Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010148
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2324010148.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 6.3.2024 č.k. 0T/13/2024 – 109, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 31.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 6.3.2024 č.k. 0T/13/2024 – 109, rozhodol o obžalobe podanej
na obžalovaného A. B. tak, že ho uznal za vinného, že
dňa30.01.2024včaseokolo16:45hod.akovodičviedolosobnémotorovévozidloznačkyŠkodaFelícia,
evidenčné číslo C., v obci D. E., časť Slovenské Pole, pri rodinnom dome s popisným číslom XXX, kde

narazil do oplotenia záhrady rodinného domu č. XXX, pričom následnou dychovou skúškou v čase o
17:08 hod. mu bola zistená prítomnosť alkoholu v množstve 1,07 mg/l vydychovaného vzduchu, čo po
prepočte predstavuje 2,23 promile,
teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Za to ho odsúdil: Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v
skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd ustanovuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa 51 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa mu

ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. Podľa § 61 odsek 1, odsek
2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
cestnej premávke vo výmere 4 (štyri) roky.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prokurátor, proti výroku o treste,
v neprospech obžalovaného.
3. Podané odvolanie prokurátor bližšie odôvodnil podaním zo dňa 03.05.2024, v ktorom uviedol

nasledovné (skrátene):
3.1. V prejednávanom prípade obžalovaný vykonával jazdu s osobným motorovým vozidlom v stupni tzv.
ťažkej opitosti, keďže nafúkal cez 2 promile, jednalo sa o stav, ktorý mu bez akýchkoľvek pochybností
vykonávať túto činnosť znemožňoval a činil ju obzvlášť nebezpečnou. Stupeň opitosti páchateľa je
potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by byt' zohľadnený
aj pri individualizácii trestnej sankcie. Za daných okolností sa motorové vozidlo v rukách takto alkoholom

ovplyvneného páchateľa mení na zbraň. Riziko spôsobenia škody na majetku či ublíženia na zdraví,
resp. ešte ďaleko horšieho následku, je potom mimoriadne vysoké a pokiaľ obvinený vedomý si takéhotorizika sa toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce. V nadväznosti
na uvedené sa potom navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody nejaví ako neprimeraný.
Krátky nepodmienečný trest odňatia slobody by vyššie uvedené požiadavky zásad ukladania trestov

nepochybne napĺňal a naplnil by ich lepšie, ako uložený podmienečný trest.
3.2. Skutočnosť, že obžalovaný v minulosti nebol súdne trestaný za trestný čin spáchaný pod vplyvom
alkoholu, nepredstavuje zákonnú prekážku na uloženie takéhoto trestu (nepodmienečného trestu
odňatia slobody) a nemala by predstavovať ani pre ostatných potenciálnych páchateľov garanciu, že ak
v minulosti neboli odsúdení za čin pod vplyvom alkoholu, tak za jazdu pod vplyvom alkoholu na prvý

krát nedostanú nepodmienečný trest. Obžalovaný sa už v minulosti dopustil priestupku pod vplyvom
alkoholu, keď mal fyzicky napadnúť svoju matku. U obžalovaného teda má protiprávne konanie pod
vplyvom alkoholu stupňujúci sa charakter z hľadiska závažnosti a zároveň vozidlo viedol v stave tzv.
ťažkej opitosti, teda ide o okolnosť, ktorá odôvodňuje uloženie zákonného nepodmienečného trestu
odňatia slobody.
3.3. Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trnave v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1

písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo
výroku o treste a aby v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil prísnejší, primeraný
a zákonný trest, najmä nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň výslovne nesúhlasím, aby súd
uložil obžalovanému na základe tohto odvolania akýkoľvek miernejší trest.
4. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo

v prítomnosti obžalovaného a prokurátora. Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na svojom
odvolaní. Obžalovaný uviedol, že nechce nič dodať.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu

a z dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Prvostupňový súd odôvodnil odvolaním napadnutý výrok o treste tým, že u obžalovaného vzhliadol
jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona. S poukazom na zistené
priestupky spáchané v minulosti obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno
j) Trestného zákona, teda že by viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť

u obžalovaného súd nevzhliadol. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil
hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (až na 1 rok) a pri ukladaní trestu vychádzal z takto
upravenej trestnej sadzby v rozpätí až na 8 mesiacov.
8. Pri určovaní výmery trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie o vine ako aj kritický postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti a ľútosť

prejavenú na hlavnom pojednávaní. Na druhej strane však súd zohľadnil aj stupeň opitosti, v akom
sa obžalovaný nachádzal, resp. hodnotu, o akú obžalovaný prekročil kľúčovú hranicu jedného promile
alkoholu v krvi. Každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť k vedeniu motorového vozidla v cestnej
premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych a včasných vnemov, pohotových reakcií nasituácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je dôležité vedieť, k akému výraznému zníženiu
schopností vodiča vplyvom návykovej látky, spravidla alkoholu, došlo. Súd nezdieľa názor prokurátora,
že páchateľa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona,

u ktorého bola zistená hodnota alkoholu v krvi nad 2 promile, nemožno potrestať podmienečným
trestom odňatia slobody, ak sú na to splnené zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem
stupňa opitosti majúceho vplyv na závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti
nápravy páchateľa týmto druhom trestu. Práve táto zákonná podmienka pri uložení podmienečného
trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného splnená je, čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie

nepodmienečným trestom odňatia slobody. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a preto možno u
neho racionálne očakávať, že v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho
výkonu bude naplnený účel trestu sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska
individuálnej prevencie. Vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život (napriek doposiaľ
spáchaným priestupkom) má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Priestupkovú minulosť zohľadnil súd v

tom smere, že obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona,
teda že by viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Vzhľadom na vyššie uvedené uložil
súd obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou na dva roky s probačným
dohľadom. K uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody navrhovaného prokuratúrou nevidel
súd dôvod, keďže vzhľadom na vykonané dokazovanie nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného

vplývať takýmto druhom trestu, nevyžaduje si to ani ochrana spoločnosti a ani náprava páchateľa.
V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že cieľom trestného konania nie je akýsi „revanš“, teda odplata
za spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu.
Trest ako trestnoprávna sankcia nastupuje vždy ako následok porušenia základných práv a právom
chránených záujmov. Pokiaľ Trestný zákon pri jednotlivých taxatívne vymenovaných trestných činoch

oprávňuje súdu uložiť trest odňatia slobody ako najzávažnejší zásah do osobnej slobody, nemožno
tak ale paušálne pristupovať v každom jednom prípade, nakoľko by išlo o príliš formalistický výklad
zákonných ustanovení, v dôsledku čoho by potom stratilo opodstatnenie ustanovenie § 34 Trestného
zákona týkajúce sa zásad ukladania trestov, v zmysle ktorého sú súdy pri ukladaní trestov povinné
prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu vo vzájomnom súhrne. Optimálna miera represie totižto

závisí na konkrétnych okolnostiach každého prípadu, pričom nielen príliš mierny, ale aj príliš prísny
trest nepôsobí výchovne, ale demoralizuje. Zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti
môže trest nielen priamo, teda tým, že mu fakticky znemožní dopustiť sa určitého konania uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ale aj nepriamo, už samotnou existenciou hrozby trestu za
určité konanie, obavou z jeho uloženia a následného výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a

pôsobenie (napr. trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s
probačným dohľadom pri súčasnom uložení primeraných povinností a obmedzení spolu s uložením
trestu zákazu činnosti ako v danom prípade). Práve toto „nepriame pôsobenie“ má v mnohých prípadoch
výrazne hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr, než samotný nepodmienečný
trest odňatia slobody (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To/8/2013 z 25.09.2014). Súd má

za to, že v danom prípade by záujem na uložení výlučne nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému neúmerne prevyšoval následku. V konečnom dôsledku bude iba na konaní samotného
obžalovaného,čipočasvýkonupodmienečnéhotrestuzmenísvojesprávanieapostojkživotutým,žesa
vyhne akémukoľvek ďalšiemu protiprávnemu konaniu, alebo bude nutné rozhodnúť o jeho neosvedčení
sa v skúšobnej dobe a nariadiť výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.

9. Obžalovaný sa v minulosti pod vplyvom alkoholu dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu a aktuálne v súvislosti s požitím alkoholu naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu,
teda sa pod vplyvom alkoholu dopustil opätovne protiprávneho konania, tentoraz však v závažnejšej
forme. Z uvedeného dôvodu uložil súd obžalovanému aj probačný dohľad nad jeho správaním v
skúšobnej dobe spolu s obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických nápojov. Súd má

za to, že uložený probačný dohľad a primerané obmedzenie obžalovanému napomôžu k tomu, aby sa v
budúcnosti viac trestnej činnosti nedopúšťal, keďže je zrejmé, že pod vplyvom alkoholu má obžalovaný
sklony k páchaniu protiprávnej činnosti.
10. Takto individualizovaný trest zohľadňuje na jednej strane postoj obžalovaného k trestnej činnosti, no
na druhej strane aj formu zavinenia, tiež väčšiu závažnosť ním spáchaného prečinu a v neposlednom

rade aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy.

11. Zistenia, ktoré súd vyvodil z vykonaných dôkazov, sú podľa názoru odvolacieho súdu, správne.
Rovnako sú správne aj závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel. Zistené skutočnosti vyhodnotiljednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach a logickým spôsobom, preto nemožno týmto záverom vytknúť
žiadnu nesprávnosť, ktorá by mala za následok potrebu zrušenia preskúmavaného výroku o treste, ani
o spôsobe jeho výkonu.

12. Oproti názoru prokurátora, je potrebné dať v tomto prípade dôraz na nevyhnutnosť individualizácie
trestu a sledovanie primárneho účelu v tomto prípade tzv. individuálnej prevencie. Obžalovaný sa od
začiatku trestného konania k spáchaniu trestnej činnosti priznával, na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie o vine, na základe ktorého bolo ukončené dokazovanie ohľadne jeho viny. V osobe
obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti, nejde o kriminálne narušenú osobnosť, doposiaľ nebol

súdne trestaný a nejde o osobu, ktorej trest by mal byť výstrahou pre iných páchateľov rovnakého druhu
trestnej činnosti. Obžalovaný vyjadril ľútosť nad spáchaním trestného činu a niet prečo neveriť tomu, že
táto je úprimná. Možno uzavrieť, že spáchanie posudzovaného trestného činu, bol exces z inak riadneho
vedenia života. Ukladať takémuto páchateľovi trestnej činnosti tak prísny trest, ako to navrhol prokurátor
vo svojom odvolaní, by považoval odvolací súd za nespravodlivé.
13. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadril aj k návrhu na uloženie

nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý podal prokurátor už v prvostupňovom konaní, pred
vydaním napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje argumentáciu prvostupňového súdu v tomto
smere, ako aj argumentáciu ohľadne toho, prečo ukladal obžalovanému trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu a s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej
dobe, v celom rozsahu za správnu. Prvostupňový súd zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré považoval

uloženie takéhoto trestu za dostatočný, ktorý naplní všetky zákonom sledované účely trestu. Z pohľadu
odvolacieho prieskumu niet týmto úvahám čo vytknúť. Rozhodnutie o uložení probačného dohľadu nad
správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a vyššie uvedené zákazy a povinnosti, celkom dostatočne
zohľadňujú vysokú mieru ohrozenia, ktorej sa dopustil obžalovaný pod vplyvom veľkého množstva
alkoholu. Spoločne s uloženým prísnejším trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 4 roky,

vytvorí možnosť výchovne pôsobiť na obžalovaného v tom smere, aby ho do budúcnosti odradil od
podobného protiprávneho správania. Práve uložený trest zákazu činnosti zabezpečí dostatočne ochranu
ostatných účastníkov cestnej premávky pred potenciálne nežiadaným správaním obžalovaného ako
vodiča motorového vozidla.
14. Spôsob trestania, ktorý zvolil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku je dostatočne prísny pre

obžalovaného, no zároveň mu umožní naďalej pracovať a finančne zabezpečovať seba, prípadne i iné
osoby, ktoré by boli na jeho výživu odkázané. Výkon čo i len krátkeho trestu odňatia slobody by ho
mohol do budúcnosti výrazne diskvalifikovať pri uplatnení na pracovnom trhu a zbytočne ho spoločensky
stigmatizovať. S poukazom na uvedené zistenia a závery, vyhodnotil odvolací súd všetky napadnuté
výroky o treste a spôsobe jeho výkonu, ako vecne správne, zákonné a spravodlivé. Preto odvolanie

prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.