Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by Mgr. Erika Szalaiová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10Csp/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220202318
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2220202318.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia, s.r.o., IČO : 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, zast. advokátom: JUDr. Ján Šoltés,
AK Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: K. R., M.. XX.XX.XXXX, Q. E. I. L. XXXX/
X, XXX XX R. P. , Q., právne zastúpený: Združenie na ochranu práv občana - AVES, IČO: 50 252 151,
so sídlom Jána Poničana 9, Bratislava, o zaplatenie 3.686,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 25.06.2020 sa domáhal na tunajšom súde o zaplatenie istiny vo výšky
3.686,14 € s príslušenstvom. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zo dňa 31.05.2022 zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 3550,48 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od
29.11.2017 do zaplatenia, v časti čo do istiny vo výške 135,66 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania
konanie zastavil a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. Proti tomuto rozsudku

žalovaný podal odvolanie. Krajský súd v Trnave svojím uznesením pod č. XXCoCsp/X/XXXX zo dňa
07.11.2023 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. III. a IV. v zrušenom rozsahu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom uznesení uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie
bude zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti uplatnenej požiadavky. K
tomu vyvodiť zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožniť stranám
uplatniťiďalšieprostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnejobranyapoprípadnomdoplnenídokazovania,
či už dôkazmi ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú

pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím
ustanovenia § 295 Civilného sporového poriadku, potom vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí
súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo procesne
správnym postupom. V intenciách záverov odvolacieho súdu doplní súd prvej inštancie argumentačný
základ o podriadenie (subsumovanie) preukázaného skutkového stavu pod relevantné ustanovenia
právnej normy. V novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie dôsledne a presvedčivo vysporiada so
všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi strán sporu.

Sústredí sa na dodržanie povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, v nadväznosti na závery o tejto otázke na oprávnenosť veriteľa vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, prípadne na splnenie podmienok pre
dodávateľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a na splneniepodmienok pre postúpenie pohľadávky. Zaoberať sa bude i vznesenou námietkou premlčania. Bude
mať tiež na zreteli, že podľa judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR imanentnou súčasťou práva na
súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa

Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je potreba vysporiadať sa v
dôvodoch rozhodnutia tiež so zásadnými argumentmi strán sporu a preto neopomenie dať odpoveď
mimo iného tiež na žalovaným prezentovanú argumentáciu v rámci prostriedkov procesnej obrany,
zopakovanú v odvolaní. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodní a v odôvodnení i odcituje aplikované právne normy s ich

presným označením.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä
notárskou zápisnicou č. l. 9, zmluvou o spotrebiteľskom úvere čl. 19, 405, oznámením o vyhlásení

okamžitej splatnosti úveru č. l. 29, 410, prehľadom splátok a úhrad č. l. 31, 411, písomným podaním
PZ žalobcu č. l. 59, 110, 161, 182, 211, 284, 303, 313, 354, 377, 437, 452, 475, písomným podaním
zástupcu žalovaného č. l. 88, 199, 292, 309, 428, 459, uznesením čl. 99, rozsudkom čl. 327, odvolaním
žalovaného čl. 345, uznesením Krajského súdu Trnava č. 26CoCsp/1/2023 čl. 366, uznesením NS SR
č.9Cdo/165/2022 čl. 379, rozsudkom KS Trenčín č. 6CoCsp/37/2020 čl. 386, rozsudkom KS Banská

Bystrica č. 14CoCsp/52/2020 čl. 393, oznámením o postúpení pohľadávky čl. 404 a ustálil nasledovný
skutkový stav veci:

4. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 10.06.2016 bola uzatvorená medzi stranami sporu zmluva o pôžičke
Č.. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 5.000,00 €. Podľa zmluvy

mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 139,35 € a to až do
celkovej sumy pôžičky. Žalovaný uhradil sumu 2.928,87 €. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju
povinnosť bol listom zo dňa 27.09.2017 vyzvaný splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné
splátky riadne a včas. Súčasne bol upozornený, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej
splátky úver bude zosplatnený. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil.

Z tohto dôvodu úver bol zosplatnený dňa 19.11.2017 o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa
23.11.2017. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť 6.479,35 €. Nakoľko táto istina uhradená
nebola, žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Podaním ako na č. l. 110 poukázal na tú skutočnosť,
že právny predchodca žalobcu predčasne zosplatnil úver pre porušenie platobnej disciplíny, z dôvodu
nesplatenia úverových splátok riadne a včas. Čo do výšky úveru poukázal na to, že navýšenie úveru

predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 24,90 %. Celková čiastka
ku ktorej zaplateniu sa žalovaný zaviazal predstavuje sumu 8.361,00 € a celkové náklady spotrebiteľa
s úverom predstavujú sumu 3.361,00 € za 5 rokov. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru
nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 24,9 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko
jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty v RPMN pre úvery

so splatnosťou od 1 do 5 rokov je zverejnená naposledy v čase uzavretie úverovej zmluvy MF SR súlade
s ustanovením § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Najvyššia prípustná
výška odplaty podľa zákona predstavovala 24,92 % t. j. 2x primeranej RPMN 12,46 % tak, ako je to
uvedené v úverovej zmluve. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej
zmluve 24,90 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v

obdobných prípadoch podľa ustanovenia § 53 ods. 6 O.z. platného a účinného v čase uzavretie úverovej
zmluvy. Dojednaná odplata vo výške 24,90 % nepresahuje 2x primeranej výšky RPMN zverejnenej
NF SR. Podaním zo dňa 15.10.2021 uviedol, že časť svojej žaloby vo výške 135,66 € berie späť a v
tejto časti žiadal konanie zastaviť a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške
3.550,48 € spolu s príslušným úrokom z omeškania od 29.11.2017 do zaplatenia. Čo do vyjadrenie

zástupcu žalovaného uviedol, že čo sa týka zosplatnenie žalovanej pohľadávky v tom zmysle poukázal
na § 565 O.z. ako aj na § 53 ods. 9 O.z. Uviedol ďalej, že v danom prípade poukazuje aj na § 9 bod.
9 bodka 2 zmluvných podmienok zmluvy o pôžičke, kde zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť je
oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie
celej pohľadávky. V tom smere poukázal na to, že vzhľadom na to, že žalovaný bol preukázateľne v

omeškaníviacako90dnísozaplatenímsplátkysplatnejvmesiaciXX/XXXXjehoprávnympredchodcom
formou predžalobnou upomienky zo dňa 27.09.2017 bol vyzvaný na zaplatenie, pričom bol zároveň
upozornení na možnosť zosplatnenia pohľadávky v celosti. Predmetnú písomnosť žalovaný riadne
prevzal dňa 03.10.2017 čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Nakoľko zo strany žalovanéhoneprišlo k náprave platobnej disciplíny ich právny predchodca pristúpil k zosplatneniu pohľadávky v
celosti a to ku dňu 19.11.2017. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti bol žalovanému zasielané
prostredníctvom obyčajnej listovej zásielky dňa 23.11.2017. Samotný fakt, že žalovaný oznámenie o

vyhlásení okamžitej splatnosti prevzal do svojej dispozičnej sféry nepochybuje. Žalovaný sa doručením
upozornenia podľa § 53 ods. 9 O.z. za ktoré sa dá považovať predžalobná upomienka s obsahom
takéhoto upozornenia oboznámil. Následne pôvodný veriteľ využil možnosť predčasného zosplatnenia
úveru. Žalovaný tak pozitívne vedel aj s ohľadom na bod 9.2 zmluvných podmienok úverovej zmluvy
aké dôsledky bude mať pre neho nezaplatenie splatnej splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ zosplatnil

úver v celosti. Poukázal ďalej na to, že jeho právny predchodca pristúpil k zosplatneniu až po tom,
ako uplynulo 15 dní od upozornenia možnosť zosplatnenia pohľadávky v celosti. Z tohto dôvodu má za
to, že podmienky vyžadované v § 53 ods. 9 O.z. pre zosplatnenie pohľadávky v celosti boli splnené.
Čo do preukázanie aktívnej legitimácie uviedol, že jeho právny predchodca predložil súdu výzvu zo
dňa 27.09.2017, s ktorou preukázali splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Uviedol ďalej, že žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie omeškaných

splatnýchúverovýchsplátokformoudoporučenejpoštovejzásielkyvzmluveuvedenéadresuktorúvýzvy
riadne prevzal a doručenku podpísal. Žalovaný na predmetnú výzvu nereagoval. Z dôvodu, že žalovaný
neuhradil nezaplatené splátky úveru a dostal sa do omeškania viac ako 90 kalendárnych dní boli splnené
zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Uviedol, že ich aktívnu legitimáciu preukazuje taktiež oznámením o postúpení pohľadávky,

ktoré boli žalovanému zaslané na adresu uvedené v zmluve o úvere a to na adresu R. P., E. I. L. XXXX/
X. Za účelom preukázania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver odkázal ďalej na údaje o
zamestnávateľovi a výške mesačného príjmu uvedené v úverovej zmluve, ktorých pravdivosť žalovaný
potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Žalovaný v úverovej zmluve uviedol, že je v pracovnoprávnom
vzťahu so zamestnávateľom L. I. S.., pričom súčasne z titulu zamestnanca uviedol, že aj jeho čistý

príjem je v sume 1.000,00 €. Uviedol, že má pre to za to, že výška dosahujúceho čistého mesačného
príjmu žalovaného v čase podpisu úverovej zmluvy bola postačujúca na plnenie si povinnosti žalovaným
vyplývajúcichzúverovejzmluvy.Poukázalďalejnato,žežalovanýžiadnymspôsobomneinformovaljeho
právneho predchodcu o zmene finančných pomerov, ktoré by znemožnili žalovanému riadne splácanie
poskytnutého úveru. Rovnako tak zo strany žalovaného nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie

mesačnej splátky, ktorú by ich právny predchodca posúdil a so žalovaným dohodol nové podmienky
splácania. Právny predchodca žalobcu prostredníctvom svojho interného schvaľovacieho systému
overuje pravdivosť údajov klientom jeho žiadosti resp. zmluve o úvere. Pred poskytnutím úveru skúmal
prostredníctvom SP príjem, výdavky a trvanie zamestnania. Taktiež sa overuje počet úverov klienta v
bankových a nebankových registroch. Čo do premlčania pohľadávky uviedol, že má za to, že uplatnený

nárok nie je premlčaný a to ani z časti. V tom smere poukázal na § 103 O.z., ktorý priamo odkazuje
aj na § 565 O.z. pričom uviedol, že z toho vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej
pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ
využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej
splatnosti. Žalovaný bol dňa 27.09.2017 formou predžalobnej upomienky vyzvaný na zaplatenie splátky

splatnej v mesiaci 07/2017. Zároveň bol upozornený, že v opačnom prípade veriteľ pristúpi k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru. Nakoľko zo strany žalovaného k úhrade omeškanej splátky neprišlo,
veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a to pre nezaplatenú splátku splatnú dňa
20.07.2017. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanému zaslané 23.11.2017.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že dňa 21.07.2017 začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa

20.07.2020. Žaloba bola doručená na súd 25.06.2020 a tým pádom nárok nie je premlčaný. Vo vzťahu
k overovaniu bonity žalovaného poukázal na tú skutočnosť, že občiansky preukaz žalovaného nebol
žiadnym spôsobom odcudzený, jeho overená fotokópia bola predložená pri podpise úverovej zmluvy
spolu s fotokópiou vodičského preukazu a žalovaný spĺňal štandardné riskové podmienky. Žalovaný
podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaný taktiež prehlásil, že

ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie
jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaný mal možnosť sa
s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporoval. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne
podpísané. Žalovaný zároveň z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu a tento
zdokladoval overenými fotokópiami výplatných pások od zamestnávateľa za obdobie pred poskytnutím

úveru. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty
javí ako primeraná. Žalovaný spočiatku riadne hradil predpísané splátky, pričom on ako žalobca nemá
dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver
a o týchto ani nemohol mať vedomosť. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobomneinformoval jeho právneho predchodcu o zmene finančných pomerov, ktoré by znemožnili žalovanému
riadne splácanie poskytnutého úveru. Rovnako tak zo strany žalovaného nebola prednesená žiadosť o
prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by náš právny predchodca posúdil a so žalovaným dohodol

nové podmienky splácania. Má preto za to, že zdroj príjmu a schopnosť splácať predmetný úver boli
preukázateľne preverené, a teda nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinnosti skúmania bonity
žalovaného sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovoštou úveru podľa § 7 z.z. 129/2010 Z.z.
Žiadal preto, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a v prípade úspechu žiadal priznať náhradu trov
konania a náhradu trov právneho zastúpenia.

5. Žalovaný v písomných vyjadreniach poukázal na tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postup
podľa § 565 OZ nedodržal, keď právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátky
splatnej 20.07.2017 neuplatnil do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky splatnej dňa 20.10.2017
pričomtotoprávouplatnilaždňa23.11.2017t.j.ažposplatnostiuždruhejnajbližšienasledujúcejsplatnej
splátky. V dôsledku neplatného zosplatnenia úveru mohol žalobca na súde uplatniť len nezaplatené

splátky splatné v období od 20.04.2018 do 20.06.2020 avšak nie aj v budúcnosti splátky splatné v
období od 20.07.2020 do 20.06.2021. Žalobca uplatnil na súde aj nárok splatný v budúcnosti a požiadal
istinu 3.686,14 € spolu s úrokom z omeškania aj na splátky, ktoré v omeškaní v čase podania žaloby
ešte neboli. Čo sa týka ročného úroku z úveru podľa zmluvy o úvere je tam 24,90 %. Z internetovej
stránky NBS je možné zistiť úrokové miery podobného úveru v bankách. Pri spotrebiteľskom úvere

so splatnosťou od 1 do 5 rokov v júni 2016 činil úrok 11,43 %. Začiatočná fixácia úrokovej sadzby pri
nových obchodoch od 06/2016 činila 6,98 %. Z toho je zrejmé, že právny predchodca žalobu podmienil
poskytnutie predmetného spotrebiteľského úveru ročným úrokom, ktorý bol viac ako dvojnásobne vyšší.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery možno konštatovať, že dohoda o výške úrokov 24,90 % je
absolútne neplatná. Poukázal ďalej na to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti týkajúce

sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou nakoľko neposudzoval
bonitu žalovaného, čím hrubo porušil povinnosti odborne skúmať bonitu klienta v zmysle ust. § 7 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. Právny predchodca žalobcu ani len nemal snahu s odbornou starostlivosťou
zisťovaťcelkovúzadĺženosťatedajehoschopnosťplatiťposkytnutýúver.Priuzatváraníúverovejzmluvy
nepostupoval s odbornou starostlivosťou, obozretne ani so zaužívanou praxou pri poskytovaní úverov.

Takéto jeho konanie nie je možné hodnotiť inak ako konanie priečiace sa dobrých mravov v dôsledku
čoho je uzatvorená zmluva je neplatná podľa ust. § 39 OZ. V danom prípade ust. § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. nepôsobí dostatočne odrádzajúco a preto je dôvodné aplikovať § 3 ods. 1 OZ. Uviedol
ďalej, že k poskytnutiu finančných prostriedkov došlo 10.06.2016 a v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ
znáša námietku premlčania nároku, ktorého premlčacia lehota uplynula 11.06.2018. V prípade ak súd

posúdi zmluvu ako platnú, tak v tom prípade k platnému zosplatneniu úveru nedošlo pre neskúmanie
bonity žalovaného. Ak nedošlo k zosplatneniu celého úveru, žalobca nemôže žiadať zaplatenie ešte
nesplatných splátok. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.06.2021 a teda úverový vzťah
naďalej trvá. Zo splátkového kalendára vyplýva, že ku dňu zosplatnenia úveru mal žalovaný zaplatiť
istinu vo výške 887,47 €. Z predloženého prehľadu úhrad vyplýva, že ku dňu zosplatnenia úveru

23.11.2017žalovanýzaplatilsumu1.673,01€,žalovanýtedavdeňzosplatneniaúverunebolvomeškaní
so žiadnou mesačnou splátkou, dokonca mal zaplatené aj v budúcnosti splatné mesačné splátky.
Tým, že žalovaný platil splátky v pôvodne dohodnutej výške ku dňu predčasného zosplatnenia úveru
nevykázal trojmesačné omeškanie so zaplatením žiadne splátky istiny. Podaním ako na čl. 199 poukázal
na to, že so späťvzatím žaloby v časti čo do istiny 135,66 € súhlasil. Viedol ďalej, že žalovaný sa

dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.07.2017. Právny predchodca žalobcu bol teda povinný
čakať na uplatnenie práva podľa § 565 OZ tri mesiace a predčasnú splatnosť úveru tak mohol vyhlásiť
až po 20.02.2017. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňu 23.11.2017
pričom doručenie oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovanému nepreukázal. Žiadal
preto, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že podstata sporu

namietaná žalovaným v priebehu konania spočíva v primárnom posúdení otázky, či mal právo pôvodný
veriteľvyhlásiťpredčasnúsplatnosťúveru.Pôvodnýveriteľdisponovalúdajmi,žežalovanýbolúverovým
dlžníkom u viacerých existujúcich úverových vzťahov, a za tejto situácie preskúmaniu bonity žalovaného
pôvodný veriteľ pred uzavretím ďalšej úverovej zmluvy, predmetom ktorej sa stalo poskytnutie ďalšieho
úveru vo výške 5.000,00 €, mal venovať náležitú pozornosť a dôslednosť. Pôvodný veriteľ postupoval

nedôsledne, nepreveril požadovanou odbornou starostlivosťou všetky relevantné kritériá potrebné pre
kvalifikované vyhodnotenie bonity spotrebiteľa, t.j. jeho schopnosti úver splácať. Už samotná výška
mesačného príjmu žalovaného zistená pôvodným veriteľom vzhľadom na už existujúcu jeho úverovú
zaťaženosť a existujúce úverové splátky dlhu evokujú určitú mieru rizikovosti spotrebiteľa. Za tejtosituácie potom zisťovanie veriteľom aj konkrétnych mesačných výdajových položiek vynaložených
žalovaným na bežné náklady života malo byť náležité. V tomto ohľade veriteľ postupoval iba formálne. O
tomto jeho postupe svedčí uvádzaný iba všeobecný údaj o iných mesačných výdavkoch na domácnosť

bez uvedenia výšky konkrétnej mesačnej sumy nákladov, resp. uvedenej celkovej sume 30,00 €. Totiž
len málokto môže uveriť tomu, že by mesačné náklady na bývanie, telefón, SIPO boli len vo výške 30 €.
Ide o sumu, ktorú pôvodný veriteľ používal takmer vo všetkých spotrebiteľských zmluvách. Takýto postup
pôvodného veriteľa v tomto súdenom prípade potom nemôže zodpovedať požadovaným kritériám
odbornej starostlivosti pri zisťovaní bonity spotrebiteľa. Pôvodný veriteľ bol v procese posudzovania

bonityspotrebiteľanedôsledný,pasívaspotrebiteľa,výdaježalovanýmpravidelnevynaloženénezisťoval
čo vyústilo do záveru, že nekonal s odbornou starostlivosťou vyžadovanou od neho ako veriteľa podľa
ustanovenia § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.. Na tento nedôsledný postup veriteľa dopadá sankcia
vymedzená v ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. tak, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie dlhu spotrebiteľského úveru a neboli splnené zákonné podmienky
pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a ani podmienky ust. § § 524 až 526 OZ v spojení s ust.

§ 53 ods. 9 OZpre platné postúpenie pohľadávky na aktuálneho žalobcu, ktorý z uvedeného dôvodu
nie je aktívne vecne legitimovanou stranou v spore. Ďalej čo sa týka ročného úroku 24,90 %, tak tento
žalovaný namietal vo vyjadrení zo dňa 10.02.2021. Dohoda o výške úrokov 24,90 % nie je v súlade s §
39 Občianskeho zákonníka, prieči sa dobrým mravom a preto je právny úkon absolútne neplatný. Úrok
vo výške 24,90 % presiahol mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy,

kedy miera úrokov bola 11,43 % priemerné úrokové miery z úverov. Pokiaľ v zmluve bola stanovená
výška úrokovej sadzby 24,90 % ročne, tak ide o neprimerane vysoké úroky, poskytnutú úrokovú
sadzbu 24,90% ročne možno považovať za úžeru, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru ako jednu z náležitostí podľa
zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Podľa predložených výplatných pások bol čistý príjem žalovaného 784,97 €. Pôvodný
veriteľ však do zmluvy uviedol čistý príjem 1.000,00 €. Nie je zrejmé, na základe čoho pôvodný veriteľ
uviedol do zmluvy príjem žalovaného vo vyššej čiastke než mal za zistené z výplatných pások. Životné
minimum v čase uzatvorenia zmluvy bolo 198,09 €. Splátky iných splácaných úverov boli v sume 230,00
€. Náklady spojené s bývaním mal žalovaný cca 290,00 € mesačne. Okrem toho mal žalovaný náklady

s cestovným do zamestnania cca 100,00 € mesačne. Mesačné výdavky žalovaného tak predstavovali
priemerne 620 € mesačne. Pri započítaní splátky tohto poskytnutého úveru 139,35 € boli mesačné
náklady priemerne 759,35 €, čo pri zachovaní životného minima 198,09 € presahovalo mesačný príjem
žalovaného o 172,47 €. To znamená, že žalovaný sa dostával do záporných čísiel, keď jeho výdavky
prevyšovali jeho príjmy. Pôvodný veriteľ tým, že do zmluvy uviedol iné mesačné výdavky len v sume

30,00€účelovoupravilbonitužalovanéhotak,abysanavonokjavilo,žežalovanýjebonitnýajeschopný
splácať aj ďalší poskytnutý úver. Žiadal ďalej, aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

6. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

7. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon ustanovuje niektoré podmienky
podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a
oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov alebo iných právnických osôb založených na ochranu
spotrebiteľa.

9. Podľa § 1 ods. 3 veta prvá cit. zákona tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie
služieb v prípadoch, keď k plneniu dochádza na území SR.

10. Podľa § 2 ods. 1 písm. a./ cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá nakupuje výrobky, alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre

seba a pre príslušníkov svoje domácnosti.

11. Podľa § 2 odsek 1 písm. b./ cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie:predávajúcim podnikateľ,
ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.12. Podľa § 2 odsek 1 písm. g./ cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie: službou akákoľvek činnosť,
ktorá je určená na pokutu spotrebiteľovi s výnimkou činnosti podľa osobitných predpisov.

13. Podľa § 2 odsek 3 cit. zák. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v
rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri
predajivýrobkuaposkytovaníslužby,môžeprivodiťujmuúčastníkoviobchodnéhovzťahuprinedodržaní

dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva omyl, lesť, vyhrážka, výrazná
nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody.

14. Podľa § 3 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

15. Podľa § 3 ods. 2 cit. Zák. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa § 4 ods. 1 cit. Zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný.

18. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2010 (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

26. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR ť. 586/208 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania
splnením peňažného dlhu.

29. Podľa článku 1 odsek 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách účelom smernice je priblížiť zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia
členských štátov týkajúce sa nekalých podmienok v zmluvách uzavretých medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom.

30. Podľa článku 2 písm. a./ Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach a
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky

definované v článku 3.

31. Podľa článku 2 písm. b/ Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „spotrebiteľ“ znamená akúkoľvek fyzickú osobu,
ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcom sa k jeho obchodom,

podnikaniu alebo profesií.

32. Podľa článku 2 písm. c./ Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách na účely tejto smernice „ predajca alebo dodávateľ “ znamená akúkoľvek
fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom

vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesií bez ohľadu na to, či má verejnú alebo
súkromnú formu vlastníctva.

33. Podľa článku 3 odsek 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

34. Podľa článku 3 odsek 2 veta prvá Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

35. Podľa článku 3 ods. 2 veta štvrtá Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách keď predajca alebo dodávateľ znesie námietku, že štandardná podmienka

bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

36. Podľa článku 4 odsek 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluváchbezujmynačlánok7,nekalosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s

uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu,
na ktorej je závislá.

37. Podľa ust. článku 4 ods. 2 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách hodnotenie nekalej podmienky povahy podmienok sa nevzťahuje ani k

definícií hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo
služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku.

38. Podľa ust. článku 5 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretáciapriaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7. (2).

39. Podľa článku 6 odsek 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok.

40. Podľa bodu 1 písm. e./ prílohy - podmienky uvedené v článku 3 ( 3 ) Smernice rady 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách podmienky, ktoré majú za cieľ alebo
účinok : požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neúmerne vysokú sumu
ako kompenzáciu.

41. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy
ospotrebiteľskomúverealebopredzmenoutejtozmluvyspočívajúcejvnavýšeníspotrebiteľskéhoúveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

42. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

43. Podľa § 7 ods. 15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

44. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi;
ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z

jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň
dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení
v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

45. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,

z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

46. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov

na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa 1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu.

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

47. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

48. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia
do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit

Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery
nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiťúčinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich
finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

49. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 10.06.2016 uzatvorená zmluva o pôžičke Č.. XXXXXXX/
XXXXXXXXXXX na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške
5000 €. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume
139,35 € a to až do celkovej sumy pôžičky. Podľa udania žalobcu, žalovaný uhradil sumu 2928,87

€. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas bol listom zo dňa 27.09.2017 vyzvaný k úhrade dlžných splátok v lehote
30 dní. Súčasne bol upozornený, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky úver
bude zosplatnený. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Z tohto dôvodu
úver bol zosplatnený dňa 19.11.2017 o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 23.11.2017. Právny
predchodca žalobcu predčasne zosplatnil úver pre porušenie platobnej disciplíny, z dôvodu nesplatenia

úverových splátok riadne a včas.

50. V rozsudku sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX S. XX. XX. XXXX Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti
a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany
spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa
sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná

pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ

vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a

rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných

prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

51. Žalobca v konaní nepreukázal, že veriteľovi vzniklo právo vyhlásiť okamžitú splatnosť
spotrebiteľského úveru a vyžadovať od žalovaných jednorazové splatenie úveru, a to s poukazom na
§ 7 ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 2 ZoSÚ. Žalobca nepreukázal, že veriteľ s odbornou starostlivosťou
skúmal schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo
žalobcom predložených listinných dôkazov sa údaje k skúmaniu bonity nachádzajú v zmluve, kde je

pri žalovanom ako dlžníkovi uvedený priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1000 eur, mesačné
finančné výdavky ( splátky úverov, hypoték, lízingov): 230,- eur, iné mesačné výdavky ( SIPO, telefón,
náklady na bývanie): 30,- eur. Tento záver však podľa názoru tunajšieho súdu nezodpovedá zákonnej
požiadavke skúmania bonity klienta s odbornou starostlivosťou, keďže nezohľadňuje reálne mesačné
náklady ani len na základné životné potreby, pričom údaj o nákladoch vo výške 30- eur nedosahuje

ani len sumu životného minima, a suma vo výške 30,- eur je zjavne nereálny. Žalobca vo svojich
vyjadreniach uviedol k skúmaniu bonity len všeobecné tvrdenia, bez konkrétnej väzby k vyjadreniu
priložené listinné dôkazy. Zo mzdového listu žalovaného ( čl. 440) nemožno abstrahovať akékoľvek
údaje o náklade žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že veriteľ nezabezpečil potrebné vstupné údajepre posudzovanie schopnosti žalovaného splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia
a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta,
ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne. Z vykonaných dôkazov súd

ustálil, že žalobca nezhromaždil dostatočné vstupné údaje (resp. nezhromaždil žiadne relevantné údaje
o životných nákladoch žalovaného), ktoré by umožnili skúmať bonitu žalovaného tak, aby žalobca získal
vierohodný výsledok o reálnej schopnosti žalovaného splácať úver. Vzhľadom na to podľa § 11 ods.
2 ZoSÚ prvej vety nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Ide zároveň o hrubé porušenie
povinnosti skúmať bonitu, a preto súd vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.

2 ZoSÚ druhej vety.

52. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že veriteľ nebol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť
predmetného úveru (§ 11 ods. 2 ZoSÚ prvá veta). Neplatnosť okamžitého zosplatnenia úveru však
nespôsobuje zánik práva veriteľa na zaplatenie jednotlivých splátok. Je preto potrebné posúdiť, či
žalobcovi možno priznať nárok voči žalovaným z titulu jednotlivých splátok.

53. Žalobca tvrdí, že žalovaná pohľadávka na neho mala prejsť v dôsledku postúpenia pôvodným
žalobcom. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať
všeobecné náležitosti právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 37 ods. 2 OZ Právny úkon, ktorého

predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Zmluvou o postúpení pohľadávky postupca prevádza svoju
pohľadávku (t.j. právo na plnenie voči dlžníkovi) na postupníka. Pohľadávka musí byť v zmluve určite
a zrozumiteľne identifikovaná, pričom musí ísť o existujúcu pohľadávku. Pohľadávka je identifikovaná
právnym dôvodom, výškou a splatnosťou. Predmetom postúpenia medzi pôvodným žalobcom a
žalobcombolajednapohľadávka(pozosplatneníúveru),sjednýmdátumomsplatnosti.Tátopohľadávka

je však odlišnou pohľadávkou od pohľadávok pôvodného žalobcu na úhradu jednotlivých splátok. Má
odlišný právny režim a z právneho hľadiska tieto pohľadávky nemožno zamieňať. Jediné, čo majú
spoločné, je právny titul. Ak predmetom postúpenia podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok bola vyššie
špecifikovaná pohľadávka po zosplatnení, je právne nepochybné, že predmetom postúpenia neboli
jednotlivé pohľadávky na úhradu splátok úveru. Naopak, predmetom postúpenia bola neexistentná

pohľadávka, keďže podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v spojení s § 39 OZ nemohla vôbec vzniknúť (pôvodný
žalobca nebol oprávnený zosplatniť úver). Preto žalobca nedisponuje platnou pohľadávkou, ktorú by si
voči žalovanému mohol v tomto konaní uplatniť. Súd nemohol žalobcovi priznať nárok voči žalovanému
ani z titulu splátok, keďže tieto ako samostatné práva/pohľadávky neboli predmetom postúpenia podľa
príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok a teda žalobca nie je nositeľom práv z nich vyplývajúcich. Ide

o situáciu predpokladanú v § 527 ods. 1 písm. a) OZ.

54. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca nemá v tomto
konaní aktívnu legitimáciu, nie je nositeľom existujúcich nárokov voči žalovanému z predmetnej zmluvy,
a preto súd nemohol rozhodnúť inak, než žalobu zamietnuť, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

55. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ako aj o § 262 ods. 2 CSP podľa ktorého o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúdeprotiktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 CMP).
Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o

výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 CMP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.