Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/187/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224202554
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1224202554.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
X.X.XXXX,bytomakorodičia,zastúpenékolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Bratislava, dieťa rodičov – matky C. D., nar. XX.XX.XXXX a otca E. B., nar. XX.X.XXXX, obaja rodičia
trvale bytom F. G. XX, H., o návrhu navrhovateľa – starého otca I. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

D. XX, H., na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní starého otca proti uzneseniu Mestského
súdu Bratislava II č.k. 3P/107/2024-15 zo dňa 4.9.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia a výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na ich náhradu.

2.
Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 324, § 325 ods. 2 písm. d), § 329 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a § 24 ods. 6 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine). Vecne tým, že navrhovateľ ako starý otec
maloletého sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 8.8.2024, doplneným dňa 10.8.2024

domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas rodičov – zákonných
zástupcov maloletého tak, aby Základná škola, K. L. X, XXX XX H. mala právo informovať (zrejme
povinnosť) navrhovateľa o školských úspechoch a aktivitách maloletého v rámci školy. Poukázal na to,
že maloletý je jeho vnúčikom, pričom od začiatku školského roka 2024/2025 je žiakom už 4. triedy na
Základnej škole, K. X D. H.. Nahradenie súhlasu zákonných zástupcov pre uvedenú základnú školu
podal z dôvodu záujmu o jeho vnúčika, o ktorého sa staral 3 roky jeho života celodenne, a to najviac

z celej rodiny. Po tom ako mu rodičia maloletého bránili byť v kontakte s ním, po jeho prvom podaní
návrhu na súd na úpravu styku s maloletým sa začali ďalšie súdne konania v roku 2018 a dodnes
tieto prebiehajú. Naposledy bol s maloletým po škôlke, nachádzajúcej sa na G. M. dňa 4.9.2019, kedy
maloletý so srdcervúcim plačom sa sťažoval na príkoria, ktorým čelí. Poukázal na to, že od konca roku
2019 pri súdnych prieťahoch v predmetných konaniach (č.k. 3P/1/2020 je vedené konanie o úprave
styku starého otca s maloletým a pod č.k. 2P/31/2020 prebieha konanie o návrhu matky o uloženie

zákazu starému odporcovi priblížiť sa k maloletému) nemá informácie o maloletom, ako sa mu darí
v škole a ani o jeho zdravotnom stave. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti návrhunavrhovateľa z dôvodu, že tento jednak žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov v zmysle ustanovenia § 325 CSP a súčasne nárok, ktorého priznania sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáha navrhovateľovi ako starému otcovi maloletého v zmysle § 24 ods. 6

Zákona o rodine neprináleží z dôvodu, že právo domáhať sa informovania o maloletom dieťati na súde
patrí výlučne rodičovi, rovnako ako právo na podanie návrhu pri nezhode rodičov podľa § 35 Zákona
o rodine. V tejto súvislosti uviedol, že Zákon o rodine právo na informovanie sa o maloletom inému ako
rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, nepriznáva. Okrem toho konštatoval,
že takéto rozhodnutie by nebolo ani v záujme maloletého, nakoľko z právoplatných rozhodnutí súdov

v jednotlivých konaniach (č.k. B1-3P/1/2020 a č.k. B1-2P/31/2020) vyplýva, že správanie starého otca
bolo vyhodnotené ako obťažujúce, stresujúce, narušujúce obvyklý spôsob života rodiny maloletého,
pričom navrhovateľovi bol aj uložený zákaz priblíženia sa k maloletému. Z rozsudku Krajského súdu
v Trnave, č.k. 11CoP/67/2023-2122 zo dňa 29.5.2024 bolo konajúcim súdom zistené, že proti starému
otcovi je na Mestskom súde Bratislava I pod č.k. 6T/15/2022 vedené trestné konanie pre podozrenie zo
spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania.

3.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

4.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, pričom
navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na
ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie konal v rozpore s právom, tiež došlo k procesným
pochybeniachprvoinštančnéhosúduatiežboloporušenéjehoprávonaspravodlivýproces.Malzato,že

informácie o vzdelávaní, ktoré by získal by boli využité v najlepšom záujme maloletého. V tejto súvislosti
odkázal na dlhoročnú starostlivosť a prípravu tém a posielania pohľadníc, listov s relevantným textom
na edukáciu v kontexte jeho vzdelávania a literatúry k vzdelávaniu, zodpovedajúce veku maloletého.
Ďalej mal za to, že prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti
prípadu, keďže nezohľadnil povahu a cieľ jeho návrhu. V pozícii starého otca sa považuje za dôležitú

blízku osobu maloletého, pričom má záujem o jeho vzdelanie a zdravý vývoj, a preto požaduje mať
prístup k relevantným informáciám zo školy, aby mohol aktívne prispievať k jeho motivácii a úspechom
vo vzdelávaní. Ďalej uviedol, že v priebehu konaní preukázal citové väzby a pravidelnú kontinuálnu
podporu maloletého, a to najmä posielaním pohľadníc maloletému. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s jeho argumentáciou a dôkazmi ním predloženými v konaní č.k. 3P/107/2024-28.

Okrem toho súd prvej inštancie nepochopil, nevyhodnotil ako aj neprihliadol na okolnosti dôležité pre
rozhodnutie veci, neposúdil celú vec vo vzájomných súvislostiach, formuloval závery na základe súdom
vybratých a súdom sčasti upravených textov vytrhnutých z kontextu. Tvrdil, že má právo byť informovaný
o školských úspechoch a aktivitách maloletého a je to aj v záujme maloletého. V tejto súvislosti poukázal
na ústavné právo na osobitnú ochranu maloletého, keď maloleté dieťa má ústavné právo na osobitnú

ochranu podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy SR. Pre pochopenie podstaty práva dieťaťa na osobitnú ochranu
je potrebné vykladať článok 41 ods. 1 Ústavy SR v súlade s medzinárodnými záväzkami SR. Pod
právo na osobitnú ochranu maloletého dieťaťa podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy SR je potrebné zahrnúť aj
požiadavku, resp. právo dieťaťa, aby jeho záujem bol prvoradým hľadiskom akýchkoľvek postupov, ktoré
sa ho týkajú. V samotnom odvolaní ďalej stručne opísal priebeh jednotlivých konaní prebiehajúcich na

súdoch. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho procesné práva, nakoľko zamietol jeho návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia bez riadneho dokazovania a bez oboznámenia sa s relevantnými
dôkazmi (vrátane posielania pohľadníc ním maloletému, stanoviskom verejného ochrancu práv pri
prešetrení ÚPSVR). Vo veci rozhodol bez toho, aby sa oboznámil a vyhodnotil relevantné dôkazy
predložené ním v kontexte jednotlivých konaní. Uviedol, že pohľadnice maloletému posiela už 5 rokov,

má snahu ho podporovať vo vzdelávaní a aj keď tieto pohľadnice neboli priamo predložené ako dôkaz,
súdu boli známe z predchádzajúcich konaní. Ďalej namietal, že prvoinštančný súd neskúmal ani to, či
jeho prítomnosť v živote maloletého predstavuje pre neho nijaké riziko. Neexistencia rizika ohrozenia
výchovy maloletého z jeho strany je preukázaná napríklad tým, že on ako starý otec sa o vnuka dlhé
roky staral, poznal jeho názory a potreby a vedel zabezpečiť starostlivosť o neho. Rovnako o tomto

vzťahu zaslali svoje písomné vyjadrenia aj viacerí svedkovia, napríklad susedia, ktorí poznali ako sa
v minulosti o maloletého staral, pričom prvoinštančný súd na tieto dôkazy neprihliadol a ani sa k nim
nijakým spôsobom nevyjadril. Nesplnil si tak riadne povinnosť zistiť skutočný stav a rozhodol bez
skúmania najlepšieho záujmu maloletého. Posielaním pohľadníc maloletému sa ho snaží povzbudiťa tiež stimulovať k vzdelávaniu a k školským povinnostiam. Taktiež mu priebežne posiela relevantnú
literatúru, hlavne k predmetom matematika a slovenský jazyk, ďalej časopisy – mesačníky pre deti
s ohľadom na aktuálny vek, ako napr. Vrabček, Bublina, Šikovníček a v roku 2024 časopis Malý génius.

V závere svojho odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za neodôvodnené,
nakoľko z rozhodnutia nebolo možné zistiť, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s jeho predloženými
dôkazmi, pričom zdôraznil, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I.

ÚS 46/05). Taktiež z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu
SR vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
v sebe zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06).

5.
Matka a ani otec sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného zo strany starého otca

maloletého nevyjadrili, nakoľko títo si návrh starého otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj
samotné rozhodnutie o zamietnutí jeho návrhu v odbernej lehote neprevzali.

6.
Kolízny opatrovník žiadal uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

7.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou, účastníkom (§ 359 CSP a § 7 CMP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že

odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo
doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie starého otca nie je dôvodné.

8.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP.

9.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

10.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12.
Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k
správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu starého
otca maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom sa vysporiadal s jeho argumentáciou.
Odvolací súd sa v podstate stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s poukazom na

ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a dostatočné písomné vyhotovenie rozhodnutia.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty starého otca nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie
odvolací súd dopĺňa nasledovné:

13.
Pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti potreba zabezpečenia ochrany maloletého
dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, sleduje sa najmä záujem maloletého
dieťaťa,ktorýbolakozásadazakotvenáprijatímzákonač.175/2015Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákono rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného,
zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v

ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Súd prvej inštancie túto rozhodujúcu, prvoradú zásadu zohľadnil a
správne vyhodnotil.

14.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,
rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že

sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom
je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť
je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že
by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná,

je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli
nastať pre účastníkov nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov
účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

15.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci nebol dôvod na
dočasnúbezodkladnúúpravupomerovpodľa§325CSPvspojenís§24ods.6Zákonaorodine,pretože
právo domáhať sa informovania o maloletom dieťati na súde patrí výlučne rodičovi. Ustanovenie § 24
ods. 6 Zákona o rodine je koncipované tak, že nárok na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
výlučne patrí tomu rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Z tohto ustanovenia

vyplýva, že takéto právo na informovanie sa o maloletom neprináleží starému rodičovi. Odvolací súd
nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s postupom a argumentáciou súdu prvej inštancie
(§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však je i nesúhlas starého otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná
potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia,
odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými listinami a dôkazmi predloženými
starým otcom, z ktorých vyplývali rozhodujúce skutočnosti je neopodstatnená, nakoľko súdna prax
zásadne nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom nepovažuje za postup, ktorým sa odníma
účastníkovi možnosť konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení označiť a o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov (prípadne takých, ktoré nie sú navrhované)

budú vykonané, rozhoduje súd. Okrem toho odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že inštitút
neodkladného opatrenia nevyžaduje vykonať dokazovanie, nakoľko právna úprava priamo súdu
umožňuje rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu účastníkov
ako aj bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). V súvislosti so starým otcom namietanou
nespokojnosťousodôvodnenímsúduprvejinštancie,ženezistilžiadendôvodprenesúhlasspodstatnou

argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenej v odôvodní napadnutého rozhodnutia. Z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu možno považovať za
svojvoľné a také, ktoré narúša spravodlivosť konania, iba v prípade, ak sú v ňom vyjadrené dôvody
založené na zjavnej skutkovej alebo právnej chybe vnútroštátneho súdu, dôsledkom čoho došlo
k odopretiu spravodlivosti (Moreira Ferreira, bod 85; Navalnyy a Ofitserov proti Rusku z 23. 2. 2016,

sťažnosti č. 46632/13 a č. 28671/14, bod 119).

16.
Pokiaľ navrhovateľ namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti, k tejto
námietke odvolací súd poukazuje na to, že na súde prvej inštancie prebiehali viaceré konania vo

vzťahu k úprave práv a povinností rodičov k maloletému, resp. starého otca k maloletému. Odvolacím
súdom bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 2P/31/2020-739 bolo dňa 7.7.2021
uložené starému otcovi maloletého, aby sa k maloletému nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako
200 metrov, pričom odvolacím súdom – Krajským súdom v Trnave pod č.k. 11CoP/67/2023-2122 zodňa 29.5.2024 bol tento rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Ďalším rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I č.k. 3P/1/2020-837 zo dňa 8.9.2021 bol zamietnutý aj návrh starého otca na úpravu styku
s maloletým, pričom rozsudkom odvolacieho súdu – Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/16/2023-1229

zo dňa 27.3.2024 bol rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdený. Znamená to, že vyššie
uvedené rozhodnutia odôvodňujú správnosť záverov súdu prvej inštancie, aj z hľadiska skutkových
okolností, ktorý návrh starého otca na nariadenie neodkladného opatrenia, vo vzťahu k jeho požiadavke
ho pravidelne informovať o školských úspechoch a aktivitách maloletého v rámci školy, zamietol.

17.
Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

18.
Je preto potrebné konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
zrozumiteľným spôsobom uvádza dôvody, pre ktoré rozhodol ním uvedeným spôsobom. Jeho
rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné.
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (viď uznesenie NS SR zo dňa
23.11.2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010 a uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08.06.2016, sp.
zn. I. ÚS 188/06). Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku, týkajúcu sa
nepreskúmateľnosti, neodôvodnenosti a arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

19.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387
ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

20.
O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, keď žiadnemu z účastníkov
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).