Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522207852
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7522207852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, zast.
JUDr.MonikouMarjanovič,advokátkou,Košice,Urbánkova1562/6protižalovanejIntrumSlovakias.r.o.,
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48,
o zaplatenie 2.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice, sp. zn.
K3-17Csp/488/2022-50 z 23. júna 2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zaväzujúcom výroku I. ako aj v súvisiacich napadnutých
výrokoch III. a IV.

Priznáva žalobkyni proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom uvedeným
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie 955,50 eura (I.), v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.), žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov konania (výrok III.) a uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť súdny poplatok vo výške 57,- eur (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej nárok na zaplatenie 2.000,- eur
titulom primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona o ochrane
spotrebiteľa. Tvrdila, že žalovaná v postavení žalobkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
- okolie, sp. zn.14C/535/2016 sa voči žalobkyni (v uvedenom konaní v postavení žalovanej) domáhala
zaplatenia 4.069,06 eura s prísl. o ktorom uplatnenom nároku rozhodol Okresný súd Košice okolie
rozsudkom sp. zn. 14C/535/2016 z 3.9.2019 tak, že konanie do výšky 866,75 eura s prísl. zastavil

a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol o nároku žalovanej na náhradu trov konania voči
žalobkyni, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.12.2019.
Žalobkyňa uviedla, že s právnym predchodca žalovanej, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
uzavrela21.1.2013ZmluvuoposkytnutípôžičkyŠANCAč.5018353,nazákladektorejjejbolaschválená
pôžička vo výške 4.157,81 eura, ktorú mala splácať v pravidelných 37 mesačných splátkach po 155,08
eura. Vzhľadom na to, že svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky
riadne a včas porušila, žalovaná v pozícii veriteľa predmetného zmluvného vzťahu listom z 23.5.2013

„Vypovedaniezmluvy“,zmluvu vypovedalakudňu20.5.2013.VčastiIII.zmluvyoznačenej„Účelpoužitia
pôžičky“ bolo uvedené: „Podpisom zmluvy klient žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa
nasledujúcej špecifikácie jeho záväzky voči spoločnosti a záväzky voči D., E., kde spoločnosť vystupuje
ako správca: pod por. č. 1, ev. č.: XXXXXXX, divízia: Slovenská požičovňa, dátum uzavretia zmluvy24.5.2011, výška pohľadávky 2.539,39 eura, por. č. 2, ev. č.: XXXXXXX, divízia: Slovenská požičovňa,
dátum uzavretia zmluvy 20.1.2011, výška pohľadávky 1.618,42 eura.
Súd v konaní sp. zn.14C/535/2016 preskúmaním uzavretej zmluvy zistil, že žalobkyňa (v označenom

konaní v postavení žalovanej) spísala u právneho predchodcu žalovanej žiadosť o poskytnutie pôžičky
č. XXXXXXX F., ktorej účelom bola, ako je uvedené v bode III., úhrada záväzkov žalobkyne, ktoré mala
voči veriteľovi Slovenská požičovňa, a.s. Žalobkyňa dlhovala Slovenskej požičovni a.s. sumu 2.539,39
euranazáklade zmluvyč.XXXXXXXz24.5.2011asumu1.618,42euranazákladezmluvyč.XXXXXXX
z 20.1.2011. Za účelom zistenia skutkového stavu, nakoľko žalovaná (v označenom konaní v postavení

žalobkyne) neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala zmluvy, ktoré so žalobkyňou (v označenom
konaní v postavení žalovanej) uzavrela Slovenská požičovňa a.s., súd lustráciou v obchodnom registri
zistil, že spoločnosť Slovenská požičovňa a.s., zanikla výmazom z obchodného registra dňa 31.12.2005,
t.z. mal za preukázané, že žalobkyňa dlhy zo zmlúv č. XXXXXXX a č. XXXXXXX uzavretých v
roku 2011 v skutočnosti mať nemohla. Považoval tak zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX F., z ktorej
žalovaná (v označenom konaní) odvodzovala svoj nárok, podľa ustanovení § 3, § 37, § 39 Občianskeho

zákonníka za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom. Podľa § 457 OZ, ak
je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal. Nakoľko súd považoval zmluvu o pôžičke za absolútne neplatnú, žalovanej (žalobkyni
v označenom konaní) tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právny predchodca
žalovanej sa o tom, kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške, dozvedel dňa 23.5.2013, kedy

vyzval žalobkyňu (v označenom konaní v postavení žalovanej) na jednorazové uhradenie všetkých
splátok. Dňom nasledujúcim po tomto dni, teda 24.5.2013, začala plynúť subjektívna premlčacia doba na
uplatnenie nároku žalovanou súdnou cestou titulom bezdôvodného obohatenia. Táto premlčacia doba
uplynula dňom 24.5.2015, žalovaná (v označenom konaní v postavení žalobkyne) však podala žalobu
na súde až dňa 18.5.2016, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, a preto súd žalobu zamietol.

Žalobkyňa v žalobe dôvodila, že spĺňa podmienky na uplatnenie práva podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoOS). Tvrdila, že si
uplatňuje nárok z porušenia práva alebo povinnosti vyplývajúci z veci vedenej na Okresnom súde Košice
- okolie, sp. zn. 14C/535/2016, v ktorom v dôsledku procesnej obrany uplatnenej ňou ako žalovanou,
kde bola žaloba žalovanej (v označenom konaní v procesnom postavení žalobkyne) zamietnutá. K

zamietnutiu žaloby došlo až po tom, čo žalobkyňa poukázala na neplatnosť zmluvy o úvere a zároveň
vzniesla námietku premlčania. Žalovaná (žalobkyňa v pôvodnom konaní) sa uplatňovaným nárokom
na súde bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne, konala tak v rozpore s dobrými mravmi, zákaz
takéhoto konania vyplýva i z § 4 ods. 8 ZoOS. K výške finančného zadosťučinenia uviedla, že musí byť
proporcionálne k zistenému porušeniu povinnosti dodávateľa a sumu 2.000,- eur (cca 30 % žalovanou

neoprávnene požadovanej sumy) mala za správne proporcionálne uplatnenú.
Žalovaná nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznala. Argumentovala, že na uplatnenie nároku
titulom primeraného finančného zadosťučinenia nebola splnená ani jedna zákonná podmienka uvedená
v § 3 ods. 5 tretia veta ZoOS. Poukázala na to, že v konaní 14C/535/2016 súd ňou podanú
žalobu zamietol pre vznesenú námietku premlčania, dôvodom zamietnutia žaloby nebola nedôvodnosť

uplatňovaného plnenia. Súd v danom spore mal za preukázané, že vznikol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia (odsek 25. rozsudku Okresného súdu Košice - okolie 14C/535/2016 z
3.9.2019). Namietla nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne na uplatnenie nároku na primerané
finančné zadosťučinenie, nakoľko predpokladom priznania finančného zadosťučinenia je úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom, napríklad nárok na náhradu škody, na

vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej
podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14. septembra 2016).
Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 3 ods. 3 a § 3 ods. 5 ZoOS,.
Konštatoval, že v konaní sp. zn. 14C/535/2016 sa žalobkyňa proti uplatnenému nároku aktívne bránila

a v konaní uspela, keďže súd dospel v rozsudku k záveru o absolútnej neplatnosti spotrebiteľskej
zmluvy, z ktorej žalobkyňa odvodzovala svoj nárok, a to s poukazom na § 3 § 37 a § 39 OZ. Súd si osvojil
tvrdenia a argumentáciu žalobkyne a námietku žalovanej o nesplnení podmienok úspešného uplatnenia
porušenia spotrebiteľských práv spotrebiteľom - žalobkyňou považoval za nedôvodnú. Nepovažoval za
dôležité, či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, ale dôležité je, či úspešne uplatnil

porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda pokiaľ sa spotrebitelia ako žalovaní v konaní úspešne
bránili tým, že dodávateľ porušil ich spotrebiteľské práva a z toho dôvodu bola žaloba zamietnutá, tak
potom možno konštatovať, že spotrebitelia úspešne uplatnili svoje spotrebiteľské práva. Súd zmluvu o
pôžičke, z ktorej žalovaná (v označenom konaní 14C/535/2016 v pozícii žalobkyne) odvodzovala svojnárok, posúdil v zmysle § 3, § 37 a § 39 OZ za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a
so zákonom.
Ďalej súd dôvodil, že napriek neplatnej zmluve o úvere sa žalovaná v konaní vedenom na Okresnom

súde Košice – okolie pod sp. zn. 14C/535/2016 domáhala zaplatenia sumy 4.069,06 eura s prísl. z
neplatného právneho úkonu, teda na úkor žalobkyne sa snažila bezdôvodne obohatiť, čo nemožno
hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi, súd poukázal na rozhodnutia vyšších súdnych autorít:
uznesenie NS SR 3Cdo/31/2020 z 25.5.2022, rozhodnutie NS SR vo veci 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019.
Námietku žalovanej týkajúcu sa spochybnenia aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tomto spore,

mal za nedôvodnú. V pôvodnej veci sa aj napriek konštatovaniu premlčania dodávateľom/žalovanou
uplatneného nároku súd zaoberal (a to s ohľadom na to, aby sa jeho závery premietli do výroku
rozsudku) náležitosťami zmluvy a zmluvnými podmienkami. Zistil, že pre absenciu niektorých zmluvných
náležitostí bolo možné považovať úver za bezúročný a bezpoplatkový, preto aj vzala žalovaná (v
procesnom postavení žalobkyne v konaní 14C/535/2016) žalobu čiastočne späť. Avšak za dôležité mal,
že bol prijatý záver o tom, či žalobný nárok dodávateľa voči spotrebiteľovi na zaplatenie žalovanej sumy

existoval alebo nie, pretože primárne nebola posudzovaná námietka premlčania. Súd dospel k záveru
o absolútnej neplatnosti zmluvy, na základe ktorej bol uplatnený žalovaný nárok. Za tejto procesnej
situácie, ktorá nastala v konaní Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 14C/535/2016, boli preukázané
žalobkyňou ako spotrebiteľom podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa
§ 3 ods. 5 ZoOS, keď boli zistené okolnosti porušenia práva alebo povinnosti ustanovené v ZoOS a OZ.

Spotrebiteľ nedosiahol úspech v pôvodnom spore len procesnou obranou vo forme vznesenej námietky
premlčania, ktorá by bola základom pre rozhodnutie súdu o zamietnutí nároku pre jeho neuplatnenie
včas. Žaloba bola zamietnutá pre nedôvodnosť uplatňovaného plnenia. V konaní 14C/535/2016 bola
žalovaná aktívne vecne legitimovanou stranou a vzhľadom na uvedené je pasívne vecne legitimovaná
v danom/tomto konaní.

Súd mal za to, že jeho povinnosťou bolo zohľadniť výsledky vykonaného dokazovania, všetko, čo v
konaní vyšlo najavo vrátane toho, čo k uplatnenému nároku uviedli strany sporu. Žalobkyňa uplatnila
čiastku, ktorú kvantifikovala sumou 2.000,- eur s konštatovaním, že ide o sumu primeranú vzhľadom na
to, že ide o sumu 30 % zo sumy, o ktorú by sa žalovaná bola obohatila. Súd vychádzal zo závažnosti
porušených práv, z povinností, z okolností tak na strane žalobkyne ako aj žalovanej a z okolností,

za ktorých došlo k porušeniu práv a povinností. Súd zohľadnil skutočnosť, že inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemá slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej
majetkovej škody, ale má zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.
V konaní 14C/535/2016 bolo preukázané, že právny predchodca žalovanej neposkytol žalobkyni na
základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky F. G. XXXXXXX z 21.1.2013 žiadne finančné prostriedky (tie

mali byť započítané na úhradu záväzkov žalobkyne), a preto argumentácia žalovanej o tom, že
žalobkyňa jej požičanú sumu nevrátila, nie je na mieste a to v kontexte zistení, ktoré v konaní
14C/535/2016 vyšli najavo. Žalovaná nepreukázala žiadnym listinným dôkazom, že žalobkyňa ku dňu
podpisu predmetnej zmluvy dlhovala spoločnosti Consumer finance holding a.s. resp. VÚB, a.s., resp.
spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., ktorá zanikla výmazom z obchodného registra ešte dňa

31.12.2005, sumy 2.539,39 eura a 1.618,42 eura. Celý proces poskytnutia pôžičky bol tak spochybnený,
samotná zmluva bola posúdená za týchto okolností ako absolútne neplatná. Tým, že žalovaná si
ako veriteľ vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľke uplatnila takýto nárok, vyvolalo u nej psychické
napätie súvisiace so stavom neistoty a obavy, ako skončí súdne konanie počas pomerne dlhej doby.
Žalobkyňa (v pozícii žalovanej v konaní 14 C/535/2016) zaplatila titulom neplatnej zmluvy žalovanej

(v pozícii žalobkyne v konaní 14C/535/2016) spolu sumu 955,50 eura (do podania žaloby 425,50
eura a počas súdneho konania 530,- eur, uvedené vyplynulo z písomných vyjadrení žalobkyne v konaní
14C/535/2016) s týmito finančnými prostriedkami nemohla disponovať po dlhú dobu, ovplyvnilo to jej
majetkovú a sociálnu situáciu v konkrétnom čase. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval sumu
955,50 eura za primeranú, ktorá zodpovedá svojmu účelu, a túto sumu priznal žalobkyni ako primerané

finančné zadosťučinenie. V prevyšujúcej časti, čo do sumy 1.044,50 eura žalobu zamietol.
Zaviazal žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 6 % z priznanej sumy 955,50 eura, čo
predstavuje 57,- eur, pretože v tomto konaní nemala úspech, a preto poplatková povinnosť prešla na
žalovanú.
O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov vo

výške 100 % účelne vynaložených trov konania. Vo vzťahu k výroku o trovách konania poukázal súd na
použitie čl. 4 CSP - princípu racionálneho zákonodarcu, v zmysle ktorého môže súd priznať náhradu
trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške.
Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo bol aj prípad prejednávanej veci.3. Včas podaným odvolaním napadla rozsudok žalovaná uvedúc, že sa odvoláva proti výroku II., ktorým
súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, súvisiacemu výroku III. o trovách konania a v nadväzujúcemu

výroku IV. o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby, uplatniac odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. h/ CSP. Odvolacím petitom navrhla, aby odvolací súd na základe § 388 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a priznal jej
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa žalovanej rozhodnutie súdu
prvej inštancie nie je správne. V prejednávanej veci podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva

alebo povinnosti žalobkyňou nebola splnená, keďže žalobkyňa neuplatnila žiaden konkrétny nárok z
porušenia práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľa, napr. nárok na náhradu škody, príp.
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd v konaní 14C/535/2016 žalobu zamietol pre vznesenú
námietku premlčania, dôvodom zamietnutia žaloby nebola nedôvodnosť ňou uplatňovaného plnenia.
Obrana žalobkyne (v uvedenom konaní v postavení žalovanej) spočívajúca vo vznesení námietky
premlčania v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky vedenom na Okresnom súde Košice - okolie

pod sp. zn. 14C/535/2016 nepredstavovala úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľom v zmysle
§ 3 ods. 5 tretia veta ZoOS pre účely priznania primeraného finančného zadosťučinenia, s čím sa
vysporiadal aj Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej praxi, in concreto ide o rozhodnutia NS SR sp.
zn. 6Cdo/389/2015 a. 6Cdo/127/2017. Tvrdila, že žalobkyni tak nevznikol nárok na primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 tretia veta ZoOS. Súd v spore vedenom pod sp. zn. 14C/535/2016

nárok neposudzoval podľa ZoSÚ, ale zamietol nárok pre absolútnu neplatnosť zmluvy ako nárok titulom
vydaniabezdôvodnéhoobohatenia.Vtakomprípadenebolasplnenáanidruhápodmienkanauplatnenie
nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia voči nej podľa § 3 ods. 5 tretia veta ZoOS, v
zmysle ktorej má spotrebiteľ v prípade úspešného uplatnenia porušenia jeho práv nárok na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zodpovedá. Žalobkyňa podľa žalovanej nie je v tomto konaní aktívne legitimovaná
na uplatnenie nároku titulom zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia keďže žiadne jej práva
akospotrebiteľauplatnenímpremlčanéhonárokuporušenéneboli,žalobkynitakvočinejnevznikolnárok
na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 tretia veta ZoOS.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie žalovanej uviedla, že si úspešne uplatnila porušenie práva
alebo povinnosti, teda splnila predpoklad pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie,
spotrebiteľ tak urobí i v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Poukázala
i na to, že ona ako spotrebiteľka nie je povinná preukazovať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože ZoOS
priznáva právo na finančné zadosťučinenie nielen v prípade vzniku ujmy, ale už aj vtedy, keď jej

ujma v nadväznosti na porušenie práva spotrebiteľa vzniknúť mohla. S priznanou výškou primeraného
finančného zadosťučinenia sa stotožnila. K námietke žalovanej o nesplnení podmienok žalobkyňou
na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia voči žalovanej podľa § 3 ods. 5
ZoOS uviedla, že zo ZoOS vyplýva len, že na úspešné uplatnenie tohto práva spotrebiteľa je potrebné
splniť podmienku úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej ZoOS ako aj

inýmiosobitnýmipredpismi,akonapríkladvprejednávanomprípade(aj)Občianskymzákonníkom.Preto
právoplatným skončením konania vo veci sp. zn. 14C/535/2016, bol naplnený predpoklad úspešného
uplatnenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovanej primerané finančné
zadosťučinenie. Poukázala v tej súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z
30.1.2019,v zmysle ktorého za judikovanie je potrebné považovať aj „obiter dictum“ rozhodnutia, teda

marginálne závery rozhodnutia súdu. V základnom konaní sp. zn. 14C/535/2016 súd zamietol žalobu
žalobkyne (v tomto konaní žalovanej) zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom zo záverov tohto rozhodnutia
nemožno vyvodiť iný záver než ten, že žalobkyňa bola v postavení žalovanej ako spotrebiteľa v
označenom konaní voči žalovanej (ako dodávateľovi, resp. jeho právnemu nástupcovi) úspešná. Preto
sú splnené predpoklady podľa tretej vety § 3 ods. 5 ZoOS. Aj keď súd v pôvodnom konaní žalobu

zamietol, z dôvodu že žalobkyňou uplatnený nárok bol premlčaný, zároveň konštatoval, že Zmluva o
poskytnutí pôžičky F. G. XXXXXXX z 21.1.2013, je v zmysle § 3, § 37, § 39 OZ absolútne neplatná pre jej
rozpor s dobrými mravmi, zákonom a pre neurčitosť i nezrozumiteľnosť. Na a základe vyššieuvedeného
žiadala potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd na základe odvolania žalovanej podaného včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolaciehopojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z
hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolaním, žalovaná uviedla, že napáda výrok II. rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, avšak z odvolacieho petitu a z odôvodnenia podaného odvolania nesporne vyplýva a odvolací
súd zistil, že odvolanie žalovanej smeruje proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým jej súd
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 955,50 eura primeraného finančného zadosťučinenia, a nesprávnosť

práve tohto výroku I. žalovaná/odvolateľka v podanom odvolaní namietala. Žalovaná/odvolateľka
nesprávne v úvode odvolania označila, že napáda výrok II. rozsudku, pretože o.i. je tento výrok II. na jej
prospech keďže ním súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Odvolací súd teda vychádzal z obsahu
odvolania (§124 ods. 1 CSP) a preskúmaval správnosť zaväzujúceho výroku I. a súvisiacich výrokov
III. a IV. napadnutého rozsudku.
Výrok II. rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, tak nebol predmetom odvolacieho

prieskumu nadobudol právoplatnosť.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie ktorým súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 955,50 eura titulom primeraného finančného
zadosťučinenia a súvisiace výroky III. a IV. o trovách konania a o povinnosti uloženej žalovanej zaplatiť

súdny poplatok 57,- eur.

9. Rozsudok je vo výrokoch I., III. a IV. vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle a § 387 ods. 1
CSP v tomto rozsahu potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený 15. augusta 2024 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského
súdu v Košiciach č. dv. 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň
zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 9.8.2024.

11. Žalovaná/odvolateľka podala odvolanie s tým odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je
právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda

nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý však nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval
správny predpis, ktorý síce správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový
stav použil a teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a

povinnostiach strán.

12. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený.

13. Súd prvej inštancie na riadne a nesporne zistený skutkový stav aplikoval správne právne predpisy,

tieto i správne interpretoval a v skutkových okolnostiach posudzovanej veci vyvodil i správne právne
závery o právach a povinnostiach sporových strán. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú
aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho
konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie
námietky žalovanej nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu

napadnutého rozsudku.

14. Žalovaná vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakovala svoje námietky a argumenty
prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej
inštancie dôsledne vyporiadal aj s tým, prečo na ne neprihliadol.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o splnení všetkých zákonných
predpokladov pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni v zmysle § 3 ods. 5zákonač.250/2007Z.z. avzhodesosúdomprvejinštanciepovažujepriznanéfinančnézadosťučinenie
vo výške 955,50 eura za primerané s ohľadom na kritériá, ktoré súd zohľadnil pri určovaní tejto výšky.

16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k
vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré
aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky
žalovanej, keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej
odvolací súd uvádza nasledovné:

18. Odvolací súd posudzoval predmetný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, to vyplýva z § 53 (prechodné ustanovenia) zákona 108/2024

Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa uvádza, že vznik
právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1.7.2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú
podľa právnych predpisov účinných do 30.6.2024.

19.Predmetomkonaniabolnároknaprimeranéfinančnézadosťučinenie,vyplývajúciz§3ods.5zákona

č. 250/2007 Z.z., ktorý vzniká, ak sú splnené podmienky stanovené zákonom, a to: i/ spotrebiteľ uplatní
na súde porušenie práv alebo povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi, ii/ je úspešný.

20. V prejednávanej veci podstatou odvolacích námietok je tvrdenie žalovanej o nesplnení zákonných
podmienok pre priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni, tvrdiac, že žalobkyňa nepreukázala

úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti, keďže neuplatnila žiaden konkrétny nárok z
porušenia práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľa. Žalovaná/odvolateľka zároveň
namietala, že nie je subjektom, ktorý za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá, keďže
nekoncipovala návrh zmluvy a teda sa nedopustila porušenia práv žalobkyne.

21. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z., spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

22. Otázku úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia vysvetlil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach sp. zn.
6Cdo/389/2015 zo 14.9.2016 a sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019.

23. V rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo/389/2015 zo 14.9.2016 Najvyšší súd SR v súvislosti s § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z.z. uviedol, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanoveniatrebarozumieťúspešnéuplatneniekonkrétnehonárokuzporušeniaprávaalebopovinnosti,
napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj určenie neprijateľnosti
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

24. V rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019 Najvyšší súd SR nadviazal na vyššie uvedené
závery a zároveň sa zaoberal otázkou, či je možné priznať primerané finančné zadosťučinenie
spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. bez toho, aby bola v konaní preukázaná
existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej
zmluvy. Uviedol, že § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak

funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči
spotrebiteľovi. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie

vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia právaalebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej

zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní
tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody
(bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá
problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu
druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide

o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení
výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Je preto
vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah
finančného zadosťučinenia.

25. Vychádzajúc z vyššieoznačených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR odvolací súd konštatuje, že

možno priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. bez toho, aby bola v konaní preukázaná konkrétna ujma, či už materiálna alebo nemateriálna
(morálna)abeztoho,abyspotrebiteľmuselpreukazovaťvýškuvzniknutejujmy.Jedinoupodmienkoupre
priznanie finančného zadosťučinenia je iba to, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, tak, ako bolo vysvetlené vyššie.

26. Odvolací súd má za to, že v súdenej veci žalobkyňa ako spotrebiteľ úspešne uplatnila porušenia
práva, keďže žalovaná v konaní 14C/535/2016 neúspešne, na základe absolútne neplatnej zmluvy
uplatnila voči žalobkyni nárok na zaplatenie 4.069,06 eura pričom ani nepreukázala, že by na základe
zmluvy o poskytnutí pôžičky ŠANCA bol jej právny predchodca žalobkyni reálne akékoľvek finančné

prostriedky poskytol, keďže tieto mali byť započítané na úhradu záväzkov žalobkyne, ktoré záväzky
žalovaná ani nepreukázala, že by ku dňu podpisu zmluvy žalobkyňa bola mala, na základe uvedeného
ani nemožno mať za opodstatnenú argumentácia žalovanej, že mu žalobkyňa požičanú sumu nevrátila.
Žalobkyňa pritom reálne na základe neplatnej zmluvy zaplatia sumu 955,50 eura. Nezakladá sa
na pravde tvrdenie žalovanej, že ňou uplatnený nárok bol zamietnutý len z dôvodov žalobkyňou

vznesenej námietky premlčania. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalovanej, že žalobkyňa
nepreukázala úspešné uplatnenie porušenia práva tvrdiac pri tom, že z procesnej obrany žalobkyne
v pozícii žalovanej spotrebiteľky v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky sp. zn. 14C/535/2016-70
z 3.9.2019 ktorý bol vedený na Okresnom súde Košice – okolie vyplynulo, že sa bránila iba vznesením
námietky premlčania, a teda že žiadne práva žalobkyne ako spotrebiteľky neboli porušené.

27. V rozsudku Najvyššieho súdu SR z 24.8.2022, sp. zn. 7 Cdo 80/2020, ktorý bol publikovaný v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR 4/2022 pod č. 47 dovolací súd potvrdil správnosť
odvolacím súdom zvolenej interpretácie ustanovenia § 3 ods. 5 ostatná veta zákona č. 250/2007 Z.z.,
ktorý uviedol, že: „Úspešné uplatnenie na súde zo strany spotrebiteľa, ktoré je predpokladom priznania

finančného zadosťučinenia, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vykladať reštriktívne len na spory,
kedy spotrebiteľ je v pozícií žalobcu, resp. v rámci konania ako žalovaný podá protižalobu. Naopak v
tomto prípade je nutné vychádzať z teleologického výkladu právnej normy, a to s poukazom na cieľ, ktorý
chcel zákonodarca dosiahnuť, ktorým nepochybne bola širšia ochrana spotrebiteľa, ktorý má pozíciu
slabšej strany. Z tohto dôvodu je nutné predmetné ustanovenie vykladať tak, že aj v prípade úspešnej

obrany svojich práv, ktoré je výsledkom obrany žalovaného v konaní, v ktorom bol v pozícií žalovaného,
možno subsumovať pod pojem úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Z tohto dôvodu ani táto odvolacia námietka
nebola odvolacím súdom posúdená ako dôvodná“.

28. V danej veci žalobkyňa úspešné uplatnenie porušenia jej práv a povinností žalovanou preukázala
rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 14C/535/2016-70 z 3.9.2019, kde vystupovala v
pozícii žalovanej. Aj keď súd v pôvodnom konaní (v ktorom strany vystupovali v opačných procesných
pozíciách žalobkyňa ako žalovaná a žalovaná ako žalobkyňa) zamietol žalobu, z dôvodu že žalobkyňou
uplatnený nárok bol premlčaný, zároveň konštatoval, že Zmluva o poskytnutí pôžičky F. G. XXXXXXX

z 21.1.2013, je v zmysle § 3, § 37, § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná pre jej rozpor
s dobrými mravmi, zákonom a pre neurčitosť i nezrozumiteľnosť. Žaloba bola teda zamietnutá pre
nedôvodnosť uplatňovaného plnenia.29. Napriek neplatnej zmluve o pôžičke sa žalovaná vo veci 14C/535/2016 Okresného súdu Košice
- okolie domáhala zaplatenia nemalej finančnej čiastky z neplatného právneho úkonu, teda na úkor
žalobkyne sa snažila bezdôvodne obohatiť, čo nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými

mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.
Nie je teda náležitá odvolacia námietka žalovanej, že žiadne práva žalobkyne ako spotrebiteľky neboli
porušené a odvolací súd má za to, že žalobkyňa preukázala naplnenie prvého predpokladu priznania
primeraného finančného zadosťučinenia, keď preukázala, že na súde úspešne uplatnila porušenie práva
alebo povinnosti ustanoveného v zákone č. 250/2007 Z.z.

30. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalovanej, že nie je subjektom, ktorý za porušenie práva
alebo povinnosti zodpovedá, keďže nekoncipovala návrh zmluvy a teda sa nedopustila porušenia práv
žalobkyne, odvolací súd opätovne poukazuje na rozhodnutie NS SR z 24. augusta 2022, sp. zn. 7 Cdo
80/2020, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022 pod č. XX,
vzmyslektoréhoplatí,že„zodpovednýmsubjektom,odktoréhojemožnépožadovaťprimeranéfinančné

zadosťučinenievzmysle§3ods.5tretiavetazákonač.250/2007Z.z.nemusíbyťibajednazosporových
strán v súdnom konaní, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný“.

31. Žalobkyňou v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky (vedenom na Okresnom súde Košice - okolie
sp. zn. 14C/535/2016) bola práve tunajšia žalovaná, žalobkyňa v tomto aktuálnom spore (v pozícii

žalovanej v spore o zaplatenie pohľadávky) úspešne uplatnila obranu voči porušeniu jej práva
ako spotrebiteľa, základ nároku je teda daný. Aj napriek tej skutočnosti, že žalovaná nekoncipovala
zmluvu, neplatnosť ktorej bola vyslovená v spore vedenom na Okresnom súde Košice - okolie sp.
zn. 14C/535/2016, bola to práve žalovaná, ktorá sa chcela na základe neplatnej zmluvy o pôžičke
bezdôvodne na úkor žalobkyne obohatiť. Keďže žalovaná bola aktívne vecne legitimovaná v konaní

14C/535/2016, je pasívne vecne legitimovaná v tomto konaní. Žalobkyňou v spore o zaplatenie peňažnej
pohľadávky bola práve žalovaná, ktorá svoju aktívnu legitimáciu odvodzovala zo zmluvy o postúpení
pohľadávky, na základe tejto zmluvy však na ňu boli prevedené nielen práva ale aj povinnosti zo
zmluvného vzťahu medzi jej právnym predchodcom a žalobkyňou (dlžníčkou a spotrebiteľkou).

32. Žalovaná tým, že na ňu bola postúpená pohľadávka zo zmluvy, ohľadne ktorej bola vyslovená
neplatnosť, porušila svoje povinnosti, ktoré jej ustanovuje osobitný predpis, keď nárok z neplatnej
zmluvy, t.z. neexistujúcu a neopodstatnenú pohľadávku následne uplatnila voči spotrebiteľke súdnou
cestou.

33. V okolnostiach pôvodnej veci (14C/535/2016) nosné dôvody neúspechu žalovanej ako veriteľa
(postupníka) a tým aj úspechu žalobkyne ako dlžníka (spotrebiteľa) spočívali v absolútnej neplatnosti
Zmluvy o poskytnutí pôžičky F. G. XXXXXXX dňa 21.1.2013 uzavretej medzi právnym predchodcom
žalovanej ako veriteľom a žalobkyňou ako spotrebiteľkou a jej rozporu s § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z.z. a § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, preto v danom prípade určenie zodpovednosti

žalovanej za porušenie povinnosti ustanovenej osobitnými predpismi v súvislosti s nárokom žalobkyne
na primerané finančné zadosťučinenie neodporuje zneniu zákonnej dikcie § 3 ods. 5 ostatná veta
zákona č. 250/2007 Z.z. Žalobkyni vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanej.

34. Pokiaľ ide o výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd sa s

úvahou súdu prvej inštancie ohľadne určenej výšky prisúdeného finančného zadosťučinenia (955,50
eura) žalobkyni stotožňuje, má za to, že je v súlade s požiadavkou primeranosti. Žalobkyňa v
konaní 14C/535/2016 zaplatila titulom neplatnej zmluvy žalovanej spolu 955,50 eura (425,50 eura
do podania žaloby sumu a 530,- eur počas súdneho konania), s ktorými finančnými prostriedkami
nemohla disponovať po dlhú dobu, ovplyvnilo to jej majetkovú a sociálnu situáciu v konkrétnom čase.

Priznanúsumuprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia 955,50eurajemožnépovažovaťzaprimeranú,
zodpovedajúcu svoju účelu.

35. Odvolateľka odvolaním napadla i súvisiace výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie
o trovách konania a o uloženej povinnosti zaplatiť súdny poplatok, napadnutie ktorých však osobitne

neodôvodnila. Odôvodnenie týchto výrokov súdom prvej inštancie je v celom rozsahu správne, v súlade
so zákonom.36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku a v súvisiacich
napadnutých výrokoch III. a IV. v zmysle § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní
úspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy
odvolacieho konania úspešnej žalobkyni v plnom rozsahu. Odvolací súd nevzhliadol dôvody osobitného
zreteľa na aplikáciu § 257 CSP.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).