Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219010186
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Hlavička

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4219010186.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnovtrestnejveciprotiobžalovanémuA.B.,nar.XX.XX.XXXX,preprečinzanedbania

povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Komárne dňa 9.11.2023, samosudcom JUDr. Imrichom Hlavičkom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v Tatabánya, Maďarsko, trvale bytom
C., D. E. XX X/X, F., štátny občan Maďarska,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu zo zákona číslo 36/2005 Zbierky zákonov o rodine v znení neskorších predpisov vyplýva
povinnosť vyživovať svoju maloletú dcéru G., narodenú XX. XXXXXXX XXXX a rozsudkom Okresného
súdu Komárno, spisovej značky 9P/295/2015 z 15. mája 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. júla

2017 mu bola určená povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 180,- eur vždy do 25. dňa
bežnéhokalendárnehomesiaca,atood1.mája2017dorúkjejmatkyH.I.,narodenejX.XXXXXXXXXX,
bytom G., J. K. XXXX/XX, túto povinnosť si neplnil od februára 2018 až do 14. apríla 2020, s výnimkou
úhrady vo výške 60,- eur z 9. júna 2018, úhrady vo výške 550,- eur z 23. júla 2018, úhrady vo výške
110,- eur z 31. júla 2018 a úhrady vo výške 50,- eur z 25. augusta 2018, pričom vyživovaciu povinnosť
si neplnil aj napriek tomu, že v dôsledku pracovného úrazu v novembri 2017 dostával z Rakúskej
republiky mesačne dávku vo výške 1 000,- eur až 1 200,- eur minimálne do júla 2018, následne bol bez
toho, aby vyvinul primerané úsilie smerujúce k zabezpečeniu pravidelného zdroja príjmu nezamestnaný

do polovice novembra 2018, kedy sa zamestnal v maďarskej obchodnej spoločnosti J&K ÉPGÉP kft.
s mesačným príjmom vo výške 180 000,- HUF (cca 600,- eur), avšak toto zamestnanie 5. januára 2019
dobrovoľne opustil a do 14. apríla 2020 bol samostatne zárobkovo činnou osobou s mesačným príjmom
vo výške približne 600,- eur, pričom rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P/10/2018-396 zo
dňa 9. decembra 2019, právoplatným dňa 23. decembra 2023 bola znížená vyživovacia povinnosť na
sumu 100,- eur, počnúc od 1. januára 2019 splatné do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, v dôsledku
čoho mu na výživnom vznikla zaostalosť najmenej vo výške 2 295,- eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas,

č í m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/ Trestného zákona účinného do 31.12.2019.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 36 písmeno j/ Trestného zákona, §
38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť, aby počas skúšobnej

doby podmienečného odsúdenia podľa svojich schopností zaplatil k rukám H. I., nar. X.X.XXXX
v Komárne, trvale bytom G., J. K. XXXX/XX, t.č. v ÚVTOS Nitra - Chrenová zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno podala obžalobu na A. B. pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného.

Po podaní obžaloby bol vo veci vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný vinným skutkovo
a právne v zmysle obžaloby. Následne obvinený v lehote podal proti trestnému rozkazu odpor, a preto
bolovovecinariadenépojednávanie.Neskôrbolivovecinariaďovanépojednávania,pričomobvinenýsa
dostavil iba jeden krát. V neskoršom štádiu konania obvinený produkoval nespočetné množstvo podaní

na tunajší súd a bol mu v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. por. ustanovený obhajca JUDr. Zoltán
Dékaň, následne bol zmenený na obhajkyňu JUDr. Ľubu Blažekovú.

Hlavné pojednávanie sa vykonalo v neprítomnosti obžalovaného s poukazom na ustanovenie § 252 ods.
2 Tr. por., pretože boli splnené všetky zákonom predpísané náležitosti a súd mal za to, že vec možno

spoľahlivorozhodnúťaúčeltrestnéhokonaniadosiahnuťajbezprítomnostiobžalovaného,atonajmäna
tú skutočnosť, že obžalovaný sa na hlavné pojednávania napriek vykázanému doručeniu nedostavoval
a mal aj ustanoveného obhajcu.

Prokurátorka predniesla obžalobu v zhode s písomným vyhotovením s modifikáciou s poukazom na

tú skutočnosť, že od podania obžaloby uplynula značná doba, z podania obhajcu je preukázané, že
mal. K.J. bola zverená do náhradnej starostlivosti dňa 4.4.2020 upravila v skutkovej vete „si neplnil do
februára 2018 až do 14.4.2020, a vznikla zaostalosť najmenej vo výške 2 295,- eur“, zároveň zmenila aj
právu vetu aj právnu kvalifikáciu, „najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti
zákonnú povinnosť vyživovať iného, spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas, čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ s poukazom na § 138 písm. b/
Tr. zák.“

Následneobžalovanémubolozaslanéoznámenieomožnejzmeneprávnejkvalifikácieajsupozornením
v zmysle ustanovenia § 244 ods. 2 Tr. por.

Na hlavnom pojednávaní bola v zmysle ustanovenia § 258 ods. 4 Tr. por. prečítaná zápisnica o výsluchu
obžalovaného z prípravného konania po vznesení obvinenia, v ktorej obžalovaný okrem iného uviedol,
že si bol vedomý toho, že mu bola uložená povinnosť vyživovať dcéru G. B., pričom rozsudkom
Okresného súdu Komárno sp.zn. 9P/295/2015 zo dňa 15.5.2017 bol zaviazaný prispievať sumou 180,-

eur mesačne počnúc 1.5.2017 vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca matke dieťaťa H. I., pričom túto
povinnosť si neplnil pravidelne. V roku 2018 celkovo zaplatil sumu vo výške 770,- eur, v roku 2019
nezaplatil žiadnu čiastku, pričom ku dňu výsluchu dňa 1.4.2019 za celé obdobie od januára 2018 vrátane
do marca dlhuje na výživné sumou 1.750,- eur. V čase výsluchu pracoval, ako živnostník s čistým
mesačným prímom 600,- eur. V roku 2017 mal pracovný úraz a bolo mu vyplácané nemocenské okolo

1.000,- eur až 1.200,- eur. Nezamestnaný bol od polovice novembra 2018, následne bol zamestnaný do5.1.2019 kde zarábal cca 600,- eur, odkiaľ dobrovoľne odišiel, pretože chcel začať podnikať. Výživné
neplatil preto, že nemal na matku dieťaťa číslo účtu a ona s ním nekomunikovala. Dcéru nenavštevoval,
pretože matka dieťaťa mu to nedovoľovala. Hnuteľný ani nehnuteľný majetok nevlastní. Zároveň uviedol,

že svoj dlh na výživnom je ochotný vyrovnať do 4.9.2019.

Svedkyňa H. I., matka dieťaťa uviedla, že obžalovaný nikdy neplatil výživné včas, snažil sa vyhnúť svojej
povinnosti. Platil hore, dole, niekedy len 20,- eur, nikdy neplatil načas, niekedy mesiace vôbec neplatil.
Ak sa dobre pamätá, jedná sa o výživné z pred 4,5 rokov, ktoré mal dávno zaplatiť. Aj predtým boli

vždy problémy s výživným, aj v rámci súdnych konaní. Eviduje podlžnosť okolo 3.000,- eur. Náhradné
výživné nežiadala. Jej dcéra bola dňa 14.4.2020 zverená do ústavnej starostlivosti.

Svedkyňa H. L., matka H. I. uviedla, že nebola nikdy svedkom odovzdávania peňazí zo strany
obžalovaného. Obdobie, keď obžalovaný neplatil výživné na svoju dcéru bolo, keď mala tri, štyri, alebo
päť rokov. Od dcéry vedela, že obžalovaný neplatil výživné v tej sume v akej mu bolo určené. Kvôli tomu

sa s jej dcérou obžalovaný hádal.

Z listinných dôkazov vyplýva, že G. B. je dcérou obžalovaného A. B.. Rozsudkom Okresného súdu
Komárno sp.zn. 12P 67/2015 zo dňa 19.5.2015, právoplatný dňa 19.5.2015 bola maloletá G. B. zverená
do osobnej starostlivosti matky a obžalovaný bola zaviazaný na platenie výživného sumou 100,- Eur

mesačne. Ďalším rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 9P 295/2015 zo dňa 15.5.2017, právoplatný dňa
19.7.2017 bolo výživné na maloleté dieťa zvýšené na 180,- eur mesačne počnúc od 1.5.2017. Ďalším
rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P/10/2018-396 zo dňa 9. decembra 2019, právoplatným
dňa 23. decembra 2023 bola znížená vyživovacia povinnosť na sumu 100,- eur, počnúc od 1. januára
2019. Okresný súd Komárno vo veci sp.zn. 18PPom/1/2020 zo dňa 15.4.2020 dočasne zveril maloletú

G. B. nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti právnickej osoby Centrum pre deti a rodiny Žitavce, Hlavná
102, 952 01 Žitavce. Následne Okresný súd Komárno vo veci sp.zn. 18P/97/2020 zo dňa 29.7.2020
nariadil maloletej G. B., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 písm. b/ Zákona o
rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení na účely zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov
maloletého dieťaťa pobytom v zariadení Centra pre deti a rodiny Kolárovo, Rábska 12, 946 03 Kolárovo

najdlhšie na dobu 6 mesiacov.

Obžalovaný vyživovaciu povinnosť si neplnil aj napriek tomu, že v dôsledku pracovného úrazu
v novembri 2017 dostával z Rakúskej republiky mesačne dávku vo výške 1.000,- eur až 1.200,- eur
minimálne do júla 2018, následne bol bez toho, aby vyvinul primerané úsilie smerujúce k zabezpečeniu

pravidelného zdroja príjmu nezamestnaný do polovice novembra 2018, kedy sa zamestnal v maďarskej
obchodnej spoločnosti J&K ÉPGÉP kft. s mesačným príjmom vo výške 180.000,- HUF (cca 600,-
eur), avšak toto zamestnanie 5. januára 2019 dobrovoľne opustil a do 14. apríla 2020 bol samostatne
zárobkovo činnou osobou s mesačným príjmom vo výške približne 600,- eur. Uvedené skutočnosti
potvrdil aj pri svojom výsluchu samotný obžalovaný.

Obžalovaný doposiaľ nebol priestupkovo na území Slovenskej republiky odsúdený a ani priestupkovo
potrestaný.

Obžalovaný po podaní obžaloby nezaplatil žiadnu čiastku bežného ani zaostalého výživného, napriek

tomu, že bol v kontakte s vyšetrovateľom, a tak isto aj v kontakte so svojím obhajcom a súdom, a jeho
obhajca mu zabezpečil adresu, resp. IBAN na matku dieťaťa, ktorá sa pred rozhodnutím vo veci samej
nachádzala najskôr vo väzbe a potom vo výkone trestu odňatia slobody. Ku dňu do 14. apríla 2020 (kedy
bola maloletá zverená do ústavnej starostlivosti najskôr neodkladným opatrením a následne výchovným
opatrením) po odpočítaní úhrad, ktoré učinil v prospech matky dieťaťa dlhuje na výživnom sumou 2.295,-

eur.

Na hlavnom pojednávaní súd odmietol vykonať dôkaz a to psychologické, psychiatrické vyšetrenie
a vyšetrenie na detektore lží H. I., pretože súd na rozhodnutie vo veci samej uvedené nepovažoval
za potrebné. Svedkyňa v predmetnom konaní z hľadiska ustálenie viny obžalovaného vypovedala, čo

súd bral ako podstatné k výške zaostalosti na výživnom, resp. k splátkam, ktoré obžalovaný uhradil,
čo nakoniec korešpondovalo s tvrdeniami obžalovaného z prípravného konania. Súd tak isto odmietol
vykonať dôkaz a to výsluch svedka B. I., ktorý bol pri odovzdávaní peňazí prítomný raz, čo potvrdilasvedkyňa H. L., svedkyňa H. I. a o uvedenej sume súd nemal pochybnosť, že nebola odovzdaná zo
strany obžalovaného, pretože svedkyňa H. I. potvrdila odovzdanie.

Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku. Bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že obžalovaný
úmyselne neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť na svoju maloletú dcéru od februára 2018 až do
14. apríla 2020, s výnimkou úhrady vo výške 60,- eur z 9. júna 2018, úhrady vo výške 550,- eur z 23.
júla 2018, úhrady vo výške 110,- eur z 31. júla 2018 a úhrady vo výške 50,- eur z 25. augusta 2018,

a to napriek tomu, že mal viac zamestnaní, teda viac príjmov, z ktorých by svoju vyživovaciu plniť
vedel. O dcéru sa čiastočne v rozhodnom období zaujímal, ale bežné výživné na ňu neplatil pravidelne
a v predpísanej výške. Tohto protiprávneho konania sa obžalovaný dopustil závažnejším spôsobom
konania, a to po dlhší čas o čom bol v priebehu konania oboznámený. Svojim konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák.. Súd preto uznal obžalovaného vinným z uvedeného prečinu,

pričom upravil skutok uvedený v obžalobe podľa výsledkov vykonaného dokazovania. Súd určil celkovú
výšku zameškaného výživného ku dňu 14.4.2020 na sumu 2.295,- eur.

To, že matka dieťaťa obžalovanému v roku 2019 neuviedla svoju aktuálnu adresu, resp. číslo účtu
ešte neznamená, že túto svoju zaostalosť, ak mal o to vážny záujem mohol po tom, ako sa dozvedel

o predmetnom trestnom konaní uhradiť v súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní, resp.
prostredníctvom súdu. Jeho obranu, že matka je mu dlžná za tie cesty, ktoré vykonal za účelom návštevy
určitú sumu, nie je možné podľa zákonov Slovenskej republiky započítať na výživné. Okrem iného
sám obžalovaný po vznesení obvinenia sa pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom k trestnému činu
priznal a zároveň sa vyjadril v tom smere, že zaostalosť na výživnom uhradí, čo mohol v priebehu dlho

trvajúceho hlavného pojednávania hocikedy učiniť. Svoje konanie neoľutoval.

Podľa § 34 ods. 4/ Tr. zák., pri určení trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život
§ 36 písm. j/ Tr. zák. Priťažujúcu okolnosť súd u obžalovaného nevzhliadol. Pretože je daná prevaha
poľahčujúcich okolností, horná hranica trestnej sadzby u uvedeného prečinu sa znižuje o jednu tretinu
podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. a takto upravená trestná sadzba je vo výmere 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, prihliadnuc aj na osobu obžalovaného, súd dospel k záveru, že pre
dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného postačí mu uložiť trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici
trestnej sadzby, teda trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, pričom súd výkon trestu podmienečne
odložil s určením skúšobnej doby vo výmere 16 mesiacov, ktorú výmeru súd považoval za adekvátnu

aj z hľadiska sumy, ktorú súd uložil ako jeho povinnosť nahradiť počas skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia.

Zároveň súd v zmysle ustanovenia § 50 ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť aby počas
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia zaplatil podľa svojich schopností k rukám H. I. zameškané

výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,
ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.