Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, October 28, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203375
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2220203375.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. X. XXXX XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, Dunajská Streda, matky: F. B.,
nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, a otca: G. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom
C. XXX/XX, H., zastúpený splnomocnenkyňou: G. I. J., adresa na doručovanie K. X, L., o zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5P/44/2020-565 z 21. septembra 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. m e n í tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a každý
nepárny týždeň v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a v časti
výrokov II., III., IV. a V. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. upravil styk otca s maloletou A. tak, že otec
je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.30 hod. a každý

nepárny týždeň v nedeľu od 9.00 hod. do 18.30 hod. počnúc od právoplatnosti rozsudku. Výrokom
II. uložil matke povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť a odovzdať v stanovenom čase otcovi
pred rodinným domom v mieste bydliska matky a zároveň uložil otcovi povinnosť v stanovenom čase
maloletú odovzdať matke pred rodinným domom v mieste bydliska matky. Výrokom III. zmenil rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5P/62/2019-53 z 10. marca 2020. Výrokom IV. uložil matke
povinnosť raz do mesiaca informovať otca o zdravotnom stave maloletej, najmä o náhlom zhoršení jej
zdravotného stavu, každom ochorení a o zmenách v stravovacích návykoch maloletej, podávaní liekov

maloletej, počnúc od právoplatnosti rozsudku a výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 4, § 25 ods. 1 a 2,
§ 30 ods. 1 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne dôvodil, že v čase ostatného rozhodnutia o úprave
styku otca s maloletou z 10. marca 2020 mala maloletá deväť mesiacov, bola kojená a odkázaná na
starostlivosť matky. Otec podal návrh na rozšírenie styku s maloletou 30. septembra 2020, pričom
súd prvej inštancie o tomto návrhu prvýkrát rozhodol 10. decembra 2020, keď maloletá mala šestnásť

mesiacov.Súdprvejinštancieponechalstykmaloletejsotcomvprítomnostimatky,blízkobydliskamatky
a v rozsahu troch hodín. Na základe odvolania matky odvolací súd uznesením z 29. septembra 2021
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej
inštancie poukázal na znalecký posudok vypracovaný v konaní, v rámci ktorého znalkyňa konštatovala,že otec prišiel na stretnutie pripravený. Maloletá s otcom po celú dobu spolupracovala, bezprostredne
komunikovala, bola uvoľnená a usmievala sa. Podľa znalkyne u oboch rodičov prevažujú pozitívne
vlastnosti. Otec sa dobre orientuje v sociálnych situáciách, je schopný načúvať a je veľmi racionálny.

Matka je ofenzívnejšia, pristupuje k ľuďom aktívne a presadzuje si svoje záujmy. Správanie sa matky
k maloletej je príliš rozmaznávajúce a hyperprotektívne. Znalkyňa vylúčila manipuláciu maloletej zo
strany matky voči otcovi. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru,
že nič nebráni tomu, aby bol styk otca s maloletou upravený v širšom rozsahu oproti ostatnej úprave.
Maloletá má viac ako štyri roky a okrem zdravotných problémov, ktoré vie zvládnuť aj otec, niet inej

prekážky pre rozšírenie ich styku mimo bydliska matky a bez jej prítomnosti. Napriek tomu, že sa
otec z vlastného rozhodnutia s maloletou dva roky nestretával, neovplyvnilo to v žiadnej miere vzťah
maloletej k otcovi. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné upravovať styk postupným privykaním
si maloletej na prítomnosť otca vzhľadom na ich bezproblémové stretnutie. Ani zo znaleckého posudku
nevyplynulo, že by styk otca s maloletou mimo bydliska maloletej mohol maloletú negatívne ovplyvniť.
Maloletá prejavila nefalšovanú radosť a vôľu byť s otcom, ktorého poznala a pamätala si na jeho okolie

pri prezeraní fotografii. Je zrejmé, že matka, ktorá je už deväť rokov v domácnosti a stará sa o dve deti, je
až prehnane starostlivá a snaží sa presadzovať svoje záujmy. V danom prípade vzhľadom na zdravotný
stav maloletej, jej vek a denný režim (maloletá ešte raz za deň spí) mal súd prvej inštancie za to, že
sú vytvorené podmienky, aby sa otec mohol stýkať s maloletou jeden celý deň počas každého víkendu
bez prespatia a bez prítomnosti matky, keďže maloletá nemá problém byť v prítomnosti otca sama.

Takto určený rozsah styku zatiaľ postačuje na vytváranie citových väzieb maloletej, ktorá otca v dôsledku
zlej komunikácie medzi rodičmi nevidela dva roky. Súd prvej inštancie zároveň v záujme zabezpečenia
dostatočného kontaktu a dosahu otca na výchovu maloletej uložil matke povinnosť raz do mesiaca
informovať otca o zdravotnom stave maloletej, najmä o náhlom zhoršení jej zdravotného stavu, každom
ochorení a o zmenách v stravovacích návykoch maloletej a podávaní liekov maloletej. Podľa súdu prvej

inštancieprávenedostatočnáinformovanosťotcaozdravotnomstavemaloletejvyvolávaobavymatky,či
otec prípadné zhoršenie zdravotného stavu maloletej zvládne. Pokiaľ bude otec pravidelne informovaný
o jej zdravotnom stave a o postupoch, v prípade vzniku problému uvedené matku upokojí a u otca
zvýši istotu dobre zvládať tieto situácie. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §
52 z. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“)

a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletej. Uviedla, že v zmysle ostatnej
úpravy mohol otec maloletú navštevovať každý týždeň v sobotu a v nedeľu popoludní v bydlisku matky,
kde mohol s maloletou tráviť čas vonku, v rodinnom dome alebo na detskom ihrisku. Dobrovoľne však

dva roky maloletú nenavštívil, hoci táto bola na styk s ním vždy riadne pripravená a namotivovaná. Súd
prvej inštancie si zo znaleckého posudku vybral veci, ktoré na ňu ako matku vrhajú zlé svetlo. Podľa
znalkyne má vraj potrebu vykresľovať sa ako lepšia osoba. Nakoľko však slovenský jazyk neovláda na
vysokej úrovni, snažila sa sústrediť, aby dobre porozumela otázke a aby jej odpovede boli dostatočne
zrozumiteľné. Matka mala za to, že stretávanie otca s maloletou v zmysle napadnutého rozsudku môže

byť pre maloletú chaotické a mätúce, keďže otca doteraz videla len zriedka. Vhodnejší je styk každú
párnu sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 16.00 hod. z dôvodu,
že ak maloletá bude na to pripravená, môže u otca bez ďalšieho zmeny úpravy a ďalšieho súdneho
konania aj prespať. Súd prvej inštancie opomenul adaptačnú fázu v rozsahu jedného mesiaca podľa
návrhu znalkyne. Adaptačná fáza je potrebná, aby si maloletá na otca zvykla. Mala by prebiehať podľa

ostatnej úpravy styku v mieste bydliska matky, ktorá bude síce prítomná, ale nebude nijakým spôsobom
zasahovať do trávenia voľného času maloletej a otca. Matka v ďalšom uviedla, že maloletá má veľmi
dobrý vzťah so svojou sestrou A. (s ktorou sa jej otec stretáva každý párny týždeň), a preto nie je
vhodné deti od seba počas víkendu oddeľovať. Rovnaký názor mal aj procesný opatrovník, na ktorý
súd prvej inštancie neprihliadol. Zároveň je potrebné zmeniť čas odovzdávania maloletej otcom z 18.30

hod. na 17.00 hod, keďže ide o dieťa útleho veku, ktoré je už o 19.00 hod. pripravené na spánok.
V súvislosti s uložením informačnej povinnosti matka namietala, že takúto povinnosť môže súd uložiť len,
ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, túto povinnosť nerešpektuje. Iba vtedy sa
môže druhý rodič na súde domáhať tohto práva. Zdôraznila, že otec maloletú dva roky nenavštevoval,
nezaujímal sa o ňu ani o jej zdravotný stav, pričom súd prvej inštancie v tejto súvislosti nevykonal

žiadne dokazovanie. Do súdneho spisu zakladala lekárske správy o zdravotnom stave maloletej aj pre
otca. Otec má kontakt taktiež na pediatričku maloletej, ktorá mu je ochotná na požiadanie poskytnúť
všetky informácie. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 9.00hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 16.00 hod. počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci,
v ktorom sa bude otec v rámci prechodného obdobia stretávať s maloletou podľa ostatnej úpravy, všetko
po právoplatnosti rozsudku. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi

pred rodinným domom v mieste trvalého bydliska matky a otec je povinný v stanovenom čase maloletú
odovzdať matke pred rodinným domom v mieste bydliska matky. Matka zároveň navrhla zamietnuť návrh
na poskytovanie informácií zo strany matky a žiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu trov
konania.

3. Procesný opatrovník maloletej navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril aj otec maloletej s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je v záujme
maloletej, a preto ho navrhuje potvrdiť. Nesúhlasil, aby počas jednomesačného prechodného obdobia
sa jeho styk s maloletou realizoval v mieste bydliska matky z dôvodu, že zmienka o takejto forme styku
sa nenachádza v znaleckom posudku. Prechodné obdobie odporúčané znalkyňou má byť určené na

zoznámenie maloletej s prostredím otca, na jej aklimatizáciu v ňom a na postupné zoznamovanie sa
s ďalšími členmi otcovej rodiny. V súvislosti s tvrdením matky o bezdôvodnom nenavštevovaní maloletej,
otec poukázal na to, že matka žiadnym spôsobom nevyvrátila jeho obranu o možnej kriminalizácii
jeho osoby. Uviedol taktiež, že psychologické vyšetrenie u znalkyne bolo vykonané v prítomnosti
tlmočníka, takže sa matka mohla slobodne vyjadrovať. Matkou navrhovaný styk iba každý párny týždeň

by mohol nevhodne vplývať na vývoj maloletej. Maloletá by navyše počas styku každý deň musela
cestovať motorovým vozidlom 140 km. Uloženia informačnej povinnosti matke sa domáhal z dôvodu
nedostatočnej komunikácie zo strany matky, ktorá mu dokonca vracala aj darčeky, ktoré maloletej cez
sviatky posielal.

5. Procesný opatrovník vo vyjadrení z 12. decembra 2023 uviedol, že styk dieťaťa s rodičmi je jedným
z najdôležitejších práv pre dieťa a pre rodiča. Pravidelný styk medzi dieťaťom a rodičom, ktorý s ním
nežije v spoločnej domácnosti, je v najlepšom záujme dieťaťa. Styk s maloletým dieťaťom musí byť
vždy upravený tak, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom
rodičom a zároveň aby bol zohľadnený vek dieťaťa, jeho režim a potreby.

6. Matka vo vyjadrení z 19. januára 2024 poukázala na to, že otec preukázal hrubý nezáujem o maloletú.
Maloletá ho pozná iba z rozprávania matky. Odcudzila sa od neho. Podľa ostatnej úpravy styku mal otec
možnosť maloletú do mesiaca navštíviť osemkrát. S maloletou sa nestýkal, hoci mu v tom nik nebránil.
Nikdy sa o zdravotnom stave maloletej neinformoval, preto jej nemá byť uložená informačná povinnosť.

Navrhované prechodné obdobie by znamenalo, že nová úprava styku by bola platná až po uplynutí
jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. V rámci prechodného obdobia by sa realizoval styk podľa
ostatnej úpravy, pričom toto obdobie by slúžilo na prípravu maloletej zo strany oboch rodičov a na
poučenie otca o jej stravovacích návykoch, liekoch a diéte, ktorú musí maloletá dodržiavať. Znalkyňa
toto obdobie sama uviedla v závere znaleckého posudku, čo zrejme ušlo pozornosti otca. Matka znovu

uviedla, že navrhované termíny styku zohľadňujú súrodenecké vzťahy, keďže má ešte jednu maloletú
dcéru, ktorá sa taktiež stretáva sa svojim otcom. Spôsob styku každú druhú sobotu a nedeľu má navyše
smerovať k tomu, aby bez potreby ďalšieho súdneho konania mohla maloletá u otca aj prespať.

7. Otec vo vyjadrení z 3. mája 2024 nesúhlasil s tým, že by ho maloletá poznala iba z rozprávania

matky a že by sa od neho odcudzila. Maloletá bola podrobená psychologickému vyšetreniu a bez
problémov ho spoznala. Znalkyňa odporučila vo vzťahu k výchovnému prostrediu, aby matka umožnila
maloletej spoznávať sociálny svet a nelimitovala maloletú v snahe ochrániť ju. Znalkyňa odporučila
taktiež vyhovieť návrhu otca na styk s maloletou, pričom nekonštatovala, že by mala maloletá prechodné
obdobie tráviť s otcom v mieste jej trvalého bydliska. Podľa otca sú zo súdneho spisu zrejmé jeho

oprávnené obavy z možnej kriminalizácie jeho osoby zo strany matky, nakoľko počas styku v bydlisku
matky bola viackrát privolaná polícia. Otec nespochybnil zdravotný vývin maloletej. Nakoľko mu však
matka nepodávala o zdravotnom stave maloletej informácie a ani ošetrujúca lekárka maloletej mu
potrebnéinformácieneposkytla,požiadalprof.MUDr.TiboraŠagáta,CSc.znalcazodboruzdravotníctva
a farmácie, odvetvie pediatria o vyhotovenie znaleckého posudku č. 4/2021 z 29. marca 2021. Znalec

v predmetnom znaleckom posudku konštatoval, že pri ochoreniach, u ktorých je potrebné dodržiavať
režimovéopatrenia(ošetrovaniekožeapod.)jevhodnáspoluprácaobochrodičov.Primiernompriebehu
atopickej dermatitídy možno predpokladať, že otec by mal na základe inštrukcií matky, príp. detskej
lekárky zvládnuť starostlivosť o ňu. Žiadne iné závažné ochorenia maloletej, pre ktoré by sa otecnemohol podieľať na starostlivosti o maloletú, nie sú znalcovi známe. Podľa znalca pobyt maloletej mimo
domácnosť matky neohrozuje jej život a ani nemá výrazne negatívny dopad na jej ochorenie.

8. V priebehu odvolacieho konania procesný opatrovník na výzvu odvolacieho súdu oznámil, že
matka v rámci vykonaného pohovoru uviedla, že otec sa s maloletou v zmysle napadnutého rozsudku
nestretáva. Od ostatného pojednávania konaného 21. septembra 2023 sa na styk ani raz nedostavil.
Ohľadom maloletej sa neinformuje.

9.Otecvreakciinavýzvuodvolaciehosúduoznámil,žejehostyksmaloletousavsúčasnostinerealizuje,
nakoľko v zmysle ostatnej právoplatnej úpravy tohto styku sa má styk realizovať v domácnosti matky, čo
onodmietazdôvodumožnejkriminalizáciejehoosoby.Zopakoval,žepredtromarokmi,keďsatentostyk
realizoval, matka bezdôvodne privolala políciu s tým, že otec vyvolal v jej domácnosti konflikt. Zdržiavať
sa na verejných priestranstvách (napr. v parku) nie je pre maloletú vhodné, keďže styk prebieha niekoľko
hodín. V mieste bydliska maloletej sa nenachádza ani detský kútik či cukráreň, kde by mohol styk

prebiehať. S maloletou má záujem sa stretávať. Maloletá má v jeho domácnosti vytvorené vhodné
podmienky. Jej zdravotný stav pozná, vie o aké ochorenie u maloletej ide a ako sa má v súvislosti s týmto
ochorením o maloletú postarať.

10. Matka odvolaciemu súdu uviedla, že otec sa ostatne s maloletou stretol u súdnej znalkyne, pričom

odvtedy za maloletou ani raz neprišiel, neinformoval sa o jej zdravotnom stave, neblahoželal jej
k sviatkom.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, matkou maloletej (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného

sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi

odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového
poriadku), doplnil dokazovanie vyžiadaním si listinných dôkazov (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti výroku I.
zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku) a v časti výrokov II., III., IV. a V. potvrdiť (§ 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5P/44/2020 bol návrh otca na
zmenu úpravy jeho styku s maloletou, ktorým sa domáhal upraviť jeho styk s maloletou každý prvý,
druhý a tretí víkend daného mesiaca od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že
matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a odovzdať v stanovenom čase otcovi v mieste
bydliska matky a otec je povinný maloletú vrátiť matke na tom istom mieste. Súd prvej inštancie vo

veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 5P/44/2020-137 z 10. decembra 2020 v spojení s opravným
uznesením č.k. 5P/44/2020-164 z 26. marca 2021 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou
každý týždeň v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 12.30 hod. na byte otca v M., na C. ulici za
prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloletú pripraviť na styk a zúčastniť sa styku na byte
otca v M.. Zároveň žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, zmenil rozsudok

Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5P/62/2019-53 z 10. marca 2020 a zrušil neodkladné opatrenie
vydané 8. októbra 2020 č.k. 5P/44/2020-22. Na základe matkou podaného odvolania Krajský súd
v Trnave uznesením č.k. 26CoP/54/2021-244 z 29. septembra 2021 napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie poukazujúc na nepreskúmateľnosť
a zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj na vážne pochybenie súdu prvej inštancie,

ktorý neskúmal zmenu pomerov na strane účastníkov odôvodňujúcu potrebu zmeny ostatnej úpravy
styku otca s maloletou. Otec sa následne v konaní domáhal úpravy jeho styku s maloletou tak, že je
oprávnený sa stýkať s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod. a každý
nepárny týždeň v nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod s tým, že matka je povinná maloletú na styk riadnepripraviť a odovzdať otcovi v stanovenom čase pred rodinným domom v mieste bydliska matky a otec je
povinný maloletú v stanovenom čase odovzdať matke pred rodinným domom v mieste bydliska matky.
Zároveň žiadal, aby bola matke uložená povinnosť informovať otca o zdravotnom stave maloletej, najmä

o náhlom zhoršení jej zdravotného stavu, každom ochorení a o zmenách v stravovacích návykoch
maloletej, podávaní liekov maloletej a dodržiavaní diétneho režimu v stravovaní maloletej. Súd prvej
inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým výrokom I. upravil styk otca s maloletou tak,
že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.30 hod. a
každý nepárny týždeň v nedeľu od 9.00 hod. do 18.30 hod. počnúc od právoplatnosti rozsudku. Výrokom

II. uložil matke povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť a odovzdať v stanovenom čase otcovi
pred rodinným domom v mieste bydliska matky a zároveň uložil otcovi povinnosť v stanovenom čase
maloletú odovzdať matke pred rodinným domom v mieste bydliska matky. Výrokom III. zmenil rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5P/62/2019-53 z 10. marca 2020. Výrokom IV. uložil matke
povinnosť raz do mesiaca informovať otca o zdravotnom stave maloletej, najmä o náhlom zhoršení jej
zdravotného stavu, každom ochorení a o zmenách v stravovacích návykoch maloletej, podávaní liekov

maloletej počnúc od právoplatnosti rozsudku a výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania.

13. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým upravil styk otca s maloletou tak, že tento

sa bude realizovať každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny týždeň v
nedeľu od 9.00 hod. do 18.30 hod. a zároveň zaviazal matku informačnou povinnosťou o zdravotnom
stave maloletej.

14. Z obsahu spisu bolo zistené, že maloletá sa narodila počas manželstva rodičov, ktoré manželstvo

rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5P/62/2019-53 z 10. marca
2020 a zároveň bola schválená rodičovská dohoda tak, že maloletá sa zveruje na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať v bežných veciach a
spravovať jej majetok, otec sa zaväzuje platiť výživné na maloletú v sume 250,- eur mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku, otec sa zaväzuje maloletej

platiť úspory v sume 100,- eur mesačne na vkladnú knižku alebo účet zriadený matkou v peňažnom
ústave na území Slovenskej republiky s tým, že matka sa zaväzuje v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku oznámiť otcovi číslo vinkulovaného účtu, otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý týždeň
v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 12.00 hod. na byte matky s tým, že matka sa zaväzuje maloletú na
styk pripraviť a umožniť otcovi prístup do jej bytu za účelom realizovania styku. 30. septembra 2020 otec

svojim návrhom inicioval konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej,
v rámci ktorého sa domáha zmeny úpravy jeho styku s maloletou a zároveň žiada uložiť matke povinnosť
informovať ho o zdravotnom stave maloletej. Zo spisového materiálu bolo taktiež zistené, že otec
sa s maloletou nestretol od septembra 2021, čo odôvodňuje obavou z možnej kriminalizácie jeho
osoby, keďže v zmysle ostatnej úpravy má styk prebiehať v bydlisku matky, ktorá podľa otca počas

styku bezdôvodne privolala políciu. Vzťah medzi rodičmi je disharmonický, napätý a konfliktný, nevedia
sa dohodnúť o zmene styku otca s maloletou. Obaja rodičia diametrálne odlišne popisujú situáciu v
rodine a priebeh stretnutí otca s maloletou. Konflikt medzi rodičmi pretrváva, nepochybne je spôsobilý
zasiahnuť do vzťahov otca s maloletou, keď otec tvrdí, že má záujem stýkať sa s maloletou a matka
mu v tom bráni, naopak matka tvrdí, že otec sa o maloletú nezaujíma a nevyužíva ani čas na styk s

maloletou upravený súdnym rozhodnutím. Maloletá trpí obštrukčnou bronchitídou, imunodeficienciou a
histamínovou intoleranciou.

15. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a

povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

16. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv

a povinností.

17. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov smaloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave
styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí
o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).

18. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ako to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

19. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

20. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a vývoj dieťaťa.

23. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do

úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (3).

24. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 Civilného
mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností

možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone
rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať
okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv a povinností za podmienky, že sa závažnejším

spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho
rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane
rodičov maloletého dieťaťa alebo na strane maloletého dieťaťa, alebo objektívne - vývojom objektívnych
okolností.

25. Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase
rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Po tejto úprave však môžu nastať
zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletého dieťaťa odôvodňujúce zmenu pôvodného
rozhodnutia súdu, príp. dohody rodičov. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na
takú zmenu rozhodnutia. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu je teda

skutočnosť,žeodpôvodnéhorozhodnutiadošloktakejzmenepomerov,ktorávyžadujezmenupôvodnej
úpravy zohľadňujúc pritom primárne záujem maloletého dieťa.

26. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má taktiež právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a

stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje
sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom potrebné mať na zreteli, že akákoľvek
deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon vo vyššie
citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sarodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť
okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá
v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov ako

ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom
dieťaťa a rodiča, časová odlúčenosť, citová naviazanosť.

27. Vykonaným dokazovaním dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, ktorý v plnom rozsahu
zdieľa aj odvolací súd, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na zmenu ostatnej úpravy

styku otca s maloletou. V čase ostatnej úpravy rodičovských práv a povinností (vrátane styku otca
s maloletou) mala maloletá deväť mesiacov, bola kojená, odkázaná na starostlivosť matky, pričom
dvakrát za deň spala. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie mala maloletá už viac ako štyri
roky, počas dňa iba jedenkrát spala a okrem vyššie uvedených zdravotných problémov, ktoré však
nevylučujústarostlivosťotca,nejestvujeprekážka,prektorúbynemohlodôjsťkzmeneúpravystykuotca
s maloletou. Vzhľadom na okolnosti na strane maloletej niet dôvodu, aby styk otca s maloletou prebiehal

zapodmienokurčenýchostatnýmsúdnymrozhodnutím(t.j.vrozsahutrochhodínkaždúsobotuanedeľu
v byte matky). Aj v zmysle záverov znaleckého posudku č. 12/2022 EDZ vypracovaného pre účely
súdneho konania doc. PhDr. Danielou Čechovou, PhD. je návrh otca na styk s maloletou jedenkrát do
týždňa cez víkend bez prespatia maloletej a s možnosťou tráviť styk s maloletou podľa miesta výberu
otca (najmä u neho doma) adekvátny, pričom znalkyňa odporučila tomuto návrhu vyhovieť.

28. Odvolací súd poukazuje na to, že kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je významným činiteľom
ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa.
Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorý opakovane konštatoval: „je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným

rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01), dieťa má
právonato,abydostalopríležitosťrozvíjaťsvojvzťahkukaždémuzrodičovaprejaviťsvojecityskutočne
slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č.
36141/97).

29. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že otec ako rodič, ktorému maloletá nebola zverená do
starostlivosti, má právo podieľať sa na jej výchove, v starostlivosti o ňu i na budovaní citových a
rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu
vyplývajúcimi. Akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko
napráva. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene úpravy styku dostatočne zvážil okolnosti na

strane maloletej, ako jej vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší
spôsob a rozsah styku. Odvolací súd zdôrazňuje, že v preskúmavanej veci je prvoradý predovšetkým
záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to,
aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a
výchovasmerovalakpozitívnemurozvojujehoosobnosti,nadaniaarozumovýchafyzickýchschopností,

mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Nepochybne je v
záujme maloletej, aby udržovala rodinné zväzky s otcom a tieto mohla nerušene rozvíjať, na čo ostatná
úprava styku otca s maloletou svojim rozsahom a podmienkami realizácie nepostačuje. Je zrejmé, že
otec má k maloletej vytvorený pozitívny citový vzťah. Maloletá má právo na to, aby dostala príležitosť
rozvíjať svoj vzťah k otcovi, ktorý je pre ňu dôležitým vzorom.

30. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou matky, že súdom prvej inštancie určená úprava
styku (každá párna sobota a každá nepárna nedeľa) môže byť pre maloletú chaotická a mätúca,
a preto by bol vhodnejšie styk iba každý párny víkend (sobotu a nedeľu). Podľa názoru odvolacieho
súdu nakoľko otec sa s maloletou dlhšiu dobu nestretával, týždenná frekvencia styku je vhodnejšia na

postupné rozvíjanie a prehlbovanie vzťahu medzi otcom a maloletou než styk realizovaný každý druhý
víkend v trvaní dvoch dní. Uvedené je nepochybne v záujme maloletej, keď aj súdna znalkyňa doc.
PhDr. Čechová, PhD. odporučila vzhľadom na špecifické okolnosti styk jedenkrát v týždni. Vzhľadom
na vzdialenosť bydlísk rodičov nie je v záujme maloletej, aby musela v priebehu dvoch po sebe
nasledujúcich dní cestovať spolu cca 280 km (vzdialenosť medzi obcou C. D. a obcou H. cca 70 km).

Odvolací súd neprihliadal ani na námietku matky spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie nezohľadnil
pri úprave styku súrodenecký vzťah maloletej so staršou sestrou A., ktorá sa so svojim otcom stretáva
každý párny týždeň, v dôsledku čoho nie je vhodné deti od seba počas víkendu oddeľovať. Odvolací
súd poukazuje na to, že obe maloleté deti žijú s matkou, ktorá zabezpečuje ich osobnú starostlivosť.Maloleté deti vyrastajú spoločne, preto súdom prvej inštancie určený styk (jedenkrát do týždňa) nemôže
nijako narušiť súrodenecký vzťah medzi maloletou a jej staršou sestrou, i keď táto sa stretáva so svojim
otcom každý párny týždeň. Určená úprava styku zároveň nijako nebráni tomu, aby v čase, keď sa

maloleté deti nestretávajú so svojimi otcami, mohli spoločne (aj s matkou) tráviť plnohodnotne voľný čas.

31. Súd prvej inštancie sa v odôvodní napadnutého rozsudku zrozumiteľne vysporiadal aj s tým, prečo
nepovažoval v preskúmavanej veci za dôvodné nariadiť tzv. adaptačnú fázu styku (bod 20. odôvodnenia
napadnutého rozsudku). Odvolací súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že maloletá otca dlhšiu dobu

nevidela, pri stretnutí s otcom v rámci znaleckého skúmania na otca pozitívne reagovala a ich interakcia
bola bezproblémová. Maloletá otca objala, pobozkala ho, zapájala sa do hier. Pri spoločnej aktivite
bola uvoľnená. Sama sa ponúkla, že príde otca navštíviť a pri odchode ho volala, aby išiel s ňou.
V preskúmavanej veci tak nebolo potrebné, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, upravovať
styk otca s maloletou postupným privykaním si maloletej na jeho prítomnosť. Zo záverov znaleckého
posudku č. 12/2022 EDZ nevyplýva, že by mala adaptačná fáza prebiehať podľa ostatnej úpravy styku,

najmä v mieste bydliska matky. V prejednávanej veci je zrejmé, že otec dlhodobo odmieta realizovať styk
s maloletou práve v mieste bydliska matky, z ktorého dôvodu inicioval aj konanie o zmenu úpravy jeho
styku, preto by nebolo účelné nariaďovať adaptačnú fázu v mieste bydliska matky ako navrhovala matka.
Je potrebné zdôrazniť, že rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo sa
s dieťaťom stýkať. Nie je to však jeho povinnosťou a nie je možné tohto rodiča na styk nútiť, i keď je

styk dieťaťa s týmto rodičom nepochybne v najlepšom záujme dieťaťa, pretože prispieva k prehlbovaniu
citových väzieb a pocitu spolupatričnosti medzi dieťaťom a rodičom, čo by si mal v konečnom dôsledku
otec uvedomiť. Podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme maloletej, aby sa aj otec podieľal na jej
výchove a na starostlivosti o ňu, keďže maloleté dieťa potrebuje k zdravému a harmonickému vývoju
starostlivosť a lásku oboch rodičov.

32. V súvislosti s matkou namietaným časom odovzdávania maloletej otcom v rámci súdom prvej
inštancie určených dní, odvolací súd dospel k záveru o potrebe čiastočne korigovať rozsah styku otca
s maloletou určený v rámci jednotlivých dní. Vzhľadom na nízky vek maloletej a jej večerný režim je
podľa názoru odvolacieho súdu potrebné koniec styku v určených dňoch stanoviť na 17.00 hod. (a nie

na 18.30 hod. ako určil súd prvej inštancie). Maloletá tak bude mať v domácnosti matky zachovaný
dostatočný časový priestor na prípravu na nočný spánok.

33. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky týkajúcich sa uloženia informačnej povinnosti ohľadom
zdravotného stavu maloletej odvolací súd konštatuje, že z ustanovenia § 24 ods. 6 Zákona o rodine

(súdom prvej inštancie nesprávne označeného ako § 24 ods. 4 Zákona o rodine – pozn. odvolacieho
súdu) vyplýva, že povinnosťou rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
je poskytovanie informácii o tomto dieťati rodičovi, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej
starostlivosti. Dôvodom je najmä rešpektovanie práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom, ale tiež právo a zároveň povinnosť toho rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, aby si plnil svoje rodičovské práva a povinnosti, ktorých nie je zbavený.
Otec sa v konaní domáhal uloženia informačnej povinnosti matke v súlade s ustanovením § 24 ods. 6
Zákona o rodine. Súd prvej inštancie správne s poukazom na uvedenú zákonnú úpravu zaviazal matku
touto povinnosť majúc za to, že matka otca nedostatočne informuje. Odvolací súd poukazuje na to,
že pre riadnu ochranu záujmov maloletého dieťaťa je nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosť

o záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa, keďže v určitých prípadoch môže mať zatajenie niektorých
informácii pre dieťa veľmi nepriaznivé následky. Rodičia sa majú v zásade dobrovoľne informovať o
všetkých podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa, preto je irelevantná námietka matky, že otec sa
o maloletú nezaujímal. Z uvedené dôvodu neobstojí preto ani to, že otec má kontakt na pediatričku
maloletej. V konaní bolo zo strany otca navyše preukázané, že žiadal matku, aby ho o zdravotnom stave

maloletej informovala, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by si matka túto povinnosť aj plnila. Za
plnenie informačnej povinnosti nemožno v žiadnom prípade považovať to, že matka v rámci súdneho
konania predkladala lekárske správy o zdravotnom stave aj pre otca. Podľa odvolacieho súdu súdom
prvej inštancie stanovená frekvencia plnenia uloženej povinnosti na mesačnej báze je primeraná, pre
matku nie je nijako zaťažujúca a vzhľadom na zdravotný stav maloletej žiadúca.

34. Odvolací súd pripomína obom rodičom, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin
predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších
podmienok pre maloleté dieťa. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obajarodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj
vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom. Odvolací súd zdôrazňuje, že v rodičovských vzťahoch
platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k

právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa.

35. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, tieto odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby
súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten
argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr.
rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire,
séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008- I, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci Q. R. proti

Španielskemu kráľovstvu).

36.Odvolacísúdvzhľadomkuvšetkýmvyššieuvedenýmskutočnostiampretonapadnutýrozsudoksúdu
prvej inštancie v časti výroku I. zmenil podľa § 388 Civilného sporového poriadku a styk otca s maloletou
upravil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a v časti výrokov II., III., IV. a V. podľa § 387

ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového
poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože ide o konanie, v ktorom si
každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden z nich

nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek
podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku alebo podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku.
V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba
spravodlivého usporiadania veci.

38. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).