Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Odi/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122348271
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122348271.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 6Odi/14/2022

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Ing. Mgr. Zuzanou Dinkovou, v právnej veci
žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967
692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o. so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom C. XX, XXX XX C., v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

3 6Odi/14/2022

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

13 6Odi/14/2022

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.06.2022 domáhal zrušenia oddlženia žalovaného
z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné
predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) (v návrhu alebo v
prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú
informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu),

podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZKR (dlžník nebol platobne neschopný), podľa § 166g ods. 2 písm. h)
ZKR (mal snahu poškodiť svojho veriteľa) a najmä zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa
ust. § 166g ods. 1 ZKR. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne
neschopný, keď mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov a zo správania sa dlžníka
pred podaním návrhu možno usudzovať, že úmyselne naplnil formálne znaky platobnej neschopnosti,
aby bol oprávnený podať návrh a ďalej, že žalovaný, ako dlžník, nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj

dlh v medziach svojich možností a schopností. Žalobca odôvodnil svoju aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie žaloby tým, že je veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o úvere č. 2469406386 zo dňa
25.4.2013,ktorúuzatvoriližalovanýaprávnypredchodcažalobcuazktorejvyplývajúcapohľadávkabola
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. IV/2017 zo dňa 10.10.2017 uzavretá medzi spoločnosťouPoštová banka, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpená na žalobcu. Konkurz
na majetok žalovaného vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4OdK/26/2020 bol
vyhlásený dňa 30.1.2020 a žalobca svoju pohľadávku do konkurzu riadene prihlásil. Následne dňa

21.08.2020 bol konkurz pre nedostatok majetku zrušený, pričom žalobca ako veriteľ pohľadávky nebol
v konkurze uspokojený ani v časti svojho nároku. K tvrdeniu, že žalovaný nebol platobne neschopný
žalobcauviedol,žežalovanývčasepredvyhlásenímkonkurzusplácalpohľadávkužalobcupravidelnými
mesačnými platbami a to prostredníctvom zrážok zo mzdy a neskôr prostredníctvom exekúcie, z čoho
vyplýva, že žalovaný je zamestnanou osobou, pričom disponuje finančnými prostriedkami, z ktorých

by mohol uhrádzať pohľadávku žalobcu ako i ďalších veriteľov, hoci len čiastočnou úhradou v malých
mesačných dávkach vo výške 20-30 eur, čím by preukázal aj svoj poctivý zámer. Žalobca súdu predložil
rozpis platieb žalovaného v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pre dôkladné zistenie
príjmov žalovaného v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žalobca
navrhol vykonať dopyt na Sociálnu poisťovňu za obdobie pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu na majetok žalovaného, aj za obdobie pol roka po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu

na majetok žalovaného, z ktorého by bol preukázaný príjem žalovaného a jeho platobná schopnosť/
neschopnosť, ďalej to, že žalovaný mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov voči
svojim veriteľom, teda, že žalovaný mohol hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov,
tým prejaviť úprimnú snahu riešiť svoje dlhy a tým preukázať svoj poctivý zámer. Žalobca ďalej
navrhol vykonať dopyt na Úrad geodézie, kartografie a katastra za účelom poskytnutia informácie

o vlastníckom práve žalovaného ako i prevodoch žalovaného za obdobie štyri roky pred podaním
návrhu na vyhlásenie konkurz na jeho majetok a dva roky po oddlžení žalovaného. Žalobca navrhol
vykonať dopyt aj na Policajný zbor, dopravný inšpektorát za účelom poskytnutia informácie o tom, či
žalovaný vlastnil pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu osobné motorové vozidlo a ak áno, kedy
došlo k jeho prevodu, alebo odhláseniu z evidencie a na poskytnutie informácie o evidencii osobného

motorového vozidla evidovaného na meno žalovaného aj po oddlžení. Žalobca ďalej navrhol vykonať
dopyt aj na Centrálny register účtov za účelom poskytnutia informácie o vedení osobných účtov na
meno žalovaného, po ktorom vykonaní žalobca žiada vykonať dopyt na bankové inštitúcie, v ktorých
má žalovaný evidovaný osobný účet za účelom poskytnutia výpisu z bankového účtu žalovaného za
obdobie rok pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, počas konkurzu, ako

i pol roka po oddlžení, na základe ktorého dôkazu bude podľa neho preukázaný poctivý/nepoctivý
zámer žalovaného a zrejmé jeho príjmy, výdavky a majetková situácia. Žalobca uviedol, že pred
podaním žaloby o zrušenie oddlženia zaslal žalovanému výzvu na preukázanie poctivého zámeru,
ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky, pričom žalovaný napriek výzve neprejavil nielenže
úprimnú snahu riešiť svoje dlhy, ale žiadnu snahu a na výzvu žalobcu nereagoval. Žalobca ďalej

vyslovil pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovaného, keďže za platobnú neschopnosť nemožno
považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh, pričom nestačí, ak dlžník nie je ochotný svoje
záväzky hradiť, resp. prechodne nie je schopný ich hradiť. Podľa neho je nesprávne len na základe
nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o platobnej neschopnosti, avšak je nevyhnutné preskúmať
a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu na

vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Žalobca zastáva názor, že zo strany dlžníka bol stav platobnej
neschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal splácať svoje dlhy nie z
dôvodu objektívnej nemožnosti, nakoľko dosahoval príjem, ale z vlastného subjektívneho rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov sa podľa žalobcu jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie
práva. Skutočnosť, že dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky

a rozhodne sa zbaviť sa svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať za
poctivý zámer. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným.
Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu,
nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto
konanie nemôže požívať právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca súdu zaslal rozpis

platieb žalovaného v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, z ktorého dôkazu považuje
za preukázané, že žalovaný v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok
disponoval príjmom postačujúcim hoci aj na len čiastočnú úhradu svojich dlhov. Žalobca poukázal
na ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR, ktoré uvádza demonštratívny výpočet nepoctivého zámeru a v
prípade naplnenia skutkovej podstaty niektorej zákonom stanovenej formy nepoctivého zámeru sa tento

prezumuje a preto je na dlžníkovi, aby preukázal svoj poctivý zámer a teda dôvodnosť podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, uviedol objektívne dôvody, pre ktoré nie je v jeho možnostiach
uspokojovať a riešiť svoje dlhy. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 36Odi/1/2019 zo dňa 06.11.2019, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I., č.k.8Odi/1/2018 zo dňa 18.10.2018, rozhodnutie Okresného súdu Prešov 2Odi/2/2021 zo dňa 7.10.2021,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave 3CoKR/23/2020 zo dňa 04.12.2020, na dôvodovú správu k novele
zákona o konkurze a na výzvu na preukázanie poctivého zámeru. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný

sa len snažil využiť právnu úpravu, primárne orientovanú na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a majú
nízke príjmy, avšak žalovaný takouto osobou nie je. Tvrdí, že ak by mal žalovaný so stabilným príjmom
skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možnosti, naďalej by riadne
splácal svoje záväzky veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára (§ 168 a nasl. ZKR),
ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe

oddlženia dochádza vždy k aspoň čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Žalovaný má a mal pravidelný
príjem, ktorý je základnou podmienkou na povolenie splátkového kalendára. Citoval ust. § 166g ods.
1 ZKR, v ktorom zákon demonštratívne vymenúva, kedy má dlžník poctivý zámer a aj situácie, kedy
dlžník poctivý zámer nemá. Z konania žalovaného však nevyplýva úprimná snaha po podaní návrhu
riešiť dlh v rámci svojich možností. Zákonom výslovne uvedené podmienky nepoctivého zámeru (§ 166g
ods. 2 ZKR) nie sú konečným výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody

nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je
potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz.
Podľa žalobcu oddlženie nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť
svojich záväzkov voči veriteľovi. Žalobca má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu
dlžníkov, ktorý sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne

a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľ
nemá možnosť, ako tento proces zvrátiť. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či
dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia.
Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek
tomu, že sa u žalovaného nijako sa nezmenili žiadne okolnosti, žalovaný je naďalej zamestnaný a jeho

životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie
konkurzu a rovnako zo životopisu žalovaného, ktoré predložil k návrhu. Na základe uvedeného nemožno
hovoriť o naplnení skutkovej podstaty poctivého zámeru v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR. Žalovaný
by pokračovaním v plnení svojich záväzkov dokázal splatiť svoje záväzky voči všetkým veriteľom.
Využitím inštitútu oddlženia poškodil všetkých svojich veriteľov, keď po oddlžení nie je povinný uhradiť

ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky platobnej neschopnosti, tak
ako to žalobca preukázal vyššie. S poukazom na ust. § 166g ods. 1 ZKR je podľa žalobcu preukázaný
nepoctivý zámer žalovaného, keď tento po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok
žiadnym spôsobom neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností, napriek
tomu, že disponoval dostatočným príjmom na to, aby mohol hoci len sčasti uspokojovať pohľadávky

svojich veriteľov, čím žalovaný naplnil skutkovú podstatu nepoctivého zámeru, keď neprejavil úprimnú
snahu riešiť svoje dlhy tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žaloba spolu s prílohami, ako aj predvolanie na pojednávanie boli
žalovanému doručené v súlade s ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP.

3. Listom zo dňa 26.10.2023 vyzval súd Sociálnu poisťovňu na predloženie informácie o príjme
žalovaného šesť mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a šesť mesiacov po vydaní
rozhodnutia o oddlžení.

4. Podaním zo dňa 07.11.2023 Sociálna poisťovňa súdu poskytla informáciu, z ktorej vyplýva, že za
mesiac december 2019 bola žalovanému vyplatená nemocenská dávka vo výške 269,10 eur a v čase
pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu mal žalovaný hrubý mesačný príjem v priemere
933,72 eur a v období po vyhlásení konkurzu a oddlžení jeho príjem teda za február 2022 až júl 2022
bol v hrubom 1.117,64 eur.

5. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 29.11.2023, na ktorý sa
dostavili právna zástupkyňa žalobcu, žalovaný sa nedostavil, pričom právnej zástupkyni žalobcu bola
zásielka s predvolaním na termín pojednávania doručená dňa 26.10.2023, a žalovanému bola zásielka
s predvolaním na termín pojednávania doručená dňa 7.11.2023, súd tak konštatuje, že ich päťdňová

lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 CSP bola zachovaná.

6. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal, aby súd rozhodol v zmysle
žaloby s poukazom na to, že žalovaný bol v konaní pasívny a neprodukoval žiadne dôkazy. Predložilsúdu výpis z LV žalovaného za účelom zistenia, či žalovaný, ktorý je výlučným vlastníkom rodinného
domu nachádzajúceho sa na LV č. XX v katastrálnom území C., či žalovaný tento rodinný dom uviedol
do súpisu majetku v návrhu na vyhlásenie konkurzu, pretože v opačnom prípade by nekonal s poctivým

zámerom.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávok č. IV/2017 zo dňa 10.10.2017
s prílohou, Zmluvou o úvere č. 2469406386 zo dňa 25.4.2013, prehľadom úhrad žalovaného, výzvou
na preukázanie poctivého zámeru, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. č.k. 8Odi/1/2018 zo

dňa 18.10.2018, rozsudkom Okresného súdu Trnava 36Odi/1/2019 zo dňa 06.11.2019, rozsudkom
Okresného súdu Prešov 2Odi/2/2021 zo dňa 7.10.2021, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
3CoKR/23/2020 zo dňa 04.12.2020, dôvodovou správou k zákonu č. 377/2016 Z. z., odpoveďou
Sociálnej poisťovne.

8. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe

vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), ďalej na základe vykonaného dokazovania
a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) ustálil nasledovný skutkový
stav:

9. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere č. 2469406386

zo dňa 25.4.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru veriteľom žalovanému vo výške 17.000 eur,
pričom Zmluvou o postúpení pohľadávok č. IV/2017 zo dňa 10.10.2017 došlo k postúpeniu predmetnej
pohľadávky právneho predchodcu žalobcu na žalobcu.

10. Za nesporné súd vyhodnotil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4OdK/26/2020

zo dňa 30.1.2020 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka – žalovaného, konkurz bol uznaný za
hlavné insolvenčné konanie, za správcu bol ustanovený správca JUDr. Juraj Rybár, so sídlom kancelárie
Stráž 223, 96001 Zvolen, zn.: S1709, súd vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu
a súd oddlžil dlžníka – žalovaného tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze, s výnimkou pohľadávok vylúčených z uspokojenia a nedotknutých pohľadávok v rozsahu,

v akom nebudú uspokojené v konkurze. Uznesenie bolo publikované v OV č. 26/2020 dňa 7.2.2020.

11. Žalobca svoju pohľadávku do konkurzu prihlásil, pričom dňa 21.8.2020 bol konkurz pre nedostatok
majetku zrušený, a žalobca ako veriteľ pohľadávky nebol v konkurze uspokojený ani v časti svojho
nároku. Súd mal preto v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na zrušenie

oddlženia (§ 166f ods. 1 ZKR), kedy žalobca je veriteľom dotknutým oddlžením žalovaného, nakoľko
nebol v konkurze uspokojený ani v časti svojho nároku.

12. Súd posúdil ako nespornú aj skutočnosť, že žalovaný mal a stále má pravidelný príjem.

13. Súd na návrh žalobcu vykonal dokazovanie oboznámením so Zoznamom majetku dlžníka z
pripojeného konkurzného spisu sp. zn. 5OdK/752/2019, kde žalovaný uviedol, že je vlastníkom
rodinného domu v hodnote 4.000,- eur, katastrálne územie C. LV č. XX, orientačné a popisné číslo 28,
podiel 1/1. Pozemky v katastrálnom území C. LV č. XX, parcela 83/1, zastavaná plocha, výmera 105
m2, podiel 1/1, LV č. XX, č. parcely 83/4, zastavaná plocha, výmera 81 m2, podiel 1/1, LV č. XX, č.

parcely 83/8, druh pozemku zastavaná plocha, výmera 43 m2, podiel 1/1, LV č. XX, č. parcely 87/2,
druh pozemku OP, výmera 535 m2, podiel 1/1, LV č. XX, č. parcely 83/7, druh pozemku OP, výmera
1006 m2, podiel 5/30.

14. Súd zároveň na návrh žalobcu vykonal dokazovanie aj oboznámením s Odpoveďou na lustráciu v

Sociálnej poisťovni, ktorú si súd zaobstaral a je súčasťou súdneho spisu. Z tejto lustrácie vyplýva, že za
mesiac december 2019 bola žalovanému vyplatená nemocenská dávka vo výške 269,10 eur a v čase
pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu mal žalovaný hrubý mesačný príjem v priemere
933,72 eur a v období po vyhlásení konkurzu a oddlžení jeho príjem teda za február 2022 až júl 2022
bol v hrubom 1.117,64 eur.

15. Žiadosťou o preukázanie poctivého zámeru a komunikáciu s veriteľom zo dňa 31.5.2022 vyzval
žalobca žalovaného, aby preukázal svoj poctivý zámer oddlžiť sa, pričom svoj poctivý zámer môže
preukázať plnením, hoci aj čiastočným, na účet žalobcu.16. Právna zástupkyňa žalobcu nemala žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, poukázala na
žiadosť o preukázanie poctivého zámeru a komunikáciu s veriteľom, ktorú žalobca zaslal žalovanému,

pričom žalovaný bol pasívny a žiadnym spôsobom svoj poctivý zámer nepreukázal a k príjmom
žalovaného sa vyjadrila tak, že priemerná výška po konkurze 1.117,- eur v hrubom je dostatočná na
postupné splácanie dlhov, čím by žalovaný prejavil svoj poctivý zámer.

17. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia

oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

18. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno

usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo
inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry
zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

19. Podľa § 166g ods. 2 písm. c), f), h) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo

neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho

veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

20. Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu
na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového
kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

21. Inštitút zrušenia oddlženia dlžníka pre jeho nepoctivý zámer je osobitným druhom sporového
konania, v rámci ktorého súd vykonáva následnú kontrolu poctivosti zámeru dlžníka pri jeho oddlžení,
pretože pri vyhlásení konkurzu, jeho poctivý zámer neskúma (§ 166g ods. 5 ZKR). Podmienky
na úspešné sa domáhanie zrušenia oddlženia dlžníka, zákon taxatívne stanovuje v § 166f ods. 1

ZKR. Osobou s aktívnou legitimáciou na podanie návrhu, resp. žaloby, je každý veriteľ, ktorý súdu
zdôvodní a doloží dôkazmi, v akom smere bol oddlžením dlžníka dotknutý, to znamená ako tento
proces, ktorý začal návrhom dlžníka s nepoctivým zámerom, ukrátil jeho konkrétne práva. Osobou
pasívne legitimovanou je dlžník. Zároveň zákon vyžaduje aj včasnosť podania takého návrhu, pričom je
stanovená prekluzívna lehota šesť rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára,

ktorú súd skúma z úradnej povinnosti. Až po splnení všetkých vyššie uvedených podmienok podania
žaloby na zrušenie oddlženia dlžníka, súd pristúpi k posudzovaniu a skúmaniu poctivosti, resp.
nepoctivosti zámeru dlžníka pri oddlžení v zmysle § 166g ods. 1 a 2 ZKR. Súd posudzuje poctivý zámer
u dlžníka postupom podľa § 166g ods. 3 a 4 ZKR. Následky, ktoré vyvoláva rozhodnutie súdu o zrušení
oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru sú zakotvené v § 166f ods. 3 a 4 ZKR a tieto pôsobia

voči všetkým veriteľom.

22. V danej veci súd pristúpil v rámci sporu k posudzovaniu podmienok za splnenia ktorých, sa môže
veriteľ úspešne domáhať zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru. Súd konštatuje, že
návrh smeruje voči dlžníkovi, ktorý je v konaní pasívne legitimovaný. Uznesenie o vyhlásení konkurzu

na majetok žalovaného č.k. 4OdK/26/2020 zo dňa 30.1.2020 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 26/2020 dňa 7.2.2020. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.2.2020. Šesťročná lehota na
podanie žaloby na zrušenie oddlženia začala plynúť dňom 26.2.2020 a uplynie dňa 26.2.2026. Žalobca
podal žalobu dňa 22.6.2022, teda v zákonnej lehote.23. Súd posúdil, že žalobca disponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie návrhu na zrušenie
oddlženia žalovaného (žaloby), ktorú žalobca preukázal Zmluvou o úvere č. 2469406386 zo dňa

25.4.2013, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. IV/2017 zo dňa 10.10.2017, ako aj tým že si pohľadávku
prihlásil do konkurzu na žalovaného a nebol uspokojený ani sčasti, teda je preukázateľne veriteľom
žalovaného, ktorý bol dotknutý oddlžením žalovaného.

24. Vzhľadom na splnenie základných procesných podmienok súd pristúpil k posúdeniu ďalších

hmotnoprávnych podmienok zrušenia oddlženia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nemal
poctivý zámer pri oddlžení; keď pri podaní návrhu naplnil zákonné predpoklady „nepoctivého zámeru“
podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR a to že v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol
nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím
na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, ďalej podľa § 166g ods. 2 písm. f) ZKR v
čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na

okolnosti musel vedieť, podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu
možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa a najmä
zo správania žalovaného po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj
dlh v rámci svojich možností a schopností podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný
nevyužil možnosť oddlženia formou splátkového kalendára, hoci mal pravidelný príjem. Ďalej, že zo

správaniasadlžníkapredvyhlásenímkonkurzumožnousudzovať,žesaúmyselnepriviedoldoplatobnej
neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Žalobca zdôraznil, že zákon predpokladá uspokojovanie
veriteľov aj po vyhlásení konkurzu, avšak žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal žiadne úhrady v
prospech žalobcu. Žalovaný podľa neho navodil stav domnelej platobnej neschopnosti, aby mohol podať
návrh na vyhlásenie konkurzu.

25. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná,
keďže súd zistil, že neboli splnené podmienky na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného,
o ktorom rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 4OdK/26/2020 zo dňa 30.1.2020,
právoplatným dňa 25.2.2020. Súd je toho názoru, že žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, ktoré

by preukazovali, že žalovaný mal nepoctivý zámer v konaní o oddlžení. Súd v rámci tohto konania ex
post vykonal kontrolu poctivého zámeru žalovaného v oddlžovacom konaní a nezistil také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali tvrdenie žalobcu, že boli splnené podmienky pre zrušenie oddlženia žalovaného
pre nepoctivý zámer. Žalobca neuviedol, akú dôležitú informáciu žalovaný neuviedol, aj keď vedel alebo
s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu (§166g ods. 2 písm. c) ZKR)

a neuviedol rozhodujúce skutočnosti svedčiace o tom, že žalovaný nebol platobne neschopný (§ 166g
ods. 2 písm. f) ZKR).

26. Podľa § 3 ods. 2 ZoKR v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok
žalovaného, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti

aspoňdvapeňažnézáväzkyviacakojednémuveriteľovi.Zajednupohľadávkupriposudzovaníplatobnej
schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak
nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku
nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa

§ 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

27. Z definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 ZoKR vyplývajú zákonné znaky,
ktoré sú predpokladom vzniku platobnej neschopnosti dlžníka fyzickej osoby, ktorými sú existencia
aspoň jedného peňažného záväzku po lehote splatnosti 180 dní a objektívna neschopnosť dlžníka tento

záväzok plniť. Objektívnou neschopnosťou dlžníka plniť je pritom nutné rozumieť stav, kedy dlžník nemá
dostatok objektívnych prostriedkov, aby splatný peňažný záväzok uhradil. Podľa § 1 vyhl. č. 643/2005 Z.
z. sa platobne neschopným rozumie ten, koho peňažné záväzky nie sú kryté jeho finančným majetkom.
Finančnýmmajetkomsarozumejúpeňažnéprostriedky,pohľadávkyzúčtu,peňažnépohľadávky,dlhové
cenné papiere atď. Uvedená vyhláška síce nereflektovala na zmenu definície platobnej neschopnosti

fyzickej osoby v ZoKR účinnej od 01.03.2017, jej podstata spočívajúca v nekrytí splatných záväzkov
finančným majetkom dlžníka však platí. Podstatou definície platobnej neschopnosti teda nie je to, či je
dlžník schopný záväzok uhradiť v splátkach, ale či disponuje dostatkom finančného majetku, ktorým
by záväzok mohol uhradiť v celosti. Podľa názoru súdu žalobca neuviedol také okolnosti, ktoré byv rámci zákonnej definície platobnej neschopnosti (existencie splatného záväzku a nemožnosť jeho
úhrady zo strany dlžníka v lehote 180 dní po splatnosti) vyvrátili takto zákonom definovanú platobnú
neschopnosťkudňupodanianávrhunaoddlženie.Žalobcatvrdil,žežalovanéhoniejemožnépovažovať

za platobne neschopného, nakoľko aj pred svojim oddlžením bol riadne zamestnaný s dostatočným
príjmom a skutočnosť, že odmietal uhrádzať svoj záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi nezakladá
automaticky jeho platobnú neschopnosť. Existenciu žiadneho finančného majetku, a to ani finančných
prostriedkov v hodnote spôsobilej na krytie záväzku, žalobca v konaní nepreukázal a ani to len netvrdil.
Jeho závery o tom, že bola čiastočne uhrádzaná jeho pohľadávka splátkami v rámci zrážok zo mzdy

žalovaného a následnej exekúcie ešte nevyvracia záver o platobnej neschopnosti žalovaného.

28. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, že sú naplnené zákonné podmienky zrušenia oddlženia
žalovaného pre jeho nepoctivý zámer. Z obsahu spisu nebolo preukázané, že žalovaný ako dlžník v čase
podania návrhu nebol platobne neschopný (§ 166g ods. 2 písm. e) a písm. f) ZoKR). Žalobca neoznačil

ani nepreukázal hodnotu záväzkov dlžníka, čo je jednou z podmienok pre určenie a posúdenie platobnej
schopnosti, resp. neschopnosti dlžníka. Žalovaný mal aj iné záväzky, ďalších veriteľov (v Zozname
veriteľov ich uviedol 17), nielen záväzok voči žalobcovi, s ktorými bol rovnako tak v omeškaní a ktoré
bolo potrebné vziať do úvahy na posúdenie platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZoKR. Bez takéhoto
posúdenia nie je možné konštatovať nepoctivý zámer žalovaného (dlžníka). Žalobca v spore o zrušenie

oddlženia pre nepoctivý zámer, musí súdu preukázať, že dlžník sa tak správal úmyselne. Z vykonaného
dokazovania nemá súd za preukázané, že žalovaný podnikol akékoľvek úmyselné konanie, ktorým
by sa zámerne priviedol do stavu platobnej neschopnosti a s jednoznačným cieľom zbaviť sa dlhov
aj za cenu poškodenia veriteľov, nič tomu nenasvedčuje, naopak boli vykonávané zrážky zo mzdy
žalovaného a neskôr aj exekučné zrážky. Pohľadávky voči žalovanému nevznikli bezprostredne alebo

účelne bezprostredne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, o čom svedčí aj zmluva o úvere
z roku 2013, z ktorej vyplýva pohľadávka žalobcu voči žalovanému. Pred podaním návrhu na vyhlásenie
konkurzu na majetok žalovaného, žalovaný svoj dlh voči žalobcovi splácal prostredníctvom zrážok zo
mzdy a neskôr prostredníctvom exekúcie. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že v čase pol
roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, teda v období od pol roka pred podaním návrhu

na vyhlásenie konkurzu mal žalovaný hrubý mesačný príjem v priemere 933,72 eur a v období po
vyhlásení konkurzu a oddlžení jeho príjem teda za február 2022 až júl 2022 bol v hrubom 1.117,64 eur.
Súd aj napriek uvedenému považuje za potrebné zdôrazniť, že len samotná výška príjmu nepostačuje
pre konštatovanie platobnej schopnosti dlžníka. Vo vzťahu k zo strany žalobcu tvrdenému vlastníctvu
nehnuteľnosti žalovaným súd uvádza, že žalovaný nehnuteľnosť a to rodinný dom nachádzajúci sa v

katastrálnom území C. na LV č. XX, orientačné a popisné číslo 28, podiel 1/1 riadne označil v zozname
majetku dlžníka, ktorý pripojil k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Správca o uvedenom majetku vedel,
čím nemožno tvrdiť, že by žalovaný túto skutočnosť zatajil a teda, že by mal z tohto dôvodu nepoctivý
zámer. Žalobca nepreukázal ani neoznačil hodnotu záväzkov dlžníka, ktorá je jednou z podmienok pre
určenie a posúdenie platobnej schopnosti, resp. neschopnosti dlžníka. Iný príjem dlžníka okrem toho,

aký bol zistený šetrením v Sociálnej poisťovni, nebol zistený a ani žalobcom tvrdený. V tomto smere sa
javí aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol schopný splátkami uspokojiť postupne žalobcu, ako aj všetkých
ostatných veriteľov, za nepreukázané, keď mu nebola známa výška dlhov žalovaného voči ostatným
veriteľom.

29. Naplnenie tej-ktorej skutkovej podstaty nepoctivého zámeru dlžníka preukazuje žalobca – veriteľ
(§ 166f ods. 1 ZKR), dlžník má možnosť skutkové tvrdenia žalobcu účinne poprieť, uvádzať ďalšie
svoje skutkové tvrdenia a tieto preukazovať a teda preukazovať svoj poctivý zámer. V žiadnom
prípade však nie je možné uvedené ustanovenie vykladať tak, že žalobca uvedie len svoje ničím
nepodložené závery tvrdiac nepoctivý zámer dlžníka, na základe čoho by sa mal dlžník v konaní

o zrušenie oddlženia „vyviňovať“ a preukazovať svoj poctivý zámer a opodstatnenosť návrhu na
vyhlásenie konkurzu. Rovnako je mylná predstava žalobcu, že súd by mal v konaní o zrušenie oddlženia
preskúmavať a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a za týmto účelom vykonať dopyt na úrady a inštitúcie
evidujúce hnuteľný a nehnuteľný majetok (Úrad geodézie, kartografie a katastra, Centrálny register

účtov, dopravný inšpektorát, bankové inštitúcie) a to za obdobie niekoľko rokov pred podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu a niekoľko rokov po oddlžení dlžníka a takto skúmať majetkovú situáciu
žalovaného. Súd by mohol takéto dokazovanie vykonať na návrh žalobcu za účelom preukázania
konkrétnych tvrdení, tj. konkrétnych rozhodujúcich skutočností uvedených žalobcom v návrhu. Takétokonkrétne tvrdenia však v návrhu žalobcu absentujú, žalobca v návrhu neuvádza, akým majetkom
mal žalovaný pred podaním návrhu a po svojom oddlžení disponovať, ak ním aj disponoval, prečo
táto skutočnosť zakladá nepoctivý zámer žalovaného. Skúmanie majetkových pomerov dlžníka vo

všeobecnosti je možné len v samotnom konkurznom konaní vedenom na majetok dlžníka a to aj na
podnet veriteľa, ak veriteľ uhradí zálohu na trovy týchto šetrení (§ 166i ods. 1 a 2 ZKR). Súdu sa
javí, že žalobca chcel, aby súd skúmal majetkové pomery dlžníka aj po skončení konkurzu, čím by
suploval procesnú aktivitu žalobcu, avšak v spore o zrušenie oddlženia má procesnú aktivitu prevziať
žalobca sám tak, aby sa zachovala rovnosť zbraní, pričom pri nedostatku skutkových tvrdení žalobcu,

súd ani nemal k akému tvrdeniu vykonať dokazovanie. Konanie o zrušenie oddlženia sa nijako nelíši
od iných súdnych konaní o súkromnoprávnych sporoch (§ 3 CSP) a aj pre toto konanie platí povinnosť
tvrdenia a to v prvom rade žalobcu vyplývajúca mu z ust. § 132 ods. 1 a 2 CSP, následne povinnosť
tvrdenia pre obe strany sporu (§ 150 CSP) ako aj dôkazná povinnosť (§ 132, § 149 a nasl. CSP);
zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva preskúmavacia povinnosť súdu vo vzťahu k splneniu
podmienok platobnej neschopnosti a poctivého zámeru dlžníka, a ani prevenčná a výchovná povinnosť

súdu – „aby tak predchádzal zneužívaniu inštitútu oddlženia“, len na základe dôvodných pochybností.
Úmysel zákonodarcu bol jasný – oddlžiť čo najväčší počet dlžníkov nehľadiac na ich majetkovú situáciu
a poctivý zámer, len za splnenia podmienky splnenia formálnych náležitostí a skúmanie poctivého
zámeru dlžníkov ponechal na samostatné konanie iniciované na návrh veriteľa po oddlžení dlžníka,
vktoromkonaníveriteľpreukazujejednakto,žejeoddlženímdotknutýazároveňpreukazujeajnepoctivý

zámer dlžníka, procesným postupom podľa už uvedených ustanovení §132 a nasl. CSP. Súd preto
zásadnenesúhlasísargumentácioužalobcuspoukazomnarozhodnutieOkresnéhosúduTrnavasp.zn.
36Odi/4/2022 zo dňa 23.11.2022, že súd v rámci konania o zrušenie oddlženia disponuje právomocou
realizovať šetrenie vo väčšom a dôkladnejšom rozsahu a kedy pre dané osobité konanie je úplne
postačujúce, aby navrhovateľ preukázal konkrétne dôvodné pochybnosti ako v danom prípade a súd

následne v konaní zisťuje, preveruje a preukazuje, či sú tieto pochybnosti dané. Takouto právomocou
súd v konaní o zrušenie oddlženia nedisponuje, disponuje ňou správca za podmienok podľa ust. § 166i
ods. 1 a 2 ZKR a súd v konaní o zrušenie oddlženia v rámci dokazovania postupuje v súlade s ust. §
185 a nasl. CSP. Súd z uvedených dôvodov zamietol ďalšie návrhy na dokazovanie zo strany žalobcu
a to dopyt na Úrad geodézie, kartografie a katastra, na dopravný inšpektorát, na centrálny register účtov

a na bankové inštitúcie.

30. Pokiaľ žalobca ďalej uvádzal, že pred podaním žaloby o zrušenie oddlženia zaslal žalovanému výzvu
na preukázanie poctivého zámeru, ktorou výzvou žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky
a žalovaný na výzvu nereagoval a teda neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy súd uvádza, že

deklarovanie poctivého zámeru zo strany dlžníka takýmto spôsobom nemá oporu v zákone. Ust. § 166g
ods.1 ZKR definuje poctivý zámer dlžníka tak, že z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať,
že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak
poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa
alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej

činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry
ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu,
prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. To
znamená, ide najmä o také správanie dlžníka, kedy dlžník prejavuje svoju snahu riešiť svoj dlh tým,
že poskytuje v konkurze správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynakladá snahu na zabezpečenie

svojich príjmov, pracuje, je zamestnaný, ak obdrží neočakávaný a zároveň nie nepatrný príjem, ponúkne
aspoň polovicu z neho veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Nejedná sa síce o taxatívny
výpočet možností poctivého zámeru, avšak podstatou a spoločným menovateľom takto definovaného
poctivého zámeru dlžníka je podieľanie sa na procese konkurzného konania, snaha dlžníka aktívne aj po
oddlžení riešiť svoje zárobkové pomery, pracovať a v prípade neočakávaného a nie nepatrného príjmu,

poskytnúť veriteľom aspoň polovicu z neho na uspokojenie nevymáhateľného dlhu. Pokiaľ sa teda na
strane dlžníka z hľadiska jeho príjmov po podaní návrhu na oddlženie nič nezmení, tj. dlžník neobdrží
neočakávaný a zároveň nie nepatrný príjem, nie je povinný na výzvu veriteľa splácať jeho pohľadávku,
resp. jej aspoň čiastočnou úhradou prejaviť svoj poctivý zámer a teda nie je možné z opačného konania
dlžníka, tj. neuhradenia ani časti pohľadávky, vyvodiť jeho nepoctivý zámer.

31. Rovnako má súd za to, že žalobca nepreukázal, že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu
možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa (§ 166g
ods. 2 písm. h) ZKR). Tvrdenia žalobcu o takomto počínaní žalovaného sú všeobecné, bez konkrétnehouvedenia spôsobu poškodenia, či zvýhodnenia konkrétneho veriteľa. Skutočnosť, že žalovaný využil
oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu oddlžením nemožno bez uvedenia a preukázania iných
relevantných skutočností považovať za poškodenie veriteľa.

32. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebola preukázaná ani tvrdená
existencia nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZKR. Napriek tomu, že súd posúdil ako nespornú
skutočnosť to, že žalovaný mal pravidelný príjem pred vyhlásením konkurzu, ako aj po vyhlásení
konkurzu, súd sa nestotožnil s názorom žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného spočívajúcom vtom,

že nepoctivý zámer vyplýva z toho, že žalovaný má pravidelný príjem, teda môže a mohol po vyhlásení
konkurzuďalejsplácaťsvojedlhy.Súdmázato,žežalobcomtvrdenáinterpretáciaskutočnostineplnenia
záväzku žalovaným po vyhlásení konkurzu ako skutkovej podstaty nepoctivého zámeru je v rozpore so
základným princípom inštitútu oddlženia. Inými slovami takýto výklad by podľa súdu popieral zmysel
oddlženia formou konkurzu, pretože by to znamenalo, že by prakticky nikto, kto bol zamestnaný v čase
podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, nemohol využiť inštitút oddlženia a bol by a priori označený

za osobu s nepoctivým zámerom. Zákon v § 166c ZKR taxatívne vymedzuje okruh pohľadávok, na
ktoré sa oddlženie podľa § 166e ZKR nevzťahuje, t. j. oddlžením nedotknuté pohľadávky. Aj napriek
oddlženiu dlžníka, veriteľom zostáva zachované právo domáhať sa plnenia z týchto záväzkov a na
tieto záväzky sa nevzťahujú účinky § 167e a § 167f ZKR. Pohľadávka, ktorou disponuje žalobca nie je
nedotknutou pohľadávkou, ale naopak je pohľadávkou podľa § 166a ZKR, t.j. tou ktorá sa uspokojuje

konkurzom. Od dlžníka preto nemožno očakávať, že dokáže splácať všetky svoje záväzky, ak má
viacerých veriteľov a po procese oddlženia nemôže samotný dlžník ani nahrádzať funkciu správcu
konkurznej podstaty a vlastným výpočtom zistiť, ako môže aj naďalej svojich veriteľov uspokojovať a akú
čiastku zo svojho mesačného príjmu im môže uhrádzať. Od dlžníka nemožno spravodlivo požadovať,
aby konal s odbornou starostlivosťou, ktorá je kladená na správcu konkurznej podstaty a aby po svojom

oddlžení naďalej pomerne plnil svoje splatné záväzky, a to aj s ohľadom na možné poškodzovanie práv
ostatných veriteľov a na to nadväzujúcu trestnoprávnu zodpovednosť. Súd sa preto nestotožnil s tým,
že ak žalovaný po vyhlásení konkurzu sám dobrovoľne neuhrádzal čiastočne splátky svojich záväzkov,
tak je takéto konanie dlžníka potrebné posudzovať ako nepoctivý zámer. Súd nevylučuje, že splácanie
nevymáhateľnej pohľadávky je prejavom poctivého zámeru oddlženého dlžníka, ale podľa názoru súdu,

sa to týka skôr dlžníkov, ktorí prešli procesom oddlženia formou splátkového kalendára a bola im určená
príslušná kvóta, v rozsahu ktorej sú povinní veriteľov aj uspokojovať. Dané ustanovenie tak nemožno
aplikovať na žalovaného, nakoľko mal viacerých veriteľov a do procesu oddlženia vstupoval preto, že
už zo svojich príjmov nebol schopný uhrádzať všetky záväzky voči veriteľom.

33. V súvislosti s rozhodnutiami, na ktoré žalobca poukázal a ktoré pripojil aj k žalobe súd uvádza, že
išlo o rozhodnutia prvoinštančného okresného súdu a jedno rozhodnutie odvolacieho súdu.. Obsahom
princípu právnej istoty v Civilnom sporovom poriadku (čl. 2 ods. 2 CSP) je ochrana legitímneho
očakávania strany v to, že jeho vec bude rozhodnutá v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít. Týmito sú z vnútroštátnych súdov Ústavný súd Slovenskej republiky a

Najvyšší súd Slovenskej republiky. Do tejto skupiny nepatria okresné súdy, konajúce v prvej inštancii.
Súdna prax okresných súdov, ani ak by bola ustálená, nespadá do ochrany legitímneho očakávania
sporovej strany tak, ako je výslovne normatívne vymedzená v čl. 2 ods. 2 CSP. Preto ani v prípade, ak
okresný súd dospeje k odlišnému právnemu názoru v porovnaní s iným rozhodnutím okresného súdu,
nevyžaduje sa dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu tak, ako je tomu v prípade odklonu od

ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 a 3 CSP). Napriek tomu súd však
uvádza, že v skutkovo obdobných veciach nie je ani len na úrovni súdov prvej inštancie ustálená súdna
prax, keď v skutkovo obdobných veciach než na aké poukazoval žalobca boli vydané aj rozhodnutia
s odlišným právnym záverom (napr. rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Odi/4/2019 zo
dňa 6. júla 2020 a rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 1Odi/1/2019 z 5. augusta 2020).

34. Súd dospel k názoru, že nebolo preukázané nepoctivé konanie žalovaného a ani úmysel žalovaného
poškodiť veriteľov. Žalovaný využil zákonnú právnu úpravu oddlženia a nespadá do skupiny dlžníkov
s nepoctivým zámerom. Dôkazné bremeno preukázať nepoctivý zámer je na žalobcovi a pokiaľ žalobca
ako dôvod nepoctivého zámeru uvádzal existenciu platobnej schopnosti, ktorá mala brániť povoleniu

oddlženia, bol povinný preukázať svoje tvrdenie a uniesť dôkazné bremeno o tom, že žalovaný bol
platobne schopný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobca však žiadne takéto dôkazy
nepredložil. Tvrdenie o čiastočných úhradách pohľadávky ešte nepreukazuje existenciu platobnej
schopnosti žalovaného v čase podania návrhu na oddlženie, ale naopak tento stav preukazuje len túskutočnosť, že žalovaný nedisponoval žiadnym finančným majetkom, ktorý by bol spôsobilý na krytie
pohľadávky žalobcu (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoKR/17/2021 zo dňa 22.
09. 2021).

35. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zrušenie
oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer nie je preukázaný. Žalobca sa v danom prípade domáhal
zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodov uvedených v § 166g ods. 2 písm. c), f) a h) ZKR a § 166
g ods. 1 ZKR, pričom nebol preukázaný ani jeden z dôvodov na zrušenie oddlženia žalovaného pre

nepoctivý zámer. Žalobca mal v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v zmysle § 166f ods.1
ZKR, keďže dôkazné bremeno vždy zaťažuje účastníka, ktorý uplatňuje deklarované právo, teda v danej
veci žalobcu. Keďže žalobca dôkazné bremeno neuniesol, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

36. Podľa ustanovenia § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

38. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech
nepriznal voči žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko z obsahu spisu mal súd za preukázané, že mu
ako úspešnej strane sporu žiadne trovy konania v zmysle § 251 CSP nevznikli. Vzhľadom k tomu, že súd
úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nebude už po právoplatnosti tohto

rozhodnutia postupovať v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

2 6Odi/14/2022

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto

rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).