Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 40C/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123206225
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123206225.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v právnom spore žalobcu: A. A. B., nar. X.X.XXXX,
C. D. XXXX/X, A., zastúpeného: URBAN GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária,
Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Slovenská republika – Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 8.000,- EUR, do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému čo do nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy z priznanej sumy v rozsahu 100 %.
IV. P r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi čo do nároku na náhradu

majetkovej ujmy v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.4.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
sumu 5.073,22 EUR titulom náhrady trov obhajoby v trestnom konaní a sumu 83.000,- EUR titulom
náhrady nemajetkovej ujmy.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením odboru inšpekčnej služby Východ, úradu inšpekčnej služby,

Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, o vznesení obvinenia
zo dňa 18.9.2018, ČVS: SKIS-39/OISV-SV-2018, bolo žalobcovi podľa ust. § 206 ods. 1 Trestného
poriadku vznesené obvinenie pre prečin výtržníctva podľa ust. § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
(nezákonné rozhodnutie). Dňa 2.10.2019 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
JUDr. Ľudmila Raffáčová, sťažnosť zo proti uzneseniu o vznesení obvinenia (proti nezákonnému
rozhodnutiu). Uznesením Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 12.10.2018, číslo: 1Kv 39/18/3300-12,
prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín v trestnej veci vedenej proti žalobcovi pre prečin výtržníctva

podľa ust. § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona rozhodla podľa ust. § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku tak, že sťažnosť žalobcu proti nezákonnému rozhodnutiu I zamietla ako nedôvodnú. Dňa
10.5.2019 bola Krajskou prokuratúrou Trenčín podaná na Okresný súd Michalovce obžaloba na žalobcu
pre prečin výtržníctva podľa ust. § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. O podanej obžalobe rozhodol
Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 8.4.2020, sp. zn. 3T/53/2019 tak, že podľa ust. § 241 ods.
1 písm. b/ Trestného poriadku postúpil trestnú vec žalobcu na prejednanie a rozhodnutie Okresnému

úradu Michalovce, nakoľko výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok,
ktorý by mohol byť priestupkom v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín sťažnosť,ktorej Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.5.2020, sp. zn. 4To/52/2020 vyhovel a podľa ust. §
194ods.1písm.b/TrestnéhoporiadkuzrušilnapadnutéuznesenieauložilOkresnémusúduMichalovce,
aby vo veci znovu konal a rozhodol. Následne Okresný súd Michalovce rozhodol trestným rozkazom zo

dňa 30.9.2020, sp. zn. 3T/53/2019-239 tak, že žalobcu uznal za vinného pre prečin výtržníctva podľa
ust. § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, za čo ho odsúdil na peňažný trest vo výške 300,- EUR.
Proti Trestnému rozkazu podal prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín v zákonnej lehote odpor. Na
základe o dohody o plnej moci uzatvorenej dňa 6.9.2021 prevzal zastupovanie žalobcu v predmetnej
trestnej veci JUDr. Ondrej Urban, MBA, advokát a súčasne konateľ spoločnosti URBAN GAŠPAREC

BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária. Následne rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa
9.8.2021, sp. zn. 3T/53/2019-312, bol žalobca uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa ust. § 364
ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, za čo ho súd odsúdil na peňažný trest vo výške 500,- EUR. Proti
uvedenému rozsudku podal prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín ako aj žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 10.2.2022, sp. zn.
6To/51/2021, podľa ust. § 321 ods. 1 písm. b/, c/ zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil Okresnému súdu

Michalovce, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Následne Okresný súd Michalovce
rozsudkom zo dňa 6.6.2022, sp. zn. 3T/53/2019-416, rozhodol tak, že žalobcu ako obžalovaného podľa
ust. § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín
zo dňa 9.5.2019, sp. zn. 1Kv 39/18/3300, pre skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa ust. §
364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom. V nadväznosti na odvolanie

prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22.9.2022, sp.
zn. 6To/67/2022, rozhodol tak, že podľa ust. § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie prokurátora
Krajskej prokuratúry Trenčín, v dôsledku čoho sa rozhodnutie o oslobodení žalobcu stalo právoplatným
a konečným. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku poškodeného na náhradu škody zo dňa
23.3.2023, podaním zo dňa 28.3.2023 bol poškodený vyzvaný, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia

došlo k doplneniu žiadosti z 1.10.2023 o vyčíslenie trov konania v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov o doklad
preukazujúci reálne zaplatenie faktúr klientom. Výška náhrady trov obhajoby v spojení s náhradou za
stratu času a náhradou za cestovné náklady pritom vyplýva z obsahu trestného spisu napádaného
trestného konania vedeného na prvom stupni na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 3T/53/2019. Z

podanejžiadostiopredbežnéprerokovanienárokuvsúladesust.§16ods.1zákonaoZŠVVMjezrejmé,
kto žiadosť podáva, ktorej veci sa týka, akým spôsobom škoda vnikla, čoho sa poškodený domáha.
Nakoľko sa nepotvrdili podozrenia zo spáchania trestného činu žalobcom, pričom toto nezákonné
stíhanie voči žalobcovi trvalo 4 roky, existuje kauzálna príčinná súvislosť spájajúca vznik nemajetkovej
ujmy žalobcu a nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Zásah do osobných a osobnostných

právžalobcubolnielennezákonný(nelegitímny),aleajintenzívnyadlhodobý,pričomtentozásahvznikal
postupne a s časom sa prehlboval a naberal na sile až vyústil do celkovej doby trvania 4 rokov. Jeho
imateriálna ujma sa prejavuje vo forme nedôvodného zahanbenia s výrazne ostrakizujúcim účinkom a
častokrát radikálne nepriaznivým vplyvom na každodenný život osoby žalobcu, voči ktorému je vedené
trestné stíhanie a to najmä čo sa týka nazerania na jeho osobu zo strany najbližšieho sociálneho kruhu

osôb, ktoré sa so žalobcom stýkajú a dozvedeli sa o skutočnosti, že žalobca je osobou podozrivou
zo spáchania trestného činu, pričom samotné trestné konanie trvalo neprimerane dlhú dobu. Zásadné
negatívne zhoršenie jeho sociálneho statusu v úzkej komunite obyvateľov, v ktorej sa poškodený
dlhodobo pohybuje a dlhoročne žije ako aj v kariére, nakoľko Poškodený je príslušníkom Policajného
zboru SR a jeho postavenie si vyžaduje určitú vážnosť funkciu, a to všetko aj v dôsledku medializácie

prípadu poškodeného. V dôsledku nezákonného trestného stíhania žalobcu došlo k výraznému zásahu
do jeho súkromného, profesionálneho, spoločenského a rodinného života, čo malo negatívny dopad
na jeho osobnostné práva, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, a v neposlednom rade, psychiku,
a to po neprimerane dlhú dobu vzhľadom na právnu a skutkovú jednoduchosť prešetrovanej veci.
Žalobca ako nevinný sa vnútorne ťažko vyrovnával s celým trestným stíhaním vedeným nezákonne

proti jeho osobe, pričom toto vnímal ako krivdu zo strany štátneho aparátu na jeho osobu vedomý si
skutočnosti, že žalobca žiaden trestný čin nespáchal. Najskôr bol žalobca podrobený prvotnému šoku
z vydania uznesenia o vznesení obvinenia na jeho osobu (nezákonné rozhodnutie), čo sa prehlbovalo
psychickým a stresovým vypätím po tom, čo bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti nezákonnému
rozhodnutiu. Následne sa pridal aj spoločenský tlak na jeho osobu najmä v sociálnych a spoločenských

kruhoch, v ktorých sa poškodený pohybuje, sprevádzané šírením informácií o stíhaní poškodeného
medzi jeho známymi, opakovaná účasť poškodeného na výsluchoch jeho osoby, či samotné podanie
obžaloby a následné hlavné pojednávania poškodeného a to napriek tomu, že prípravná časť trestného
konania je neverejná, tak vzhľadom na malé mesto v ktorom sa poškodený pohybuje a jeho sociálnekruhy či postavenie, došlo k rozšíreniu tejto informácie medzi bežné osoby aj mimo sociálnych kruhov
poškodeného. Tieto skutočnosti (ktoré ešte stále doznievajú) mali preto nepochybne dopad na psychiku
žalobcu, jeho súkromný život, rodinné a spoločenské vzťahy. Počas dlhého obdobia celého trestného

stíhania sa poškodený uchádzal o povýšenie a nové pracovné pozície, na ktoré však nebol prijatý
vzhľadom na vedenie trestného stíhania voči jeho osobe. Počas celej doby od vznesenia obvinenia
poškodený ako príslušník policajného zboru nedostal od Okresného riaditeľstva Policajného zboru
osobné finančné ohodnotenie, na ktoré bol za svoju prácu pred vznesením obvinenia zvyknutý. Vážny
a ťažko zmierniteľný zásah do práv poškodeného ak aj do jeho prezumpcie neviny a do jeho vnímania

v spoločenskej oblasti mala aj medializácia trestnej veci poškodeného. Dňa 3.7.2019 bol v denníku
Korzár Košice uverejnený článok s titulkom: „Farmári upozornili na ďalší incident na poli. Na ženu mal
útočiť policajt.“, dňa 13.9.2021 bol v denníku Korzár Košice uverejnený článok s titulkom: „Policajt dostal
za útok na farmárku peňažný trest. Dvakrát.“, v prvom prípade diskusia obsahuje vyše 60 diskusných
príspevkov a v druhom prípade diskusia k dátumu 3.1.2023 len 2 komentáre. Uvedené články tak v
oboch prípadoch medializovali prípad poškodeného, pričom poškodeného vykresľovali ako vinného, čím

okrem porušenia prezumpcie neviny znižovali dôstojnosť poškodeného v spoločenskej oblasti ako aj v
pracovnej, nakoľko sa jedná o relatívne známy a čítaný denník s vplyvom na spoločnosť. V dôsledku
článkov sa tak šírili informácie o trestnom stíhaní poškodeného, v dôsledku čoho začala poškodeného
spoločnosť, blízke okolie a kolegovia vnímať v horšom svetle. Porušenými sú najvnútornejšie hodnoty
osobnosti jednotlivca, jeho súkromie, rodinné väzby a satisfakcia má zmierniť prežitý stres, pocit

bezmocnosti, narušenie viery v spravodlivosť, neistotu, úzkosť.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V celom rozsahu rozporoval uplatnené trovy právneho zastúpenia.
Pri uplatnení náhrady škody, ktorá spočíva v trovách trestného konania je potrebné, aby išlo o účelne
vynaložené náklady na obhajobu, za ktoré v danom prípade je možné považovať iba náklady stanovené

v rozsahu tarifnej odmeny podľa príslušných vyhlášok ministerstva účinných v čase poskytovania
právnych služieb. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal reálnu úhradu žalobou uplatnených trov
obhajoby žalobcom. Žalobca nepreukázal jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorým je vznik škody. Vzhľadom k tomu nie je
možné konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom skutočnej

škody. Žalobca si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia aj s DPH, pričom však nepredložil
osvedčenie o DPH advokáta. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia
o rozsahu následkov, ktoré boli spôsobené nezákonným trestným stíhaním jeho osoby a to najmä
na jeho osobný a spoločenský život. Jeho vyjadrenie v tejto oblasti, napriek značnému rozsahu
žalobného návrhu, je všeobecný a vágny spočívajúci iba vo všeobecných tvrdeniach o negatívnom

vplyve trestného stíhania na jeho psychiku, a zhoršenie vnímania jeho osoby v spoločnosti, na zhoršenie
jeho sociálneho statusu, ako aj na pozastavenie jeho kariérneho rastu, pričom však žiadne zo svojich
tvrdení bližšie nekonkretizuje ani nepreukazuje. Nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná
osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Ak bola trestným činom
spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú

nemajetkovú ujmu vo výške dvadsaťpäťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie
kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi,
trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine sexuálneho zneužívania,
trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia
má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú

ujmu vo výške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho
roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Žalobca v žalobnom návrhu neuviedol žiadne
mimoriadne okolnosti a následky jeho trestnej veci, pre ktoré by bola ním utrpená ujma závažnejšia
ako ujma obetí násilných trestných činov, ktorých odškodnenie stanovuje zákon. Uznesenie o vznesení
obvinenia bolo vydané v roku 2018, v ktorom suma mesačnej minimálnej mzdy bola vo výške 480,-

EUR. S prihliadnutím na uvedené najvyššia možná priznaná výška nemajetkovej ujmy žalobcovi
nemôže presiahnuť desaťnásobok sumy 480,- EUR, čo predstavuje sumu 4.800,- EUR, a to len v tom
prípade, ak súd ujmu, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi dá na roveň ujmám spôsobeným obetiam
násilných trestných činov, napríklad pri znásilnení. Zákonodarca zdôrazňuje potrebu proporcionality,
nakoľko vzhľadom na vyvažovanie hodnôt, kde je hodnota ľudského života a zdravia tou najvyššiu,

je neprimerané poskytovať náhradu nemajetkovej ujmy vo výrazne vyššej sume, ako je najvyššia
prípustná výška odškodnenia priznávaná obetiam násilnej kriminality. Určenie maximálnej hranice
náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 412/2012 Z. z.
tak, aby priznaná náhrada nebola vyššia ako náhrada za ujmu, ktorú utrpeli obete trestných činov, jepokračovaním v už nastolenom trende legislatívnych úprav pod vplyvom rozhodnutí ESĽP. Žalobca
uvádza svoj výpočet sumy nemajetkovej ujmy, pričom neuvádza žiadne vysvetlenie
akým spôsobom dospel k sume 1.000,- EUR za mesiac. Pri prípadnom posudzovaní výšky nemajetkovej

ujmy žalovaný dáva do pozornosti súdu tú skutočnosť, že žalobca počas trestného stíhania neprišiel
o svoje zamestnanie, naďalej pôsobil ako príslušník policajného zboru. Zároveň je potrebným zdôrazniť,
že žalobcovi vzhľadom ku jeho osobe a charakteru samotného skutku, ktorý bol kvalifikovaný ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona, reálne nehrozil trest odňatia slobody, teda nepodmienečný trest odňatia slobody.

Žalobca tvrdený záujem médií o jeho osobu nie je možné dávať na ťarchu žalovanej.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov
navrhnutých žalobcov a zistil tento skutkový stav:

5. V konaní nebolo sporné, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej

služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Východ, Kuzmányho 8, Košice, uznesením
zo dňa 18.9.2018 č. ČVS: SKIS-39/OISV-SV-2018 vznieslo voči žalovanému obvinenie za prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je
dostatočne odôvodnený záver, že dňa 23.4.2016 v čase okolo 12:00 h na poľnohospodárskej pôde
v prenájme samostatne hospodáriaceho roľníka: B. E. v kat. území obce Vojnatina, okres F., parc.

č. 499/16 v čase služobného voľna, napriek informácii poskytnutej B. E., že ide o ňou prenajatý
pozemok, v prítomnosti svedkov E. E., A. G. H. a I. J. vytiahol z pôdy vytyčovacie kolíky osadené
na ohraničenie pozemku obhospodarovanom B. E., vysmieval sa jej slovami „žujete ako stará krava“,
svytrhanýmikolíkmisazaháňalpredtvárouB.E.,tútochytilrukouzavlasyvzadnejčastihlavyapotiahol
smerom dole, pohybmi obidvoch rúk naznačoval pri tele poškodenej údery a následne vytyčovacie kolíky

porozhadzoval po poli.

6. Žalobca podal proti predmetnému uzneseniu dňa 2.10.2018 sťažnosť, ktorú Krajská prokuratúra
Trenčín uznesením zo dňa 12.10.2018 č. IKv/39/18/3300-12 zamietla ako nedôvodnú. Žalobca udelil
JUDr. Ľudmile Raffáčovej dňa 25.9.2018 plnomocenstvo na zastupovanie vo veci vedenej na MVSR,

Sekcia kontroly a inšpekčnej služby pod ČVS:SKIS-39/OISV-SV-2018 pre prečin výtržníctva.

7. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 6.6.2022, sp. zn. 3T/53/2019 bol žalobca
oslobodený spod obžaloby krajského prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 9.5.2019, sp.
zn. IKv/39/18/3300 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/

Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom.

8. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22.2.2022 zamietol odvolanie prokurátora Krajskej
prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 6.6.2022, sp. zn. 3T/53/2019
s odôvodnením, že záver súdu prvej inštancie, že prejednávaný skutok nie je trestným činom, je správny.

9. Z vyčíslenia náhrady trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia JUDr. Ľudmilou
Raffáčovou súd zistil vyčíslenie celkovej odmeny vo výške 1.893,91 EUR: odmena advokáta za 1 úkon
právnejpomocipodľavyhláškyč.655/2004Z.z.(advokátskatarifa),základnátarifnáodmenavypočítaná
podľa § 12 ods. 3 písm. a/ v spojení s ust. § 1 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je za rok 2021 –

76,75 EUR, režijný paušál 10,87 EUR, za rok 2020 – 73,66 EUR, režijný paušál 10,62 EUR, za rok
2019 – 71,50 EUR, režijný paušál 9,80 EUR, za rok 2018 – 69,91 EUR, režijný paušál 9,21 EUR, z toho
právne úkony: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom (1/1)
– 69,91 EUR, 26.9.2018 - písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej – Sťažnosť proti
uzneseniu o vznesení obvinenia (1/1) – 69,91 EUR, 27.9.2018 - účasť na vyšetrovacom úkone účasť

- výsluch obvineného (1/1) – 69,91 EUR, 18.10.2018 - účasť na vyšetrovacom úkone účasť - výsluch
svedka K. (1/1) – 69,91 EUR, 8.1.2019 - účasť na vyšetrovacom úkone účasť - výsluch svedka B. (1/1)
– 71,50 EUR, 8.1.2019 – záverečné preštudovanie spisu (1/1) – 71,50 EUR, 29.4.2019 - opätovné
záverečné preštudovanie spisu (1/1) – 71,50 EUR, 28.5.2020 - písomné podanie na súd alebo iný orgán
vo veci samej – vyjadrenie k sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o postúpení veci (1/1) – 73,66 EUR,

25.11.2020 - účasť na hlavnom pojednávaní (9,00 h – 14,00 h) (2/1) – 147,52 EUR, 16.6.2021 – účasť
na hlavnom pojednávaní (1/1) – 76,75 EUR, 15.7.2021 - účasť na hlavnom pojednávaní (1/1) – 76,75
EUR, 4.8.2021 - účasť na hlavnom pojednávaní (9,00 h – 14,00 h) (2/1) – 153,50 EUR, 9.8.2021 – účasť
na verejnom vyhlásení rozsudku (1/4) – 19,19 EUR: odmena advokáta spolu (bez režijných paušálov,bez DPH) – 1.041,51 EUR. Režijné paušály: 4 x režijný paušál za rok 2018 (9,21 EUR) – 36,84 EUR,
3 x režijný paušál za rok 2019 (9,80 EUR) – 29,40 EUR, 2 x režijný paušál za rok 2020(10,62 EUR) –
21,24 EUR, 4 x režijný paušál za rok 2021 (10,87 EUR) – 43,48 EUR – spolu 130,96 EUR. Náhrada

za stratu času - účasť na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2020 na OS Michalovce (cesta z KE do MI
a späť) 8 x 17,70 EUR, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 16.6.2021 na OS Michalovce (cesta z KE
do MI a späť) 8 x 18,12 EUR, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 15.7.2021 na OS Michalovce (cesta
z KE do MI a späť) 8 x 18,12 EUR, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 4.8.2021 na OS Michalovce
(cesta z KE do MI a späť) 8 x 18,12 EUR, účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 9.8.2021 na OS

Michalovce (cesta z KE do MI a späť) 8 x 18,12 EUR, spolu 721,44 EUR. Rekapitulácia: celková odmena
advokáta a režijné paušály spolu – 1.172,47 EUR, celková náhrada za stratu času spolu – 721,44 EUR,
celková odmena 1.893,91 EUR.

10. Z vyčíslenia náhrady trov konania JUDr. Ondreja Urbana, advokáta Advokátskej kancelárie URBAN
GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., súd zistil celkovú odmenu vo výške 3.556,60 EUR, z toho za rok 2022 –

81,67EUR,režijnýpaušál11,63EUR,zarok2021-76,75EUR,režijnýpaušál10,87EUR.Ztohoprávne
úkony: 6.9.2021 – prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom (1/1)
– 76,75 EUR, 30.9.2021 – písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej – odvolanie proti
rozsudku OS Michalovce (1/1) – 76,75 EUR, 10.2.2022 – ďalšia porada alebo rokovanie s klientom
za každú skončenú hodinu – porada s klientom pred verejným zasadnutím na KS v Košiciach (1/1) –

81,67 EUR, 6.6.2022 – ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu – porada
s klientom pred hlavným pojednávaním na OS Michalovce (1/1) – 81,67, 6.6.2022 – účasť na konaní
pred súdom – účasť na hlavom pojednávaní na OS Michalovce (12,00 h – 14,00 h) (2/1) – 163,34 EUR,
22.9.2022 - ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu – porada s klientom
pred verejným zasadnutím na KS v Košiciach (1/1) – 81,67 EUR, 22.9.2022 – účasť na konaní pred

súdom – účasť na verejnom zasadnutí na KS v Košiciach – 81,67 EUR, odmena advokáta spolu (bez
režijných paušálov, bez DPH) – 725,19 EUR. Režijné paušály: 2x režijný paušál za rok 2021 (10,87
EUR) – 21,74 EUR, 6x režijný paušál za rok 2022 (11,63 EUR) – 69,78 EUR, spolu 91,52 EUR. Náhrada
za stratu času: účasť na verejnom zasadnutí dňa 10.2.2022 na KS v Košiciach (cesta z BA I do KE a
späť) 20x 19,38 EUR, účasť na hlavnom pojednávaní dňa 6.6.2022 na OS Michalovce (cesta z BA I

do MI a späť) 22x 19,38 EUR, účasť na verejnom zasadnutí dňa 22.9.2022 na KS v Košiciach (cesta z
BA I do KE a späť) 20x 19,38 EUR, spolu 1.201,56 EUR. Cestovné náhrady (2x cesta z Bratislavy do
Košíc a späť a 1x cesta z Bratislavy do Michaloviec a späť) - dôvod úkonu právnej pomoci vo vzťahu
k cestovnej náhrade: Osobná účasť právneho zástupcu na súdnom konaní, pričom právny zástupca
klienta sa zdržiaval v Bratislave, kde vykonával advokáciu (pobočka v Bratislave, Havlíčkova 16, 811 04

Bratislava - mestská časť Staré Mesto), a preto cesta advokáta na súdne pojednávanie bola z Bratislavy
do Košíc a späť (2x) a z Bratislavy do Michaloviec a späť (1x), preto advokát si uplatňuje cestovné
náhrady, a to podľa § 16 ods. 4 Advokátskej tarify (vyhláška č. 655/2004 Z. z.), pričom na cestu z
Bratislavy do Košíc a späť (438 km tam a 438 km späť) a na cestu z Bratislavy do Michaloviec a
späť (483 km tam a 483 km späť) na vyššie uvedené právne úkony právneho zástupcu použil právny

zástupca klienta osobné motorové vozidlo, pričom cenu pohonných hmôt právny zástupca klienta použil
z priemeru pohonných hmôt, a to diesel z webového sídla Štatistického úradu Slovenskej republiky, a
to cena 1 l/diesel - 10.2.2022 – 1.443 EUR/l – 89,75 EUR/62,20 l; 6.9.2022 – 1.838,- EUR/l – 126,05
EUR/68,58 l; 22.9.2022 – 1.813,- EUR/l – 112,77 EUR/62,20 l – čo je bežná a štandardná účtovaná prax
pri vyúčtovaní cestovných náhrad, a výška spotreby je 7,1 l/100 km. Základná náhrada za používanie

cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách – 0,227/1 km – 616,99 EUR/2718 km. Celkové
cestovné náhrady spolu ( bez DPH) – 945,56 EUR. Rekapitulácia: celková odmena advokáta a režijné
paušály spolu 816,71 EUR, celková náhrada za stratu času spolu 1.201,56 EUR, celkové cestovné
náhrady spolu 945,56 EUR, spolu celkovo bez DPH 2.963,83 EUR, DPH 592,77 EUR, celková odmena
3.556,60 EUR.

11. Žalobca listom zo dňa 23.3.2023 doručeným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky podal
žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy,nazákladektorejsititulomnezákonnéhorozhodnutiauzneseniaodboruinšpekčnejslužbyVýchod,
Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR o vznesení obvinenia zo dňa 18.9.2018 uplatnil náhradu

škody titulom majetkovej škody za účelne vynaložené trovy obhajoby 5.450,51 EUR a nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 83.000,- EUR.12. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 28.3.2023 vyzvala žalobcu na doplnenie
žiadosti o doklad preukazujúci reálne zaplatenie vyčíslených trov obhajoby. Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky listom zo dňa 13.4.2023 zamietla žiadosť žalobcu o nárok na náhradu škody

s odôvodnením, že žalobca napriek výzva nedokladoval úhradu trov obhajoby a výška nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy je sporná.

13. Z výpovede žalobcu súd zistil, že dňa 22.9.2018, v piatok, sa dozvedel o uznesení o vznesení
obvinenia, pričom cez víkend mal ísť kamarátovi na svadbu, mal byť svedok, samozrejme, vzhľadom

na nato, nebol svedkom. Vôbec to nečakal, obvinenie bolo vznesené takmer 3 roky potom ako malo
dôjsť ku skutku, ako svedok, samozrejme, na svadbu nešiel. Bolo mu ako policajtovi zrejmé, čo to
preňho bude znamenať. Ihneď v pondelok oznámil riaditeľovi vznesenie obvinenia, do hodiny sa začalo
prepúšťacie konanie a asi o týždeň a pol potom, čo riaditeľ zistil o akú vec ide, bolo prepúšťacie
konanie ukončené, keďže mu povedal, že nejde ani o priestupok. Celá situácia bola preňho nepríjemná,
malo to vplyv na jeho prácu, jednak na odmenu, všetci kolegovia odmeny dostávali, aj tí čo boli PN,

on nie, pretože bol trestne stíhaný. Ľudia sa naňho pozerali ako na najhoršieho útočníka, prestali
s ním komunikovať, kolegovia ho prestali brať na výcviky, s tým, že mal napadnúť bezbrannú ženu,
očakávali, že bude odsúdený a prepustený zo služobného pomeru. Chcel sa nechať preložiť na inú
funkciu, prípadne na iný útvar veriac v prezumpciu neviny, avšak nebolo mu to umožnené. Absolvoval
viaceré výberové konania kde mu bolo povedané, že kvôli trestnému stíhaniu to nie je možné, až po

zrušení obvinenia. V práci ho provokovali kolegovia, taktiež pri zásahoch, Michalovce sú malé mesto.
Problém bol aj s medializáciou, a to aj na sociálnych sieťach, na internete, v novinách. Ľudia v meste
naňho ukazovali, mal problém chodiť po meste s rodinou, hanbil sa. Kamaráti sa od neho separovali,
predtým ho volali na opekačky, potom ho vyčleňovali a keď niekde prišiel, každý sa pýtal iba na trestné
stíhanie, nič iné ich nezaujímalo. Trestné stíhanie malo vplyv aj na jeho vzťah s manželkou, chceli

mať dieťa, avšak nedarilo sa im, navštevovali rôznych špecialistov, užívali lieky, bolo im povedané, že
obidvaja sú zdraví, že dôvodom je stres, nervozita a po skončení trestného konania sa im podarilo počať
potomka. Manželka ho podporovala, napriek tomu sa kvôli tomu hádali, malo to vplyv aj na syna, ktorého
zanedbával, nevedel sa mu venovať tak ako predtým, stále myslel na to, že je nevinný. Ako policajt
oficiálne nemohol navštevovať psychologičku, napriek tomu absolvoval súkromné návštevy psychológa,

keďže sa potreboval o tom porozprávať s niekým mimo rodiny. S bratom sa dva roky nerozprával, na
spoločných stretnutiach sa iba pozdravili, odsudzoval jeho správanie. Keď išiel so synom na hokej,
ostatní rodičia ho vyčlenili. V polícii zachránil mnoho životov, snažil sa vykonávať prácu najlepšie ako
vedel. Namiesto toho, aby bol odmenený tak mu odmena bola zamietnutá z dôvodu, že je stíhaný pre
napadnutie ženy. Obáva sa o syna, ktorý prichádza do veku, kedy môže na sociálnych sieťach uvidieť

jeho fotku s údajom, že mal napadnúť ženu, že sa mu budú kamaráti vysmievať. Často bol konfrontovaný
známymi a kamarátmi ohľadom trestného stíhania, nikoho nezaujímalo ako sa má, zaujímalo ich len
konanie. Manželka mu vyčítala, že nemôžu nikde chodiť, že sú separovaní, že musia vynakladať
finančné prostriedky na advokáta. Pani, ktorú mal údajne napadnúť bola v združení farmárov, farmári ho
prenasledovali, kamerovali, vysmievali sa mu pri výkone služby. Aj s odstupom času po oslobodzujúcom

rozsudku ho stále ľudia vnímajú akoby bol stíhaný, nikto to nevníma, že bol oslobodený a nemá silu
to vysvetľovať a ak to vysvetlí tak mu ľudia povedia, že si to vybavil. V očiach ľudí zostal výtržníkom,
nikdy nebude žiť normálnym životom, stále je označkovaný ako násilník, ľudia nechcú vidieť pravdu,
chcú vidieť senzáciu. Mama je onkologický pacient, situáciou sa veľmi trápila, obávala sa, že nebude
vedieť splácať úvery. Keď mala lepší zdravotný stav, pracovala na polovičný úväzok, ľudia sa jej naňho

pýtali, hovorili jej o článkoch, ktoré čítali, povedali jej, že skončí v policajnom zbore, na čo sa zrútila,
konfrontovala ho a snažil sa ju ukľudniť. Vždy pred ďalším pojednávaním bol emočne rozložený, nevedel
sa venovať ani synovi. Mama ho dvakrát nezavolala na rodinné posedenie, kde bola aj jej sestra, keďže
sa hanbila a obávala sa, že sa bude o ňom rozprávať. Rodina ho podporovala, ale nevyhli sa konfliktom.
Manželka je colníčka, kolegovia v práci ju konfrontovali, čítali jej články, bolo to nepríjemné. Po ukončení

trestného stíhania zmenil pracovné zaradenie, a to z dôvodu, že napriek právoplatnému oslobodeniu boli
vzťahy na pracovisku naštrbené, kolegovia ho neprijali, preto musel odísť. V súčasnosti je na uzavretom
oddelení útvaru policajného zaistenia cudzincov, kde neprichádza do kontaktu s bežnými občanmi, len
s osobami z tretích krajín, so štyrmi kolegami, ktorým situáciu vysvetlil, tí to pochopili. Jeho príjem pred
trestným stíhaním a v súčasnosti je asi o 40,- EUR nižší. Upustil od kariérneho postupu, pretože nechcel

byť konfrontovaný s otázkou trestného stíhania, je to preňho nepríjemné.

14. Z výpovede svedka G. E. súd zistil, že svedok je kamarát a bývalý kolega žalobcu, poznajú sa od
narodenia. O trestnom stíhaní žalobcu sa dozvedel na svadbe švagra, žalobca tam mal byť svedok.Zanechalo to na ňom následky, odmietol byť svedkom, celý večer bol smutný, zamyslený, nebavili sa,
tak ako očakávali. Potom ako to oznámil nadriadeným, začalo prepúšťacie konanie, kolegovia sa začali
k žalobcovi správať inak. Svedok ho poznal, vedel, že nič neurobil. Ľudia sa naňho pozerali, chodili do

posilňovne, žalobca tam prestal chodiť, pretože ľudia sa pýtali žalobcu aj svedka, či nepotrebuje cvičiť
na to, čo spáchal. V zamestnaní prišiel o značnú časť odmien, ktoré by inak dostával, chcel zmeniť
pracovné zaradenie práve pre správanie ostatných v zamestnaní, nebolo to možné, pokiaľ bol trestne
stíhaný, až následne, keď bol oslobodený zmenil pracovné zaradenie, v ktorom prichádza menej do
stykusverejnosťou,ibasúzkymokruhomľudí.Počastrestnéhostíhania,ajprizákrokoch,muľudia,proti

ktorým vykonával zákrok vyčítali, že on je obvinený a on ich bude poučovať. Vie, že sa pokúšali o druhé
dieťa, avšak sa im nedarilo, podľa jeho názoru v dôsledku stresu, následne sa im podarilo mať dieťa.
Vnímal, že niektorí ľudia ho považujú za násilníka, vyhýbali sa mu a ani po ukončení trestného stíhania
sa s ním nestýkajú, tak ako predtým. Ľudia ho podpichovali na základe informácií, ktoré počuli z médií.
Pred trestným stíhaním sa vedeli zabaviť, zasmiať sa, počas trestného stíhania sa žalobca zmenil,
bol zamyslený, viackrát mu museli položiť otázku, bolo vidieť, že je mysľou úplne inde. Po ukončení

trestného stíhania bolo vidieť, že z neho niečo opadlo, ale aj tak trestné stíhanie na ňom zanechalo
stopy. Ľudia z pôvodného bydliska o žalobcovi a jeho trestnom stíhaní rozprávali, pýtali sa na to svedka,
pýtali sa ako je možné, že je ďalej policajt, určite to zanechalo stopy aj na jeho rodine. Mame to dávali
ľudia, s ktorými sa stretávala, najavo priamo aj nepriamo. Niektorí ľudia ho stále budú brať tak ako
počas trestného stíhania. Bol konfrontovaný s otázkami známych ako môže zostať žalobca policajtom.

Pred trestným stíhaním sa často navštevovali, mali spoločenský život, chodili spolu na výcviky psov
aj v súkromnom čase, žalobca to začal obmedzovať, stratil záujem o kynologický šport. Podľa jeho
názoru negatívne vnímanie žalobcu v sociálnych, pracovných kruhoch trvá aj v súčasnosti, po skončení
trestného stíhania. Svedok pri ňom počas trestného stíhania stál, prežíval to s ním, poznal ho a vedel
o koho ide, jeho vzťah k nemu sa nezmenil. Snažil sa mu pomôcť vyventilovať hlavu, prísť na iné

myšlienky, telefonoval mu, volal ho cvičiť, na tréningy, chcel mu pomôcť, vedel, že je nevinný.

15. Z výpovede svedka A. A. L., rodinného známeho žalobcu, súd zistil, že priateľstvo začalo
priateľstvom synov žalobcu a svedka. Poznal žalobcu ako spokojného nekonfliktného človeka, nikdy
nemal problémy. Zaznamenal výraznú zmenu v jeho správaní, spýtal sa ho, čo sa deje, povedal mu, že

má problémy, ktoré zasahujú do jeho osobného života, že mu bolo vznesené obvinenie, ktoré ohrozuje aj
jeho prácu. Bol frustrovaný, predtým žil spoločenským životom, po vznesení obvinenia žalobca nechcel
nikde chodiť, keď niekde išli, tak na neho ľudia pozerali, pýtali sa, či chodí s tým, čo ťahá ženy po
poliach. Keď niekde prišli, ľudia stíchli. Nevie si predstaviť tlak a to, čo musel prežívať žalobca, zvlášť
v takom malo meste ako sú Michalovce, kde sa všetci poznajú. Žalobca prestal chodiť von, maximálne

išli niekde s deťmi. Po ukončení trestného stíhania to bolo lepšie, ale stálo sa to s ním vezie, stále ho
ľudia posudzujú podľa predchádzajúcej medializácie. Správanie ľudí by mohol popísať ako opovrhnutie
a ohováranie. Vie, že bolo zahájené prepúšťacie konanie, od ktorého bolo upustené, že nedostával
odmeny a nezúčastňoval sa spoločenských posedení v kruhu kolegov, keďže naňho pozerali akoby bol
vinný.Ajichmanželkysúkamarátky,vie,žedlhosasnažilimaťdieťaanedarilosaim,boloimoznámené,

že problém je psychosomatický, že musí opadnúť stres. Aj manželka žalobcu bola konfrontovaná
s trestným stíhaním žalobcu, ľudia sa jej na to pýtali. Aj v súčasnosti po ukončení trestného stíhania, keď
niekde príde, ľudia nadávajú žalobcovi, nič sa nezmenilo, stále sa to bude s ním ťahať. Po oslobodení
badal u žalobcu zmenu, a to úľavu, pohodu v správaní žalobcu však vidí iba v kruhu blízkych, v súkromní,
stále nechce chodiť na verejnosť. Keď sa dozvedel o trestnom stíhaní žalobcu, konfrontoval žalobcu,

ten mu to vysvetlil a nemal dôvod mu neveriť, keďže ho poznal. Svoj postoj k nemu nezmenil, snažil
sa mu pomáhať, prisľúbil mu finančnú pomoc, ktorá nakoniec nebola potrebná, poskytol mu psychickú
pomoc, mohol sa s ním porozprávať o veciach, ktoré nemohol povedať iným.

16. Z výpovede svedkyne A. M. B., manželky žalobcu, súd zistil, že keď jej žalobca oznámil vznesenie

obvinenia, myslela si, že preháňa. Následne sa dozvedela, že začalo prepúšťacie konanie a vtedy si
uvedomila, že ich bežný doterajší život skončil, že môžu prísť o strechu nad hlavou, závisela od nich
aj svokra, pretože svokor sa dostal do finančných problémov a manžel si zobral úver 80.000,- EUR.
Vedela, že keby prišiel o zamestnanie, úver by nedokázali splácať, takisto ďalšie náklady. Najhoršie boli
negatívne komentáre v práci na ňu aj na manžela. Ľudia sa im začali vyhýbať, začali sa šíriť fámy, bludy,

ľudia sa na ulici za ním obzerali, prestali mu podávať ruky. Provokoval ich p. H., videla, že ich niekto
nahráva, na čo jej žalobca povedal o koho ide, pričom na poľnohospodárskej akcii mal na nich posmešky
a museli odísť. Žalobca znášal trestné stíhanie ťažko, bol bez nálady, skeptický, nechcel nikde chodiť,
dostali sa do izolácie, kamaráti ich prestali volať, vedela, že žalobca trpí, chcela to riešiť, navštívilapsychologičku, ktorá jej navrhla, aby ju začal žalobca navštevovať, čo aj urobil. Nechcel nikde chodiť,
keďže ľudia sa ho pýtali ako to dopadlo, pýtajú sa doteraz. Najprv im chceli vysvetľovať čo sa udialo,
nemalo to význam, pretože keď im oznámi, že bol úspešný tak povedia, že si to vybavil. Žalobca chodil

z práce rozrušený, kolegovia ho ohovárali, nevšímali si ho, podľa nej tam bola aj šikana. Chcel prestúpiť
na iné miesto, čo nebolo možné do ukončenia trestného stíhania. Následne po ukončení trestného
konania zmenil pôsobisko, kde neprichádza do kontaktu s verejnosťou ani s bývalými kolegami a je
spokojnejší. Trestné stíhanie trvalo 6 rokov, striedali sa ťažké a dobré chvíle. Plánovali druhé dieťa, čo sa
im však nedarilo, keďže neboli v psychickej pohode. Po ukončení trestného stíhania sa im podarilo mať

dcéru. Snažila sa žalobcu podporovať, bolo to ťažké, tvrdil, že je v poriadku, ale nebol. Nechcel chodiť
von, rodina sa od nich dištancovala, prestali ich volať na rodinné akcie, dozvedeli sa o ich negatívnych
reakciách, veľakrát sa dodatočne dozvedeli, že boli nejaké akcie, na ktoré ich nevolali, odvrátili sa od
nich, nezastali sa ich, vlastný brat žalobcu sa od neho dištancoval. Rodičia detí na hokeji sa tvárili, že
ich nepoznajú, otáčali sa im chrbtom, teraz sa už prihovoria, žalobca už nie je taký extrovert, dáva si
pozor na ľudí, čo komu povie. Už sa stretávajú len s okruhom ľudí, ktorým veria. Negatívne vnímala

aj vzťah žalobcu k maloletému dieťaťu, ktorý bol prítomný iba telom, nie duchom, vidí to teraz ako sa
synovi venuje, ako sa o neho stará, hrá sa s ním, chodí s ním na zápasy, tréningy, robí mu desiatu, ona
sa môže plnohodnotne venovať dcére. U psychologičky bol tri alebo štyrikrát, nechodil tam pravidelne,
ale vždy keď sa situácia vyhrotila tak tam išiel, padlo mu to dobre, dala mu iný pohľad na vec.

17. Z výpovede svedkyne N. B., matky žalobcu, súd zistil, že od prvej chvíle neverila tomu, z čoho
bol obvinený, pozná ho, vie, že vždy každému pomáhal. Spočiatku sa ju snažil chrániť, aby o tom
nevedela, ale žijú v malom meste, videla, že je smutný, že nekomunikuje. Zmena u žalobcu nastala po
zdravotnej, psychickej a komunikačnej stránke. Aj jej najbližšia rodina, napr. sestra, jej dávala najavo, že
by nechcela, aby žalobca prišiel, čo ju trápilo, aj ďalšia rodina na dedine tomu verila, bola to senzácia.

Manžel podnikal, zo zdravotných dôvodov sa dostal do finančných problémov, žalobca zobral úver
a splatil jeho dlhy. Mala obavu, že príde o zamestnanie a nebude mať z čoho splácať dlh. Napriek tomu,
že je onkologický pacient na dôchodku, pracovala, bála sa, že budú mať finančné problémy. Zažívala
negatívne reakcie od kolegov v práci aj od susedov, pričom zhoršili sa jej vzťahy medzi synmi, žalobcom
a jeho bratom, čo ju ako matku trápilo. V pracovnom živote sa chcel žalobca posunúť, trestné stíhanie

mu v tom bránilo. Predtým bol veselý, mal veľa kamarátov, mnohí kamaráti sa od neho odvrátili.

18. Z oznámenia Slovenskej informačnej služby zo dňa 31.1.2024 súd zistil, že žalobca sa v období
rokov 2018 – 2023 opakovane uchádzal o prijatie do služobného pomeru Slovenskej informačnej služby,
päťkrát, všetky žiadosti boli zamietnuté.

19. Podľa čl. 46 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím.

21. Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

22. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2013 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013, vo veci
náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu

v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

23. Podľa ustanovenia § 5 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

24. Podľa § 6 ods.1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorýmbola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

25. Podľa ust. § 15 ods. 1 a 2 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

26. Podľa ust. § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

27. Podľa ust. § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný.

28. Podľa ust. § 17 ods.1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

29. Podľa ust. § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

30. Podľa ust. § 17 ods. 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v

spoločenskom uplatnení.

31. Podľa ust. § 17 ods. 4 citovaného zákona, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

32. Podľa ust. § 18 ods.1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

33. Podľa ust. § 25 ods.1 citovaného zákona, ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

34. Podľa ust. § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

35. Podľa ust. § 442 ods.3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to
poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

36. Podľa ust. § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na
vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške dvadsaťpäťnásobku sumy mesačnejminimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.
Ak bola trestným činom spôsobená smrť a je len jedna pozostalá obeť násilného trestného činu, ktorá
bola odkázaná výživou na zomretého, má nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške päťdesiatnásobku

sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu
trestného činu.

37. Podľa ust. § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom

čine sexuálneho násilia, trestnom čine sexuálneho zneužívania, trestnom čine týrania blízkej osoby a
zverenej osoby alebo trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia má obeť násilného trestného činu nárok
aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške desaťnásobku sumy mesačnej
minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

38. Podľa ust. § 13 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť
päťdesiatnásobok sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom
došlo k spáchaniu trestného činu.

39. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, účinného ku dňu spáchania

trestného činu, sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú
podľa § 7 a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný
kalendárny rok vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") nariadením vlády.

40. Podľa ust. § 1 písm. a) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 279/2015 Z. z. ktorým sa ustanovuje

suma minimálnej mzdy na rok 2016, suma minimálnej mzdy na rok 2016 sa ustanovuje na 405,00 eur
za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

41. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej
nezákonným rozhodnutím.

42. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná, čo do nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a v celom rozsahu
nedôvodná, čo do nároku na náhradu majetkovej ujmy.

43. Vo veci nebolo sporné, že žalovanému bolo uznesením vznesené obvinenie zo dňa 18.9.2018,
sťažnosť obvineného proti tomuto uzneseniu bola zamietnutá a dňa 10.5.2019. Krajskou prokuratúrou v
Trenčíne bola podaná na Okresný súd Michalovce obžaloba na poškodeného. Žalobca bol rozsudkom
Okresného súdu Michalovce zo dňa 6.6.2022, sp. zn. 3T/53/2019, podľa ust. § 285 písm. b/ Trestného
poriadku oslobodený spod obžaloby Krajskej prokuratúry Trenčín, pretože skutok nie je trestným činom,

rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.9.2022, sp. zn. 6To/67/2022 bolo zamietnuté
odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín.

44. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v prípade
nezákonného rozhodnutia sú: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, vydaného orgánom verejnej moci

pri výkone verejnej moci, prípadne nesprávneho úradného postupu, 2. existencia škody a 3. príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

45. Predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia v súlade s
ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona je, aby takýto nárok bol predbežne prerokovaný na základe písomnej

žiadosti poškodeného.

46. Žalobca preukázal splnenie tejto podmienky, keďže požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody žiadosťou zo dňa 20.3.2023. Žalovaný odpovedal žalobcovi listom zo dňa
13.4.2023 s tým, že tento nárok neuznáva.

47. Existencia nezákonného rozhodnutia v konaní nebola sporná. Sám žalovaný v odpovedi na žiadosť
žalobcu zo dňa 13.4.2023 uviedol, že existencia nezákonného rozhodnutia- uznesenia o vznesení
obvinenia žalobcovi, nie je sporná a jeho existenciu neučinil spornou ani v priebehu konania.48. Súd sa stotožnil s ustálenou súdnou praxou, že oslobodenie spod obžaloby má rovnaké dôsledky
ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a nevznesení obvinenia pre nezákonnosť, čo je

základná podmienka pre uplatnenie práva pre náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

49. V prejednávanej veci je teda nezákonným rozhodnutím Uznesenie odboru inšpekčnej služby
Východ, úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, o vznesení obvinenia zo dňa 18.9.2018, ČVS: SKIS-39/OISV-SV-2018.

50. Následne súd posudzoval existenciu škody u žalobcu.

51. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú majetkovú ujmu, súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
vznik majetkovej ujmy v rozsahu trov právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní.

52. Za škodu sa v právnej teórii aj praxi považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného,
a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, teda peniazmi. Skutočnou škodou je nutné
rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred
škodnou udalosťou.

53. Aj keď žalobca predložil vyčíslenie trov obhajoby, a to jednak JUDr. Ľudmily Raffáčovej a následne
aj JUDr. Ondreja Urbana, pričom z trestného spisu nebolo sporné, že k poskytnutiu právnej pomoci
žalobcovi došlo a že boli uskutočnené úkony právnej pomoci v trestnom konaní, ktoré sú v predmetných
vyčísleniach špecifikované, sporným bolo, či skutočne žalobca vynaložil náklady na úhradu trov
obhajoby v zmysle predložených vyčíslení, t.j. či došlo k úbytku jeho majetku a či mu škoda v takto

vyčíslenej výške skutočne vznikla.

54. Žalovaný namietal skutočné vynaloženie trov obhajoby, žalobca sa bránil tým, že z trestného spisu
nesporne vyplýva, že žalobca bol počas nezákonného trestného stíhania zastúpený obhajcom, pričom
obhajcom môže byť v trestnom konaní iba advokát a advokátska činnosť sa vykonáva za odmenu,

poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.5.2019, sp. zn.: 7Cdo/282/2018, podľa ktorého,
ak žalobca nie je schopný presne určiť a preukázať výšku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, pričom však preukáže a odôvodní, že mu taká škoda vznikla,
nemôže súd - bez ďalšieho - rozhodnúť, že mu preto škoda nebude vôbec nahradená, alebo že medzi
preukázaným protiprávnym konaním a preukázaným vznikom škody nie je príčinná súvislosť. V takomto

prípade by súdy odopreli ochranu subjektívneho práva (denegatio iustitiae). Uviedol, že výška vzniknutej
škody je presne určená na základe jednotlivých trov obhajoby.

55. K námietke žalobcu súd uvádza, že v konaní nebolo sporné prevzatie právneho zastúpenia
advokátom, ani uskutočnenie jednotlivých úkonov, sporným bolo či žalobca vynaložil finančné

prostriedky na úhradu trov obhajoby a či u neho došlo k škode v zmysle vyššie uvedenej definície, t.j.
k úbytku jeho majetku. Sám žalobca totiž na pojednávaní dňa 23.5.2024 uviedol, že advokátovi platil v
priebehu trestného konania v hotovosti, dal mu 300,- EUR, 200,- EUR, potom mu ešte niečo doniesol,
mala to byť suma do 1.000,- EUR, s tým, že advokát mu vystavil príjmový doklad, žalobca tento doklad
stratil, pretože sa sťahoval.

56. Už z uvedeného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že v žalobe uplatnená suma trov obhajoby, ktorá bola
vyčíslená v zmysle jednotlivých úkonov právnej služby nezodpovedá sume, ktorú mal žalobca reálne
zaplatiť advokátovi titulom trov obhajoby. Sám žalobca totiž uviedol, že mal s advokátom chlapskú ústnu
dohodu, že keď bude oslobodený spod obžaloby, uplatnia si trovy obhajoby. Žalobca uviedol, že mu

mal advokát vystaviť príjmový doklad na sumu 1.000,- EUR, pričom doklad nepredložil. Aj keď tvrdil,
že doklad stratil, v prípade vystavenia príjmového dokladu bol advokát povinný vystaviť aj výdavkový
doklad a jeho predložením mohol žalobca, vzhľadom na obranu žalovaného, preukázať vynaloženie trov
obhajoby aspoň v tvrdenej sume 1.000,- EUR. Žalobca bol však pasívny, nenavrhol žiadne dokazovanie
tvrdiac, že výška trov obhajoby je zrejmá zo spisu v tomto ohľade.

57. Existenciu škody musí preukázať ten, kto tvrdí, že bol poškodený nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Vo vzťahu k preukazovaniu výšky škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánom verejnej moci Ústavný súd ČR konštatoval, že "pokiaľteda všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa zákona o zodpovednosti štátu uvalí na žalobcu
nesplniteľné dôkazné bremeno, učiní tak ústavne zakotvené právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom iluzórnym, čím dôjde k porušeniu

čl. 36 ods. 3 Listiny. V situácii, keď žalobca nie je schopný presne určiť a preukázať výšku škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, pričom však preukáže a
odôvodní, že mu taká škoda vznikla, nemôžu všeobecné súdy rozhodnúť, že mu preto škoda nebude
vôbec nahradená alebo že medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosť.
Všeobecný súd v takejto situácii určí výšku vzniknutej škody podľa spravodlivého uváženia jednotlivých

okolností prípadu."

58. V prejednávanej veci má súd za to, že z okolností prípadu nemožno vyvodiť, že preukázanie výšky
skutočnej škody je nesplniteľným bremenom. K údajnému zaplateniu trov obhajoby malo dôjsť od roku
2016, advokát bol povinný podľa zákona u účtovníctve archivovať účtovné doklady, teda aj príjmové
doklady po dobu najmenej 10 rokov, pričom táto doba ešte neuplynula.

59. Keďže žalobca nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie vynaloženia nákladov na trovy obhajoby
a to ani v žalobcom uvedenej výške do 1000 EUR, pričom predloženie dôkazu o zaplatení (príjmový
doklad od advokáta) nie je možné považovať za nesplniteľné dôkazné bremeno, súd uzavrel, že nárok
v časti náhrady majetkovej ujmy je v celom rozsahu nedôvodný.

60. Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu, má súd za to, že základ nároku bol preukázaný, uplatnená
výška však nebola v celom rozsahu preukázaná.

61. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v

ust. § 17 ods. 2, priznáva poškodeným, ktorým vznikla ujma nezákonným rozhodnutím právo
na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú
ujmu a jednak že nie je možné túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak, čo môže byť napr. formou
verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku, znením jeho odôvodnenia a pod. Vznik objektívnej

zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu spôsobenú pri výkone verejnej moci tiež predpokladá
existenciu príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom nemajetkovej
ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, než majetkovej sféry poškodeného a môže tak
predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť,
vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod.

62. Výšku konkrétnej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy nie je možné exaktne matematicky stanoviť,
nie je možné ani mechanicky (automaticky) prevziať peňažné sumy priznávané rozhodnutiami súdov
ako odškodnenie nemajetkovej ujmy v iných prípadoch, nakoľko nejde o paušálne peňažné sumy. Výšku
náhrady nemajetkovej ujmy totiž stanovuje súd v každom jednotlivom prípade na základe voľnej úvahy

a je tak výsledkom individuálneho posúdenia všetkých konkrétnych okolností každého jednotlivého
prípadu s tým, že konečná výška musí vychádzať zo zásady primeranosti, zodpovedať všeobecnej
predstave spravodlivosti a slušnosti a požiadavke rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami.
Vždy je potrebné mať na zreteli prvoradú satisfakčnú funkciu priznávanej peňažnej čiastky, ktorou
je zabezpečiť primerané zmiernenie a vyváženie vzniknutej nemajetkovej ujmy, v opačnom prípade

by neprimeraná výška odškodnenia vo svojich dôsledkoch viedla k bezdôvodnému obohacovaniu. Z
hľadiskaprimeranostivýškynáhradynemajetkovejujmymôžebyťsmerodajnýmvodítkomajrozhodnutie
súdu v inej skutkovo porovnateľnej veci, nakoľko výška priznaného peňažného zadosťučinenia v
obdobných prípadoch by sa nemala výrazne odlišovať. Peňažná náhrada musí byť výsledkom
aplikácie zodpovedajúcej právnej úpravy na konkrétny skutkový stav zistený v každom individuálnom

prípade vykonaným dokazovaním. Výška priznanej náhrady tak musí byť objektivizovaná výsledkami
vykonaného dokazovania a v odôvodnení rozhodnutia racionálne vysvetlená so zreteľom na použitú
právnu úpravu.

63. Kritériá, na ktoré súd prihliadal pri určení výšky peňažnej náhrady, sú ustanovené v § 17 ods.

3 cit. zákona. Ide o normu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá vyžaduje, aby súd s ohľadom na
konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil okolnosti významné pre
určenie výšky náhrady. Súd tak prihliada najmä na dopad nezákonného rozhodnutia do osobnostnej
sféry poškodeného, nepriaznivosť jeho vplyvu na povesť poškodeného, jeho doterajší spôsob životaa podobne. Výpočet je demonštratívny a nevylučuje, aby sa prihliadlo aj na iné okolnosti, pokiaľ budú
považované za porovnateľne závažné. Je potrebné brať do úvahy aj závažnosť sporu pre účastníka
samotného, či išlo o záležitosti osobného stavu alebo rodinnoprávne, prípadne pracovnoprávne.

Nemajetková ujma má byť určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu
v nemajetkovej sfére dotknutej osoby - žalobcu. Je podstatné, v akom rozsahu bola znížená česť,
dôstojnosť a postavenie fyzickej osobe práve v súvislosti s vedením trestného stíhania.

64. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy súd neaplikoval ust. § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z.

v znení účinnom v čase rozhodovania súdu. Platný zákon č. 514/2003 Z. z. obmedzuje výšku náhrady
nemajetkovej ujmy, tak, že nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným
násilnými trestnými činmi. Súd musí mať preukázanú najmä skutočnosť, pre ktorú dospel k záveru,
že zadosťučinenie podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je postačujúce, predovšetkým z
hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho
postavenie v rodine, v spoločnosti a podobne (uznesenie NS SR z 12.12.2012 sp, zn. 7Cdo/145/2011).

Výška nemajetkovej ujmy by mala korešpondovať so životnou úrovňou obyvateľstva ako aj s čiastkami,
ktoré sú v tom ktorom štáte vyplácané ako odškodnenie z titulu rôznej ujmy (názor vyslovený Európskym
súdom pre ľudské práva).

65. Ohľadom výšky nemajetkovej ujmy, súd považuje za potrebné uviesť, že i keď toto zadosťučinenie v

peniazoch je predmetom úvahy súdu, táto úvaha sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné
hľadiská. Nemožno priznávať neprimerané či dokonca premrštené sumy, ktoré by v konečnom dôsledku
viedli k bezdôvodnému obohacovaniu a ktoré by sa v porovnaní „odškodnenia“ zásahu do práva
na ochranu osobnosti s „odškodňovaním“ zásahov do iných základných práv zaručených Ústavou
Slovenskej republiky mohli niektoré ujmy na iných základných právach, napríklad ujmy na zdraví či

dokonca na živote, bagatelizovať. Najvyšší súd SR v uznesení z 24.7.2018 sp. zn. 3Cdo 19/2018 dospel
k záveru, že všeobecný súd je povinný určiť primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej
nezákonným rozhodnutím po zohľadnení iných právnych predpisov slovenského právneho poriadku
upravujúcich odškodnenie, ako aj judikatúry ústavného súdu a ESĽP. Určenie maximálnej hranice
náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 412/2012 Z. z.

tak, aby priznaná náhrada nebola vyššia ako náhrada za ujmu, ktorú utrpeli obete trestných činov, je
pokračovaním v už nastolenom trende legislatívnych úprav pod vplyvom rozhodnutí ESĽP.

66. Podľa názoru ESĽP náhrada nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch musí byť rozumne
primeraná utrpenej ujme na povesti (uznesenie NS SR zo dňa 30.9.2013, sp. zn. 6MCdo/15/2012).

Nemajetková ujma žalobcu totiž nie je väčšia v porovnaní so smrteľným následkom trestného činu,
resp. morálnou škodou spôsobenou trestným činom znásilnenia sexuálneho násilia alebo sexuálneho
zneužívania. V rámci voľnej úvahy bude povinnosťou okresného súdu posudzovať primeranosť
nemajetkovej ujmy za väzbu a za trestné stíhanie aj v kontexte s ďalšími právnymi predpismi,
upravujúcimi obdobnú problematiku, kde výška odškodnenia vyplýva priamo zo zákona (zák. 215/2006

Z. z.), ale aj v kontexte s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva (Iitalehti a Karhuvaara v.
Fínsko, Winkler v. Slovenská republika, Rosselet-Christ v. Slovenská republika, Kormoš v. Slovenská
republika, Petrov v. Slovenská republika, Bruncko v. Slovenská republika a pod.), Ústavného súdu SR
a Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/15/2012 z 30.9.2013).

67. Pri ustálení intenzity zásahu trestného stíhania do osobnej integrity žalobcu súd vychádzal z
vykonaného dokazovania, a to jednak z výsluchu žalobcu, ako aj výsluchu svedkov. Z výpovede žalobca
a výpovede svedkov vyplýva, že žalobca znášal trestné stíhanie ťažko. V osobnej sfére trestné stíhanie
malo za následok obmedzenie styku s vonkajším prostredím, pretrhnutie, oslabenie osobných väzieb
žalobcu s blízkymi osobami. Ľudia na žalobcu ukazovali, hovorili o ňom, z uvedeného dôvodu obmedzil

spoločenské aktivity, separovali sa od neho kamaráti, bol preukázaný vplyv na rodinný život, manželku
potvrdila tvrdenie žalobcu, že napriek tomu, že ho podporovala vznikali medzi nimi hádky, keďže žalobca
sa snažil separovať, nevedel sa plnohodnotne venovať synovi a z dôvodu stresu v priebehu trestného
stíhania sa nepodarilo počať potomka, k čomu došlo až po ukončení trestného stíhania. Matka žalobcu
potvrdila, že žalobca sa zmenil, po začatí trestného stíhania málo komunikoval, bol zamyslený, rodina

sa izolovala od žalobca, zhoršil sa vzťah žalobcu a jeho brata, nepozývali žalobcu na rodinné oslavy.
Pokiaľ ide o pracovnú sféru, je pravdou, že žalobca nebol v dôsledku trestného stíhania prepustený zo
služobného pomeru, pociťoval však v práci negatívne reakcie od kolegov, ktorí sa od neho separovali a
dávali mu najavo, že je trestne stíhaný. Počas zásahu v práci mu osoby, proti ktorým vykonával zásah,dávali najavo, že aj on je trestne stíhaný, čo pociťoval žalobca pri výkone služby mimoriadne negatívne.
Z výpovede kolegu žalobcu, svedka G. E. vyplynulo, že potvrdil tvrdenie žalobcu, že z dôvodu trestného
stíhania žalobcovi neboli udeľované odmeny, že prišiel o značnú časť odmien a taktiež, že mu nebolo

umožnené zmeniť pracovné zaradenie z dôvodu trestného stíhania. Uvedené tvrdenie o vplyve na
pracovnú oblasť potvrdzuje aj skutočnosť, že po ukončení trestného stíhania bolo žalobcovi umožnené
zmeniť pracovné zaradenie. Izoláciu žalobcu potvrdil aj svedok A. A. L., kamarát žalobcu, ktorý taktiež
potvrdil, že po ukončení trestného stíhania stále pretrvávala zmena osobnosti žalobcu v tom, že žalobca
sa cíti v pohode iba v okruhu blízkych osôb v súkromí, stále má zábrany chodiť medzi verejnosť. Došlo

k prerušeniu osobných väzieb žalobcu, pričom k úplnému obnoveniu situácie pred trestným stíhaním
nedošlo. O žalobcovi sa mali hanlivo vyjadrovať ľudia v blízkom okolí, susedia rodičov, blízka rodina.
Trestné stíhanie preto nesporne negatívne ovplyvnilo pracovný, osobný a spoločenský život žalobcu,
ako aj jeho osobnosť.

68. Súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na náhradu nemajetkovej ujmy.

69. Následne súd posúdil existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonnou väzbou a vznikom škody
a dospel k záveru, že v prejednávanej veci je daný kauzálny nexus, a to z dôvodu, že ak by nebolo
vydané nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia, nebola by žalobcovi vznikla škoda spočívajúca
v nemajetkovej ujme.

70. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy súd prihliadol aj na rozhodnutia súdov v obdobných
prípadoch za 4 roky a 3 mesiace nezákonného trestného stíhania, na následky citované v odôvodnení
tohto rozsudku v odseku 67, na ktoré súd poukazuje, na zákonné kritériá podľa § 17 ods. 3 zákona č.
514/2003 Z. z. s tým, že táto nepochybne odzrkadľuje aj najnovší vývoj súčasnej judikatúry s poukazom

na maximálnu výšku náhrady, ktorá zodpovedá limitu výšky náhrady poskytovanej osobám poškodeným
násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Súd má za to, že z hľadiska porovnania priznanej
sumy s finančnou kompenzáciou priznávanou obetiam násilných trestných činov možno konštatovať,
že priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy 8.000,- EUR, čo činí priemerne 157,- EUR mesačne,
denne 5,16 EUR, nie je premrštená či neprimeraná.

71. Priznaná náhrada je zároveň v súlade s limitom stanoveným v zmysle ust. § 17 ods. 4 zákona
č. 514/2003 Z. z., t.j. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nie je vyššia
ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného
predpisu, ktorým je zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými

činmi. Celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok
minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy v roku 2016, predstavovala 405 EUR a teda, maximálna výška
odškodnenia činila 20250 EUR, suma 8.000 EUR, priznaná žalobcovi 20 násobok minimálnej mzdy, je
priznaná v rozpätí priznávanom podľa ust. § 12 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach
trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

72. Súdom určená výška nemajetkovej ujmy je teda nižšia ako maximálna suma, ktorú je možné v súlade
s citovaným zákonným ust. priznať. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že žalobcovi môže byť priznaná
nemajetková ujma max. vo výške 10 násobku mesačnej minimálnej mzdy, súd uvádza, že zákon č.
274/2017 stanoví maximálny limit, t.j. maximálnu výšku odškodnenia, pričom pokiaľ zákon č. 17 ods. 4

odkazuje na tento zákon, tak odkazuje naňho v tom rozsahu, že stanoví maximálnu výšku odškodnenia
a neupravuje spôsob určenia výšky náhrady škody v prípade trestného stíhania podľa špecifikácií
konkrétnych skutkových podstát trestného činu, pre ktoré sa viedlo nezákonné trestné stíhanie, preto
súdom stanovený limit zodpovedá ust. § 17 ods. 4 zákona.

73. Súd príkladmo uvádza konanie, z ktorého vyplýva, že sa súd pridržiaval rozhodovacej línie ohľadne
primeranosti konkrétnej výšky nemajetkovej ujmy, naznačenej v rozhodovacej praxi: Krajský súd v
Košiciach rozsudkom zo dňa 26.5.2020 sp. zn. 6Co/320/2018 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie,
ktorým bola žalobcovi priznaná nemajetková ujma vo výške 60.000,- EUR, a priznal žalobcovi náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- EUR, z toho 5.000,- EUR za nezákonnú väzbu a 10.000,- EUR

za nezákonné trestné stíhanie (stíhanie trvalo od 7.4.2006 do 6.10.2009, t.j. 3,5 roka), pričom proti
žalobcovi bolo vznesené obvinenie za prečin zneužívania právomocí verejného činiteľa.74. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti, čo do zaplatenia
sumy 8.000,- EUR v dôsledku nezákonného rozhodnutia titulom nemajetkovej ujmy a titulom trov
právneho zastúpenia je v celom rozsahu, preto v súlade so zisteným skutkovým stavom a citovanými

zákonnými ustanoveniami zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.000,- EUR a v prevyšujúcej
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

75. Súd vyhovel návrhu žalovaného, aby bol zaviazaný na zaplatenie peňažného plnenia v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozsudku, vyhodnotiac okolnosti uvedené žalovaným, spočívajúce jednak v časovej

náročnosti administratívnych úkonov, spojených s úhradou úhrady (finančná kontrola, predpísaný
schvaľovací proces) a jednak vo výške priznaného plnenia, prihliadnuc na navrhnutý primeraný rozsah
predĺženia lehoty na plnenie, za akceptovateľné a žalovaného zaviazal zaplatiť peňažné plnenie v lehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku.

76. Podľa čl. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a

rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej
právnej veci. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by
zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy,
na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov

zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

77. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

78. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

79. Čo do nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 % napriek tomu, že mu nepriznal ním požadovanú sumu nemajetkovej ujmy a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. V danom prípade výška nároku závisela od výlučne úvahy súdu. Úvaha súdu sa týkala
skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu
uplatneného nároku, ten bol daný. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % z priznanej sumy.

80. Pokiaľ ide o náhradu trov konania čo do nároku na náhradu majetkovej ujmy, žalobca bol v celom
rozsahu neúspešný, preto súd v súlade so zásadou úspechu priznal úspešnému žalovanému náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu jeho úspechu, t.j. v rozsahu 100 %.

81. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.