Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/142/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722203424
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6722203424.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov - matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. XXXX/X, XXX XX G., zastúpenej: JUDr. Ivana Zmeková, PhD., advokátka so sídlom Zámocká 18, 811
01 Bratislava, a otca: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. C. XXX/XXX, XXX XX I. J., zastúpeného:
JUDr. Ľubomír Ivan, advokát so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, v konaní o návrhu matky
a protinávrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní matky

proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/76/2022-827 zo dňa 10. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 8P/76/2022-827 zo dňa 10. apríla 2024 v napadnutých výrokoch
I. a IV. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „I. Súd návrh
matky na zmenu úpravy styku otca s mal. dieťaťom zamieta.
II. Súd protinávrh otca na zmenu úpravy styku s mal. dieťaťom zamieta.

III. Súd určuje nad výchovou maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie – podrobiť sa
spolu s matkou C. D. E., nar. XX.XX.XXXX a otcom C. B., nar. XX.XX.XXXX poradenstvu za účelom
zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, získanie potrebných rodičovských zručností a schopností, na
akceptovanie druhého rodiča vo výchove mal. dieťaťa a zjednotenie výchovného postupu k mal. dieťaťu,
vrozsahuurčenomodbornýmzamestnancom,kolíznymopatrovníkomarodičmi,ktorýbudevykonávaný
za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen a podľa jeho pokynov v trvaní šiestich
mesiacov.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
V. Matka C. D. E., nar. XX.XX.XXXX je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 110,60 Eur na účet
Okresného súdu Zvolen, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VI. Otec C. B., nar. XX.XX.XXXX je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 110,60 Eur na účet Okresného
súdu Zvolen, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Uznesením č.k. 8P/76/2020-23 zo dňa 23.08.2022 okresný súd návrh matky na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podala matka v zákonnej lehote
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k. 11CoP/37/2022-160 zo dňa
10.11.2022 tak, že napadnuté uznesenie zmenil tak, že otec je do právoplatného skončenia konania vo
veci samej č.k. 8P/76/2022 oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnomroku v sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 12:00 hod. a každý nepárny
týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 09:00 hod. do 12:00 hod. a v piatok od 09:00 hod. do 12:00
hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si v určenom termíne mal. dieťa prevezme a po ukončení

styku odovzdá v mieste bydliska matky. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 29.11.2022.

3. Otec doručil okresnému súdu dňa 05.01.2023 protinávrh, ktorým žiada, aby súd styk s mal. dieťaťom
rozšíril tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku
od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od stredy

od 17:00 hod. do piatku do 17:00 hod. s tým, že mal. prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste
bydliska matky mal. dieťaťa.

4. Uznesením č.k. 8P/76/2022-311 zo dňa 06.03.2023 bolo vo veci nariadené neodkladné opatrenie,
ktorým súd rodičom mal. dieťaťa a mal. dieťaťu nariadil výchovné opatrenie, na základe ktorého
boli povinní podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účasti odborných zamestnancov Centra

pre deti a rodiny K., so sídlom K. XX za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, získanie
potrebných rodičovských zručností a schopností, na akceptovanie druhého rodiča vo výchove mal.
dieťaťaazjednotenievýchovnéhopostupukmal.dieťaťu,vrozsahuurčenomodbornýmzamestnancom,
kolíznym opatrovníkom a rodičmi, najdlhšie po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti predmetného
uznesenia. Na základe podaného odvolania rozhodol Krajský súd Banská Bystrica uznesením č.k.

15CoP/13/2023-357zodňa19.04.2023,ktorýmnapadnutérozhodnutiepotvrdil.Rozhodnutienadobudlo
právoplatnosť dňa 09.05.2023.

5. Okresný súd vo veci rozhodol s poukazom na § 111 písm. b), c), d) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“),

§ 37 ods. 2 písm. d) ZoR, § 28 ods. 2 ZoR, čl. 5 ZoR, a vykonané dokazovanie okresný súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.

6. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že zo súdneho registra zistil, že okresný
súd o úprave styku otca s mal. dieťaťom do skončenia predmetného konania naposledy rozhodol

uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 11CoP/37/2022-160 zo dňa 10.11.2022 tak, že dočasne
upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, že tento bol oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý párny
týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod., v nedeľu od 09:00 hod. do 12:00 hod.,
každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok od 09:00 hod. do 12:00 hod. a v piatok od 09:00
hod. do 12:00 hod. bez prítomnosti matky tak, že mal. v určenom termíne mal. prevezme a po ukončení

styku v mieste bydliska matky odovzdá.

7. Okresný súd zo súdneho registra ďalej zistil, že otec podal návrh na výkon rozhodnutia neodkladného
opatrenia č.k. 11CoP/37/2022-160 zo dňa 10.11.2022, ktoré bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn.
18Em/8/2022. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 15.02.2023 otec zobral svoj návrh späť, na základe

čoho bolo konanie o výkon rozhodnutia zastavené uznesením č.k. 18Em/8/2022-86 zo dňa 15.02.2023.

8. Pôvodným podaným návrhom zo dňa 18.08.2022 sa matka mal. dieťaťa domáhala úpravy styku otca
s mal. dieťaťom tak, ako to bolo upravené rozsudkom okresného súdu č.k. 10P/24/2022-108 zo dňa
20.06.2022, avšak s tým rozdielom, aby bol styk realizovaný od 01.09.2022 v jej prítomnosti. Návrhom

zo dňa 02.10.2023 matka zmenila svoj návrh tak, že žiadala okresný súd o zúženie styku mal. dieťaťa s
otcom tak, ako je uvedené v ods.10. odôvodnenia predmetného rozhodnutia. Otec sa protinávrhom zo
dňa 05.01.2023 domáhal úpravy styku, ktorým by sa styk s mal. realizoval nepretržite s prespaním mal.
dieťaťa domácnosti otca tak, ako je uvedené v bode 5. odôvodnenia predmetného rozhodnutia.

9. Okresný súd mal preukázané, že styk otca s mal. dieťaťom sa realizuje na základe rozhodnutia
Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 11CoP/37/2022-160 zo dňa 10.11.2022, teda 3 hodiny v určené
dni, a to bez prítomnosti matky (tak ako je uvedené v ods. 4. odôvodnenia predmetného rozhodnutia). Zo
znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou F. D. J. č. 41/2023 zo dňa 05.09.2023 okresnému súdu
jasne vyplýva, že v danom prípade nie je problémom styk otca s mal. dieťaťom, resp. odmietanie otca

mal. dieťaťom, ale vzťah medzi rodičmi mal. dieťaťa. Rodičia dieťaťa nedokážu medzi sebou adekvátne
komunikovať, otec nerešpektuje rolu matky. Prekážka výkonu osobnej starostlivosti o mal. dieťa na
strane otca je nadmerne spochybňujúci postoj voči matke mal. dieťaťa a jej rodine, ktorý sa automaticky
prenáša na mal. dieťa a v budúcnosti sa s ním môže mal. plne stotožniť a prijať ho aj za svoj. Znalkyňanavrhla okresnému súdu rozšírenie kontaktu otca s mal. dieťaťom na viac ako 3 hodiny denne v určitých
dňoch, ako je tomu v súčasnej dobe. Ani u jedného z rodičov nebola zistená žiadna psychopatológia,
ktorá by im bránila vo výchove mal. dieťaťa. Ani jeden z rodičov cielene nevplýva na mal. dieťa za účelom

vedome ho poškodiť, ani jeden z rodičov nie je pre mal. dieťa nebezpečný.

10. Na základe uvedených záverov znalkyne teda okresný súd návrh matky na zmenu úpravy styku otca
s mal. dieťaťom zamietol, nakoľko je podľa podaného znaleckého posudku potrebné rozšíriť styk s otcom
a nie ho zúžiť. Mal. dieťa sa cíti komfortne v prítomnosti obidvoch rodičov, v prítomnosti rodičov mal.

dieťa reagovalo vyrovnane, mal. dieťa nemalo tendenciu preferovať jedného z rodičov, príp. odmietať
druhého rodiča. Čo sa týka protinávrhu otca, tak okresný súd mal za to, že na tento čas by nebolo v
záujme mal. dieťaťa, aby mal. dieťa prespávalo v domácnosti otca 2 noci, a to z piatku na sobotu a
zo soboty na nedeľu alebo zo stredy na štvrtok a zo štvrtku na piatok, nakoľko sa doposiaľ styk s mal.
realizoval v zmysle rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica v rozsahu len 3 hodín v určité dni a
takáto podstatná zmena styku s otcom (z 3 hodín na 48 hodín spojených so spánkom) by mal. dieťaťu

mohla spôsobiť stres a diskomfort. Vzhľadom na uvedené okresný súd návrh matky a aj protinávrh otca
zamietol, nakoľko úprava styku otca s mal. dieťaťom v takom rozsahu ako je upravená rozhodnutím
okresného súdu č.k. 10P/24/2022-108 zo dňa 20.06.2022, teda tak, že otec je oprávnený stretávať sa
s mal. dieťaťom bez prítomnosti matky každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 09:00 hod.
do 17:00 hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku

vo štvrtok od 09:00 hod. do 17:00 hod. a v piatok od 09:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že mal. dieťa
prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky na tento čas postačuje. Styk upravený
rozhodnutím okresného súdu č.k. 10P/24/2022-108 zo dňa 20.06.2022 je v danom prípade prakticky aj
rozšírenímstykuotcasmal.dieťaťom,nakoľkorozhodnutímKrajskéhosúduBanskáBystricauznesením
č.k. 11CoP/37/2022-160 zo dňa 10.11.2022 bol zúžený styk otca s mal. dieťaťom. Čo sa týka návrhu na

vykonanie dokazovania právnou zástupkyňou matky spočívajúcou v oboznámení sa súdu s trestnými
spismi okresný súd uviedol, že vykonanie tohto dôkazu by v podstate nemalo žiadny vplyv na predmetné
konanie, nakoľko v tomto konaní okresný súd posudzoval vhodnosť úpravy styku otca s mal. dieťaťom,
a to najmä s dôrazom na podaný znalecký posudok. Zo súdneho spisu bolo okresnému súdu známe, že
otec podáva na matku trestné oznámenia rôzneho druhu, avšak v tomto konaní sa neriešia vzťahové

problémy rodičov mal. dieťaťa, ale úprava styku, a teda vykonanie tohto dôkazu je pre rozhodovanie
súdu irelevantné.

11. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že opakovane nariadil výchovné
opatrenie rodičom a aj mal. dieťaťu, a to aj napriek skutočnosti, že rodičia spolu s mal. dieťaťom

absolvovali viacero interakcií s odborníkmi za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, získanie
potrebných rodičovských zručností a schopností, na akceptovanie druhého rodiča vo výchove mal.
dieťaťa a zjednotenie výchovného postupu k mal. dieťaťu, avšak bez výsledku. Podľa okresného súdu je
veľmi dôležité, aby mali v živote mal. dieťaťa priestor obidvaja rodičia, a to bez ohľadu na to, aký vzťah
majú medzi sebou matka a otec. Mal. dieťa nesmie byť, resp. nemalo by byť obeťou narušeného vzťahu

rodičov, z ktorého v danom prípade pramenia všetky problémy. Súd má záujem na podpore vzťahu
medzi otcom a mal. dieťaťom, aby sa mal. dieťa vyvíjalo zdravo aj do budúcnosti, aby si neprenieslo
z detstva patologické vzorce správania sa, ktoré môže mať z konfliktného vzťahu rodičov.

12. Okresný súd v danom prípade opätovne tak, ako už uviedol v uznesení o nariadení výchovného

opatrenia (ods. 7 tohto rozhodnutia) apeluje na rodičov, aby mali vždy na zreteli najmä záujem mal.
dieťaťa, ktorý je prioritný, a ktorý nie je možné zamieňať s ich subjektívnymi predstavami o realizácii
výchovného prostredia. V konaniach o starostlivosti súdu o mal. deti sú súdy povinné poskytnúť mal.
deťom zvýšenú ochranu, ktorá vyplýva z príslušných ustanovení ZoR a taktiež aj z Dohovoru o právach
dieťaťa (ďalej len „Dohovor“). Pri posúdení najlepšieho záujmu mal. dieťaťa je potrebné vychádzať

z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým v Dohovore. Článok 3 ods. 1 Dohovoru zaručuje dieťaťu
právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo
rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej ako aj v súkromnej sfére. Záujem mal. dieťaťa musí
byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi
a mal. dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú

v jeho živote bez pochybností nezastupiteľné postavenie. (nález Ústavného súdu českej republiky vo
veci II. ÚS 554/04).13. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vnútroštátne súdy sa majú primárne
zameriavať na zmiernenie konfliktu medzi rodičmi a využiť všetky dostupné nástroje. Z čl. 8 Dohovoru
vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a

existujúceho rodinného puta, mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na
okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napr.
Nuutinen vs. Fínsko, rozsudok z 27. 06. 2000, ods. 128). Skutočnosť, že rodičia nespolupracujú však
nezbavuje vnútroštátne orgány povinnosti prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia na to, aby boli
udržané rodinné putá (napr. Reslová vs. ČR, rozsudok z 18.07.2006, ods. 59). Súd je teda aj podľa

Európskeho súdu pre ľudské práva povinný zmierniť konflikt medzi rodičmi na základe čoho sa okresný
súd pokúša o eliminovanie rodičovského konfliktu s poukazom na najlepší záujem dieťaťa. Rodičia mal.
dieťaťa by si mali uvedomiť, že mal. ich má rada obidvoch a napätie, ktoré vytvárajú medzi sebou aj
za prítomnosti mal. jej ubližuje tak po psychickej ako aj po fyzickej stránke. V konečnom dôsledku je
teda v tomto momente daná zodpovednosť na zlepšenie vzťahov práve na strane rodičov, ktorí by sa
mali naučiť komunikovať minimálne na tej úrovni, aby to nespôsobovalo traumy mal. dieťaťu. O nároku

na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52 CMP. Okresný súd rodičov mal. dieťaťa
výrokmi V. a VI. zaviazal na náhradu trov konania štátu, ktoré spočívajú v štátom zaplatenom znalečnom
priznanom znalkyni F. D. J. uznesením č.k. 8P/76/2022-714 zo dňa 10.01.2024, ktorý nebol pokrytý
preddavkami zloženými rodičmi mal. dieťaťa, v časti 221,20 Eur.

14. Proti tomuto rozsudku podala rozsiahle odvolanie matka, čo do výroku I. rozsudku okresného súdu,
a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP, § 62 ods. 1 CMP a navrhla, aby
odvolací súd rozhodol tak, ako matka navrhne v čl. IV odvolania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie matka
považovala za nesprávne, nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia, v rozpore
s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, v rozpore so zisteným skutočným stavom veci, ktorý súd

prvej inštancie zistil nesprávne, resp. neúplne, ako aj v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie
danejveci.Súdprvejinštancievšaktentonávrhmatkyzamietolatakaktuálnevzmyslerozhodnutiasúdu
prvej inštancie (v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti) by mala platiť úprava styku tak, ako to bolo
v zmysle rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 10P/24/2022-108 zo dňa 20.06.2022, podľa ktorého je

otec oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 09.00
hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku
vo štvrtok od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v piatok od 09.00 hod. do 17.00 hod., avšak bez prítomnosti
matky s tým, že si dieťa otec prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Takáto
úprava styku však nie je v záujme maloletej.

15. V odvolaní matka uviedla, že okresný súd tým, že zamietol návrh matky, ktorým navrhovala upraviť
styk otca s dcérou bez jej prítomnosti od 14.30 hod. do 18.00 hod. počas pracovných dní), absolútne
nereflektoval aktuálny stav, na ktorý matka vo svojich predchádzajúcich podaniach upozorňovala. Súd
prvej inštancie ponechal styk otca s maloletou v zmysle pôvodného rozhodnutia z júna 2022. Od toho

času však došlo k zmene pomerov a maloletá navštevuje predškolské zariadenie. Z tohto dôvodu je
zrejmé, že otec s maloletou vo štvrtok a v piatok v čase od 09.00 hod. ani nemôže byť. Otec si aj
v súčasnosti vyzdvihuje maloletú v predškolskom zariadení, pričom takéto preberanie maloletej viac
vyhovuje. V platnosti je však úprava styku, v zmysle ktorej si má otec maloletú vyzdvihnúť v mieste
bydliska matky, a to v ranných hodinách, kedy sa maloletá v mieste bydliska matky (a teda aj v mieste

svojho bydliska) nenachádza. Maloletej tiež nevyhovuje, keď si ju otec preberá na styk v pracovnom
týždni z miesta bydliska matky (na čo matka upriamovala pozornosť súdu vo svojom podaní zo dňa
04.04.2024). Maloletá je zvyknutá na svoj režim, a teda najmä na to, že keď si ju príde otec vyzdvihnúť
priamo z predškolského zariadenia, kde nie je prítomná matka, maloletá na styk bez väčších problémov
ide. Keď sa však stalo, že maloletá bola pre chorobu poslaná zo škôlky v doobedných hodinách domov,

odmietla ísť z domáceho prostredia na styk k otcovi, nakoľko jej navyknutý režim bol týmito zmenami
narušený.

16. V odvolaní matka uviedla, že aktuálna úprava styku v nepárny týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok
a v piatok od 09.00 hod, s prevzatím maloletej v mieste bydliska matky, tak nie je ani vykonateľná,

a to z objektívnych dôvodov (maloletá je v predškolskom zariadení) a prevzatie maloletej v mieste
bydliska matky počas pracovného týždňa nie je ani v záujme maloletej A.. Súd prvej inštancie však na
tieto skutočnosti, ktoré vyplývajú z aktuálneho stavu (teda minimálne od doby odkedy maloletá začalanavštevovať predškolské zariadenie, t.j. od septembra 2023 ) žiadnym spôsobom nezohľadnil v rámci
svojho rozhodovania.

17. Matka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel vyslovene len o výsledky
zo znaleckého posudku č. 41/2023 zo dňa 05.09.2023. Od doby vyhotovenia znaleckého posudku
po rozhodnutie vo veci však ubehlo 7 mesiacov a počas tejto doby matka v rámci svojich podaní a
dokonca aj na poslednom pojednávaní konanom dňa 10.04.2024 deklarovala rozhodné skutočnosti,
ktorévnímavsprávanímaloletejvždy,keďsavrátizostykusotcom.Matkadodáva,žemnohéinformácie

ohľadom maloletej a otcovho nevhodného správania (ako napr. neodôvodnené vyšetrenia maloletej,
problémy so škôlkou, či pravidelné volanie polície na styk zo strany otca), zasielala na súd ešte pred
vyhotovením znaleckého posudku, avšak ani súd ani znalec na tieto neprihliadali. Maloletá je vtedy
neposedná, nekľudná, chová sa divoko so značnou agresivitou. Napríklad, keď vyjde z auta začne kopať
do kontajnera pred domom, búcha silno s bránou, alebo hocikedy si stiahne nohavice a ukazuje zadnú
časť tela, alebo dokonca sťahuje nohavice aj druhým ľudom, pričom pri všetkých týchto činoch sa smeje

a spomína otca. Maloletá predtým takéto správanie nikdy nemala. Matka má preto obavu, ako sa otec k
maloletejsprávapočasichstykuačimájehosprávanieaprístupvôbecpozitívnyvplyvnavývojmaloletej
A.. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom ani len neprihliadol na matkou deklarované skutočnosti, tieto
ani len nespomenul vo svojom odôvodnení a nevysporiadal sa s nimi.

18. V odvolaní súd prvej inštancie v rámci hodnotenia vzťahu maloletej s rodičmi vychádzal zo
znaleckého posudku, avšak vytrhol len jednu časť, a to, že dieťa sa cíti komfortne v prítomnosti oboch
rodičov, reagovalo vyrovnane (matka je toho názoru, že maloletá je vyrovnaná preto, lebo sa cez leto
čiastočne zlepšil styk s otcom) a nemala tendenciu preferovať jedného rodiča či odmietnuť druhého
rodiča. Súd prvej inštancie však zrejme opomenul názor samotnej znalkyne, ktorá uviedla ako odpoveď

na otázku č. 5 („Ako mal. dieťa reaguje na prítomnosť každého z rodičov bez prítomnosti druhého
rodiča a za prítomnosti druhého rodiča"), že hoci maloletá reagovala vyrovnane a nemala tendenciu
jednoznačne preferovať jedného z rodičov, vyšetrenie trvalo len krátky čas, a preto upriamila pozornosť
na to, že: „Je však potrebné brať do úvahy skutočnosť, že išlo o krátku, umelo vytvorenú a pre dieťa
priamo neohrozujúcu situáciu“, ktorá trvala približne 5 minút, čo matka považuje ako krátky čas na to,

aby sa zhodnotil akýkoľvek vzťah a pri ktorej boli prítomní obaja rodičia, teda maloletá nebola znalkyňou
pozorovaná osobitne pri matke a osobitne pri otcovi. Vždy namietala len otcovo nevhodné správanie,
ktoréčastospôsobovaloažtakvyeskalovanésituácie(vždypredmaloletou),žemuselodôjsťkprivolaniu
policajných hliadok, čo samozrejme stresujúco a negatívne vplývalo na psychické prežívanie nielen
maloletej, ale aj samotnej matky a napokon aj na otcovu schopnosť postarať sa o maloleté dieťa.

Matka tiež poslednú dobu namietala zrejme negatívny vplyv otca na maloletú A., ktorý sa pretavil v jej
zhoršenom správaní (popísané vyššie). Súd prvej inštancie absolútne na matkou tvrdené skutočnosti
neprihliadal.

19. Matka v odvolaní namietala, že aj znalkyňa vo svojom znaleckom posudku skonštatovala, že ako

prekážku na strane otca pri výkone osobnej starostlivosti o maloletú vidí jeho nadmerne spochybňujúci
postoj voči matke a jej rodine, ktorý automaticky prenáša na dieťa a v budúcnosti sa s ním môže mal.
dieťa plne stotožniť a prijať ho i za svoj, napokon odporučila okresnému súdu rozšíriť kontakt otca s
maloletou o viac ako 3 hodiny denne, s tým, že to, či by šlo o kontakt cez víkend alebo cez týždeň, by
bolo vzájomné dohodnuté vopred rodičmi. „Znalkyňa si tak sama vo svojich vyjadreniach protirečí, keď

na jednej strane vidí prekážku v osobnej starostlivosti otca a na druhej strane odporúča rozšíriť kontakt.
Súd prvej inštancie sa s týmito protichodnými tvrdeniami znalkyne stotožnil, a styk otca s maloletou
rozšíril z pôvodných troch hodín na osem hodín. Súd prvej inštancie použil zrejme nesprávny výklad
odporúčaní znalkyne. Znalkyňa len uviedla, že by teoreticky mohlo dôjsť k rozšíreniu styku o viac ako tri
hodiny denne v určitých dňoch. Súd prvej inštancie však rozšíril styk na osem hodín (z pôvodných troch

hodín) v každý deň, kedy má prebiehať styk, čo je v rozpore aj s tým, čo odporúčala sama znalkyňa.
Súd prvej inštancie tak rozhodol v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.“

20. Okrem toho, že súd prvej inštancie neprihliadal na aktuálne tvrdenia matky ohľadom správania
sa maloletej a vplyvu otca na ňu, neprihliadal ani na názor kolíznej opatrovníčky, ktorá priamo na

pojednávaní deklarovala „Poukazujeme na tú skutočnosť, že aj v rámci správ z materskej škôlky ako
aj logopedičky by nebolo v záujme maloletej, aby uvedený styk bol upravený tým spôsobom ako
navrhovalotec.Nazákladetýchtoskutočnostímynavrhujeme,abysúdupravilstyktakakotonavrhovala
matka.“ (str. 6 Zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.04.2024). Okresný súd neprihliadal ani na tietoodporúčania kolízneho opatrovníka (ktorý pravidelne pracuje a je v kontakte s obomi rodičmi a pozná
aktuálnu genézu ich konania) a takisto neprihliadol ani na správy z materskej škôlky, ani na správy od
logopedičky, tieto vo svojom odôvodnení ani len nespomenul. Dňa 12.03.2024 absolvovala maloletá

vyšetrenie u psychiatričky pre deti a dorast C. L. M.. Maloletá A. len od roku 2024 začala rozprávať,
pričom jej rečový vývoj nie je na takej úrovni ako majú jej rovesníci. Z toho dôvodu bude musieť
mať zrejme odložený nástup do školy. Maloletá A. má narušený vývoj reči (nie oneskorený), čo bolo
spôsobené traumami s otcom (násilné preberanie na styk, otcom privolávané policajné hliadky, útoky
smerované na matku a pod.). Vzhľadom na to, že sa aktuálne maloletej reč začala len teraz zlepšovať,

je evidentné, že jej aktuálny režim (byť s otcom na styku dvakrát do týždňa po tri hodiny) maximálne
vyhovuje a ďalšie zmeny by mohli prispieť k regresu. Maloletá z dôvodu narušenej reči navštevuje
logopedičku C. N. J.. Otec už aj pri tejto odborníčke robí problémy, nakoľko nielen na matku podáva
bezdôvodné trestné oznámenia a rôzne žaloby na súd (čo matka tiež súdu prvej inštancie uviedla), ale aj
na túto logopedičku podal bezdôvodnú sťažnosť, ktorá bola zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou vyhodnotená v prospech logopedičky.

21. V odvolaní matka uviedla, že súd prvej inštancie tiež uložil rodičom ďalšie výchovné opatrenie, a to
aj napriek tomu, že predchádzajúce výchovné opatrenie ani len nemohlo splniť svoj účel. Rodičia sa už
aj v predchádzajúcom období snažili o nápravu ich komunikácie v CDR K., kde im bola poskytovaná
pomoc od novembra 2023 do marca 2024 ako dobrovoľným klientom, pričom sa vyčerpalo 20 hodín z

vymedzeného časového fondu 40 hodín a uskutočnilo sa 7 individuálnych sedení otca a 7 individuálnych
sedení matky a dve spoločné stretnutia. Matka sa stotožňuje s okresným súdom, že medzi rodičmi je
výrazný narušený vzťah a komunikácia, táto sa ale nezmení len spoločnými návštevami poradenstva.
V prvom rade je nevyhnutné, aby otec zmenil svoj postoj a prístup k matke, aby matke prestal
neustále vyčítať minulosť, vymýšľať si údajných priateľov matky (matka už vážne pochybuje o zdravom

psychickom stave otca, nakoľko neustále fabuluje nejakého priateľa matky, ktorý však neexistuje). Súd
prvej inštancie takisto odmietol vykonať navrhovaný dôkaz (v podaní zo dňa 20.12.2024) spočívajúci
v oboznámení sa s trestnými spismi, nakoľko uvedené údajne nemalo vplyv na toto konanie. Matka
však daným dôkazom chcela preukázať nevhodnosť konania otca, ktoré aj v zmysle slov znalkyne
prenáša na maloleté dieťa. Podávanie trestných oznámení je presne jedným z príkladov negatívneho

nastavenia otca voči matke. Podľa matky je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne, arbitrárne, v
rozpore s najlepším záujmom maloletej A., v rozpore so skutočným stavom veci, ktorý súd zistil neúplne,
pričom súd prvej inštancie nevykonal potrebné dôkazy na preukázanie podstatných skutočností a svojim
postupom súd prvej inštancie porušil práva matky na spravodlivý proces a konal v rozpore s najlepším
záujmom maloletej A.. Navrhla, aby odvolací súd „výrok I. rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k.

8P/76/2022-827, zo dňa 10.04.2024 zmenil tak, že upraví styk otca s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX
tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou A. nasledovne: každý párny týždeň v kalendárnom
roku v sobotu a v nedeľu od 08:30 hod. do 11:30 hod. každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo
štvrtok a v piatok od 14.30 hod. do 18.00 hod., a to tak, že otec si maloletú A. prevezme na styk v
predškolskomzariadeníamaloletúodovzdámatkevmiestejejbydliska,vprípadeaksamaloletánebude

nachádzať v predškolskom zariadení, miesto prevzatia a odovzdania maloletej na styk bude bydlisko
matky.“

22. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že súhlasí „s odvolaním matky p. C. D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, G. v súdnom pojednávaní sp. zn. 8P/76/2022, k mal. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, vo veci úpravy rodičovských práv a povinností. Nakoľko máme za to, že odvolanie je
v záujme maloletej. Dlhodobejšou spoluprácou s rodičmi maloletej sa opakovane preukázali problémy
v rámci komunikácie, rozdielnych výchovných metód a pozitívneho motivovania mal. k jej zdravému
psychickému a duševnému rozvoju.“

23. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že okresný súd sa vo svojom
odôvodnení vysporiadal so všetkými okolnosťami, prihliadol na všetky správy a znalecké posudky, ktoré
boli v rámci konania nariadené a z týchto správne právne vyhodnotil skutkový stav a následne správne
rozhodol vo veci samej. Nakoľko nedošlo k zmene styku, styk otca s maloletou je nastavený pôvodným
rozsudkom Okresného súdu Zvolen, č. k. 10P/24/2022-108, a teda otec maloletej A. je oprávnený stýkať

sa s maloletou A. od 01.09.2022 každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 09.00 hod. do
17.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vo
štvrtok od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v piatok od 09.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky.
Takto nastavený styk otca s maloletou je správny a nateraz dostatočný. Vo veci okresný súd sa správnepriklonil k zisteniam znalca F. D. J., ktorá uviedla, že vzťah otca a maloletej A. je pozitívny a maloletá sa
v prítomnosti otca správala prirodzene a neboli spozorované znaky úzkosti, resp. strachu z otca. Matka
vo svojom odvolaní ďalej opísala správanie maloletej A. po tom, ako skončí výkon styku s maloletou, a

teda poukázala na jej nevhodné správanie, pričom v uvedenom smere osočila najmä jeho osobu, že za
to môže on. Túto skutočnosť matka nijakým spôsobom nepodložila a neoverila. Ohľadom starostlivosti
matky, ktorú prezentuje vo svojom odvolaní, prezentuje svoju výchovu ako tú najlepšiu a jej vplyv ako
správny vplyv na maloletú A.. V tomto smere však musí poukázať najmä na to, že aj samotná matka
zanedbala starostlivosť o A., a to v tom smere, že v sobotu (25.05.2024) spolu s priateľkou otec objavil

na A. hlave ložiská kliešťov, pričom po lepšom prizretí zbadali jazvy po už odpadnutých kliešťoch. Tu
poukázal najmä na to, že dcéra A. bola od 23.04.2024 hospitalizovaná v nemocnici a od tejto doby stále
trpí horúčkami, podľa informácií poskytovaných matkou. Dodal, že s týmito skutočnosťami ho matka
A. nijako neoboznámila, pričom ho pravidelne informuje o jej stave. Matka maloletej ďalej poukázala
vo svojom odvolaní na správu C. M., v rámci ktorého poukázala na irelevantný argument, ktorý si
matka maloletej vyložila sebe vlastným spôsobom. V rámci dôveryhodnosti sa tu tiež naskytuje otázka

ohľadom vzťahu C. M. k matke maloletej, ktorá je známa starej matky maloletej, a teda mamy matky
maloletej, nakoľko táto je tiež doktorka a počas vykonávania lekárskej činnosti, táto mala ambulanciu
v rovnakej budove ako C. M., pričom si tieto boli blízke aj mimo lekárskeho prostredia. Čo sa týka
dôkazov pripojených matkou maloletej k jej podanému odvolaniu, týmto v skutku nerozumie, prečo ich
matka nepredložila na pojednávaní, nakoľko podľa dátumov, ktoré sú na nich uvedené, ich už v deň

pojednávania mala. „Tiež nerozumiem vyjadreniam kolízneho opatrovníka, ktorý v rámci pojednávania
uviedol: „My sa pridržiavame našej správy zo šetrenia pomerov. Poukazujeme na tú skutočnosť, že
aj v rámci správ z materskej škôlky ako aj logopedičky by nebolo v záujme maloletej, aby uvedený
styk bol upravený tým spôsobom ako navrhol otec. Na základe týchto skutočností my navrhujeme, aby
súd upravil styk tak ako to navrhla matka.“ Z uvedeného vyjadrenia mám pocit, že ja nie som schopný

postarať sa o maloletú A. v rámci dlhšieho času ako je ustanovený. Následne mi kolízny opatrovník v
odpovedi dňa 25.04.2024 na môj mail zo dňa 25.04.2024 napísal: „Ja som nikdy nespochybňovala či sa
viete postarať o mal. A. a nerobím to ani teraz.“ Vzhľadom na uvedené považujem vyjadrenia kolízneho
opatrovníka za nesmierne protichodné, keď v jeden moment uvedie, že o dcéru nie som schopný sa
postarať a následne, o 2 týždne, uvedie, že moju schopnosť postarať sa o maloletú A. nespochybňuje.“

24. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že zotrváva v celom
rozsahunavšetkýchskutočnostiach,ktoréuviedlavosvojomodvolaní.Matkamázato,žetotoodvolanie
dostatočným spôsobom odôvodnila, pričom všetky svoje relevantné argumenty a tvrdenia riadnym
spôsobom preukázala. Matka tak týmto odkazuje na svoje odvolanie zo dňa 21.05.2024. Otec uvádza,

že matka zanedbáva starostlivosť o maloletú, nakoľko otec maloletej objavil niekoľko ložísk od kliešťov
a jazvy od odpadnutých kliešťov. Otec tvrdí, že matka ho žiadnym spôsobom neinformovala o kliešti v
hlave, preto sa domnieva, že o tom matka ani nevedela a tak údajne zanedbala starostlivosť o maloletú.
Otec taktiež uviedol, že maloletá bola dňa 23.04.2024 hospitalizovaná, a od uvedenej doby má neustále
horúčky. Je pravdou, že mala maloletá v hlave jedného kliešťa. Matka však popiera tvrdenia otca o

mnohých ložiskách na tele maloletej od kliešťov, alebo aj to, že by mala maloletá vši. Maloletá vši nemá
(to čo bolo viditeľné na fotke neboli vši ale špina) a kliešť jej bol odstránený z hlavy. Matka dodáva, že
maloletá bola v tom čase a aj deň predtým v starostlivosti otca, kedy sa jej mohol tento kliešť hocikedy
prisať na pokožku. Matka otca informovala aj ohľadom hospitalizácie maloletej v nemocnici. Maloletá
zvracala, mala horúčky a bola dehydratovaná. Otec bol dokonca maloletú dvakrát pozrieť v nemocnici

počas návštevných hodín. Otec však aj v nemocnici vyrobil matke a maloletej nepríjemný incident, keď
kontaktoval priamo vedenie nemocnice s tým, že mu na oddelení bránia v styku s maloletou, nakoľko
mal súdom stanovený styk v čase, kedy bola maloletá hospitalizovaná. Otec tak znova opäť len zbytočne
vyeskaloval situáciu. Maloletá hospitalizáciu potrebovala, pričom otec je povinný rešpektovať návštevné
hodiny konkrétnej nemocnice. Matka podotýka, že vždy keď otcovi nie je umožnený styk s maloletou z

objektívnych príčin, mu navrhne náhradný termín (uvedené vyplýva aj z dôkazov, ktoré predložil sám
otec). Otec tiež spochybňuje dôveryhodnosť vyhotovenej správy, nakoľko má údajne C. M. zmluvu s
poisťovňou, kde je maloletá poistená, a preto by toto vyšetrenie malo byť zaznačené v mobilnej aplikácii
(čo údajne nie je) a takisto napádal dôveryhodnosť samotnej doktorky, nakoľko sa má údajne poznať
so starou matkou maloletej (ktorá je taktiež doktorkou) a obe mali mať ambulancie v jednej budove.

Matka popiera že by jej matka (teda stará matke maloletej) poznala pani doktorku C. M.. Otec tiež
napáda vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý mal spochybniť jeho schopnosť postarať sa o dieťa.
Kolízny opatrovník tak ale nikdy neučinil a jedná sa len o ďalší výmysel otca, ktorý bol nasmerovaný vočikolíznemu opatrovníkovi, a to len preto, že sa priklonil na stranu matky. Matka poukázala aj na otcov zlý
vzťah s vlastnou rodinou, s ktorou neudržiava žiadny kontakt.

25. V doplňujúcom vyjadrení matka uviedla, že A. má v súčasnosti 4 roky, druhý rok bude od septembra
navštevovať škôlku a v školskom roku 2025/2026 už bude v predškolskej výchove. Toto súdne konanie
trvá bezmála dva roky. Ak by bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené, A. „by 4 dni v týždni
v škôlke absentovala len pre styk s otcom, ktorý ho ako vyplynulo z jeho vyjadrenia v konaní od
rána ani nechce realizovať.“ „Ak nebude rozhodnutie prvostupňového súdu zmenené a styk počas

týždňa upravený tak, že sa bude realizovať až popoludní, budem musieť zakrátko po právoplatnosti
rozhodnutia v tejto veci podať nový návrh na úpravu styku otca s A. počas týždňa, aby jej upravený
styk nezamedzoval v plnení si školskej dochádzky. Podľa novely školského zákona účinného už od
01.09.2021 je predškolská výchova povinná a teda objektívne nie je ani možné, aby sa styk otca s A.
realizoval počas vyučovania v škôlke, kedy si dieťa musí plniť školské povinnosti. Veď ani deťom, ktoré
chodia do školy sa styk v týždni ráno neupravuje. Rovnako ani nie je účelné, aby som bola nútená podať

nový návrh na súd už zakrátko po právoplatnom skončení tohto konania týždňa, aby jej upravený styk
nezamedzoval v plnení si školskej dochádzky. Podľa novely školského zákona účinného už od 01. 09.
2021 je predškolská výchova povinná a teda objektívne nie je ani možné, aby sa styk otca s A. realizoval
počas vyučovania v škôlke, kedy si dieťa musí plniť školské povinnosti. Veď ani deťom, ktoré chodia do
školy sa styk v týždni ráno neupravuje. Rovnako ani nie je účelné, aby som bola nútená podať nový návrh

na súd už zakrátko po právoplatnom skončení tohto konania“. „Deti absolvujú v predškolskom veku v
škôlke tzv. depistáž t. j. posúdenie ich školskej zrelosti, a práve v škôlke sa v poslednom ročníku na túto
depistáž systematicky pripravujú. Ak dieťa nie je prítomné v škôlke napr. pre chorobu alebo aj pre styk
s otcom, ako by tomu bolo v prípade A., učiteľky nemajú možnosť toto individuálne s deťmi dobehnúť
pri cca 20 deťom v triede. Toto bude A. pre jej absencie v škôlke chýbať. Pracovný týždeň, v ktorom

sa realizuje školská dochádzka má v priemere 20 dní. Ak A. bude pre styk s otcom absentovať 4 dni a
bude ešte absentovať aj napríklad preto, lebo bude chorá, lebo napr. za posledný polrok absentovala
kvôli chorobe zo šiestich mesiacov viac ako je obvyklé, pričom v škôlke absentovala v priemere viac
ako jeden celý týždeň mesačne. Potom jej bude chýbať aj riadne predprimárne vzdelávanie. Toto je
nepochybne v rozpore s jej oprávnenými záujmami a právom na riadne vzdelávanie.“ Momentálne A.

realizuje styk s otcom každú párnu sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 12.00 hod. a každý nepárny
týždeň vo štvrtok a piatok od 14.30 hod. do 18.00 hod., pretože sa tak s otcom dohodli v Centre pre
rodiny a mládež. Otec sa ani nedomáhal styku cez týždeň od rána, A. je s otcom každý druhý víkend 3
hodiny v sobotu aj v nedeľu, takáto frekvencia styku jej vyhovuje, dlhšie viac by pre ňu bolo zaťažujúce,
pričom stále sa niektoré dni stáva, že na styk s otcom odchádza ťažko a musí ju často veľmi pracne

motivovať, aby neplakala a bola ochotná styk realizovať a musí jej sľubovať, že bude bez matky len
chvíľu. Dokonca niekedy sa styk ani neuskutoční, pretože A. ísť nechce, pričom vtedy otec na ňu podáva
neúspešné Návrhy na výkon rozhodnutia a podobne, napriek tomu, že otcovi vždy ponúkne náhradný
termín. Aj kvôli A. vývoju reči a kvôli otcovmu správaniu voči A. matke, čo všetko opisovala vo svojich
predchádzajúcich vyjadreniach, považuje momentálny styk za vyhovujúci A.. Požadovala, aby odvolací

„súd doteraz upravený styk upravil tak, aby bola táto úprava priblížená tomu, ako sa aj v skutočnosti
realizuje. Preto sa dožadujem, aby bol styk realizovaný každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 08:30
hod. do 11.30 hod. a každý nepárny týždeň vo štvrtok a piatok od 14.30 hod do 18.00 hod.“

26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníčkou
- matkou (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok

súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi
odvolaní (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).27. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie odvolania matky, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,

ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd
konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľky nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

28. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého

súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

29. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matka v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie, a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v § 366 CSP. Ak aj matka (mimo iného) v
odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa §
383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal
všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil

skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

30. Podľa prvej vety Čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Posúdiť najlepší záujem dieťaťa v každom
jednotlivom prípade je primárne úlohou vnútroštátnych orgánov, ktoré majú výhodu priameho kontaktu

s dotknutými osobami. Preto majú určitú mieru voľnej úvahy, avšak Európsky súd pre ľudské práva
preskúmava podľa dohovoru rozhodnutia, ktoré tieto orgány prijali pri výkone svojej právomoci.
Článok 8 obsahuje aj procesné záväzky a vnútroštátny rozhodovací proces musí byť spravodlivý
a umožniť všetkým zúčastneným sa k veci plne vyjadriť. Súdy musia dôkladne preskúmať celú
rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové, psychologické, materiálne, či zdravotné) a urobiť vyvážené a

rozumné posúdenie dotknutých záujmov a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho riešenia
pre maloleté dieťa. V právnej teórii neexistuje definícia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pre
rozmanitosť života, prax ale ukazuje množstvo dôvodov, ktoré treba súdmi vyhodnotiť, aby bolo správne
rozhodnuté v konečnom dôsledku o tom, či je v najlepšom záujme dieťaťa aby bolo zverené do striedavej
starostlivosti oboch rodičov. V tejto súvislosti je treba poukázať na Všeobecný komentár č. 14 (2013)

o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa) vydaný 29. mája 2013 Organizáciou spojených národov, Výborom pre práva dieťaťa, v časti
V - Implementácia: posúdenie a určenie najlepšieho záujmu dieťaťa, A bod 48 „Posúdenie a určenie
najlepšieho záujmu je jedinečnou činnosťou, ktorú je treba uskutočniť v každom jednom prípade vo
svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa alebo skupiny detí, či detí všeobecne“.

31. Podľa jedného zo základných princípov mimosporového procesu vyjadreného v čl. 4 Civilného
mimosporového poriadku, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho „najlepšom
záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci
maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva

maloletéhodieťaťanarodičovskúvýchovuastarostlivosťatomutoprávuzodpovedajúcemuzákladnému
právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný
nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine. Pokiaľ teda ide
o záujem maloletého dieťaťa, súd musí vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale

s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“
podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletej (bytové predpoklady, dochádzka do
školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či
už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletej ku každému z rodičov.32. V zákone o rodine sa od 1. januára 2016 (pozri zákon č. 175/2015 Z. z.) rozšírili základné zásady
rodinného práva a okrem iného ustanovili kritérium „najlepšieho záujmu dieťaťa“, ktoré je prvoradým

hľadiskom rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Napriek tomu, že čl. 5 zákona o rodine
príkladmo uvádza kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa,
pričom na záujem dieťaťa odkazuje niekoľko ustanovení normatívnej časti zákona o rodine (napr. §
23, § 24, § 44, § 54, § 59), ako i ustanovenia osobitných predpisov (napr. zákon č. 305/2005 Z. z. o
sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, nový zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti

a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pod.), tento pojem nebol doposiaľ definovaný a
neboli stanovené ani jeho určujúce kritériá.

33. Je preto podľa odvolacieho súdu namieste poukázať na to, že čl. 3 odsek 1 Dohovoru o právach
dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich
prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej,

ako aj v súkromnej sfére. Toto právo vyjadruje jednu zo základných hodnôt Dohovoru. Výbor pre práva
dieťaťa (ďalej len „Výbor“) označil článok 3 ods. 1 za jednu zo štyroch základných zásad Dohovoru
pre interpretáciu vykonávania všetkých práv dieťaťa a aplikuje ju ako dynamickú koncepciu, ktorá si
vyžaduje posúdenie primerané konkrétnemu kontextu.

34. Matka v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie ponechal styk otca s maloletou v zmysle pôvodného
rozhodnutia z júna 2022, pričom od toho času malo dôjsť k zmene pomerov a maloletá navštevuje
predškolské zariadenie, z ktorého dôvodu je zrejmé, že otec s maloletou vo štvrtok a v piatok v čase od
09.00 hod. nemôže byť, pričom otec si aj v súčasnosti vyzdvihuje maloletú v predškolskom zariadení,
ktoré preberanie maloletej viac vyhovuje. V platnosti je však úprava styku, v zmysle ktorej si má otec

maloletúvyzdvihnúťvmiestebydliskamatky,atovrannýchhodinách,kedysamaloletávmiestebydliska
matky (a teda aj v mieste svojho bydliska) nenachádza. Maloletej tiež, podľa tvrdení matky nevyhovuje,
keď si ju otec preberá na styk v pracovnom týždni z miesta bydliska matky (na čo matka upriamovala
pozornosť súdu vo svojom podaní zo dňa 04.04.2024). Maloletá je zvyknutá na svoj režim, a teda podľa
matky, najmä na to, že keď si ju príde otec vyzdvihnúť priamo z predškolského zariadenia, kde nie je

prítomná matka, maloletá na styk bez väčších problémov ide. Keď sa však stalo, že maloletá bola pre
chorobu poslaná zo škôlky v doobedných hodinách domov, odmietla ísť z domáceho prostredia na styk
k otcovi, nakoľko jej navyknutý režim bol týmito zmenami narušený. Odvolací súd pri posúdení tejto
odvolacej argumentácie matky, ktorú citlivo vníma, konštatuje, že táto zostala len v rovine tvrdení, preto
ju odvolací súd nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia okresného súdu.

35. Matka v odvolaní uviedla, že „Od doby vyhotovenia znaleckého posudku po rozhodnutie vo veci
však ubehlo 7 mesiacov a počas tejto doby matka v rámci svojich podaní a dokonca aj na poslednom
pojednávaní konanom dňa 10.04.2024 deklarovala rozhodné skutočnosti, ktoré vníma v správaní

maloletej vždy, keď sa vráti zo styku s otcom. Matka dodáva, že mnohé informácie ohľadom maloletej
a otcovho nevhodného správania (ako napr. neodôvodnené vyšetrenia maloletej, problémy so škôlkou,
či pravidelné volanie polície na styk zo strany otca) zasielala na súd ešte pred vyhotovením znaleckého
posudku, avšak ani súd ani znalec na tieto neprihliadal. Maloletá je vtedy neposedná, nekľudná, chová
sa divoko so značnou agresivitou. Napríklad, keď vyjde z auta začne kopať do kontajnera pred domom,

búcha silno s bránou, alebo hocikedy si stiahne nohavice a ukazuje zadnú časť tela, alebo dokonca
sťahuje nohavice aj druhým ľudom, pričom pri všetkých týchto činoch sa smeje a spomína otca. Maloletá
predtým takéto správanie nikdy nemala. Matka má preto obavu, ako sa otec k maloletej správa počas
ich styku a či má jeho správanie a prístup vôbec pozitívny vplyv na vývoj maloletej A.. Súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom ani len neprihliadol na matkou deklarované skutočnosti, tieto ani len nespomenul

vo svojom odôvodnení a nevysporiadal sa s nimi.“ V súvislosti s tou argumentáciou matky odvolací súd
považuje za podstatné uviesť, že z obsahu spisového materiálu k momentu rozhodovania odvolacieho
súdu o odvolaní matky nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli verifikovať uvedené odvolacie
tvrdenia matky, a to za tohto stavu absencie označenia konkrétnych označení dôkazov, prípadne
lokalizácie, či uvedenia miesta a času, kedy k týmto skutočnostiam malo dôjsť, tak aby ich bolo možné

podriadiť odvolaciemu prieskumu.

36. Matka v odvolaní vytýkala okresnému súdu že, neprihliadal na názor kolíznej opatrovníčky, ktorá
priamo na pojednávaní deklarovala „ Poukazujeme na tú skutočnosť, že aj v rámci správ z materskejškôlky ako aj logopedičky by nebolo v záujme maloletej, aby uvedený styk bol upravený tým spôsobom
ako navrhoval otec. Na základe týchto skutočností my navrhujeme, aby súd upravil styk tak ako to
navrhovala matka.“ (str. 6 Zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.04.2024) a neprihliadol ani na správy

z materskej škôlky, ani na správy od logopedičky, tieto vo svojom odôvodnení, podľa matky, ani len
nespomenul. V súvislosti s touto argumentáciou matky odvolací súd poukazuje na výrokovú časť
rozhodnutia okresného súdu, z ktorej vyplýva, že tak otcov protinávrh na zmenu úpravy styku bol
zamietnutý, rovnako ako návrh matky na zmenu úpravy styku. Okresný súd podľa odvolacieho súdu
správne vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania ako i z výsledkov znaleckého dokazovania.

Podľa odvolacieho súdu okresný súd posudzoval najlepší záujem dieťaťa, ktorým nepochybne je
udržiavanie väzby s obomi rodičmi, prihliadal na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, ktoré sú tie záujmy maloletého dieťaťa, ktoré vyžadujú ochranu a rozhodnutie
súdu tak, ako vyplýva z rozhodnutia okresného súdu. Tiež nemožno, napriek vzniknutej situácii zatratiť
práva rodiča, resp. ich neprimerane obmedziť stretávať sa s maloletým dieťaťom. Je zrejmé, že v tomto
veku sa prehlbujú vzťahy maloletého dieťaťa k najbližším osobám, ktorými sú predovšetkým rodičia,

najintenzívnejšiesavytvárajúcitovéväzby,dôveraajkďalšímosobám.Vprípade,akniejezabezpečený
dostatočný kontakt obidvoch rodičov s maloletým dieťaťom, nie je možné, aby sa citové väzby vytvárali.
Je zrejmé, že okresný súd protinávrhu otca nevyhovel, pričom kolízny opatrovník podľa zápisnice
z pojednávania zo dňa 10.04.2024 uviedol, že „ ...by nebolo v záujme maloletej uvedený styk bol
upravený tým spôsobom ako navrhol otec. Na základe týchto skutočností my navrhujeme, aby súd

upravil styk tak ako to navrhla matka“. (č.l. 823 rub spisu) Odvolací súd potom mal zato, že kolízny
opatrovník celý tento prednes v súvislosti s aplikáciou § 182 CSP viazal ako reakciu na protinávrh otca
a pokiaľ s týmto protinávrhom otec nebol úspešný, tak podľa odvolacieho súdu, nemožno z toho vyvodiť,
bez ďalšieho, potrebu zmeny pôvodného rozhodnutia.

37. V odvolaní matka uviedla, že „Maloletá A. len od roku 2024 začala rozprávať, pričom jej rečový
vývoj nie je na takej úrovni ako majú jej rovesníci. Z toho dôvodu bude musieť mať zrejme odložený
nástup do školy. Maloletá A. má narušený vývoj reči (nie oneskorený), čo bolo spôsobené traumami
s otcom (násilné preberanie na styk, otcom privolávané policajné hliadky, útoky smerované na matku
a pod.). Vzhľadom na to, že sa aktuálne maloletej reč začala len teraz zlepšovať, je evidentné, že jej

aktuálny režim (byť s otcom na styku dva krát do týždňa po tri hodiny) maximálne vyhovuje a ďalšie
zmeny by mohli prispieť k regresu.“ Vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii matky odvolací súd uvádza,
že napriek tomu, že ju citlivo vníma, tak nemohol ju považovať za matkou preukázaný relevantný dôvod
na zmenu rozhodnutia odvolacieho súdu vo vyvolanom odvolacom konaní, ak tieto tvrdenia zostali
len vo všeobecnej rovine, bez uvedenia konkrétnych skutočností a tiež dôkazov, ktoré by bolo možné

v tomto štádiu konania podrobiť odvolaciemu prieskumu. Žiada sa na tomto mieste uviesť, že neunikli
pozornosti odvolacieho súdu skutočnosti uvádzané okresným súdom v napadnutom rozsudku ods. 16.
odôvodnenia, že „Mal. dieťa sa cíti komfortne v prítomnosti obidvoch rodičov, v prítomnosti rodičov mal.
dieťa reagovalo vyrovnane, mal. dieťa nemalo tendenciu preferovať jedného z rodičov, príp. odmietať
druhého rodiča.“

38. Vo vzťahu k odvolaniu matky a na zdôraznenie vyššie uvedenej argumentácie krajský súd tiež
upriamuje pozornosť na judikát R 6/2000, podľa ktorého právnej vety, ak súd v priebehu konania
nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného
stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ OSP nie je prípustné, lebo

nemožnotopovažovaťzaodňatiemožnostikonaťpredsúdomazaznemožnenieuplatneniaprocesných
práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Podľa
uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 37/2001, právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech
v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany
druhého účastníka. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných

konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa
na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania. Podľa judikátu R 37/1993, nevykonanie dôkazov
navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.
A napokon podľa R 39/1993, podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ nie je splnená v
prípade, ak sa účastníkovi odňala možnosť konania pred súdom len pre časť konania do takej miery,

že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti
rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie.39. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky o absencii dostatočného odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu, odvolací súd poukazuje na § 220 CSP, v písomnom vyhotovení
rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie súdu, mená a priezviská

sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie
prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý
súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto
vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,
aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril účastník a aké

prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku
obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú

arabskými číslicami.

40. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo
vyššie uvedenej právnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu

konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho
súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť
od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto

stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 V Cdo/2/2017 z 19. apríla 2017). Uvedené
primerane platí aj pre odvolacie konanie.

41. V prejednávanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad

pre uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa
výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahujevôbecžiadneodôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdny
systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej,

že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb, že len
skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu, sama o sebe nezakladá
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor
účastníka o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup
súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do

toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na
spravodlivý proces, ku ktorému porušeniu v prejednávanej veci nedošlo.

42. Krajský súd konštatuje, že dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvej inštancie za dodržania
procesných predpisov bolo dostatočné. Vo vzťahu k výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo

strany okresného súdu je potrebné uviesť to, že do obsahu základného práva účastníka nepatrí ani
právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

43. Pokiaľ matka vo svojom vyjadrení označeným ako doplnenie vyjadrenia uviedla, „že Ak by bolo

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené, A. by 4 dni v týždni v škôlke absentovala len pre styk s
otcom, ktorý ho ako vyplynulo z jeho vyjadrenia v konaní od rána ani nechce realizovať.“ „Ak nebude
rozhodnutie prvostupňového súdu zmenené a styk počas týždňa upravený tak, že sa bude realizovať
až popoludní, budem musieť zakrátko po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci podať nový návrh na
úpravu styku otca s A.“, tak odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu konštatuje, že sa nemohol

stotožniť s matkou v tom, „že A. by 4 dni v týždni v škôlke absentovala len pre styk s otcom“, keďže
matkou nebolo označené rozhodnutie a z obsahu spisového materiálu ani nevyplýva rozhodnutie súdu,
v zmysle ktorého by bol styk otca s maloletou upravený tak, že by styk bol určený v týždni v rozsahu 4 dni.44. K tvrdeniu matky v doplnení vyjadrenia, že „Deti absolvujú v predškolskom veku v škôlke tzv.
depistáž t. j. posúdenie ich školskej zrelosti, a práve v škôlke sa v poslednom ročníku na túto depistáž
systematicky pripravujú. Ak dieťa nie je prítomné v škôlke napr. pre chorobu alebo aj pre styk s otcom,

ako by tomu bolo v prípade A., učiteľky nemajú možnosť toto individuálne s deťmi dobehnúť pri cca 20
deťom v triede. Toto bude A. pre jej absencie v škôlke chýbať. Pracovný týždeň, v ktorom sa realizuje
školská dochádzka má v priemere 20 dní. Ak A. bude pre styk s otcom absentovať 4 dni a bude ešte
absentovať aj napríklad preto, lebo bude chorá, lebo napr. za posledný polrok absentovala kvôli chorobe
zo šiestich mesiacov viac ako je obvyklé, pričom v škôlke absentovala v priemere viac ako jeden celý

týždeň mesačne. Potom jej bude chýbať aj riadne predprimárne vzdelávanie. Toto je nepochybne v
rozpore s jej oprávnenými záujmami a právom na riadne vzdelávanie. Dôkaz: Potvrdenie od lekára
o chorobnosti A. počas prvého polroka r. 2024 Potvrdenie zo škôlky o fungovaní predprimárneho
vzdelávania predškolákov Ukážka pracovného list predškoláka“, odvolací súd považuje za podstatné
uviesť, že ju nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného
súdu, keďže z potvrdenia C. I., tak ako je súčasťou spisového materiálu, č.l. 907 spisu a ani z iných

dôkazov k momentu rozhodovania okresného súdu nevyplývalo, že „ ......za posledný polrok absentovala
kvôli chorobe zo šiestich mesiacov viac ako je obvyklé, pričom v škôlke absentovala v priemere viac
ako jeden celý týždeň mesačne.“

45. Matka v doplnení vyjadrenia (č.l. 905 spisu) uviedla, že „Momentálne A. realizuje styk s otcom

každú párnu sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 12.00 hod. a každý nepárny týždeň vo štvrtok a piatok
od 14.30 hod. do 18.00 hod., pretože sme sa tak s otcom dohodli v Centre pre rodiny a mládež. Otec
sa ani nedomáhal styku cez týždeň od rána. A. je s otcom každý druhý víkend 3 hodiny v sobotu aj
v nedeľu, takáto frekvencia styku jej vyhovuje, dlhšie viac by pre ňu bolo zaťažujúce, pričom stále sa
niektoré dni stáva, že na styk s otcom odchádza ťažko a ja ju musím často veľmi pracne motivovať, aby

neplakala a bola ochotná styk realizovať a musím jej sľubovať že bude bez matky len chvíľu“. Odvolací
súd vo vzťahu k tejto argumentácii matky uvádza, že ju síce vníma, ale nepovažoval ju za takú, ktorá
by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu vyjadrených v napadnutom rozsudku, ak
rozsah styku otca s maloletou tak, ako je upravený vyššie citovaným právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím, nielenže zaručuje zachovanie citových väzieb medzi otcom a maloletou, ale umožňuje

otcovi sa i podieľať primeraným spôsobom na výchove maloletej. Pokiaľ i otec uviedol skutočnosti
týkajúce sa styku s maloletou v dňoch 01.08.2024, 15.08.2024, 16.08.2024 (vyjadrenie otca doručené
matke podľa doručenky na č.l. 941 spisu dňa 27.09.2024), tak išlo dni štvrtok, štvrtok a piatok, tak v tomto
štádiu konania na základe skutočností uvedených v rozhodnutí okresného súdu, ktoré boli predmetom
odvolacieho konania, nemožno dospieť k záveru o dôvode na iné rozhodnutie, než to ktoré vyplýva

z napadnutého rozsudku okresného súdu. Ak matka dôvodila v prospech svojho odvolania tým, že
je potreba ňou navrhovanej úpravy styku daná jeho súčasnou realizáciou, tak uvedený dôvod nebol,
podľa odvolacieho súdu, dostatočný na zmenu napadnutého rozsahu rozsudku okresného súdu vo
vyvolanom odvolacom konaní, pretože ak sa styk realizuje dobrovoľne, tak nie je potrebné ho upravovať
a formalizovať súdnym rozhodnutím, keďže dobrovoľnosť styku automaticky nezakladá nesprávnosť

rozhodnutia, resp. dôvody, bez ďalšieho, na jeho zmenu.

46. Odvolací súd považuje na tomto mieste za podstatné uviesť, že pokiaľ na podporu svojich tvrdení
poukazoval primerane a podporne, z eurokonformného prístupu na judikatúru cudzieho štátu, tak
takýto postup nie je rozporný ani s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. so závermi

vyplývajúcimi z rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 48/2018, v zmysle ktorých „....Aj keď judikatúra súdov iných
štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie
českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne
konformný výklad ustanovenia“.

47. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

48. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza,
že v danom prípade nejde ani o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého
závermi,atotakskutkovýmiakoajprávnymi,saodvolateľkanestotožnila.Polemizovanie-nespokojnosťodvolateľkyshodnotenímvykonanéhodokazovaniaaprávnymposúdenímsúdomprvejinštancie,pokiaľ
sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220
ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania.

49. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej
inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti
okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká
v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne

správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti či vo svetle naplnenia zmyslu
a účelu ochrany záujmov dieťaťa ako osobitne zákonom chráneného subjektu, vytknúť.

50. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

51. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,

že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné

zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže
nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.

52. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

53.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania (§ 430 CSP).