda dodávateľ v postavení zdaniteľnej osoby reálne poskytol žalobcovi zdaniteľné plnenie,

vznikla jeho poskytnutím daňová povinnosť, ktorú si dodávateľ v súlade s režimom DPH uplatnil
u žalobcu. Súčasne so vznikom daňovej povinnosti vzniklo žalobcovi podľa § 49 ods. 1 zákona o
DPH právo na odpočítanie dane, avšak iba za predpokladu splnenia ďalšej podmienky stanovenej
v § 49 ods. 2 zákona o DPH, že službu použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Krajskýsúd však sťažovateľom namietané nesplnenie tejto ďalšej podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona o
DPH v napadnutom rozsudku bližšie neskúmal. Zodpovedanie otázky, či služba dodávateľa priamo a
bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu je v danej veci zásadné.

57. Nadväzujúc na vyššie uvedené kasačný súd uvádza, že predmetnú podmienku je možné overiť
napríklad prostredníctvom zodpovedania otázok, či služby poskytnuté dodávateľom objektívne mali
súvis s podnikateľskou činnosťou alebo šírením dobrej povesti žalobcu, či žalobca dokáže vierohodne
vysvetliť prečo na propagáciu svojich tovarov, služieb či obchodného mena zvolil práve také služby

od dodávateľa, aké zvolil, či služby poskytnuté dodávateľom mohli potenciálne zvýšiť dopyt po jeho
produktoch alebo službách, alternatívne zvýšiť povedomie a šíriť jeho dobrú povesť vo verejnosti.

58. S ohľadom na krajským súdom vytýkanú absenciu slovenských prekladov rozsudkov Súdneho
dvora EÚ vo veciach C-68/92 a C-69/92 v predloženom administratívnom spise kasačný súd uvádza
nasledovné. Po preskúmaní administratívneho spisu, ktorý bol kasačnému súdu predložený spolu so

súdnym spisom, kasačný súd zistil, že žalovaný dňa 25.03.2022 krajskému súdu elektronicky zaslal
podanie označené ako „Zaslanie dokladov a vyjadrenie žalovaného“ zo dňa 24.03.2022. V uvedenom
podaní označil aj štyri prílohy, a to práve fotokópie úradných prekladov rozsudkov vo veciach C-68/92 a
C-69/92. Kasačný súd však konštatuje, že žalovaným označené prílohy netvorili súčasť tohto podania
a v administratívnom ani súdnom spise sa nenachádzajú. Tvrdenie žalovaného sa teda nepotvrdilo.

59. Ďalej kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už bola skutkovo aj právne
obdobná vec identických účastníkov konania, t. j. krajským súdom vytýkaná absencia slovenských
prekladov rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veciach C-68/92 a C-69/92 v predloženom administratívnom
spise. V tomto smere kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Sfk/50/2021 zo dňa 31. januára 2024 (zdaňovacie obdobie október 2016) a sp.
zn. 3Sfk/51/2021 zo dňa 12. júla 2023 (zdaňovacie obdobie november 2017). Zohľadniac uvedené
skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie uvedených rozhodnutí najvyššieho správneho
súdu, s ktorými sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, a to predovšetkým v jeho právnych
záveroch o kľúčových otázkach, ktoré v príslušnom rozsahu uvádza:

60. „Kľúčovou právnou otázkou v kasačnom konaní je, či správny súd náležite právne posúdil a
odôvodnil svoje oprávnenie v tomto konkrétnom prípade realizovať súdny prieskum preskúmavaného
rozhodnutia nad rámec žalobných bodov, čo aj sám priznal (dokonca pri absencii obsahovo totožnej
námietky zo strany žalobcu v administratívnom konaní), so záverom, že pre správnym súdom

identifikovanú vadu je potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť. Ďalšou otázkou, ktorú je v
kasačnom konaní potrebné zodpovedať, je, či je záver správneho súdu v otázke existencie vady
nepreskúmateľnosti korektný, t. j. či je táto vada odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia skutočne
daná a ak áno, či miera nepreskúmateľnosti je natoľko závažná, že je dôvodné a potrebné ju
sankcionovať zrušením preskúmavaného rozhodnutia.

61. Viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby ako jednu zo základných procesných zásad
správneho súdneho konania vyjadril zákonodarca v ustanovení § 134 ods. 1 SSP. Súčasne v odseku
2 stanovil výnimky z tejto zásady, čím v podstate deklaroval, že vopred počíta so situáciami, kedy
správny súd aj bez toho, aby to požadoval alebo namietol žalobca, musí v prípade potreby aj mimo

rámca žalobných dôvodov testovať existenciu určitých vád a pri ich identifikácii vyvodiť z týchto zistení
zákonompredvídanýrezultát(§191ods.1SSP).Ideoprípady,kedyrozhodnutiealeboopatrenieorgánu
verejnejsprávybolovydanénazákladeneúčinnéhoprávnehopredpisu[písm.a)],priabsenciiprávomoci
orgánu verejnej správny na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia [písm. b)], prípady
rozhodnutí a opatrení, pri ktorých preskúmavaní správny súd disponuje tzv. plnou jurisdikciou [písm. c) a

e)], prípady, v ktorých je potrebné vyvažovať spoločenskou skúsenosťou preukázané slabšie postavenie
účastníka administratívneho konania [písm. d)] a napokon o veci súvisiace s ochranou práv spotrebiteľa
[písm. f)]. Z jazykového vyjadrenia ustanovenia § 134 ods. 2 SSP vyplýva, že ide o numerus clausus
konkrétne pomenovaných situácií, pri ktorých správny súd nie je viazaný rozsahom žaloby a žalobnými
bodmi.

62. Rozsah žaloby tvorí identifikácia administratívnych rozhodnutí alebo opatrení, ktoré žalobca napadol
a označil v petite žaloby. V žalobných bodoch žalobca vymedzuje konkrétnymi skutkovými tvrdeniami a
nanenadväzujúcouprávnouargumentácioudôvody,prektoréžiadazrušiťnapadnutérozhodnutiealeboopatrenie. Realizuje tým svoju povinnosť tvrdenia. Správny súd následne vykoná svoje prieskumné
oprávnenie iba v argumentačných mantineloch vymedzených žalobcom, pričom nemá vyhľadávať ani
sa zaoberať inými dôvodmi, ktoré by eventuálne mohli byť relevantné pre vyhovenie nároku žalobcu (§

134 ods. 1 SSP). Tým sa prejavuje princíp subsidiarity správneho súdnictva a v dôsledku toho relatívny
charakter vád, pre ktoré sa napadnuté rozhodnutie zrušuje.

63. Vztiahnuc doposiaľ uvedené na preskúmavané rozhodnutie kasačný súd konštatuje, že správny
súd v dôsledku nesprávnej aplikácie ustanovenia § 134 ods. 1 a ods. 2 SSP nepostupoval v súlade

so zákonom, keď žalovanému ako kruciálnu vadu jeho procesného postupu s následkom zrušenia
preskúmavaného rozhodnutia vytkol, že súčasťou administratívneho spisu neboli slovenské preklady
rozsudkov SD EÚ vo veciach C-68/92 a C-69/92, čo správny súd vyhodnotil ako vadu spočívajúcu
v absencii opory skutkového stavu vzatého za základ rozhodnutia v obsahu administratívnych spisov,
rezultujúcej v žalobcom namietanú (ale inak vecne vôbec nezdôvodnenú) vadu nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci. Pre uvedený postup správneho súdu, zjavne vybočujúci z rámca žalobných

bodov, nie je možné nájsť oporu v žiadnom z ustanovení § 134 ods. 2 písm. a) až písm. f) SSP.
Ako už uviedol kasačný súd vyššie, dôvody umožňujúce správnemu súdu nerešpektovať vôľu žalobcu
vymedzujúcu rozsah súdneho prieskumu sú striktne dané a nie je možné ich výkladom, hoci na strane
správneho súdu motivovaným ochranou práv účastníka konania, rozširovať.

64. Naplnenie vady nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia odôvodnil správny súd tým, že
mu z úvah žalovaného nebolo zrejmé, „či žalovaný bol toho názoru, že uvedené ustanovenie malo byť
v konaní správcom dane aplikované (popri definícii reklamných služieb podľa rozsudkov ESD) alebo
nemalo byť aplikované a z akého dôvodu. Nie je správnemu súdu zrejmé ako žalovaný vyhodnotil
vzájomný vzťah medzi definíciou reklamy podľa zákona o reklame a definíciou reklamných služieb podľa

označených rozsudkov ESD.“ Kasačný súd sa nestotožňuje s existenciou správnym súdom vytýkanej
vady v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Sťažovateľ vysvetlil, že „pojem reklamné služby“
vníma ako „pojem Európskeho spoločenstva“ a pri potrebe jeho jednotného výkladu je podľa sťažovateľa
nevyhnutné aplikovať definíciu reklamných služieb vymedzených rozsudkami SD EÚ prednostne pred
národnoulegislatívou.Daňovéorgánytedajasneuviedli,žekaplikáciizákonač.147/2001Z.z.nemienia

pristúpiť a zrozumiteľne vysvetlili aj dôvody, prečo tak činia. V nadväznosti na to je už potom možné
za nadbytočnú považovať požiadavku správneho súdu, aby sťažovateľ vyhodnotil vzájomný vzťah
medzi definíciou reklamy podľa zákona o reklame a definíciou reklamných služieb podľa označených
rozsudkov SD EÚ. Kasačný súd zdôrazňuje, že tu, vychádzajúc z kasačných námietok, neposudzuje,
či argumentácia zvolená sťažovateľom v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia bola alebo nebola

správna z pohľadu aplikácie korektného právneho predpisu, t. j. či žalovaný vec správne právne
posúdil, ale hodnotí len to, či možno jeho argumentáciu posúdiť ako takú, ktorá je postihnutá vadou
nepreskúmateľnosti práve v takom rozsahu a na takom mieste, ako ju identifikoval správny súd.“

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

65. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok
správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Na
základe vyššie uvedených dôvodov kasačný súd napadnutý rozsudok podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie Správnemu súdu v Banskej Bystrici.

66. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto
rozsudku (§ 469 SSP). Úlohou správneho súdu bude v novom konaní opätovne sa vecou zaoberať,
prejednať ju a rozhodnúť, a to v zmysle všetkých uplatnených žalobných námietok tak, aby odôvodnenie
rozhodnutia zodpovedalo požiadavkám kladeným v § 139 ods. 2 SSP.

67. Úlohou správneho súdu s poukazom na odôvodnenie tohto rozsudku bude opätovne zvážiť, či je
na základe zisteného skutkového stavu možné prijať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Správny súd zoberie do úvahy skutočnosť, že pre posúdenie
ich splnenia nie je relevantné výlučne to, či sa poskytnuté plnenie nazýva sponzoring alebo reklamné

služby, ako aj to, že za naplnenia hmotnoprávnych i formálnych podmienok možno odpočet dane z
pridanej hodnoty nepriznať len, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom
podvode alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom. S ohľadom na uvedené je potrebné vyhodnotiť aj unesenie dôkazného bremena, ktoré vprípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok zaťažuje žalobcu a naopak, pri daňovom
podvode správcu dane.

68. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, a preto
postupoval podľa § 462 ods. 1 SSP a rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.Správnysúdbudepostupovaťvintenciáchprávnehonázorukasačnéhosúdu(iSúdnehodvora)
opätovne vyhodnotí právny stav veci v súvislosti s interpretáciou a aplikáciou § 49 ods. 1 a § 49 ods.
2 zákona o DPH na prejednávaný prípad.

69. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku na náhradu trov konania pred
správnym súdom rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP správny súd.

70. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.