Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218011317
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7218011317.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. októbra
2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin útok na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm.
b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. K2-4T/72/2018 zo
dňa 14.3.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. K2-4T/72/2018 zo dňa 14.3.2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že

v C. D. E. B. F. XX dňa 17.1.2018 v čase okolo 16.15 hod. prechádzal svojím motorovým vozidlom
zn. G. H., F. I., ev. č. C. XXX C. okolo rodinného domu na vyššie uvedenej adrese, pričom potom,
ako spozoroval príslušníka J. J. K. C. - B. C. pošk. D. L. M. C., ktorý v tom čase na uvedenej adrese
vykonával služobnú previerku k pridelenému spisovému materiálu, zastavil svoje vozidlo, vystúpil z neho
a počas toho ako peši prichádzal k poškodenému D. M. C., tomuto povedal ,, To si ty kokot vyjebaný,
skurvený “ a následne potom, čo poškodený D. L. M. C. proti nemu využil oprávnenie policajta na zistenie

totožnosti podľa § 18 zákona č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, na neho
zakričal ,,Budeš chrčať v kaluži krvi, o to sa ja postarám“, čím u poškodeného D. L. C. vzbudil obavy
z uskutočnenia týchto vyhrážok.

Za to bol obžalovanému podľa § 324 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní
6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch podaného odvolania
odôvodneného prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že rozhodnutie považuje za nezákonné,

nedostatočne odôvodnené a založené na nesprávnom skutkovom posúdení veci. V konaní boli
produkované dve skupiny dôkazov, pričom jedna skupina dôkazov potvrdzovala výpoveď poškodeného
adruháskupinadôkazovpotvrdzovalavýpoveďobžalovaného.Výpoveďpoškodenéhobolaverifikovaná
výlučne výpoveďou kolegu N. O., pričom výpoveď obžalovaného potvrdzovali všetky ostatné dôkazy
vykonané na hlavnom pojednávaní, konkrétne výpovede svedkov P. C., M. B., M. Q. a R. B.. Súd v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia všetky výpovede svedčiace v prospech obžalovaného vyhodnotil

ako tendenčné. Obhajoba poukázala na jednotlivé výpovede svedkov. Konkrétne na výpoveď svedka
M. B. a P. C., ktorý sa sám prihlásil, aby o skutku vypovedal, pričom nebol schopný uviesť ulicu ,kde samal skutok stať, čo bolo dôvodom prečo prvostupňový súd túto výpoveď vyhodnotil ako nevierohodnú.
V prípade výpovede svedkyne R. B. – matky obžalovaného prvostupňový súd túto výpoveď vyhodnotil
rovnako ako nevierohodnú z dôvodu, že sa jedná o matku obžalovaného, ktorá má snahu pomôcť

obžalovanému vyviniť sa a to napriek tomu, že predmetná výpoveď potvrdzuje výpoveď svedka C., M.
Q. a M. B.. Samotná výpoveď poškodeného bola vyvrátená M. Q.. V prípravnom konaní uviedol, že keď
vyšiel pred bránu, policajt sedel vo vozidle a v ruke držal doklad, - občiansky preukaz. Keď ho policajt
zbadal, povedal mu, aby počkal, kým si porieši inú vec a nakoľko bola vonku zima, svedok šiel do domu.
V dobe, kedy svedok došiel pred bráničku obžalovaný stál pri nejakom vozidle a telefonoval. Žiadne

vulgárne slová na adresu policajta nepočul. Na druhej strane výpoveď svedka. Poškodený vrátene
kolegu zhodne tvrdili, že obžalovaný prišiel v čase, kedy už pán Q. stál pred bráničkou a kráčal ku nim
so slovami „To si ty, ty .......................“, pričom poškodený uviedol, že nevedel, či sú tie slová adresované
jemu alebo pánovi Q..
Obžalovaný kontaktoval policajnú hliadku a vyhotovil záznam telefónom z dôvodu, že práve poškodený
bol ten, ktorý konal protiprávne a hrubým spôsobom zneužil svoju právomoc. Táto skutočnosť bola

výpoveďami svedkov jednoznačne preukázaná. Obžalovaný nemal v úmysle z miesta odísť a chcel túto
záležitosť nahlásiť. Keď už poškodený videl, že obžalovaný volá na políciu, vymyslel si toto obvinenie,
aby sa vyhol disciplinárnemu potrestaniu za nedovolený zákrok. Je nutné zhrnúť, že obžalovaný je
usvedčovaný jedine účelovou a logicky nezmyselnou výpoveďou poškodeného a službukonajúcim
policajtom,pričomvšetkyostatnédôkazy,ktorébolivkonanívykonanévedúkzáveru,žesaskutok,ktorý

sa obžalovanému kladie za vinu nestal. Je potrebné podotknúť, že napriek tomu, že policajt reprezentuje
určitú spoločenskú autoritu, s ktorou sa spája vyššia miera dôvery v jeho konanie, nemožno bez
ďalšieho iba z dôvodu takéhoto postavenia (keďže funkcia policajta je spoločenským postavením, nie
charakterovou vlastnosťou), považovať jeho výpoveď za automaticky za dôveryhodnú a významnejšiu
akoktorýkoľvekinýdôkaz.Odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiasúduvykazujeznakyhrubejsvojvôle,

súd všeobecne poukazuje na „výpovede svedkov“, pričom tieto vôbec nekonkretizuje, dôkazy svedčiace
v prospech obžalovaného hodnotí ako tendenčné bez náležitého zdôvodnenia a navyše dôkazy dotvára,
čo je závažným porušením garancie spravodlivého procesu. Svojvôľa v procese hodnotenia dôkazov
je nežiaducim prvkom v súdnom konaní, ktorý zakladá nielen rozpor postupu a naň nadväzujúceho
súdneho rozhodnutia so zákonom, ale aj so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

ústavy, lebo svojvôľa konajúceho súdu je hrubým narušením spravodlivej objektivity a kvality súdneho
rozhodovania. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa totiž musí prejaviť nielen vo využití všetkých
dostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie, ale aj v tom,
že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z
týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade s procesnými predpismi (I. ÚS 211/2012).

Súd je pri hodnotení dôkazov povinný postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov
uvedenej v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom
popísať a logicky i vecne presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva z ustanovenia
§168 ods. 1 Tr. por., ktoré upravuje požiadavky kladené na odôvodnenie rozsudku. V zmysle tohto
ustanovenia je potrebné vyložiť, ktoré skutočnosti vzal súd pri svojom rozhodnutí za preukázané, o

ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov (najmä
ak si vzájomne odporujú). Z odôvodnenia musí byť tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal z obhajobným
tvrdením obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posúdil ním zistené skutočnosti
podľa príslušných ustanovení Trestného zákona v otázke viny a trestu. Niet sporu o tom, že procesné
predpisy ponechávajú hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu súdu prvého stupňa, avšak

voľná úvaha nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Vykonané dôkazy
súd prvého stupňa nesmie hodnotiť jednostranne, napríklad v neprospech obžalovaného, (uznesenie
NS SR z 25. 11. 2010, sp. zn. 5 To 20/2010) Je neprípustné, aby rozhodnutie súdu bolo založené
na domnienkach a subjektívnych pocitoch súdu, ignorujúc tým jednu zo základných zásad trestného
konania (in dubio pro reo). Súd musí svoje rozhodnutie vždy oprieť o fakty, ktoré sú jednoznačné a

nepochybné, a nie len v rovine pravdepodobnosti, opačný postup je v rozpore so zásadou objektívnej
pravdy. Podľa § 269 Trestného poriadku „písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a
ďalšie listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť,
ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj
svedkom a znalcom. Súd na hlavnom pojednávaní postupoval v rozpore s citovaným ustanovením

zákona, listinné dôkazy na hlavnom pojednávaní neboli oboznamované, nečítal sa ani ich podstatný
obsah, súd uviedol len ich označenie a číslo listu, čo je zrejmé zo záznamu z hlavného pojednávania
zo dňa 14.03.2024. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na listinné
dôkazy, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie napriek tomu, že neboli na hlavnom pojednávaní zákonnýmspôsobom vykonané. Ide o tak závažné pochybenie súdu, že už samotná táto skutočnosť odôvodňuje
zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu v celom rozsahu. V nadväznosti na uvedené navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) d) Tr. por. zrušil a sám vo veci

rozhodol podľa § 285 písm. a) Tr. por., alternatívne podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav, na právny rozbor

a právny záver mestského súdu o vine obžalovaného.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel

tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. mestský súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj

obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o záveroch mestského súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. spáchanie
skutku poprel. Nie je pravdou, aby akýmkoľvek spôsobom konal protizákonne. Ku skutku uviedol, že
s poškodeným C. sa stretol, ak bol zastavený z dôvodu, že mu nesprávne svietilo predné svetlo na
vozidle. Ku skutku uviedol, že počas prejazdu B. ulice zaregistroval policajné vozidlo zhruba 20 – 30

metrov pred rodinným domom matky. Keďže má vedomosť, že sused prichádza domov v poobedňajších
hodinách svoje vozidlo zastavil a pristúpil k pánovi, ktorý bol pri bráničke a opýtal sa či môže
nejakým spôsobom pomôcť. Po tom čo sa príslušník – policajt otočil odpovedal, že nepotrebuje pomoc
a odpovedal ,, to si ty ten frajer z C.”. Obžalovaný odpovedal, že nevie o čo sa jedná a odchádzal
smerom k svojmu vozidlu, načo potom čo si sadol do vozidla a zatváral dvere mu bolo v tomto zabránené

príslušníkom polície a súčasne bol vyzvaný, aby predložil občiansky preukaz. Bol v šoku, a preto sa
bránil. Potom čo sa snažil vybrať občiansky preukaz z prednej skrinky na strane spolujazdca, bol druhým
policajtom za použitia sily ťahaný von z vozidla. Po vystúpení z vozidla predložil občiansky preukaz, načo
príslušníci s občianskym preukazom odišli k svojmu vozidlu. Za chvíľu bol za použitia sily policajtom
vytiahnutýzvozidla.PopríchodepolicajtaC.muboljehoosobouvrátenýobčianskypreukaz.Počasdoby

vo vozidle bola telefonicky kontaktovaná tiesňová linka 112 a ohlásil napadnutie policajtom. Následne
bolatelefonickykontaktovanápolíciaapožadovalpríchodpolicajnejhliadky,abyvyšetriliincident,pričom
odmietol prevziať občiansky preukaz. Z uvedeného dôvodu občiansky preukaz bol zo strany policajta
položený na kapotu vozidla. Odmietol odísť a požadoval, aby bola privolaná nezávislá hliadka, ktorá
by zdokumentovala napadnutie jeho osoby. Neustále sa domáhal bezúspešne skontaktovať s políciou.

Policajt po príchode do služobného vozidla zapol svetelné výstražne znamenie a krížne zablokoval
motorové vozidlo zn. G. H.. Po príchode ďalšej policajnej hliadky mu bolo zo strany príslušníka M. C.
oznámené, že je zadržaný. Priebeh bol zdokumentovaný pánom B. až do momentu ako bol vyzvaný
policajtom, aby ukončil nahrávanie.

Svedok L. M. C. ku skutku uviedol, že obžalovaného pozná z výkonu zamestnania. Obžalovanému
bola uložená bloková pokuta za priestupok na úseku cestnej dopravy. Bolo mu zadržané osvedčenie
a evidenčné čísla. Zo strany obžalovaného bola na jeho osobu podaná sťažnosť na inšpekciu, ktorá
bola vyhodnotená ako nedôvodná. Následne uvedeného dňa vykonával na K. spoločne s kolegom O.previerku k pridelenému spisu k osobe pána Q., ktorému mal zadržať vodičský preukaz na základe
exekučného príkazu. Počas úkonov pri nich zastavilo čierne B. a z vozidla vystúpila osoba, ktorá počas
toho ako kráčala k nim, vulgárne nadávala. Po príchode bola osoba vyzvaná, aby sa vyjadrila komu sú

slová adresované načo uviedla, že sú adresované jeho osobe. Osoba bola tak v zmysle § 18 zákona
o policajnom zbore vyzvaná, aby predložila doklad totožnosti. Predmetnej výzve nevyhovel, otočil sa
a odchádzal preč. Potom čo si obžalovaný sadol do vozidla z dôvodu, že chce opustiť miesto bol za
použitia donucovacích prostriedkov zadržaný. Následne uviedol potom čo predložil občiansky preukaz
zistil, že sa jedná o osobu A. B., voči ktorému bolo vedené priestupkové konanie. Potom čo bola zistená

totožnosť osoby, bol menovanému vrátený občiansky preukaz, ktorý odmietol prevziať, ktorý mu bol
položený na prednú kapotu vozidla. Následne obžalovaný telefonoval s nejakou osobou a v závere
mu bolo povedané, že ,,budeš chrčať v kaluži krvi, o to sa postará” Následne boli prostredníctvom
operačného strediska privolané hliadky, ktoré osobu obmedzili na osobnej slobode a predviedli na
obvodné oddelenie. Svedkom predmetných udalostí bol svedok O. a svedok Q..

Svedok P. C. uviedol na hlavnom pojednávaní, že počas prechádzky registroval zastavené služobné
vozidlo polície a tmavé vozidlo B.. Bol svedkom ako obžalovaný šiel k svojmu vozidlu a za ním príslušník
polície. Obžalovaného pozdravil, ale tento ho neregistroval. Nebol svedkom fyzického konfliktu medzi
obžalovaným a príslušníkmi polície a rovnako nepočul komunikáciu medzi stranami.

Svedok M. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol svedkom ako obžalovaný viedol rozhovor
s nejakým pánom. Potom ako vyšli z domu a prichádzali k obžalovanému, osoba si sadla do vozidla.
Policajt šiel k obžalovanému a počas tejto doby prebehla medzi nimi komunikácia a začal konflikt. Trvalo
to asi 10 sekúnd. Obžalovaný mu oznámil, aby kameroval. Po príchode policajných hliadok mu bolo zo
strany policajta oznámené, aby záznam vymazal, čo aj urobil. Následne bol obžalovaný zadržaný.

Svedok M. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň registroval príchod policajných aut.
Nebol svedkom akéhokoľvek verbálneho vyjadrenia prítomných osôb.

Z prečítanej výpovede svedkyne R. B. z prípravného konania vyplynulo, že v spoločnosti svedka B.

čakali na obžalovaného. Potom čo obžalovaný prišiel so svojím motorovým vozidlom mu obaja išli
oproti. Videli ako s vozidlom zastavil pri policajnom vozidle na ul. B.. Po príchode k vozidlu počula ako
sa obžalovaný policajtom pozdravil a opýtal sa ich, či im môže pomôcť. Jeden z policajtov sa opýtal
obžalovaného ,,či nie je ten pretekár z C., ktorý zhruba pred rokom podal na jeho osobu sťažnosť”.
Syn na to nereagoval a kráčal k svojmu motorovému vozidlu. Potom ako sa rozhodol pohnúť so svojím

vozidlom policajt, ktorý ho označil za pretekára, začal obžalovaného cez polootvorené dvere ťahať von
z vozidla a požadovať od neho občiansky preukaz. Syn vyhovel policajtovi a predložil občiansky preukaz.
Po predložení občianskeho preukazu policajti odišli do svojho motorového vozidla. Policajti po chvíli
vrátili synovi občiansky preukaz ale tento ho odmietol prevziať, preto občiansky preukaz policajti položili
na prednú kapotu vozidla. Pri odchode policajt odfotil zadnú poznávaciu značku vozidla a nasadli do

služobného vozidla, ktorým zablokovali synove motorové vozidlo. Medzitým syn viackrát kontaktoval
políciu na tel. č. 158 z dôvodu aby bol prešetrený postup policajtov. Po nejakom čase na miesto prišlo
zhruba 5 policajných vozidiel a syn bol zadržaný z dôvodu, že sa mal vyhrážať policajtom. Pokiaľ
ide o tvrdenia príslušníka PZ, ktorý potvrdil vyhrážanie zo strany syna, svedkyňa uvedenú skutočnosť
nepotvrdila. S určitosťou syn uvádzané slova príslušníkom nepovedal.

Rovnako ako mestský súd, ani krajský súd nemal žiadnu pochybnosť o pravdivosti výpovedí
poškodeného a svedkov, keďže medzi ich výpoveďami neboli žiadne rozpory v skutkových okolnostiach
a ich výpovede sa navzájom dopĺňajú. K samotným rozporom prezentovaných obhajobou, ktoré boli
predmetom odvolania, krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o priebeh skutkového deja, tohto boli účastní

obžalovaný a príslušníci polície. Až následne po skutkovom deji uvedenom v obžalobnom návrhu,
priebeh skutkového deja vnímali ďalšie osoby, konkrétne svedkovia M. Q., M. B., P. C. vrátane svedkyne
R. B..

Pokiaľ ide o námietku obhajoby týkajúcej sa procesného postupu prvostupňového súdu, pri vykonávaní

dokazovania v zmysle § 269 Tr. por. procesné strany – obžalovaný a rovnako obhajoba nenamietali
postup prvostupňového súdu a nemali žiadne pripomienky k oboznámeným listinným dôkazom aj
keď tak mohli urobiť na predmetnom hlavnom pojednávaní. Mestský súd tak vzhľadom na vykonanédokazovanie, správne vyhodnotil túto obhajobu obžalovaného, ktorá je vo svojej podstate aj dôvodom
podaného odvolania za účelovú, a to v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom sa mestský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
vysporiadal aj s osobou obžalovaného a jeho predchádzajúcim životom. Mestský súd pri rozhodovaní
o druhu trestu a jeho výmere, vychádzal zo zákonných podmienok ukladania a účelu trestu vyplývajúcich
z ustanovení § 34 ods. 1 a nasl. Tr. zák.

Takto uložený trest v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami zároveň aj podľa názoru krajského
súdu spĺňa všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.