Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/221/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123336802
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6123336802.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr.
Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti oprávnenej na výživné: F.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, XXX XX B. B., zastúpenej procesnou opatrovníčkou: E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX B. B., v konaní o zníženie výživného na plnoleté dieťa,
o odvolaní otca proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14Pc/5/2023-351 zo dňa
24. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14Pc/5/2023-351 zo dňa 24. júla 2024 v napadnutom
výroku II. a v závislých výrokoch III. a Ip o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že otec oprávnenej na výživné A. B., nar.
XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu oprávnenej F. B., nar. XX.XX.XXXX, mesačne sumou
200,- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám jej opatrovníčky I. B., nar. XX.XX.XXXX, počnúc
mesiacom august 2024. Výrokom II. návrh vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom III. zmenil rozhodnutie

Okresného súdu Zvolen sp.zn. 8P/48/2007 zo dňa 23.04.2008 v časti o výške výživného a spôsobe jeho
platenia a o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom IV. tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľa zo dňa 19. 06. 2023, ktorým sa
domáhal zníženia výživného na oprávnenú F. B., ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 8P/48/2007 zo dňa 23. 04. 2008 a bolo stanovené na sumu 10 000,-Sk (331,94

Eur), jeho odôvodnenie a pripojené dôkazy.

3. Okresnému súdu bolo v čase začatia konania z vlastnej činnosti známe, že v konaní sp. zn.
38Ps/3/2023 sa viedlo konanie o obmedzení spôsobilosti oprávnenej na výživné na právne úkony. Z
lekárskych správ predložených v konaní sp. zn. 38Ps/3/2023 zistil, že oprávnená na výživné trpí ťažkým
zdravotným postihnutím fyzickým, aj psychickým. Má narušenú schopnosť komunikácie, nemá rozvinutú
reč, vydáva len neartikulované zvuky. Nie je tak schopná samostatne konať pred súdom, komunikovať s

ním, rozumieť súdnemu konaniu, a teda ani riadne hájiť svoje záujmy. Keďže nebolo ukončené konanie
o obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, nemala zákonného zástupcu. Preto jej okresný súd
uznesením zo dňa 04.10 2023 ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní.4. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, a to písomným vyjadrením opatrovníčky k návrhu,
vyjadrením navrhovateľa, opatrovníčky, matky oprávnenej na pojednávaní, na listinné dôkazy, z neho
zistený skutkový stav veci a za aplikácie § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, § 78 Zákona o rodine v spojení

s § 70 ods. 2, § 71 ods.1, § 184 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 40 ods. 1, 12
zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Nariadenie vlády SR č. 135/2024 Z.z. rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

5. Okresný súd konštatoval, že spôsobilosť oprávnenej na výživné na právne úkony bola rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ps/3/2023 zo dňa 14.11.2023 obmedzená tak, že nie je
spôsobilá konať pred orgánmi štátnej správy, verejnej správy, samosprávy, právnickými a fyzickými
osobami, súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, rozhodovať o potrebe poskytovania zdravotnej
a sociálnej starostlivosti jej osobe, o udelení súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, výkonu
pasívneho volebného práva, rozhodovať o mieste svojho bývania, spísať závet, uzatvárať dohody,

zmluvy a preberať na seba záväzky, nakladať s finančnými prostriedkami, majetkom, účtami a vkladmi,
preberať dôchodok a listové zásielky určené do vlastných rúk a za opatrovníka jej bola ustanovená
jej matka, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať oprávnenú na výživné pri právnych úkonoch a
spravovať jej majetok vo veciach, v ktorých je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená.
6. Naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa k oprávnenej na výživné upravená rozsudkom

Okresného súdu Zvolen sp.zn. 8P/48/2007 zo dňa 23. 04. 2008, ktorým súd uložil navrhovateľovi
povinnosť prispievať oprávnenej na výživu sumou 10.000,- Sk (331,94 Eur) mesačne počnúc dňom
01.05.2007 s tým, že čiastku 5.000,- Sk (165,97 Eur) je otec povinný uhradiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky a čiastku 5.000,- Sk (165,97 Eur) vždy do 15. dňa v mesiaci na vkladnú knižku
vedenú v J. J. na meno oprávnenej na výživné. V čase rozhodnutia súdu oprávnená navštevovala

špeciálne predškolské zariadenie, kde sa platilo 1.000,- Sk mesačne a boli zakupované špeciálne krémy
a plienky. Súd v čase rozhodovania vychádzal zo zárobkových možností a schopností otca (príjem vo
výške 1.100 Eur mesačne), na základe čoho ho zaviazal vytvárať oprávnenej na výživné aj úspory. V
čase rozhodnutia súdu mal navrhovateľ jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.
Matka oprávnenej poberala v tom čase rodičovský príspevok na maloletú vo výške 4.440,- Sk (147,38

Eur).

7. Po oboznámení sa s vyjadreniami rodičov a opatrovníčky oprávnenej, predloženými listinnými
dôkazmi a zistenými skutočnosťami o pomeroch oprávnenej a povinného na výživné okresný súd
dospelkzáveru,žeodposlednéhorozhodnutiasúduovyživovacejpovinnostinavrhovateľakoprávnenej

na výživné sa zmenili ako pomery na strane navrhovateľa, tak aj na strane oprávnenej. V prvom
rade považoval za potrebné uviesť, že zdravotný stav oprávnenej na výživné je veľmi nepriaznivý,
neumožňujúci jej akúkoľvek pracovnú činnosť, ktorou by mohla získať príjem pre svoje živobytie. Je
preto odkázaná na pomoc iných, v prvom rade rodičov, ale aj spoločnosti, ktorá takúto pomoc poskytuje,
teda aj štátu, ktorý rovnako zabezpečuje pomoc osobám s ťažkým zdravotným postihnutím či už formou

sociálnych služieb alebo finančnej pomoci. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou
povinnosťou, ktorá trvá až do času, kedy sa dieťa nedokáže živiť samo. V prípade oprávnenej na
výživné táto povinnosť rodičov bude trvať pravdepodobne celý život oprávnenej vzhľadom k jej ťažkému
zdravotnému postihnutiu, iba ak by nebola jej výživa a starostlivosť o ňu zabezpečená inak.

8. Okresný súd posúdil, že oprávnenej na výživné vznikol dovŕšením 18. roku života nárok na invalidný
dôchodok. Z vlastnej činnosti mu bolo známe, že miera funkčnej poruchy oprávnenej na výživné je podľa
posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 06.12.2022 v rozsahu 70% (č.l.
5 súdneho spisu sp.zn. 38Ps/3/2023), teda viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V
zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. je oprávnená na výživné nezaopatreným dieťaťom.

Priemerný invalidný dôchodok z mladosti bol podľa informácií zverejnených Sociálnou poisťovňou v
prvých mesiacoch roka 2024 poskytovaný vo výške zhruba 400,-Eur mesačne. Okresný súd preto
bral pri rozhodovaní do úvahy potencionálny príjem samotnej oprávnenej na výživné, keďže v čase
rozhodovania súdu bola plnoletá a mala nárok na invalidný dôchodok.

9. Okresný súd mal za zistené, že oprávnená na výživné v čase rozhodnutia súdu už nenavštevovala
školské zariadenie. Boli jej však poskytované služby Domovom dôchodcov a Domovom sociálnych
služieb J. K. B. B., za ktoré je uhrádzaný mesačný poplatok vo výške 156,42 Eur. Bolo teda zrejmé, že
od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane oprávnenej na výživné.Dosiahla plnoletosť, priamo jej vznikol nárok na finančnú pomoc od štátu a prestala navštevovať školské
zariadenie. V porovnaní obdobia spred 18 rokov sa oprávnenej prirodzene zvýšili náklady na ošatenie
a stravu. Rovnako matka oprávnenej nadobudla byt do výlučného osobného vlastníctva, namiesto

rodičovského príspevku vo výške 147,38 Eur poberá opatrovateľský príspevok vo výške 615,50 Eur a
rodičovský príspevok vo výške 60,- Eur na nezaopatrené dieťa do 25 rokov.

10. Z predložených rozhodnutí českých súdov, rodného listu a vyjadrenia navrhovateľa okresný súd
zistil, že navrhovateľ má tri ďalšie vyživovacie povinnosti (dve stanovené na 190,- Eur a 170,- Eur a

o jedno dieťa sa osobne stará) a jeho príjem klesol na 788,58 Eur (20.000,- Kč). Podľa vyjadrenia
navrhovateľa ide o jeho mesačný príjem. Z predchádzajúcich rozhodnutí o starostlivosti o oprávnenú
na výživné vyplývalo, že navrhovateľ sa v minulosti venoval profesionálnej športovej kariére, ktorú
ukončil zo zdravotných dôvodov a ani v súčasnosti mu jeho zdravotný stav neumožňuje venovať
sa profesionálne športu. Ako vyplývalo z predloženej lekárskej správy, navrhovateľ bol onkologickým
pacientom, ktorý je neustále sledovaný z dôvodu neistej prognózy zdravotného stavu a vyžaduje

doživotnú hormonálnu substitučnú liečbu, ktorá môže mať vedľajšie zdravotné komplikácie (nevoľnosti,
mdloby, návaly tepla, ťažkosti s dýchaním a pod.). Za lieky navrhovateľ mesačne vynakladá 2.000,- Kč
(78,86 Eur).

11. Okresný súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti

navrhovateľa k oprávnenej na výživné sa podstatne zmenili pomery ako na strane oprávnenej na
výživné, tak aj na strane navrhovateľa. Vzhľadom k zdravotnému stavu oprávnenej na výživné nebolo
možné konštatovať, že by vyživovacia povinnosť navrhovateľa k oprávnenej na výživné zanikla, a
preto opätovne preskúmaval odôvodnené potreby oprávnenej, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného.

12. Okresný súd poukázal na to, že opatrovníčka oprávnenej predložila prehľad a výšku všetkých
výdavkov na oprávnenú a jej spoločnú domácnosť s matkou, z ktorých považoval za nevyhnutné,
resp. oprávnené výdavky oprávnenej na výživné poplatky za sociálne služby (preukázané vo výške
156,42 Eur), polovicu nákladov na bývanie (217,- Eur správa bytového domu + 237,90 Eur splátky

hypotekárneho úveru + 52,- Eur náklady na elektrinu + 9,96 Eur poistenie + daň z nehnuteľnosti 5,42
Eur), čiže zhruba 260,- Eur, polovicu výdavkov na stravu (zo 450,- Eur), čiže 225,- Eur aj vzhľadom
k tomu, že v službách DSS je započítaný aj poplatok za stravu trikrát denne, náklady na cestovanie
vo výške 141,30 Eur (30 x 4,71 Eur na deň), náklady spojené s prevádzkou motorového vozidla
(zákonné zmluvné poistenie 14,63 Eur a servis 16,60 Eur mesačne) vo výške 31,23 Eur, náklady na

ošatenie 50,- Eur mesačne a na hygienu 30,- Eur mesačne. Celkovo tak považoval za oprávnené
pravidelnémesačnévýdavkyoprávnenejnavýživnévovýškezhruba900,-Eur.Dovýdavkovoprávnenej
nezapočítal poplatok za odpad, od ktorého je oprávnená oslobodená, ani nedoplatok za služby, ktorý
mal byť uhradený do 30.06.2023. Za nevyhnutný nepovažoval náklad na havarijné poistenie, ktoré nie je
povinné. Pri spotrebnom úvere nemal preukázané, ani tvrdené, na čo boli finančné prostriedky použité.

Súkromná pôžička mala byť podľa dokladu o úhrade splatená do 30.06.2023.

13.Okresnýsúdbraldoúvahypotenciálnypríjemsamotnejoprávnenejnavýživnévovýškepriemerného
invalidného dôchodku z mladosti v sume 400,- Eur odhliadnuc od iných kompenzačných príspevkov
podľazákonač.447/2008Z.z.,naktorémajúosobyťažkozdravotnepostihnuté(okremkompenzačného

príspevku na kúpu motorového vozidla) nárok. Časť svojich oprávnených výdavkov vo výške 900,- Eur
teda môže oprávnená na výživné hradiť z invalidného dôchodku potenciálne vo výške 400,- Eur. Vo
zvyšku (500,- Eur) sú povinní jej prispievať na výživu rodičia.
14. Okresný súd preto skúmal aj príjmy, resp. potenciálne príjmy rodičov. Mal preukázaný iba príjem
otca vo výške 20.000,- Kč a prídavky matky na dieťa vo výške 60,- Eur.

15. Na základe výpovedí rodičov oprávnenej a na základe predložených dôkazov okresný súd dospel
k záveru, že obaja rodičia oprávnenej môžu mať príjem, ktorým môžu zabezpečiť aj výživu oprávnenej
na výživné. Otec oprávnenej na výživné má síce obmedzené možnosti kvôli svojmu zdravotnému stavu,
avšakakosámuviedol,príležitostnealebovobdobí,kedyjebezzdravotnýchkomplikáciípracovaťmôže,

a dokonca aj rekreačne športuje. Ako sám tvrdil, aj pracuje podľa dohody tak, ako mu to zdravotný stav
umožňuje a dokáže si zabezpečiť príjem. Minimálna mzda v Českej republike predstavuje v roku 2024
podľa zverejnených informácií Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky sumu 18.900,- Kč(745,21 Eur). Navrhovateľ sám deklaroval príjem vo výške 20.000,- Kč (788,58 Eur pri kurze 25,362 Kč
za 1 euro dňa 23.07.2024).

16. Okresný súd poukázal na to, že minimálna mzda v Slovenskej republike je podľa Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v roku 2024 v hrubom 750,- Eur. Od 01.07.2024
predstavuje opatrovateľsky príspevok za opatrovanie zdravotne ťažko postihnutej osoby výšku 615,50
Eur. Vyplácaniu opatrovateľského príspevku podľa § 40 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z.z. nebráni, aby
bol poberateľ tohto príspevku zamestnaný. Matka oprávnenej by preto aj s ohľadom na skutočnosť, že

oprávnená na výživné trávi čas v pracovných dňoch medzi 08.00 a 15.00 hod. v domove sociálnych
služieb,kdejeoňupostarané,mohlamaťajďalšípríjempopriopatrovateľskompríspevkunepresahujúci
680,-Eur. Hoci zdravotný stav oprávnenej na výživné je nepredvídateľný a vyžaduje často starostlivosť
matky aj v tomto čase, nie je vylúčené, aby matka oprávnenej rovnako pracovala menší počet
hodín alebo nepravidelne, prípadne podnikala, k čomu potenciál preukázateľne má. Matka sama na
pojednávaní dňa 22.01.2024 uviedla, že vyrába prírodnú kozmetiku a sviečky, z ktorej výroby a predaja

by mohla mať príjem, resp. prinajmenšom z výkonu práv duševného vlastníctva, o ktorý sa sama
dobrovoľne pripravuje. S ohľadom na obmedzenie podľa § 40 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z.z. by mohla
mať okrem opatrovateľského príspevku ďalší príjem až do výšky 500 - 600,- Eur.

17. Okresný súd nemal preukázanú inú kvalifikáciu ani u jedného z rodičov, bral však do úvahy

potencialitu nielen príjmu oprávnenej, ale aj obidvoch rodičov oprávnenej na výživné. Pri porovnaní
pomeru potenciálnych príjmov otca (800,- Eur) a matky oprávnenej (spolu až 1.100 - 1.200,- Eur) dospel
k záveru, že s prihliadnutím na aktuálne schopnosti a možnosti oboch rodičov by na výživu maloletej
mala vo vyššej miere prispievať matka oprávnenej, ktorej potenciálny príjem je vyšší ako potenciálny
príjem otca. Na výdavkoch oprávnenej nepokrytých invalidným dôchodkom oprávnenej by sa tak mali

podieľať rodičia podľa svojich schopností a možností, teda v pomere 40% : 60% (otec 200,- Eur, matka
300,- Eur). Do úvahy bral okresný súd aj skutočnosť, že všetka starostlivosť o oprávnenú je na jej matke
v čase, keď oprávnená nie je v starostlivosti DSS, avšak do výživného počítal aj náklady na domácnosť
a spotrebu oprávnenej.

18. Okresný súd mal preukázané, že je v možnostiach otca oprávnenej prispievať na výživu oprávnenej
sumou 200,- Eur mesačne, nakoľko deklaroval príjem vo výške 788,58 Eur mesačne, a to aj pri ďalších
vyživovacích povinnostiach, ktoré majú vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov, obzvlášť keď
zistil, že otec oprávnenej disponuje úsporami, ktoré v júli 2023, keď ich vybral z termínového účtu,
predstavovali sumu 400.000,- Kč (cca 16.000 Eur). Táto suma mu aj do budúcnosti umožňuje platiť

svojim deťom stanovené výživné, ktoré musí pokrývať ich nevyhnutné potreby.

19. Okresný súd preto zmenil rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp.zn. 8P/48/2007 zo dňa 23.04.2008
tak, že navrhovateľ je povinný prispievať oprávnenej na výživné sumou 200,-Eur mesačne k rukám jej
opatrovníčky,ktorájejbolaustanovenározsudkomOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.38Ps/3/2023

zodňa14.11.2023,atopočnúcmesiacomaugust2024,atoktomutodátumuztohodôvodu,žeprihliadal
na potencionálne príjmy oprávnenej a jej rodičov na základe právnej úpravy účinnej až od 01.07.2024,
pričom nároky na príspevky a dávky sú vyplácané vždy za každý mesiac spätne. Okresný súd priznal
sumu výživného ako bežné výživné, nie ako tvorbu úspor, nakoľko v súčasnosti nie je v schopnostiach
a možnostiach otca oprávnenej tvoriť oprávnenej úspory do budúcnosti a je aj v záujme oprávnenej

na výživné, aby mohla disponovať s celou sumou výživného a pokrývať priebežne všetky svoje bežné
výdavky. Vo zvyšnej časti (zníženie výživného na sumu 100,- Eur mesačne od 20.06.2023) súd návrh
otca oprávnenej zamietol.

20. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže neboli preukázané
skutočnosti odôvodňujúce výnimočné priznanie náhrady.

21.Protitomutorozsudku,atovýrokuII.,vzákonnejlehotepodalodvolanienavrhovateľprostredníctvom
právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), d), h) CSP s návrhom na jeho zrušenie

alt. zmenu. Podľa navrhovateľa sa okresný súd náležite nevysporiadal s doloženými tvrdeniami,
rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá povahu spravodlivého rozhodnutia a absentuje náležité
odôvodnenie, čo má za následok porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Navrhovateľ
poukázal na svoj návrh, ktorým sa domáhal zníženia výživného na plnoletú F. B., nar. XX.XX.XXXX,ako oprávnenú z toho dôvodu, že už skôr ukončil hráčsku kariéru a stratil aj vyšší zárobok. Hráčsku
kariéru bol nútený ukončiť kvôli svojmu onkologickému ochoreniu, ktoré mu bráni dosahovať vyšší
príjem, nakoľko ho obmedzuje v možnostiach zamestnania. Z uvedeného nemá možnosť prispievať na

oprávnenú F. v takom rozsahu, v akom to bolo upravené rozsudkom Okresného súdu Zvolen a následne
posledným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica. Navrhovateľ má ďalšie tri vyživovacie
povinnosti, kde na maloletú A. B. prispieva sumou vo výške 190,- Eur mesačne, na maloletého A.
B. sumou vo výške 170,- Eur mesačne a má mladšieho syna, s ktorým žije v spoločnej domácnosti
a na ktorého musí taktiež prispievať. V prípade, že bude na F. B. prispievať sumou vo výške 200,-

Eur mesačne, celkové výdavky na výživné, ktoré zasiela tak budú 560,- Eur (k tomu je potrebné
pripočítať náklady na výživu maloletého A.), čo je v jeho momentálnej situácii priam neprijateľné, najmä
z pohľadu príjmu, kedy je limitovaný v dôsledku svojho ochorenia. Predložil potvrdenie o príjme, ktorý
po prepočítaní z CZK na euro predstavuje sumu vo výške 798,91 Eur a vzhľadom na uvedené, by mu
na jeho potreby ostalo niečo málo vyše 100,- Eur, čo je aj pri jeho onkologickom ochorení nemysliteľné,
kedy ho lieky vyjdú na 2000,- CZK, čo predstavuje sumu cca 79,- Eur. Okresný súd poukázal na

minimálnu mzdu v Českej republike, ktorá predstavuje sumu vo výške 18.900,- CZK (745,21Eur),
pričom navrhovateľ deklaroval príjem na sumu 20.000,- CZK (798,91 EUR kurz ku 27.08.2024), ktoré
skutočnosti v konaní riadne doložil a preukázal a konajúci súd na ne neprihliadal. Poukázal na to, že F.
vznikol nárok na poskytnutie invalidného dôchodku z detstva, na čo aj okresný súd poukázal a matka
F. to potvrdila a následne dodala, že o uvedený dôchodok nebolo doposiaľ požiadané, aj keď má na

uvedené nárok. Mal za to, že na jeho ochorenie a možnosti F. by mala prihliadať aj samotná matka,
ktorá nemožnosť dosiahnutia vyššieho príjmu prehliada. Navrhovateľ momentálne nemá nič vo svojom
výlučnom vlastníctve, z čoho by bolo možné získať nejaký finančný prospech a výdavky potrebné na
udržiavanie domácnosti, v ktorej žije s mladším synom a jeho matkou, hradí výlučne ona, nakoľko nemá
dostatok finančných prostriedkov. Jediným jeho príjmom sú platy z dohôd. Jeho športové záujmy sú

čisto na rekreačnej úrovni, kvôli ochoreniu prestal hrávať. Onkologické ochorenie ho neobmedzuje iba
v zamestnaní, ale v športe. F. mala nasporenú sumu vo výške 14.000,- Eur, ktorú jej bol povinný sporiť,
avšak uvedenú sumu matka v decembri 2022 celú, bez povolenia súdu na tento úkon vybrala a kúpila
za ňu auto. Rozumie, že F. auto potrebuje a bez neho sa v jej prípade nedá fungovať, avšak auto slúži aj
matke na jej podnikateľské aktivity. Podľa navrhovateľa výber nasporenej sumy vo výške 14.000,- Eur

nepredstavuje bežnú vec, finančné prostriedky F. nasporil z jeho výlučných finančných prostriedkov, bola
potrebná dohoda medzi rodičmi, v ktorej súvislosti poukázal na § 35 Zákona o rodine. Poukázal aj na
ďalší príjem matky, ktorý predstavuje aj jej podnikateľská činnosť, nakoľko vyrába prírodnú kozmetiku,
ktorú konajúci súd ďalej neskúmal, nevyžiadal si od matky oprávnenej na výživné všetky podklady a
dôkazy tak, ako od navrhovateľa, aby mohol spravodlivo rozhodnúť o výške výživného na oprávnenú na

výživné a spravodlivo rozdeliť pomer, na základe ktorého sa majú podieľať na výživnom na oprávnenú.
Navrhovateľ musel doložiť všetky svoje príjmy, výdavky, avšak matka oprávnenej na výživné nič riadne
nedokladovala, všetko len slovne uvádzala a okresný súd sa aj napriek tomu k jej vyjadreniam bez
najmenších pochybností priklonil. Podľa navrhovateľa príjem matky, ktorú zdravotný stav na rozdiel odo
neho neobmedzuje vo výkone práce, je rozhodne vyšší ako ten, ktorý bol ustálený súdom prvej inštancie.

Suma400.000,-CZK(cca16.000,-Eur)bolazískanáztituluúveru(nešlooprostriedkynatermínovanom
vklade) na úhradu dlhov, ktoré mu vznikli z dôvodu výpadkov príjmov a súčasného trvania povinnosti
platiť pomerne vysokú sumu výživného. Sumu vo výške 400.000,- CZK by si pritom nebol nútený vziať
v prípade, ak by mu matka jeho ďalších dvoch detí vrátila sumu vo výške 18.110,56 Eur zaplatenú
titulom vyporiadania BSM (rozsudok bol následne zrušený práve v čase keď dlhy plánoval uhradiť z

predaja bytu prisúdeného mu v rámci konania o vyporiadanie BSM). Konanie o vydanie uvedenej sumy
je vedené Mestským súdom Košice pod sp. zn. K3-16C 11/2023 a nie je doposiaľ právoplatne skončené.
Vzhľadom na jeho príjem a výdavky, po uhradení všetkých vyživovacích povinností mu neostane ani
len suma životného minima, ktorá predstavuje sumu vo výške 273,99 Eur a na strane druhej osoba
oprávnená na výživné má právo na poberanie invalidného dôchodku vo výške nie menej ako 400,- Eur

mesačne. Okresný súd bral do úvahy potencialitu príjmov rodičov, pričom potenciálny príjem na jeho
strane predstavoval sumu vo výške 800,- Eur a na strane matky až sumu v rozsahu 1.100 – 1.200,-
Eur, čo predstavuje rozdiel 300-400,- Eur. Ak sa prihliada na všetky skutočnosti, aj na potencialitu
príjmov rodičov oprávnenej na výživné, toto by na jeho strane malo predstavovať sumu 100,- Eur,
teda sumu, ktorú aj požadoval, ktorá bola náležite odôvodnená a preukázaná, nakoľko vyšší príjem

nemôže dosiahnuť v dôsledku zdravotného stavu. Ak okresný súd rozhodol, že je povinný prispievať
na výživu oprávnenej F. sumou vo výške 200,- Eur od augusta 2024, tak k zmene pomerov došlo už
v júli 2023, kedy návrh podával a ktorú riadne odôvodnil ukončením profesionálnej hráčskej kariéry,
zhoršením zdravotného stavu a v dôsledku uvedeného poklesom mesačného príjmu. Nasvedčuje tomuaj to, že od roka 2024 nebol schopný posielať plnú sumu výživného F., určenú najmä na tvorbu úspor.
Navrhovateľovi nie je zrejmé, prečo by malo byť zníženie výživného účinné až ku dňu 01.08.2024, ak
zmena nastala podstatne skôr a výživné žiadal znížiť od podania návrhu, t.j. od júla 2023, na čo vo veci

konajúci súd absolútne neprihliadol. Ak by súd prvej inštancie uvažoval spôsobom, že by mu vznikol
preplatok na výživnom, ktorý by bola oprávnená na výživné povinná uhradiť, tento predpoklad by bol
nesprávny, keďže od začiatku vedenia tohto konania nebol schopný uhrádzať vyššiu sumu výživného a
navýživnommuvznikoldlhvovýške2.950,-Eur,ktorýodnehooprávnenánavýživnéexekučnevymáha.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť v zmysle petitu

jeho odvolacieho návrhu, za stavu, že súd prvej inštancie, ktorý okrem otázky pôvodu sumy vo výške
400.000,- CZK správne zistil skutkový stav veci, tento však nesprávne právne posúdil.
Zároveň žiadal o doručovanie aj elektronickými prostriedkami na e-mailovú adresu I., resp. do
elektronickej schránky č. L. a o upovedomenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku v tejto
veci.
Následne v podaní zo dňa 08.09.2024 označenom ako ,,Oprava tvrdenia“ k sume 400 000,-CZK

navrhovateľ uviedol, že tieto peniaze prišli z účtu jeho mamy A. B., kam sa aj následne dňa 10.07.2023
vrátili,išloovkladvyužitýnaautomatickyzaloženýterminovanývklad,ktorýjevytvorenýnadobušiestich
mesiacov, čomu zodpovedá výber 10.07.2023, o čom priložil potvrdenie banky.

22. K doručenému odvolaniu navrhovateľa bolo podané písomné vyjadrenie procesnej opatrovníčky,

urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu. Vzhľadom k tomu, že
predmetné podanie nebolo dodatočne doručené v lehote 10 dní v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu, okresný súd na toto podanie podľa § 125 CSP
neprihliadal, a preto nepostupoval podľa § 374 ods. 1 CSP.
23. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie

proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP)
a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si
to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa ust.

§ 65 CMP a contrario v spojení s ust. § 155 CMP, § 66 CMP a za rešpektovania ustanovenia § 219 ods.
1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku II. a v závislých výrokoch III. a IV. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

24. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/221/2024-408 zo dňa
04.11.2024,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabuliKrajského
súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia
krajského súdu dňa 05.11.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, za súčasného oznámenia

termínu verejného vyhlásenia rozsudku navrhovateľovi prostredníctvom právneho zástupcu do úradnej
elektronickej schránky, základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku.
25. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na zníženie
výživného zo sumy 10 000,-Sk (331,94 Eur) na sumu 100,- Eur mesačne od podania návrhu. Súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom návrhu navrhovateľa na zníženie výživného v časti vyhovel (I. výrok

rozsudku), vo zvyšnej časti návrh otca zamietol (výrok II. rozsudku), zmenil rozhodnutie Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 8P/48/2007 zo dňa 23.04.2008 v časti o výške výživného a spôsobe jeho platenia (výrok
III.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV. rozsudku). Odvolaním
otca bol napadnutý vo výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie.

26. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a
argumenty navrhovateľa predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre
zníženie výživného navrhovateľa, odkedy a v akom rozsahu, a tým, či došlo k správnemu záveru
o nesplnení podmienok pre zníženie výživného v otcom požadovanom rozsahu. Podstatou odvolania
otca bola námietka nesprávnych skutkových zistení, a tým nesprávneho právneho záveru o jeho

možnostiach a schopnostiach platiť výživné na oprávnenú, ako aj námietka porušenia práva na
spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného zdôvodnenia rozsudku okresného súdu.27. K tomu, aby krajský súd, ako odvolací súd, mohol vyhodnocovať rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutej časti, musí mať spôsobilý predmet posudzovania, a to súdne rozhodnutie s
náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP. Po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu sa konštatuje,

že k jednotlivým výrokovým častiam okresný súd vyjadril skutkové zistenia, ako aj následné právne
zhodnotenie, t.j. boli zrejmé tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie, ktoré bolo možné
podrobiť prieskumu podľa odvolacích dôvodov s následným posúdením zo strany krajského súdu.
Rozsudok okresného súdu obsahuje zistenia týkajúce sa predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, je
v ňom zahrnuté rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej z výživného, vyjadrenia navrhovateľa, právneho

zástupcu navrhovateľa, procesného opatrovníka oprávnenej z výživného, matky, priebeh pojednávaní,
dokazovania a rozsudok okresného súdu je preskúmateľný, ak po vykonanom dokazovaní súd prvej
inštancie vyjadril svojej úvahy, zhodnotenia a skonštatoval svoje závery. Uvádza odvolací súd, že
rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho -
ktorého účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia
v zmysle § 220 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových
a právnych záverov, spĺňa požiadavky vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP a závery vyjadrené
okresným súdom nie sú zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej

inštancie nestotožňuje, nemôže samo osebe viesť k záveru o nedostatočnom zdôvodnení rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

28. Krajský súd konštatuje, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu
procesnému postupu, ktorý by znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej

miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania,
následkom, ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod odvolania uvedený v § 365 ods. 1
písm. d) CSP).

29. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal dôvodnosťou uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v
ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne skutkové a právne závery) z hľadiska a v
rozsahu podaného odvolania a konštatuje ich nedôvodnosť bez opory v zistenom skutkovom stave
a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací
súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, vyvodil

správne skutkové a právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil dôvodnosť návrhu na zníženie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa v rozhodnutí vymedzenom období a výške, nad rámec čoho
návrh zamietol správne konštatujúc neexistenciu takej zmeny pomerov z hľadiska ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine, ktorá by odôvodňovala vyhovieť návrhu v celom rozsahu, pri súčasnom dôvodnom
posúdení nemožnosti vyhovieť návrhu v požadovanom rozsahu a období. Odvolací súd nezistil dôvod

na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie,ktorévytvárajúdostatočnéprávnevýchodiskáprejehopotvrdenievnapadnutejčasti.Súčasne
sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej

veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

30. Predovšetkým vo vzťahu k námietkam navrhovateľa vzťahujúcim sa k vyššie uvedeným odvolacím
dôvodom odvolací súd uvádza, že prakticky ich ťažisko bolo produkované navrhovateľom už v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie a bolo tak predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, ktorý

sa s nimi dostatočným spôsobom vysporiadal.

31. Len na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a k odvolacím námietkam navrhovateľa
odvolací súd uvádza nasledovné.

32. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov
(§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorýz rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri

určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine). Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem
výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1
Zákona o rodine).

33. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež

poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním
zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia (zmeny) vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa.
34. Uvádza odvolací súd, že stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže
dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného. Súd pri svojom

rozhodovaní v takom konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti
a posudzuje, či sa okolnosti podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej
úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie
dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, podstatnú zmenu zárobkových možností,
schopností povinného rodiča, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná

v čase posledného rozhodnutia a iné. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne –
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných
nákladov.

35. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je možné definovať ako stav, ktorý je odlišný

od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní.

36. Krajský súd poukazuje na to, že miera potrieb oprávneného z výživného je závislá najmä od
jeho veku, zdravotného stavu, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti. Pri skúmaní potrieb oprávneného
z výživného je nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby

vyskytujúce sa za kratšie obdobie. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich
(bežných) potrieb dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju, teda i potrieb
vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie časové obdobie, prípadne potrieb výlučne náhodných. Pri
určovaní konkrétnej výšky výživného pre dieťa v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine sa na strane
povinného preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

37. V danej veci sa navrhovateľ domáha významného zníženia svojej vyživovacej povinnosti z doposiaľ
určenej sumy 10 000,- Sk (331,94 Eur) na sumu 100,- Eur mesačne, z dôvodu ukončenia hráčskej
kariéry a stratou zárobku s tým spojeného, zdravotného stavu brániaceho mu dosahovať vyšší príjem a
s ohľadom na ďalšie tri vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom a na to, že oprávnenej z výživného

vznikol nárok na poskytnutie invalidného dôchodku z detstva.

38. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že naposledy bola vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči F. upravená rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. 8P 48/2007 - 274 zo dňa
23.4.2008, ktorým súd znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k v tom čase maloletej F. na sumu

10 000,- Sk mesačne počnúc dňom 01.05.2007 s tým, že čiastku 5 000,- Sk je otec povinný
uhradiť k rukám matky a čiastku 5000,- Sk v mesiaci na vkladnú knižku vedenú v J. J. na meno F. B..

39. Okresný súd v odseku 19. odôvodnenia rozhodnutia poukázal na pomery oprávnenej z výživného,
navrhovateľa ako povinného rodiča a matky oprávnenej v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia

v roku 2008 a tieto (pôvodné pomery) porovnal so zistenými pomermi k dátumu napadnutého rozsudku
okresného súdu, ktoré vyjadril v odsekoch 30. až 37. odôvodnenia. Skutkové zistenia okresného súdu pri
porovnaní pomerov boli vecne správne a krajský súd na ne v podrobnostiach odkazuje, pretože nebolizistené dôvody, pre ktoré by sa od týchto zistení mal na základe odvolania podaného navrhovateľom
odchýliť.

40. Nebolo možné vyhovieť odvolaniu navrhovateľa, pretože okresný súd rešpektoval zákonné princípy
pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti, a to zmenu pomerov tak na strane navrhovateľa ako osoby
povinnej z výživného, na strane oprávnenej z výživného, ako aj matky. Oproti predchádzajúcemu
súdnemu rozhodnutiu bolo zistené, ako uviedol okresný súd v odseku 18. odôvodnenia, že spôsobilosť
oprávnenej na výživné na právne úkony bola rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38

Ps/3/2023 zo dňa 14.11.2023 obmedzená tak, že nie je spôsobilá konať pred orgánmi štátnej správy,
verejnej správy, samosprávy, právnickými a fyzickými osobami, súdmi, orgánmi činnými v trestnom
konaní, rozhodovať o potrebe poskytovania zdravotnej a sociálnej starostlivosti jej osobe, o udelení
súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, výkonu pasívneho volebného práva, rozhodovať o
mieste svojho bývania, spísať závet, uzatvárať dohody, zmluvy a preberať na seba záväzky, nakladať s
finančnými prostriedkami, majetkom, účtami a vkladmi, preberať dôchodok a listové zásielky určené do

vlastných rúk a za opatrovníka jej bola ustanovená jej matka, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať
oprávnenú na výživné pri právnych úkonoch a spravovať jej majetok vo veciach, v ktorých je jej
spôsobilosť na právne úkony obmedzená.

41. Tak ako vyjadril okresný súd v odseku 30. odôvodnenia rozsudku, dosiahnutím 18. roku života

oprávnenej z výživného vznikol nárok na invalidný dôchodok, a preto pri rozhodovaní vzal do
úvahy potencionálny príjem oprávnenej v sume 400,- Eur mesačne. Zo zdokladovaných výdavkov na
zabezpečenie odôvodnených potrieb F. vyplývalo, že potencionálny invalidný dôchodok na ich pokrytie
nepostačuje. Výdavky sú v skladbe poplatky na sociálne služby, polovica nákladov na bývanie, stravu,
náklady na cestovanie a spojené s prevádzkou motorového vozidla, ktoré ako oprávnené pravidelné

mesačné výdavky okresný súd ustálil na sumu zhruba 900,- Eur, pri závere o nedôvodnosti poplatku
za komunálny odpad, nákladu na havarijné poistenie a tvrdení o spotrebnom úvere. V čase posledného
rozhodovania o výživnom v roku 2008 bol príjem navrhovateľa vo výške 1100,- Eur a mal ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletej A.. Z listinných dôkazov a vyjadrenia navrhovateľa okresný súd zistil,
že navrhovateľovi pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletému A. a maloletému A. (o ktorého sa

osobne stará). Zo zdravotných dôvodov sa navrhovateľ už nevenuje profesionálnej športovej kariére,
bol onkologickým pacientom, ktorý je sledovaný, vyžaduje liečbu, ktorá môže mať vedľajšie zdravotné
komplikácie, pričom za lieky vynakladá mesačne 78,86 Eur, deklaroval dosahovaný príjem vo výške
20 000,- Kč, t.j. cca 800,- Eur. Matka oprávnenej z výživného poberá opatrovateľský príspevok, na
pojednávaní sa vyjadrila, že vyrába prírodnú kozmetiku a sviečky, pričom okresný súd vzhľadom k tomu,

že oprávnená z výživného v pracovných dňoch trávi čas medzi 8,00 hod. a 15.00 hod. v domove
sociálnych služieb (kde je o ňu postarané) posúdil, že je v možnostiach matky pracovať nepravidelne,
resp. podnikať aspoň na čiastočný úväzok, a preto ustálil jej potencionálny príjem v sume 1100 – 1200,-
Eur.

42. Keďže navrhovateľ v rámci odvolania zvýrazňoval potencionalitu invalidného dôchodku oprávnenej
z výživného, ktorú okresný súd ustálil na sumu 400 ,-Eur a aj potencionálny príjem matky v sume 1100-
1200,- Eur, čo odôvodňuje zníženie výživného na ním požadovanú sumu 100,- Eur, tak krajský súd
zvýrazňuje, že síce na strane navrhovateľa došlo k poklesu príjmu zo zdravotných dôvodov a pribudli
mu dve vyživovacie povinnosti, avšak oprávnená z výživného napriek tomu, že je potencionálne

poberateľkou invalidného dôchodku a je plnoletá, vzhľadom na svoje ochorenie, ktoré nie je len
prechodného charakteru, doposiaľ nenadobudla a pravdepodobne nikdy ani nenadobudne schopnosť
sama sa živiť. Z tohto dôvodu pretrváva vo vzťahu k nej vyživovacia povinnosť zásadne oboch jej
rodičov, teda tak navrhovateľa ako aj jej matky, ktorí obaja sa v zásade rovnakým pomerom vo
vzťahu k jej potrebám, pokiaľ to neznemožňujú limity dané ich osobnými, majetkovými a finančnými

pomermi, musia zo zákona podieľať na zabezpečení jej odôvodnených potrieb, a to nielen v rozsahu
základných potrieb, ale aj potrieb nad rámec, prostredníctvom čoho nepochybne môže byť život F. aj
pri jej ochorení na kvalitatívne vyššej úrovni, pričom relevanciu určitej disparity môžu odôvodňovať také
špecifickéavýznamovodôležitéskutočnosti,zaktoréjemožnépovažovaťajvýkonosobnejstarostlivosti
obmedzenej v spôsobilosti F., a to aj napriek tomu, že táto už nie je maloletá, avšak vzhľadom na

svoj nepriaznivý zdravotný stav, v ktorom má pôvod jej zdravotné postihnutie, a tiež obmedzenie v
spôsobilosti na právne úkony, si táto vyžaduje prakticky celodennú starostlivosť bez ohľadu na to, či jej
je táto počas pracovného týždňa vo vymedzených denných hodinách poskytovaná tiež v zariadení na
to určenom.43. Odvolací súd nepovažuje za náležitý poukaz navrhovateľa na to, že na jeho zdravotný stav a
možnosti F. by mala prihliadnuť aj samotná matka, keďže skutočnosť, že F. má závažné a celoživotné

zdravotné postihnutie je nesporným a preukázaným faktom, ako aj to, že výlučnú starostlivosť o F.
vykonáva len samotná matka, pričom niet pochybnosti o tom, že táto skutočnosť dopadá na ich
každodenný život, keď sa režimu F. musí v zásade prispôsobovať, čo sa nesporne premieta limitujúcim
obmedzením do pracovných, a tým aj zárobkových možností matky, teda ju obmedzuje. Navrhovateľ,
keďže sa na samotnom výkone starostlivosti o F. absolútne dlhodobo nepodieľa, nemôže mať a zjavne

ani nemá reálnu predstavu o tom, aké obmedzenia sú z hľadiska praktického života osoby, ktorá je
tým zaťažená, spojené. Oproti osobnej starostlivosti matky, výkon rodičovských povinností na strane
navrhovateľa je reálne obmedzený len na plnenie si vyživovacej povinnosti, takže nielen on, ale ani jeho
súčasná rodina nie sú faktorom obmedzení F., žiadnym spôsobom limitovaní vo vzťahu k akýmkoľvek
aktivitám v rámci ich každodenného života, a to ani v minimálnej miere, v dôsledku čoho správne
súd prvej inštancie túto skutočnosť, teda mieru výkonu osobnej starostlivosti zo strany matky o F.

považoval za faktor ovplyvňujúci v zásade rovnaký pomer podieľania sa rodičov na potrebách plnoletého
dieťaťa, v posudzovanej veci vzhľadom na ustálený príjem matky a otca smerujúci k určeniu podielu
na výživnom, ktorý stanovil vo vzťahu k navrhovateľovi v rozsahu 40%, ktorým sa bude podieľať na
výdavkoch oprávnenej osoby nepokrytých potencionálnym invalidným dôchodkom oprávnenej, a ktorý aj
odvolací súd považuje za správny, spravodlivo zohľadňujúci v zodpovedajúcej miere špecifické okolnosti

posudzovanej veci.

44. Nie je pochybnosť, vychádzajúc zo zistených skutočností, že potencionálny príjem F. v invalidnom
dôchodku síce možno hodnotiť ako zmenu pomerov na jej strane, avšak na zabezpečenie všetkých
jej potrieb rozhodne nepostačuje, a preto po odpočítaní potencionálneho príjmu F. od jej výdavkov

zostávala čiastka 500,- Eur, ktorú musia pokryť rodičia. Okresný súd postupoval správne, ak prihliadol
na potencionálny invalidný dôchodok obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony F. ako na jej príjem,
tento odpočítal od jej oprávnených výdavkov a len zvyšnú časť, t.j. tú časť výdavkov, ktorá nebola
pokrytá potencionálnym invalidným dôchodkom, rozpočítal ako výživné medzi oboch rodičov a určil ich
podiel na výživnom, pričom vyjadril aj to, že vyživovaciu povinnosť má aj matka, ktorá si ju plní osobnou

starostlivosťou o dieťa a aj finančne a otec, u ktorého zohľadnil zmenu pomerov, ktorá na jeho strane
nastala.

45. Nedôvodne navrhovateľ namieta výšku zloženia jednotlivých súdom prvej inštancie uznaných
mesačných výdavkov na zabezpečenie potrieb F., pretože je potrebné uviesť, že tieto námietky voči

špecifikovaným a uznaným nákladom boli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a jeho
závery, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, sú obsiahnuté v odseku 34. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Nad rámec odvolací súd uvádza, že časť už daných nákladov má pôvod práve v špecifikách
F. spojených s jej ochorením a nespornou snahou jej matky kvalitatívne nastaviť pre ňu také životné
podmienky, ktoré jej umožnia žiť dôstojný a pestrý život, keďže nie je žiaden dôvod, pre ktorý by jej

potreby mali byť obmedzované.

46. Odvolacia námietka navrhovateľa smerujúca voči tej časti rozhodnutia, ktorou bol zamietnutý
jeho návrh na zníženie výživného od podania návrhu, bola po posúdení rozhodujúcich skutočností
zhodnotená ako nedôvodná a nespôsobilá k zmene napadnutého rozhodnutia v tejto časti, pretože

okresný súd svoje rozhodnutie založil na zistení potencionálnych príjmov oprávnenej z výživného ako aj
jej rodičov na základe právnej úpravy účinnej od 01.07. 2024 s tým, že nároky na príspevky a dávky sú
vyplácané za každý mesiac spätne, so zohľadnením znenia ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Okresný súd moment zmeny pomerov stanovil od mesiaca august 2024 práve s ohľadom k zistenej
potencionalite príjmov rodičov a oprávnenej ( ako aj ich vyplácaniu), ktorému záveru nebolo možné

vytknúť jeho nesprávnosť. Krajský súd uvádza, že argumentácia okresného súdu primárne smerovala
k naplneniu zmyslu a účelu ochrany záujmu detí ako osobitne zákonom chráneného subjektu, a tomuto
postupu nebolo možné nič vytknúť.

47. Krajský súd za aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil ako

vecne správne rozhodnutie, pretože neboli zistené dôvody na jeho zmenu v napadnutej časti a ani
na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dodáva, že v odôvodnení svojho
rozsudku nebol povinný dať odpovede na všetky odvolacie námietky navrhovateľa, ale len na tie, ktoré
mali pre vec podstatný a rozhodujúci význam, pričom ani jeden z odvolacích dôvodov nebol vyhodnotenýako relevantný. Podľa riadne zisteného skutočného stavu veci tu nebol priestor na zníženie výživného
navrhovateľovi tak, ako sa domáhal v podanom návrhu, pre ktorú skutočnosť bolo výrokom I. rozhodnuté
o povinnosti otca prispievať na výživu F. sumou 200 Eur mesačne počnúc mesiacom august 2024

k rukám jej opatrovníčky, výrokom II. bol vo zvyšnej časti jeho návrh zamietnutý, následne sa zmenil
rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 8P/48/2007 zo dňa 23.04.2008 v časti o výške výživného a
spôsobe jeho platenia (výrok III.). Vecne správny bol aj výrok IV. o trovách prvoinštančného konania,
keď žiadnemu z účastníkov nebola priznaná náhrada týchto trov.

48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené
dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.