Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 24, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323010220
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dubová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8323010220.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dubovou, PhD. v trestnej veci proti

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. C., trvale bytom C. C., stíhaného pre prečin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 24. júna 2024 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. C., trvale bytom C. C., bez popisného čísla,
j e v i n n ý , ž e

v priebehu roka 2021, uviedol D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, G. do omylu tým, že

od nej postupne vylákal pod rôznymi zámienkami pôžičky, ktoré nemal už v čase požičania v úmysle
vrátiť, a to pod zámienkami:

Ad. 1/ úhrady splátky exekúcie, súdnemu exekútorovi JUDr. Elene Rafaelisovej dňa 15.01.2021 pôžičku
345,- Eur, dňa 15.2.2021 pôžičku v sume 368,- eur, dňa 15.3.2021 pôžičku v sume 368,- eur a dňa
13.08.2021 pôžičku 400,- Eur, ktoré D. E. za týmto účelom poskytla A. B. prostredníctvom prevodu zo
svojho bankového účtu G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v G. G., H., na bankový účet G.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v G. G., a. s,

Ad. 2/ pokrytia nákladov firmy a dokončenie zákaziek dňa 17.05.2021 pôžičku v sume 500,- Eur a dňa
20.05.2021 pôžičku v sume 500,- Eur, ktoré D. E. za týmto účelom poskytla A. B. prostredníctvom
prevodu zo svojho bankového účtu G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v I. C., H., organizačná
zložka podniku J. C., na bankový účet G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v K. C., H.,

Ad. 3/ úhrady za opravu osobného motorového vozidla, zn. HYUNDAI dňa 15.06.2021 pôžičku 800,-

Eur, ktorú D. E. za týmto účelom poskytla A. B. prostredníctvom prevodu zo svojho bankového účtu
G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v I. C., H., na bankový účet G. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, vedený v I. C., H.,

Ad. 4/ osobnej potreby dňa 11.08.2021 pôžičku 50,- Eur, ktorú D. E. odovzdala A. B. fyzicky pri osobnom
stretnutí na presne nezistenom mieste v C. C.,

pričom požičané finančné prostriedky mal D. E. vrátiť v celku hneď potom, čo mu budú uhradené
prostriedky za vykonané práce z jeho podnikateľskej činnosti, čo malo byť v lehote pár týždňov od
pôžičky zo dňa 11.8.2021, avšak finančné prostriedky z uvedených pôžičiek jej nevrátil ani čiastočne
v stanovenej dobe, čím takýmto konaním spôsobil D. E. zo G. škodu v celkovej výške 3.331,- Eur,

t e d a

pokračujúco sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak
na cudzom majetku väčšiu škodu,t ý m s p á c h a l

pokračovací prečin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

z a t o m u u k l a d á

podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. k)

Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jedného ) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 15 ( pätnásť )

mesiacov.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Banskej Bystrici,

trvale bytom C. C., bez popisného čísla,

pre čiastkový útok právne kvalifikovaný v obžalobe ako pokračovací prečin podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,

ktorého sa mal dopustiť,

v priebehu roka 2021, kedy uviedol D. E. do omylu tým, že od nej postupne vylákal pod rôznymi
zámienkami pôžičky, ktoré nemal v úmysle jej vrátiť, a to pod zámienkami:

- úhrady splátky exekúcie, súdnemu exekútorovi JUDr. Elene Rafaelisovej dňa 15.4.2021 pôžičku
v sume 368,- Eur, ktoré D. E. za týmto účelom poskytla A. B. prostredníctvom prevodu zo svojho
bankového účtu G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v G. G., H., na bankový účet G. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v G. G., a. s,

pričom požičané finančné prostriedky mal D. E. vrátiť v celku hneď potom, čo mu budú uhradené
prostriedky za vykonané práce z jeho podnikateľskej činnosti, čo malo byť najneskôr do dvoch týždňov
odpôžičkyzodňa11.08.2021,avšakfinančnéprostriedkyzuvedenýchpôžičiekjejnevrátilaničiastočne,
čím takýmto konaním spôsobil D. E. zo Sniny škodu v celkovej výške 368,- Eur,

spod obžaloby oslobodzuje, pretože čiastkový útok v tomto rozsahu nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal dňa 29.03.2023 na Okresnom súde Humenné na
obžalovaného A. B. obžalobu pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 2 Trestného
zákona. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému podal obžalovaný odpor a vo veci bolo

nariadené hlavné pojednávanie.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodenou D. E. mali v roku
2021 vzťah, ktorý bližšie nechcel konkretizovať. Keď išla z práce, tak sa zastavila v C. C. a posedeli
spolu. V tom čase bola covidová a postcovidová kríza a boli obmedzené možnosti získavania zákaziek.

Stenčili sa mu finančné prostriedky, vyčerpal rezervy a v rozhovore s poškodenou spomenul, že má tieto
starosti. Sama sa mu ponúkla, že mu pomôže, že má niečo našetrené a viackrát mu požičala, pričom
bola ochotná nezištne požičať. Podľa obžalovaného, poškodená vždy vedela, že tie peniaze idú tretím
osobám, ktorým bol povinný ich uhradiť. Obžalovaný tvrdil, že v spise je nesprávne uvedené že JUDr.
Elena Rafaelisová je súdna exekútorka, pretože je to prenajímateľka bytu, kde býva a platil nájom a

nie, že by bol dlžný nejakému exekútorovi. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodená vždy vedela na akýúčel idú platby tretím osobám, a že to nebolo jemu do ruky, iba jediný krát to bolo 50 eur, ktorému mu
dala do ruky, ale nebolo to v C. C., ale na Rakúsko - českej hranici, kedy sa necítila dobre a pomohol
jej odšoférovať z C. C.. Nikdy nemal úmysel uviesť poškodenú do omylu, ani nemal úmysel nevrátiť

jej finančné prostriedky, nakoľko tieto mali byť vrátené vtedy, keď bude môcť, avšak poškodená mu
povedala, že ich potrebuje. Obžalovaný taktiež uviedol, že je pravda, že s vrátením prostriedkov otáľal,
niečoprednostneplatil,alerazkeďišielzPoľska,takišielcezVýchodnéSlovenskoachceljejvrátiťsumu
2000 eur, načo aj poškodenej volal, ktorá to však odmietla, pretože chcela celú sumu naraz. Obžalovaný
vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že nevie, či poškodenej hovoril v akej oblasti podniká, pričom mal

živnosť a zákazky, a teda ju neuviedol do omylu. Podľa obžalovaného nie je zrejmé, z čej strany bola
iniciatíva na predmetné pôžičky, nakoľko on uviedol poškodenej, že má starosti a ona sa ponúkla, že mu
pomôže. Vyslovene však o pôžičku nežiadal, ale viackrát jej to spomenul a poškodená bola ústretová.
Obžalovaný potvrdil, že čísla účtov, na ktoré posielala poškodená peniaze, jej poskytol on. Taktiež vo
svojej výpovedi uviedol, že v roku 2021 určite dosahoval nijaký príjem, ale nevedel ho konkretizovať,
no podľa jeho vyjadrenia, mu zrejme nestačil, preto si za tým účelom požičal. Oproti obdobiu pred

covidom to boli, podľa obžalovaného, možno len štvrtinové príjmy. Mal v tom čase požičané finančné
prostriedky aj od rodiny, od bratov a nevedel, či aj od iných, ale zároveň uviedol, že nikto si voči nemu nič
neuplatňuje. Pokiaľ ide o exekúcie voči jeho osobe, k tomu obžalovaný uviedol, že exekúcie boli, avšak
v tom čase si voči nemu nikto nič neuplatňoval a poškodenú o exekučných konaniach neinformoval.
Obžalovaný bol na návrh prokurátora vyzvaný na odstránenie rozporu s jeho výpoveďou z prípravného

konania, keď v prípravnom konaní uviedol, že poškodená vedela o týchto exekúciách a v konaní pred
súdom na hlavnom pojednávaní uviedol, že o exekučných konaniach poškodenú neinformoval. K tomuto
rozporu obžalovaný uviedol, že to možno uviedol, možno nie, možno to nepovažoval za potrebné, ale
už z podstaty veci, podľa obžalovaného, vyplýva, že keď posielala peniaze tretím osobám, tak im dlžil,
aj keď iba na krátku dobu. Obžalovaný vo svojej výpovedi taktiež tvrdil, že spočiatku nemali dohodnutý

termín splatnosti pôžičiek, ale keďže to trvalo dlho, ponúkol poškodenej 2000 eur s tým, že zvyšné
peniaze jej potom vráti, ale poškodená začala tlačiť a urgovať. K ukončeniu podnikateľskej činnosti
obžalovaný uviedol, že to bolo niekedy koncom mája v roku 2022 a k predmetu svojho podnikania
uviedol, že má elektrotechnické vzdelanie a živnosť mal s týmto zameraním, kde robil zabezpečovacie
systémy, poplachové zabezpečenie, počítačové siete, kamerové systémy, ale aj fotovoltanické panely.

Ku svedkyni L. L., obžalovaný uviedol, že má s ňou dobrý vzťah, a že je bežné, že sa preberie materiál
a platby idú až následne.

Poškodená D. E. vo svojej výpovedi uviedla, že bola kamarátkou obžalovaného, telefonovali si, a
keďže sa dlho poznali a požiadal o pôžičku a ona mu dôverovala, pretože ho považovala za čestného a

inteligentného človeka, tak mu po čiastkach požičala. Je rada, že jej ich vrátil, ale je jej ľúto, že skončili až
na súde. Na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2023 k uplatnenému nároku na náhradu škody poškodená
uviedla, že jej v tento deň obžalovaný uhradil sumu 3750 eur a neuplatňuje si už tak žiadnu náhradu
škody. Vo svojej výpovedi poškodená taktiež uviedla, že sa s obžalovaným spoznali na sociálnych
sieťach, 3 krát až 4 krát sa stretli a poznajú sa asi od roku 2018. S obžalovaným si telefonovali skoro

každý deň, pričom to boli dlhé telefonáty, bavili sa o všetkom a mala o ňom obraz. Vedela, že býva v
Banskej Bystrici, že je rozvedený, že podniká v oblasti stavebníctva a v tom čase prerábal v nemocnici
operačné sály, kde robil elektrotechniku, kachličky, pričom mal svoj tím a on zabezpečoval materiál.
Na tému peňazí sa veľmi nebavili až v januári, keď mu prvýkrát požičala tak sa dozvedela, že má
nedoplatky na zdravotnom poistení, a že 15.01. je posledný deň splatnosti. K úhradám, ktoré posielala

na číslo bankového účtu poškodená uviedla, že vie, že meno majiteľky účtu bolo M., ale priezvisko si
už nepamätá a na toto číslo účtu posielala peniaze ešte aj vo februári alebo až v marci a bolo to 4 krát.
K pôžičkám taktiež uviedla že požičala obžalovanému aj v máji sumu 800 eur alebo to bolo 2 krát po
500 eur, pričom to už bolo z iného účtu a v lete mu poslala 800 eur a dala 50 eur. K platbám, ktoré sa
posielali na účet pani M., poškodená uviedla, že vedela, že to mal byť účet právničky, exekútorky a

týkalo sa to pozdĺžnosti voči zdravotnej poisťovni. Poškodená tvrdila, že číslo účtu a meno tej osoby jej
poslal obžalovaný. K pôžičkám v máji 2021, poškodená uviedla, že obžalovaný jej povedal, že potrebuje
peniaze, nakoľko potrebuje kúpiť materiál a tvrdil, že je to na jeho účet. Poškodená však nevedela,
uviesť, či to bolo 2 krát po 400 alebo 2 krát po 500 eur. K pôžičke z júna 2021 poškodená uviedla,
že si na to pamätá, že jej obžalovaný volal a aj predtým jej o tom hovoril, že sa mu stále kazí auto a

povedal jej, že išiel za zákazníkom, že sa mu pokazilo auto, že je už opravené v servise a potrebuje
vyplatiť za opravu. Dal jej aj číslo účtu, kde poslala peniaze a potom jej volal a ďakoval. K ďalšej pôžičke
z augusta 2021 poškodená uviedla, že obžalovanému dala do ruky 50 eur a ešte ju poprosil o sumu
500 eur alebo 400 eur, ktorú poslala na jeho účet a bola to pritom posledná čiastka, čo mu poslala.Poškodená nevedela uviesť presnú sumu s vysvetlením, že to už zabudla. Splatnosť všetkých pôžičiek
bola dohodnutá po vykonaní zákazky, ktorú mal obžalovaný, pričom malo ísť o veľkú zákazku, ktorú keď
dokončí, tak jej všetko vráti naraz. Poškodená vo svojej výpovedi taktiež uviedla, že prvé pôžičky boli na

vyžiadanie od obžalovaného, išlo pritom o 2 alebo 3 prvé pôžičky a tá ďalšia bola z jej iniciatívy, nakoľko
sa ho raz aj pred 15. dňom v mesiaci pýtala, či má peniaze, či to už zaplatil, pričom jej obžalovaný
povedal, že to od nej už nemôže žiadať, ani to veľmi nechcel a bolo mu to trápne. Podľa poškodenej,
to bolo takto asi tretí alebo štvrtý mesiac v poradí tých pôžičiek a dohodli sa, že to vráti všetko naraz,
že má tu zákazku. Písomnú zmluvu o pôžičkách však nespisovali. Poškodená sa taktiež vyjadrila, že si

obžalovaného po pôžičkách nepreverovala, ale až potom ako jej právnik písal trestné oznámenie, tak ho
preveroval. Zistila, že ho nenašli v registri podnikateľov, pretože si myslela, že sa volá B. a obžalovaný
sa volal B. a taktiež hľadala aj tú pani M., ale ohľadne nej zistila, že má alebo mala stavebnú firmu
a na ostatných mala len čísla účtov, tak si nevedela nič overiť. K exekúciám, ktoré mal mať obžalovaný,
poškodená uviedla, že o týchto nevedela, pretože sa o takých veciach nebavili. Poškodená bola vyzvaná
na odstránenie rozporu s výpoveďou z prípravného konania, nakoľko v prípravnom konaní uviedla,

že to začala zisťovať až po poslednej pôžičke v auguste 2021. K tomuto rozporu poškodená uviedla,
že o exekúciách, ktoré mal obžalovaný sa dozvedela až na výsluchu v Humennom. Poškodená ešte
k rozporu uviedla, že si myslí, že jej to povedal vyšetrovateľ, inak by mu nebola požičala. Taktiež vo
výpovedi tvrdila že sa s obžalovaným nikdy nebavili o peniazoch. Vo svojej výpovedi sa poškodená
vyjadrila aj ohľadne výziev na obžalovaného o úhradu predmetných pôžičiek, pričom obžalovaný jej už

následne nedvíhal telefón, a keď jej povedal, že aj peniaze mal, ale mu stále do toho niečo prišlo a
stále jej hovoril, že jej ich čestne vráti. Poškodená trvala na vyjadrení, že sa o veriteľoch obžalovaného
nebavili, nemala dôvod sa na to pýtať a ak by mala podozrenie, tak by mu nepožičala. Potvrdila že jej
raz obžalovaný volal, že je na ceste a chcel jej vrátiť 1500 eur, avšak ona trvala na vrátení celej sumy.
Vo svojej výpovedi sa poškodená zároveň vyjadrila, že vie o tom, že by jej obžalovaný vrátil peniaze,

pretože by hocikomu nepožičala.

NahlavnompojednávaníbolavypočutásvedkyňaL.L.,ktorákosobeobžalovanéhouviedla,žehopozná
ako zákazníka, pretože je živnostníčka. Priznala, že keď jej prišlo prvé predvolanie, tak nevedela o koho
ide, pretože ho pozná iba ako A., a vie, že má stavebnú firmu, nakoľko u nej nakupoval. Raz sa stalo,

že zaplatil neskôr a peniaze jej prišli na účet. Svedkyňa tvrdila, že ho pozná ako seriózneho zákazníka,
slušne vždy všetko zaplatil a raz jej to poslala na účet pani, ktorá u neho pracovala. Obžalovaného
osobne nekontaktovala, len cez známych si zisťovala o ňom informácie. Žiadnu pôžičku obžalovanému
neposkytla, a keď prišli peniaze na účet, tak to zaplatila za tovar. Obžalovaný jej pritom povedal, že
to zaplatí účtovníčka alebo nejaká žena z jeho blízkosti. Pre ňu to bol doplatok, pretože časť peňazí

dal hneď a časť peňazí povedal, že prídu od účtovníčky. Svedkyňa ďalej uviedla, že spolupracovala s
obžalovaným asi 2 roky a má predajňu farby, laky, drogériu, pričom predáva značkové farby a za to
obdobie od nej obžalovaný kupoval možno 4 až 5 krát. Bol to pre ňu malý zákazník. Pýtala sa aj kolegov
z Banskej Bystrice, u ktorých bol nakupovať a povedali jej, že je v pohode. Raz jej volal kolega, že
je obžalovaný u neho, pretože mu povedala, kde taký tovar kúpi aj v Banskej Bystrici, aby nechodil

až do Lučenca a kolega ho vybavil. Potom sa kolegu pýtala na obžalovaného a ten jej hovoril, že
je v pohode. Ani jeden z kolegov jej o obžalovanom nepovedal, že by s ním bol nejaký problém. Na
návrhprokurátorabolasvedkyňavyzvanánaodstránenierozporusvýpoveďouzprípravnéhokonania.V
prípravnom konaní uviedla, že peniaze, ktoré jej prišli na účet mali byť za pôžičku, keďže mal obžalovaný
nedoplatok na Sociálnej poisťovni a žiadal štát o nejakú dotáciu a taktiež mal pokazené auto. K rozporu

svedkyňa uviedla, že to bolo tak, že on nemal zaplatený ten materiál, ale povedal, že potrebuje peniaze
preG.N.,O.I.A.nejakýproblémamápokazenéauto.Otejpoisťovnieštevedela,žetomuselobyťvtedy
vyplatené v ten deň, preto mu povedala, že jej stierku vyplatí na jej účet. Zároveň bola svedkyňa vyzvaná
aj na odstránenie rozporu, nakoľko na hlavnom pojednávaní uviedla, že si s obžalovaným nepísali a v
prípravnom konaní sa vyjadrila, že jej potom obžalovaný písal. K tomuto rozporu svedkyňa uviedla, že

jej píše veľa zákazníkov, je rada, keď jej niekto napíše na sviatok, ale iné jej obžalovaný neposielal.

Svedok A. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná, je to známy jeho brata a brat
ho prosil, aby mu pomohol, pretože aj obžalovaný pomáhal jeho bratovi. Vedel, že sa obžalovanému
pokazilo auto niekde mimo Banskej Bystrice, a keďže predtým obžalovaný pomáhal bratovi, tak

pomáhal obžalovanému zháňať autodiely, a potom mu od pána alebo od pani prišli peniaze. On iba
zabezpečoval nákup autodielov, ale kto zabezpečoval montáž, to už svedok nevedel uviesť. Svedok
taktiež tvrdil, že mu najprv prišli peniaze, a potom objednával autodiely, pričom si nepamätal, či sa to
doplácalo, či to bolo 800 eur alebo či niečo z toho vracal, pretože išlo o používané autodiely. Výšku sumy,ktorú mu mal obžalovaný zložiť na účet, určoval svedok odhadom. Jednalo sa pritom o auto značky
Hyundai. Z dôvodu rozporu v predchádzajúcich výpovediach svedka z prípravného konania, boli na
návrhprokurátoraprečítanéčastizápisniceovýsluchusvedka.Vprípravnomkonanísvedok razuviedol,

že to bola suma 332 eur za autodiely a na účet mu prišla hotovosť 800 eur a taktiež v prípravnom konaní
uviedol, že obžalovanému dal náhradné diely a asi sumu 468 eur, pričom v ďalšej výpovedi v prípravnom
konaní uviedol, že autodiely boli v hodnote 480 eur a zháňal len nové autodiely a po prijatí finančných
prostriedkov od pani E. vo výške 800 eur na jeho účet, predmetné autodiely odovzdal obžalovanému a
zvyšok finančných prostriedkov mu vrátil v hotovosti. Svedok k rozporu uviedol, že to bolo tak, že boli

aj nové, aj používané diely, diktoval pri prvom výsluchu tie sumy, ktoré mal poznačené v mobile a je
možné, že to bolo len za tie nové diely, pretože nemohol vedieť tie iné diely, za akú budú sumu. Diktoval
to vtedy vo svojej výpovedi z SMS správy, ktorú posielal obžalovanému, koľko budú stáť tie nové diely.

So súhlasom obžalovaného, obhajcu a prokurátora boli prečítané zápisnice o výsluchu svedkyne JUDr.
Eleny Rafaelisovej z prípravného konania. Z výpovede svedkyne vyplýva že nikdy nepracovala ako

súdny exekútor, ale v minulosti robila exekútorku pre Daňové riaditeľstvo, a to do roku 1999. Obžalovaný
je jej nájomcom a mal dohodnutý nájom vo výške 345 eur, neskôr 368 eur a potom vo výške 399 eur
mesačne, ktoré posielal na účet. Poškodenú D. E. nepozná, ale obžalovaný jej povedal, že táto osoba
mu má vyplatiť za práce, tak mu ich pošle ako nájomné za byt na jej účet. Všetky peniaze, ktoré prijala od
pani D. E. boli za nájom. Svedkyňa potvrdila že dňa 15.01.2021 obdŕžala sumu 345 eur, dňa 15.02.2021,

15.03.2021, a 15.04.2021 sumy po 368 eur a dňa 13.08.2021 400 eur.

V podanom trestnom oznámení poškodená D. E. uviedla že začiatkom januára 2021 sa pán A. B.,
ktorí s ňou komunikoval z telefónneho čísla XXXX XXX XXX a čísla XXXX XXX XXX sťažoval, že je
na jeho firme vedená exekúcia, pretože mu dlžia obchodní partneri a požiadal ju o úhradu niekoľkých

splátok exekútorke JUDr. Elene Rafaelisovej, ktorej potom poslala na číslo účtu, ktorej jej obžalovaný
dal dňa 15.01.2021 sumu 345 eur, dňa 15.02.2021, 15.03.2021 a 15.04.2021 čiastky po 368 eur.
Následne ju pán B. žiadal o ďalšiu pôžičku, ktorú nutne potreboval na pokrytie nákladov firmy, aby mohol
dokončiť zákazky, a preto mu poslala 17.05.2021 sumu 500 eur na účet, ktorý uviedol a následne aj
dňa 20.05.2021 ďalšiu čiastku 500 eur. Z dôvodu problémov s autom, ktoré mal obžalovaný v servise

a nemohol sa k nemu dostať, pretože nemal zaplatenú faktúru za servisné práce, tak ju požiadal o
ďalšiu pôžičku vo forme vyplatenia tejto faktúry, kde jej aj uviedol číslo účtu pána A. P., ktorý mal vlastniť
autoservis. Poslala tak na jeho žiadosť na uvedené číslo účtu sumu 800 eur. Pri osobnom stretnutí v
Banskej Bystrici mu na výslovnú žiadosť v hotovosti dňa 11.08.2021 požičala sumu 50 eur a 13.08.2021
znova po úpenlivých prosbách zaslala na účet exekútorky JUDr. Eleny Rafaelisovej čiastku 400 eur. Pri

všetkých pôžičkách ju pán B. ubezpečoval, že všetky požičané sumy bez problémov vráti v lehote pár
týždňov hneď ako bude mať úhrady za fakturované dodávky tovarov a služieb. Do podania trestného
oznámenia však obžalovaný nevrátil z požičanej sumy ani cent a prestal s ňou komunikovať.

K trestnému oznámeniu boli predložené aj výpisy z účtu zo G. G. IBAN G. XX XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX zo dňa 15.01.2021, 15.02.2021, 15. 3. 2021 a 14.04.2021, z ktorých vyplýva, že na účet IBAN
G. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX boli zasielané úhrady. Z výpisu zo dňa 15.01.2021 vyplýva že
bola zaslaná dňa 15.01.2021 na účet IBAN G. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX suma 345 eur s
poznámkou pre príjemcu JUDr. Elena Rafaelisová splátka 2/2021. Z výpisov z účtu zo dňa 15.02.2021,
15.03.2021 a 14.4.2021 vyplýva, že boli takto zaslané čiastky po 368 eur, pričom ako poznámka pre

príjemcu je vo výpise zo dňa 15.2.2021 uvedené JUDr. Elena Rafaelisová mes. splátka marec 2021, vo
výpisezodňa15.03.2021jeuvedenápoznámkaprepríjemcusplátka04/2021aJUDr.ElenaRafaelisová
a vo výpise zo dňa 14.04.2021 je ako poznámka pre príjemcu uvedené splátka máj 2021. Z výpisu účtu
v J. C. k účtu číslo G. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že držiteľom karty je E. D. a dňa
13.08.2021 bola na účet G. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zaslaná platba vo výške 400 eur. Z

tohto účtu bola vykonaná aj dňa 15.06.2021 platba cez internet vo výške 800 eur na účet IBAN G. XX
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom názov príjemcu účtu je uvedené meno A. P.. Z tohto účtu boli
vykonané aj úhrady dňa 17.05.2021 a 20.05.2021 po 500 eur na účet G. XX XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX. Pri platbe je informácia pre príjemcu s uvedením mena poškodenej. Poškodená k trestnému
oznámeniu predložila aj rukou písaný prehľad poskytnutých súm, ktoré korešpondujú s predloženými

výpismi z účtov poškodenej.

Svedkyňa D. M. J. predložila v prípravnom konaní nájomnú zmluvu uzavretú medzi ňou ako
prenajímateľom a nájomcom A. B., predmetom ktorej je nájom bytu číslo X Q. I. K. B. F. XX v BanskejBystrici. Nájomná zmluva bola uzavretá dňa 01.10.2018 na dobu určitú od 01.11.2018 do 30.06.2019,
pričom z predložených dodatkov číslo X, B. X, B. X, B. X, číslo 5 a číslo 6 vyplýva že sa predlžovala
doba nájmu v zmysle dodatku číslo 6 do 31.12.2022. Z nájomnej zmluvy taktiež vyplýva, že nájomné

bolo určené vo výške 362 eur a v zmysle dodatku číslo 4 zo dňa 01.01.2021, ktorým sa predĺžila doba
nájmu do 30.12.2021 bola zároveň upravená výška nájomného na sumu 368 eur mesačne. Na základe
dodatku číslo 5 zo dňa 01.07.2021 bolo menené nájomné na sumu 399 eur mesačne .

Z lustrácie k telefónnym číslam XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX vyplýva, že obe telefónne čísla sú

evidované na meno vlastníka A. R..

Podľa výpisu zo živnostenského registra na meno A. B. H., S. 10835172, miesto podnikania Tr.
SNP 39, Banská Bystrica mal podnikateľský subjekt evidované predmety podnikania : montáž opravu
údržbu elektrických zariadení, výrobu montáž a servis zariadení spotrebnej elektroniky a obchodná
a sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti mimo riadnej prevádzky, pričom deň

zániku oprávnenia v zmysle tohto výpisu je dátum 01.05.2022, kedy podnikateľský subjekt ukončil
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania.

Ohľadne svedka A. P. bola vykonaná lustrácia vo výpise zo živnostenského registra, pričom z tejto
súd zistil, že prevádzkarňa v mieste podnikania B. XXX bola zrušená 03.10.2007 a od 09.04.2018 má

A. P. evidovaný v živnostenskom registri ako predmet podnikania kúpu tovaru na účely jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti a dokončovacie stavebné práce pri
realizácii exteriérov a interiérov iné predmety podnikania, ktoré mal svedok evidované zanikli ku dňu
03.10.2007.

Podľa správy Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 26.05.2022 A. B. má evidovanú adresu na
doručovanie Tr. SNP 39, Banská Bystrica, má evidované aj IČO: 10835172. Podľa správy, daňový
subjekt ukončil živnosť od 01.05.2022 a správca Dane neeviduje o neho žiadny bankový účet. Daňový
subjekt, podľa tejto správy, nepodal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2020 a 2021, pričom
posledné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby podal za zdaňovacie obdobie roku 2018.

Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe dožiadania oznámila, že účet číslo XXXXXXXX/XXXX je vedený
na meno M. J. a z pripojeného výpisu z účtu, ktorý banka predložila vyplýva, že dňa 15.01.2021 bola
bezhotovostným vkladom z čísla účtu G. XXXXXXXXXXXXXX XXXXXXXX od D. E. zaslaná suma 345
eur so správou pre príjemcu JUDr. Elena Rafaelisová splátka 2/2021. Dňa 15.02.2021 bola z tohto

istého účtu prijatá platba vo výške 368 eur so správou pre príjemcu JUDr. Elena Rafaelisová mesačná
splátka marec 2021. Dňa 15.03.2021 bola takto prijatá suma 368 eur taktiež so správou pre príjemcu
JUDr. Elena Rafaelisová splátka 04/2021 a dňa 14.04.2021 bola z toho istého účtu prijatá suma 368
eur so správou pre príjemcu splátka máj 2021. Z výpisu účtu Eleny Rafaelisovej taktiež vyplýva, že dňa
16.08.2021 bola z čísla účtu G. XX XXXXXXXX XXXX XXXX XXXX od D. E. prijatá suma 400 eur.

Zo správy UNICREDIT Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. zo dňa 20.05.2022 vyplýva že L. L.
má v tejto banke vedený účet číslo G. XX XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX. Podľa pripojeného výpisu
z predmetného účtu bola na tento účet dňa 18.05.2021 prijatá platba vo výške 500 eur s poznámkou
D. E. z čísla účtu G. XX XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX a taktiež aj dňa 21.05.2021 vo výške 500 eur

s poznámkou D. E..

Podľa správy Tatrabanky, a.s. je majiteľom a jediným disponentom účtu G. XX
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX A. P.. Z pripojeného výpisu účtu vyplýva že dňa 15.06.2021 bola prijatá
platba vo výške 800 eur z účtu G. XX XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX D. E..

Podľa odpovede Okresného súdu Banská Bystrica, voči obžalovanému sú za obdobie od 01.04.2017
ku dňu 15.06.2022 vedené na Okresnom súde živé exekúcie, v ktorých bol súdny exekútor
poverený vykonávaním exekúcie. Z výpisu vyplýva, že ide o 8 exekučných konaní vedených pod
spisovými značkami 76Ek/1512/2018 o vymoženie 10 eur pre oprávneného mesto Banská Bystrica;

40Ek/1450/2018 o vymoženie 674,66 eur pre oprávneného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s.;
10Ek/258/2019 o vymoženie 885,64 eur pre oprávneného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s;
13Ek 307/2020 o vymoženie 862,26 eur pre oprávneného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s.;
27Ek/1004/2021 o vymoženie 846,79 eur pre oprávneného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s.;54Ek/2895/2021 o vymoženie 450 eur pre oprávnenú M. C., 36Ek/58/2022 o vymoženie 687,96 eur
pre oprávneného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s.; a 58Ek/522/2022 o vymoženie 70,91 eur
pre oprávneného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s.. Vedením týchto exekúcií bol poverený súdny

exekútor JUDr. Ján Debnár, ktorý v správach zo dňa 16.05.2022 k jednotlivým exekučným konaniam
uviedol, že do dnešného dňa neboli vymožené žiadne finančné prostriedky od povinného pričom bolo
zistené, že povinný, teda obžalovaný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť, nedisponuje žiadnym bankovým účtom a nie je vedený Sociálnou poisťovňou. Podľa
predloženého výpisu exekúcii voči obžalovanému evidujú aj archívne ukončené exekučné spisy.

Slovenska exekútorská komora listom zo dňa 24.08.2022 oznámila že neevidovala a ani neeviduje
súdnu exekútorku menom JUDr. Elena Rafaelisová.

Podľa správy o stave exekúcie od exekútorky D. G. L. zo dňa 12.05.2022, táto vykonávala voči
obžalovanému 3 exekučné konania, pričom pod sp. zn. EX 103/2003 bolo vydané dňa 17.06.2020

upovedomenie o zastavení starej exekúcie voči, ktorému podal oprávnený dňa 15.07.2020 námietky.
V predmetnom konaní bola pohľadávka vymožená čiastočne predajom spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnosť. Následne po predaji podielu na nehnuteľnosti sa nepodarilo zistiť a zaistiť žiaden ďalší
majetok povinného, exekúcia bola zastavená. V exekúcii vedenej pod spisovou značkou EX 104/2003
bolo dňa 01.06.2021 vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie a dňa 07.07.2021 bolo súdu

zaslané oznámenie o skončení starej exekúcie. V danom konaní nebola pohľadávka vymožená ani
čiastočne. V konaní EX 70/2016 v prospech mesta Banská Bystrica podal oprávnený návrh na
zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Z pripojeného uznesenia OOPZ Lučenec, ČVS: ORP-417/LC-LC-2019 zo dňa 28.06.2019 vyplýva že

podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku bola vec podozrenia z prečinu podvodu podľa § 221
ods. 1 Trestného zákona, ktorej skutku sa mal na základe trestného oznámenia M. C. dopustiť A. B.
odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2
Trestného poriadku. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva že M. C. podala trestné oznámenie, v ktorom
uviedla, že sa s A. B. zoznámila prostredníctvom internetu. Vedela, že je z Banskej Bystrice, písali si

cez aplikáciu F. a dokonca si dohodli stretnutie, kde bol aj za ňou v obci na aute staršej značky, pričom
sa jej predstavil ako podnikateľ. Neskôr ju kontaktoval telefonicky z telefónneho čísla XXXXXXXXXX,
že sa ocitol v problémoch, že nebude mať vyplatené faktúry, že sa mu niečo pokazilo v J. nemocnici
a potrebuje peniaze vložiť na účet nemocnice, aby mu potom mohli na jeho účet nabehnúť. Dala mu
peniaze v sume 450 eur, pričom ona si tieto požičala od svojho krstného otca a tieto peniaze odovzdala

v jeho aute. Z uznesenia taktiež vyplýva, že bol vypočutý A. B., ktorý svoj záväzok nepoprel, ale uviedol,
že je ochotný ho uhradiť.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že obžalovaný nebol v období od roku
2020 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a takisto nepoberal nikdy žiadnu štátnu sociálnu dávku.

Evidovaný je až od 01.05.2022 a táto evidencia trvá. Nikdy predtým nebol evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie.

Podľa správy Sociálnej poisťovne zo dňa 01.06.2022, obžalovaný nemá aktívnu registráciu v Sociálnej
poisťovni a od 01.01.2020 nepoberal nemocenské dávky v nezamestnanosti, ani dôchodok a z

predloženej evidencie vyplýva, že bol evidovaný ako SZČO od 01.07.2018 do 30.06.2020 a predtým od
30.05.1994 do 30.06.2003.

Podľa evidenčnej karty vozidla je motorové vozidlo C. XXX T. značky Hyundai EF Sonata evidované na
vlastníka a držiteľa N. U., pričom toto vozidlo je exekútorský blokované od 27.10.2021 .

Mesto Banská Bystrica v správe zo dňa 20.12.2022 uviedlo že voči obžalovanému nemajú žiaden
záznam o spáchaní priestupku. Je vedený v zozname daňových dlžníkov ako daňový dlžník na
miestnych daniach a poplatkoch k 31. decembru predchádzajúceho roka vo výške 450,65 eur .

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný raz súdny trestaný a to ešte v roku 2001 pre trestný čin
marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb,
za čo mu bol uložený peňažný trest 6000,- Sk a náhradný trest 1 mesiac, pričom peňažný trest bol
zaplatený dňa 30.12.2003 a odsúdenie je zahladené.Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný má v období od
30.5.2018 do 29.5.2024 evidovaných 11 priestupkov, pričom všetky sa týkajú porušenia pravidiel cestnej

premávky, buď nerešpektovanie dopravného značenia, používanie mobilného telefónu počas vedenia
vozidla, prípadne za osvetlenie na vozidle, za technický stav vozidla a prekročenie rýchlosti.

Trestnéhočinupodvodupodľa§221ods.1Trestnéhozákonasadopustí,ktonaškoducudziehomajetku
seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na

cudzom majetku malú škodu. Pre naplnenie zákonných znakov podľa odseku 2 uvedeného paragrafu
sa vyžaduje spôsobenie väčšej škody.

Objektívna stránka trestného činu je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu,
pričom pozostáva z konania ( protiprávneho konania páchateľa ), následku a príčinného vzťahu medzi
konaním a následkom. Je v podstate definíciou toho – ktorého trestného činu, popisuje trestný čin

a tým ho zároveň aj odlišuje od ostatných trestných činov. Od subjektívnej stránky sa odlišuje tým,
že popisuje znaky, ktoré existujú v objektívnej realite, ktoré sú postrehnuteľné aj iným osobám ako
páchateľovi, a ktoré menia určité vzťahy vo vonkajšom svete; naproti tomu subjektívna stránka popisuje
okolnosti, ktoré sú „vo vnútri“ páchateľa a nie sú postrehnuteľné inými osobami, avšak ktoré je možné
zistiť práve zo spôsobu spáchania trestného činu, t.j. najmä z konania páchateľa vo vonkajšom svete

a ním spôsobeného následku.

Pri trestnom čine podvodu objektívna stránka zahŕňa jednak to, že páchateľ uvedie niekoho do omylu
alebo využije niečí omyl ( konanie ), že táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu
( príčinná súvislosť medzi konaním a následkom ), že touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku

malá škoda ( následok vo forme škody ) a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí ( následok
vo forme obohatenia ).

Konaním je vo všeobecnosti prejav vôle človeka vo vonkajšom svete. Na trestnoprávne relevantné
konanie sa vyžaduje, aby konanie vôľovo „patrilo“ subjektu a aby ho tento subjekt aj prejavil vo

vonkajšom svete. Je nevyhnutné, aby tento prejav vôle napĺňal znaky skutkovej podstaty ( objektívnej
stránky ) konkrétneho trestného činu.

Pokiaľ sa týka konania ako znaku objektívnej stránky trestného činu podvodu, základná skutková
podstata pozná dve formy protiprávneho konania, teda konaním pri trestnom čine podvodu je uvedenie

iného do omylu – aktívne konanie vo vzťahu k mýliacej sa osobe; páchateľ sám uvádza inej osobe
nepravdivé skutočnosti alebo zatajuje pravdivé skutočnosti a druhou formou je využitie omylu iného –
pasívne konanie vo vzťahu k mýliacej sa osobe.

Spúšťacím mechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo využívanie

omylu iného, pretože len v prípade, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti
s omylom inej osoby, môže ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Omyl je rozpor predstavy so
skutočnosťou. Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje, aby
páchateľ vedel o tom, že uvádza iného do omylu, teda aby vedel, že skutočnosti, ktoré uvádza nie sú
v súlade so skutočnosťou, pričom súčasne musí mať určitú „kvalitu“ ( nestačí akákoľvek nepravda )

a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Musí byť objektívne
zistiteľné, že osoba, ktorá mala uvádzať nepravdivé informácie inej osobe, skutočne neuvádzala
pravdivé informácie

Omyl je akákoľvek predstava, ktorá sa nezhoduje so skutočnosťou, pričom uvedenie do omylu nie je

podmienené úskočnosťou a osobitnou záludnosťou, stačí len obyčajné nepravdivé tvrdenie, ktorého
nepravdivosť nie je možné na prvý pohľad a bez predchádzajúceho pátrania poznať, a ktoré je spôsobilé
vyvolať nesprávnu predstavu a vzbudiť vieru v pravdivosť u oklamanej osoby.

K príčinnému vzťahu medzi konaním a následkom pri trestnom čine podvodu súd uvádza, že za trestný

čin podvodu je možné považovať len také protiprávne konanie, ktorým bol tento následok na majetku
spôsobený práve v dôsledku uvedenia do omylu alebo využitia omylu iného. Aby mohlo ísť o naplnenie
všetkých znakov trestného činu podvodu je nevyhnutné, aby škoda na cudzom majetku a obohatenie
iného mali základ ( príčinnú súvislosť ) práve „v podvodnom konaní“ páchateľa.NásledkomtrestnéhočinupodvodusarozumieporušeniealeboohrozeniezáujmuchránenéhoTrestným
zákonom, podvodným konaním útočí páchateľ na cudzí majetok. Obohatením sa je potrebné rozumieť

neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného, toto je opakom škody, ktorá vzniká
na inom majetku. Výška obohatenia sa nemusí rovnať spôsobenej škode. Obohatenie je základným
znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu, nevyžaduje sa však jeho minimálna určitá výška,
obohatenie však musí byť neoprávnené, musí byť protiprávne.

Subjektívna stránka trestného činu podvodu zahŕňa znaky vnútorné, týkajúce sa psychiky páchateľa.
Najvýznamnejším z týchto psychických vzťahov páchateľa je zavinenie, ktoré je podmienkou trestnej
zodpovednosti pri všetkých trestných činoch, je obligatórnym znakom subjektívnej stránky trestného
činu. Zavinenie vyjadruje vnútorný psychický vzťah páchateľa k určitým skutočnostiam, ktoré zakladajú
trestný čin, vyjadruje psychický vzťah páchateľa k zamýšľanému následku, zavinenie je vybudované
na vedomostnej zložke a vôľovej zložke a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom

skutkovej podstaty trestného činu.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu je kľúčovým
preukázanie úmyslu páchateľa. K naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nie je totiž dostatočné
následok len spôsobiť, ale je nevyhnutné ho aj zaviniť.

Skutková podstata trestného činu podvodu vyžaduje úmyselné zavinenie, ktorým zavinením musia
byť pokryté všetky znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Ak by úmyselné
zavinenie nebolo dané čo i len k jednému znaku základnej skutkovej podstaty, nemožno vyvodiť
trestnú zodpovednosť za spáchanie trestného činu podvodu. Okolnosti subjektívneho charakteru možno

spravidladokazovaťlennepriamozokolnostíobjektívnejpovahy,zktorýchsadápodľazásadsprávneho
( logického) myslenia usúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených
Trestným zákonom, pričom záver o subjektívnej stránke trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti,
ktoré nastali až po spáchaní trestného činu.

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods. 12
Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti tak
ako boli pri zachovaní totožnosti skutku uvedené v obžalobe sa stali, no súd upravil skutky v zmysle
záverov vykonaného dokazovania a nižšie uvedeného. Zároveň však dospel aj k záveru o oslobodení
obžalovaného pre čiastkový útok špecifikovaný v oslobodzujúcej časti rozsudku.

Pokiaľ obžalovaný uvádza, že nechcel poškodenú podviesť, tak radom dôkazov bol v konaní preukázaný
opak. Aj samotná výpoveď obžalovaného vyznieva nepresvedčivo a súd ju vyhodnotil ako tendenčnú
v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaný tvrdí, že poškodenú nepodviedol, nakoľko vždy
vedela, že peniaze idú tretím osobám a musela si byť toho vedomá. Takéto tvrdenie však obžalovaného

nemôže zbavovať viny. Zároveň je toto tvrdenie v rozpore s výpoveďou poškodenej D. E., nakoľko
poškodená tvrdila, že v prípade pôžičky v máji 2021 jej obžalovaný tvrdil, že to posiela na jeho účet. Súd
neuveril ani tvrdeniu obžalovaného, že nevie prečo si poškodená myslí, že JUDr. Elena Rafaelisová
bola exekútorka, nakoľko mal súd z výpovede poškodenej preukázané, že táto mala informáciu od
obžalovaného, že posiela peniaze za obžalovaného za dlh na zdravotné poistenie, a že je to exekútorka.

Súd pritom poškodenej uveril, a to aj s ohľadom na preukázanie ďalších zámienok k pôžičkám. Tvrdenie
obžalovaného, že je to chybná informácia, ako aj jeho vyjadrenia, že nevedel, že budú dôležité okolnosti,
ktoré bude komunikovať pri pôžičkách, súd vyhodnotil jednoznačne len ako snahu obžalovaného zbaviť
satrestnejzodpovednosti,nakoľkopráveskutočnosti,ktorépoškodenej,prípadneďalšímsvedkovvtejto
veci, ktoré v súvislosti s predmetnými pôžičkami prezentoval, majú podstatný vplyv pre rozhodnutie súdu

o jeho trestnej zodpovednosti. Práve okolnosti, za ktorých došlo k pôžičkám, aké informácie o týchto
pôžičkách poškodenej podal, ale aj svedkom L. L., D. M. J. a A. P., viedli súd k záveru, že v danom
prípade došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty podvodu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
výpis z účtu svedkyne JUDr. Rafaelisovej ( napr. čl. 138), kde je ako poznámka k úhrade uvedené, že
je to splátka 2/2021. Súd tak uveril poškodenej, že v prípade zasielanie financií na účet JUDr. Eleny

Rafaelisovej,sitátomyslela,žeišlooúhradunedoplatkovnazdravotnompoisteníauverilajjejvýpovedi,
že si myslela, že to posiela na účet exekútorky. Taktiež aj výpovede svedkov L. L. a A. P. viedli súd
k záveru, že obžalovanému a týmto svedkom v určitých okolnostiach neuveril a uveril práve výpovedi
poškodenej D. E.. U oboch svedkov, podľa názoru súdu, bola snaha obžalovanému pomôcť.Poškodená D. E. popísala poskytovanie pôžičiek obžalovanému, pričom jej výpoveď je podporovaná aj
výpismi z účtov, jednak samotnej poškodenej, ale aj svedkov D. M. J., A. P. a L. L.. Aj keď nie všetky

sumy uviedla poškodená na hlavnom pojednávaní presne, súd mal v nadväznosti na výpisy z účtu,
podané trestné oznámenie s rukou písanými sumami pôžičiek jednoznačne preukázané poskytnuté
sumy pôžičiek, ako aj dátum ich poskytnutia. Súd výpovedi poškodenej uveril, nakoľko v jej výpovedi
nezistil také okolnosti, pre ktoré by jej výpoveď nebola vierohodná. Aj keď na jednej strane poškodená
po odstraňovaní rozporov tvrdí, že o exekúciach obžalovaného nevedela a na druhej strane uviedla, že

posielala peniaze na účet exekútorky, súd tento rozpor vyhodnotil ako určitú nevedomosť poškodenej,
avšak nie v takom rozsahu, aby výpovedi poškodenej neuveril a nemohol z nej vychádzať.

Z výpovede poškodenej mal súd pritom preukázané, že jednotlivé pôžičky poskytla obžalovanému vždy
pod určitou zámienkou zo strany obžalovaného na jeho vyžiadanie, okrem jednej pôžičky, pre ktorú
ako čiastkový útok súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Takto pod zámienkou úhrady dlhu na

zdravotnom poistení za obžalovaného na jeho požiadanie na účet domnelej exekútorky poškodená
poslala finančné prostriedky v januári 2021 v sume 345,- eur a následne od januára ešte aj nasledujúce
mesiace vo februári v sume 368,- eur, v marci v sume 368,- eur a v auguste sumu 400,- eur. Z výpovede
poškodenej mal súd preukázané, že na účet D. M. J. boli z jej strany posielané finančné prostriedky
práve v domnení, že ich posiela vždy na ten účel, že sú to podlžnosti v zdravotnej poisťovni, preto má

súd za to, že aj pôžička zo dňa 13.8.2021 bola podľa výpovede poškodenej vyžiadaná na tento účel, čo
je premietnuté v skutkovej vete tohto čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu.

Svedkyňa D. M. J. nie je a nebola podľa správy Slovenskej komory exekútorov exekútorkou, ale
z výpovede obžalovaného, ale aj svedkyne D. M. J., ako aj predloženej nájomnej zmluvy bolo

preukázané, že táto svedkyňa bola prenajímateľkou bytu, kde obžalovaný býval. Poškodená tak
poukazovala svedkyni finančné prostriedky ako nájom bytu, v čom vidí v tomto konaní obžalovaného
súd jednoznačne podvodné konanie, nakoľko aj svedkyni JUDr. Elene Rafaelisovej zasa uviedol, že
nájomné prídu od osoby, ktorá mu má vyplatiť za práce. Práve všetky tieto okolnosti poukazujú na
úmysel obžalovaného uviesť poškodenú do omylu. Jednotlivé pôžičky poskytnuté obžalovanému na

tento účel súd pritom považuje za samostatné čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, ktoré
aj keď sú popísané ako vylákané pod jednou zámienkou, s ohľadom na postupné vyžiadanie týchto
pôžičiek osobitne v jednotlivých mesiacoch sú samostatnými čiastkovými útokmi len zhrnutými v jednom
bode, nakoľko išlo o totožné dôvody poskytnutia pôžičiek.

K pôžičkám zo dňa 17.5.2021 a 20.5.2021 po 500,- eur súd považuje za potrebné uviesť, že aj v prípade
týchto pôžičiek došlo k podvodnému konaniu zo strany obžalovaného, nakoľko obžalovaný vo svojej
výpovedi tvrdil, že to bolo za stavebný materiál, čo tvrdila aj svedkyňa L. L., avšak jej výpovedi súd
neuveril. Svedkyňa L. L. vo svojej výpovedi tvrdila, že si preverila cez známych obžalovaného a zistila,
že je to seriózny človek. Svedkyňa pritom vypovedala, že vedela o obžalovanom len že sa volá A.

a nevedela, aké má priezvisko. Ďalej vo výpovedi zasa uviedla, že poslala obžalovaného za kolegom
na materiál v Banskej Bystrici, aby poňho nechodil až do Lučenca a následne si mala od tohto kolegu
zisťovať o obžalovanom informácie. Ak teda bol obžalovaný u tohto jej kolegu, kde ho poslala práve
svedkyňa, tak nie je zrejmé, ako mohol tento jej kolega o obžalovanom mať také informácie, ako tvrdí
svedkyňa, keď obžalovaný bol za týmto kolegom až potom, ako ho za ním poslala práve svedkyňa.

Taktiež nelogicky vyznieva aj tvrdenie svedkyne, že si obžalovaného preverovala a nevedela jeho
priezvisko, preto nie je súdu zrejmé, ako by to bez mena obžalovaného vedela zistiť. Nelogické je už
aj samotné preverovanie si obžalovaného, keď išlo o bežného zákazníka, ktorý nebol pre ňu významný
z hľadiska objednávok. Ak si zákazník nakúpi v predajni, zaplatí a odíde, nie je potom pre súd zrejmá
iniciatíva zo strany svedkyne o preverovaní si osoby obžalovaného. Súd preto tieto vyjadrenia vyhodnotil

akosnahuobžalovanémupomôcť. Nanávrhprokurátorabolazdôvodurozporovsvýpoveďousvedkyne
z prípravného konania, prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania. V prípravnom konaní
svedkyňa uviedla, že požičala obžalovanému, nakoľko mal nedoplatok na Sociálnej poisťovni a taktiež
sa mu aj pokazilo auto, požičala mu a mala jej to vrátiť účtovníčka. Na hlavnom pojednávaní však
svedkyňa tvrdila, že jej mala poslať účtovníčka peniaze za materiál, pričom súd jej vysvetleniu ohľadne

týchto rozporov neuveril a má za to, že je dôveryhodnejšia je výpoveď, že svedkyňa obžalovanému
požičala finančne prostriedky, ktoré potom obžalovaný pod zámienkou úhrady za materiál žiadal zaslať
od poškodenej. Súd taktiež poukazuje na správanie obžalovaného, ktorý aj túto svedkyňu kontaktoval
najskôr cez sociálnu sieť, tak ako aj poškodenú, (ako aj inú osobu, ako to vyplýva z uznesenia OOPZLučenec, aj keď v tomto prípade nebolo obžalovanému vznesené obvinenie), ako aj na vyjadrenia
svedkyne L. L., ktorej mal tvrdil o nedoplatkoch v Sociálnej poisťovni a o pokazenom aute, kde aj na
pokazené auto mu poslala finančné prostriedky poškodená v júni 2021. Súd pritom poukazuje aj na

správu zo Sociálnej poisťovne, z ktorej vyplýva, že v tom období obžalovaný nebol evidovaný v Sociálnej
poisťovni. Preto súd aj táto zámienku pre pôžičku vyhodnotil ako nezakladajúcu sa na pravdivých
tvrdeniach zo strany obžalovaného.

K odstraňovaniu rozporov vo výpovedi svedkyne L. L. z prípravného konania v nadväznosti na zápisnicu

o výsluchu svedkyne uskutočnenej v štádiu pred vznesením obvinenia obžalovanému, súd uvádza, že
aj napriek tomu, že táto výpoveď svedkyne bola pred vznesením obvinenia obžalovanému, svedkyňa
na hlavnom pojednávaní mohla k nej zaujať stanovisko pred prokurátorom, obžalovaným a jeho
obhajkyňou, preto má súd za to, že takto bola zachovaná zásada kontradiktórnosti, preto pripustiť
odstraňovanie rozporov aj z tejto zápisnice o výsluchu svedkyne a vychádzal z nej pri rozhodovaní.

Takto mal súd s ohľadom na výpoveď poškodenej D. E. o poskytnutí pôžičky obžalovanému, ako
aj výpismi z účtu, ale aj výpoveďou obžalovaného, ktorý tvrdil, že to bolo za stavebný materiál,
poskytnutie pôžičiek dňa 17.5.2021 a 20.5.2021 v sume po 500,- eur za preukázané. Zároveň mal súd
za preukázané, že aj v tomto prípade došlo k podvodu zo strany obžalovaného, nakoľko obžalovaný
mal zjavne dlh u svedkyne L. L., nakoľko mu táto požičala finančné prostriedky, avšak nie na stavebný

materiál, ale za iným účelom, preto ak poškodená D. E. zaslala finančné prostriedky na účet svedkyne
L. L. v sume spolu 1.000,- eur, obžalovaný ju uviedol do omylu a to aj pokiaľ išlo o účel pôžičky, ale
aj v otázke jej vrátenia, ku ktorej sa súd ešte vyjadrí nižšie. Aj v tomto prípade ide o čiastkové útoky
pokračovacieho trestného činu.

Taktiež súd konštatuje, že aj v prípade pôžičky zo dňa 15.6.2021 v sume 800,- eur došlo zo strany
obžalovanéhokpodvodu.VýpoveďsvedkaA.P.bolapoznačenásnahousvedkapomôcťobžalovanému,
nakoľko obžalovaný je známym jeho brata a pomáhal mu na stavbe. Súd však výpovedi svedka na
hlavnom pojednávaní neuveril a po výzve zo strany prokurátora na odstránenie rozporov z prípravného
konania, vychádzal práve z výpovede svedka z prípravného konania. Aj keď svedok tvrdil, že si

peniaze na kúpu a zháňanie dielov na motorové vozidlo od obžalovaného vypýtal vopred, a že
on zadával tú sumu, v prípravnom konaní uviedol, že po prijatí finančných prostriedkov odovzdal
diely obžalovanému a zvyšok peňazí. Teda pre súd vyplynulo, že autodiely svedok už mal a až po
prijatí prostriedkov od poškodenej ich odovzdal obžalovanému, čo je v rozpore s vyjadrením svedka
na hlavnom pojednávaní. Zároveň z výpovede svedka mal súd preukázané, že svedok motorové

vozidlo obžalovanému neopravoval, preto aj v prípade týchto informácii zo strany obžalovaného, ktoré
uviedol poškodenej, že motorové vozidlo už bolo opravené a finančné prostriedky uhrádza autoservisu,
poukazuje na uvedenie poškodenej do omylu aj v otázke účelu pôžičky.

Z výpovede poškodenej totiž vyplynulo, že posielala peniaze do servisu, kde bolo auto opravené, pričom

aj v tejto časti súd jej výpovedi uveril, preto aj pre tento čiastkový útok pokračovacieho trestného činu
uznal obžalovaného za vinného.

Napokon aj pôžičku v sume 50,- eur, ktoré v auguste 2021 poskytla poškodená D. E. obžalovanému
mal súd preukázanú, nakoľko súd uveril výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní. Súd v tejto

súvislosti poukazuje na skutočnosť, že výpoveď poškodenej ohľadne všetkých pôžičiek, okrem tejto
v sume 50,- eur, bola preukázaná aj výpismi z účtu, avšak tak ako už súd uviedol, súd nemal dôvod
neveriť poškodenej D. E., a preto aj v prípade tohto čiastkového útoku súd obžalovaného uznal za
vinného. Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že mu ich poškodená len tak poskytla, keď jej pomáhal
šoférovať, aby mal na cestu, a to s poukazom na celkové hodnotenie výpovede obžalovaného, ktorú

súd vyhodnotil ako snahu zbaviť sa trestnej zodpovednosti. V prípade tejto pôžičky síce nebola zo
strany obžalovaného preukázaná aj zámienka pre jej vylákanie, ktorá by nebola založená na reálnych
dôvodoch, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie o vine obžalovaného aj pre tento čiastkový
útok, a to s poukazom na úmysel obžalovaného k spáchaniu prečinu podvodu, ktorý je uvedený nižšie,
nakoľko už v čase vypýtanie si pôžičky nemal v úmysle ju vrátiť.

K úmyslu k spáchaniu prečinu podvodu obžalovaným o jednotlivých zámienkach pre poskytnutie
pôžičiek sa súd zaoberal pri jednotlivých pôžičkách. Pokiaľ však ide o úmysel obžalovaného už v čase
vyžiadania pôžičiek tieto finančné prostriedky nevrátiť, tu súd uvádza, že aj sám obžalovaný priznal,že mal požičané od bratov a od rodiny, pričom v tom období nedosahoval dostatočný príjem, ale len
taký, aby mu postačoval na réžiu. Zo správy o vedených exekučných konaniach, ktoré boli vedené
proti obžalovanému do roku 2021, teda v rozhodnom období a pred týmto rokom mal súd taktiež

preukázané, že obžalovaný mal zjavný problém s uhrádzaním svojich záväzkov. Aj okolnosti ohľadne
mena obžalovaného, kedy poškodená uviedla, že nemala informáciu o správnom mene obžalovaného
poukazujú na vedomosť obžalovaného už v čase vyžiadania a následne k poskytnutiu pôžičiek na
úmysel obžalovaného tieto požičané finančné prostriedky nevrátiť, čím jednoznačne uviedol poškodenú
do omylu, nakoľko obžalovaný poškodenej tvrdil, že jej tieto požičané finančné prostriedky vráti po

dokončení veľkej zákazky, čo pritom malo byť podľa trestného oznámenie v priebehu niekoľkých týždňov
od poskytnutia pôžičky dňa 11.8.2021. Napokon sa žiada taktiež uviesť, že daňové priznanie podával
obžalovaný naposledy v roku 2018, a v roku 2020 a 2021 nepodal daňové priznanie, teda je otázne,
akú činnosť vykonával a aký mal príjem, na základe ktorého by mohol po vykonanej zákazke vrátiť
poškodenej požičané finančne prostriedky. Taktiež súd poukazuje na správu Sociálnej poisťovne, podľa
ktorej bol obžalovaný ako SZČO ( čl. 204) ako odvádzateľ evidovaný v období od 1.7.2018 do

30.6.2020, a teda v čase pôžičky ani nebol evidovaný v Sociálnej poisťovni ako odvádzateľ SZČO.
S ohľadom na uvedené, súd upravil skutkovú vetu o doplnenie, že obžalovaný už v čase požičiavania
nemal úmysel tieto pôžičky vrátiť, ako aj úpravu, kedy súd upravil skutkovú vetu ohľadne požičiavania
na opravu motorového vozidla, kde ostalo len označenie továrenskej značky, nakoľko bližšie údaje
neboli prezentované zo strany poškodenej, obžalovaného ani svedka A. P.. Taktiež súd upravil skutkovú

vetu aj v časti, do kedy mali byť vrátené finančné prostriedky, a to v spojitosti s trestným oznámením,
nakoľko z tohto vyplynulo, že mali byť finančné prostriedky vrátené v lehote pár týždňov od pôžičky
dňa 11.8.2021, nakoľko sa poškodená k termínu vrátenia nevyjadrila, ale uviedla len že to malo byť po
vyplatení finančných prostriedkov za zákazku, ktorú obžalovaný realizoval.

Súd zároveň poukazuje na spôsob konania obžalovaného, ktorým bola poškodená uvedená do omylu,
kde obžalovaný využil skutočnosť, že sa prezentoval pred poškodenou ako podnikateľ, ukazoval jej
vykonávané zákazky a využil jej dôveru v ním prezentované skutočnosti, teda o porušení žiadnej
obvyklej miery opatrnosti nie je možné u poškodenej hovoriť, nakoľko nešlo o prvé stretnutie medzi
osobami, kde by došlo k požičaniu peňazí, ale obžalovaný sa s poškodenou stretával, telefonoval a tento

vzťah využil na uvedenie poškodenej do omylu.

Ak poškodená podala na obžalovaného trestné oznámenia, jej výpoveď o tom, že ju obžalovaný nechcel
podviesť je podľa názoru súdu ovplyvnená práve vrátením finančných prostriedkov pred hlavným
pojednávaním, preto toto jej vyjadrenie v žiadnom prípade nemôže obžalovaného zbavovať viny.

Na základe uvedeného teda súd uzatvára, že obžalovaný svojim konaním, kedy pod rôznymi
zámienkami popísanými vo výroku rozhodnutia vylákal od poškodenej postupne, čiastkovými útokmi
spolusumuvovýške3.331,-eurspáchaltrestnýčin,pričomvprípadekaždejpôžičkyideočiastkovýútok
pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a to s poukazom

na § 122 ods. 10 Trestného zákona ( uznesenie o vznesení obvinenia pre všetky čiastkové útoky, pre
ktoré bola podaná obžaloba bolo vydané dňa 17.10.2022 a doručené obvinenému dňa 28.11.2022
a tieto čiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich páchania, v predmete útoku,
ako aj jednotiaci zámer obžalovaného spáchať uvedený čin). Týmto konaním spôsobil obžalovaný po
spočítaní v prípade čiastkových útokov väčšiu škodu ( nad 2.660,- eur).

K úhrade škody zo strany obžalovaného je potrebné dodať, že ak by obžalovaný mal reálny záujem vrátiť
poškodenej, čo aj čiastočne požičané peniaze, tak mohol tieto finančne prostriedky vrátiť bez ohľadu
na to, či poškodená súhlasí s čiastočným vrátením, preto jeho tvrdenie, že chcel vrátiť časť požičaných
peňazí súd hodnotí ako účelové tvrdenie. Zároveň je ale potrebné uviesť, že prezentovaná snaha

o čiastočnú úhradu mala byť zo strany obžalovaného až potom, ako ho už poškodená viacnásobne
vyzývala na úhradu, teda zjavne po dohodnutej dobe, kedy mali byť vrátené. Podstatné však je, aký bol
úmysel obžalovaného v čase poskytovania pôžičiek, že už v čase požičiavania peňazí nemal v úmysle
ich vrátiť a ten bol jednoznačne dôkazmi vykonanými v konaní preukázaný. Nič totižto nebránilo aj
napriek vyjadreniu poškodenej, že žiadala úhradu celej sumy naraz, splatiť pôžičky aj po častiach.

Vrátenie finančných prostriedkov pred hlavným pojednávaním dňa 23.10.2023 nemá vplyv na trestnú
zodpovednosť obžalovaného zo spáchaného skutku, ale vrátenie požičaných peňazí má vplyv len na
rozhodnutie súdu o nároku na náhradu škody. Dodatočná úhrada požičaných finančných prostriedkovnezbavuje obžalovaného viny za konanie, kedy súd s ohľadom na všetky okolnosti hodnotí jeho konanie
ako podvodné.

Nie je tak možné súhlasiť s obhajobnou námietkou o pojednávaní už vysporiadaného
občianskoprávneho vzťahu. Skutočnosť, že obžalovaný vrátil finančné prostriedky, ma vplyv, tak ako
už bolo uvedené, len na rozhodnutie súdu o náhrade škody. V tomto prípade bolo nevyhnutné pristúpiť
k uplatneniu trestnoprávnej zodpovednosti, nakoľko spôsob spáchania skutku, jednotlivé detaily jednak
v komunikácii obžalovaného s poškodenou, ale aj tvrdenia svedkov a okolnosti o možnostiach vrátenia

požičaných finančných prostriedkov poškodenej, podľa názoru súdu, poukazujú na podvodné konanie
zo strany obžalovaného.

Pri rozhodovaní o treste, súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr.
zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na

dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok
represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu )
a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí

vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. U obžalovaného súd vzhliadol poľahčujúcu
okolnosť, že viedol pred spáchaním skutku riadny život ( § 36 písm. j) Trestného zákona), nakoľko

odsúdenie je z roku 2001 je zahladené a v evidencii priestupkov mal evidované len priestupky na
úseku dopravy, teda iného charakteru. Zároveň súd priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.
k)Trestného zákona, nakoľko nahradil škodu.

V súlade s § 221 ods. 2 Trestného zákona, kde zákon ustanovuje trestnú sadzbu na 1 až 5 rokov,

pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, súd ukladal trest pri trestnej
sadzbe 1 rok až 44 mesiacov. Takto súd uložil trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, nakoľko
mal za to, že trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby je vzhľadom na osobu obžalovaného, ako
aj na okolností prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného postačujúci.
Za daných okolností prípadu súd je toho názoru, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný,

a preto výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil. Pri určení skúšobnej doby, podľa názoru súdu,
boli zohľadnené všetky okolnosti predpokladané zákonom pre ukladanie trestu a určená skúšobná doba
v trvaní 15 mesiacov, tak zodpovedá zásadám ukladania trestu. Určenú skúšobnú dobu vo výmere 15
mesiacov súd považuje za primeranú vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a okolnosti
predmetného prípadu. Oproti skúšobnej dobe uloženej v trestnom rozkaze súd túto skúšobnú dobu

znížil, a to s prihliadnutím na uhradenie škody obžalovaným.

S poukazom na uhradenie škody obžalovaným poškodenej pred hlavným pojednávaním dňa 22.1.2024,
ako aj vyjadrenie poškodenej D. E. na hlavnom pojednávaní, že si už škodu neuplatňuje, súd o nároku
na náhradu škody nerozhodoval.

K oslobodzujúcemu výroku súd uvádza, že pri vyhodnocovaní všetkých okolností predmetného prípadu,
súd dospel k záveru, že čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, kedy poškodená dňa 15.4.2021
poslala na účet JUDr. Eleny Rafaelisovej sume 368,- Eur nie je trestný činom a pre tento čiastkový útok
súd obžalovaného oslobodil.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto finančné prostriedky poškodená obžalovanému
poskytla a taktiež bolo preukázané, že tieto finančné prostriedky neboli poukazované na účel úhrady
splátky exekúcie, ako si myslela poškodená. Na druhej strane však súd prihliadal na skutočnosť, žesama poškodená uviedla, že raz poslala obžalovanému tieto finančné prostriedky z vlastnej iniciatívy,
keď sa ho v 15. deň v mesiaci sama pýtala, či to už zaplatil a obžalovaný jej uviedol, že to od nej nemôže
žiadať, ani nechcel a bolo mu to trápne. Nakoľko poškodená uviedla, že to takto bolo len raz a na

tie prvé pôžičky si obžalovaný peniaze pýtal, tak súd dospel k záveru, že nemožno v takomto prípade
hovoriť o vylákaní finančných prostriedkov zo strany obžalovaného. Súd pritom oslobodil obžalovaného
s ohľadom na vyjadrenie poškodenej pre posledný čiastkový útok z radu za sebou idúcich mesiacov.
Poškodená uviedla, že po poskytnutí dvoch alebo troch pôžičiek na vyžiadanie od obžalovaného, tá
ďalšia bola z jej iniciatívy. Nakoľko takto v rade po sebe idúcich mesiacov boli poskytnuté 4 pôžičky

a ďalšia na tento účel až v auguste, takto súd oslobodil obžalovaného pre čiastkový útok, ku ktorému
došlo dňa 15.4.2021, a to aj s ohľadom na vyjadrenie poškodenej, že posielala peniaze aj vo februári
alebo až v marci. Z uvedeného dôvodu, ak teda poškodená sama chcela bez predchádzajúcej žiadosti
obžalovaného o pôžičku, poskytnúť obžalovanému finančné prostriedky a obžalovaný ich aj prijal, nie je
toto konanie obžalovaného trestným činom, preto ho z tohto čiastkového útoku oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení

rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.