Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/115/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123343531
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:6123343531.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, 821 90 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť
Ružinov, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX/XX, XXX XX E., právne zastúpený
JUDr. Martina Čelková, advokátka, IČO: 37 938 754, o zaplatenie 17.644,05 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17627,78 Eur spolu s úrokom z úveru vo výške 2789,87
Eur, kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 195,62 Eur, a úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 17627,78 Eur od 13.9.2022 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných

splátkach vo výške 500,- Eur, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, prvýkrát počnúc
mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne tento rozsudok právoplatnosť, pod hrozbou
straty výhody splátok s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých
rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou na Okresný súd Banská Bystrica ako príslušnému súdu v rámci
upomínacieho konania, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 17644,05 Eur,
kapitalizovaný úrok vo výške 2789,87 Eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 195,62 Eur a úrok
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17627,79 Eur od 13.09.2022 do zaplatenia a zároveň, aby
súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

2. Predmetnú žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (OPT Banka Slovensko, a.s.)
uzatvoril so žalovaným dňa 06.12.2019 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému úver
vo výške 20000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v pravidelných 84-och mesačných splátkach
po 318,75 Eur s tým, že posledná splátka bude vo výške 318,16 Eur. Výška úrokovej sadzby bola
dohodnutá na 8,70% ročne, RPMN vo výške 9,06% ročne, priemerná RPMN bola 8% a celkové náklady
spotrebiteľa predstavovali sumu 26774,41 Eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 6.1.2020
a splatnosť poslednej splátky k 6.12.2026. Žalobca má za to, že predmetná zmluva spĺňa všetky

náležitosti zmluvy o úvere ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný sa omeškal s úhradou
jednotlivých splátok, preto ho právny predchodca žalobcu vyzval na úhradu dlžnej sumy a postupom
podľa § 53 ods. 9 OZ ho upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva
na vyhlásenie mimoriadne splatnosti úveru. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úverupo dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť
uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadne splatnosti úveru, následne ku dňu 27.6.2021 vyhlásil právny
predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala

sumu 20629,54 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 17627,79 Eur, z úroku z omeškania vo výške
2789,87 Eur, z úroku z omeškania vo výške 195,62 Eur a z poplatkov vo výške 16,26 Eur. Vo vzťahu
k úroku z omeškania, žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5% ročne, čo zodpovedá § 3 ods.1
vyhlášky č. 87/1995 Z.z., pričom tieto úroky si uplatňuje od 13.9.2022, t.j. od dňa nasledujúceho po
postúpení pohľadávky.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere- F. EXPRES
úver č. XX/XXXX/XXXXXXXXX zo dňa 6.12.2019, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere, informácie o RPMN a priemernej RPMN, žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, výpis
z úverového účtu žalovaného, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.9.2022 s doručenkou,
pokus o zmier zo dňa 8.6.2023 s podacím hárkom, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2022

s prílohami, vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 27.6.2021 s doručenkou, úverové podmienky
OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo, Sadzobník pre
fyzické osoby- občanov, posledná výzva pred zosplatnením zo dňa 12.5.2021 s doručenkou.

4. Upomínací súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 20.7.2023, aby ozrejmil súdu, na základe ktorej

nesplnenej splátky žalovaného sa stal zročný celý dlh, na čo žalobca uviedol, že posledná úhrada
žalovaného bola dňa 8.2.2021, preto výzvou zo dňa 12.5.2021 upozornil právny predchodca žalobcu
žalovaného na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru podľa §565 OZ. K uplatneniu práva podľa §
565 OZ došlo dňa 27.6.2021 a to pre nezaplatenie splátky, splatnej dňa 6.3.2021 so zaplatením ktorej
bol žalovaný v čase uplatnenia práva v omeškaní viac ako 3 mesiace.

5. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci, vedenej pod sp.zn.39Up/1099/2023, dňa 14.8.2023
platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 17644,05 Eur, kapitalizovaného úroku
vo výške 2789,87 Eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 195,62 Eur a úroku z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 17627,79 Eur od 13.09.2022 do zaplatenia a zároveň zaviazal žalovaného

na náhradu trov konania vo výške 1787,05 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia platobného rozkazu
alebo aby v uvedenej lehote podal odpor.

6. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý
odôvodnil tým, že žalovaný považuje žalobcom poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a to

z dôvodu absencie náležitosti úverovej zmluvy a to úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru podľa §
9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj absencie odplaty podľa osobitných predpisov podľa
§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom absencia uvedených náležitosti má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že navrhuje pokračovať v konaní. Čo sa týka
skutočností uvedených žalovaným, žalobca konštatoval, že k namietanej absencii náležitosti v podobe
výšky odplaty, z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. táto náležitosť nevyplýva. Konštatoval,
že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti ako aj náležitosť úrokovej sadzby, preto žalobca navrhol,
aby súd žalobe vyhovel.

8. Súd vyzval žalobcu, aby preukázal, ako skúmal bonitu žalovaného podľa § 7 zákona č. 129/2010
Z.z.. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním, v ktorom uviedol, že záväzky žalovaného overil
dopytom do úverového registra, z ktorého zistil, že žalovaný mal v čase podania žiadosti o úver ďalšie
2 úverové vzťahy a to povolený debet na bežnom účte s mesačnou splátkou vo výške 9,45 Eur

predstavujúcou 3% z využitého úverového rámca vo výške 315,- Eur a úver na stavebné sporenie
s mesačnou splátkou vo výške 315,- Eur. Výsledky z tejto lustrácie žalobca predložil. V rámci výpočtu
limitu ukazovateľa schopnosti splácať, vychádzal veriteľ z úverového zaťaženia žalovaného v sume
643,20 Eur. Následne žalovaný poukázal na to, že žalovaný deklaroval v žiadosti o úver zamestnanie
u zamestnávateľa Emision Solutions na dobu neurčitú od 09/2017 s príjmom vo výške 2000,- Eur. Veriteľ

tentopríjemoverilnazákladepracovnejzmluvy,zktorejvyplývapríjemvsume2254,-Eurakoajvýpisom
z účtu, z ktorého je zrejmé, že žalovanému bol zasielaný príjem za október 2019 vo výške 2882,04 Eur,
preto veriteľ akceptoval žalovaným deklarovaný príjem vo výške 2000,- Eur. Veriteľ vzal do úvahy aj
životné minimum spotrebiteľa vo výške 210,20 Eur, pričom na základe takéhoto posúdenia žalovanémuzostal dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru, o poskytnutie ktorého v tom čase žiadal.
Taktiež žalobca uviedol, že pri posudzovaní žiadosti bola v rámci mesačných nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb žiadateľa o úver braná do úvahy aj paušálna suma výdavkov vo výške

20% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa
a členov jeho domácnosti. Konštatoval, že veriteľ nie je povinný žiadať preukázanie konkrétnych
mesačných výdavkov, práve uvedené nie je realizované z dôvodu zachovania transparentnosti, nakoľko
spotrebiteľovi by postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity.

9. Žalovaný v duplike zo dňa 4.3.2024 uviedol, že naďalej namieta, že poskytnutý úver je bezúročný
a bezpoplatkový a to z ďalšieho dôvodu, t.j. pre absenciu predpokladov použitých pre výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný namietal,
že v osobitnom dokumente Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote
RPMN nie je uvedený matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN.
Žalovaný taktiež namietal, že vykonané zosplatnenie úveru bolo vykonané v rozpore so zákonnými

ustanoveniami, nakoľko žalobca upozornil žalovaného poslednou výzvou pred zosplatnením zo dňa
12.5.2021, že je v omeškaní so splácaním úveru viac ako 3 splátky vo výške 1301,88 Eur a vyzval
ho na úhradu najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy a upozornil ho, že pokiaľ nedôjde k úhrade,
bude úver vyhlásený za predčasne splatný. Následne dňa 27.6.2021 veriteľ úver zosplatnil. Žaloba na
výzvu upomínacieho súdu uviedol, že splátka, pre ktorú došlo k vyhláseniu úveru za predčasne splatný,

bola splátka splatná dňa 6.3.2021, pričom vo výzve zo dňa 12.5.2021 veriteľ oznámil dlžníkovi, že je
v omeškaní s úhradou splátky viac ako 3 mesiace, teda uvedená výzva nebola pravdivá a uviedla dlžníka
do omylu jednak v dĺžke omeškania, počte splátok v omeškaní ako aj o výške dlhu. Žalovaný poukázal
na to, že ani samotná výzva nie je dostatočne určitá, nakoľko ani matematickým výpočtom v prípade
štyroch omeškaných splátok by dlžná suma nepredstavovala sumu 1301,88 Eur ale iba sumu 1275,-

Eur. Na základe uvedeného, považoval žalovaný mimoriadne zosplatnenie úver za absolútne neplatný
právny úkon.

10. Žalobca v podaní zo dňa 9.4.2024 uviedol, že čo sa týka predpokladov použitých na výpočet RPMN
tieto sú upravené v § 19 a v prílohe zákona č. 129/2010 Z.z. a ich úlohou je určiť zložky, ktoré majú

byť zahrnuté v celkových nákladoch a zohľadnené pri výpočte RPMN a tiež zabezpečiť, aby RPMN
bola počítaná konzistentne. Žalobca konštatoval, že v predloženej zmluve sú uvedené všetky údaje,
vstupujúce do výpočtu RPMN, pričom nikde nie je uvedené, že sa vyžaduje aj uvedenie matematického
vzorca. V tejto súvislosti poukázal aj na Smernicu EP a Rady č.2008/48/ES z 23.4.2008, a preto je
potrebné uviesť iba jednotlivé veličiny do vzorca na výpočet RPMN. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj

na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19Co/128/2018 zo dňa 25.4.2019 ako aj na matematický
výpočet a jednotlivé náležitosti, ktoré do tohto vzorca vstupujú, pričom uvádza, že všetky tieto náležitosti
boli v zmluve uvedené. Čo sa týka namietanej neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia, žalobca poukázal
na ustanovenia § 53 ods. 9, § 565 OZ ako aj na čl. IX ods. 2 písm. b) zmluvy o úvere. Uviedol, že
pre platné mimoriadne zosplatnenie je potrebné, aby bola táto možnosť dohodnutá, aby bol dlžník

v omeškaní aspoň 3 mesačné splátky a aby bol dlžník na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva. Uvedené podmienky boli
podľa žalobcu v danej právnej veci splnené. Poukázal na to, že žiadny právny predpis neustanovuje
povinnosť postupcu špecifikovať v oznámení splátku, pre ktorú dochádza k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Krajského súdu v Nitre sp.zn. 12CoCsp/25/2021

z 8.2.2022, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6CoCsp/53/2021 z 18.1.2022. Žalobca má za to, že došlo
k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a to pre splátku, splatnú dňa 6.3.2021. Žalobca sa vyjadril
aj vo vzťahu k premlčaniu, pričom poukázal na uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022
a sp.zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022 ako aj na aktuálnu rozhodovaciu prax ( uznesenie Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 2CoCsp/18/2021 z 31.5.2021, sp.zn. 6CoCsp/12/2021 z 12.4.2021) a v tejto

súvislosti konštatoval, že nedošlo k premlčaniu žalovaného nároku. Žalobca na výzvu súdu zároveň
špecifikoval žalovanú pohľadávku a to tak, že istina predstavovala sumu 20000,- Eur, pričom žalovaný
z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 4201,61 Eur, ktorú žalobca započítal na úhradu
istiny v sume 2372,21 Eur, zmluvného úroku v sume 1829,2 Eur a úroku z omeškania v sume 0,14 Eur.
žalovaná pohľadávka tak predstavuje rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru a úhradami započítanými

na úhradu istiny v sume 2372,21 Eur. Poplatky vo výške 16,26 Eur boli žalovanému vyúčtované za
upomienky v zmysle čl. VII ods. 4 písm. a) zmluvy o úvere a Sadzobníka poplatkov na str. 24 a to za
upomienky zo dňa 16.2.2021 a 6.3.2021, každá v sume 8,13 Eur. Riadny úrok vo výške 2789,87 Eur
pozostávalzvyúčtovanéhoúrokuvsume4619,13Euraúhradžalovanéhonaúrokyvsume1829,26Eur.Úrok z omeškania bol vyčíslený v sume 195,62 Eur a na tento nárok boli započítané platby v sume 0,14
Eur. Neuhradený úrok z omeškania predstavuje sumu 195,62 Eur. Žalobca spolu s predmetný podaním
doložil súdu aj Cenník služieb pre obyvateľstvo.

11. Žalovaný v podaní zo dňa 24.4.2024 uviedol, že sa nestotožňuje s predbežným právnym posúdením
súdu, kde tento konštatoval, že veriteľ dostatočne skúmal bonitu žalovaného. Poukázal na to, že
žalovaný v tom čase žil a pracoval v C., kde sú zvýšené životné náklady, avšak veriteľ tieto skutočnosti
nezisťoval. Žalovaný namietal aj výpočty veriteľa, uvedené vo výzve 11.5.2021 a konštatoval, že v čase

tejto výzvy nebol žalovaný ani s jednou splátkou v omeškaní viac ako tri mesiace. Zároveň poukázal
na vyjadrenie žalobcu, ktorý na výzvu OS Banská Bystrica uviedol, že úver zosplatnil pre neuhradenie
splátky za marec 2021. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že výzva na úhradu v lehote
15 dní sa netýkala omeškanej splátky, s ktorou by bol žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace
a zároveň bol spotrebiteľ uvedený do omylu jednak v dĺžke omeškania, počte splátok v omeškaní ale
aj o výške dlhu. V závere žalovaný konštatoval, že z rozhodnutí najvyššej inštancie vyplýva, že výzva

pred zosplatnením nemôže byť zasielaná predčasne ,v čase keď spotrebiteľ ešte nie je v omeškaní so
žiadnou splátkou tri mesiace, ako to bolo v tomto prípade. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby
súd opätovne skúmal, či došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, riadnemu zaslaniu výzvy
a upovedomenia a následnému zosplatneniu do splátky najbližšie splatnej.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s vyššie uvedenými listinnými
dokladmi, predloženými stranami sporu, mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.12.2019 poskytol žalovanému finančné prostriedky
vo výške 20.000,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal veriteľovi splatiť v 84 splátkach vo výške 318,16 Eur
mesačne, pričom tieto splátky boli anuitné, ktorých rozvrhnutie na splátku istinu a úroku bolo uvedené

v čl VI úverovej zmluvy. Výška úroku bola dohodnutá vo výške 8,70% ročne, RPMN vo výške 9,06%,
celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal veriteľovi zaplatiť sumu 26774,41 Eur. Konečná splatnosť
úveru bola stanovená na 6.12.2026. Zo štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXXXX sú zrejmé totožné informácie ako zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň
z tohto dokumentu je zrejmé, že priemerná hodnota RPMN bola v tom čase vo výške 8%. Tieto

informácie boli žalovaným podpísané. Žalovaným bol podpísaný aj dokument označený ako informácia
o RPMN a priemernej hodnote RPMN, kde sú uvedené celkové náklady spotrebiteľa, tento dokument
obsahu údaje o výške úveru, období splatnosti, počte splátok, úrokovej sadzbe, výške mesačnej splátky,
poplatku za spracovanie úveru, poplatku za poistenie. Tieto údaje sú obsiahnuté aj v zmluve o úvere.
Čl. IX bod 1 písm. a) v spojení s bodom 2 písm. b) a c) tohto článku zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovala aj dohodu o možnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru v prípade omeškania sa dlžníka
o viac ako 3 mesiace so zaplatením splátky za súčasného upozornenia dlžníka v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva.

13. Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný v prospech právneho

predchodcu žalobcu uhradil sumu 4201,61 Eur, z toho suma 2372,21 eur bola právnym predchodcom
žalobcu započítaná na úhradu istiny a suma 1829,26 Eur bola právnym predchodcom žalobcu
započítaná na úhradu úroku a suma 0,14 Eur bola započítaná na úhradu úroku z omeškania.

14. V liste označenom ako Posledná výzva pred zosplatnením zo dňa 12.5.2021 veriteľ oznámil

žalovanému, že mešká so splácaním úveru viac ako 3 mesiace, ktorá k 11.5.2021 predstavovala sumu
1301,88 Eur a na úhradu ktorej vyzval žalovaného v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň
žalovaného poučil o možnosti mimoriadneho zosplatnenia. Žalovanému bola predmetná zásielka
doručovaná na adresu trvalého pobytu, avšak žalovaný si ju neprevzal v odbernej lehote. Následne
v podaní označenom ako vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 27.6.2021 veriteľ oznámil

dlžníkovi, že k 26.6.2021 dlžná suma predstavuje 1632,72 Eur a po 10 dňoch odo dňa doručenia tejto
výzvy nastáva predčasná splatnosť celého úveru, a teda istiny vo výške 17627,79 Eur, úrokov vo výške
811,09 EUR, úrokov z omeškania vo výške 7,71 Eur a poplatkov vo výške 16,26 Eur. Predmetný list bol
žalovanému doručovaný, avšak tento si ho neprevzal v odbernej lehote. Po vyhlásení mimoriadneho
zosplatnenia úveru veriteľ postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky.

15. Z predložených listinných dokladov, ktoré žalobca predložil na výzvu súdu, ako bola zo strany veriteľa
zisťovaná bonita žalovaného je zrejmé, že príjem žalovaného bol minimálne vo výške 2000,- Eur, ktorúžalovaný deklaroval v žiadosti o úver a uvedená skutočnosť bola preukázaná žalovaným veriteľovi aj
pracovnou zmluvou žalovaného a výpisom z jeho účtu. Z lustrácie v registri bankových informácií je
zrejmé, že výdavky žalovaného pre iné finančné inštitúcie boli v sume 630,- Eur a žalovaný bol ženatý,

bezdetný a žil u rodičov.

16. Takto ustálený skutkový stav súd právne posúdil tak, že na vec aplikoval nasledovné zákonné
ustanovenia:

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

26. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

27. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.28. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

29. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Súd na vec aplikoval ustanovenia predmetného zákona v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 06.12.2019 (ďalej len ako „zákon č.

129/2010 Z.z.“).

30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na

platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom
je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;

31. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

32. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť

úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)

33. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová„spotrebiteľskýúver“vpríslušnomgramatickom
tvare.

34. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veri0teľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,

d)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

g)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
h)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,i)výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné

transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných
prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

o)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
s)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v)názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

35. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

36. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti

splácania úverov.

37. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.39. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

40. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom
a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom

spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.

41. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože

ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy
ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

42. Uzatvorená zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti
citovaného zákona (§1 ods. 3 zákona). Právny predchodca žalobcu bol právnickou osobou, ktorá v rámci
predmetu svojho podnikania poskytovala spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je
fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý spotrebiteľský úver. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami

sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák.
č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 1
a 2 zák. č. 129/2010 Z.z.

43. Súd teda podrobil súdnemu prieskumu príslušnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a dospel k záveru,

že nenastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 ani podľa § 11 ods.
2 citovaného zákona. Zmluva má totiž písomnú formu, obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré sú
vymenované v § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, je v nej uvedená správna výška RPMN a úver
bol poskytnutý bezhotovostne, v zmluve sú uvedené všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutého úveru alebo s ním súvisia a RPMN nepresahuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá

predstavovala dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN s poukazom na § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z.

44. Žalovaný vo svojej procesnej obrane namietal, že predmetná zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu,
resp. podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie a časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky

úrokovej sadzby (§9 ods.2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.), odplatu podľa osobitných predpisov (§9
ods.2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.), predpoklady pre výpočet RPMN (§9 ods.2 písm. k) zákona č.
129/2010Z.z.).Vtejtosúvislostitunajšísúdpoukazujenačl.IIbod1zmluvyospotrebiteľskomúvere,kde
je konkrétne uvedená výška úrokovej sadzby 8,7% ročne a zároveň v predmetnom článku sú uvedené
aj podmienky, za ktorých uvedená sadzba sa uplatňuje, taktiež je uvedené, že ak dôjde k porušeniu

stanovených podmienok, tak úrokovú sadzbu je banka oprávnená zvýšiť o 1%, o čo písomne informuje
dlžníka. Súd má za to, že uvedené zmluvné ustanovenie je jasné, zrozumiteľné a nespôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Dojednaná výška úrokovej sadzby
nebola v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko banky poskytovali úvery za obdobných podmienok, t.j. na
obdobie dlhšie ako 5 rokov v danom období vo výške 7,3% ročne. Vo vzťahu k náležitosti uvedenia

odplaty podľa osobitných predpisov, podľa zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
táto náležitosť nebola vymienená v ustanovení § 9 ods. 2, preto predmetnú námietku súd vyhodnotil
ako nedôvodnú. Čo sa týka námietky, že predmetná zmluva neobsahovala náležitosti, z ktorých bola
vypočítaná RPMN a tiež, že táto neobsahovala matematický výpočet RPMN, ani s uvedenou námietkou
sa súd nestotožnil, nakoľko čl. II bod 2 zmluvy o úvere je uvedená výška RPMN, taktiež sú v tomto

ustanovení bližšie vysvetlené predpoklady, z ktorých veriteľ vychádzal pri jej výpočte a taktiež zmluva
obsahuje náležitosti, z ktorých sa RPMN vypočítava. Predpoklady potrebné na výpočet RPMN sú:
uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na
poistenie a prípadne iných poplatkov. V konkrétnej zmluve je výške úveru 20000,- Eur, výška mesačnejsplátky 318,75 Eura, splatnosť prvej splátky dňa 6.1.2020, konečná splatnosť 6.12.2026, splácanie
mesačne a to 6. deň v kalendárnom mesiaci, počet splátok 84, výška úrokovej sadzby 8,70 %, nebol
dohodnutý poplatok za poistenie alebo iné poplatky. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020,
zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2021,
podľa ktorého zo znenia § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny
matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady
pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Na základe

uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR má súd prvej inštancie za to, že v zmluve sú uvedené
predpoklady pre výpočet RPMN a z toho dôvodu nemôže byť uvedená zmluva posúdená ako bezúročná
a bezpoplatková.

45. Súd mal taktiež za preukázané, že právny predchodca žalobcu konal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže pri rozhodovaní o poskytnutí úveru zisťoval údaje

o rodinnom stave žalovaného, o tom, že nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, o jeho príjme, ktorý si
aj preveroval výpisom z účtov žalovaného a pracovnou zmluvou žalovaného a taktiež zisťoval aj jeho
výdavky,ktorépreskúmalvrámciregistrabankovýchinformáciíazároveňktorévyplývaliajzožalovaným
predloženého výpisu z jeho účtu. Poukazujúc na výšku príjmov žalovaného a jeho finančných výdavkov,
ktoré žalovaný uhrádzal jednotlivým finančným inštitúciám, súd mal za preukázané, že žalovaný mal

dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných životných potrieb (príjem cca 2000,- Eur-
výdavky na úvery 630,- Eur = voľné finančné prostriedky žalovaného na zabezpečenie jeho potrieb
1370,- Eur). Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalovanému zostávali v rodinnom rozpočte
aj prostriedky na úhradu úveru, o ktorého poskytnutie žiadal a zároveň prostriedky na zabezpečenie
ubytovania, stravy a základných životných potrieb aj v Nemecku, kde žalovaný pracoval. Na základe

uvedeného dospel súd k záveru, že nenastala ani zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj to, že veriteľ správne vyhodnotil bonitu
žalovaného, a preto bol oprávnený úver predčasne zosplatniť.

46. Pri vyhlásení mimoriadneho zosplatnenia úveru právny predchodca žalobcu dodržal zákonné

podmienky, vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda
podľa názoru súdu prvej inštancie došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a žalobcovi svedčí aktívna
vecná legitimácia.

47. Tunajší súd na základe predložených listinných dokladov, t.j. porovnaním predpísaných mesačných

splátok (na č.l.23) a žalovaným uhrádzaných platieb (č.l. 8-9) má za preukázané, že žalovaný splátku
za február 2021 uhradil iba vo výške 30,45 Eur, ďalšie splátky za mesiac marec až máj žalovaný vôbec
neuhradil a taktiež neuhradil ani ďalšie splátky po tomto dátume. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil
právnym predchodcom uvedenú sumu 1301,88 Eur vo výzve zo dňa 12.5.2021 za správnu a to aj
vzhľadom na to, že uvedená suma obsahovala okrem omeškaných dohodnutých splátok, splatných

ku dňu vyhotovenia výzvy, aj úrok z omeškania z neuhradených splátok a poplatky. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovaný už v čase predmetnej výzvy bol v omeškaní s úhradou časti dohodnutej splátky za
február 2021 viac ako 3 mesiace. Predmetná výzva bola žalovanému doručovaná na adresu trvalého
pobytu, teda bola zaslaná do jeho dispozičnej sféry a adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa
s prejavom vôle, preto nastali právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto

prejav vôle, bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil (viď uznesenie NS SR sp.zn.
9Cdo/165/2022). Predmetná zásielka sa vrátila veriteľovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Poukazujúc
na uvedené má súd za to, že žalovaný mal možnosť sa s touto výzvou oboznámiť. Následne z dôvodu,
že žalovaný neuhradil žiadnu splátku, veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadne splatnosti úveru listom
zo dňa 27.6.2021, ktorý bol žalovanému doručovaný, čo preukazuje žalobcom predložená doručenka,

avšak žalovaný si predmetnú zásielku neprevzal v odbernej lehote.

48. Poukazujúc na vyššie uvedené, mal tunajší súd za preukázané, že v danej právnej veci boli splnené
predpoklady pre mimoriadne zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s §565 OZ, nakoľko v
čase, kedy došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, žalovaný bol v omeškaní s úhradou aspoň časti

jednej splátky viac ako 3 mesiace (žalovaný bol k 27.6.2021 v trojmesačnom omeškaní s úhradou
časti splátky, splatnej 6.2.2021 ako aj celej splátky za 6.3.2021). Taktiež z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že veriteľ splnil aj svoju zákonnú povinnosť, súvisiacu s upozornením žalovaného na právo
na predčasné zosplatnenie úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Vo vzťahu k námietke žalovaného,že mu nie je zrejmé, pre ktorú splátku došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/62/2022 (body 19), ako aj na
rozhodnutia Krajského súdu Nitra sp. zn. 12CoCsp/25/2021 (body 9,10), sp.zn. 6CoCsp/53/2021 (bod

29) a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 26CoCsp/1/2023 (bod 36) v obdobnej právnej veci,
z ktorých je zrejmé, že označenie konkrétnej splátky, pre ktorú došlo k mimoriadnemu zosplatneniu,
resp. označenie splátky, s ktorou je dlžník v omeškaním viac ako 3 mesiace nie je obligatórnou
náležitosťou, ktorú by zákon vyžadoval pre platné zosplatnenie úveru. Ako už bolo vyššie uvedené
jedinými podmienkami, ktoré musia byť splnené pre platné zosplatnenie sú písomná dohoda o možnosti

mimoriadne zosplatniť úver v úverovej zmluve čl. IX ods. 2 písm. b) úverovej zmluvy), omeškanie
dlžníka s úhradou splátky alebo jej časti aspoň 3 mesiace a upozornenie veriteľa aspoň 15 dní pred
mimoriadnym zosplatnením úveru na možnosť využitia tohto práva veriteľa. V prejednávanej právnej
veci, tieto podmienky boli splnené, preto súd vyhodnotil mimoriadne zosplatnenie úveru za platné,
v dôsledku čoho mohol veriteľ zosplatnenú pohľadávku platne postúpiť žalobcovi.

49. Keďže ako bolo už konštatované, súd prvej inštancie mal za to, že predmetný úver nie je
sankcionovaný bezúročnosoťou a bezpoplatkovosťou ani podľa § 11 ods. 1 ani podľa § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. a taktiež mal súd za preukázané, že došlo k platnému mimoriadnemu zosplatneniu
úveru a následnému platnému postúpeniu zosplatnenej pohľadávky na žalobcu dňa 12.9.2022, preto
súd preskúmal žalobou uplatnený nárok žalobcu a dospel k záveru, že tento nárok na istinu úveru vo

výške 17627,79 Eur (suma poskytnutého úveru 20000,- Eur – suma zaplatená žalovaným a započítaná
veriteľom podľa rozpisu splátok v úverovej zmluve na zaplatenie istiny vo výške 2372,21), je dôvodný,
a preto súd žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 17627,79 Eur vyhovel.

50. Taktiež súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z úveru a to v žalobcom uplatnenej výške 2789,87

Eur, nakoľko mal za to, že tomuto by vznikol nárok na zmluvné úroky v sume 4945,15 Eur (výška
zmluvných úrokov dohodnutých v zmluve o úvere 6774,41 Eur – suma zaplatená žalovaným, započítaná
na úhradu úrokov 1829,26 Eur) podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/237/2019 zo dňa
26. augusta 2020, z ktorého z bodu 10.13. vyplýva, že „dovolací súd dospel k záveru, že v prípade
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom

plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky aj v ďalších rozhodnutiach napr. sp. zn. 2Cdo/115/2019, 8Cdo/237/2019, 8Cdo/135/2020,
9Cdo/24/2020, 8Cdo/221/2019, 2Cdo/241/2019 ako aj v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo 16. júna
2020, pričom v tomto konkrétnom rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/42/2020 súd konštatoval: „21. Za situácie, že
dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu

veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť
úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol.
Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti
porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky
z omeškania. 22. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho

existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena,
záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na
ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný
základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť
platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase

jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to,
či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo... 24. Dovolací súd dospel k záveru,
že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by
pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí." Tunajší súd považuje za potrebné
poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/186/2020 zo dňa 25.11.2020, kde v bode

15 odôvodnenia predmetného rozhodnutia dovolací súd konštatoval: „Senát dovolacieho súdu (7C)
prejednávajúci toto dovolanie zdieľa v predmetnej právnej otázke právny názor prezentovaný vo vyššie
uvedenom rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo 16. júna 2020 (bližšie viď bod 11.
odôvodnenia),sktorýmsanáslednestotožniliiďalšiesenátydovolaciehosúdu(viďnapr.rozhodnutiasp.
zn. 2Cdo/115/2019, 8Cdo/237/2019, 8Cdo/135/2020, 9Cdo/24/2020, 8Cdo/221/2019, 2Cdo/241/2019),

v dôsledku čoho možno tento právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.“ Keďže si však žalobca v žalobe uplatnil nižšiu sumu titulom
zmluvných úrokov a to sumu 2789,87 Eur, tunajší súd viazaný dispozičným návrhom žalobcu, mu tútosumu, nižšiu, na akú by mal právny nárok, priznal v ním uplatnenej výške, a preto aj v tejto časti súd
žalobe vyhovel.

51. Taktiež súd priznal žalobcovi aj ním uplatnený, kapitalizovaný nárok na úroky z omeškania vo výške
195,62 Eur, nakoľko žalovaný sa neuhradením jednotlivých splátok po dobe ich splatnosti dostal do
omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, preto veriteľovi vznikol nárok na úroky z omeškania z jednotlivých
omeškaných splátok a následne po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru aj úrok z omeškania z tejto
sumy vo výške podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z, pričom veriteľ tento nárok kapitalizoval do dňa

predchádzajúcemu postúpeniu pohľadávku a tento nárok si uplatnil v kapitalizovanej výške 195,62 Eur.
Tunajší súd preskúmal žalobcom predložené vyúčtovanie úrokov z omeškania a dospel k záveru, že toto
je v súlade so zákonom, preto aj tento žalobou uplatnený nárok žalobcovi priznal. Rovnako mal súd za to,
že žalobcovi vznikol nárok na úroky z dlžnej sumy istiny aj po postúpení pohľadávky vo výške 5% ročne
podľa §3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a to do zaplatenia, preto aj uvedený nárok žalobcovi priznal.

52. Súd však nepriznal žalobcovi ním uplatnený nárok na poplatky vo výške 16,26 Eur podľa čl. VII bod 4
písm. a) zmluvy o úvere a Sadzobníka poplatkov na str. 24 za upomienky zo dňa 16.2.2021 a 6.3.2021,
nakoľkoúčtovanietýchtopoplatkovsúdvyhodnotilakoneprijateľnéprespotrebiteľa,keďžetietopoplatky
nemajú povahu konkrétnej služby, ktorú by veriteľ žalovanému v súvislosti s predmetným úverom
poskytol a pri ich účtovaní je sledovaný len ekonomický profit veriteľa bez poskytnutia protiplnenia

žalovaným. V súvislosti s omeškaním spotrebiteľa bol totiž žalobca oprávnený domáhať sa sankcie v
podobe úroku z omeškania (tak ako to aj žalobca v žalobe uplatnil) a preto zaplatenia týchto poplatkov od
spotrebiteľa aj s ohľadom na ich jednostrannú úpravu žalobcom, vyplývajúcu z ním vydaného Cenníka
považuje súd za neprijateľné a v rozpore so zásadami ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd
žalobu o zaplatenie 16,26 Eur zamietol ako nedôvodnú.

53. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

54. V prejednávanej právnej veci vzhľadom na výšku žalobcovi priznanej sumy, mal tunajší súd za

to, že je spravodlivé priznať žalovanému možnosť splácať judikovanú pohľadávku v splátkach vo
výške 500,- Eur, nakoľko táto splátka je vyššia ako bola dohodnutá úverová splátka a v prípade
pravidelného uhrádzania týchto splátok by žalovaný uhradil žalobcovi priznanú sumu do 4 rokov
od vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, pričom táto suma by mala zodpovedať aj majetkovým
možnostiam žalovaného, nakoľko vzhľadom na to, že žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy ohľadom

jeho majetkových pomerov, súd vychádzal z dokladov, ktoré mal v spisovom materiáli, a teda, že
žalovaný je zamestnaný v zahraničí (č.l. 74) s príjmom cca 2000,- Eur. Zároveň súd stanovil, že v prípade
omeškania sa s úhradou jednej splátky, sa stane splatným celý dlh naraz.

55. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca

bol v spore takmer v celom rozsahu úspešný (neúspech žalobcu predstavoval iba 0,1%), a preto mu
súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému, nakoľko nezistil žiadny
dôvod pre použitie 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne a zároveň je potrebné konštatovať, že
z predmetného sporu žiadne takéto skutočnosti nevyplývali a ani ich strany sporu netvrdili.

56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Humenné.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.