Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Ek/1759/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124381213
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Svitok
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124381213.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., C., so sídlom D. XX, XXX XX A. E.,
IČO: XX XXX XXX, práv. zast.: C. - D., C., so sídlom D. XX, XXX XX A. E.,
IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: F. E., nar.: 09. 03. 1971, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX A.,
o vymoženie 652,09 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 663,49 EUR

od 17. 05. 2002 do 08. 01. 2020 a v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 01, % denne zo sumy
652,09 EUR od 09. 01. 2020 do zaplatenia, a v časti vymoženia zmluvnej pokuty vo výške 132,70 Eur
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnenýsanávrhomnavykonanieexekúciedoručenýmsúdudňa23.09.2024domáhalvymoženia
652,09 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Platobného rozkazu Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. 1Rob/2612/2004 zo dňa 25. 10. 2005, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01. 12.
2005 (ďalej aj ako „exekučný titul“).

2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu: exekučný titul, Upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zo dňa 29. 07. 2024 a Oznámenie o ukončení starej exekúcie zo dňa 05.
09. 2024.

3. Na výzvu súdu oprávnený predložil zmluvu o revolvingovom úvere č. 1024833378 zo dňa 04. 12.
2001, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného GE Money a. s. (ďalej aj ako „zmluva o úvere“) a
„obchodné podmienky zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti ge capital mutliservis k. s.“ Súčasne,
súdu doručil nezmenenú opravu návrhu na vykonanie exekúcie.

4. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej aj
ako „ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh
na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie
o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorý určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie
podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

5. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa
použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydápoverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

8. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné
zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

10. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, (1) typovou zmluvou sa podľa tohto
zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (2) Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je

dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

14. V danej veci exekučný súd zistil, že sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým súd uložil odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu

zaplatil navrhovateľovi sumu 19 988,32 Sk, úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 19 988,21
Sk od 17. 05. 2002 do zaplatenia, úrok vo výške 2,46 % p. m. (mesačne) zo sumy 19 988,21 Sk od 17.
05. 2002 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 3 997,66 Sk a trovy konania vo výške 5 713,00 Sk,
alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Predmetný exekučný titul bol vydaný vyšším súdnym úradníkom.
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal na podklade uvedeného exekučného titulu

vymoženia sumy vo výške 652,09 Eur, úroku vo výške 2,46 % mesačne zo sumy 663,49 Eur od 17.
05. 2002 do 08. 01. 2020, úroku vo výške 2,46 % zo sumy 652,09 Eur od 09. 01. 2020 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 663,49 Eur od 17. 05. 2002 do 08. 01. 2020, úroku
z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 652,09 Eur od 09. 01. 2020 do zaplatenia, zmluvnej pokuty
vo výške 132,70 Eur a trovy konania vo výške 189,64 Eur. V rámci opravy návrhu si oprávnený uplatnil

totožné nároky.

15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného

orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol plnený. Súd je v exekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia navykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa §53 ods. 3 Exekučného poriadku,
pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by
došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa §

61k ods. 1 Exekučného poriadku.

16. Je nesporné, že exekučným titulom, z ktorého si oprávnený uplatňuje vymáhaný nárok je platobný
rozkaz, ktorý vydal vyšší súdny úradník. Exekučný poriadok v zákonom vymedzených prípadoch (§
53 ods. 3 Exekučného poriadku) pripúšťa hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, pričom práve

v súvislosti s vykonaním exekúcie na podklade platobného rozkazu vydaného v spotrebiteľskom spore
je potrebné uviesť aj zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR prijaté v uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. Plz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15. 06. 2022, podľa ktorého je s poukázaním na
§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, exekučný súd oprávnený a povinný vykonať hmotnoprávny
prieskum vymáhaného nároku v prípade, „ak sa tento vymáha na podklade platobného rozkazu
vydaného vyšším súdnym úradníkom priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania

odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala,
aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil, pretože by inak rezignoval na princíp efektívnej ochrany
spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu.“. Zároveň možno doplniť, že
spomínané zjednocujúce stanovisko nie je použiteľné len vo vzťahu k platobným rozkazom vydaným za
účinnosti Civilného sporového poriadku či podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, ale aj

vo vzťahu k platobným rozkazom vydaným za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čo vyplýva z
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (viď. nález sp. zn. III. ÚS 166/2023 z 07. 09. 2023, nález sp.
zn. III. ÚS 369/2023 z 18. 08. 2023 či nález sp. zn. III. ÚS 193/2023 z 13. 07. 2023) a predovšetkým i zo
samotného rozsudku súdneho dvora C-448/17, kde predmetom prieskumu bol platobný rozkaz vydaný
dňa 24. 08. 2012, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

17. Exekučný súd musí postupovať v súlade s platnou právnou úpravou, ako aj v súlade so
zjednocujúcim stanoviskom Ústavného súdu SR prijatým pod sp. zn. Plz. ÚS 1/2022 a v neposlednom
rade aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V tomto smere možno pripomenúť nález vo veci
sp. zn. I. ÚS 462/2022, kde Ústavný súd SR konštatoval porušenie práva na spravodlivý proces v

prípade, ak súd neaplikuje rozsudok Súdneho dvora priliehavý na prejednávanú vec. Ústavný súd
SR vo svojich rozhodnutiach tiež zdôrazňuje, že povinnosťou slovenského vnútroštátneho súdu, ktorá
je inkorporovaná aj v základnom práve na súdnu ochranu, nie je len ústavne konformná, ale aj
eurokonformná interpretácia zákonov (m. m. III. ÚS 666/2016, ZNaU 50/2016). Za určitých okolností
teda slovenské orgány aplikujúce právo (aj súdy) musia skúmať nielen vôľu zákonodarcu, ale aj

vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie, ktorá je z hľadiska právnej relevancie úpravy
správania subjektov práva v právnych vzťahoch postavená na roveň, a dokonca niekedy aj nad vôľu
zákonodarcu. V tomto smere je preto nevyhnutné poukázať na to, že Súdny dvor EÚ judikoval, že
vykonanie ex offo kontroly relevantných zmluvných podmienok nie je o možnosti, ale o povinnosti:
„Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je

vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa
taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku, pokiaľ je súd oboznámený s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane prípadu“ (rozsudok C-243/08, H.:H.:I.:XXXX:XXX, bod
32). Súd má pritom tento cieľ naplniť s takou mierou procesnej ingerencie, ktorá je typická pre ochranu
verejného poriadku (porovnaj uznesenie C-76/10, H.:H.:I.:XXXX:XXX, bod 50), a to bez ohľadu na

zastupovanie spotrebiteľa advokátom (porov. rozsudok C-497/13, H.:H.:I.:XXXX:XXX, bod 47). Súdny
dvor EÚ taktiež prijal záver, že ex offo prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok sa má vykonať aj
v konaniach vymáhacej povahy, napr. v insolvenčnom konaní (rozsudok C-377/14, H.:H.:I.:XXXX:XXX)
či v exekučnom konaní (C-448/17, H.:H.:I.:XXXX:XXX).

18. Práve zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR, týkajúce sa exekučného konania, vychádza z
rozsudku Súdneho dvora EÚ C-448/17, kde Súdny dvor judikoval, že „Smernica 93/13 sa má vykladať v
tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá,
napriektomu,ževštádiuvydaniaplatobnéhorozkazuprotispotrebiteľovistanovujepreskúmanienekalej
povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej

strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie
sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento
odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu
výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd.“ Ak teda v štádiu vydávaniaplatobného rozkazu vnútroštátna právna úprava priznáva právomoc súdnemu úradníkovi, ktorý nemá
postavenie sudcu, pre zachovanie potrebného účinku smernice 93/13 je nutné umožniť preskúmanie
neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve sudcom práve v štádiu výkonu platobného

rozkazu. Sťažnostný súd má za to, že za prípadné pochybenie zákonodarcu, ktorý možnosť vydania
platobného rozkazu zveril súdnemu úradníkovi, ako uviedol oprávnený, predsa nemožno sankcionovať
povinného (spotrebiteľa) tým, že voči nemu bude vymáhaný nárok, ktorý je v zjavnom rozpore so
zákonom. Vychádzajúc z uvedeného tak exekučný súd nemôže konať inak než vykonať hmotnoprávny
prieskum predloženého exekučného titulu a v prípade, že zistí neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá

má vplyv na vymáhaný nárok, musí postupom v zmysle § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku
návrh na vykonanie exekúcie v dotknutej časti zamietnuť. Na uvedenom závere súčasne nič nemení
ani skutočnosť, že v čase vydania exekučného titulu Občiansky súdny poriadok neupravoval povinnosť
súdu ex offo skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, pretože podstatným je, že túto
povinnosťmajúsúdyzverenútohočasu.PrávejednýmzcieľovSmernice93/13/EHStotižje,abyčlenské
štáty v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže zabezpečili existenciu primeraných a

účinných prostriedkov, ktoré by zabránili uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Súdom členských štátov Únie tak bolo k naplneniu
tohto cieľa zverené oprávnenie skúmať povahu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách z
úradnej moci. Z judikatúry Súdneho dvora [napr. rozsudok vo veci C-168/05 z 25. októbra 2006 (Mostaza
Claro)] možno zároveň abstrahovať požiadavku na zabezpečenie efektívnej ochrany spotrebiteľa, čoho

nevyhnutným predpokladom je aktívny prístup k využívaniu spomínaného oprávnenia. Práve obsahom
efektívnej ochrany spotrebiteľa musí byť aj „očistenie“ zmluvných vzťahov od neprijateľných zmluvných
podmienok v zmluvách uzatvorených v čase, kedy náš právny poriadok neobsahoval takú právnu úpravu
spotrebiteľských zmlúv, ako je to dnes, inak by dochádzalo k diskriminácii spotrebiteľov.

19. Exekučný súd nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu – platobného rozkazu, ktorý
bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, možnosť podania odporu
bola limitovaná na lehotu 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby
spotrebiteľ takýto odpor vecne odôvodnil. Súd sa preto oboznámil so spotrebiteľskou zmluvou vrátane
dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje a zistil, že zmluva o úvere, z ktorej vyvodzuje

oprávnený svoj nárok vymáhaný v exekučnom konaní, bola podpísaná medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným, pričom povinný je spotrebiteľom nakoľko je fyzická osoba, ktorá pri uzatvorení
zmluvy o úvere nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, keďže povinný bol
v zmluve označený menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a trvalým
pobytom. Oprávnený je veriteľom nakoľko je právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci

svojej podnikateľskej činnosti. Posúdením danej zmluvy mal teda súd za preukázané, že sa jedná
o spotrebiteľské zmluvné dojednanie. Súd preskúmal nárok priznaný exekučným titulom a zistil, že výška
úrokov z omeškania nebola priznaná v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom v čase vznika omeškania. Je teda nesporné, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so zmluvou o úvere č. 1024833378 zo dňa 04. 12. 2001 pričom

uvedená zmluva bola vyhodnotená ako zmluva spotrebiteľská. V tomto smere treba ďalej doplniť, že hoci
Občiansky zákonník v čase podpisu zmluvy o úvere neobsahoval ešte právnu úpravu spotrebiteľských
zmlúv, na zmluvný vzťah právneho predchodcu oprávneného a povinného dopadala právna úprava
zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý už bol v danom čase účinný a špecificky upravoval
postavenie a ochranu spotrebiteľa. Práve ustanovením § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. (účinným od

1. januára 2000 do 24. novembra 2004) bol do práva Slovenskej republiky zanesený pojem tzv. „typovej
zmluvy“, ktorou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia,
typová zmluva nesmela obsahovať a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú
nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä, 1. podmienky, ktoré viažu

predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2.
podmienky,ktorýmisapodmieňujepredajvýrobkualeboposkytnutieslužbypožiadavkou,abyspotrebiteľ
zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. V období od 25. novembra 2004 do 30. júna
2007 potom zmenené znenie § 23a zákona č. 634/1995 Zb. už definovalo „typové zmluvy“ ako zmluvy

„spotrebiteľské“, ktorými boli zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Občiansky zákonník
následnedefinovalspotrebiteľskézmluvyv„obnovenom“ustanovení§52,atood1.apríla2004,nemôžebyť sporu o tom, že táto zmluva bola a je typovou (spotrebiteľskou) zmluvou v zmysle § 23a zákona č.
634/1992 Zb. keďže tu išlo o zmluvu uzavretú (formálne) podľa Obchodného zákonníka, ale aj podľa
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo vyplývalo z obchodných podmienok, a jej

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal preto exekučný
súd oprávnenie i povinnosť podrobiť zmluvu o úvere zo dňa 30. 07. 2002 prieskumu z pohľadu právnej
úpravy zákona č. 634/1992 Zb., pričom § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. upravoval, že obsahom
typovej zmluvy nesmú byť neprimerané podmienky alebo podmienky v rozpore s dobrými mravmi.

20. Hoci Občiansky zákonník v čase podpisu zmluvy o úvere neobsahoval ešte takú právnu úpravu
spotrebiteľských zmlúv, ako ju poznáme dnes, treba uviesť, že u takej zmluvy ako je zmluva o úvere
zo dňa 04. 12. 2001 (teda uzatvorenej v čase, kedy absentovala výslovná právna úprava zakotvujúca
prednosť ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské vzťahy pred ustanoveniami Obchodného
zákonníka) súdna prax už v rámci rozhodovacej činnosti venovanej i výkladu pojmov „spotrebiteľský
úver“ a „spotrebiteľská zmluva“ a vzájomnému pomeru takýchto pojmov uzavrela, že normy obchodného

práva (keďže zmluva o úvere je absolútnym obchodom) sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú
úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom
zákonníku, ďalších právnych predpisoch a predpisoch vydaných na ich vykonanie. Hoci teda v čase
uzatvorenia dotknutej zmluvy o úvere právna úprava nevylučovala použitie Obchodného zákonníka,
podľa ustálenej rozhodovacej praxe by v súčasnej dobe výlučná aplikácia Obchodného zákonníka

znamenala spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa obsiahnutého v Občianskom zákonníku
(§ 52 a nasl.) a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú voči Obchodnému
zákonníkuosobitnouprednostnepoužiteľnouprávnouúpravou(lexspecialis).Inakpovedané,Obchodný
zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v spotrebiteľskej právnej úprave a
vo vykonávacích predpisoch k nim; to musí platiť i v prípade posudzovania súladu zmluvy s normami

spotrebiteľského práva. Keďže právny vzťah založený zmluvou o úvere zo dňa 04. 12. 2001 je vzťahom
spotrebiteľským, v zmysle právnej úpravy zaručujúcej povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv,
ohľadomspornéhoúrokuzomeškania,jepotrebnédaťprednosťprávnejúpraveObčianskehozákonníka
pred úpravou Obchodného zákonníka.

21. Súd výzvou zo dňa 08. 10. 2024 vyzval oprávneného na späťvzatie návrhu v časti vymoženia úrokov
z omeškania. Súdu bola dňa 10. 10. 2024 doručená nezmenená oprava návrhu zo strany oprávneného,
v ktorej priložil zmluvu o úvere.

22. Pri úrokoch z omeškania, ktoré boli priznané v exekučnom titule vo výške 0,1 % denne, exekučný

súd zdôrazňuje, že súd, ktorý daný exekučný titul vydal, pri rozhodovaní zjavne vychádzal z osobitného
zmluvného dojednania o výške úrokov z omeškania. Ak by totiž nejestvovalo toto zmluvné dojednanie
ohľadom výšky úrokov z omeškania, súd by pri vydaní platobného rozkazu musel priznať úroky z
omeškania v ich zákonnej výške (tak, ako to vyplývalo napr. aj z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v
zneníúčinnomvčaseomeškaniapovinného).Vnadväznostinavyššieuvedenésúduvádza,žeúčastníci

občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona,
ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 Občianskeho
zákonníka).Súdnapraxjejednotnávtom,žezpovahyustanovenia§517ods.2Občianskehozákonníka
v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica
úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Inak povedané, dohoda o výške úrokov z

omeškania je prípustná s tým, že ale nesmie byť prekročená zákonom stanovená horná hranica úrokov
z omeškania. V prejednávanej veci tak bolo potrebné posúdiť či zmluvné dojednanie ohľadom úrokov
z omeškania z pohľadu § 23a ods. 2 zákona
č. 634/1992 Zb. a aj § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere, a teda či toto zmluvné dojednanie nie je neprimeranou podmienkou, ktoré na škodu spotrebiteľa

zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, pričom treba konštatovať
vecnú správnosť jej záveru, keď toto ustanovenie požaduje od povinného ako spotrebiteľa, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s omeškaním plnenia jeho záväzku. V tomto smere
totiž poukazuje na to, že v danom prípade dojednaný úrok z omeškania predstavoval výšku 36,5 %
ročne oproti zákonnému úroku z omeškania v sadzbe 13 % ročne (v zmysle v tom čase platnej právnej

úpravy). Dojednaná výška úroku z omeškania tak bola v zjavnom rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb., ktoré kogentne stanovujú hornú
hranicu úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch, ktorým spotrebiteľský vzťah jednoznačneje, pričom prekročenie tejto hranice nie je prípustné, a teda spôsobuje nápadný nepomer medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán na škodu spotrebiteľa (povinného).

23.Súdtakmábezpochybnostízato,žepresahsadzbyzmluvnýchúrokovzomeškaniavspotrebiteľskej
zmluve nad sadzbu ustanovenú predpismi občianskeho práva spôsobuje neprijateľnosť a neplatnosť
takéhoto dojednania ako celku. Nehovoriac o tom, že dohoda účastníkov o výške úrokov z omeškania
nad hornú hranicu stanovenú § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z. z. je neprípustná, a teda v rozpore so zákonom. Hoci zákon č. 634/1992 Zb. súčasne

porušenie § 23a výslovne nesankcionoval neplatnosťou zmluvného dojednania, v čase uzatvorenia
dotknutejzmluvyoúverebolsúčasťou§39Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhojeneplatnýprávny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom. Zmluvné dojednanie o výške úrokov z omeškania tak možno vyhodnotiť ako neprijateľnú
zmluvnúpodmienku,ktorájeneplatnápodľa§39Občianskehozákonníka zdôvodu,žesvojimobsahom
odporuje zákonu.

24. Tu treba ďalej doplniť, že prijateľnosť (ale tiež neprijateľnosť) konkrétnej zmluvnej podmienky a tak
i jej platnosť (resp. neplatnosť) sa musí posudzovať vo vzťahu k príslušnému zmluvnému dojednaniu v
podobe zadefinovanej dohodou účastníkov právneho vzťahu, čo inak povedané, znamená, že zmluvná
podmienka stojí i padá len ako celok, a teda plnenie vyplývajúce z neprijateľnej zmluvnej podmienky

nemožno moderovať. Vyššie uvedený záver podporuje napr. aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 14. júna
2012, Banco Espanol de Crédito (C-618/10, EU:C:2012:349), kde Súdny dvor konštatoval, že „v prípade,
keď vnútroštátne súdy zistia existenciu nekalej podmienky, sú povinné iba neuplatniť takúto podmienku,
aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Zmluva, v ktorej je daná podmienka
uvedená, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých

podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva (bod 65).“
V Rozsudku z 26. marca 2019 (veľká komora), Abanca Corporación Bancaria (C-70/17 a C-179/17,
EU:C:2019:250) Súdny dvor tiež uviedol, že „keď vnútroštátny súd konštatuje neplatnosť nekalej
podmienky v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, článok 6 ods. 1 smernice 93/13
bráni vnútroštátnemu právnemu pravidlu, ktoré umožňuje, aby vnútroštátny súd doplnil túto zmluvu tak,

že zmení obsah tejto podmienky. Keby teda vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok,
ktoré sú uvedené v takej zmluve, mohlo by sa tým ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku
7 smernice 93/13. Táto možnosť by prispela k odstráneniu odradzujúceho účinku voči podnikateľom;
totižto tým, že by sa také nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnili, mohlo by
to podnikateľov zvádzať k používaniu uvedených podmienok, keďže by vedeli, že aj keby sa malo

rozhodnúť o ich neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmluvu v nevyhnutnom rozsahu doplniť, takže
by ich záujmy boli týmto spôsobom napriek tomu zabezpečené (body 53 a 54).“

25. Ako neprimeranú podmienku, ktorá na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, vyhodnotil súd aj dojednanie o zmluvnej pokute. Z tejto zmluvnej

podmienky si oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil k vymoženiu sumu 132,70 Eur. Súd
poukazuje na to, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,
pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože
dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností. V zmluve (resp.

v obchodných podmienkach) nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech spotrebiteľa pre
nedodržanie akejkoľvek (alebo čo i len jednej) zmluvnej povinnosti zo strany dodávateľa. Významné je
pritom posúdenie zmluvnej pokuty aj s ohľadom na povahu a obsah zmluvy. Ak ide o spotrebiteľský
vzťah, musí ísť totiž o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so

zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so
zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Zároveň, treba
poukázať na to, že v zmysle
§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí
byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V danom prípade však bola zmluvná pokuta

dohodnutá v rámci obchodných podmienok (bod 7 Obchodných podmienok zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti GE Capital Multiservis k.s.), ktoré neboli spotrebiteľom osobitne podpísané, pričom
predmetné dojednanie navyše ohľadom výšky zmluvnej pokuty odkazuje na sadzobník. Z vyššie
uvedených dôvodov tak súd dojednanie o zmluvnej pokute vyhodnotil ako neplatné.26. V nadväznosti na vyššie uvedené súd po preskúmaní spisového materiálu mohol konštatovať právny
záver, že v časti uplatneného úroku z omeškania a v časti vymoženia uplatnenej zmluvnej pokuty je daný

dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku.
V danom prípade sa totiž jedná o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom dojednanie
o úrokoch z omeškania a dojednanie o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné
podmienky, v dôsledku čoho je tu daný dôvod pre čiastočné zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie
podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku a preto súd návrh na vykonanie exekúcie v časti úrokov

z omeškania a v časti zmluvnej pokuty v zmysle § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku zamietol tak,
ako je uvedené vo výroku daného rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.