Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121205584
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5121205584.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej,
v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. X, 2/ G. F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., H. XX, žalobcovia v rade 1/ a 2/ právne zastúpení: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o.,
so sídlom Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanému: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.,
K. XXXX/XX, právne zastúpený Mgr. Lukášom Kysuckým, advokátom, so sídlom v D., L. J. XXX/X, o
zaplatenie 8 380,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Žilina z 5. októbra 2023 č.k. 2C/42/2021-363, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému priznáva voči žalobcom v rade 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov na uloženie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi v rade 1/ sumu 2 514,- eur a žalobkyni v rade 2/ sumu 5 866,-
eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (výrok I.).
Podľa § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na rozsah/pomer, v akom si žalobcovia uplatnili nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konania v konania v rozsahu 30% vo vzťahu k žalobcovi v rade 1/ a v rozsahu 70% vo vzťahu k žalobkyni
v rade 2/ (výrok II.).

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k.ú. D., zapísanej na LV č. XXXX, a to pozemku KN-C parc.č. 1744/2 – zastavané
plochy a nádvorie o výmere 392 m2, žalobca v rade 1/ v podiele 3/10-ín a žalobkyňa v rade 2/

v podiele 7/10-ín. Ďalej mal preukázané, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k.ú. D., a to stavby – súp.č. XXX, postavenej na KN-C parc.č. 1760/1 a stavby súp.č. XXXX,
postavenej na KN-C parc.č. 1744/14. Uvedené skutočnosti boli nesporné. Žalobcovia na základe
podanej žaloby si uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka, tvrdiac, že žalovaný je užívateľom žalobcom patriacich nehnuteľností bez
právneho dôvodu – na prechod peši, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, čím zabezpečuje
prevádzku svojho obchodu „železiarstvo“, keď týmto spôsobom sa na úkor žalobcov bezdôvodne

obohatil, a to v období od 01.07.2019 – 30.06.2021. Žalobcovia po skutkovej stránke odvodzovali
užívanie nehnuteľností zo strany žalovaného skutočnosťou, že žalobca je fyzická osoba – podnikateľ,
ktorému bolo udelené živnostenské oprávnenie, ktorým disponoval aj v spornom (žalovanom) období
(podnikanie pod obchodným menom: I. J. – PRIEMTO, s miestom podnikania XXX XX D., M. XX),keď užívanie nehnuteľností žalovaným žalobcovia odôvodňovali: a) poukazom na iné konania vedené
v minulosti na Okresnom súde Žilina, v ktorom sa voči žalovaného domáhali vydania bezdôvodného
obohatenie za užívanie rovnakých nehnuteľností a b) že žalobca ako prenajímateľ nehnuteľností (tretej

osobe) je zodpovedný za užívanie ich nehnuteľností nájomcami žalobcov, na základe podmienok §
664 Občianskeho zákonníka, poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17.06.2019 sp.zn.
8Cdo 186/2018.

3.Nazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,ževzmysleprocesnýchpodmienokuvedených

v § 151 ods. 1 a 2 CSP vo vzťahu k hmotnoprávnym podmienkam § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka,
žalobcovia skutočnosti na preukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného
v konaní nepreukázali. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia v tomto konaní neprodukovali žiadne
relevantné dôkazy, z ktorých by bolo možné konštatovať opodstatnenosť ich tvrdení o prechode
žalovaného cez pozemky žalobcov, a to už akýmkoľvek spôsobom. Pokiaľ žalobcovia svoj nárok
odôvodňovali vlastníctvom stavieb žalovaného nachádzajúcej sa v blízkosti nehnuteľností žalobcov, keď

prístup k nim vedie iba cez pozemky žalobcov, je nutné zmieniť, že súd nemôže nárok priznať iba na
základe hypotetických rovín. Žalobcom síce v minulosti v konaniach vedených na Okresnom súde Žilina
pod sp.zn. 6C/255/2013 a sp.zn. 7C/45/2017 bol priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
titulom užívania ich nehnuteľností žalovaným, jednalo sa však o obdobie od 01.07.2011 do 30.06.2013
aod01.07.2015do30.06.2017.Naopak,bolodôvodnévychádzaťzvýsledkovvykonanéhodokazovania

vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 49C/58/2020, v ktorom súd prvej inštancie zamietol
rozsudkom z 04.10.2022 návrh žalobcov proti žalovanému o povinnosti sa zdržať sa prechodu osobnými
a nákladnými motorovými vozidlami, v ktorom bola preukázaná neopodstatnenosť podanej žaloby na
základe tvrdení žalobcov. Súdom preskúmavané obdobie v konaní 49C/58/2020 bolo ako jediné obdobie
preskúmavané v iných konaniach pred tunajším súdom, ktoré aspoň sčasti korešponduje s obdobím (od

01.07.2019 – 30.06.2021), za ktoré sa žalobcovia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia.

4. Bezdôvodné obohatenie nebolo dôvodné priznať na základe tvrdení žalobcov, že na okolnosti
prejednávanej veci sa vzťahujú podmienky § 664 Občianskeho zákonníka, poukazujúc aj na závery
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/186/2018 z 17.06.2019. Vychádzajúc z princípu

bezdôvodného obohatenia, bezdôvodne sa obohatí ten, kto sám užíva cudziu nehnuteľnosť bez
právneho titulu. V konaní musí byť teda preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Ustanovenie § 664
Občianskeho zákonníka umožňuje nájomcovi si uplatňovať nároky voči svojmu prenajímateľovi, ktoré
však nesmerujú voči ďalším subjektom mimo zmluvného vzťahu prenajímateľ – nájomca. Rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo 186/2018 z 17.06.2019 rieši situáciu, kedy vlastník stavby má
postavenú stavbu na cudzom pozemku, ktorý znáša následky v podobe bezdôvodného obohatenia, čo
sa nevzťahuje na okolnosti v prejednávanej veci.

5.Právnyzástupcažalobcovnapojednávanídňa09.05.2022sámzdôraznil,žesijevedomýskutočnosti,

že žalovaný predajňu železiarstvo dal do nájmu spoločnosti J. – PRIEMTO, s.r.o., a teda jeho nájomník
využíva spornú parcelu. Z uvedeného je zrejmé, žalobcovia mali vedomosť o využívaní sporných
nehnuteľností nájomcom žalovaného, ktorý ich využitie tretími osobami pripisujú žalovanému, čo
nemôže zodpovedať podmienkam na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

6. Vo všeobecnosti na posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti
tvrdiť, sa odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré
sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V tomto smere v prejednávanej
veci žalobcovia neuniesli bremeno dôkazu, keď na podporu svojich tvrdení nepredložili súdu žiadne

relevantné dôkazy, z ktorých by bolo možné usudzovať vznik bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného titulom užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov. Z uvedených dôvodov bolo dôvodné
žalobu žalobcov zamietnuť.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia

v rade 1/ a 2/. Poukázali na výsledky vykonaného dokazovania, keď žalovaný vyslovene nepoprel,
že spornú parcelu v rozhodnom období užíval, keď vo svojom vyjadrení z 04.05.2022 potvrdil, že
spornú parcelu v rozhodnom období užíval spolu s ostatnými užívateľmi. Vyslovené skutkové zistenia
súdu prvej inštancie v bode 29. rozsudku nie sú správne. Skutočnosť, že žalovaný v rozhodnomobdobí prechádzal cez KN-C parc.č. 1744/2 preukazuje skutočnosť, že žalovaný v rozhodnom období
vykonával podnikateľskú činnosť, ktorá skutočnosť bola preukázaná výpisom zo živnostenského
registra. Poukazujú na vyjadrenie žalovaného z 27.07.2023, v ktorom tvrdil, že nehnuteľnosť súp.č.

XXXX, postavenú na parcele č. 1760/2, prenajíma. Vyplýva tu povinnosť žalovaného zabezpečiť
legálny prístup nájomcom k prenajatým nehnuteľnostiam a ako vlastník prenajímaných nehnuteľností
je povinný aj na to vynaložiť náklady; ak to nezabezpečil a náklady nevynaložil, získa bezdôvodné
obohatenie, ako vyplýva z ust. § 664 Občianskeho zákonníka. Nestotožňujú sa so záverom súdu prvej
inštancie vyjadreným v bode 37. napadnutého rozsudku, že za prechod cez ich parcelu sa obohacuje

ten, kto tento prechod realizuje, nakoľko nie sú v žiadnom právnom vzťahu s prípadným užívateľom
nehnuteľnosti žalovaného. V tejto súvislosti poukazujú na nájomnú zmluvu z 18.01.2019. V priebehu
konania poukazovali na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR z 17.06.2019 sp.zn. 8Cdo 186/2018,
v zmysle ktorého k obohateniu vlastníka stavby dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva.
Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či bude stavbu užívať sám, alebo ju bezplatne alebo
odplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba,

stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. V danom
prípade analogicky, pokiaľ vlastník stavby (žalovaný) užíval v rozhodnom období cudzí pozemok – KN-
C parc.č. 1744/2, k.ú. D. – nie je umiestnením stavby na tomto pozemku, ale prechodom cez tento
pozemok k svojej nehnuteľnosti. Opätovne poukazujú na konania vedené na Okresnom súde Žilina pod
sp.zn. 7C/45/2017, sp.zn. 17C/52/2019, v ktorých im boli priznané nároky na vydanie bezdôvodného

obohatenia za užívanie ich nehnuteľností žalovaným, a to v období od 01.07.2015 do 30.06.2017
a od 01.07.2017 do 30.06.2019. Poukazujú ďalej na list žalovaného z 10.06.2019, v ktorom žalovaný
priznáva, že ich nehnuteľnosti v období od 01.07.2017 do 30.06.2019 užíval a nie je pravdou to, že už
6 rokov dozadu, t.j. od roku 2016, uvedenú nehnuteľnosť neužíva. Skutočnosť, že žalovaný podniká,
vyplýva z výpisu zo živnostenského oprávnenia a je aj podnikateľom – štatutárnym orgánom spoločnosti

J. – PRIEMTO, s.r.o. V tejto súvislosti poukazujú na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu
v Žiline z 27.02.2020 sp.zn. 9Co/243/2019, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že žalovaný prevádzkuje
železiarstvo, čo je v rozpore s jeho tvrdením v tomto prebiehajúcom konaní. Predmetom konania
vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 49C/58/2020 je povinnosť žalovaného zdržať sa zásahu
do vlastníckeho práva žalobcu, a to konkrétne zdržať sa prechodu osobných a nákladných vozidiel

cez KN-C parc.č. 1744/2 a za účelom prístupu a parkovania na nehnuteľnosť žalovaného, a to na KN-
C parc.č. 1744/10, zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. D.. Práve týmto konaním Okresného súdu Žilina
bolo taktiež preukázané, že žalovaný v rozhodnom období prechádzal motorovými vozidlami cez KN-C
parc.č. 1744/2 a tieto skutočnosti súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný. Domnieva sa, že žalobca v rade 1/ a žalobca v rade 2/ si uplatnili svoje samostatné
nároky, ktoré neboli preukázané. Preto súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 511 ods. 2 Občianskeho
zákonníka mal o trovách konania rozhodnúť tak, že mu prizná nárok na náhradu trov voči žalobcovi
v rade 1/ v rozsahu 100% a voči žalobkyni v rade 2/ v rozsahu 100%. Žiadal v tejto časti rozsudok súdu

prvej inštancie zmeniť a priznať mu nárok na náhradu trov prvostupňového konania samostatne voči
každému zo žalobcov.

9. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedli, že v prípade
uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy sa jedná o spojenie dvoch vecí (2 514,- eur + 5 866,-

eur), v zmysle ktorého advokát v prípade spojenia dvoch alebo viacerých vecí vykonáva len jeden
spoločný úkon v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že všetky skutočnosti boli v rámci dokazovania
súdom prvej inštancie preukázané. Žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz, ktorým by preukazoval opak.

V danom prípade platí negatívna dôkazná teória, kedy žalobcovia boli povinní na preukázanie svojich
tvrdení predložiť dôkazy, ktorými by preukazovali nimi tvrdené skutočnosti, čo z ich strany nebolo
učinené. V danom prípade nebola preukázaná jeho pasívna vecná legitimácia v konaní, nakoľko on
nevyužíval spornú nehnuteľnosť žalobcov, čo bolo v konaní preukázané.

11. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v tzv. replike) opätovne poukázali
na skutočnosti, ktoré uvádzali v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Poukazujú
na vyjadrenia samotného žalovaného, ktorými mal potvrdiť, že ešte ku dňu 19.06.2020 považoval
prevádzku železiarstva za prevádzku, ktorú prevádzkuje žalovaný – I. J. a nie je pravdivé jeho tvrdenie,že by prevádzku železiarstva neprevádzkoval už po dobu 6 rokov. V tejto súvislosti poukazujú na
výsledky vykonaného dokazovania vo veci sp.zn. 49C/58/2020.

12. Žalovaný k vyjadreniu žalobcov (v tzv. duplike) zdôraznil, že po rozhodnutí predchádzajúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz, ktorým by preukázali, že
v rozhodnom období bol užívateľom žalobcami vlastniacej nehnuteľnosti a že by bol v spore pasívne
legitimovaný.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali včas (§ 362 ods. 1
CSP) strany sporu, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny potvrdil.

14. Záver súdu prvej inštancie, ktorý zo skutkových zistení na základe výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia v rade 1/, 2/ nepreukázali podmienky vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka titulom plnenia bez
právneho dôvodu, keďže nebola preukázaná jeho pasívna legitimácia v spore, je správny. Odvolací súd
v podrobnostiach poukazuje na vyslovené skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa

plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Na zdôraznenie správnosti vyslovených skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie a vo
vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd opätovne poukazuje na vyslovenú právnu teóriu vecnej
(aktívnej a pasívnej) legitimácie strán v spore, vysvetlenej v bode 8. a 9. odôvodnenia predchádzajúceho

uznesenia Krajského súdu v Žiline z 9. novembra 2022 č.k. 7Co/150/2022-253, ako aj na teóriu
a podmienky uplatnenia bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, vysvetlené
v bode 10. odôvodnenia predchádzajúceho uznesenia odvolacieho súdu, ako aj v bodoch 32. až 34.
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré sú plne aplikovateľné na okolnosti prejednávanej veci
na základe opätovného rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16. Je zrejmé, že žalobcovia v rade 1/, 2/ na základe podanej žaloby a skutkových tvrdení v nej
vymedzených (§ 132 CSP) si voči žalovanému uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ako plnenia bez právneho dôvodu, ktoré malo
spočívať v konaní žalovaného, ktorý v období od 01.07.2019 do 30.06.2021 ako výlučný vlastník

nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. D., zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, k.ú. D., mal
užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov, zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. D., spôsobom – na
prechod peši, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, čím mal zabezpečovať prevádzku svojho
obchodu „železiarstvo“, keď takýmto spôsobom na úkor žalobcov v rade 1/ a 2/ sa mal bezdôvodne
obohatiť v rozsahu, ako je v žalobe žalobcami uplatňované. V tejto súvislosti žalobcovia dôvodnosť

uplatňovaného nároku potvrdzovali ďalej skutočnosťou, že žalovaný je podnikateľom, ktorý vykonáva
živnostenské oprávnenie ako fyzická osoba s názvom I. J. – PRIEMTO.

17. Súd prvej inštancie správne, vychádzajúc z teórie povinnosti tvrdiť skutkové tvrdenia a tieto v konaní
preukázať, dospel k záveru, že žalobcovia v konaní na základe svojej dôkaznej iniciatívy nepreukázali,

že by žalovaný v rozhodnom období od 01.07.2019 do 30.06.2021 sa na úkor žalobcov bezdôvodne
obohatil užívaním nehnuteľnosti v ich vlastníctve spôsobom, ako bolo žalobcami v žalobe uvádzané,
ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia v bodoch 35. a 39. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie.

18. Správne súd prvej inštancie v bode 39. poukázal na skutočnosť, že žalobcovia nerozlišovali medzi
subjektami práv a povinností – žalovaným ako fyzickou osobou podnikajúcim pod obchodným menom I.
J. – PRIEMTO (fyzická osoba – podnikateľ) a obchodnou spoločnosťou J. – PRIEMTO, s.r.o. (spoločnosť
s ručením obmedzeným) – poukazujúc na túto skutočnosť aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvej
inštancie, keď žalovaný je zapísaný ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti J. – PRIEMTO, s.r.o. –

keďže len právnická osoba (spoločnosť s ručením obmedzeným) môže byť subjektom práv a povinností
v civilnom sporovom konaní (§ 8 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 19 Občianskeho zákonníka, § 60 CSP) a
štatutárny orgán takejto obchodnej spoločnosti nositeľom práv a povinností byť nemôže.19. Skutočnosť, že žalovaný ako fyzická osoba nebol subjektom, ktorý by v rozhodnom období
užíval nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov spôsobom, ako bolo v žalobe uvádzané, vyplýva
z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré boli vyhodnocované v bode 35. a

39. odôvodnenia rozsudku, keď tieto skutočnosti vyplývajú jednak z výsledkov vykonaného dokazovania
v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 49C/58/2020, ako aj zo samotného prehlásenia
právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 09.05.2022, v ktorom
žalobcovia potvrdili skutočnosť, že žalovaný dal do nájmu predajňu (železiarstva) obchodnej spoločnosti
J. – PRIEMTO, s.r.o., ktorý mal tieto nehnuteľnosti ako nájomca využívať. Rozsudok Okresného súdu

Žilina z 04.10.2022 č.k. 49C/58/2020-373 je súčasťou tohto spisového materiálu (č.l. 330 – 340), keď
aj zo spôsobu rozhodnutia (z jeho výroku, ako aj odôvodnenia) vyplývajú skutkové zistenia súdu
prvej inštancie, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému skutkového záveru,
že v rozhodnom období žalovaný nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve neužíval a taktiež nevyužíval
nehnuteľnosť – pozemok vo vlastníctve žalobcov spôsobom, ako bolo v žalobe deklarované.

20. Z hľadiska konkrétnych skutkových okolností predmetnej prejednávanej veci odvolací súd sa
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie (body 36. a 37. odôvodnenia), že v prejednanej veci nie je
dôvodné (ani analogicky – viď odvolacie námietky) aplikovať ust. § 664 Občianskeho zákonníka, keď aj
podľa názoru odvolacieho súdu vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu subjektu,
ktorý vec bez právneho dôvodu skutočne užíval.

21. Vychádzajúc z uvedených skutočností, keďže žalobcovia v rade 1/, 2/ nepreukázali, že žalovaný
je v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka pasívne
vecne legitimovaný, na základe čoho odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne
správne, z uvedených dôvodov preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

22. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie vo
výroku o trovách konania, nakoľko sa jedná o konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia s rovnakým
skutkovým základom (nárok uplatňovali spoluvlastníci nehnuteľnosti), na základe čoho bolo dôvodné
rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu medzi žalovaným na strane jednej a žalobcami na strane druhej

spoločne.

23. Z obdobných dôvodov preto odvolací súd zaviazal žalobcov v rade 1/, 2/ spoločne k povinnosti
zaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP, ako úspešnej strane v spore. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie

(§ 260 ods. 2 CSP).

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)