Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203851
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8517203851.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa, v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX D. 2./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, F. XXX XX D., proti žalovaným:
1./ Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré mesto 811 02, IČO: 45
684 618 2./ LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, Zvolen 960 01, IČO: 47 817 003, správca
konkurznej podstaty úpadcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, Hviezdoslavova 107/16, 065 44
Plaveč, právne zastúpený LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen 960 01, IČO: 36 861 723, 3./ Midas
real s. r. o., so sídlom Odborárska 52, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 02 IČO: 48 152 749,

právne zastúpený JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava 917 01, o určenie neplatnosti
dražby, o odvolaní žalobkyne v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6C/97/2017
– 683 zo dňa z13.01.20202 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I.Menírozsudokaurčuje,žedobrovoľnádražbanehnuteľností,ktorejpriebehbolosvedčenýNotárskou
zápisnicou XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX zo dňa 21.06.2017 vyhotovenou notárskym
kandidátom A. H. I., poverenou A. J. I., notárkou so sídlom v F. X, D. XX, ktorej predmetom bol súbor
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D., obec D., okres K. L., ako

rodinný dom K. M. XXX, na parcele reg. "N." J., parc. č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/1. Právny
vzťah k parcele, na ktorej leží stavba súp. č. XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, ako aj
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D., obec D., O. K. L., ako parcela
registra "C" J., parc. č. XXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 810 m2 v spoluvlastníckom
podiele 1/1 a nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D., obec D., okres
K. L. ako parcela registra "N." J., parc. č. XXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 544 m2 v
spoluvlastníckom podiele 1/1 je neplatná.

II. P r i z n á v a žalobkyni v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k
žalovaným v 1. až 3. rade, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:

„I. Súd žalobu zamieta.

II. Ruší sa neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6C

97/2017 zo dňa 16.11.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co 5/2018 zo
dňa 16.01.2018.

III. Žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznáva.IV. Žalovanému v 2. a 3. rade priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť
žalobcovia v 1. rade a 2. rade, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137, § 335 ods. 1, 391 ods. 2 CSP, § 7 ods. 1, § 8 ods. 2, § 12
ods. 1, § 4, § 16 ods. 6 a 7, § 17 ods. 3 a 5, § 20 ods. 10, § 21 ods. 2 - 4, § 22 ods. 4 z. č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách (ďalej len ZoDD), § 44 ods. 1, § 47 ods. 5, § 79 ods. 1, 2, § 82 ods. 2 písm.

b), § 83 ods. 1 písm. b), § 92 ods. 1 a 6, § 93 ods. 1 z. č. 7/2005 Z.z. (ďalej len ZKR).

3. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vec opätovne prejednal, berúc do úvahy dôvody uvedené
v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co/108/2011 týkajúceho sa posúdenia zákonnosti miesta výkonu dražby a miesta draženej
nehnuteľnosti prvoinštančný súd uvádza nasledovné : „ Dražená nehnuteľnosť sa nachádza v obci

Plaveč a dražba sa konala v meste Prešov, pričom obec Plaveč je vzdialená od mesta Prešov takmer
50 km. Medzi oboma mestami je dobrá dostupnosť akýmkoľvek dopravným prostriedkom a častým
spojením verejnou hradnou dopravou. Mesto Prešov je najbližším krajským mestom s oveľa väčšou
kúpnou silou ako je v menšom okresnom meste.“ S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
( ďalej len NS SR „) sp. zn. 8Cdo/2018, v ktorom najvyšší súd vyslovil záver, že vzdialenosť 110 km

od sídla nehnuteľnosti je prípustná, súd prvej inštancie dospel k záveru, že miesto konania dražby v
tomto konaní, ktoré predstavovalo vzdialenosť necelých 50 kilometrov, bolo zvolené v súlade s § 11
ods. 2 ZoDD.

4. K posúdeniu priebehu dražby vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa

v 2. rade ako podielová spoluvlastníčka draženej nehnuteľnosti v podiele 1-ina z celku, mala možnosť
(ako to vyplýva z vyjadrení a dôkazov predložených v konaní, v zmysle z § 79 ods. 1 ZKR „vykúpiť“
svoj podiel. Nakoľko žalobkyňa v 2. rade takto neučinila, žalovaný v 2. rade zapísal jej spoluvlastnícky
podiel do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa a v zmysle § 79 ods. 2 ZKR bol povinný
tento majetok speňažiť v zmysle pokynu zabezpečeného veriteľa. Takto sa tento podiel žalobkyne v 2.

rade na draženej nehnuteľnosti stal predmetom konkurzného konania voči úpadcovi - žalobcovi v 1.
rade. Súd prvej inštancie zastal názor, že v dôsledku vyššie popísanej skutočnosti sa na predmetnú
vec - dražbu konanú v rámci konkurzného konania i vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade, prioritne aplikujú
ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii a primerane - podporne vo vzťahu k výkonu priebehu
dražby, sa použijú ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách - § 92 ods. 6 posledná veta ZKR.

Zákonodarca neurčil a nevyjadril prednostné použitie ZoDD pri realizácii dražby konanej správcom,
či už voči úpadcovi, alebo voči tretej osobe, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu a ktorej
majetok bol zapísaný do súpisu majetku úpadcu. Ako vyplynulo z vyjadrenia žalovaného v 2. rade (ktoré
nebolo žalobcami rozporované), pohľadávka zabezpečeného veriteľa I., P., ktorého pohľadávka bola
zabezpečená draženou nehnuteľnosťou, nebude v konkurze z titulu dražby spornej nehnuteľnosti v celej

výške uspokojená. Prihlásená a priznaná pohľadávka zabezpečeného veriteľa predstavuje sumu vyššiu
ako 150.000,- eur, pričom výťažok z konanej - touto žalobou napadnutej opakovanej dražby, predstavuje
sumu 55.380,- eur. V konkurznom konaní zabezpečený veriteľ je uspokojovaný z výťažku zabezpečenej
- oddelenej podstaty a prípadne, že výťažok z všeobecnej podstaty by prevyšoval pokrytie pohľadávok
nezabezpečených veriteľov tvoriaci všeobecnú podstatu, mohol by byť uspokojený z nej i zabezpečený

veriteľ, avšak ako bolo vyššie už uvedené, v prejednávanom prípade tak tomu nie je. Vzhľadom na
uvedené vyplýva, že v konkurznom konaní bolo nutné speňažiť i majetok žalobkyne v 2. rade, ktorý bol
zapísaný do súpisu majetku úpadcu - žalobcu v 1. rade.

5. Vo vzťahu k dodržaniu podmienok zákona o dobrovoľných dražbách a vznesených námietkach

žalobcami v podanej žalobe voči priebehu dražby konanej správcom, súd prvej inštancie opakovane
poukázal na závery uvedené vo svojom prvom rozhodnutí uvedených v bodoch 56 až 61, ktoré pre
úplnosť opätovne uvádza.

6. Prvým namietaným dôvodom neplatnosti dražby mala byť skutočnosť, že správca úpadcu žalobcu

v 1. rade nezverejnil rozhodnutie príslušného orgánu o udelení záväzného pokynu k speňaženiu
oddelenej podstaty v Obchodnom vestníku. Súd poukazuje na § 82 a 83 ZKR. Zo žiadneho ustanovenia
ZKR nevyplýva povinnosť správcu zverejňovať záväzný pokyn zabezpečeného veriteľa v Obchodnomvestníku. Povinnosť zverejňovať oznámenia súvisiace s dražbou v Obchodnom vestníku je daná až
následne v prípade realizácie dražby.

7. Druhým dôvodom neplatnosti dražby podľa názoru žalobcov má byť skutočnosť, že dražobník
nedoručil vlastníkom predmetu dražby znalecký posudok, pričom im nemal byť doručený ani pred prvým,
ani pred druhým kolom dražby. Z ustanovenia § 12 ods. 4 ZoDD vyplýva, že znalecký posudok dražobník
zašle vlastníkovi predmetu dražby, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ. V prejednávanom
prípade navrhovateľom dražby bol správca, ktorý koná v mene a na účet úpadcu - žalobcu v 1.

rade. Speňažovanie majetku úpadcu zapísaného v oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa, nie je
výkonom záložného práva v zmysle § 151a Občianskeho zákonníka. Preto v prejednávanom prípade
nebola daná povinnosť zaslať žalobcom ako vlastníkom predmetu dražby znalecký posudok, ktorým
bol ohodnotený predmet dražby a teda ani oprávnenie namietať ohodnotenie predmetu dražby podľa §
12 ods. 5 ZoDD. Dražobník však nad rámec zákonných povinností ako to z vykonaného dokazovania
vyplýva - vyjadrenie žalovaného v 1. rade (dražobníka ), ako aj žalovaného v 2. rade (správcu) a nimi

predloženými dôkazmi, zaslal dňa 27.3.2017 obom žalobcom znalecký posudok Q. A. č. XX/XXXX, ktoré
si však žalobcovia neprevzali. Prvé kolo dražby sa malo konať dňa 18.5.2017 a k opakovanému kolu
dražby nebol vyhotovovaný nový znalecký posudok nakoľko tento nebol starší ako jeden rok pred dňom
opakovanej dražby. Napriek vyššie uvedenému súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že samotní
žalobcovia nesprístupnili nehnuteľností k ohodnoteniu a ich ohodnotenie bolo vykonané v zmysle §

12 ods. 3 ZoDD (ohodnotenie bolo vykonané na základe údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii), čo
vyplýva z Oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe časť H: Opis dražby.

8. Tretím dôvodom neplatnosti dražby mala byť skutočnosť, že oznámenie o dražbe obsahovalo
najnižšie podanie vo výške 73.840,- eur, pričom v oznámení o dražbe nebola uvedená možnosť zníženia

najnižšieho podania a o tejto možnosti neboli informovaní ani žalobcovia. Súd poukazuje na § 17 ods.
1 , § 20 ods. 10, § 8 ods. 2 ZoDD. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že dražobník nie je povinný
zverejniť možnosť zníženia najnižšieho podania na dražbe v oznámení o dražbe. Súd prvej inštancie
sa plne stotožnil s právnou argumentáciou žalovaných, že poskytnutie a zverejnenie takejto informácie
by bolo v rozpore s účelom dražby - dosiahnuť čo najvyšší výťažok za účelom uspokojenia v danom

prípade zabezpečeného veriteľa.

9. Štvrtým dôvodom neplatnosti žalobcovia bolo to, že napadali skutočnosť, že druhé kolo dražby
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 105/2017 dňa 2.6.2017, čo predstavuje len 19 dní pred
konaním dražby a zároveň sa domnievali, že ani v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb

nebolo zverejnené v oznámenie v zákonnej 30 dňovej lehote. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že
oznámenie v obchodnom vestníku bolo zverejnené 19 dní pred konaním dražby. Následne žalovaný
v 1. rade predložil potvrdenie o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri
dražieb zo dňa 30.5.2017 t.j. 22 dní pred konaním dražby. Tu súd prvej inštancie uviedol, že v danom
prípade išlo o opakovanú dražbu na ktorú upravuje ustanovenie § 22 ZoDD. V komentári k Zákonu o

dobrovoľných dražbách, C.H. Beck, 2. vydanie, 2013, str. 259, je uvedené, že oznamovaciu povinnosť
o konaní opakovanej dražby musí splniť dražobník zverejnením oznámenia o opakovanej dražbe najmä
v Notárskom centrálnom registri dražieb. Toto oznámenie musí byť v NCRD zverejnené najmenej 10
dní pred jej konaním, pričom ZoDD tu nerozlišuje lehoty pre hnuteľné a nehnuteľné veci, tak ako to
je pri oznámení prvej dražbe. Pre posilnenie prvkov publicity a transparentnosti dražieb novela ZoDD

zaviedla povinnosť, aby sa oznámenie o opakovanej dražbe zaslalo aj Ministerstvu spravodlivosti SR na
zverejnenie v Obchodnom vestníku za predpokladu, že sa tam zverejnilo aj oznámenie o prvej dražbe.
Dražobník tak je povinný urobiť bez zbytočného odkladu, teda hneď, ako je to prvýkrát možné po tom
ako sa o konaní opakovanej dražby dozvedel. Z uvedeného má súd zato, že lehoty v zmysle § 22 ZoDD
v danom prípade opakovanej dražby boli dodržané a ustanovenie § 22 je ustanovením lex specialis k

ustanoveniu § 17 ZoDD.

10. Piatym dôvodom neplatnosti dražby malo byť nedodržanie lehoty oznámenia o dražbe žalobcom
ako vlastníkom predmetu dražby. Žalobcovia v žalobe uviedli, že oznámenie o dražbe bolo podané na
poštovú prepravu dňa 31.5.2017, pričom dražba sa konala 21.6.2017 a teda nebola dodržaná lehota

30 dní. Opäť aj k tejto námietke súd prvej inštancie poukázal na vyššie uvedené (v predchádzajúcom
odseku) a komentár k § 22 ZoDD a teda, že na danú situáciu sa vzťahuje 10 dňová lehota. Ďalej súd
poukazuje na § 17 ods. 5 ZoDD, v ktorom je formulovaná povinnosť „zaslať“ oznámenie o dražbe. Súdmá za to, že dražobník si túto povinnosť splnil riadne a včas, keď oznámenie o konaní opakovanej dražby
zaslal žalobcom ako vlastníkom predmetu dražby dňa 31.5.2017.

11. Šiestym dôvodom neplatnosti dražby malo byť porušenie povinnosti nedoručenia riadne a včas
oznámenia o dražbe správcovi dane. Žalovaný v 1.rade vo vyjadrení k žalobe a priložením kópie
poštového podacieho hárku preukázal splnenie tejto povinnosti, a to že dňa 31.5.2017 zaslal na poštovú
prepravu oznámenie o dražbe týmto subjektom: I. R. F., P., S. R. D., O. R. K. L., J. O., T. U., J., B. E.,
B. A., O. R. D. - č.l. 90 súdneho spisu. S poukazom na skutočnosť, že išlo o opakovanú dražbu, bola

dodržaná 10 dňová lehota o oznámení dražby.

12. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 4.4.2019 (poukazujúc na § 142 ods. 1 CSP) uznesením
pripustil rozšírenie žaloby o ďalší dôvod neplatnosti uplatnený vo vyjadrení žalobcov zo dňa 11.5.2018
doručenom súdu dňa 15.5.2018, a to o výške najnižšieho podania o dohody o jeho znížení s licitátorom.
Poukazujúc na § 21 ods. ods. 2 druhá veta ZoDD však právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby

zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. Tento dôvod neplatnosti dražby bol
uplatnený žalobcami až 15.5.2018, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty 3 mesiacov odo dňa udelenia
príklepu (21.6.2017), preto súd naň neprihliada a ani sa ním nezaoberal.

13. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie zvážiť vykonanie dokazovania navrhovaného žalobcami v 1.

a 2. rade a posúdiť dôvodnosť žaloby z pohľadu ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. K tomuto sú prvej inštancie uviedla, že žalobcami navrhované dôkazy boli zamietnuté
v prvotnom rozhodnutí z dôvodu, že tieto okrem iného boli neurčité, nakoľko nebolo žalobcami
prezentované, aké skutočnosti sa majú týmito dôkazmi objasniť a ak by to mali byť nové skutočnosti,
išlo by o dôvody neplatnosti dražby uplatnené po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty - § 21 ods.

2 ZoDD. V konaní po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom žalobcovia boli pasívni (nevyjadrili sa
k zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu a na pojednávaní žalobca v 1. rade sa odmietol vyjadriť a
žalobkyňa v 2. rade ospravedlnila svoju neúčasť a nežiadala pojednávanie odročiť), preto súd prvej
inštancie opätovne nevykonal dôkazy navrhované ešte v konaní pred zrušením prvého prvoinštančného
rozhodnutia, nakoľko nebolo zrejmé, čo sa má týmito dôkazmi preukázať.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie opätovne dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, tak vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade a ani vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade. Žalobca v 1. rade
nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože nie je spôsobilý nakladať s majetkom
podliehajúcemu konkurzu a sporné nehnuteľnosti podliehajú konkurzu. V takomto prípade v mene

žalobcu v 1. rade a na jeho účet koná správca - žalovaný v 2. rade a súdne konania týkajúce sa majetku
podliehajúcemu konkurzu možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrhu správcu. Preto súd žalobu
zamietol.

15. Druhým výrokom súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Stará

Ľubovňa sp. zn. 6C/97/2017 zo dňa 16.11. 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 16Co/5/2018 zo dňa 16.1.2018 s poukazom na ustanovenie § 335 ods. 1 CSP, pretože žaloba bola
zamietnutá.

16. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nebola

priznaná, žalovanému v 2. a 3. rade boli priznané trovy, ktoré majú nahradiť žalobcovia v 1. a 2. rade
v tomto konaní.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa v 2. rade s poukazom na ust. § 355
ods. 1 CSP a odvolacie dôvody podľa špecifikovala v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a g/

CSP. Predovšetkým zdôraznila, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom, v celom rozsahu z dôvodu, že
súd prvej inštancie nerozhodol spravodlivo a nezobral do úvahy osobitosti celého konania. Zotrvala na
svojichdoterajšíchpísomnýchaústnychpodaniach,arovnakonadôkazoch,ktorésvedčiavjejprospech
a v prospech žalobcu v 1. rade. Súd prvej inštancie sa predovšetkým nestotožnil s tvrdením žalobcov, že
dražba, ktorá prebehla a týkala sa nehnuteľností v ich vlastníctva, bola realizovaná v rozpore s dobrými

mravmi. S poukazom na rozhodnutie ÚS ČR sp.zn. III.ÚS 384/08, ktoré vyriešil zanedbanie povinnosti
dražobníka, napr. cenou nehnuteľnosti, ak ide o obydlie, ktoré vydražené nehnuteľnosti majú takýto
charakter.18. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že žalobkyňa v 2. rade vystupovala v konaní ako fyzická
osoba, nepodnikateľ a nebola účastníkom konkurzného konania vyhlásenom nad majetkom žalovaného
v 1. rade. Je preto zrejmé, že polovica nehnuteľnosti nemohla byť predmetom konkurzného konania,

nemohla byť predmetom dražby. V nehnuteľnosti majú žalobcovia trvalé bydlisko a s tým sa vôbec súd
prvej inštancie nevyporiadal. Podkladom pre konanie podľa tvrdení žalovaných je zmluva o poskytnutej
pôžičke ( Flexiúver ), ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Žalobcovia namietali výšku dlhu,
podmienky za akých bol úver poskytnutý, a z toho dôvodu považujú zmluvu za bezúročnú a bez
poplatkov, pretože je sporná pravosť a výška pohľadávky ( žalobcovia podávajú žalobu na určenie,

že úver je bezúročný a bez poplatkov ). Súd prvej inštancie konal v neprítomnosti žalobkyne v 2.
rade, ktorá na ostatnom pojednávaní ospravedlnila svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov. Aj to
považuje žalobkyňa v 2. rade za porušenie zákona. Žalovaní nesplnili všetky zákonom stanovené
podmienky pri samotnom procese dražby, na čo opakovane žalobkyňa v 2. rade poukazovala vo
svojich podaniach, v podanej žalobe, a považuje toto ako vážny zásah do jej výlučných vlastníckych
práv (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 29Odo/12/2005). Súd prvej inštancie prakticky prevzal argumentáciu

žalovaných a neprihliadal na tvrdenia žalobcov, pričom samotná dražba prebehla s takým výsledkom,
že nie sú uspokojení záložní veritelia, ale aj ďalší prípadní veritelia, ktorí by uplatnili svoj nárok voči
žalobcovi v 1. rade. Samotná okolnosť, že dražba prebehla v Meste Prešov, správca konkurznej podstaty
má sídlo vo Zvolene, a nehnuteľnosť vydražila spoločnosť Bratislavy, vnáša do celého priebehu dražby
pochybnosti o správnosti a zákonnosti takéhoto konania. Preto sa žalobkyňa v 2. rade domnieva, že

po zohľadnení všetkých okolností mal by odvolací súd zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe
vyhovieť.

19. K odvolaniu žalobkyne v 2. rade sa vyjadril žalovaný v 3. rade. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými
v odvolaní. Poukázal na jeho stanoviská a vyjadrenia, ktoré sa zaoberali nárokom žalobcov vo vzťahu

k dlhom, ktoré vznikli, vo vzťahu k prebiehajúcemu konkurznému konania nad majetkom žalobcu
v 1. rade a splnením všetkých zákonom stanovených podmienok, podľa zákona č. 527/2002 Z.z.
a 7/2005 Z.z.. Podľa názoru žalovaného v 3. rade je potrebné konštatovať, že dražba nehnuteľnosti
prebehla v súlade so zákonom, a boli splnené všetky podmienky, vrátane nárokov, ktoré mohla
v konaní uplatniť v rámci konkurzu žalobkyňa v 2. rade, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou dražených

nehnuteľností, keďže správca konkurznej podstaty jej toto umožnil. Keďže bol nad žalobcom v 1.
rade vyhlásený konkurz, žalovaný v 3. rade sa domnieva, že bolo potrebné vychádzať zo zákona
č. 7/2005 Z.z., a predovšetkým zákonom o dobrovoľných dražbách, teda zákona č. 527/2002 Z.z..
Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal aj okolnosťou, že žalobcovia majú v nehnuteľnosti trvalý
pobyt, okolnosťami priebehu dražby, miesta dražby, sídla správcu konkurznej podstaty. Z týchto dôvodov

navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. K odvolaniu žalobkyne v 2. rade sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Uviedol, že je potrebné akceptovať,
že dražba bola realizovaná v konkurznom konaní, nie na základe záložného veriteľa a tak nemožno
konštatovať, že došlo k porušeniu zákona. To, že sú žalobcovia spotrebiteľmi, považuje s ohľadom

k tomu konaniu za nesprávne a súčasne aj nedôvodné, keďže úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi
v 1. rade, nebol spotrebiteľským úverom, a dražba sa konala nie na základe zabezpečeného veriteľa,
ktorý stratil to postavenie, keďže došlo k vyhláseniu konkurzného konania, a celú aktivitu prevzal práve
správca konkurznej podstaty. V podstate žalobcovia mohli ešte pred vyhlásením konkurzu vyvinúť
aktivitu aby odvrátili stav, ktorý vyústil vo vyhlásenie na majetok žalobcu v 1. rade konkurz. Preto

absentuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto dražby a žalovaný v 2. rade sa domnieva,
že žiadne práva neboli žalobcom popreté, a nebo porušený zákon. Žalobcovia nepredložili žiadne
dôkazy, ktoré by mali svedčiť v ich prospech, a nepredložili ani dôkaz o rozpore s dobrými mravmi pri
realizácií dražby. Žalobkyni v 2. rade musí byť zrejmé, že bol predmetom dražby majetok žalobcu 1/,
mala svoje na nároky v súlade so zákonom, čo však nevyužila. Žalovanému v 2. rade neostalo nič iné,

ako speňažiť majetok žalobcu.

21. Krajský súd v Prešove prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania a contrario § 385 ods. 1 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade je dôvodné.

22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

23. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).

24. Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že bezpodielové spoluvlastníctva žalobcov bolo na návrh E. B.
zrušenézatrvaniamanželstvarozhodnutímOkresnéhosúduStaráĽubovňasp.zn.5C/207/2007,zodňa
05.02.2008 a nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2008, z dôvodu výkonu podnikateľskej činnosti oboma
manželmi. V konaní žalobcovia nepreukázali, aby došlo k vyporiadaniu ich zrušeného bezpodielového
spoluvlastníctva.

25. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 2K/71/2015 zo dňa 02.10.2015 vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka A. B. (žalobca v 1. rade). Navrhovateľom na vyhlásenie konkurzu bol sám A. B.. Predmetné
uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 194/2015 zo dňa 09.10.2015. Za správcu
konkurznej podstaty Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 2K/71/2015 zo dňa 09.03.2016 ustanovil
spoločnosť T. U., J..

26. Dňa 10.08.2016 I. R. F., P. udelila žalovanému v 2. rade súhlas zabezpečeného veriteľa nakladať s
hodnotou majetku tretej osoby (žalobkyne v 2. rade), ktorá zabezpečuje záväzok úpadcu - žalobcu v
1. rade, a to hodnota nehnuteľnosti zapísaná na LV č. XXX k. ú. D. - rodinný dom súpisné číslo XXX,
postavený na parcele registra „C“ č. XXX v podielovom spoluvlastníctve E. B. vo veľkosti podielu 1 a

to v sume 40.000 eur.

27. Dňa 05.09.2016 žalovaný v 2. rade, ako správca úpadcu žalobcu v 1. rade, vyzval žalobkyňu v 2.
rade v zmysle § 79 ods. 1 ZKR, na zaplatenie hodnoty jej spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti -
rodinný dom č.s. 107, postavený na parcele KN C 619, v podiele 1, vo výške 40.000 eur. Žalobkyňa v

2. rade túto výzvu prevzala dňa 17.10.2016.

28. Dňa 06.02.2017 žalovaný v 2. rade oznámil žalobkyni v 2. rade, že uplatnenie predkupného práva k
stavbe - rodinný dom nebolo uplatnené účinne, nakoľko nebola zaplatená kúpna cena za spoluvlastnícky
podiel úpadcu k stavbe do stanovenej lehoty, t.j. do dňa 22.11.2016 a v zmysle § 93 ods. 1 ZKR sa na

predkupné právo žalobkyne v 2. rade nebude prihliadať. Toto oznámenie prevzala žalobkyňa v 2. rade
dňa 02.03.2017.

29. Dňa 13.04.2017 v Obchodnom vestníku 73/2017, X002121 bolo zverejnené oznámenie o
dobrovoľnej dražbe. Dňa 23.05.2017 bolo v Obchodnom vestníku 97/2017, X002962, zverejnené

oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby. Dňa 27.03.2017 žalovaný v 1. rade zaslal obom žalobcom
a žalovanému v 2. rade znalecký posudok Q. A. č. XX/XXXX. Túto zásielku so znaleckým posudkom si
žalobcovia neprevzali v odbernej lehote. Dňa 31.05.2017 žalovaný v 1. rade zaslal oznámenie o konaní
opakovanej dražbe týmto subjektom: I. R. F., P., S. R. D., O. R. K. L., katastrálny odbor, T. U., J., B. E., B.
A., O. R. D.. Žalobcovia si prevzali toto oznámenie dňa 20.06.2017. Dňa 02.06.2017 bolo v Obchodnom

vestníku 105/2017, X003238 zverejnené oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, s dátumom
konania dňa 21.06.2017. Dňa 21.06.2017 sa konala opakovaná dražba sporných nehnuteľností a ich
vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade. Dňa 26.06.2017 v Obchodnom vestníku 121/2017, X003724
bol zverejnený výsledok opakovanej dobrovoľnej dražby.

30. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcami sú : žalobca v 1. rade - úpadca, nad ktorým bol
vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu v Prešove č.k.2K/71/2015 z 02.10.2015 a žalobkyňa v
2. rade, fyzická osoba - manželka žalobcu v 1. rade. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené
rozhodnutím súdu ( bod 8. rozsudku ). Predmet dražby patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcov
v 1. a 2. rade. Súd 1. inštancie sa zaoberal splnením podmienok dražby, ktorú odsúhlasil záložný

veriteľ úpadcu. Vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že realizácia dražby v rámci konkurzného konania je
osobitný druh dražby, pre ktorý je postup upravený Zákonom o dobrovoľných dražbách je len metodickou
pomôckou.31. V priebehu súdneho konania odvolací súd svojim prípisom zo dňa 11.05.2023 vyzval žalovaných na
vyjadrenie sa k odlišnému právnemu posúdeniu k týmto skutočnostiam :

1/ V doterajšom konaní neboli aplikované ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 7 a nasl.
zákona č. 250/ 2007 Z. z.
2/ Súd je totiž vždy povinný ex offo poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to
aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva. K posudzovaniu bonity odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 679/18, podľa ktorého Články 8 a 23 smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú
povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa
ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23.

32. Podľa § 382 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako ,,CSP“) ak má
odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby
sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

33. Podľa ust. § 385 ods. 1, 2 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy,
ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Ak odvolací súd nariadi pojednávanie, na jeho začiatku podá predseda alebo poverený člen senátu
správu o doterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria strany a iné subjekty konania a prednesú

svoje návrhy.

34. K tejto výzve žalovaný v 1. rade uviedol, že : „Vo vyššie označenej právnej veci predkladáme
na základe výzvy Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.05.2023 vyjadrenie žalovaného v 1. rade k
odlišnému právnemu posúdeniu veci v odvolacom konaní. V prvom rade považujeme za porušenie

zásady hospodárnosti konania a zásady iura novit curia, keď sa odvolací súd rozhodol použiť ex
offo ustanovenie všeobecne-záväzných právnych predpisov uvedených vo vyššie uvedenej výzve,
doteraz nepoužitých v konaní, pričom tak neurobil v odvolacom konaní v predmetnej veci ukončenej
uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 18Co/138/2019-639 zo dňa 29.04.2021 zrušujúcej prvý
rozsudok súdu prvej inštancie v predmetnej veci. V uvedenom zrušujúcom rozhodnutí sa odvolací súd

vôbec nezmienil o povinnosti odvolacieho súdu, resp. súdu prvej inštancie, ex offo aplikovať Smernicu
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS alebo ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
či Občianskeho zákonníka, ktoré všetky právne predpisy nadobudli účinnosť pred dňom 29.04.2021.
V konaní pred súdom prvej inštancie neboli vykonané žiadne dôkazy na preukázanie skutočností

súvisiacich s vyššie uvedenými všeobecne-záväznými právnymi predpismi, nakoľko žiadna sporová
strana neurobila žiadne tvrdenie v tejto súvislosti. Zároveň ustanovuje § 21 odsek 2 zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách, že dražbu možno určiť za neplatnú iba v prípade porušenia uvedeného
zákona alebo tvrdenia neplatnosti záložnej zmluvy za podmienky dotknutia práv žalobcu. Porušenie
iných právnych predpisov nepredstavuje dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby a žiadne iné skutočnosti

okrem skutočností ktoré boli súdom prvej inštancie obsiahlo prejednané a ku ktorým bolo vykonané
všetko potrebné a účelné dokazovanie, neboli tvrdené ani nevzišli v konaní najavo. Ďalej máme za to, že
žalovanýv1.rade,alepristriktnejaplikácii§384odsek2aodsek3a§366Civilnéhosporovéhoporiadku
ani ostatné strany sporu, nemajú možnosť v odvolacom konaní preukazovať akékoľvek skutočnosti
súvisiace s odvolacím súdom označenými ustanoveniami všeobecných právnych predpisov. Žalovaní

by tak postupom odvolacieho súdu mohli byť efektívne zbavení prostriedkov procesnej obrany a svojich
procesných práv.“

35. Podľa ust. § 366 CSP p rostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

36. Podľa ust. § 384 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu
zopakuje sám.
Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich
nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.
Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

Aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky.“

37. Napriek uvedenému uviedli nasledovné: „Tvrdíme, že žiadne ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa ani § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ani Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS neboli porušené. Nedošlo k použitiu nekalej obchodnej praktiky, ku klamaniu spotrebiteľa

ani k použitiu agresívnej obchodnej praktiky alebo neprijateľnej zmluvnej podmienky.
V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by úver poskytnutý žalobcovi v 1. rade
vôbec spadal do pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/EHSpodľačl.2uvedenejsmernice
(napr. počas konania bolo preukázané (č.l. 253, 254, 255), že prihlásená pohľadávka banky bola vyše

150 tis. EUR, čo by presahovalo sumu podľa čl. 2 odsek 2 písm. c) uvedenej smernice.
V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by Všeobecná úverová banka, a.s.
nedodržala svoje povinnosti pri posudzovaní bonity klientov. Ako dôkaz navrhujeme vyžiadať od
Všeobecnej úverovej banky, a.s., so sídlom Mlynské nivy č. 1, Bratislava, IČO: 31320155 všetky listiny
viažuce sa k predzmluvným vzťahom a uzavretiu príslušnej úverovej zmluvy medzi VÚB, a.s. a žalobcom

v 1. rade, ktorej plnenie bolo zabezpečené záložným právom k predmetu dražby speňaženému v dražbe
ktorej platnosť bola predmetom konania na súde prvej
inštancie.
Máme za to, že odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 6C/97/2017-683
zo dňa 13.01.2022 je zákonný a správny a navrhujeme, aby ho odvolací súd potvrdil.“

38. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadril aj žalovaný v 3. rade, ktorý uviedol, že:
„1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere sa nevzťahuje na predmetné konanie, a to z dôvodu, že podľa čl. 2 ods. 2
písm. a) Smernice sa táto nevzťahuje na zmluvy o úvere, ktoré sú zabezpečené buď hypotékou, alebo

iným porovnateľným zabezpečením, ktoré sa v členskom štáte bežne používa na nehnuteľný majetok,
alebo sú zabezpečené právom týkajúcim sa nehnuteľného majetku. Ako pritom uviedli opakovane
samotní Žalobcovia vo svojich podaniach, predmetný úver bol zabezpečený záložným právom k neskôr
draženým nehnuteľnostiam.
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere sa nevzťahuje na toto konanie, a to z dôvodu, že podľa čl. 2 ods. 2 písm. c)
Smernice sa táto nevzťahuje na zmluvy o úvere, pri ktorých je celková výška úveru nižšia ako 200 EUR
alebo vyššia ako 75 000 EUR. Podľa našich informácií bola predmetná dobrovoľná dražba vykonávaná
na základe zmluvy o úvere s celkovou výškou úveru cca 79.000,- EUR. Na uvedenú právnu úpravu
nadviazala aj právna úprava obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá vyslovene
uvádza, že spotrebiteľským úverom nie je napr. hypotekárny úver (§1 ods. 3 písm. a), úver zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti (§1 ods. 3 písm. c) a úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac
ako 75 000 eur (ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o
úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný

spotrebiteľský úver podľa tohto zákona) (§1 ods. 3 písm. f).
Na základe uvedeného sme toho názoru, že na predmetné konanie ani nie je možné aplikovať
ustanovenia § 52 a nasl. OZ, nakoľko samotná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
zo dňa 23.04.2008, ako aj zákon č. 129/2010 Z. z. uvedený vzťah medzi Žalobcami a veriteľom VUB
banka a.s. na základe vyššie uvedených bodov vylučuje spod definície spotrebiteľského úveru.

Opätovnepritomzdôrazňujeme,ženavrhovateľompredmetnejdobrovoľnejdražbynebolzáložnýveriteľ,
resp. banka ako subjekt úverovej zmluvy, ale navrhovateľom bol správca konkurznej podstaty ako
osobitnýsubjektpráva.AjpohľadávkyzabezpečenéhoveriteľabolivkonkurzeŽalobcuvrade1vzmysle
§ 32 ods. 16 ZKR zistené v celom ich prihlásenom rozsahu. Ak by Žalobcovia chceli spochybňovaťprávny alebo faktický stav úverovej zmluvy, mohli tak urobiť ešte pred vyhlásením konkurzu, prípadne
počas konkurzu vyvinúť aktivitu, aby spochybnili pohľadávku zabezpečeného veriteľa, k čomu ale nikdy
nedošlo.

Zároveň sa stotožňujeme aj s právnym názorom Žalovaného v rade 2 o tom, že pohľadávky
zabezpečeného veriteľa sa považujú v konkurze Žalobcu v rade 1 (úpadcu) za zistené (uvedené Žalobca
v rade 1 nepoprel) a uvedené tak vytvára prekážku ich dodatočného popierania. Naviac treba uviesť,
že dokonca ani v prípade úspechu Žalobcov v tomto spore, by uvedené neviedlo k zmene faktického
a právneho stavu, keďže pohľadávka záložného veriteľa by sa v konkurze aj naďalej považovala za

zistenú a zabezpečenú Nehnuteľnosťami, ktoré by naďalej podliehali konkurzu vyhlásenému na majetok
Žalobcu v rade 1 a ktoré by preto Žalovaný v rade 2 ako správca musel opätovne len speňažovať na
dobrovoľnej dražbe.
Zároveň ani Krajský súd v Prešove vo svojom prvom zrušujúcom rozhodnutí neuviedol, že by mal za
potrebné skúmať ochranu spotrebiteľa, ale tento poukázal len na potrebu preskúmania vzdialenosti
miesta dobrovoľnej dražby a konania voči Žalovanému v rade 2. Teda nie je zrejmé, na základe akého

dôvodu došlo k zmene právneho posúdenia tunajším súdom.
Na záver uvádzame, že Žalovaný v rade 3 nebol účastníkom pôvodného úverového vzťahu medzi
Žalobcami a VUB a.s., nedisponuje a ani nemôže disponovať informáciami o posudzovaní bonity
Žalovaného v rade 1. Z rovnakého dôvodu neboli predmetné informácie dostupné Žalovanému v rade
3 ani v rámci priebehu dobrovoľnej dražby.

Na základe vyššie uvedeného preto navrhujeme, aby súd druhej inštancie potvrdil Rozsudok Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/97/2017- 683 zo dňa 13.02.2022 v celom jeho znení a priznal
Žalovanému v rade 3 voči Žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“

39. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade, ktorý k veci uviedol, že za účelom

prehľadnosti tohto vyjadrenia k Výzve odvolacieho súdu úvodom uvádza : „ že Uznesením Okresného
súdu Prešov zo dňa 02.10.2015, sp. zn. 2K/71/2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 194/2015
zo dňa 09.10.2015 bol na majetok Žalobcu 1 vyhlásený konkurz.
V základnej prihlasovacej lehote si zabezpečený veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „Zabezpečený veriteľ“) prihlásil do

konkurzu Žalobcu 1 zabezpečenú pohľadávku vo výške spolu 104.234,15 EUR (ďalej len „Zabezpečená
pohľadávka 1“) a zabezpečenú pohľadávku vo výške spolu 55.892,02 EUR (ďalej len „Zabezpečená
pohľadávka 2“) (Zabezpečená pohľadávka 1 a Zabezpečená pohľadávka 2 ďalej spolu len ako
„Zabezpečené pohľadávky“). Ako predmet zabezpečenia Zabezpečených pohľadávok si Zabezpečený
veriteľ do konkurzu Žalobcu 1 prihlásil nasledovné nehnuteľnosti:

Pred vyhlásením konkurzu na majetok Žalobcu 1 patrili Nehnuteľnosti, ktoré si ako predmet
zabezpečenia Zabezpečenej pohľadávky prihlásil Zabezpečený veriteľ do konkurzu, do bezpodielového
spoluvlastníctva Žalobcu 1 a Žalobcu 2. Po vyhlásení konkurzu bolo bezpodielové vlastníctvo Žalobcu
1 a Žalobcu 2 vyporiadané tak, že Žalobca 1 a Žalobca 2 sa stali podielovými spoluvlastníkmi
Nehnuteľnostíkaždýv1/2vpomerekcelku.Povyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvataknastala

situácia, kedy sa spoluvlastnícky podiel k Nehnuteľnostiam patriaci Žalobcovi 2 stal majetkom tretej
osoby zabezpečujúcim záväzky Žalobcu 1 ako úpadcu v zmysle § 79 ods. 1 a ods. 2 ZKR. Žalovaný 2
preto v konkurze vyzval Žalobcu 2 v zmysle § 79 ZKR na zaplatenie hodnoty daného majetku v zákonnej
lehote 30 dní. Nesplnenie výzvy podľa § 79 ods. 2 ZKR Žalobcom 2 preto následne malo za následok,
že Žalovaný 2 ako správca konkurznej podstaty Žalobcu 1 zapísal spoluvlastnícky podiel Žalobcu 2 o

veľkosti 1/2 v pomere k celku k Nehnuteľnostiam do súpisu oddelenej podstaty. Zabezpečeného veriteľa.
Súpis oddelenej podstaty Zabezpečeného veriteľa bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 228/2016
zo dňa 29.11.2016.

40. Na podporu svojich tvrdení Žalovaný 2 poukazuje na odôvodnenie Uznesenia Najvyššieho súdu

SR zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, v ktorom súd konštatoval, že „Z vyššie citovaných
zákonných ustanovení, ako aj súdnych rozhodnutí vyplýva, že jediným oprávneným subjektom na
preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej podstaty. Pri
preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v
prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň

zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť.
Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie
opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom
uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje.“41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že preskúmanie pohľadávok prihlásených do konkurzu úpadcu
správcom je konečné, nakoľko po uplynutí lehoty na ich popretie podľa § 32 ods. 3 ZKR sa dotknuté

pohľadávky, v rozsahu v akom neboli popreté, považujú za zistené, t.j. v rozsahu v akom neboli popreté,
sa pohľadávky veriteľov považujú za oprávnené a v takomto rozsahu sa budú následne aj uspokojovať.
Nedostatok dôvodov popretia pohľadávky preto nie je možné odstrániť po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je
možné doplniť o nové dôvody popretia, hoci by aj v čase popretia existovali .

42. To znamená, že po uplynutí lehoty na popretie tej ktorej pohľadávky podľa § 32 ods. 3 ZKR nemožno
dotknutú pohľadávku nijakým spôsobom rozporovať a napádať prípadnú jej oprávnenosť, a to ani vtedy,
ak by sa dodatočne objavili skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom, pre ktorý by sa takáto pohľadávka
nemala v konkurze úpadcu upokojovať. Opačný postup súdu by nahrádzal činnosť správcu, čo je
neprípustné a bol by aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko ZKR preskúmavanie prihlásených

pohľadávok zveruje správcovi a nie súdu. Zistenie prihlásenej pohľadávky v dôsledku uplynutia lehoty
na popieranie má preto povahu nevyvrátiteľnej právnej domnienky (presumptiones iuris ac de iure), ktorú
nie je možné v konkurze nijakým spôsobom spochybniť.

43. Uvedené potvrdzuje aj § 105 ZKR, v zmysle ktorého sa výpis zo zoznamu pohľadávok v konkurze

úpadcu považuje za exekučný titul, na základe ktorého možno viesť exekúciu pre vymoženie dotknutej
pohľadávky, a to v rozsahu, v akom bola dotknutá pohľadávka veriteľa v konkurze úpadcu zistená
a po konečnom rozvrhu výťažku získaného zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu zostala
neuspokojená.

44. Podľa § 105 ZKR „Na základe výpisu zo zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu podať
návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej
správcom výslovne nenamietol. Zoznam pohľadávok po zrušení konkurzu správca uloží na súde.“

45. Žalovaný 1 opäť poukazuje na odôvodnenie Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2017,

sp. zn. 3Obdo/70/2016, v ktorom súd konštatoval, že „V súvislosti s otázkou predmetu incidenčného
konania najvyšší súd poukazuje na nález ústavného súdu z 11. 09. 2014, č. k. II. ÚS 409/2013-49, zo
záverov ktorého vychádzali pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci okresný a aj krajský súd. V zmysle
záverov ústavného súdu uvedených v predmetnom náleze je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu
konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť

alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v
konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky
súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom,
či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a
v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej
jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u
správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú
uspokojené. Z konštrukcie § 32 konkurzného zákona je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že

pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže
proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. Nie je preto zrejmé,
prečo by mal byť incidenčný súd povolaný nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom
ustanoveným postupom urobil prejav k uznaniu pohľadávky konkurzného veriteľa, s ktorým zákon spája
účinky konečného a v procesnom rámci samotného konkurzného konania nenapadnuteľného zaradenia

danej pohľadávky medzi uspokojované pohľadávky.“

46. Žalovaný 2 ďalej uvádza, že dražba, na ktorej došlo k vydraženiu Nehnuteľností, a ktorej platnosť
je predmetom tohto súdneho konania, sa rovnako ako osud Zabezpečených pohľadávok, spravuje
primárne ustanoveniami ZKR, nakoľko dražba Nehnuteľností bola organizovaná dražobníkom na

základe návrhu Žalovaného 2, ktorý dražobníka poveril speňažením Nehnuteľností z pozície správcu
konkurznej podstaty Žalobcu 1 v zmysle § 92 ods. 1 písm. b) ZKR v spojení s § 92 ods. 6 ZKR.47. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že z dôvodu, kedy dražba Nehnuteľností
predstavuje spôsob speňaženia majetku v konkurze vedenom na majetok Žalobcu 1 a v tomto konkurze
už bola platnosť Zabezpečených pohľadávok vrátane Zmlúv v zmysle § 32 ods. 3 písm. a) ZKR

preskúmaná, pričom lehota na preskúmanie Zabezpečených pohľadávok vrátane Zmúv v zmysle §
32 ods. 3 písm. a) ZKR uplynula dňa 09.12.2015, má Žalovaný 2 za to, že ďalšie preskúmavanie
Zabezpečených pohľadávok už nie je prípustné, a to nie len v tomto súdnom konaní, ale ani v žiadnom
inom konaní.

48. Žalovaný 2 však na tomto mieste opätovne zdôrazňuje, že dražba Nehnuteľností nebola realizovaná
ako výkon záložného práva a podkladom pre jej konanie nebola záložná zmluva medzi bankou ako
dodávateľom a Žalobcom 1 a Žalobcom 2 ako spotrebiteľmi, ale práve naopak dražba Nehnuteľností
bola realizovaná ako spôsob speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu v zmysle ustanovení
ZKR, kedy Žalovaný 2 z pozície správcu konkurznej podstaty realizoval zákonom predpokladaný
spôsob speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Pritom zákonným podkladom pre speňaženie

Nehnuteľností dražbou podľa § 92 ods. 1 písm. b) ZKR v spojení s § 92 ods. 6 ZKR bol zápis
Nehnuteľností do súpisu majetkových podstát.

49. Práve z dôvodu, že dražba Nehnuteľností nebola výkonom záložného práva a podkladom pre jej
konanie nebola spotrebiteľská zmluva, nemožno toto súdne konanie považovať za spor, v ktorom by

Žalobca 1 a Žalobca 2 mali postavenie spotrebiteľov a v ktorom by sa vyžadovala ich zvýšená ochrana
ako slabšej strany.

50. Žalovaný 2 v tejto súvislosti pre úplnosť dodáva, že konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
by mohlo mať povahu konania, ktoré by si vyžadovalo zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany

len v tom prípade, ak by predmetom konania bolo posudzovanie platnosti dražby, ktorá by sa realizovala
ako výkon záložného práva, kde by podkladom pre jej konanie bola záložná zmluva uzatvorená medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, pretože len v takom prípade by sa mohla skúmať platnosť spotrebiteľskej
zmluvy (úverovej zmluvy, či záložnej zmluvy) a len v takom prípade by bolo možné uvažovať nad
eventuálnou potrebou ochrany slabšej strany.

51. Tu je potrebné zdôrazniť, že takéto speňažovanie majetku spísaného do oddelenej podstaty nie je
realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby záložným veriteľom (§ 7 zák. č. 527/2002 Z.z.),
aleideospeňažovaniemajetkuúpadcu,resp.tretejosobyspísanéhodomajetkovej(oddelenej)podstaty
podľa zák. č. 7/2005 Z.z. spôsobom určeným v osobitnom predpise, a to v zák. č. 527/2002 Z.z..

52. Zákon č. 527/2002 Z.z. sa použil v tomto prípade len subsidiárne, keď žalovaný v 1. rade ako správca
speňažoval majetok tak, že na jeho speňaženie primerane použil zákon o dobrovoľných dražbách. Na
použitie tohto zákona priamo odkazuje zák. č. 7/2005 Z.z..

53. Ako to vyplýva z princípu právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, je povinnosťou
súdu, aby rozhodoval v obdobných veciach obdobne, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít (čl. 2 Princípov CSP).

54. V obdobnej veci Najvyšší súd SR už vyjadril svoj právny názor na riešenie právnej otázky prípustnosti

určovacej žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby vykonanej v konkurznom konaní pri speňažovaní
oddelenej majetkovej podstaty úpadcu, preto nebol dôvod sa od tohto právneho názoru odkloniť.

55. S poukazom na uvedené skutočnosti má Žalovaný 2 za to, že odvolací súd nemôže aplikovať
na prejednávanú vec výklad Článku 8 a Článku 23 Smernice, ktorý uvádza Súdny dvor v Rozsudku.

Rovnako odvolací súd nemôže podľa názoru Žalovaného 2 postupovať ani podľa ustanovení Zákona
o spotrebiteľských úveroch, keď Zmluva o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky 1 a ani Zmluva o
poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky 2 nie sú spotrebiteľskými úvermi.

56. Ak by aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k opačnému záveru, a teda,

že je potrebné posúdiť aj to, či Zabezpečený veriteľ (Všeobecná úverová banka, a.s.) posudzoval bonitu
Žalobcu 1 a Žalobcu 2 pri uzatváraní ich zmluvného vzťahu, tak Žalovaný 2 uvádza, že nebol a v
súčasnosti nie je účastníkom tohto zmluvného vzťahu. Preto Žalovaný 2 nedisponuje informáciami o
posudzovaní bonity Žalobcu 1 a Žalobcu 2. Z uvedeného dôvodu Žalovaný 2 navrhuje, aby odvolacísúd v rámci dokazovania zabezpečil celú predzmluvnú a zmluvnú dokumentáciu týkajúcu sa zmluvného
vzťahu medzi Zabezpečeným veriteľom (Všeobecná úverová banka, a.s.) na jednej strane a Žalobcom
1 a Žalobcom 2 na strane druhej.

57. K týmto stanoviskám vyjadrila sa žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí k veci uviedli, že úver bol poskytnutý
pre fyzickú osobu, ako spotrebiteľský úver. Žalobcom peňažný ústav VÚB, a.s., poskytla opakované
úvery a nezaoberal sa finančnými pomermi žalobcov. Rodinný dom je obydlím pre dve generácie,
pričom dražba prebehla bez kontroly súdu. Správca konkurznej podstaty si nesplnil svoje povinnosti,

pretože mohol dať preskúmať výšku pohľadávky a rozporovať ju. Samotný výsledok dražby a jej výťažok
a náklady sú neprijateľné pre žalobcov. Odvolací súd v tomto smere dal aj výslovný pokyn súdu prvej
inštancie zaoberať sa zákonom, priebehom dražby a výškou pohľadávky. Preto považujú dražbu za
neplatnú a je potrebné vyhovieť ich žalobe.

58. Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna

zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §
55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. .Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

59. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu 1. inštancie, keďže nerozlíšil dôvody a posudzovania
žaloby z pohľadu žalobcu v 1. rade - úpadcu v konkurze v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. a žalobkyne
v 2. rade - fyzickej osoby, u ktorej bolo potrebné vychádzať nielen z ustanovení z.č. 527/2002

Z.z., ale predovšetkým ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V konaní bolo
potrebné vyhodnotiť dôvodnosť podanej žaloby a dať odpoveď nato, či bolo potrebné vychádzať len
z ustanovení z.č. 7/2005 Z.z. a z.č. 527/2002 Z.z. ( ako argumentujú žalovaní ) alebo je možné poskytnúť
ochranu žalobkyni v 2. rade ako fyzickej osobe – spotrebiteľke v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka a ďalších predpisov pôsobiacich pre oblasť spotrebiteľských práv a hlavne jej ochrany. Nie

je oprávnená argumentácia žalovaných, že odvolací súd v poradí prvom svojom rozhodnutí, neuložil
súdu prvej inštancie povinnosť zaoberať sa ustanoveniami spotrebiteľského práva ( viď záverečný odsek
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu ). Pritom nebolo nutné uviesť podrobný postup pre súd prvej
inštancie, keďže ustanovenia procesného predpisu a ustálená judikatúra umožňuje konajúcemu súdu
konať ex offo v tomto type konania.

60. Odvolací súd svoj právny názor vyslovil na nariadenom odvolacom konaní a v písomnej výzve
adresovanej stranám sporu. Dospel totiž k opačnému názoru ako súd prvej inštancie v tom smere, že
je legitímne poskytnúť žalobkyni v druhom rade spotrebiteľskú ochranu, napriek tomu, že dražba sa
vykonala v rámci konkurzného konania vyhlásenom nad majetkom žalobcu v 1. rade. Žalovaní preto

argumentovali, že vyhlásením konkurzu stratil žalobca v 1. rade možnosť vo vlastnom mene podať
žalobu na súd a záložný veriteľ nebol navrhovateľom dražby, pretože vyhlásením konkurzu a tým došlo
k zrušeniu BSM medzi žalobcami a záložný veriteľ mohol uplatniť svoje nároky len podaním prihlášky
do konkurzného konania. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že BSM žalobcov bola zrušená
súdnym rozhodnutím, k jeho vyporiadaniu v zákonom stanovenej lehote nedošlo a tak sa žalobcovia v 1.

a 2. rade stali podielovými spoluvlastníkmi. Odvolací súd sa totiž domnieva, že vyhlásením konkurzu
nad majetkom žalobcu v 1. rade sa nezhojila vyhlásená mimoriadna splatnosť bankovou inštitúciou ešte
pred vyhláseným konkurzom vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade.

61. Ďalej odvolací súd vychádzal zo zmluvy, ktorú žalobcovia uzavreli s VÚB, a.s. a dospel k záveru,

že ide o zmluvu spotrebiteľskú, keď žalobcovia v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu o flexiúvere ako fyzické
osoby. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

62. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych
vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať
zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluvao úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu
mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov.

63. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na
strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická
či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy
( napr. uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2010, sp. zn. 5Co 140/10 – 67). Právna
argumentácia žalovaných spočívala medzi iným aj v popretí, že právny vzťah medzi žalobcami a VˇUB,
a.s. bol vzťahom spotrebiteľským, resp. , že úver nespĺňa znaky spotrebiteľského úveru. Odvolací
súd s touto argumentáciou nestotožnil, keďže základná charakteristika spotrebiteľského vzťahu je
obsiahnutá v Občianskom zákonníka a táto sa vzťahuje na širokú škálu typov zmlúv, ktoré nie sú

taxatívne vymedzené zákonom. Je nesporné, že žalobcovia pri uzatváraní zmluvy zo dňa. 24. 11. 2005
vystupovali ako fyzické osoby – nepodnikatelia a VÚB, a.s. ako banková inštitúcia – dodávateľ. Preto
odvolacísúddospelkzáveru,žežalobežalobcov(minimálnežalobkynev2.rade)jepotrebnéposkytnúť
súdnu ochranu.

64. Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom

práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23
smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa
ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu
spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť
veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam. Odvolací súd vyzval žalovaných

k vyjadreniu sa o skúmaní bonity žalobcov, na ktorú nedostal relevantnú odpoveď ( žalovaní nemali
vedomosť o pomwroch žalobcov v čase poskytnutia úveru ). Odvolací súd vyzval na vyjadrenie aj
peňažný ústav – VÚB, a.s. síce zaslal listiny, ktoré mala k dispozícií od žalobcov v čase poskytnutia
úveru z 24.11.2005, ktoré predstavujú formulárové tlačivá banky ( VÚB, a.s. ) bez hlbšieho skúmania
majetkových, príjmových a výdavkových pomerov žalobcov ( napriek tomu, že banka mal vedomosť

už o skôr poskytnutých úveroch žalobcom, o čom svedčí dôkaz na č.l. 775 a nasl. súdneho spisu ).
Na základe tohto zistenia, odvolací súd dospel k záveru, že pre neskúmanie bonity u žalobcov ( čo
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku ), je zmluva neplatná a na základe tejto skutočnosti možno
dospieť k záveru o neplatnosti dražby zo dňa 21.06.2017.

65. K postaveniu žalobkyne v 2. rade v predmetnom konaní sa ďalej žiada zdôrazniť, že v dobrovoľnej
dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo
najväčšiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote
zálohu (pozri nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011 z 2. júna 2011 a uznesenie ústavného
súdu sp. zn. II.ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013), a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate

obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie speňaženie zálohu aspoň v takej
výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri takej dobrovoľnej
dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú cenu (pričom tento
záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o všeobecnej praxi pri prevažujúcej
praxivýkonozáložnýchprávnaSlovensku,alemusíbyťpodporenýkonkrétnymizisteniamivzťahujúcimi

sa na prerokúvanú vec). V uvedenej súvislosti ústavný súd opakuje, že intenzita zásahu do vlastníckeho
práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k
skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva (II. ÚS
237/2011)

66. Ak aj záložný veriteľ ( VÚB, a.s. ) v konkurznom konaní vystupuje ako veriteľ , ktorý si podal svoju
prihlášku, naďalej zostáva zachovaný jeho záujem na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa
neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to
obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka,všaknemôžebyťnadradenýzáujmudlžníkavoväčšejmiere,akotojevprípadeprávnejúpravyexekúcie
(m. m. II. ÚS 261/2013). Uvedené pnutie medzi záujmami účastníkov právneho vzťahu a potenciálnu
kolíziu ich záujmov musí v tomto prípade všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné

pre danú vec.( porovnaj Pl.ÚS 23/2014 ).

67. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388
CSP a vyhovel žalobe žalobcov, keďže dospel k záveru, že pre mimoriadnú splatnosť úveru zo dňa
14.3.2012 neboli splnené podmienky zo zákona, keďže je vážna pochybnosť o výške dlhu žalobcov,

ktorým disponuje VÚB, a.s. a ktorý prihlásil do konkurzného konania. Vyslovil, že dobrovoľná dražba
nehnuteľností, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou 662/2017, Nz XXXXX/XXXX, G.
XXXXX/XXXX zo dňa 21.06.2017 vyhotovenou notárskym kandidátom A. H. I., poverenou A. J. I.,
notárkou so sídlom v F. X, D. XX, ktorej predmetom bol súbor nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D., obec D., O. K. L., ako rodinný dom súpisné číslo XXX,
na parcele reg. "C" KN, parc. č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/1. Právny vzťah k parcele, na

ktorej leží stavba súp. č. XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, ako aj nehnuteľnosti zapísanej
na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D., obec D., O. K. L., ako parcela registra "N." J.,
parc. č. XXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 810 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 a
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie D., obec Plaveč, okres Stará
Ľubovňa ako parcela registra "N." J., parc. č. XXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 544 m2

v spoluvlastníckom podiele 1/1 za neplatnú.

68. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 2 CSP. Keďže v odvolacom
konaní mala úspech žalobkyňa v 2. rade, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, priznal jej
nárok na náhradu trov celého konania vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %.

69. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre

vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Toria c. Španielsko z
09.12.1994, séria A č. 303-A, str. 12, § 29). Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania,
nakoľko tieto pre rozhodnutie vo veci samej boli bez významu.

70. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).