Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 6, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 0T/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010148
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324010148.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného F. K.,

pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Galante dňa 06.03.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: F. K., I. XX.XX.XXXX O. Q., G. Z. M. B. XXX, N. Z.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa30.01.2024včaseokolo16:45hod.akovodičviedolosobnémotorovévozidloznačkyŠkodaFelícia,

evidenčné číslo Q., v obci N. Z., časť M. B., pri rodinnom dome s popisným číslom XXX, kde narazil do
oplotenia záhrady rodinného domu č. XXX, pričom následnou dychovou skúškou v čase o 17:08 hod.
mu bola zistená prítomnosť alkoholu v množstve 1,07 mg/l vydychovaného vzduchu, čo po prepočte
predstavuje 2,23 promile,

t e d a :

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l :

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36
písmeno l) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon
uloženého trestu podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej
dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa 51 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu v cestnej premávke vo výmere 4 (štyri) roky. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. 3 Pv 57/24/2202 zo dňa
01.02.2024, podanej na Okresný súd Galanta dňa 01.02.2024, súd na hlavnom pojednávaní prejednal

trestnú vec obžalovaného F. K., I.. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“).

Dňa 02.02.2024 bol v prejednávanej trestnej veci vydaný trestný rozkaz.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.03.2024 v zmysle § 257 ods. 1 Trestného
poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku vyhlásenia

obžalovaného súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku po prijatí jeho vyhlásenia o vine
vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to
prečítaním listinných dôkazov a výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom, ako
aj k pohnútke, resp. k motívu páchania trestnej činnosti.

Z výsluchu obžalovaného k osobným a majetkovým pomerom v rozsahu potrebnom na určenie druhu a
výmery trestu súd zistil, že obžalovaný je slobodný, bezdetný, žije v spoločnej domácnosti s matkou, je
nezamestnaný, príležitostne chodí na brigády, peňažné úspory vytvorené nemá.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa dopustil
desiatich priestupkov rôzneho charakteru (proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, proti majetku,
proti občianskemu spolunažívaniu - dňa 25.11.2023 narušil občianske spolunažívanie tým, že spôsobil
drobné ublíženie na zdraví, keď značne pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol svoju matku a pohryzol

ju do nohy).

Z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný má v časti blokové pokuty evidovaných spolu šesť
záznamov, v časti ostatné priestupky má evidovaný jeden záznam.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona,

teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. S poukazom na zistené
priestupky spáchané v minulosti obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno
j) Trestného zákona, teda že by viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť
u obžalovaného súd nevzhliadol. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil
hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (až na 1 rok) a pri ukladaní trestu vychádzal z takto

upravenej trestnej sadzby v rozpätí až na 8 mesiacov.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, teda v hornej polovici upravenej
trestnej sadzby. Pri určovaní výmery trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný učinil na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie o vine ako aj kritický postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti a

ľútosť prejavenú na hlavnom pojednávaní. Na druhej strane však súd zohľadnil aj stupeň opitosti, v
akom sa obžalovaný nachádzal, resp. hodnotu, o akú obžalovaný prekročil kľúčovú hranicu jedného
promile alkoholu v krvi. Každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť k vedeniu motorového vozidla
v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych a včasných vnemov, pohotových
reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je dôležité vedieť, k akému výraznému

zníženiu schopností vodiča vplyvom návykovej látky, spravidla alkoholu, došlo. Z logiky veci platí, že čím
vyššia je hladina alkoholu v krvi páchateľa tohto činu, t. j. stupeň jeho opitosti, tým je jeho schopnosť
viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia, resp. problematickejšia a obmedzenejšia a naopak,
potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených Trestných zákonom je tým vyššie. Vzhľadom na
uvedené je súd názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania

závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie.V tomto prípade z ustálených skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný viedol ako vodič osobné
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 1,07 mg/l alkoholu v dychu, čo v

prepočte činí 2,23 promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu alkoholu v krvi veda označuje už za ťažkú
opitosť, v rámci ktorej osoba nie je schopná samostatnej chôdze, má blábolivú reč, psychické poruchy,
výraznejšieporuchychovania(napr.opileckásebevražednosť,agresivita),zvracanieapod.Spoukazom
na stupeň opitosti obžalovaného a s tým spojenú vyššiu závažnosť spáchaného prečinu sa súdu javilo
uloženie alternatívneho trestu ako nedostatočné. Na druhej strane súd nezdieľa názor prokurátora, že

páchateľa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona,
u ktorého bola zistená hodnota alkoholu v krvi nad 2 promile, nemožno potrestať podmienečným
trestom odňatia slobody, ak sú na to splnené zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem
stupňa opitosti majúceho vplyv na závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti
nápravy páchateľa týmto druhom trestu. Práve táto zákonná podmienka pri uložení podmienečného
trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného splnená je, čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie

nepodmienečným trestom odňatia slobody. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a preto možno u
neho racionálne očakávať, že v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho
výkonu bude naplnený účel trestu sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska
individuálnej prevencie. Vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život (napriek doposiaľ
spáchaným priestupkom) má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu

obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Priestupkovú minulosť zohľadnil súd v
tom smere, že obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona,
teda že by viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Vzhľadom na vyššie uvedené uložil
súd obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou na dva roky s probačným
dohľadom. K uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody navrhovaného prokuratúrou nevidel

súd dôvod, keďže vzhľadom na vykonané dokazovanie nepovažoval za nevyhnutné na obžalovaného
vplývať takýmto druhom trestu, nevyžaduje si to ani ochrana spoločnosti a ani náprava páchateľa.
V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že cieľom trestného konania nie je akýsi „revanš“, teda odplata
za spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu.
Trest ako trestnoprávna sankcia nastupuje vždy ako následok porušenia základných práv a právom

chránených záujmov. Pokiaľ Trestný zákon pri jednotlivých taxatívne vymenovaných trestných činoch
oprávňuje súdu uložiť trest odňatia slobody ako najzávažnejší zásah do osobnej slobody, nemožno
tak ale paušálne pristupovať v každom jednom prípade, nakoľko by išlo o príliš formalistický výklad
zákonných ustanovení, v dôsledku čoho by potom stratilo opodstatnenie ustanovenie § 34 Trestného
zákona týkajúce sa zásad ukladania trestov, v zmysle ktorého sú súdy pri ukladaní trestov povinné

prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu vo vzájomnom súhrne. Optimálna miera represie totižto
závisí na konkrétnych okolnostiach každého prípadu, pričom nielen príliš mierny, ale aj príliš prísny
trest nepôsobí výchovne, ale demoralizuje. Zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti
môže trest nielen priamo, teda tým, že mu fakticky znemožní dopustiť sa určitého konania uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ale aj nepriamo, už samotnou existenciou hrozby trestu za

určité konanie, obavou z jeho uloženia a následného výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a
pôsobenie (napr. trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s
probačným dohľadom pri súčasnom uložení primeraných povinností a obmedzení spolu s uložením
trestu zákazu činnosti ako v danom prípade). Práve toto „nepriame pôsobenie“ má v mnohých prípadoch
výrazne hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr, než samotný nepodmienečný

trest odňatia slobody (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To/8/2013 z 25.09.2014). Súd má
za to, že v danom prípade by záujem na uložení výlučne nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému neúmerne prevyšoval následku. V konečnom dôsledku bude iba na konaní samotného
obžalovaného,čipočasvýkonupodmienečnéhotrestuzmenísvojesprávanieapostojkživotutým,žesa
vyhne akémukoľvek ďalšiemu protiprávnemu konaniu, alebo bude nutné rozhodnúť o jeho neosvedčení

sa v skúšobnej dobe a nariadiť výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa názoru súdu je potrebné dať v tomto prípade dôraz na nevyhnutnosť individualizácie trestu.
Obžalovaný sa v minulosti pod vplyvom alkoholu dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
a aktuálne v súvislosti s požitím alkoholu naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu, teda sa

pod vplyvom alkoholu dopustil opätovne protiprávneho konania, tentoraz však v závažnejšej forme. Z
uvedeného dôvodu uložil súd obžalovanému aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe
spolu s obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických nápojov. Súd má za to, že uložený
probačný dohľad a primerané obmedzenie obžalovanému napomôžu k tomu, aby sa v budúcnosti viactrestnejčinnostinedopúšťal,keďžejezrejmé,žepodvplyvomalkoholumáobžalovanýsklonykpáchaniu
protiprávnej činnosti.

Základným cieľom probačného dohľadu je pôsobiť na obžalovaného tak, aby sa v skúšobnej dobe a
ani v budúcnosti viac nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti, aby si vybudoval vhodné sociálne zázemie
a aby sa mohol znova spoločensky uplatniť bez hrozby opätovného páchania protiprávnej činnosti. V
prejednávanej trestnej veci probačný dohľad prinesie obžalovanému pomoc pri prekonávaní prekážok,
psychickúpodporuapomocnaučiťsažiťtak,akotoodnehoočakávaspoločnosť,vsúladesjejnormami.

Poskytnutie odbornej pomoci, sledovanie a kontrolovanie správania obžalovaného, spoluprácu s
obžalovaným, s jeho rodinným a sociálnym zázemím formou probačného dohľadu považuje súd za
efektívnejšie a účelnejšie v danom prípade ako výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, za
súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností, kedy bude súd ako i spoločnosť „de facto“
sledovať správanie sa obžalovaného v čase plynutia skúšobnej doby. Takto individualizovaný trest
zohľadňuje na jednej strane postoj obžalovaného k trestnej činnosti, no na druhej strane aj formu

zavinenia,tiežväčšiuzávažnosťnímspáchanéhoprečinuavneposlednomradeajosobuobžalovaného,
jeho pomery a možnosti nápravy tak, ako sú rozvedené vyššie.

Obžalovanému súd ukladal aj trest zákazu činnosti, pretože trestného činu sa dopustil v súvislosti s
vedením motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky - alkoholu. Základná trestná sadzba trestu

zákazu činnosti je ustanovená na 1 rok až 10 rokov. Povinnosť súdu podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností sa vzťahuje nielen na prípad ukladania trestu odňatia slobody, ale
aj na prípad ukladania iného druhu trestu s odstupňovanou zákonom ustanovenou trestnou sadzbou.
Ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona preto súd následne aplikoval aj na zákonom

ustanovenú trestnú sadzbu trestu zákazu činnosti, kedy po uvedenej zákonnej modifikácii vychádzal
z upravenej trestnej sadzby v rozpätí 1 rok až 7 rokov. Obžalovanému následne uložil trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na 4 roky, teda v hornej polovici upravenej trestnej sadzby, pričom takto
uložený trest zákazu činnosti považuje súd za primeraný pre naplnenie účelu trestu vzhľadom aj na
mierunebezpečnostikonaniaobžalovaného.Uloženietohtodruhutrestusinepochybnevyžadujeúčinná

ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu
trestnej činnosti. Pokiaľ ide o výmeru trestu, túto súd považuje za primeranú osobe obžalovaného, ako
aj okolnostiam prípadu, predovšetkým zistenej hladine alkoholu v krvi.

Takto uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, spolu s trestom zákazu

činnosti považuje súd z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý
teda taký, ktorý naplní účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, berúc do úvahy aj tam uvedené
zásady ukladania trestov. Vzhľadom na skutočnosť, že na obžalovaného bude pôsobené trestom zákazu
činnosti nie na krátku dobu, nie je potrebné obžalovanému ukladať trest nepodmienečný, pretože
na obžalovaného je nevyhnutné pôsobiť práve trestom zákazu činnosti, ktorý mu zabráni ohrozovať

ostatných účastníkov cestnej premávky.
Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív),
nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, najmä stupeň opitosti, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa nie je závažnosť činu nepatrná.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v

Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolaniemožno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.