Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201037
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8224201037.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: T. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. C. 1, XXX XX T., zastúpená JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpená Advokátska kancelária Mária

Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36
863 017, o vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl., - prerušenie konania, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 7Csp/24/2024-71 zo dňa 19. júna 2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol

(cit.):
„Konanieourčenie,žeúverjebezúročnýabezpoplatkovaovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,vedené
pod sp. zn. 7Csp/24/2024 prerušuje do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach
predložených uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/18/2023 zo dňa 12.10.2023.“
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa v konaní vedenom na tamojšom súde
pod sp. zn. SK-6Csp/41/2019 domáhala na tamojšom súde proti žalovanej vydania bezdôvodného

obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Predmetné konanie je na tamojšom súde
vedené pod sp. zn. SK-6Csp/41/2019. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 6Csp/41/2019-270 zo dňa
19.08.2021 pripustil zmenu žaloby a následne uznesením č.k. SK-6Csp/41/2019-538 zo dňa 21.3.2024
žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti a o vydanie bezdôvodného obohatenia vylúčil na
samostatné konanie. Predmetné konanie je vedené na tamojšom súde pod sp. zn. 7Csp/24/2024. Súd
prvej inštancie tak rozhodol na návrh žalobkyne, ktorá na základe písomného podania doručeného

tamojšiemu súdu dňa 06.11.2023 navrhla, aby súd žalobu o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
a o vydanie bezdôvodného obohatenia vylúčil na samostatné konanie, a po ich vylúčení rozhodol
o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach predložených
uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/18/2023 zo dňa 12.10.2023. Citujúc ust. § 164
CSP mal za to, že predmetné konanie je potrebné prerušiť, a to až do rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ o predložených prejudiciálnych otázkach, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti napadnutého

uznesenia.

3. Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Napadnuté uznesenie
považovala za nezlučiteľné s požiadavkami rýchlosti a hospodárnosti civilného sporového procesu.
Namietala nedostatočné odôvodnenie súdu vo vzťahu k potrebe prerušenia konania. S poukazom na
ust. § 164 CSP uviedla, že súdu prináležalo náležite vysvetliť, aký význam ma konanie vedené pred

Súdnym dvorom EÚ na prejednávanú vec, a ako sa jeho výsledok môže premietnuť do posúdenia
merita predmetného sporu. Mala za to, že v napadnutom uznesení o.i. absentovalo riadne odôvodnenierozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd sa uspokojil len so všeobecným konštatovaním o priebehu
konania o prejudiciálnych otázkach pred Súdnym dvorom EÚ bez akejkoľvek vecnej konkretizácie
prepojenosti oboch konaní. Uvedené je znakom arbitrárnosti, ktoré odôvodňuje zásah odvolacieho súdu.

Vyčkávanie na vývoj judikatúry nemôže byť dostatočným dôvodom pre fakultatívne prerušenie súdneho
konania, keďže každé začatie konania pred vyššou súdnou autoritou by odôvodňovalo takýto postup.
Podľa žalovanej sa jedná o neprijateľný výklad relevantnej procesnoprávnej normy negujúci hlavnú
úlohu súdnej moci spočívajúcu v aktívnej a rýchlej ochrane práv. Uvedený postoj súdu prvej inštancie
predstavuje nepochopenie povinností vnútroštátneho súdu pri aplikácii úniového práva. S poukazom

na znenie ust. § 162 ods. 1 písm. c) CSP uviedla, že zákonodarca v ňom jasne vymedzil jednoznačné
pravidloorozdeleníprávomocimedziSúdnymdvoromavnútroštátnymisúdmi.Uviedla,žeibavprípade,
že ak vnútroštátny súd dospeje k presvedčeniu, že pre svoje rozhodnutie potrebuje vyriešenie otázky,
ktorá patrí do právomoci Súdneho dvora, a iniciuje preto prejudiciálne konanie, preruší sa pre tento účel
konanie prebiehajúce pred vnútroštátnym súdom. Súdny dvor však vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje
požiadavku eurokonformného výkladu, aby vnútroštátne súdy spravili všetko, čo je v ich právomoci s

tým, že zohľadnia vnútroštátne právo ako celok a uplatnia výkladové metódy, ktoré toto právo priznáva,
s cieľom zaručiť úplnú účinnosť práva Únie a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom ním
sledovaným. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mala za to, že bolo povinnosťou súdu prvej
inštancieobjasniťakáprekážkamubránivplnohodnotnejaplikáciiprávaÚnie,atedaprečonemôžesám
vo veci samej rozhodnúť. Napadnuté uznesenie však takéto vysvetlenie súdu neposkytuje, a preto je

v tomto smere nepreskúmateľne. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP)
a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť.

6. Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na také konanie podnet.

7. Podľa ust. § 165 ods. 1 CSP, len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje

súd v konaní i bez návrhu.

8. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podaným žalobným návrhom domáha, aby
súd prvej inštancie rozhodol o tom, že žalovaná je povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie
vo výške 76,86 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne eur vrátane trov konania,

a zároveň žiadala, aby súd rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobkyňa sa podaním
zo dňa 06.11.2023 domáhala, aby súd žalobu o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkov a o
vydanie bezdôvodného obohatenia vylúčil na samostatné konanie, a po vylúčení rozhodol o prerušení
konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach predložených Súdnemu dvoru
EÚ dňa 12.10.2023. Súd prvej inštancie o vylúčení konania o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru a o vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodol uznesením č.k. SK-6Csp/41/2019-538 zo
dňa 21.03.2024. Následne konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o vydanie
bezdôvodného obohatenia uznesením č.k. 7Csp/24/2024-71 zo dňa 19.06.2024 prerušil.

9. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 7Csp/24/2024-71

zo dňa 19.06.2024 prerušil predmetné konanie v zmysle ust. § 164 CSP, a to až do rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach predložených uznesením Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 1CoCsp/18/2023 zo dňa 12.10.2023. Z obsahu odôvodnenia tohto uznesenia vplýva, že súd k
prerušeniu konania pristúpil na základe návrhu žalobkyne.

10. Civilný sporový poriadok rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. K
fakultatívnemu prerušeniu konania v zmysle ust. § 164 CSP môže súd pristúpiť v prípade, ak prebieha
iné súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu. Jedná sa o otázky, ktoré by mohol súd sám vyriešiť ako prejudiciálne, avšak je na vôli súdu, čitak urobí, alebo počká na vyriešenie otázky v súdnom konaní, resp. správnom konaní, ak sa takéto
konanie už uskutočňuje. Prerušenie konania v takomto prípade predstavuje také prerušenie, ktoré nie je
pre samotné konanie nevyhnutné. Z dikcie zákonného znenia ust. § 164 CSP vyplýva, že súd je povinný

najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami až následne po ich zlyhaní
pristúpiť k prerušeniu konania. Možno teda uzavrieť, že prerušenie konania predstavuje skôr reštriktívnu
výnimku ako pravidlo.

11. V danom prípade pristúpil súd prvej inštancie k prerušeniu konania, a to z dôvodu prebiehajúceho

prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení
dostatočne nevysvetlil, z akých dôvodov pristúpil k prerušeniu konania, resp. nevysvetlil prečo bolo
potrebné rozhodnúť o prerušení konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn.7Csp/24/2024.
Odôvodnenie napadnutého uznesenia neposkytuje odpoveď, prečo súd prvej inštancie pristúpil k
prerušeniu konania, a najmä v čom vidí dôvod, pre ktorý by malo byť konanie prerušené.

12. Odvolací súd posúdením odvolacích námietok v podanom odvolaní, preskúmal napadnuté
uznesenie, teda či spĺňa podmienky v zmysle ust. § 220 v spojení s ust. § 236 CSP a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil, na základe akých dôvodov rozhodol o prerušení konania
pod sp. zn. 7Csp/24/2024. Možno sa stotožniť s námietkou žalovanej o porušení práva na spravodlivý
proces, nakoľko napadnuté uznesenie nespĺňa základne kvalitatívne požiadavky, ktoré sú pri písomnom

vyhotovení rozhodnutia kladené jednak recentnou judikatúrou , ale aj príslušnými právnymi predpismi.
Jednou zo základných vlastností každého súdneho rozhodnutia je najmä presvedčivosť, a taktiež aj
preskúmateľnosť. V zmysle judikatúry je možné vyvodiť, že ak odôvodnenie neposkytuje odpoveď na
podstatné argument strán, tak porušuje požiadavky čl. 46 Ústavy SR a pod.

13. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa súd prvej inštancie obmedzil len na formálne citovanie
dotknutých zákonných ustanovení, a to bez akejkoľvek právnej analýzy. Odvolací súd v nadväznosti na
uvedené poukazuje na nález Ústavného súdu v zmysle ktorého „ak v prostredí nejednotnej a nestabilnej
rozhodovacej praxe týkajúcej sa procesnej otázky prerušenia konania všeobecný súd svoje rozhodnutie
o prerušení konania bez akejkoľvek právnej analýzy odôvodní iba formálnym odkazom na dotknuté

zákonné ustanovenie, hoci toto jeho rozhodnutie môže mať v spojení s rozhodnutiami v iných paralelne
prebiehajúcich súdnych konaniach bezprostredný vplyv na hmotnoprávne pomery účastníkov konania,
porušuje základné právo účastníkov na súdnu ochranu.“ (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS
117/2011)

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že námietka žalovanej týkajúca
sa arbitrárnosti rozhodnutia o prerušení konania je v danom prípade dôvodná. Súd prvej inštancie
nedostatočne vysvetlil, prečo bolo potrebné vydať uznesenie o prerušení konania, pričom z obsahu
odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je dostatočne zrejmé ako sa vysporiadal s dôvodom a
potrebnosťou takéhoto rozhodnutia.

15. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie v dôsledku
nesprávneho procesného postupu znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto bolo potrebné rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

16. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie v intenciách odôvodnenia odvolacieho súdu
sa opätovne zaoberať a vysporiadať s otázkou potreby prerušenia konania vedenom na súde prvej
inštancie, a to v súlade so zákonnou úpravou vzťahujúcou sa na postup pri rozhodovaní o prerušení
konania v zmysle ust. § 164 a nasl. CSP. Následne svoje závery o skutkových zisteniach a právnom

posúdení veci v súlade so zásadami uvedenými v § 220 ods. 2, 3, CSP náležite odôvodní.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).