Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 25, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37Csp/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120209758
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2120209758.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: R. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. I.
XXX, zastúpený spoločnosťou O. LEGAL, s.r.o., IČO: 50 680 552, so sídlom Duchnovičovo námestie 1,
Prešov, o zaplatenie 2.848,60 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.308,20 €, s úrokom z omeškania vo
výške 5,00% ročne zo sumy 2.708,20 € od 29.5.2018 do 10.11.2020, zo sumy 2.608,20 € od 11.11.2020
do 16.12.2020, zo sumy 2.408,20 € od 17.12.2020 do 11.01.2021, zo sumy 2.308,20 € od 12.1.2021 do

zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,14%.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Pôvodný žalobca (spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., ako právny nástupca spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s.) sa svojím návrhom doručeným dňa 29.12.2020 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.848,60 €, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,00% ročne od 29.5.2018 do zaplatenia, a trovy konania.

2.
Okresný súd Trnava vo veci vydal Platobný rozkaz č. 37Csp/35/2020-34 zo dňa 15.2.2021, ktorým
návrhu žalobcu vyhovel.
Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 23.2.2021 - listom došlým súdu dňa 11.3.2021, ktorý bol
na doručenie podaný dňa 10.3.2021 (t.j. v zákonnej lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu)
žalovaný podal odpor.

V zmysle § 267, ods. 3 Civilného sporového poriadku súd platobný rozkaz Uznesením č.
37Csp/345/2020-54 zo dňa 6.4.2021 zrušil.

3.
Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) podaním došlým súdu dňa 6.7.2021 oznámil, že
na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. / Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom, a spoločnosťou

Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, ako postupníkom, bola
pohľadávka pôvodného žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je
predmetom súdneho konania, postúpená spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníkovi. Zuvedeného dôvodu navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníkov konania tak, že do neho na strane
žalobcu namiesto spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpi spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
Uznesením č. 37Csp/35/2020-91 zo dňa 13.7.2021 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane

žalobcu tak, že z konania vystúpil dovtedajší žalobca spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO:
31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, a na jeho miesto vstúpil ako žalobca spoločnosť Intrum
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava.

4.

Žalobca podaním došlým súdu dňa 8.10.2021 vzal žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 400,00
€ (úhrady žalovaného po podaní žaloby na súd) s prislúchajúcim úrokom z omeškania, a v časti o
zaplatenie sumy 140,40 € (náhrady nákladov) s prislúchajúcim úrokom z omeškania, späť a navrhol,
aby súd konanie v tejto časti zastavil.
Zároveň upravil petit žaloby tak, že súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.308,20 €, s
úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.708,20 € od 29.5.2018 do 10.11.2020, zo sumy

2.608,20 € od 11.11.2020 do 16.12.2020, zo sumy 2.408,20 € od 17.12.2020 do 11.01.2021, zo sumy
2.308,20 € od 12.1.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5.
Po oboznámení sa so žalobou, s následnými vyjadreniami strán sporu a s predloženými dôkazmi

a dokladmi, po výsluchu právneho zástupcu žalovaného, súd vydal dňa 15.11.2021 Rozsudok č.
37Csp/35/2020-144, ktorým
konanie v časti o zaplatenie sumy 540,40 € (400,00 € úhrady žalovaného po podaní žaloby na súd +
140,40 € náhrada nákladov), a prislúchajúceho úroku z omeškania zastavil,
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.308,20 €, s úrokom z omeškania vo

výške 5,00% ročne zo sumy 2.708,20 € od 29.5.2018 do 10.11.2020, zo sumy 2.608,20 € od 11.11.2020
do 16.12.2020, zo sumy 2.408,20 € od 17.12.2020 do 11.01.2021, zo sumy 2.308,20 € od 12.1.2021 do
zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,14%,
vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 24,80 €.

Voči uvedenému rozsudku podal dňa 17.12.2021 odvolanie žalovaný, a to vo vyhovujúcej časti žaloby,
a v časti náhrady trov konania.
Krajský súd v Trnave Uznesením č. 11CoCsp/12/2022-170 zo dňa 14.4.2023 rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania zrušil, a vec mu v
zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.
Predmetom konania tak (po rozhodnutí odvolacieho súdu) ostalo rozhodnutie o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.308,20 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy
2.708,20 € od 29.5.2018 do 10.11.2020, zo sumy 2.608,20 € od 11.11.2020 do 16.12.2020, zo sumy

2.408,20 € od 17.12.2020 do 11.01.2021, zo sumy 2.308,20 € od 12.1.2021 do zaplatenia.
V časti o zastavení konania o zaplatenie sumy 540,40 € (400,00 € úhrady žalovaného po podaní
žaloby na súd + 140,40 € náhrada nákladov) a prislúchajúceho úroku z omeškania, rozsudok nadobudol
právoplatnosť.

7.
Pôvodný žalobca (spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., ako právny nástupca spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s., z titulu zlúčenia spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. s VÚB,
a.s., v zmysle projektu rozdelenia zlúčením, keď spoločnosť VÚB, a.s. ako právny nástupca pokračuje
v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.,

ktorým sa rozumejú všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL -
splátkového predaja, a leasingu QCar) sa svojím návrhom doručeným dňa 29.12.2020 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.848,60 €, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,00% ročne od 29.5.2018 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že pôvodný
žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 16.2.2016 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX / XXXXXXXXXX, na základe

ktorej poskytol pôvodný žalobca žalovanému pôžičku vo výške 5.000,00 €. Podľa zmluvy o pôžičke mal
žalovaný splácať pôžičku v 60-tich mesačných splátkach vo výške po 139,58 €, a to až do celkovej
sumy pôžičky 8.374,80 €; do dňa podania žaloby uhradil žalovaný sumu 4.471,18 €. Vzhľadom na to, že
žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne avčas, právny predchodca žalobca listom zo dňa 28.3.2018 (predžalobná upomienka) vyzval žalovaného
k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie, a súčasne ho upozornil, že ak
nedôjdekúhrade,budežalobcaoprávnenýúverzosplatniť-žalovanýanivdodatočneposkytnutejlehote

dlžné splátky neuhradil, preto právny predchodca žalobcu dňa 19.5.2018 úver zosplatnil (o čom bol
žalovanýinformovanýlistomzdňa23.5.2018).Dlhžalovanéhokudňupodanianávrhupredstavujesumu
2.848,60 €. Žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho
po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti. Zmluvnú pokutu evidovanú v Prehľade splátok a úhrad
v stĺpci „Pokuta“ v sume 450,14 € si žalobca neuplatňuje. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť

sumu 7.179,38 € (označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“), keď uvedenú sumu
tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení. Ku dňu podania žaloby
žalovaný uhradil sumu 4.471,18 €, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia (v
Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“). Súčasťou pohľadávky sú aj náklady ktoré vznikli
v súvislosti s vymáhaním pohľadávky (uvedené v Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „MP3“) vo výške
140,40 €; pohľadávku evidovanú v Prehľade splátok a úhrad vo výške 450,14 € z titulu zmluvnej pokuty

si žalobca neuplatňuje. Na základe uvedeného je dlh žalovaného uplatňovaný v konaní 2.848,60 €.
K návrhu priložil žalobca Notársku zápisnicu č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRls 55029/2017
spísanú notárkou JUDr. M. S. dňa XX.XX.XXXX s prílohou, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretú dňa 16.2.2016 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a
žalovaným s prílohami, predžalobnú upomienku zo dňa 28.3.2018 s doručenkou pre žalovaného,

oznámenie právneho predchodcu žalobcu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.5.2018,
prehľad splátok a úhrad.

8.
Okresný súd Trnava vo veci vydal Platobný rozkaz č. 37Csp/35/2020-34 zo dňa 15.2.2021, ktorým

návrhu žalobcu vyhovel.
Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 23.2.2021 - listom došlým súdu dňa 11.3.2021, ktorý
bol na doručenie podaný dňa 10.3.2021 (t.j. v zákonnej lehote na podanie odporu proti platobnému
rozkazu) žalovaný podal odpor v ktorom uviedol, že žalobca v žalobe tvrdí, že vzhľadom na to, že
žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a

včas, listom z dňa 28.3.2018 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol dodatočnú
lehotu na plnenie viac než 30 dni, a súčasne ho upozornil že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej
omeškanejsplátkyžalobcabudeoprávnenýúverzosplatniť-predpokladomplatnéhozosplatneniaúveru
je, že veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru a že výzva je adresátovi doručená.; žalobca však nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie

o tom, že výzva ako jednostranný právny akt bola žalovanému riadne doručená - žalobca teda neuniesol
bremeno tvrdenia že bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, a že mu patria riadne úroky.
Poukázal na skutočnosť, že na zmluve o pôžičke chýba podpis žalovaného - žalobca teda neuniesol
dôkaznébremenootom,žekuzavretiuzmluvyskutočnedošlo,anepredložildôkazotomžežalovanému
skutočneposkytolsumuvovýške5.000,00€;„zdôvoduopatrnosti“vzniesolnámietkupremlčania,keďže

zmluvné strany sa písomne nedohodli na tom, kedy má údajný dlh žalovaný vrátiť, a teda žalobca mohol
po prvý krát žiadať vrátenie celého dlhu deň po poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému (právo
žiadať vrátenie dlhu je tak premlčané vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe, a ak by mal súd za
to že zmluva je neplatná, tak je premlčané v 2 ročnej premlčacej dobe). Podľa žalovaného žalobca
nevyhlásilpredčasnúsplatnosťúveruplatne,atozdôvodov:1/upozornenie-výzvavzmysle§53,ods.9

Občianskeho zákonníka doručené spotrebiteľovi je nevyhnutná na to, aby došlo k platnému zosplatneniu
úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pričom žalobca ani len netvrdí že by takáto výzva bola
žalovanémudoručená,2/nakoľkonebolisplnenépodmienkypodľa§53,ods.9Občianskehozákonníka,
nemohlo dôjsť ani k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, 3/ žalovanému nikdy nebola
doručená výzva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka - žalobca tvrdí že úver zosplatnil listom zo dňa

23.5.2018, pričom uvádza že oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, a poukazuje na čl.
15.2, podľa ktorého sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu.
Žalovaný uvádza že zmluva nemá písomnú formu, naviac v predloženej zmluve, nie je žiaden bod 15.2.
V ďalšom sa rozsiahlo venuje teórii doručovania písomností, keď má byť zrejmé že v tomto prípade
nemožno vychádzať z fikcie doručenia, a žalovaný popiera že sa oznámenie zo dňa 23.5.2018 dostalo

do sféry jeho dispozície. Podľa žalovaného je spotrebiteľský úver bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko
zmluva je formulárovou zmluvou, ktorej obsah žalovaný nemohol meniť, mohol ju len ako celok prijať
alebo odmietnuť, a je tiež v hrubom rozpore so zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, zák.č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a Občianskym zákonníkom, z dôvodu že zmluva nemá písomnú formu podľa
§ 9, ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom na skutočnosť že zmluva nemá písomnú formu, v zmysle §

11, ods. 1, písm. a) zák.č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V zmysle § 267, ods. 3 Civilného sporového poriadku súd platobný rozkaz Uznesením č.
37Csp/345/2020-54 zo dňa 6.4.2021 zrušil.

9.

Žalobca / jeho právny predchodca sa k odporu vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu-
podaním došlým súdu dňa 28.4.2021 v ktorom uviedol, že nedošlo k premlčaniu jeho nároku, tento
bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby - premlčanie dlhu, ktorý bol
zosplatnený v súlade s právnymi predpismi, nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky,
ale rozhodujúcou pre posúdenie premlčania je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu.
Podľa čl. 10, bod 10.2 zmluvných podmienok „spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného

nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane okamžite
splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo
čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace...“, podľa § 565 Občianskeho
zákonníka„akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenie
niektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutíurčené.Totoprávovšakmôževeriteľpoužiť

najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“ - právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré
by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t.j. na prvú nesplatenú), a z gramatického
výkladu citovaných ustanovení vyplýva že žalobca má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu
pre nesplnenie niektorej splátky, žalobca ako veriteľ má tak právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t.j. tej ktorú si sám určí. K dátumu zosplatnenia žalobca z

predpísaných 26. splátok evidoval úhradu 22 splátok, teda žalovaný sa dostal do omeškania s 23.
splátkou splatnou dňa 20.1.2018 - z hľadiska naplnenia podmienok uvedených v čl. 10 bod 10.2
zmluvných podmienok (kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej ako 3
mesiace) tak zosplatnenie nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.4.2018, pričom 3-ročná premlčacia
doba by uplynula až dátumom 20.4.2021; nakoľko žalobca podal žalobu na súd pred týmto dňom, nárok

nie je premlčaný. Žalobca musel v zmysle zákona čakať na splatnosť troch po sebe nasledujúcich
splátok, a preto v dôsledku plnenia zákonného predpokladu sa javí ako nedôvodné, aby uvedené splátky
podliehali premlčaniu, keď ani v texte predžalobnej upomienky nikde nie je uvádzané, že dlh bude
zosplatnený vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.1.2018 (text uvádza že v prípade neuhradenia uvedenej
splátky bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť) - nakoľko žalovaný nepodnikol po výzve žiadne kroky

smerujúce k zaplateniu zameškaných splátok, žalobca bol oprávnený úver zosplatniť aj pre ktorúkoľvek
nasledujúcu splátku. V oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nie je uvedené, pre ktorú
splátku bol úver zosplatnený, a preto veriteľ určil sám pre nesplnenie ktorej splátky sa úver zosplatnil;
keďže právny predpis dáva veriteľovi oprávnenie k zosplatneniu, nie je možné meniť toto oprávnenie
na povinnosť. Pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, teda že

premlčacia doba plynie odo dňa kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s § 103 je potrebné
poznamenať, že ak sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát splátkou zročnou dňa 20.1.2018, žalobca
nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr
ako po troch mesiacoch od danej splátky - právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol
veriteľ prvýkrát uplatniť najskôr dňom 21.4.2018, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky, a od

tohto momentu je možné počítať plynutie 3-ročnej premlčacej doby. Oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením mu bola
adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia
dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K vyhláseniu okamžitej splatnosti dlhu žalobca uviedol,
že dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení

dlhu v zmysle čl. 10, bod 10.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie
zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. K overovaniu bonity žalovaného
žalobca poukázal na skutočnosť, že občiansky preukaz žalovaného nebol odcudzený, a klient spĺňal
štandardné riskové podmienky, pričom podpisom zmluvy prehlásil, že ním uvádzané údaje sú pravdivé,
prehlásil tiež že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti ktoré by mohli mať vplyv na

riadne plnenie jeho záväzku - uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy; žalovaný zároveň
preukázalvýškumesačnéhopríjmu(potvrdenieopríjme)aajmesačnévýdavky.Výškamesačnejsplátky
sa s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná.10.
Žalovaný sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
10.6.2021 v ktorom uviedol, že žalobca je povinný v žalobe okrem všeobecných náležitostí uviesť

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh - podľa žalovaného všetky nové skutkové tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, ktoré nie
sú obsiahnuté v žalobe, ale až vo vyjadrení, sú neprípustnou zmenou žaloby, najmä nové skutkové
tvrdenia žalobcu k premlčaniu nároku, k zosplatneniu úveru a k overovaniu bonity žalovaného; zmena
žaloby v spotrebiteľských sporoch je vylúčená ex lege, a súd nemá priestor na úvahu o pripustení, resp.

nepripustení zmeny žaloby. Žalobca uvádza, že k zosplatneniu úveru došlo pre pohľadávku splatnú dňa
20.4.2018 (čo žalovaný nerozporuje), avšak žalobca nepreukázal, že by žalovaného pred zosplatnením
(údajný list zo dňa 23.5.2018) vyzval podľa § 53, ods. 9 Občianskeho zákonníka k úhrade tejto splátky
s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru - jediné upozornenie na ktoré poukázal žalobca,
je upozornenie zo dňa 28.3.2018 (ku ktorému však nepreukázal doručenie).
K vyjadreniu priložil žalovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/110/2018 zo dňa

28.3.2019, rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 8Csp/39/2016 zo dňa 5.9.2018.

11.
Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) podaním došlým súdu dňa 6.7.2021 oznámil, že
na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou

Consumer Finance Holding, a.s. / Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom, a spoločnosťou
Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, ako postupníkom, bola
pohľadávka pôvodného žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie
je predmetom súdneho konania, postúpená spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníka. Z
uvedeného dôvodu navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníkov konania tak, že do neho na strane

žalobcu namiesto spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpi spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
K podaniu priložil žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 21.6.2021 s prílohami, oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 24.6.2021, Dodatok č. 4 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa
30.11.2017 uzavretý dňa 11.1.2021.
Uznesením č. 37Csp/35/2020-91 zo dňa 13.7.2021 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane

žalobcu tak, že z konania vystúpil dovtedajší žalobca spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO:
31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, a na jeho miesto vstúpi ako žalobca spoločnosť Intrum
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava.

12.

Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu
dňa 29.7.2021 v ktorom k námietkam žalovaného týkajúcim sa zosplatnenia uviedol, že v zmysle
§ 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, podľa 53, ods.

9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva, a podľa čl. 10, bod 10.2 zmluvných podmienok zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany
dohodli, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať

od klienta zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť
pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas
obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53, ods. 9, a § 565 Občianskeho
zákonníka - vzhľadom na uvedené, nakoľko bol žalovaný preukázateľne v omeškaní viac ako 90 dní
so zaplatením splátky splatnej v mesiaci január 2018, bol právnym predchodcom žalobcu formou

predžalobnej upomienky zo dňa 28.3.2018 vyzvaný na zaplatenie, pričom bol zároveň upozornený na
možnosť zosplatnenia pohľadávky; predmetnú písomnosť žalovaný neprevzal, o čom svedčí vrátená
doručenka. Tvrdenie žalovaného že predžalobná upomienka neobsahuje uvedenie splátky pre ktorú
bolo pristúpené k zosplatneniu úveru nie je pravdivé - právny predchodca žalobcu v predžalobnej
upomienke explicitne identifikoval splátku pre ktorú bude úver zosplatnený, a síce splátku zo dňa

20.1.2018. Nakoľko zo strany žalovaného neprišlo k náprave platobnej disciplíny, právny predchodca
žalobcu pristúpil k zosplatneniu pohľadávky v celosti, a to ku dňu 19.5.2018, oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti bolo žalovanému zasielané obyčajnou listovou zásielkou dňa 23.5.2018. Podľa
žalobcu nie sú vyžadované dva úkony pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, teda výzva podľa §53, ods. 9 Občianskeho zákonníka, a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti (ku ktorým musí byť preukázané
doručenie) - cieľom je aby bol dlžník upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, t.j. aby
sa mohol oboznámiť s obsahom takého upozornenia. Žalovaný sa doručením upozornenia podľa § 53,

ods. 9 Občianskeho zákonníka, za ktoré sa dá považovať predžalobná upomienka s obsahom takéhoto
upozornenia oboznámil - následne pôvodný veriteľ využil možnosť predčasného zosplatnenia úveru,
ktorej účinky nastávajú spätne oboznámením sa žalovaného s obsahom listiny o zosplatnení úveru;
žalovaný tak vedel, aj s ohľadom na bod 10.2 zmluvných podmienok úverovej zmluvy, aké dôsledky
bude mať pre neho nezaplatenie splatnej splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ zosplatnil úver v celosti.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 140, ods. 2 Civilného sporového poriadku zmenou žaloby
je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, keď skutočnosti
týkajúce sa zosplatnenia úveru boli popísané a uvedené v žalobe - vzhľadom na námietky žalovaného,
sa k nim žalobca vyjadril v replike (§ 167, ods. 3, tretia veta Civilného sporového poriadku) - postup
žalobcu teda nevykazuje známky zmeny žaloby.
K vyjadreniu priložil žalobca Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 11CoCsp/11/2021-179 zo

dňa 22.4.2021, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 14CoCsp/52/2020-180 zo dňa 11.5.2021,
Info k žiadosti 7520502770 - schválenie pôžičky, podstatné náležitosti zmluvy, poistenie schopnosti
splácať, údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii.

13.

Žalovaný sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu
dňa 23.8.2021 v ktorom uviedol, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, že pôvodný veriteľ konal v
súlade s § 92 zákona o bankách, a teda nepreukázal že mu patrí aktívna vecná legitimácia v konaní.
Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie postačuje oznámenie o
postúpení pohľadávky, nakoľko žalobca nepreukázal o aké relevantné oznámenie sa jedná, z akého

dátumu a akým spôsobom bolo doručované žalovanému. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno
o svojej aktívnej vecnej legitimácii, je potrebné jeho žalobu zamietnuť.

14.
Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa

8.10.2021 v ktorom uviedol že v súvislosti s preukázaním aktívnej legitimácie predložili výzvu právneho
predchodcu zo dňa 28.3.2018, ktorou je preukázané splnenie zákonných podmienok pre platné
postúpenie v zmysle § 92, ods. 8 zákona o bankách (výzva bola žalovanému zasielaná formou
doporučenej poštovej zásielky, pričom žalovaný si výzvu v odbernej lehote neprevzal). Podľa § 92, ods.
8, prvá veta zákona o bankách ak napriek písomnej výzve banky je klient nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže
banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta - banka teda má právo postúpiť
svoju pohľadávku za vyššie uvedených podmienok. Žalobca preukázal že jeho právny predchodca dňa
28.3.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie peňažného záväzku z titulu omeškaných nezaplatených

úverových splátok, pre ktorých neplnenie vyhlásil predčasnú splatnosť úveru; žalovaný napriek písomnej
výzve svoj dlh nezaplatil, a do omeškania s jeho zaplatením sa dostal viac ako 90 kalendárnych dní,
čím boli splnené predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92, ods. 8 zákona o bankách.
Naviac žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy aj v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru listom zo dňa 23.5.2018.

K vyjadreniu priložil žalobca Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. 6CoCsp/37/2020-151 zo dňa
28.4.2021, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.6.2021 s podacím hárkom, info k žiadosti
XXXXXXXXXXpodpísanúžalovaným,zmluvuospotrebiteľskomúvereč.7520502770zodňa16.2.2016
s prílohami.
Zároveň uvedeným podaním žalobca vzal žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 400,00 € (úhrady

žalovaného po podaní žaloby na súd) s prislúchajúcim úrokom z omeškania, a v časti o zaplatenie sumy
140,40 € (náhrady nákladov) s prislúchajúcim úrokom z omeškania, späť a navrhol, aby súd konanie
v tejto časti zastavil.
V tejto súvislosti uviedol že žalovaný po podaní žaloby vykonal úhrady v sume 400,00 €, a to platbami
zo dňa 10.11.2020 v sume 100,00 €, zo dňa 16.12.2020 v sume 200,00 €, zo dňa 11.1.2021 v sume

100,00 €.
Súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby v Rozsudku č. 37Csp/35/2020-144 zo dňa 15.11.2021 -
toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.Žalobca upravil aj petit žaloby tak, že súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.308,20 €, s
úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.708,20 € od 29.5.2018 do 10.11.2020, zo sumy
2.608,20 € od 11.11.2020 do 16.12.2020, zo sumy 2.408,20 € od 17.12.2020 do 11.01.2021, zo sumy

2.308,20 € od 12.1.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

15.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 18.10.2021 uviedol, že nie je zrejmé komu
žalovaný vykonal úhrady v sume 400,00 € - žalovaný mohol tieto platby plniť právnemu predchodcovi

žalobcu, a potom by žalovaný plnil úplne inému subjektu, a z toho dôvodu nie je dôvodné konanie
v tejto časti zastaviť (? - pozn. sudcu). Ďalej uviedol že výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa
28.3.2018 nie je upozornením v zmysle § 92, ods. 8 zákona o bankách, nakoľko ňou právny predchodca
neupozornil žalovaného že v prípade ak bude v omeškaní s úhradou dlhu viac ako 90 dní, tak bude
oprávnený pohľadávku postúpiť tretej osobe.
Na otázky uviedol že podpis žalovaného ako klienta „vyzerá“ ako elektronický podpis, ktorý mohol

vykonať ktokoľvek, môže sa jednať aj o „biometrický“ podpis - jedná sa o podpis ktorý je vykonaný
technickými prostriedkami elektronickým perom (že sa jedná vlastnoručný podpis žalovaného žalobca
nepreukázal).

16.

Krajský súd v Trnave vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že žalovaný predovšetkým súdu vytýka
nesprávnosť záverov v otázke ne/platnosti postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu ako nebankový
subjekt, ako aj v ne/platnosti predčasného zosplatnenia úveru, pričom súd prvej inštancie neuviedol
ako na vec aplikoval ustanovenie § 92, ods. 8 zákona o bankách, a navyše prijal svoj záver bez
doloženia rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok. Nie je ani zrejmé ako súd dospel k záveru, že došlo

platnému zosplatneniu úveru, a že k zosplatneniu došlo práve ku dňu 19.5.2018 (z listu zo dňa 23.5.2018
taký prejav vôle pôvodného žalobcu nevyplýva). Podľa odvolacieho súdu nie je zrejmé, ako súd prvej
inštancie dospel k záveru o platnom zosplatnení úveru - zo spisu vyplýva že z dôvodu omeškania so
splácaním splátok právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného predžalobnou upomienkou zo dňa
28.3.2018,žeakdo5.5.2018nedôjdekúhradesplátkysplatnejvmesiaci1/2018,budeveriteľoprávnený

úver zosplatniť, a právny predchodca žalobcu mal listom zo dňa 23.5.2018 oznámiť žalovanému
vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru z dôvodu že dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej
upomienke riadne a včas neuhradil, čím sa stal dlh z úverovej zmluvy splatným v celom rozsahu
naraz. Súd prvej inštancie nevysvetlil z čoho vychádzal keď dospel k záveru, že právny predchodca
žalobcu pristúpil k zosplatneniu pohľadávky v celosti, ku dňu 19.5.2018, pretože toto nevyplýva z

podania, a zaver súdu nie je podložený žiadnym dôkazom ani konkrétnou úvahou ktorá by poskytla
vysvetlenie. Naviac, zatiaľ čo k listu zo dňa 28.3.2018 („Predžalobná upomienka“) bol predložený dôkaz
preukazujúci odoslanie upomienky s tým, že zásielka sa vrátila ako neprevzatá v úložnej dobe, uvedené
neplatí pokiaľ ide o „Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti“, keď v prípade tohto podania ani
odoslanie listu ani jeho doručenie nevyplýva zo žiadneho dôkazu, a súd neuviedol na základe akých

dôkazov považoval zásielku za odoslanú a doručenú žalovanému. Súd prvej inštancie sa tiež náležitým
spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného ohľadom postupu právneho predchodcu žalobcu
pri využití práva predčasného zosplatnenia úveru s ohľadom na ustanovenie § 53, ods. 9, a § 565
Občianskeho zákonníka - predčasné zosplatnenie úveru je pritom dôležitou skutočnosťou, ktorá má
vplyv na ďalší postup veriteľa, a v danom prípade i na aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorá otázka by

mala byť skúmaná medzi prvými. Žalovaný namietal aj formálnosť skúmania bonity zo strany právneho
predchodcu žalobcu, keď jednou z povinností uložených veriteľovi pri poskytovaní spotrebiteľského
úveruje je povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver(§7,ods.1zák.č.129/2010Z.z.)-sporušenímtejtopovinnostizákonvustanovení§11,ods.2spája
dôsledky, nakoľko v prípade ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou nebol oprávnený vyžadovať

od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, pri hrubom porušení tejto povinnosti
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vo veci

opätovne rozhodnúť, pričom bude potrebné v prvom rade posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu,
teda či boli dodržané zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu pri aplikácii §
92, ods. 8 zákona o bankách, a súd sa vysporiada aj s namietaným nedostatkom týkajúcim sa tvrdeného
dôkazu - rámcovej zmluvy o postúpení. S postúpením pohľadávky súvisí tiež otázka predčasnéhozosplatnenia úveru, ktorú bude musieť súd opätovne preskúmať. V prípade ak súd dospeje k záveru
že žalobca je aktívne legitimovaný v spore, bude potrebné zaoberať sa otázkou, či právny predchodca
žalobcu pristupoval k skúmaniu bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť následky

spojené s prípadným porušením tejto povinnosti (pokiaľ žalovaný poprel náležité skúmanie jeho bonity
veriteľom, potom dôkazné bremeno preukázania splnenia tejto povinnosti zaťažuje žalobcu ktorý tvrdí,
že bonitu žalovaného riadne skúmal).

17.

Žalobca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
19.7.2023 v ktorom uviedol že z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že úver bol zosplatnený ku dňu
19.5.2018. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bolo žalovanému zaslané formou
obyčajnej listovej zásielky (doručenkou preto nedisponuje), avšak poukázal na to, že pred vyhlásením
splatnosti úveru bola žalovanému zasielaná výzva (tzv. „predžalobná upomienka“) v súlade s § 53,
ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorej obsahom bolo aj upozornenie na vyhlásenie okamžitej splatnosti

úveru (túto listinu žalovaný v odbernej lehote neprevzal). Podľa žalobcu výkladom ustanovenia § 53,
ods. 9 Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť záver, že sa vyžadujú dva úkony pre vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru, teda jednak výzva podľa § 53, ods. 9 Občianskeho zákonníka a tiež
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti (ku ktorým musí byť preukázané doručenie oboch listín); takýto výklad
je extenzívny, pretože cieľom zákonodarcu bolo aby bol dlžník upozornený na možnosť predčasného

zosplatnenia úveru a toto upozornenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry. Žalovaný sa doručením
upozornenia za ktoré sa dá považovať predžalobná upomienka s obsahom takéhoto upozornenia
oboznámil, a následne pôvodný veriteľ využil možnosť predčasného zosplatnenia úveru ktorá má
deklaratórny charakter. Žalovaný vedel aké dôsledky bude mať pre neho nezaplatenie splatnej splátky,
pre ktorú pôvodný veriteľ zosplatnil úver v celosti. Podľa žalobcu boli teda splnené podmienky na

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53, ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. K skúmaniu
schopnosti žalovaného splácať úver uviedol, že právny predchodca žalobcu (banka) pred uzatvorením
zmluvy o úvere skúmal schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou,
občiansky preukaz žalovaného nebol odcudzený, žalovaný spĺňal štandardné riskové podmienky;
žalovaný podpisom zmluvy prehlásil že všetky ním uvádzané údaje sú pravdivé, a tiež prehlásil že mu

neboli známe žiadne okolnosti ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku, žalovaný tiež
ako zamestnanec preukázal výšku jeho mesačného príjmu aj výšku mesačných výdavkov. Z uvedeného
vyplýva že banka sa nedopustila konania, ktoré predstavuje hrubé porušenie povinnosti podľa § 7, ods.
1, za ktoré by prichádzala do úvahy sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru
podľa § 11, ods. 2, veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch.

K vyjadreniu priložil žalobca kópiu občianskeho preukazu žalovaného, mzdové listy žalovaného za
december 2015 a január 2016, doklad o vyžiadaných informáciách o žalovanom v súvislosti s
posudzovaním schopnosti žalovaného splácať úver.

18.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie konané dňa 25.9.2023 (ani na žiadne iné vytýčené
pojednávanie) nedostavili, svoju neúčasť právny zástupca žalobcu ospravedlnil a vyslovil súhlas s tým,
aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, keď sa pridržiava podaného návrhu a predložených
dôkazov.
Súd, keďže sa riadne predvolaný účastník / jeho právny zástupca nedostavil na pojednávanie, ani

nepožiadal o odročenie, a naviac sa výslovne vzdal práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti, konal
v neprítomnosti tohto účastníka / jeho právneho zástupcu; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené
a vykonané dôkazy.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 25.9.2023 uviedol že „jediné vyjadrenie k
novým prostriedkom procesného útoku žalobcu je, aby súd na ne neprihliadol z dôvodu koncentrácie

konania; viac sa k novým prostriedkom procesného útoku nemá čo vyjadriť“. Žalovaný má za to, že
pôvodný veriteľ neposkytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5.000,00 €, čo tvrdí počas celého
konania - táto skutočnosť je medzi stranami sporná od začiatku, žalobca poskytnutie úveru nepreukázal
ani v konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní, ani v konaní po zrušení rozsudku
súdu prvého stupňa odvolacím súdom; žalobca teda k svojmu tvrdeniu že veriteľ poskytol žalovanému

úver vo výške 5.000,00 € neuniesol dôkazné bremeno. Z uplatnených prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany súd musí žalobu zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
žalobcu.Na otázky uviedol že nevie v akej výške žalovaný v skutočnosti dostal úver od právneho predchodcu
žalobcu - preukázanie tejto skutočnosti nie je úlohou žalovaného; ten len poprel tvrdenie žalobcu, teda
dôkazné bremeno by malo byť na žalobcovi (žiadny dôkaz žalovaný ohľadom jeho tvrdenia o nesprávnej

výške poskytnutého úveru nepredloží). Zotrváva aj na ostatných vyjadreniach, t.j. že úverová zmluva
nebola podpísaná žalovaným (ostatné okolnosti právny zástupca žalovaného nepovažuje za potrebné
súdu ozrejmovať, vysvetľovať a zdôvodňovať, nakoľko tak už bolo spravené v doterajšom konaní).

19.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa so
žalobou a s vyjadreniami strán sporu, s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s
obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalovaný a právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ktorej právnym
nástupcomje/ztituluzlúčeniaspoločnostiConsumerFinanceHolding,a.s.sVÚB,a.s.,vzmysleprojektu
rozdelenia zlúčením, keď spoločnosť VÚB, a.s. ako právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní tzv.

ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorým sa rozumejú
všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja, a
leasingu QCar/ Všeobecná úverová banka, a.s., ktorej práva a povinnosti prešli na základe rámcovej
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 na žalobcu) uzavreli dňa 16.2.2016 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere („Zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky“) č. 7520502770, na základe ktorej

právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku / úver vo výške 5.000,00 €, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať v 60-tich mesačných splátkach po 139,58 €; v zmluve boli uvedené celkové náklady
spotrebiteľa vo výške 3.374,80 €, celková čiastka 8.374,80 €, RPMN vo výške 25,00%, priemerná
hodnota RPMN 17,18%, fixná ročná úroková sadzba 25,00%, termín konečnej splatnosti 20.2.2021
(úverová zmluva obsahovala podľa názoru súdu povinné náležitosti podľa § 9 zák.č. 129/2010 Z.z.).

Úverová zmluva bola žalovaným riadne podpísaná (právny zástupca žalovaného tvrdil že podpis
žalovaného „vyzerá“ ako elektronický podpis, môže sa jednať aj o „biometrický“ podpis) - s najväčšou
pravdepodobnosťou sa jedná o podpis vykonaný technickými prostriedkami, elektronickým perom (k
tomu viď aj čl. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu s Rady EU č. 910/2014 - eIDAS). O tom či sa
jedná skutočne o podpis žalovaného tento nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, pričom súd má

za preukázané (aj s ohľadom na ďalšie správanie sa žalovaného), že úverová zmluva je ním riadne
podpísaná, a má teda písomnú formu ako to vyžaduje § 9, ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z.
Žalovaný tvrdil že právny predchodca žalobcu mu neposkytol úver vo výške 5.000,00 €, tak ako je to
uvedené (v zmluve podpísanej žalovaným!), ale v inej výške, a z tohto dôvodu vyvodzuje neplatnosť
zmluvy (a žiada o zamietnutie žaloby ako celku) - žalovaný však, napriek zastúpeniu advokátom,

nedokázal konkretizovať (resp. to odmietol s tým že je to záležitosť skúmania súdu) akú sumu
v skutočnosti podľa jeho názoru mal z titulu úveru prevziať. Naviac zo samotnej úverovej zmluvy
podpísanejžalovanýmjezrejmávýškaposkytnutéhoúveru5.000,00€,tátoskutočnosťvyplývaajziných
dokumentov podpísaných žalovaným (napr. Štandardné európske informácie..., Informácia o RPMN...)
- v tejto časti tak žalovaný neuniesol ani len bremeno tvrdenia.

Podľa názoru súdu, z úverovej zmluvy a aj z následne doložených dokladov žalobcom je zrejmé, že
právny predchodca žalobcu riadne zisťoval majetkové a príjmové pomery žalovaného aj jeho výdavky
ako dlžníka, a to dopytom na samotného dlžníka / žalovaného, a zabezpečil si napr. jeho mzdové listy,
zisťoval aj ďalšie potrebné údaje ohľadom žalovaného (správnosť údajov potvrdil svojím podpisom na
zmluve aj samotný žalovaný!), žalovaný ako zamestnanec preukázal výšku jeho mesačného príjmu aj

výšku mesačných výdavkov; z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalobcu sa v tomto smere
nedopustil konania, ktoré predstavuje hrubé porušenie povinnosti uvedených v § 7, ods. 1, ktoré by malo
za následok sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11, ods. 2, veta druhá zákona o
spotrebiteľských úveroch.
Vzhľadom na neplatenie splátok úveru riadne a včas právny predchodca žalobcu listom zo dňa

28.3.2018 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 418,32 €, ktorým ho zároveň upozornil
že ak do 5.5.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci január 2018, bude oprávnený úver
zosplatniť (zásielka bola žalovanému zaslanú doporučenou poštou, podľa oznámenia pošty si ju
žalovaný neprevzal v odbernej lehote). Následne právny predchodca žalobcu oznamoval žalovanému
listom zo dňa 23.5.2018 (doručovaným obyčajnou listovou zásielkou) vyhlásenie okamžitej splatnosti

úveru (v ním deklarovanej výške 4.108,73 €), ktorá nastala dňa ku dňu 19.5.2018 - pri dobe / termíne
zosplatnenia súd vychádzal zo skutočnosti, že splátky boli dohodnuté na 20. deň daného mesiaca, a
žalovaný sa dostal do omeškania s 23. splátkou splatnou dňa 20.1.2018, k zosplatnenie teda nastalo
vo vzťahu k tejto splátke, ale žalobca zosplatnenie definoval až ku dňu 19.5.2018 (keď žalovanémuešte poskytol dodatočnú lehotu na zaplatenie omeškaných splátok). V tejto súvislosti sa potom súdu javí
zosplatnenie ku dňu 19.5.2018 v súlade so zákonom (nakoľko žalobca deklaroval zosplatnenie dokonca
až neskôr, ako v skutočnosti mohol).

Žalovanýnamietanemožnosťúverzosplatniť,nakoľkopredpokladomplatnéhozosplatneniaje,ževeriteľ
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť predčasnú splatnosť
úveru a že výzva je adresátovi doručená, pričom žalobca nepreukázal že výzva ako jednostranný
právny akt bola žalovanému riadne doručená. K zosplatneniu úveru došlo pre pohľadávku splatnú
dňa 20.4.2018, nakoľko bol žalovaný preukázateľne v omeškaní viac ako 90 dní so zaplatením

splátky splatnej v mesiaci január 2018 - bol preto právnym predchodcom žalobcu formou predžalobnej
upomienky zo dňa 28.3.2018 vyzvaný na zaplatenie, pričom bol zároveň upozornený na možnosť
zosplatnenia pohľadávky (predmetnú písomnosť žalovaný neprevzal, o čom svedčí vrátená doručenka),
právny predchodca žalobcu v predžalobnej upomienke explicitne identifikoval splátku pre ktorú bude
úver zosplatnený, a síce splátku zo dňa 20.1.2018. Nakoľko zo strany žalovaného neprišlo k žiadnej
platbe, právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu pohľadávky v celosti, a to ku dňu 19.5.2018,

oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti bolo žalovanému zasielané obyčajnou listovou zásielkou
dňa 23.5.2018. Tu sa súd stotožňuje s názorom žalobcu, že nie sú vyžadované dva úkony pre
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, teda výzva podľa § 53, ods. 9 Občianskeho zákonníka, a
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti (ku ktorým musí byť preukázané doručenie) - cieľom je aby bol dlžník
upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, t.j. aby sa mohol oboznámiť s obsahom

takého upozornenia.
Napokon žalovaný namietal premlčanie dlhu - podľa názoru súdu k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo,
a tento bol uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Premlčanie dlhu nemožno počítať
od splatnosti prvej nezaplatenej splátky, ale rozhodujúcou pre posúdenie premlčania je splatnosť tej
splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou

dňa 20.1.2018, avšak nakoľko musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej ako 3
mesiace, zosplatnenie nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.4.2018, pričom 3-ročná premlčacia doba
by uplynula až dátumom 20.4.2021 - žaloba bola na súd podaná 29.12.2020 (teda dokonca ešte v dobe
menej ako tri roky od nezaplatenej splátky splatnej dňa 20.1.2018).
Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu do podania žaloby na súd spolu sumu vo výške

4.471.18 €, a to pred zosplatnením úveru sumu 3.071,18 €, po zosplatnení sumu 1.400,00 € (čo
je zohľadnené v žalobnom návrhu). Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) na základe
Dodatku č. 4 zo dňa 11.1.2021 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 postúpil
pohľadávku voči žalovanému na žalobcu - táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná,
ani samotný žalovaný je nerozporoval, naviac žalovanému bolo doručované oznámenie o postúpení

pohľadávky dňa 28.4.2021 (súd preto nevidí dôvod, aj napriek názoru odvolacie ho súdu, aby túto
skutočnosť viacej dokazoval oboznámením sa s „Rámcovou zmluvou“ o postúpení pohľadávok).
Uplatnená pohľadávka (po čiastočnom späťvzatí) vo výške 2.308,20 € predstavuje mesačné úverové
splátky od 16.2.2016 do 20.4.2018 (keď poslednú splátku zaplatil žalovaný dňa 8.1.2018) po 139,38 €,
a zosplatnený zostatku úveru vo výške 3.550,30 € (spolu 7.179,38 €), ponížené o úhrady žalovaného

do zosplatnenia úveru vo výške 3.071,18 €, po zosplatnení úveru vo výške 1.400,00 €, a po podaní
žaloby na súd vo výške 400,00 € (nárok na náhradu nákladov pôvodne uplatnený vo výške 140,40 € vzal
žalobca v priebehu konania späť, v tejto časti bolo konanie, vrátane prislúchajúceho úroku z omeškania,
zastavené; táto časť konania je právoplatne ukončená).
Žalobca žiada tiež o priznanie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,00% ročne, vo výške v

závislosti od čiastočných plnení žalovaného.

20.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1, ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého
adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je
dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie

spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Podľa § 2, písm. d) zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 7, ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9, ods. 1, a ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa§11,ods.1aods.2zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách

pre spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7

ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa bodu 10.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.2.2016 Spoločnosť je oprávnená v prípade
riadneho a včasného nesplácania splátok Pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky

Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je Klient v
omeškaní s úhradou jednej Splátky alebo čiastočného plnenia jednej Splátky počas obdobia dlhšieho
ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
Spoločnosť je ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať Klientovi úroky z omeškania a iné
náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky Spoločnosti uvedené v tejto Zmluve.

Podľa § 53, ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 92, ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 100, ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.Podľa § 517, ods. 1, prvá veta, a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná od 16.3.2016
do 27.7.2022 bola vo výške 0,00%.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21.

Spotrebiteľská zmluva (vrátane zmluvy o spotrebiteľskom úvere) nepredstavuje samostatný ani nový
zmluvný typ, ide o určitú skupinu zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy - táto vyplýva zo
zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu, spotrebiteľa, ktorý
vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb.
Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy v prospech dlžníka,

pričom záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť
úroky. Ako zmluvné strany úverovej zmluvy vystupujú veriteľ (osoba poskytujúca úver) a dlžník (osoba,
ktorej je úver poskytnutý), zmluva musí obsahovať záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a
zaplatiť úroky.
Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť a žiadať o zosplatnenie celej zostávajúcej neuhradenej časti úveru,

ak dlžník je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo ak dlžník je v omeškaní s vrátením
jednej splátky, ale po dobu dlhšiu ako tri mesiace - aby veriteľ mohol využiť svoje oprávnenie odstúpiť
od zmluvy musí byť splnená jedna z dvoch uvedených podmienok, a zároveň omeškanie dlžníka musí
trvať. Dôsledkom odstúpenia veriteľa od zmluvy je jeho oprávnenie požadovať vrátenie celej dlžnej sumy
aj s úrokmi.

22.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu (po čiastočnom zastavení konania
ohľadom sumy 540,40 € s príslušenstvom - v tejto časti je konanie právoplatne zastavené Rozsudok
Okresného súdu Trnava č. 37Csp/35/2020-144 zo dňa 15.11.2021) je dôvodný a oprávnený.

22/1
Žalovaný a právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ktorej právnym
nástupcom je (z titulu zlúčenia spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. s VÚB, a.s., v zmysle
projektu rozdelenia zlúčením, keď spoločnosť VÚB, a.s. ako právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní
tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorým sa rozumejú

všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja, a
leasingu QCar Všeobecná úverová banka, a.s., ktorej práva a povinnosti prešli na základe rámcovej
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 na žalobcu) žalobca uzavreli dňa 16.2.2016 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere („Zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky“) č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku / úver vo výške 5.000,00 €, ktorý sa žalovaný

zaviazal splácať v 60-tich mesačných splátkach po 139,58 €; v zmluve boli uvedené celkové náklady
spotrebiteľa vo výške 3.374,80 €, celková čiastka 8.374,80 €, RPMN vo výške 25,00%, priemerná
hodnota RPMN 17,18%, fixná ročná úroková sadzba 25,00%, termín konečnej splatnosti 20.2.2021
(úverová zmluva obsahovala podľa názoru súdu povinné náležitosti podľa § 9 zák.č. 129/2010 Z.z.).
22/2

K výhrade žalovaného ohľadom ne/podpísania zmluvy súd uvádza, že úverovú zmluvu považuje za
riadne podpísanú žalovaným (právny zástupca žalovaného tvrdil že podpis žalovaného „vyzerá“ ako
elektronický podpis, môže sa jednať aj o biometrický podpis) - jedná sa o podpis vykonaný technickými
prostriedkami, elektronickým perom (k tomu viď aj čl. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu s Rady EUč. 910/2014 - eIDAS), ktorý spôsob sa bežne využíva nielen pri podpisovaní dokumentov v bankách, ale
napr. aj pri podpisovaní občianskych preukazov, pasov a pod., a je teda úplne bežný (v prípade ak by
súd pripustil argumentáciu žalovaného, mali by byť zneplatnené všetky uvedené doklady a dokumenty?

- pozn. sudcu). O tom či sa jedná skutočne o podpis žalovaného tento nenavrhol vykonať žiadne
dokazovanie, pričom súd má za preukázané (aj s ohľadom na ďalšie správanie sa žalovaného), že
úverová zmluva je ním riadne podpísaná (akceptoval, ju, obdžal na základe nej finančné prostriedky, aj
čiastočne plnil), a má teda písomnú formu ako to vyžaduje § 9, ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z.
22/3

K výhrade žalovaného ohľadom zisťovania majetkových pomerov žalovaného súd uvádza, že z úverovej
zmluvy a aj z následne doložených dokladov žalobcom je zrejmé, že právny predchodca žalobcu
riadne zisťoval majetkové a príjmové pomery žalovaného aj jeho výdavky ako dlžníka, a to dopytom
na samotného dlžníka, zabezpečil si napr. jeho mzdové listy v období podpísania úverovej zmluvy,
zisťoval aj ďalšie potrebné údaje ohľadom žalovaného; správnosť údajov potvrdil svojím podpisom na
zmluve aj samotný žalovaný(!), žalovaný ako zamestnanec preukázal výšku jeho mesačného príjmu aj

výšku mesačných výdavkov - z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalobcu sa v tomto smere
nedopustil konania, ktoré predstavuje hrubé porušenie povinnosti uvedených v § 7, ods. 1, ktoré by malo
za následok sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11, ods. 2, veta druhá zákona o
spotrebiteľských úveroch.
22/4

Vovzťahukúverovejzmluvežalovanýtvrdil,žeprávnypredchodcažalobcumuneposkytolúvervovýške
istiny 5.000,00 €, tak ako je to uvedené (v zmluve ním samotným podpísanej!), ale v inej výške, a z tohto
dôvodu vyvodzuje neplatnosť zmluvy (a žiada o zamietnutie žaloby ako celku) - žalovaný však, napriek
zastúpeniu advokátom, nedokázal konkretizovať (resp. to odmietol s tým že je to záležitosť skúmania
súdu) akú sumu v skutočnosti podľa jeho názoru mal z titulu úveru prevziať - súd má však za preukázané

poskytnutie sumy úveru vo výške 5.000,00 €, čo je zrejmé zo samotnej úverovej zmluvy („Celková
výška a mena úveru: 5000.00 €“) podpísanej žalovaným (pričom žalovaný nie je osobou s obmedzenou
spôsobilosťou na právne úkony, preto ako svojprávna bytosť vedel čo podpisuje, nakoľko sa jedná o
základný a elementárny parameter pri poskytnutí úveru - totiž o jeho výšku), táto skutočnosť vyplýva
aj z iných dokumentov podpísaných žalovaným (napr. Štandardné európske informácie..., Informácia

o RPMN...) - v tejto časti tak žalovaný neuniesol ani len bremeno tvrdenia (mohol napríklad doložiť
relevantný doklad o poskytnutí inej sumy ako to tvrdí žalobca, čím by sa už súd musel zaoberať).
22/5
Žalovaný tiež namietal proces a platnosť zosplatnenia dlhu. V tejto súvislosti súd uvádza, že vzhľadom
na neplatenie splátok úveru riadne a včas právny predchodca žalobcu listom zo dňa 28.3.2018 vyzval

žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 418,32 €, ktorým ho zároveň upozornil že ak do 5.5.2018
nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci január 2018, bude oprávnený úver zosplatniť (zásielka
bola žalovanému zaslanú doporučenou poštou, podľa oznámenia pošty si ju žalovaný neprevzal v
odbernej lehote). Následne právny predchodca žalobcu oznamoval žalovanému listom zo dňa 23.5.2018
(doručovaným obyčajnou listovou zásielkou) vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, ktorá nastala dňa

ku dňu 19.5.2018 - pri dobe / termíne zosplatnenia súd vychádzal zo skutočnosti, že splátky boli
dohodnuté na 20. deň daného mesiaca, a žalovaný sa dostal do omeškania s 23. splátkou splatnou
dňa 20.1.2018, k zosplatnenie teda nastalo vo vzťahu k tejto splátke, ale žalobca zosplatnenie definoval
až ku dňu 19.5.2018 (keď žalovanému ešte poskytol dodatočnú lehotu na zaplatenie omeškaných
splátok). V tejto súvislosti sa potom súdu javí zosplatnenie ku dňu 19.5.2018 v súlade so zákonom

(nakoľko žalobca deklaroval zosplatnenie dokonca až neskôr, ako v skutočnosti mohol). Žalovaný
namietanemožnosťúverzosplatniť,nakoľkopredpokladomplatnéhozosplatneniaje,ževeriteľupozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a
že výzva je adresátovi doručená, pričom žalobca nepreukázal že výzva ako jednostranný právny akt
bola žalovanému riadne doručená. K zosplatneniu úveru došlo pre pohľadávku splatnú dňa 20.4.2018,

nakoľko bol žalovaný preukázateľne v omeškaní viac ako 90 dní so zaplatením splátky splatnej
v mesiaci január 2018 - bol preto právnym predchodcom žalobcu formou predžalobnej upomienky
zo dňa 28.3.2018 vyzvaný na zaplatenie, pričom bol zároveň upozornený na možnosť zosplatnenia
pohľadávky (predmetnú písomnosť žalovaný neprevzal, o čom svedčí vrátená doručenka), právny
predchodca žalobcu v predžalobnej upomienke identifikoval splátku pre ktorú bude úver zosplatnený,

a síce splátku zo dňa 20.1.2018. Nakoľko zo strany žalovaného neprišlo k žiadnej platbe, právny
predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu pohľadávky v celosti, a to ku dňu 19.5.2018, oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti bolo žalovanému zasielané obyčajnou listovou zásielkou dňa 23.5.2018
(k dátumu zosplatnenia úveru žalovaný z predpísaných 26. splátok uhradil 22 splátok, teda sa dostaldo omeškania s 23. splátkou splatnou dňa 20.1.2018). Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že nie
sú vyžadované dva úkony pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, teda výzva podľa § 53, ods. 9
Občianskehozákonníka,avyhláseniemimoriadnejsplatnosti,kuktorýmmusíbyťpreukázanédoručenie

- cieľom je aby bol dlžník upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, t.j. aby sa mohol
oboznámiť s obsahom takého upozornenia. Nakoľko podľa názoru súdu bolo zosplatnenie riadne a je
platné,bolapohľadávkavočižalovanémuriadnepostúpenáprávnympredchodcomžalobcu(Všeobecná
úverová banka, a.s.) na žalobcu.
22/6

Napokon žalovaný namietal premlčanie dlhu - podľa názoru súdu k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo,
a tento bol uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Premlčanie dlhu nemožno počítať
od splatnosti prvej nezaplatenej splátky, ale rozhodujúcou pre posúdenie premlčania je splatnosť tej
splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou
dňa 20.1.2018, avšak nakoľko musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej ako 3
mesiace, zosplatnenie nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.4.2018, pričom 3-ročná premlčacia doba

by uplynula až dátumom 20.4.2021 - žaloba bola však na súd podaná 29.12.2020 (teda dokonca ešte v
dobe menej ako tri roky od nezaplatenej splátky splatnej dňa 20.1.2018). Naviac súd uvádza, že údajné
premlčanie takisto nebolo relevantne odôvodnené (námietku premlčania vzniesol právny zástupca
žalovaného podľa vlastného vyjadrenia iba „z opatrnosti“). Súd preto na túto námietku neprihliadol.
22/7

Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu pred zosplatnením úveru sumu 3.071,18 €, po
zosplatnení úveru žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1.400,00 € (čo už bolo
zohľadnené v podanej žalobe).
Po podaní žaloby na súd žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 400,00 €, a to platbami zo dňa 10.11.2020
v sume 100,00 €, zo dňa 16.12.2020 v sume 200,00 €, a zo dňa 11.1.2021 v sume 100,00 € (v tejto

časti žalobca žalobu vzal späť a konanie bolo, vrátane prislúchajúceho úroku z omeškania zastavené,
Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 37Csp/35/2020-144 zo dňa 15.11.2021).
Uplatnená pohľadávka (po čiastočnom späťvzatí) vo výške 2.308,20 € predstavuje mesačné úverové
splátky od 16.2.2016 do 20.4.2018 (keď poslednú splátku zaplatil žalovaný dňa 8.1.2018) po 139,38 €,
a zosplatnený zostatku úveru vo výške 3.550,30 € (spolu 7.179,38 €), ponížené o úhrady žalovaného do

zosplatnenia úveru vo výške 3.071,18 €, ponížené o úhrady žalovaného po zosplatnení úveru vo výške
1.400,00 €, a ponížené o úhrady žalovaného po podaní žaloby na súd vo výške 400,00 €. Nárok na
náhradu nákladov pôvodne uplatnený vo výške 140,40 € vzal žalobca v priebehu konania späť (v tejto
časti žalobca žalobu vzal späť a konanie bolo, vrátane prislúchajúceho úroku z omeškania zastavené).
S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na istine

sumu 2.308,20 € (3.629,08 € mesačné úverové splátky od 16.2.2016 do 20.4.2018 plus 3.550,30 €
zosplatnený zostatku úveru mínus 3.071,18 € úhrady žalovaného do zosplatnenia úveru mínus 1.400,00
€ úhrady žalovaného po zosplatnení úveru mínus 400,00 € úhrady žalovaného po podaní žaloby na súd;
nároknanáhradunákladovpôvodneuplatnenývovýške140,40€vzalžalobcavpriebehukonaniaspäť).
Čo sa týka úroku z omeškania na tento má žalobca nárok vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (od 16.3.2016 do 27.7.2022 vo výške 0,00%) zvýšenej
o 5 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania
vo výške 5,00% ročne zo sumy 2.708,20 € od 29.5.2018 (šiesty deň nasledujúci po oznámení o
vyhlásení okamžitej splatnosti) do 10.11.2020, zo sumy 2.608,20 € od 11.11.2020 (deň nasledujúci po
čiastočnej úhrade žalovaného vo výške 100,00 €) do 16.12.2020, zo sumy 2.408,20 € od 17.12.2020

(deň nasledujúci po čiastočnej úhrade žalovaného vo výške 200,00 €) do 11.01.2021, zo sumy 2.308,20
€ od 12.1.2021 (deň nasledujúci po čiastočnej úhrade žalovaného vo výške 100,00 €) do zaplatenia.
Na záver súd uvádza, že sa nestotožnil a neakceptoval neustále sa opakujúce tvrdenia právneho
zástupcu žalovaného o neprípustnosti údajných nových skutkových tvrdení a o neprípustnosti údajnej
zmeny žaloby, s poukazom na to, že sa jedná o spotrebiteľský spor - žalobca totiž vo svojich vyjadreniach

iba reagoval na vyjadrenia a tvrdenia žalovaného, čo je normálny procesný postup, prípustný dokonca aj
v spore, kde je stranou v spotrebiteľ, a takýto postup nevykazuje známky zmeny žaloby. Už vonkoncom
nie je neprípustnou zmenou žaloby návrh na zmenu účastníka, alebo dokonca čiastočné späťvzatie
žaloby, ale sú to úkony ktoré umožňuje procesný predpis aj v spotrebiteľských veciach.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového

poriadku tak, že ju v konaní prevažne úspešnému žalobcovi priznal v rozsahu 90,14% vychádzajúc
z toho, že žalobca žiadal o priznanie sumy istiny 2.848,60 €, súd rozhodol o jeho nároku vo výške
2.308,20 € (návrh v časti sumy 140,40 € vzal späť samotný žalobca, a súd zastavenie konania v tejto
časti späťvzatej žalobcom považoval za zastavené v dôsledku zavinenia žalobcu /náhrada nákladov/,naopak návrh v časti sumy 400,00 € vzal späť žalobca, súd však zastavenie konania v tejto časti
späťvzatej žalobcom považoval za zastavené v dôsledku zavinenia žalovaného /úhrady žalovaného po
podaní žaloby na súd/ - § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku); nárok na náhradu trov konania

potom súd určil vo výške 90,14% (100% mínus 4,93% ako neúspech žalobcu mínus 4,93% ako úspech
žalovaného).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.