Decision was made at the court Mestský súd Bratislava I
Judgement was issued by JUDr. Tomáš Škultéty
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 32T/32/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124012086
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Škultéty
ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1124012086.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Tomášom Škultétym, na hlavnom pojednávaní konanom
v Bratislave dňa 10. júla 2024
r o z h o d o l :
r o z h o d o l :
obžalovaný:
M. K. I.. XX. XX. XXXX O. Z., G. Z. B. XXXXX/XX, Bratislava, G.. Č.. O. O. O. Ú. Bratislava,
sa uznáva za vinného, že
od bližšie nezisteného času, najskôr odo dňa 19. 02. 2024 do súčasnosti, na rôznych miestach v
Miloslavove na adrese M. XX, v OC Mlynské Nivy, Bratislava a v Rakúsku na adrese K. XX, Hainburg an
der Donau, s úmyslom podporovania a zvádzania k zneužitiu návykovej látky, bez náležitého oprávnenia
poskytuje poškodenej R. Z. lieky zaradené do triedy benzodiazepínov - Xanax, Neurol, s účinnou látkou
alprazolam, ktorý je zaradený do zoznamu omamných látok a psychotropných látok podľa zákona č.
139/1998 Z. z., pričom horeuvedené lieky sú predpisované lekárom a tieto poškodená predpísané pre
svoju potrebu nemá,
teda
zvádzal iného na zneužívanie inej návykovej látky než alkoholu a podporoval ho v tom,
čím spáchal
prečin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 174 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného
zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a určuje probačný dohľad nad správaním obžalovaného.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obvinenému ukladá zákaz požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok.Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Trestného zákona súd obvinenému ukladá zákaz kontaktu s R. Z., I.. XX. XX.
XXXX, Š. XXXX/XX, Bratislava v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obvinenému ukladá príkaz nepriblížiť sa k R. Z., I.. XX.
XX. XXXX, Š. XXXX/XX, Bratislava na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
jej obydlia a vmieste jej pracoviska.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obvinenému ukladá príkaz zúčastniť sa v skúšobnej
dobe psychoterapii.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 74 ods. 1 Trestného zákona súd
obvinenému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. b) súd uložil trest prepadnutia veci a to:
- 1 x balenie liekov - Xanax (1mg - 50 ks tab.)
- 2 x balenie liekov - Xanax (1mg - 60 ks tab.)
- 1 x balenie liekov - Rivotril (2mg - 100 ks tab.)
- 1 x sklenená fľaša - Tramal kvapky 100mg/ml.
o d ô v o d n e n i e :
Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), a c), ods. 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný, po
tom, čo mu bolo umožnené poradiť sa svojimi obhajcami, po zákonnom poučení urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods.1 písm. b) Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 14. 05. 2024, č. k. 1 Pv 96/24/1102-24.
Súd následne postupoval v súlade s § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky
podľa § 333 odsek 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých
prípadoch odpovedal „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku,
po súhlasnom stanovisku prokurátora, uzneseniami prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorými uznal vinu
zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokmi o treste.
V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to lustrácie obvineného z č. l. 287-289, znalecký
posudok z č. l. 237-254, znalecký posudok č. l. 255-269 a ostatný spisový materiál.
Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom
uvedeným § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody, tak ako to navrhovala prokurátorka, ale u obžalovaného
považoval za adekvátne pôsobiť na neho podmienečným trestom odňatia slobody spolu s uložením
probačnéhodohľadunadjehosprávanímpočasplynutiaskúšobnejdoby.Súčasnevýsledkyvykonaného
dokazovania odôvodňovali aj uloženie trestu prepadnutia veci.
Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, pričom trest má páchateľovi zabrániť v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je
súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Pri ukladaní výmery trestu súd vychádzal zo základnej zákonnej trestnej sadzby upravenej v § 174
ods. 1 Trestného zákona, ktorá je v rozmedzí 1 až 5 rokov, pričom súd okrem kritérií pre ukladanie
trestov v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona posudzoval aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností a vzájomný pomer medzi nimi (§ 38 ods. 2 Trestného zákona). Súd u obžalovaného vzhliadol
jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa kspáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona a to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na
rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nedošlo k úprave trestnej sadzby a súd ukladal trest v
rozmedzí 1 až 5 rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný už bol odsúdený, pričom mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody, avšak následne mu bol nariadený výkon trestu odňatia slobody,
ktorý vykonal dňa 19. 01. 2024, a žalovaného skutku sa dopustil jeden mesiac po jeho prepustení,
súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v strede zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pri
určení výmery trestu bral súd do úvahy aj priznanie a oľutovanie skutku obžalovaným, rovnako tak aj
jeho vyhlásenie o vine, ako aj oľutovanie skutku v záverečnej reči. Súd mal teda za to, že v danom
prípade je na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa vhodnejšie pôsobiť podmienečným trestom
odňatia slobody s probačným dohľadom a to aj z dôvodu, že pri uložení podmienečného trestu odňatia
slobody s probačným dohľadom súd zároveň uloží obžalovanému primerané povinnosti a obmedzenia,
ktoré sú spôsobilé zabrániť mu v ďalšom páchaní trestnej činnosti a budú smerovať k jeho náprave. Z
týchto dôvodov súd uložil obžalovanému zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok, nakoľko jeho trestná činnosť bola spojená s užívaním návykových látok - liekov, pričom mu
zároveň uložil zákaz kontaktovania a taktiež zákaz priblíženia sa k R. Z., ktorú zvádzal na užívanie
návykových látok. Zákazom kontaktovania a priblíženia sa k R. Z. sa zabráni tomu, aby túto osobu
ďalej ovplyvňoval a zvádzal ju na užívanie návykových látok. Keďže bol už obžalovanému v minulosti
uložený podmienečný trest odňatia slobody, pričom následne mu bol nariadený jeho výkon a mesiac
po prepustení z výkonu trestu obžalovaný opätovne páchal trestnú činnosť, súd považoval za potrebné,
aby sa obžalovaný podrobil psychoterapii, ktorá bude pomáhať pri zmene vzťahov obžalovaného k
sociálnu prostrediu i k jeho vlastnej osobnosti. Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychiatrie
č. 36/2023 na č. l. 255 - 269 vyplýva, že obžalovaný má dlhoročnú závislosť od benzodiazepínových
anxiolytík a opiátových analgetík, pričom znalec odporučil, aby mu bola uložená ústavná liečba. Znalec z
psychológia v závere znaleckého posudku č. 110/2023 na č. l. 257 - 254 konštatoval, že u obžalovaného
je možnosť resocializácie pozitívna s podmienkou abstinencie od návykových látok. Obžalovaný sám
v záverečnej reči uviedol, že je závislý od liekov a že sa chce liečiť, a preto súd uložil obžalovanému
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy svedčia
pre záver, že uložený trest je zákonný, adekvátny a plniaci svoj účel. Súdom uložený podmienečný trest
odňatia slobody s probačným dohľadom, a k nemu viažuce sa príkazy a obmedzenia, zohľadňuje všetky
zásady pre ukladanie trestov, pričom súd považuje takýto trest za dostatočný na ochranu spoločnosti
a individualizovaný na osobu obžalovaného tak, aby zabezpečil jeho následnú nápravu. Zo všetkých
naznačených hľadísk súd uložený trest hodnotí za dôvodný, adekvátny a spravodlivý.
Súd obžalovanému uložil i trest prepadnutia vecí špecifikovaných vo výroku rozsudku, ktoré obžalovaný
použil na spáchanie trestného činu, a ktorých vlastníkom sa v zmysle § 60 ods. 5 Trestného zákona
stáva štát. Súd neuložil trest prepadnutia mobilného telefónu tak, ako to navrhovala prokuratúra, nakoľko
mobilný telefón patrí otcovi obvineného a v zmysle § 60 ods. 4 Trestného zákona, trest prepadnutia veci
možno uložiť len ak ide o vec patriacu páchateľovi.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský
súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd
prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.