Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124204500
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124204500.1

Uznesenie

15C/26/2024
Okresný súd Trenčín, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne
zastúpená: JUDr. Ing. Viera Kolačanská, advokátka, so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20A, Trenčín, proti
povinnému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

15C/26/2024

I. Súd u k l a d á povinnému, aby dočasne nevstupoval do domu súpisné číslo XX postaveného
na pozemku parc. č. XXX a na pozemky reg. C, parc.č. XXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a
nádvorie a parc.č. č. XXX o výmere X.XXX m2 - záhrada, zapísané na LV č. XXX pre okres Trenčín,
obec C., k.ú. C..

II. Navrhovateľke súd u k l a d á , aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti
povinnému žalobu o vylúčenie z užívania domu.

III. Súd u k l a d á povinnému, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5
metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy

súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov
verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov
tento zákaz nevzťahuje.

IV. Navrhovateľke súd u k l a d á, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti
povinnému žalobu o ochranu osobnosti.

V. O náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom
rozhodnutí o veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

15C/26/2024
1.Návrhom doručeným súdu dňa 03.04.2024 sa navrhovateľka domáhala, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým súd povinnému zakáže priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5

metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní, v
priestupkovom konaní, v obdobnom konaní pred inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude povinný
predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť povinného na týchto úkonoch a tiež, ktorým súd
zakáže povinnému vstupovať do nehnuteľnosti – do rodinného domu súp.č. XX, nachádzajúceho sa
v obci C., postaveného na parc. KNC XXX, a na pozemky reg. C, parc.č. XXX o výmere XXX m2
Zastavaná plocha a nádvorie a č. XXX o výmere XXXX m2 Záhrada, zapísané na LV č. XXX pre k.ú C.,

do právoplatného skončenia konania majetkovoprávneho vyporiadania k predmetným nehnuteľnostiam,
ktoré konanie je vedené na OS Trenčín pod sp.zn. 18C/26/2024.2. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo navrhovateľky a povinného bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č.k. 32Pc/23/2023 zo dňa 16.11.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

27.11.2023. Po rozvode manželstva ostali manželia žiť v rodinnom dome, ktorý majú v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov (BSM) na adrese C. XX, aj keď spolužitie nebolo dobré a navrhovateľka
bola neustále povinným osočovaná, ponižovaná a bola nútená znášať jeho verbálne ataky a pred
rozvodom aj fyzické napadnutia. Pri fyzických atakoch občas zasahovala aj polícia, pričom však vec
vždy riešili dohovorom a situácia sa vždy na čas ukľudnila. Od rozvodu manželstva si povinný dával

na svoje konanie pozor a navrhovateľku napádal len verbálne. Navrhovateľka povinnému navrhla aj
vyporiadanie BSM po rozvode, ktoré chcela riešiť cestou dohody, avšak povinný ju vysmial s tým,
že je všetko jeho a on nič riešiť nebude. Nakoľko spolužitie s ním bolo pre navrhovateľku veľmi
komplikované, táto ani nemala silu a chuť vyvíjať aktivity k riešeniu BSM. Situácia sa zmenila dňa
01.04.2024, kedy ju povinný opätovne vulgárne napadol, keď ho slušne upozornila, že nechal otvorenú
bránu a vonku veľmi fúka. Povinný svoju agresiu stupňoval a od vulgarít prešiel k tomu, že ju začal

vyhadzovať z domu. Napokon navrhovateľke odporučil, že ak nemá „dá jej 20,- eur na štranok, aby
sa obesila ako jej brat.“ Keďže navrhovateľka začala mať obavu o svoj život a zdravie, zvlášť, keď je
povinný vlastníkom zbrojného preukazu typu A, podala na neho oznámenie na polícií. Polícia situáciu
vyhodnotila tak, že povinného dňa 01.04.2024 o 19,57 hod. vykázala zo spoločného bydliska, ktoré
zdieľa s ohrozenou osobou. Vykázanie sa podľa potvrdenia zo dňa 01.04.2024 vzťahuje na „poschodový

rodinný dom s tromi vchodmi, dvorom, hospodárskym dvorom a záhradou a prislúchajúci pozemok
rodinného domu na adrese C. XX na dobu 14 dní.“ Nakoľko polícia pri podaní oznámenia zistila,
že povinný je vlastníkom mnohých strelných zbraní, tieto mu zaistila, pričom spisovanie samotných
zbraní s streliva trvalo podľa vyjadrenia navrhovateľky cca 4 hodiny. Povinný dlhodobo navrhovateľku
ponižuje, pričom je presvedčený, že len jeho názor je ten jediný správny. Ak aj navrhovateľka nekoná

podľa jeho predstáv, pravidelne ju uráža, zhadzuje a vulgárne jej nadáva, zvlášť vtedy, keď nie je doma
plnoletá dcéra strán, ktorá zatiaľ s nimi žije v jednej domácnosti. Nevhodné správanie povinného voči
navrhovateľke má však stupňujúci sa charakter, pričom má navrhovateľka dôvodnú obavu osvoj život
a zdravie. Navrhovateľka je presvedčená, že sa agresivita zo strany povinného stupňuje natoľko, že
je nevyhnutné obmedziť ich vzájomný kontakt, zvlášť, keď je odporca vlastníkom zbrojného preukazu

typu A, zbraň nosí pri sebe bežne, a to aj vtedy, keď má vypité. Navrhovateľka má po verbálnych
útokoch povinného a psychickom týraní z jeho strany za to, že ich kontakt je potrebné obmedziť na
minimálnu možnú mieru, aby sa predišlo útokom na navrhovateľku. Povinný nerešpektuje skutočnosť,
že chce navrhovateľka viesť kľudný život bez neho. Navrhovateľka napriek tomu, že si je vedomá, aký
má k nej povinný postoj, mu viackrát navrhla majetkové vyporiadanie, na čom nemal záujem, pričom

jej návrhy len poslúžili na opätovné ponižovanie navrhovateľky. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka
iniciovala aj konanie o vyporiadanie BSM, ktoré je vedené na OS Trenčín pod sp.zn. 18C/26/2024. Aj
keď po rozvode manželstva povinný prestal navrhovateľku napádať fyzicky, jeho verbálne ataky sa
stupňujú až do stavu, že túto vyhadzuje zo spoločného domu, či jej predhadzuje možnosť samovraždy,
na ktorú jej chce prispieť. Navrhovateľka žiada teda v oboch prípadoch o dočasnú ochranu- v prípade

zákazu priblíženia do momentu vyporiadania BSM, nakoľko si myslí, že vtedy bude mať možnosť si
sama zabezpečiť bývanie a od neho odísť a že povinný prestane mať dojem, že mu všetok majetok
nadobudnutý do BSM bezmedzne patrí tak, že si sním môže robiť, čo uzná za vhodné. V prípade
zákazu vstupu do domu navrhovateľka považuje za dostatočnú ochranu trvajúcu do vyporiadania
BSM, nakoľko povinný nevie a zrejme ani nechce akceptovať skutočnosť, že jeho prítomnosť titulom

akéhokoľvek spoluvlastníctva v nehnuteľnosti, pokiaľ si má zároveň vybíjať svoju frustráciu na fyzickej
a psychickej integrite navrhovateľky, nie je žiadúca. Navrhovateľka je presvedčená, že úpravu práv
a povinností nemožno aktuálne dosiahnuť inak a sledovaný účel neodkladného opatrenia nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

3. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.Podľa§325ods.2písm.e) CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo
duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.

4. V danom prípade navrhovateľka navrhuje nariadenie dvoch obsahovo aj charakterovo rozdielnych
neodkladných opatrení pred začatím konania vo veci samej. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi
neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v §
325ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,pričomtentonávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniamusí
obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Civilného sporového poriadku. Z týchto ustanovení je zrejmé, že

súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán
alebo existuje obava, že exekúcia budúceho rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné
a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú
úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana.

5. Súd mal z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 32Pc/23/2023-17 zo dňa 16.11.2023 zistené, že
strany boli manželmi od XX.XX.XXXX, pričom ich manželstvo bolo rozvedené. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 27.11.2023. Ďalej mal súd zistené, že strany majú v BSM nehnuteľnosti evidované
na LV č. XXX pre okres E., obec C., k.ú. C., a to pozemky parcely reg. C parc.č. XXX, zastavaná

plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parc.č. XXX, záhrada, o výmere XXXX m2, ako aj rodinný
dom súp.č. XX postavený na parcele reg. C parc.č. XXX. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného
obydlia ORPZ v Trenčíne, odboru poriadkovej polície v E. zo dňa 01.04.2024 mal súd osvedčené,
že dňa 31.03.2024 o 01:00 hod povinný policajtom vykázaný na dobu 14 dní zo spoločného obydlia –
poschodového rodinného domu s dvorom, hospodárskym dvorom a záhradou, ako aj prislúchajúceho

pozemku k rodinnému domu na adrese C. XX, a to podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z.z., ktoré
ustanovenie umožňuje, aby policajt vykázal z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne
obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia osobu, u ktorej možno na
základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok
na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky, pričom

súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného
obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Súčasne mal
súd osvedčené, že navrhovateľka podala proti povinnému potvrdenie o oznámení priestupku protiobčianskemu spolunažívaniu. Na tunajšom súde sa medzi stranami vedie konanie o vyporiadanie BSM
pod sp.n. 18C/26/2024.

6. Čo do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, o ktorom
súd rozhodol výrokom I. tohto uznesenia, ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z
dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Dôvodom tejto úpravy je zabezpečenie nerušeného
bývania navrhovateľky. Z tvrdení navrhovateľky doložených listinnými dôkazmi mal súd za to, že
povinný je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke, keď na ňu fyzicky a verbálne útočí,

nerešpektuje jej osobnosť. Hrozba tohto konania je aktuálna a bezprostredná, nakoľko popisovaný
incident je z 31.03.2024, v dôsledku čoho bol povinný z obydlia, kde spolu s navrhovateľkou býva, aj
vykázaný na dobu 14 dní. Navrhovateľka v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a doložené listinné dôkazy hodnoverne osvedčujú potrebu takejto
dočasnej úpravy, nakoľko je možné sa aj dôvodne domnievať, že povinný môže v takýchto atakoch
namierených proti navrhovateľke pokračovať, ak by sa po vykázaní z obydlia do domu, ktorý spoločne

s navrhovateľkou obýva, vrátil. Uvedené skutočnosti tak umožňujú prijať záver o osvedčení násilného
správaniapovinnéhovočinavrhovateľke,ktoréjetakéhorozsahuatakejintenzity,žejespôsobilévyvolať
u nej obavu o svoje zdravie, či bezpečnosť. Zo všetkých týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľky
v tejto časti vyhovel tak, že nariadil povinnému zákaz vstupovať do domu, v ktorom navrhovateľka
s povinným býva, ako aj na pozemky k domu prislúchajúce, ktorý výskyt povinného v týchto častiach

by bol spôsobilý viesť k nežiadúcim stretom navrhovateľky a povinného, k ich fyzickej či verbálnej
konfrontácii. Nie je žiadúce, aby sa povinný so svojím agresívnym správaním zdržiaval v týchto miestach
a ohrozoval a vzbudzoval strach u navrhovateľky. Uvedené skutočnosti tak umožňujú prijať záver o
osvedčení ohrozovania osobnej integrity navrhovateľky, ktoré je takého rozsahu a takej intenzity, že je
spôsobilé vyvolať u nej obavu o svoje zdravie, existenciu, či bezpečnosť a hrozí tiež ujma na jej fyzickom

či psychickom zdraví.

7. Toto neodkladné opatrenie je v zmysle § 326 ods. 2 písm. e/ CSP možné nariadiť len dočasne, pričom
aj navrhovateľka sa výslovne domáhala jeho nariadenia len dočasne, do právoplatného skončenia
konania o vyporiadanie BSM. Súd preto nemohol tento zákaz uložiť povinnému natrvalo. Takéto časové

vymedzenie teda musí určiť súd, nemôže toto neodkladné opatrenie nariadiť natrvalo, pričom natrvalo
zakázať povinnému vstup do domu, vo vzťahu ku ktorému je tiež bezpodielovým spoluvlastníkom, sa
súdu javí aj ako neprimerané opatrenie. Je namieste, aby si strany v prípade opisovaného konfliktného
správania žalobou vo veci samej natrvalo upravili svoje pomery k spoločným nehnuteľnostiam. Súd
uvádza, že na tieto situácie, kedy je potrebné upraviť užívanie nehnuteľností patriacich do BSM,

myslí ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa z dôvodu fyzického alebo
psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva
v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z
manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Preto je súd toho názoru, že vecou

samou, ktorá by bola spôsobilá riešiť uvedený prípad, je práve konanie o vylúčenie povinného
z domu patriaceho do BSM. Samotné konanie o vyporiadanie BSM podľa názoru súdu definitívne
nevyrieši užívacie vzťahy k spoločnej nehnuteľnosti, keď síce po jeho ukončení bude jasné, komu
by nehnuteľnosti mali byť prikázané, to však samo osebe ešte definitívne nevylučuje, že aj po jeho
vyporiadaní nebudú nehnuteľnosť užívať obaja bývalí manželia naďalej. Súd je preto toho názoru,

že navrhované neodkladné opatrenie má obsahovo väzbu na konanie o vylúčenie z užívania domu
patriaceho do BSM a nie na konanie o vyporiadanie BSM. Preto súd zároveň uložil navrhovateľke
povinnosť podať žalobu vo veci samej, v podobe a lehote určenej vo výroku II. tohto uznesenia. Súd
pritom určil lehotu na podanie žaloby v trvaní 30 dní, ktorá sa súdu javí ako primeraná okolnostiam
prípadu, keď táto plynie nie od doručenia, ale až od právoplatnosti tohto uznesenia. Pokiaľ žaloba

podaná nebude, súd neodkladné opatrenie zruší podľa § 336 ods. 3 CSP.

8. Čo do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, o ktorom súd
rozhodol výrokom III. tohto uznesenia, obsah takéhoto neodkladného opatrenia vychádza zo znenia čl.
3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní

ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých
osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo
sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek
formyrodovo-motivačnéhonásiliaalebonásiliavblízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je podmienené osvedčením skutočnosti,
že zakázaným konaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená, pričom sa

nevyžaduje, aby k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity už reálne došlo. Osvedčenie dôvodného
podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie tohto druhu neodkladného opatrenia

je stanovisko protistrany v zásade protichodné a často dochádza k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii
tvrdeniaprotitvrdeniu.Pretojedôležité,abynavrhovateľneodkladnéhoopatreniapredložilnajmälistinné
dôkazy ako lekárske správy, záznamy polície, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v
pozícii svedka incidentu), a podobne, na základe ktorých budú osvedčené skutočnosti rozhodujúce pre
nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Z dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd dostatočným spôsobom osvedčené, že medzi
navrhovateľkou a povinným existuje právny vzťah, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu. Nevyhnutnosť
a bezodkladnosť tejto úpravy spočíva v tom, že povinný navrhovateľku ohrozuje svojimi atakmi,
agresívnym správaním, čoho následkom bola aj preukázaná nutnosť povinného vykázať zo spoločného
obydlia. Takýmto konaním povinný vzbudzuje v navrhovateľke obavu o svoj život a zdravie, ohrozuje

jej telesnú integritu, čo bolo osvedčené predloženými listinnými dôkazmi súvisiacimi s vykázaním
povinného z obydlia, ktoré vykázanie trvá aj v čase rozhodnutia súdu. Majúc uvedené na zreteli súd
na ochranu telesnej a duševnej integrity navrhovateľky nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods.
2 písm. h/ CSP, ktorým zakázal povinnému priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5
metrov. Už týmto zákazom je možné predísť konaniu, ktorým by z jeho strany mohla byť ohrozená

telesná alebo duševná integrita navrhovateľky. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom
minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, mal súd za
to, že vzdialenosť 5 metrov je primeraná a dostatočná na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie, ale aj
verbálnych útokov, a tiež aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky povinným
za účelom vyhnutia sa priblíženiu. Tiež bolo potrebné upraviť určité špecifické situácie, ktoré môžu

nastať a kde bude nevyhnutne nutná účasť navrhovateľky a povinného súčasne. Preto súd tiež tak,
ako navrhla navrhovateľka, určil, že pokiaľ by navrhovateľka a povinný boli spoločne predvolaní na
procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných
v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak sa na dobu
vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Súd takéto obmedzenie nariadil

z dôvodu, aby neboli zmarené prípadné úkony či konania (napr. aj takých, kde voči povinnému bude
uplatňovať svoje práva navrhovateľka), kde sa vyžaduje účasť oboch z nich súčasne a bez účasti ktorej
nie je možné tieto konania riadne viesť. Súd toto neodkladné opatrenie nariadil z dôvodu, aby zabránil
ďalším útokom povinného na navrhovateľku, aby eliminoval riziko nechceného stretu strán sporu aj
vzhľadom na osvedčené násilné správanie povinného a obavu, že by mohol povinný svoje konanie

opakovať, prípadne aj vystupňovať. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo
navrhovateľkou osvedčené, že konanie povinného ohrozuje jej telesnú aj duševnú integritu, pretože
z dôvodu agresívnych prejavov povinného, má navrhovateľka odôvodnenú obavu o svoj život a zdravie,
čo môže objektívne u nej vyvolávať aj duševné útrapy.

10. Navrhovateľka sa domáhala, aby súd povinnému uložil len dočasný zákaz priblížiť sa k nej
(opakovane v návrhu uvádza, že žiada o dočasnú úpravu pomerov do skončenia konania o vyporiadanie
BSM), a teda súd nemohol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by (nad rámec toho, čo navrhovateľka
žiadala) uložil povinnému tento zákaz natrvalo a bez časového obmedzenia. Preto súd konštatuje, že
na toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenie musí nadväzovať ešte aj konanie vo veci samej,

ktorým sa takto dočasne upravené pomery definitívne vyriešia. Súd preto uložil jej v súlade s § 336
ods. 1 CSP povinnosť podať žalobu vo veci samej proti povinnému o ochranu osobnosti. Súd je toho
názoru, že na to, aby zákaz priblíženia bolo možné uložiť natrvalo, je nutné komplexné posúdenie
vzťahov medzi stranami, bude nutné zhodnotiť všetky produkované dôkazy, ako aj vyhodnotiť prípadnú
hrozbuopakovanianeprípustnéhokonaniadobudúcnostipozadováženídôkazovobochstrán.Uvedené

sa však v konaní o vyporiadanie BSM riešiť nebude, a preto navrhované neodkladné opatrenie nemá
súvis a väzbu s konaním o vyporiadanie BSM, a preto na jeho skončenie súd trvanie neodkladného
opatrenia nenaviazal. Súd má za to, že dočasné trvanie neodkladného opatrenia by malo byť dovtedy,
dokedy sa definitívne nevyrieši nárok, ktorému sa poskytuje neodkladným opatrením dočasná právnaochrana. Neodkladným opatrením spočívajúcim v zákaze priblíženia sa poskytuje dočasná ochrana
osobnosti,životu,zdraviuadôstojnostiohrozenejosoby,čosúatribútyvzmysle§11anasl.Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na uvedené preto nie je dôvod trvanie viazať na spor o vyporiadanie BSM,

ktoré s ochranou osobnej sféry navrhovateľky nesúvisí, keď rieši len majetkové aspekty zaniknutého
manželstva. Súd preto uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej o ochranu osobnosti.
V tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia totiž súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej
a vychádza len z osvedčených skutočností produkovaných primárne len jednou zo strán. Na základe
popisu skutočností tak, ako ich popísala navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktoré zároveň osvedčila dostupnými listinami, možno ale nateraz konštatovať, že požiadavka
ochrany práv formou neodkladného opatrenia, ktorej poskytnutia sa domáhala, je v tejto časti dôvodná.
Ak takáto žaloba nebude podaná v určenej lehote, súd toto neodkladné opatrenie zruší (§ 336 ods. 3
CSP).

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia
súd bude rozhodovať až v konečnom rozhodnutí vo veci samej vydanom v nadväzujúcom meritórnom
konaní.

Poučenie:

15C/26/2024

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.