Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124369156
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6124369156.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci navrhovateľa
TCTM, a.s., so sídlom Široká 36/5, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 28 190 343, zast. DLMU Malý
s. r. o., so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 643 876 proti
odporcoviLocoprojects.r.o.,sosídlomNaTroskách3,97401BanskáBystrica,IČO:46331301onávrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 68Cb/146/2024-61 zo dňa 27. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. N e p r i p ú š ť a zmenu návrhu v znení: „Súd zriaďuje záložné právo, ktorým sa zabezpečuje
pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 500.000,- Eur a akékoľvek jej príslušenstvo na
pohľadávke žalovaného voči dlžníkovi A. A., B., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. XX, XXX XX D., zo
zmluvy o bankovom účte žalovaného, ktorou bol zriadený účet žalovaného, č.ú. v tvare IBAN: A. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX“.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Cb/146/2024-61 zo dňa 27. septembra 2024
p o t v r d z u j e .

III. Odporcovi nepriznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd v prvom výroku zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. V druhom výroku nepriznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným
okresnému súdu dňa 30.08.2024 domáhal zriadenia záložného práva k pohľadávke odporcu voči banke

(A. A., B., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. XX, XXX XX D.) zo zmluvy o bankovom účte – IBAN: A. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej aj „účet v banke“). Zabezpečovanou pohľadávkou bola pohľadávka
navrhovateľa z titulu nevrátenej pôžičky odporcom vo výške 2.000.000,- Eur s príslušenstvom.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľ odôvodnil návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia tým, že medzi ním a odporcom bola dňa 21.07.2022 uzavretá Zmluva

o pôžičke v znení Dodatku č. 1 zo dňa 03.08.2022 (ďalej „zmluva o pôžičke“), na základe ktorej
navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 2.000.000,-
Eur, ktoré sa odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť spolu s úrokmi vo výške 20 % ročne do jedného
roka od poskytnutia pôžičky. K poskytnutiu pôžičky v celej výške došlo ku dňu 25.03.2023 a lehota
splatnosti preto uplynula dňa 23.05.2024. Odporca splnil svoju povinnosť len čiastočne, a to úhradami v
celkovej výške 394.996,- Eur, ktorá suma bola započítaná na dohodnutý úrok. Zostatok dlhu predstavuje

neuhradenú istinu, časť úroku a úrokov z omeškania v zákonnej výške. Splatenie pôžičky bolo
zabezpečené záložným právom na nehnuteľnosti, pričom hodnota tohto zálohu v čase nadobudnutiavlastníckehoprávaodporcuknehnuteľnostiampredstavovalapodľakúpnejzmluvy914.000,-Eur(kúpna
zmluva zo dňa 03.06.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.06.2022). V zmysle účtovnej závierky
odporcuk31.12.2023sacenanehnuteľnostizvýšilana1.012.362,-Eur.Navrhovateľvyzvalodporcudňa

26.07.2024 na úhradu splatnej pohľadávky pred výkonom záložného práva. Odporca reagoval listom zo
dňa 31.07.2024, v ktorom navrhovateľa ubezpečil, že má k dispozícii finančné prostriedky na úhradu
dlhu a uhradí ho v dodatočnej lehote. Následne odporca na základe telefonického kontaktu svojho
právneho zástupcu informoval navrhovateľa, že vie uhradiť dlh v dvoch čiastočných plneniach, pričom
prvú platbu vo výške polovicu istiny uhradí a druhú časť istiny s príslušenstvom uhradí do 30.09.2024

z financií poskytnutých bankou, ktorá ich poskytne po obdržaní predkvitancie slúžiacej ako potvrdenie,
že navrhovateľ podá návrh na výmaz záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam po úhrade
dlžnej sumy. Odporca predložil na preukázanie disponovania s finančnými prostriedkami potvrdenie
o disponibilnom zostatku na účte ku dňu 30.08.2024 s výškou zostatku 1.100.233,45 Eur, z ktorého
potvrdenia však nebolo možné identifikovať majiteľa účtu.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ videl obavu z ohrozenia exekúcie
najmä v správaní sa odporcu, ktorý sa podľa navrhovateľa vyhýba splneniu povinnosti, resp. vráteniu
finančných prostriedkov, zasielaním návrhov na splatenie dlžnej sumy, ktorých účelom je predlžovanie
času na splatenie dlžnej sumy, ďalej zo skutočnosti, kedy hodnota zálohu nepokrýva zabezpečenú
pohľadávku a konania odporcu, ktorý dňa 03.07.2024 zriadil na obchodný podiel záložné právo v

prospech tretej osoby. Zriadením tohto záložného práva vzniká dôvodné riziko, že jediným vlastníkom
obchodného podielu odporcu sa stane tretia osoba, v prospech ktorej bolo zriadené záložné právo, ktorá
bude ovládať spoločnosť odporcu a s tým spojené majetkové práva, ktorých súčasťou je aj vlastníctvo
nehnuteľností. Navrhovateľ uviedol, že začal s výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam, avšak
vzhľadom na časový aspekt nevyhnutný pri jeho realizácii môže medzičasom dôjsť k zbavovaniu sa

majetku odporcu. Predmet záložného práva navrhovateľ určil ako súčasné a budúce pohľadávky z účtu v
banke vedenej v A. A., B.. IČO: XX XXX XXX (ďalej „A.“), z ktorého odporca vykonával čiastočné úhrady
dlhu. Zabezpečovanú peňažnú pohľadávku špecifikoval vo výške 2.000.000,- Eur s príslušenstvom.
Vhodnosť zriadenia sudcovského záložného práva videl v stabilizácii pomerov do začatia konania
o vymoženie pohľadávky, ktoré bude podané bezodkladne po uplynutí dodatočnej lehoty na úhradu

pohľadávky, resp. do času riadneho výkonu záložného práva na nehnuteľnosti.

5. Okresný súd po oboznámení sa s návrhom a pripojenými prílohami k nemu s odkazom na ustanovenie
§ 343 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), § 344, § 324 ods. 1, 3 a § 326 ods. 1 a 2
CSP návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že zabezpečovacie opatrenie
je prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových
hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Súd skúma, či navrhovateľ osvedčil skutočnosti, ktoré sú v zmysle CSP predpokladom

pre jeho nariadenie. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa jedná o sudcovské záložné právo,
ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej
aj „OZ“), ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné
poradie. K jeho výkonu môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu
bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Poukázal na cieľ zabezpečovacieho opatrenia, ktorým

je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na
zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom,
abysazamedziloalebozredukovalomožnénebezpečenstvouspokojeniapohľadávkyveriteľa.Poukázal
na predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú jeho nariadenie len na návrh,
spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho

opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
Zároveň musí byť aplikovaný aj princíp proporcionality, t.j. vyváženosť práv a povinností strán.

7. Okresný súd mal osvedčené, že navrhovateľ podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
dňa 30.08.2024 a jedná sa o návrh podaný pred konaním vo veci samej, ktorý bol podaný ešte počas

navrhovateľom akceptovanej dodatočnej lehoty na uhradenie dlhu.

8. Okresný súd následne posudzoval predmet záložného práva a dospel k záveru, že navrhovateľ
nedostatočne špecifikoval spôsobilý predmet záložného práva. Poukázal na ustanovenie § 343 ods. 1CSP, podľa ktorého zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach
aleboinýchmajetkovýchhodnotáchdlžníkanazabezpečeniepeňažnejpohľadávkyveriteľa,akjeobava,
že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom citovaného ustanovenia je predídenie tomu, aby bolo zmarené

exekučné konanie. Pretože Civilný sporový poriadok predmet záložného práva nijakým spôsobom
nezužuje, potom jeho predmetom pri zabezpečovacom opatrení môžu byť všetky veci, práva a iné
majetkové hodnoty, ktoré podliehajú exekúcii, a to bez ohľadu na to, či sú definične vylúčené z predmetu
záložného práva podľa Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto dospel k záveru, že je potrebné,
aby navrhovateľ pri špecifikácii predmetu zálohu, ktorým má byť pohľadávka z účtu v banke, jasne

definoval petit návrhu tak, aby bolo zrejmé, ku ktorej časti pohľadávky sa vzťahuje zabezpečovacie
opatrenie a ku ktorej časti pohľadávky z účtu v banke sa nevzťahuje z dôvodu, že určitá časť peňažných
prostriedkov exekúcii nepodlieha, inak by v tejto časti bolo sudcovské záložné právo nevykonateľné.
Pohľadávky nepodliehajúce exekúcii nemôžu byť predmetom sudcovského záložného práva zriadeného
zabezpečovacím opatrením (napr. peňažné prostriedky na účte do výšky 165,- Eur, peňažné prostriedky
určené na výplatu miezd zamestnancov povinného k výplatnému termínu najbližšiemu dňu, keď bol

banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a iné, ktoré vyplývajú
z exekučného poriadku, resp. iných zákonov). Podľa okresného súdu petit navrhovateľa v návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na uvedené nespĺňa podmienky určitosti, keď
absentuje riadna špecifikácia zálohu - pohľadávky z účtu v banke, keď sa v ňom nenachádza určenie
rozsahu pohľadávky, ktorej sa záložné právo netýka, pričom navrhovateľ ho formuloval všeobecne

vo vzťahu ku všetkým peňažných prostriedkov na účte v banke. Podľa okresného súdu uvedené
obmedzenie vyplýva zo zákona, ktorý musí súd rešpektovať a navrhovateľ toto obmedzenie musí tiež
reflektovať v petite návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia, pričom súd nie je oprávnený meniť,
resp. špecifikovať to, čoho sa navrhovateľ domáha. Táto povinnosť je na navrhovateľovi, ktorý disponuje
s návrhom. Podľa okresného súdu tento nedostatok spôsobil nesplnenie predpokladov na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je špecifikácia spôsobilého predmetu záložného práva, keď zahŕňa
aj pohľadávku v časti, ktorá predmetom záložného práva byť nemôže.

9. Okresný súd ďalej konštatoval, že nedostatok návrhu a jeho príloh vo vzťahu k osvedčeniu
vlastníckeho práva odporcu k bankovému účtu, keď navrhovateľ neoznačil žiaden dôkaz na osvedčenie

uvedenej skutočnosti, bol zhojený tým, že okresný súd akceptoval iné listinné doklady, z ktorých bolo
možné dospieť k záveru o osvedčení vlastníckeho práva odporcu k bankovému účtu označeného
navrhovateľom ako patriaceho odporcovi (Zmluva o zriadení záložného práva, Zmluva o pôžičke), a teda
mal osvedčené, že v petite označený bankový účet patrí odporcovi.

10. Z listinných dokladov predložených k návrhu, ako aj z e-mailovej komunikácie mal okresný súd
osvedčenú existenciu peňažnej pohľadávky, vo vzťahu ku ktorej navrhovateľ žiadal zriadiť sudcovské
záložné právo.

11. Okresný súd sa zaoberal aj primeranosťou, t.j. proporcionalitou navrhovaného zabezpečovacieho

opatrenia vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorej uspokojenie má byť zabezpečené zriadením
záložného práva na základe súdneho rozhodnutia. Poukázal na zmysel princípu proporcionality, ktorým
je dosiahnuť, aby účinky zabezpečovacieho opatrenia neobmedzili povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Okresný súd vždy skúma pomer dvoch proti sebe stojacich
rozdielnych práv a záujmov sporových strán a zvažuje prítomnosť zákonom predpokladaných

skutočností,ktorébyodôvodňovalipreventívnyzásahsúdudovzťahutýchtostránaichpráv.Súdjepreto
vždy povinný skúmať, či požadované zabezpečovacie opatrenie svojím rozsahom a účinkom nebude
neprimerané vo vzťahu k výške zabezpečovanej pohľadávky.

12. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľ žiadal zriadiť sudcovské záložné právo vo vzťahu k

pohľadávke vo výške 2.000.000,- Eur z titulu nevrátenej pôžičky. Z obsahu spisu konštatoval, že táto
pohľadávka už je zabezpečená záložným právom na nehnuteľnostiach, výkon ktorého už navrhovateľ
voči odporcovi inicioval. Okresný súd mal výšku zabezpečenej pohľadávky osvedčenú z účtovnej
závierky odporcu k 31.12.2023 v hodnote 1.012.362,- Eur. Mal osvedčenú (z reakcie na výzvu na
úhradu splatnej pohľadávky pred výkonom záložného práva zo dňa 31.07.2024) aj existenciu vydanej

vlastnej zmenky spoločníka a konateľa odporcu E. A. splatnej dňa 05.08.2023 v sume 2.400.000,-
Eur. Podľa okresného súdu teda navrhovateľ požaduje zriadiť sudcovské záložné právo do výšky celej
pohľadávky a ak by k tomu došlo, zabezpečenie pohľadávky by bolo v sume 3.012.362,- Eur vo vzťahu
k pohľadávke vo výške 2.000.000,- Eur. Okresný súd v tejto skutočnosti videl disproporcionalitu azriadenie sudcovského záložného práva by spôsobilo neprimeraný zásah do majetkových práv odporcu,
a to napriek tomu, že vlastná zmenka je vystavená na fyzickú osobu, avšak nie je možné nevnímať
prepojenosť medzi subjektom odporcu a jeho spoločníkom/konateľom. Okresný súd však uviedol, že k

rovnakému záveru by dospel aj porovnaním len zabezpečovanej pohľadávky vo vzťahu k už zriadenému
záložnému právu k nehnuteľnostiam odporcu. Zabezpečenie tvorí 50 % výšky pohľadávky navrhovateľa
a nejde teda o nepatrnú čiastku, čo z hľadiska zabezpečenia vytvára zjavný nepomer. Zopakoval, že
zabezpečovacie opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie
sledovaného účelu a súd je pri obmedzení dispozičného oprávnenia povinný dbať na to, aby ujma osoby,

proti ktorej zabezpečovacie opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ
získa. Dospel preto k záveru o nesplnení predpokladu proporcionality pre zriadenie sudcovského
záložného práva.

13. Okresný súd posudzoval splnenie aj ďalšieho predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a to osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená, pričom poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR R 20/1998, podľa ktorého samotný dlh nemôže byť dôvodom na nariadenie
predbežného opatrenia. Podľa okresného súdu navrhovateľ neosvedčil existenciu dôvodnej obavy z
ohrozenia exekúcie.

14. Samotná skutočnosť, že na obchodný podiel jediného spoločníka odporcu bolo zriadené záložné

právo nezakladá osvedčenie dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Táto skutočnosť nenasvedčuje,
že zriadenie záložného práva na obchodný podiel odporcu má alebo bude mať negatívny dopad
na uspokojenie nárokov navrhovateľa. Navrhovateľ neosvedčil, že odporca sa mieni zbaviť svojho
nehnuteľného majetku alebo iného majetku s úmyslom ohroziť výkon súdneho rozhodnutia alebo, že
takéto konanie zo strany odporcu reálne hrozí aj s prihliadnutím na to, že odporca s navrhovateľom

aktívne komunikoval za účelom vyriešenia situácie a snažil sa dohodnúť na postupnej úhrade dlhu do
30.09.2024. Aj v tejto súvislosti sa preto okresnému súdu javil návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia ako podaný predčasne. Poukázal na to, že hrozba toho, že exekúcia bude ohrozená, musí
byť reálna a bezprostredná, čo z návrhu a predložených listín nevyplýva. Odporca je vlastníkom aj
iného majetku okrem nehnuteľností, na ktorých mal navrhovateľ zriadené záložné právo, čo vyplýva

z predloženej účtovnej závierky odporcu a vzhľadom na tieto konkrétne okolnosti nebolo dôvodné
sa domnievať, že by bola daná obava z ohrozenia exekúcie. Poukázal aj na to, že pokiaľ má
navrhovateľ svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom, navrhovateľovi reálne bezprostredne
nehrozí nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia (R 41/1995).

15. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj tým, že zabezpečenie pohľadávky
navrhovateľa prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa zabezpečujú prostriedky na účte
odporcu, nemusí naplniť jeho účel. Pre naplnenie účelu zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci
tzv. moment prekvapenia odporcu, ktorý má na účte finančné prostriedky a nepredpokladá, že
sa mu znemožní tieto finančné prostriedky previesť alebo vybrať. Takýto moment prekvapenia pri

zabezpečovacích opatreniach sa nemusí dostaviť, vzhľadom na nevyhnutné úkony súvisiace so
zabezpečovacím opatrením (doručenie uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, účinnosť
záložného práva voči banke, vznik záložného práva až zápisom do príslušného registra záložných práv
- Notársky centrálny register záložných práv). Počas uskutočnenia celého uvedeného procesu odporca
môže mať vedomosť o nariadenom zabezpečovacom opatrení a svoje disponibilné prostriedky môže z

účtu vybrať a uložiť na inom účte, čím by sa minul účinok zabezpečovacieho opatrenia.

16. Okresný súd preto dospel k záveru, že návrh špecifikovaný v petite je v rozpore s princípom
proporcionality,navrhovateľdostatočnenešpecifikovalpredmetzáložnéhoprávaanedošlokosvedčeniu
obavyzohrozeniaexekúcie,čímnebolisplnenépredpokladynanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia

a preto návrh zamietol.

17. Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, pričom nerozhodoval o trovách konania odporcu,
ktorému sa návrh, ako aj rozhodnutie o zamietnutí zabezpečovacieho opatrenia, nedoručuje. Pokiaľ
sa odporcovi nedoručilo uznesenie s návrhom na nariadenie zabezpečovacie opatrenia, nie je dôvod

rozhodovať o trovách konania odporcu, keďže súd má preukázané, že tomuto žiadne nevznikli.

18. Voči uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), f), a h) CSP. Nesúhlasil so záverom okresného súdu o nedostatočnej špecifikáciipredmetu záložného práva a bol toho názoru, že petit bol špecifikovaný riadne, dostatočne a určito.
Tvrdenie súdu, že pohľadávka z účtu v banke ako predmet zabezpečovacieho opatrenia musí byť
špecifikovaná tak, aby bol zrejmý rozsah pohľadávky, ktorej sa zabezpečovacie opatrenie netýka, je

podľa navrhovateľa arbitrárne, bez primeraného vysvetlenia, hoci okresný súd uvádza, že uvedené
obmedzenie vyplýva zo zákona. Tento záver však okresný súd nevysvetlil a neuviedol ustanovenie, ktoré
by uvádzalo, že petit návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukazujúci na pohľadávku
z účtu v banke, má byť špecifikovaný reštriktívnym spôsobom čo do rozsahu, inak je považovaný za
nedostatočný.

19. Podľa navrhovateľa jeho petit návrhu bol špecifikovaný jasne a dostatočne, z ktorého vyplýva
tak výška peňažných prostriedkov, ktorá predstavuje pohľadávku z účtu v banke ako predmet
zabezpečovacieho opatrenia, tak aj špecifikácia bankového účtu, na ktorom sa peňažné prostriedky
nachádzajú. Odkázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
41Cob/45/2023 zo dňa 24.04.2024, z ktorého je zrejmé, že súd nariadil zabezpečovacie opatrenie k

pohľadávke z účtu v banke dotknutého dlžníka bez ohľadu na identifikáciu rozsahu pohľadávky, ktorá
nemôže byť predmetom exekúcie a potvrdil aj to, že predmetom zabezpečovacieho opatrenia môže byť
okrem iného aj pohľadávka z účtu v banke. Špecifikácia rozsahu pohľadávky nepodliehajúcej exekúcii
v petite návrhu je preto nadbytočnou, ničím nepodloženou obštrukciou, nemajúcu oporu v zákone.
Poukázal na Komentár k Civilnému sporovému poriadku a na požiadavku spôsobilosti predmetu

záložného práva, ktorým je jeho prevoditeľnosť a nie definovanie rozsahu, ktorý exekúcii nepodlieha.

20. Navrhovateľ v odvolaní namietal postup súdu, ktorý v bode 24. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia poukázal na osvedčenú existenciu vlastnej zmenky konateľa a spoločníka odporcu E. A.,
túto skutočnosť súd vyhodnotil v neprospech navrhovateľa, pričom argument odporcu v jeho listine zo

dňa 31.07.2024 o pripravenosti vrátiť finančné prostriedky v celosti, nebol okresným súdom považovaný
za dôvod vzbudzujúci obavu budúceho zmarenia exekúcie. Existenciu vlastnej zmenky odporcu súd
vyložil v neprospech navrhovateľa na úkor výšky zabezpečenia jeho pohľadávky. Podľa navrhovateľa
princíp proporcionality dvoch proti sebe stojacich práv a záujmov bol porušený na strane navrhovateľa a
nie odporcu, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Za arbitrárne považoval navrhovateľ

to, že okresný súd považoval za osvedčené také tvrdenie odporcu o existencii zmenky, na ktoré odporca
ani navrhovateľ vo vyjadrení adresovanom súdu nepoukazoval, pričom súd svoj postup nezdôvodnil.
Okresný súd preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vedúcim k nesprávnemu rozhodnutiu.

21. Navrhovateľ v celom rozsahu nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu o porušení princípu

proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Nesúhlasil s odôvodnením okresného
súdu, ktorý posudzoval princíp proporcionality aj pri zohľadnení existencie vlastnej zmenky konateľa
a spoločníka odporcu, pretože zabezpečenie pohľadávky poskytnuté právnickou osobou a fyzickou
osobouposkytujeodlišnýrozsahzabezpečenia.Akokresnýsúdpovažovaltvrdenieovlastnejzmenkeza
dostatočnénapreukázaniejejexistenciebezjejpredloženia,potomhodnoteniedôkaznejsituáciesúdom

bolo predčasné a nepodložené, ktoré viedlo k nesprávnym záverom o skutkovom stave, hlavne pri úvahe
súdu o zabezpečení pohľadávky navrhovateľa v rozsahu zmenkovej sumy 2.400.000,- Eur, z ktorej
vyvodil disproporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k výške pohľadávky.

22. Navrhovateľ nesúhlasil ani so záverom súdu o porušení zásady proporcionality aj bez ohľadu na

zohľadnenie uvedenej vlastnej zmenky konateľa a spoločníka odporcu s poukazom na preukázané
zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa v rozsahu 50 % vzhľadom na hodnotu nehnuteľností, na ktorých
bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľa. Tento záver súdu považoval navrhovateľ za
neprimeraný a riadne neodôvodnený, vzhľadom na výšku danej časti pohľadávky, ktorú v žiadnom
prípade nie je možné považovať za nepatrnú. Poukázal na to, že zo záverov okresného súdu je možné

dedukovať, že suma predstavujúca viac ako 1.000.000,- Eur tvoriaca nezabezpečenú časť pohľadávky
navrhovateľa je nepatrná a nehodná poskytnutia súdnej ochrany pre subjekt, ktorý sa jej domáha a tento
argument považoval za neprimeraný a neodôvodnený.

23. Vo vzťahu k primeranosti zabezpečovacieho opatrenia opätovne poukázal na rozhodnutie sp. zn.

41Cob/45/2024, v ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici za neprimerané považoval až zabezpečovacie
opatrenie v hodnote dvojnásobnej výšky zabezpečovanej pohľadávky. Vzhľadom na súdnu prax, ako
aj výšku pohľadávky v čase podania návrhu, považoval navrhovateľ napadnuté rozhodnutie vydané nazákladenesprávnehoskutkovéhoaprávnehoposúdeniaaokresnýsúdopomenulzohľadniťekonomické
a regionálne ponímanie výšky pohľadávky.

24. Navrhovateľ nesúhlasil ani so záverom okresného súdu o neosvedčení dôvodnej obavy z ohrozenia
exekúcie, keď podľa jeho tvrdení túto obavu preukázal, a to či už zaťažovaním aktív, t.j. zriadením
záložného práva k obchodnému podielu alebo zavádzaním navrhovateľa o bezodkladnej pripravenosti
uhradiť svoj dlh a tým získavania času. Odôvodnenie okresného súdu, ktorý nepovažoval zaťaženie
celého obchodného podielu spoločnosti žalobcu za konanie vzbudzujúce dôvodnú obavu, považoval

za nedostatočné. Zaťaženie celého obchodného podielu spoločnosti odporcu je podľa navrhovateľa
dostatočným dôvodom vzbudzujúcim obavu z ohrozenia exekúcie jeho pohľadávky a akýkoľvek iný
názor je potrebné považovať za nesprávny a nedostatočný.

25. Nesúhlasil so záverom okresného súdu o neosvedčení skutočnosti, že sa odporca mieni zbavovať
svojho nehnuteľného majetku alebo iného majetku s úmyslom ohroziť tým výkon súdneho rozhodnutia

a odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/112/2023 zo dňa 23.01.2024, v ktorom
odvolací súd poukázal pri osvedčení existencie obavy z ohrozenia budúcej exekúcie na individuálne
posúdenie konkrétneho prípadu vychádzajúc z celkovej situácie žalovaného, t.j. z hospodárskych
výsledkov, finančnej situácie, úverovej zaťaženosti, zaťaženia majetku, existencie ďalších súdnych
sporov a pod. a nielen z toho, či žalovaný vykonal nejaké konkrétne úkony smerujúce k znižovaniu

hodnoty majetku. Podľa navrhovateľa preto tvrdenia odporcu o jeho záujme uhradiť pohľadávku
navrhovateľa, ale bez akejkoľvek reálnej úhrady, vzbudili u navrhovateľa obavu z ohrozenia budúcej
exekúcie, ktorá bola posilnená zriadením záložného práva k celému obchodnému podielu spoločnosti
odporcu, pričom obava z ohrozenia exekúcie nemusí vzniknúť z konkrétneho úkonu, ale je potrebné
pristupovať k posudzovaniu situácie individuálne. Okresný súd tak neurobil a svoje rozhodnutie vydal

predčasne na základe nesprávnych zistení.

26. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená v prípade, ak existuje aspoň dôvodná obava, resp.
reálnahrozbazúkonovodporcusmerujúcichksťaženiualeboúplnémuzmareniuvýkonuexekúcie,ktorá
podľa navrhovateľa v prípade opísanom v návrhu existovala. Navrhovateľ preukázal existenciu rizika,

že exekúcia bude ohrozená a nestotožnil sa s okresným súdom, že odporca prejavil snahu dohodnúť sa
na úhrade dlhu do 30.09.2024, čo okresný súd považoval za jeden z dôvodov pre zamietnutie návrhu.
Do tohto dátumu odporca svoj dlh, a to ani len čiastočne, nesplnil. Ak by mal reálny záujem na úhrade
svojho záväzku, mohol uhradiť do tohto dátumu aspoň časť sumy.

27. Pokiaľ okresný súd poukazoval v napadnutom rozhodnutí na existenciu aj ďalšieho majetku odporcu,
ktorý vyplýva z jeho účtovnej závierky založenej v spise, navrhovateľ uviedol, že nemá vedomosť o
ďalšom majetku odporcu, z ktorého by mohla byť uspokojovaná jeho pohľadávka a z účtovnej závierky
založenej v spise nevyplývajú žiadne údaje, nakoľko dané riadky sú prázdne. Súd preto dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

28. V odvolaní navrhovateľ poukázal na aktuálny skutkový stav a jeho zmenu, keď v rámci výkonu
záložného práva boli nehnuteľnosti, ako predmet zálohu, prevedené na tretiu osobu na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 04.10.2024 (ďalej „kúpna zmluva“), ktorú predložil spolu s odvolaním, uzavretej medzi
žalobcom ako predávajúcim (správne malo byť uvedené „odporcom ako predávajúcim“), v mene ktorého

navrhovateľ konal na základe zákonného splnomocnenia, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený
Okresným úradom Rimavská Sobota dňa 10.10.2024 pod číslom V-2315/2014 (správne malo byť
uvedené „V-2315/2024). Kúpna cena predstavuje 1.000.000,- Eur, ktorá má byť uhradená do 14-tich dní
od povolenia vkladu vlastníckeho práva, čím dôjde v tejto sume k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky
navrhovateľa. Navrhovateľ zároveň uviedol, že časť jeho pohľadávky vo výške istiny 500.000,- Eur bola

postúpená na tretí subjekt, pričom predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2024.

29. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ uviedol, že výkonom záložného práva, ako aj prevodom časti
pohľadávky, predstavuje pohľadávka navrhovateľa, a to istina z poskytnutej pôžičky sumu 500.000,- Eur,
ku ktorej prináleží aj neuhradená časť dohodnutého úroku 20 % ročne, ako aj zákonný úrok. Poukázal

na ustanovenie § 370 ods. 1 Občianskeho zákonníka (správne malo byť uvedené „Civilného sporového
poriadku“) a na možnosť späťvzatia žaloby pred rozhodnutím odvolacieho súdu. Poukázal na právo
žalobcu disponovať so žalobou s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/14/2020,
ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/229/2013.30. Na základe uvedeného navrhovateľ uviedol, že berie svoj návrh čiastočne späť v rozsahu, ktorý
zodpovedá uspokojeniu pohľadávky v zmysle výkonu záložného práva titulom uzatvorenej kúpnej

zmluvy, ako aj titulom postúpenia pohľadávky, na základe čoho petit návrhu znie nasledovne:
„1. Súd zriaďuje záložné právo, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka Žalobcu voči Žalovanému vo výške
500.000,- EUR a akékoľvek jej príslušenstvo na pohľadávke Žalovaného voči dlžníkovi A. A., B., IČO:
XX XXX XXX, so sídlom: C. XX XXX XX D., zo zmluvy o bankovom účte Žalovaného, ktorou bol zriadený
účet Žalovaného, č. ú. v tvare IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

2. Žalovaný je povinný nahradiť Žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške, v akej
budú vyčíslené v písomnom vyhotovení uznesenia na účet právneho zástupcu Žalobcu vedený vo F.
B., Bratislava, č. ú. v tvare IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.“

31. Na základe uvedeného považoval navrhovateľ napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné,

arbitrárne, keď okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam a navrhol, aby
odvolací súd zriadil záložné právo v zmysle ním navrhnutej zmeny petitu.

32. Odporca sa k návrhu a ani k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa proti napadnutému rozhodnutiu nie je dôvodné.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je návrh navrhovateľa na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, ktorým mal súd zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vo výške 2.000.000,- Eur s prísl., pričom predmetom záložného
práva je pohľadávka odporcu vyplývajúca z jeho účtu v banke voči A. zo zmluvy o bankovom účte s
identifikáciou IBAN-u A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Navrhovateľ odôvodnil návrh existenciou
svojej pohľadávky vo výške 2.000.000,- Eur voči odporcovi na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa

21.07.2022, ktorú odporca ani napriek písomnej výzve po lehote splatnosti neuhradil a naopak domáhal
sa predĺženia lehoty na úhradu tohto dlhu v dvoch splátkach, pričom takéto konanie posúdil navrhovateľ
len za obštrukciu a získanie času za účelom neuhradenia dlhu. Poukázal aj na založenie celého
obchodného podielu jediného spoločníka v spoločnosti odporcu v prospech tretej osoby, pričom takéto
konanie vzbudilo u navrhovateľa dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Navrhovateľ poukázal aj

na čiastočné zabezpečenie svojej pohľadávky na základe záložného práva na konkrétne nehnuteľnosti
patriace odporcovi, ktorého výkon začal po uplynutí dohodnutej lehoty splatnosti na vrátenie pôžičky.

35. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd nemal osvedčené splnenie
zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacie opatrenia, pretože návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia nespĺňal podmienku určitosti, keďže absentuje riadna špecifikácia
predmetuzálohu-pohľadávkyzúčtuvbanke,keďsavnávrhunenachádzaurčenierozsahupohľadávky,
ktorej sa záložné právo netýka, pričom navrhovateľ petit formuloval všeobecne, a to vo vzťahu ku
všetkým peňažným prostriedkom na účte v banke. Podľa okresného súdu navrhovateľom formulovaný
petit nezohľadňuje tie finančné prostriedky, ktoré exekúcii nepodliehajú, a teda v tejto časti by bolo

navrhovateľom navrhnuté zabezpečovacie opatrenie nevykonateľné. Okresný súd nepovažoval za
splnenú ani podmienku primeranosti zabezpečovacieho opatrenia a poukázal na to, že pohľadávka
navrhovateľa je zabezpečená aj záložným právom na nehnuteľnosti, ktorých hodnota predstavuje
1.012.362,- Eur, pričom poukázal aj na existenciu ďalšieho zabezpečovacieho prostriedku, a to vlastnej
zmenky v sume 2.400.000,- Eur vystavenej konateľom a spoločníkom odporcu. Aj bez zohľadnenia

uvedenej zmenky však okresný súd dospel k záveru o neprimeranosti navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia vo vzťahu k výške neuhradenej pohľadávky navrhovateľa, keď navrhovateľ navrhuje zriadiť
záložné právo do výšky celej pohľadávky 2.000.000,- Eur, pričom už existuje záložné právo na
nehnuteľnosti, ktorých hodnota predstavuje 1.012.362,- Eur.

36. Okresný súd nemal osvedčenú ani dôvodnú obavy z ohrozenia exekúcie, keď samotná existencia
dlhu nie je dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a samotná skutočnosť o založení
obchodnéhopodieluvspoločnostiodporcunezakladáosvedčeniedôvodnejobavyzohrozeniaexekúcie.Navrhovateľ neosvedčil ani skutočnosť, že sa odporca mieni zbavovať svojho nehnuteľného majetku
alebo iného majetku s úmyslom ohroziť exekúciu.

37. V rámci podaného odvolania poukazoval navrhovateľ na zmenu skutkového stavu, keď po výkone
záložného práva a po postúpení časti svojej pohľadávky predstavuje neuhradený zostatok jeho
pohľadávky z titulu poskytnutej pôžičky sumu 500.000,- Eur s prísl. a v tej súvislosti navrhol aj zmenu
petitu, ako bolo uvedené vyššie.

38. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

39. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

40. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

41. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

42. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

43. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

44. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

45. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

46. Predmetom konania je návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva
na pohľadávku odporcu, ktorú má voči banke zo zmluvy o bankovom účte identifikovaného konkrétnym
IBAN-om.

47. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval vzťah medzi neodkladným opatrením a

zabezpečovacím opatrením v zmysle § 324 ods. 3 CSP ako vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia
k zabezpečovaciemu opatreniu. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia v zmysle citovaného ustanovenia
má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie správne uviedol aj
predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú: 1. zabezpečovacie opatrenie
možno zriadiť len na návrh, 2. spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a

iné majetkové hodnoty, 3. zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia
zabezpečuje peňažnú pohľadávku a 4. existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Okresný súd
správne poukázal aj na splnenie princípu proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia,
ktorého účelom je dosiahnutie vyváženosti práv a povinností, t.j. aby účinky zabezpečovacieho opatrenia
neobmedzovali povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

48. Okresný súd na prvom mieste zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu
nesplnenia jedného zo základných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením
záložného práva, a to podmienky určitosti, t.j. riadnej špecifikácie predmetu zálohu - pohľadávky z účtuv banke, keď podľa okresného súdu sa v návrhu navrhovateľa nenachádza určenie rozsahu pohľadávky,
ktorej sa záložné právo netýka a navrhovateľ toto záložné právo formuloval len všeobecne, a to vo
vzťahu ku všetkým peňažným prostriedkom na účte v banke. Okresný súd tento záver odôvodňoval

tým, že nie všetky peňažné prostriedky na účte v banke podliehajú exekúcii (peňažné prostriedky na
účte do 165,- Eur, peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov a iné) a navrhované
neodkladné opatrenie by bolo preto v tejto časti nevykonateľné, pretože by nebolo možné v tejto časti
vykonať exekúciu.

49. So záverom okresného súdu o nedostatočnej identifikácii predmetu zálohu sa odvolací súd stotožnil,
aj keď z iného dôvodu.

50. Navrhovateľ v odvolaní vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že je v tejto časti nedostatočne
odôvodnené, neodkazuje na príslušné ustanovenie zákona, ktoré by vyžadovalo určenie rozsahu
pohľadávky, ktorej sa zabezpečovacie opatrenie netýka.

51. Podľa odvolacieho súdu základným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
zriadením sudcovského záložného práva, je existencia spôsobilého predmetu zálohu. Základným
predpokladom na to, aby sa jednalo o spôsobilý predmet zálohu, je podľa § 151d ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“) jeho prevoditeľnosť (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková,

Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2016, str. 1157).

52. Za spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 OZ sa okrem iného
považuje aj právo, pokiaľ to jeho povaha pripúšťa. Právo ako predmet občianskoprávnych vzťahov je
spôsobilým predmetom záložného práva za predpokladu, že je toto právo prevoditeľné. Za právo ako

spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov sa považuje aj pohľadávka, ktorá je definovaná v § 488
OZ, t.j. ako právo na plnenie (pohľadávka) smerujúce voči dlžníkovi, čomu zodpovedá povinnosť dlžníka
splniť záväzok. Pohľadávka môže mať formu peňažnú, ako aj nepeňažnú. Právu veriteľa na plnenie, t.j.
pohľadávke, koreluje tomu zodpovedajúci záväzok, t.j. povinnosť plniť na strane dlžníka. Pohľadávka,
v danom prípade peňažná, je teda definovaná osobami veriteľa a dlžníka na základe konkrétneho

právneho vzťahu a v prípade peňažnej pohľadávky je vymedzená aj jej výškou, ktorá určuje konkrétne
peňažné plnenie.

53. Aby bola pohľadávka spôsobilým predmetom záložného práva musí byť teda prevoditeľná, pričom §
525 OZ upravuje pohľadávky, ktoré sú z postúpenia vylúčené, t.j. nespĺňajú podmienku prevoditeľnosti.

Okrem iného nemožno podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť pohľadávku, ktorú nemožno postihnúť výkonom
rozhodnutia.Pretožeokresnýsúdprisvojichzáverochonedostatočnomvymedzenípredmetuzáložného
práva neuviedol konkrétnu právnu úpravu a vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcu, odvolací súd pre
úplnosť túto absentujúcu úpravu doplnil.

54. Predmetom navrhovaného záložného práva teda mala byť pohľadávka z bankového účtu odporcu
voči svojmu dlžníkovi, ktorým je banka. Zmluvný vzťah medzi majiteľom účtu a bankou rieši okrem
iného zmluva o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“). Z povahy
uvedeného ustanovenia (Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú
menubežnýúčetprejehomajiteľa)vyplýva,žesajednáozmluvnývzťahmedzimajiteľomúčtuabankou.

Zo zaužívanej judikatúry vyplýva, že peňažné prostriedky nachádzajúce sa na bežnom účte patria banke
a majiteľ účtu má výlučne pohľadávku z účtu voči banke. Táto pohľadávka je majetkovou hodnotou, a
teda v prípade existencie finančných prostriedkov na bežnom účte majiteľovi účtu vzniká pohľadávka
voči banke za zmluvných podmienok na ich výplatu (viď napr. Patakyová a kol.: Obchodný zákonník,
Veľkékomentáre,C.H.Beck,rok2022,strana1680).Podľaodvolaciehosúdupretopohľadávkamajiteľa

účtu voči banke je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov a zároveň je aj spôsobilým
predmetom záložného práva.

55. Okresný súd poukazoval na skutočnosť, že nie všetky finančné prostriedky nachádzajúce sa
na bežnom účte podliehajú exekúcii, čím by navrhované zabezpečovacie opatrenie bolo v časti

nevykonateľné. Odvolací súd poukazuje na samostatný spôsob vykonávania exekúcie, a to prikázaním
pohľadávky z účtu v banke podľa § 94 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej aj „EP“).
Už z tohto samotného spôsobu vykonávania exekúcie vyplýva vyššie uvedený záver o povahe vzťahu
medzi majiteľom účtu a bankou, pričom nárok majiteľa účtu na výplatu finančných prostriedkov z účtuv banke je jeho pohľadávkou. Táto pohľadávka preto môže byť predmetom exekúcie. Ustanovenie §
104 EP vymedzuje tie pohľadávky z účtu v banke, ktoré nepodliehajú exekúcii a jedná sa o finančné
prostriedky na účte do výšky 165,- Eur a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené

na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatný termín najbližší dňu, keď bol banke doručený príkaz
na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky.

56. Ako už bolo uvedené v zmysle § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, pokiaľ nemôže
byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Znamená to, že okresný súd mienil poukázať na nesplnenie

predpokladov prevoditeľnosti pohľadávky v časti, v ktorej peňažné prostriedky na účte v banke
nepodliehajú exekúcii, pretože ak v tejto časti nie je možné ich postúpiť, nie je možné ich exekuovať,
to znamená sú neprevoditeľné z dôvodu, že nepodliehajú exekúcii a preto nespĺňajú základný definičný
znak spôsobilého predmetu záložného práva. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že v
ustanovení § 104 EP (vo vzťahu k prostriedkom určených na výplatu zamestnancov) sa nejedná o
absolútny zákaz exekúcie tam uvedených finančných prostriedkov. Vyššie uvedený zákaz, keď určité

finančné prostriedky na účte v banke nepodliehajú exekúcii, je podmienený písomným vyhlásením
povinného v rámci exekúcie, ktorý musí označiť konkrétne finančné prostriedky a pokiaľ tak neurobí, aj
tie prostriedky, ktoré by inak boli z exekúcie vylúčené, budú podliehať exekúcii. V tejto súvislosti odvolací
súdkonštatuje,ževzhľadomnatakútoprávnuúpravu,keďurčitéfinančnéprostriedky,takakoichuviedol
okresný súd v napadnutom rozhodnutí (finančné prostriedky určené na výplatu miezd), nepodliehajú

exekúcii, čo je však podmienené len aktívnym konaním povinného v rámci exekúcie, sa potom nejedná
o absolútne nepostihnuteľné finančné prostriedky. Preto pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení
postihnutím pohľadávky týkajúcej sa prostriedkov na účte v banke, nie je dôvodné v tomto štádiu
zaoberať sa tým, či určité finančné prostriedky podliehajú alebo nepodliehajú exekúcii podľa § 104 EP.
Toto by bolo predmetom skúmania až v rámci prípadnej exekúcie.

57. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/134/01
(R 108/2003), podľa ktorého: „Námietku povinného, že výkonom rozhodnutia (exekúciou) prikázaním
pohľadávky z jeho účtu v peňažnom ústave (banke) budú postihnuté finančné prostriedky, o ktorých
právne predpisy stanovujú, že môžu byť použité iba na vopred určený účel, neskúma súd pri nariaďovaní

výkonu rozhodnutia (exekúcie), ale až v konaní o zastavení výkonu rozhodnutia (exekúcie).“

58. Ak teda ani pri nariadení exekúcie súd neskúma, či nie sú postihnuté finančné prostriedky, ktoré
na účte v banke nepodliehajú exekúcii, o to viac platí tento záver pri rozhodovaní o zriadení záložného
práva na pohľadávku odporcu voči banke, týkajúcu sa finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na

tomto účte. Pokiaľ preto okresný súd poukázal na nedostatočný, nešpecifikovaný predmet zálohu, ktorý
nezohľadňuje peňažné prostriedky nachádzajúce sa na účte v banke, ktoré nepodliehajú exekúcii, jeho
záver nie je správny.

59. Napriek uvedenému sa však odvolací súd stotožnil s nedostatočným vymedzením predmetu zálohu,

avšak z iného dôvodu.

60. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 s použitím § 132 ods. 1 CSP je povinnosťou navrhovateľa
uviesť žalobný návrh - petit, t.j. to, čoho sa konkrétne svojím návrhom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia domáha. Na odstránenie vád návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd

navrhovateľa v zmysle § 327 s použitím § 344 CSP nevyzýva.

61. Je preto povinnosťou navrhovateľa navrhnúť také znenie zabezpečovacieho opatrenia, v danom
prípade zriadenie záložného práva, ktoré bude spĺňať formálne, ako aj materiálne predpoklady
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, pokiaľ má súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

vyhovieť. Z ust. § 232 ods. 1 CSP vyplýva, že vykonateľnosť je taká vlastnosť súdneho rozhodnutia
ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti
zákonnými prostriedkami. Vykonateľnosť má stránku formálnu, prejavujúcu sa v existencii doložky
vykonateľnosti a materiálnu stránku, ktorá predstavuje súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu
umožňujúcich bezproblémové identifikovanie subjektov, ako aj rozsahu judikovanej povinnosti.

62. Záložné právo plní funkciu zabezpečovaciu a uhradzovaciu. V prípade zriadenia sudcovského
záložnéhoprávasapovinnémusubjektuobmedzujenakladaniespredmetomzáložnéhopráva(vdanomprípade pohľadávky) a v prípade neuspokojovania judikovanej pohľadávky dochádza k výkonu súdom
zriadeného záložného práva (§ 343 ods. 3 CSP).

63. Vzhľadom na špecifickú povahu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd
posudzoval,činavrhovanézneniepetituzodpovedápožiadavkeurčitostiavykonateľnostinavrhovaného
záložného práva. Podľa odvolacieho súdu takéto predpoklady navrhovaný petit nespĺňal.

64. Okresný súd správne v napadnutom rozhodnutí uviedol, že petit navrhovaný navrhovateľom nespĺňa

podmienku určitosti, keď absentuje riadna špecifikácia predmetu zálohu, t.j. pohľadávky z účtu v banke,
avšak nie z dôvodu, že sa v navrhovanom petite nenachádza určenie rozsahu pohľadávky, ktorej sa
záložné právo netýka (z dôvodu uvedeného okresným súdom o nepostihnuteľnosti konkrétnych súm v
exekúcii), ale z dôvodu, že navrhovaný petit neobsahuje rozsah, v akom sa navrhované záložné právo
vzťahuje na konkrétny predmet zálohu, t.j. na akú výšku pohľadávky odporcu z účtu v banke sa zriaďuje
záložné právo, teda aká výška peňažných prostriedkov na účte v banke bude podliehať obmedzeniu

nakladania s nimi zo strany odporcu a následnému prípadnému výkonu zriadeného záložného práva.
Z navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia nevyplýva, či sa navrhuje zriadenie záložného práva na
pohľadávku odporcu z účtu v banke v celom rozsahu, t.j. bez obmedzenia výšky finančných prostriedkov
na ňom sa nachádzajúcich, alebo či len do výšky navrhovateľom zabezpečovanej pohľadávky pôvodne
v sume 2.000.000,- Eur alebo v sume nižšej.

65. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa v odvolaní, že petit návrhu bol špecifikovaný jasne
a dostatočne, z ktorého vyplýva ako výška peňažných prostriedkov, ktorá predstavuje pohľadávku z
účtu v banke ako predmet zabezpečovacieho opatrenia, tak aj špecifikácia bankového účtu, na ktorom
sa tieto nachádzajú. Odvolací súd sa síce stotožnil s názorom navrhovateľa v odvolaní, že absencia

reštriktívneho obmedzenia predmetu zálohu vo vzťahu k nepostihnuteľnosti časti pohľadávky v exekúcii
nie je dôvodom na záver o dostatočne neurčitom vymedzení predmetu zálohu, avšak podľa odvolacieho
súdu podstatné je to, že z navrhovaného petitu musí jednoznačne vyplývať, do akej výšky finančných
prostriedkov nachádzajúcich sa na účte v banke má byť táto pohľadávka odporcu postihnutá zriadením
záložnéhopráva,čonavrhovateľomšpecifikovanýpetitneobsahuje.Navrhovateľpretodostatočneurčito

nevymedzil predmet záložného práva, pokiaľ má ním byť pohľadávka z účtu v banke týkajúca sa
finančných prostriedkov, na ktoré má majiteľ účtu, t.j. odporca, právo na ich vyplatenie voči banke.

66.Ztohtoosobitnéhopredmetuzáložnéhoprávamusíbyťužvnávrhunanariadeniezabezpečovacieho
opatrenia uvedená konkrétna výška finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte v banke,

t.j. vymedzenie predmetu zálohu aj výškou peňažných prostriedkov, ktorá vo vzťahu k odporcovi
predstavuje jeho pohľadávku voči banke, z dôvodu materiálnej vykonateľnosti navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia, t.j. aby v prípade exekúcie, teda najneskôr v štádiu výkonu záložného
práva, avšak nevyhnutne už aj v štádiu obmedzujúcom, kedy nie je umožnené z titulu zriadeného
záložnéhoprávamajiteľoviúčtudisponovaťsfinančnýmiprostriedkami,bolojednoznačneurčenésakou

výškou finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte v banke, nie je odporcovi povolené nakladať
a ktorá bude následne podliehať prípadnej exekúcii pri výkone súdom zriadeného záložného práva.

67. Z navrhovaného petitu nevyplýva, že navrhovateľ navrhuje zriadiť záložné právo na konkrétnu výšku
peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte odporcu v banke, pričom toto obmedzenie výšky

finančných prostriedkov vo vzťahu k pohľadávke odporcu z účtu v banke musí byť jednoznačne určité a
poznateľné z petitu. Odvolací súd tým mieni poukázať na skutočnosť, že z návrhu musí byť zrejmé, či má
záložné právo obmedzovať finančné prostriedky na účte v banke napríklad do výšky 100,- Eur, pretože
napr. inými zabezpečovacími prostriedkami už má veriteľ dostatočne zabezpečenú svoju pohľadávku,
alebo či navrhuje záložné právo na pohľadávku z účtu v banke vo výške 2.000.000,- Eur, t.j. vo výške

svojej zabezpečovanej pohľadávky alebo, či predmetom záložného práva sú všetky finančné prostriedky
bez ohľadu na ich výšku na účte v banke, napr. aj v prípade stavu na účte vo výške 10.000. 000,-
Eur napriek tomu, že záložné právo má zabezpečovať pohľadávku do výšky 2.000.000,- Eur. Odvolací
súd tým mieni zdôrazniť nevyhnutnosť požiadavky vykonateľnosti navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia tak, že musí byť z neho zrejmé, aká konkrétna výška finančných prostriedkov na účte v banke

má byť postihnutá zriadením záložného práva.68. Táto požiadavka je nevyhnutná nielen z dôvodu vykonateľnosti súdom nariadeného
zabezpečovacieho opatrenia, ale aj z dôvodu objektívneho posúdenia proporcionality navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia.

69. Podľa odvolacieho súdu navrhovateľom formulovaný petit: „Súd zriaďuje záložné právo, ktorým
sa zabezpečuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 2.000.000,- Eur a akejkoľvek jej
príslušenstvo na pohľadávke žalovaného voči A. ... zo Zmluvy o bankovom účte žalovaného...“ nemá
žiadne určenie predmetu zálohu vo vzťahu k výške peňažných prostriedkov na účte v banke, ktoré

majú byť predmetom záložného práva. Z takto navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia nevyplýva,
či mali byť postihnuté záložným právom všetky finančné prostriedky na účte odporcu v banke, t.j.
aj v prípade, ak presahujú navrhovateľom zabezpečovanú pohľadávku 2.000.000,- Eur alebo to mali
byť finančné prostriedky len do výšky tejto zabezpečovanej pohľadávky 2.000.0000- Eur alebo to
mali byť finančné prostriedky v sume nižšej, resp. v akej. Podľa odvolacieho súdu takto nejasne a
neurčito formulovaný petit neumožňuje jednoznačnú identifikáciu povinností, t.j. obmedzujúcich účinkov

navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keď nie je zrejmý rozsah finančných prostriedkov, ktorý má
byť postihnutý záložným právom, t.j. nie je dostatočne špecifikovaný predmet záložného práva.

70. Navrhovateľ formuláciou petitu zrejme mienil navrhnúť zriadenie záložného práva na pohľadávku
odporcu z účtu v banke do výšky zabezpečovanej pohľadávky. Navrhovaný petit však tento úmysel

nezohľadňuje. Práve v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn 41Cob/45/2024 zo dňa
24.04.2024, na ktoré poukázal samotný navrhovateľ v odvolaní, takáto jednoznačná špecifikácia
predmetu zálohu, a to konkrétnym uvedením výšky sumy, do ktorej sa zriaďuje záložné právo na účte
v banke, je vyjadrená tak, že v tejto veci petit súdom nariadeného zabezpečovacieho opatrenia znel
tak že okresný súd : „ ... zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa na vyplatenie peňažných

prostriedkov odporcu vedených na podnikateľskom účte ...vedenom vo F. do výšky 207.445,74 Eur,
ktoré sú pohľadávkou odporcu voči F., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči
odporcovi vo výške istiny 207.445,74 Eur ....“ Z takto formulovaného petitu vyplýva jednak určenie
peňažnej pohľadávky, ktorá je zabezpečovaná záložným právom vo výške 207.445,74 Eur, ale zároveň
z neho vyplýva aj jednoznačné určenie predmetu zálohu, a to konkrétna výška finančných prostriedkov

nachádzajúcich sa na účte v banke podliehajúcich záložnému právu, čo pri petite formulovanom
navrhovateľom absentuje. Z petitu formulovaného navrhovateľom vyplýva len to, že sa malo zriadiť
záložné právo, ktorým sa zabezpečuje jeho pohľadávka vo výške 2.000.000,- Eur, na pohľadávke
odporcu voči A. zo zmluvy o bankovom účte. Z uvedeného znenia nevyplýva žiadna konkrétna suma,
ktorá má byť obmedzená na účte v banke a postihnutá záložným právom.

71. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval na dostatočné vymedzenie predmetu zálohu, z ktorého
podľa neho vyplýva výška peňažných prostriedkov, ktorá predstavuje pohľadávku z účtu v banke
ako predmet zabezpečovacieho opatrenia, z formulovaného petitu navrhovateľa práve takáto výška
finančných prostriedkov predstavujúca pohľadávku z účtu v banke ako predmet záložného práva

nevyplýva. Pokiaľ preto okresný súd dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru o nedostatočnom určení
rozsahu pohľadávky, t.j. predmetu záložného práva, jeho záver je správny, aj keď z iných dôvodov, t.j.
nie z dôvodov, že navrhované opatrenie postihuje exekúciou nepostihnuteľné pohľadávky, ale z dôvodu,
že v navrhovanom petite absentuje akékoľvek určenie peňažnej sumy, t.j. rozsahu, ktorým má byť
zabezpečovacím opatrením vo forme záložného práva postihnutá pohľadávka z účtu v banke ako

predmet záložného práva.

72. Odvolací súd zdôrazňuje aj druhý aspekt nedostatočného vymedzenia predmetu zálohu, keď
navrhovaný petit neobsahuje konkrétnu sumu, do výšky ktorej sa má zriadiť záložné právo na
pohľadávke z účtu v banke, t.j. nedostatočne určuje predmet a rozsah záložného práva. Týmto

druhým aspektom je absencia možnosti objektívneho preskúmania proporcionality navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia.

73. Ako správne uviedol okresný súd, princíp proporcionality znamená, že nariadením
zabezpečovacieho opatrenia nemá dochádzať k neprimeranému zásahu do práv a povinností povinnej

strany a nad nevyhnutný rozsah. Na prvom mieste odvolací súd zdôrazňuje, tak ako to uviedol
aj okresný súd v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že navrhovateľom formulované
zabezpečovacie opatrenie sa vzťahuje ku všetkým peňažným prostriedkov na účte odporcu v jeho
banke, keďže neobsahuje žiadne finančné vymedzenie, do akej výšky má byť účet v banke odporcupostihnutý záložným právom. Znamenalo by to, že v prípade existencie aj 10.000.000,- Eur (odvolací
súd zámerne uvádza takúto výšku na zdôraznenie posudzovania princípu proporcionality) na účte v
banke, podľa navrhovateľom formulovaného petitu by mali všetky tieto finančné prostriedky podliehať

záložnému právu, t.j. obmedzeniu odporcu s nimi nakladať, čo by bolo nepochybne podstatne nad výšku
pohľadávky navrhovateľa a v rozpore s princípom proporcionality. Práve z dôvodu absencie konkrétnej
sumy peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte v banke odporcu, na ktorú sa má vzťahovať
navrhované záložné právo a vzhľadom na to, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia nie je výsledkom
riadneho dokazovania, ale výsledkom osvedčenia len základných okolností, nie je možné pristúpiť na

takú formuláciu zabezpečovacieho opatrenia, ktorá by umožňovala v budúcnosti nepreskúmateľný a
neprimeraný zásah do oprávnenia odporcu nakladať s finančnými prostriedkami, pokiaľ by ich výška na
účte zásadným spôsobom prevyšovala hodnotu navrhovateľom zabezpečenej pohľadávky.

74. Pokiaľ mienil navrhovateľ navrhnúť nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného
práva na pohľadávke z účtu v banke do výšky jeho zabezpečovanej pohľadávky, mal to urobiť spôsobom

nevyvolávajúcim pochybnosti o rozsahu zabezpečovacieho opatrenia a predmete záložného práva,
v tomto prípade definovaného aj konkrétnou výškou pohľadávky, ktorá je postihnutá sudcovským
záložným právom. Navrhovateľ tak však nepostupoval.

75. Nedostatočná špecifikácia a identifikácia záložného práva má dôsledok teda nielen v

nevykonateľnosti navrhovateľovho petitu (nie je zrejmé, či banka po doručení takto ním navrhovaného
petitu zablokuje 10,- Eur, 2.000.000,- Eur alebo 10.000.000,- Eur), ale takto všeobecne naformulovaný
petit nespĺňa ani požiadavku proporcionality, keďže z neho vyplýva, že môžu byť ním postihnuté
akékoľvek finančné prostriedky, a to aj v rozsahu podstatne prevyšujúcom zabezpečovanú pohľadávku
navrhovateľa.

76. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že okresný súd s prihliadnutím na obsah spisu mal osvedčenú
hodnotu nehnuteľností založených v prospech navrhovateľa na zabezpečenie jeho pohľadávky vo
výške cca 1.000.000,- Eur (podľa účtovnej závierky uviedol okresný súd ich hodnotu 1.012.362,-
Eur). Vo vzťahu k zásade proporcionality potom okresný súd poukázal na to, že pri záložnom práve

do výšky celej pohľadávky na 2.000.000,- Eur po zohľadnení hodnoty založených nehnuteľnosti vo
výške 1.012.342,- Eur, by potom predstavovalo zabezpečenie pohľadávky 3.012.342,- Eur, pričom
takúto hodnotu zabezpečenia, vzhľadom na výšku pohľadávky, považoval za neprimeranú. Aj s týmto
zhodnotením nedodržania princípu proporcionality sa odvolací súd stotožnil. Pokiaľ však okresný súd
v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ požadoval návrhom zriadiť

sudcovské záložné právo do celej výšky pohľadávky, takáto formulácia na zriadenie záložného práva do
výšky pohľadávky z formulovaného petitu nevyplýva, keď samotný okresný súd v bode 20. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhované znenie petitu sa týka všetkých prostriedkov na účte.
Ak by aj mienil navrhovateľ dosiahnuť postihnutie účtu odporcu do výšky pohľadávky (2.000.000,-
Eur), čo však z navrhovaného petitu nevyplýva, potom je správny záver okresného súdu, že aj

v takomto prípade sa jedná o neproporcionálne zabezpečovacie opatrenie, keď už predtým mal
navrhovateľ nepochybne zriadené záložné právo na nehnuteľnosti v hodnote cca 1.000.000,- Eur. V
súlade so skutkovým zhodnotením okresného súdu aj odvolací súd dospel k záveru, že ani za takéhoto
predpokladu, ak by bola jednoznačne formulovaná výška finančných prostriedkov nachádzajúcich sa
na bežnom účte odporcu v sume 2.000.000,- Eur, ktorá mala byť predmetom záložného práva, aj

v takom prípade okresný súd správne posúdil neproporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia pri zohľadnení už existujúceho záložného práva na nehnuteľnosti v hodnote 1.000.000,- Eur
a navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia v hodnote 2.000.000,- Eur, spolu 3.000.000,- Eur, čo o 50
% presahuje nominálnu výšku istiny navrhovateľovej pohľadávky.

77. Odvolací súd však súhlasil s navrhovateľom v tom, že posudzovanie existencie vystavenej zmenky
konateľom a spoločníkom odporcu v prospech navrhovateľa vo vzťahu k posudzovaniu návrhu
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je irelevantné, pretože sa jedná o samostatný právny
vzťah medzi navrhovateľom a touto fyzickou osobou. Odvolací súd preto na tvrdenia okresného
súdu vo vzťahu k vlastnej zmenke ako podporného argumentu na neproporcionalitu navrhovaného

zabezpečovacieho opatrenia neprihliadol. Napriek tomu však postačoval záver okresného súdu
o nedodržaní zásady proporcionality z dôvodu existencie iného zabezpečovacieho prostriedku
(záložné právo na nehnuteľnosti v hodnote 1.000.000,-Eur) s prihliadnutím na hodnotu navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia, pokiaľ by takáto hodnota predmetu záložného práva z návrhu nanariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj vyplývala, čo však nevyplýva. Odvolací súd teda posudzoval
závery okresného súdu o neproporcionalite navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, ak by hodnota
predmetu zálohu vyplývala z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na prvom mieste však

platí záver o neurčitosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu absencie určenia výšky
peňažných prostriedkov na účte v banke, ktoré mali byť predmetom záložného práva, ako už bolo
uvedené.

78. Vo vzťahu k jednému z dôvodov, ktorý vyvolal u navrhovateľa obavu z ohrozenia exekúcie, ktorým

malo byť založenie celého obchodného podielu spoločnosti odporcu, sa odvolací súd stotožnil so
záverom okresného súdu o neosvedčení obavy z ohrozenia exekúcie z tohto dôvodu. Obchodný podiel
nie je aktívom, ani majetkom obchodnej spoločnosti odporcu, ale sa jedná o majetkovú hodnotu patriacu
osobe odlišnej od odporcu ako dlžníka navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu ani len netvrdil, že v
prípade výkonu záložného práva na obchodný podiel jediného spoločníka odporcu by sa mala jeho
nadobúdateľom stať osoba, ktorej výkonom práv spoločníka by mala byť ohrozená ďalšia podnikateľská

činnosť odporcu a tým aj ohrozené uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu
poukazoval len na to, že takouto prípadnou zmenu v osobe majiteľa obchodného podielu by mohlo
dôjsť k zmene podnikateľských zámerov odporcu, ktoré nemusia byť v súlade s pôvodnými zámermi a
mohlo by dôjsť aj k zániku zodpovednosti za plnenie záväzkov odporcu alebo iným pochybným aktivitám.
Odvolacísúdkonštatuje,žeuvedenétvrdeniasúlenvrovinedohadovanepodložených,neosvedčených

domnienok, ktoré nenapĺňajú osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie vo vzťahu k odporcovi.

79. Na jednej strane navrhovateľ namietal, že poukazovanie okresným súdom na vystavenie vlastnej
zmenky konateľom a spoločníkom odporcu nemá žiaden vplyv na rozhodovanie o zabezpečovacom
opatrení a na druhej strane poukazoval na nakladanie tejto osoby s obchodným podielom ako jeho

osobným majetkom, ktorý môže mať vplyv na vznik obavy u navrhovateľa z ohrozenia exekúcie. Nie je
zrejmé a teda navrhovateľ neosvedčil, akým spôsobom sa založenie obchodného podielu v spoločnosti
odporcu malo negatívne dotknúť majetkového postavenia a ekonomickej situácie samotného odporcu
a teda vzbudiť obavu z ohrozenia exekúcie, keď navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne okolnosti,
ktoré by smerovali k spochybneniu osoby, v prospech ktorej bolo zabezpečovacie právo na obchodný

podiel zriadené. Podľa odvolacieho súdu osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie nemôže vychádzať
z domnienok, predpokladov a dohadov, ale musia byť tvrdené aspoň také skutočnosti, ktoré takúto
odôvodnenú obavu vzbudzujú, čo vo vzťahu k založeniu obchodného podielu fyzickou osobou, t.j.
osobou odlišnou od odporcu ako dlžníka, splnené nebolo.

80. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu o neosvedčení obavy z ohrozenia exekúcie
úkonmi a postupmi odporcu.

81. Okresný súd správne uviedol, s čím sa aj navrhovateľ v odvolaní stotožnil, že samotná existencia
dlhu nie je dôvodom na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd súhlasí

s okresným súdom, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená hlavne v prípadoch, ak dlžník
realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.
Na druhej strane však postačuje aj dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Podľa
odvolacieho súdu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia nie je možné zaťažovať preukázaním
bezprostredného úmyslu dlžníka smerujúceho k ohrozeniu exekúcie. Preukázanie takéhoto úmyslu

ohroziť exekúciu zo strany dlžníka by bolo nerealizovateľné, a preto je potrebné posudzovať každý návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne. Ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe
alebo v realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekuovaný majetok, t.j. ak by dochádzalo
k zmenšeniu majetku, ale aj s kvalitatívnym dopadom, t.j. keď dochádza k zmene zloženiu štruktúry
a likvidity majetku, majúcich za následok zníženie speňažiteľnosti majetku.

82. Podľa odvolacieho súdu, okresný súd správne posúdil návrh navrhovateľa a k nemu pripojené
listiny tak, že z jeho tvrdení a pripojených listín nevyplýva a nie je osvedčené také konanie odporcu,
ktorým by sa zbavoval, resp. mienil zbaviť alebo zaťažiť svoj majetok (t.j. majetok odporcu a nie tretej
osoby) akýmkoľvek spôsobom za účelom vyhnúť sa tým prípadnej exekúcii. Správny je aj jeho záver,

že samotné neuhradenie peňažnej pohľadávky nie je dôkazom nemajetnosti a ani dôkazom zbavovania
sa majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon rozhodnutia. Okresný súd preto správne dospel k záveru
o neosvedčení skutočností odôvodňujúcich dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie zo strany odporcu.
Navrhovateľ odôvodnil túto obavu tým, že odporca účelovo požiadal o úhradu dlhu v dvoch splátkach,pričom nevykonal ani čiastočnú úhradu, ďalej tým, že jeho pôvodné zabezpečenie, a to záložné právo
k nehnuteľnostiam, je nedostatočné, čím vzniká obava o vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky, ako aj
zriadením záložného práva na obchodný podiel jediného spoločníka. Odvolací súd konštatuje v súlade

so záverom okresného súdu, že takéto okolnosti sú nepostačujúce na osvedčenie obavy z ohrozenia
exekúcie.

83. Ako bolo uvedené, zriadenie záložného práva na obchodný podiel spoločníka v spoločnosti odporcu
je úkonom tretej osoby, ktorý nemá priamy a navrhovateľom osvedčený majetkový a ekonomický

vplyv na postavenie odporcu. Tvrdenie navrhovateľa o nedostatočnom zabezpečení svojej pohľadávky
záložným právom tiež samo o sebe nepostačuje na osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie, pri
zohľadnení, ako to správne uviedol okresný súd, odporcom navrhovaného riešenia poskytnutím plnenia
v dvoch splátkach. Ani nepreukázanie existencie iného majetku, ak vyplýva z obsahu spisu návrh na
určitý spôsob vyporiadania, samo o sebe tiež neosvedčuje obavu o ohrozenie exekúcie. Ako správne
poukázal navrhovateľ v ním citovaných rozhodnutiach odvolacích súdov, osvedčenie obavy z ohrozenia

exekúcie je nevyhnutné posudzovať individuálne vo vzťahu ku každému jednotlivému prípadu pri
nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia, a to osobitne pri zohľadnení jeho nariadenia na základe
osvedčenia a nie riadneho vykonaného dokazovania. Z postupu žalovaného, ktorý požiadal o inú
formu splácania dlhu, reagoval na výzvu navrhovateľa, zo zriadenia záložného práva na obchodný
podiel jediného spoločníka, ako ani z navrhovateľom tvrdenej nedostatočnosti záložného práva na

nehnuteľnosti, nevyplýva podľa odvolacieho súdu osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie, pretože ako
to uviedol okresný súd, neboli opísané také konkrétne skutočnosti a okolnosti, ktoré by mohli viesť
k dôvodnému záveru o ohrození exekúcie, napriek výške navrhovateľovej pohľadávky.

84. Pokiaľ preto okresný súd dospel k záveru o neosvedčení obavy z ohrozenia exekúcie, jeho záver

je správny. Odvolací súd tým mieni zdôrazniť, že u každého veriteľa pohľadávky po lehote splatnosti,
nastáva zneistenie a obava, či jeho pohľadávka bude uspokojená. Neuhradenie pohľadávky po lehote
splatnosti však samo o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia,
pokiaľ ku takejto skutočnosti nepristúpia ďalšie úkony, konanie a postupy dlžníka, vrátane posúdenia
jeho majetkovej a ekonomickej situácie, ktoré vyvolajú dôvodnú obavu, t.j. určitý vyšší kvalifikovaný

stupeň zneistenia v očakávaní s úhradou pohľadávky po jej splatnosti.

85. Odvolací súd preto považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne, aj keď čiastočne z iných
dôvodov, keď okresný súd dospel k záveru o nesplnení predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.

86. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na to, že od návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po
podanie odvolania došlo k zmene skutkovej situácie, keď realizoval výkon záložného práva a došlo
k uspokojeniu jeho pohľadávky vo výške 1.000.000,- Eur a čiastočne postúpil svoju pohľadávku vo výške
500.000,- Eur a ním neuspokojená pohľadávka potom predstavuje 500.000,- Eur. Uviedol, že vzhľadom

na túto zmenu skutkovej situácie s odkazom na § 370 ods. 1 CSP berie svoj návrh čiastočne späť
v rozsahu, ktorý zodpovedá uspokojeniu pohľadávky podľa záložného práva a postúpenia pohľadávky
a navrhol nový petit v znení: „Súd zriaďuje záložné právo, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka žalobcu
voči žalovanému vo výške 500.000,- Eur a akékoľvek jej príslušenstvo na pohľadávke žalovaného voči
dlžníkovi A. A., B., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. XX XXX XX D., zo zmluvy o bankovom účte

žalovaného,ktoroubolzriadenýúčetžalovaného,č.ú.vtvareIBAN:A.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX“.
Znenie navrhovaného nového petitu je v rovnakom znení ako pôvodný petit, avšak obsahuje nižšie
(500.000,- Eur) vymedzenie výšky zabezpečovanej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným
právom, namiesto pôvodnej výšky 2.000.000,- Eur.

87. Odvolací posudzoval uvedenú časť odvolania navrhovateľa podľa jeho obsahu v zmysle čl. 11
s použitím § 124 ods. 1 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania nie je určenie
výšky navrhovateľovej neuhradenej pohľadávky, ani žaloba o jej zaplatenie. Predmetom konania je
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to zriadením záložného práva na pohľadávku z
účtu odporcu v jeho banke. Tak ako pôvodný petit, ani novo naformulovaný petit neobsahuje určenie

rozsahu finančných prostriedkov, ktoré majú byť postihnuté zriadením záložného práva na pohľadávku
z účtu v banke. Zmena znenia petitu sa týka „len“ výšky navrhovateľom zabezpečovanej pohľadávky,
avšak ani nový petit neobsahuje konkrétnu špecifikáciu predmetu záložného práva, t.j. určenia výšky
finančnýchprostriedkovnaúčtevbanke,ktorémajúbyťzáložnýmprávompostihnuté.Akobolouvedené,ak navrhovateľ mienil zriadiť záložné právo na pohľadávku odporcu z účtu v banke, potom mal presne
uviesť rozsah záložného práva, t.j. uviesť výšku peňažných prostriedkov na účte odporcu v banke, ktoré
majú byť záložným právom postihnuté. Takéto určenie však ani zmenený petit neobsahuje.

88. Odvolací súd preto nemohol posúdiť úkon navrhovateľa ako čiastočné späťvzatie, hoci ho tak nazval,
pretože navrhovateľom novo formulovaný petit neobsahuje oproti pôvodnému petitu žiadne obmedzenie
záložnéhopráva,ktorénavrhujezriadiť,keďžeabsentujevýškafinančnýchprostriedkovnaúčtevbanke,
ktorá má byť postihnutá záložným právom, t.j. absentuje špecifikácia pohľadávky (aj jej výškou), ako

predmetu záložného práva, nakoľko suma finančných prostriedkov na účte v banke môže byť premenlivá
a záložné právo musí jednoznačne vymedziť, aká ich výška je postihnutá zriadením záložného práva.
V zmysle § 140 ods. 1 CSP za zmenu žaloby sa považuje aj zmena podstatných skutkových okolností.
Odvolací súd posúdil toto podanie navrhovateľa podľa jeho obsahu ako zmenu návrhu, a to vo vzťahu
kpodstatnejskutkovejokolnostiozníženívýškyzabezpečovanejpohľadávkynavrhovateľaz2.000.000,-
Eur na 500.000,- Eur. V zmysle § 371 CSP však zmena žaloby v odvolacom konaní prípustná nie

je. Odvolací súd teda tvrdenie o znížení pohľadávky z 2.000.000,- Eur na 500.000,- Eur, ktorá má
byť zabezpečená záložným právom, považoval za podstatnú zmenu okolností, avšak nie za čiastočné
späťvzatie návrhu, pretože rozsah záložného práva, t.j. konkrétny predmet zálohu nebol vymedzený
ani v pôvodnom návrhu, ani v zmenenom petite a preto nie je možné dospieť k žiadnej formulácii o
čiastočnom zastavení konania.

89. Ani navrhovateľ konkrétne čiastočné späťvzatie neformuloval. Jeho tvrdenie o čiastočnom späťvzatí
v rozsahu, ktorý zodpovedá uspokojeniu pohľadávky nezodpovedá navrhovanému petitu, z ktorého
nevyplýva obmedzenie rozsahu navrhovaného záložného práva, keďže navrhovateľ ani v novom znení
petitu neurčil výšku peňažných prostriedkov na účte v banke, ktoré majú byť predmetom záložného

práva a ktoré ním majú byť postihnuté.

90. Odvolací súd preto navrhovateľom požadovanú zmenu návrhu nepripustil, ako je uvedené v prvom
výroku tohto rozhodnutia.

91. Navrhovateľ podal odvolanie voči celému rozhodnutiu, vrátane druhého výroku, ktorým mu okresný
súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd konštatuje, že žiadne odvolacie dôvody
voči nesprávnosti tohto výroku napadnutého rozhodnutia v odvolaní uvedené neboli. Navrhovateľ preto
neumožnil odvolaciemu súdu vecný prieskum správnosti druhého výroku napadnutého rozhodnutia a
preto odvolací súd pre absenciu odvolacích dôvodov považoval napadnuté rozhodnutie aj v tejto časti za

vecne správne, ktoré zodpovedá procesnému neúspechu navrhovateľa v konaní pred okresným súdom.

92. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne v celom
rozsahu potvrdil.

93. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa § 396 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný a preto by mu prináležal
proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca sa však v odvolacom
konaní k odvolaniu navrhovateľa žiadnym spôsobom nevyjadril a v spojitosti s odvolacím konaním
mu tak preukázateľne podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto navrhovateľovi

nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28.02.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).

94. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).