Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122387433
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6122387433.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, XXX
XX E., zastúpeného: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, 811 04
Bratislava, IČO: 35 960 728, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX G. D. H., XXX XX G.
D. H., zastúpenému: JUDr. Tamás Puskás, advokát so sídlom Jókaiho 24, 945 01 Komárno, IČO: 42 162
891, o zaplatenie sumy 2 600 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 27. marca 2024 č.k. 10C/41/2022-175, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia

sumy 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 25.05.2022 do
zaplatenia, m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

II. V ostatnej napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 2 400 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 400 eur od 25.05.2022 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej
inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 84,62 %, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 500 eur
titulom ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 27.07.2020 na kúpu motocykla Aprilia Sr Max 125 a sumy 100
eur rovnako titulom ústnej zmluvy o pôžičke uzavretej bližšie nešpecifikovaného dňa, ktorú mal žalovaný
použiť na kúpu motorkárskej reflexnej vesty I. J. K. v júli 2020. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom
zo dňa 16. januára 2023 č.k. 10C/41/2022-103 konanie v časti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 100
eur zastavil (výrok I.). Vo zvyšku zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému vrátenia

pôžičky vo výške 2 500 eur (výrok II.). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu(výrokIII.). Odvolacísúduznesenímzodňa 20.februára2024č.k.25Co/57/2023-147rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.) a v časti trov konania (výrok III.) zrušil a
vec mu v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
1.2. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 2 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2 500 eur od 25.05.2022 do zaplatenia (výrok I.). Žalobu sa v časti úroku z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 2 500 eur od 18.05.2022 do 24.05.2022 zamietol (výrok II.). Žalobcovi
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 92,30
% (výrok III.). Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 657, § 563 Občianskeho zákonníka,
§ 215 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP).1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že svedok G. potvrdil uzavretie pôžičky medzi sporovými stranami
vo výške 2 500 eur čestným vyhlásením a svedeckou výpoveďou. Žalovanému sa takýmto spôsobom
preukázanú skutočnosť poprieť nepodarilo, a to ani poukázaním na nezrovnalosti vo výpovediach a v

zmluve o kúpe motocykla. V súlade s konštatovaním odvolacieho súdu uviedol, že predmetom sporu
nie je kúpa motocykla, ale pôžička ako reálny kontrakt, ku ktorému dôjde odovzdaním peňazí, hoci aj
tretej osobe, podľa pokynu dlžníka, k čomu v tomto spore došlo. Širšie okolnosti prípadu, a síce znenie
zmluvy o kúpe motocykla a jej podpis, nie sú vo veci natoľko právne významné, aby dokázali spochybniť
potvrdenie existencie ústnej zmluvy o pôžičke medzi sporovými stranami, svedkom G.. Či bol predmet

pôžičky odovzdaný zo strany žalobcu najskôr žalovanému, ktorý ho mal odovzdať svedkovi G., alebo zo
strany žalobcu na pokyn žalovaného priamo svedkovi G., je vzhľadom na uvedené dôvody irelevantné.
Ustálenie skutkového stavu odôvodňuje aplikáciu § 563 OZ vzhľadom na čestné vyhlásenie, obsah
žaloby a aj výpoveď svedka G., ktoré preukazovali, že bol svedkom rozhovoru medzi sporovými stranami
v znení, že žalovaný vráti žalobcovi peniaze čo najskôr. Vyslovil názor, že čo najskôr nemôže znamenať
vtedy, kedy bude dlžník chcieť alebo môcť, a teda čas plnenia nebol ponechaný na vôli dlžníka. Aplikáciu

§ 565 OZ vylúčil vzhľadom na to, že medzi sporovými stranami nikdy nebola dohodnutá presná doba
splácania, výška ani frekvencia splátok. Hoci žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že od brata chcel,
aby mu peniaze splácal, toto nekonkrétne vyjadrenie možno chápať, aj v súvislosti s inými podlžnosťami,
ktoré mal mať žalovaný voči žalobcovi tak, ako to uviedol zástupca žalobcu, pričom zotrval na tom,
že k žiadnej dohode na splátkach medzi sporovými stranami ohľadom predmetnej pôžičky nedošlo, a

žalovaný zároveň nikde na žiadnom mieste v rámci sporu netvrdil, že by k dohode na splátkach došlo.
Žalobu nepovažoval za dôvodnú v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy od 18.05.2022
do 24.05.2022 vzhľadom na to, že vo výzve na plnenie z 09.05.2022, doručenej žalovanému 17.05.2022,
bola uvedená lehota na plnenie 7 dní od doručenia výzvy. Táto lehota žalovanému uplynula
24.05.2022 a do omeškania sa dostal 25.05.2022.

1.4. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti 100 eur bol úspech žalobcu v spore 96,15 %
a úspech žalovaného 3,85 %. O nároku na náhradu trov konania preto súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 92,30 %.
O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

2.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Dôvodil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkový zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
2.2. Tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný a v rozpore s vykonaným dokazovaním.
Podaním, vyjadrenie k odporu, žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 100 eur späť, keďže poskytol
žalovanému dňa 27.07.2020 pôžičku vo výške 2 400 eur a niekedy v júli pôžičku 2020 pôžičku vo výške
100 eur. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že dňa 27.07.2020 bola poskytnutá pôžička vo

výške 2 500 eur na kúpu motocykla, takýto záver je v rozpore s tvrdením žalobcu, ktorý navyše po
zrušení prvého rozsudku ani nenavrhol žiadne dôkazy a preto poskytnutie tejto pôžičky nebolo žiadnym
spôsobom preukázané. A súd prvej inštancie sa pôžičkou vo výške 100 eur na účely kúpy motorkárskej
vesty v rozsudku nezaoberal.
2.3. Namietal, že výsluch svedka bol jediným dôkazom, ktorý preukazuje uzavretie zmluvy o pôžičke.

Tvrdil, že ohľadne dôveryhodnosti svedka sa vynárali pochybnosti, v jeho tvrdeniach boli rozpory, ktoré
boli aj v tvrdeniach žalobcu a svedka. Svedok v čestnom vyhlásení uviedol, že bol svedkom, ako žalobca
požičal žalovanému peniaze vo výške 2 500 eur na kúpu motocykla značky K. L. M. XXX, pričom
peniaze dal svedkovi žalobca, na pojednávaní svedok potvrdil čo bolo v čestnom vyhlásení uvedené.
Ale podľa kúpnej zmluvy z 20.07.2020, ktorej predmetom bol predaj motocykla a ktorá bola svedkom

podpísaná, bola kupujúcim B. N., a predmet kúpy bol motocykel značky K. M. za kúpnu cenu 2 400 eur,
čo dôveryhodnosť tvrdení svedka spochybnilo. Ďalej tvrdil, že čestné vyhlásenie a žaloba obsahovali
tie isté tvrdenia, z čoho je zrejmé, že čestné vyhlásenie písal žalobca, a svedok ho len podpísal, čo
tiež spochybnilo dôveryhodnosť svedka. Ďalej poukázal na rozpory v tvrdeniach žalobcu a svedka
ohľadom odovzdania požičaných peňazí, ktoré spočívali v tom, že žalobca tvrdil, že peniaze odovzdal

žalovanému, ale svedok tvrdil, že peniaze mu odovzdal priamo žalobca. Z uvedených dôvodov nebolo
preukázané reálne odovzdanie finančných prostriedkov, osoba dlžníka, a ani suma pôžičky. Navyše
žalobca tvrdil, že sa dohodli na splácaní pôžičky, a neskôr sa dohodli na mesačných splátkach vo
výške 30 eur, a neskôr tvrdil, že žiadne splátky dohodnuté neboli. Namietal, že súd prvej inštanciemal vychádzať z týchto ďalších tvrdení, podľa ktorých sa žalobca dohodol so žalovaným na splátkach
a v takom prípade mal aplikovať § 565 Občianskeho zákonníka a žalobu zamietnuť. Keďže nebola
preukázaná dohoda o splátkach, nebola preukázaná splatnosť pôžičky súd prvej inštancie nemohol

aplikovať § 563, § 564 alebo § 565 Občianskeho zákonníka, preto splatnosť dlhu bola ďalším základným
znakom, ktorý nebol v konaní preukázaný. Rozpory medzi tvrdeniami žalobcu a svedka, resp. zmena
tvrdení žalobcu v priebehu konania, nasvedčujú sporu medzi stranami sporu, ako bratmi, ktoré vznikajú
vtedy, keď niekto nehovorí pravdu. V konaní tak neboli preukázaní všetky základné znaky uzavretia
zmluvy o pôžičke, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o uzavretí

zmluvy o pôžičke so žalovaným.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že výroky I. a III. napadnutého rozsudku považuje za
zákonné a správne, súd prvej inštancie vykonal potrebné dôkazy a dospel k správnym skutkovým
zisteniam, vec správne právne posúdil rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu. Uzavretie pôžičky
a odovzdanie peňazí potvrdil svedok. Nezrovnalosti, na ktoré opätovne poukazuje žalovaný, ju nie

sú právne významné. Bolo dohodnuté, že žalovaný vráti peniaze čo najskôr, preto súd prvej inštancie
správne aplikoval § 563 Občianskeho zákonníka. Obrana žalovaného spočívala len v tom, že on
nefiguruje v kúpnej zmluve, k samotnému poskytnutiu pôžičky a k jej splateniu sa vôbec nevyjadril,
nenamietal tieto okolnosti ani tvrdenia žalobcu. Aj otázka, či predmet pôžičky bol odovzdaný žalobcom
priamo svedkovi, alebo žalovanému, ktorý ho následne odovzdal svedkovi, je irelevantná, stále išlo o

tú istú pôžičku. Hoci kúpna cena motocykla bola 2 400 eur, pôžička bola 2 500 eur, nakoľko žalovaný
potreboval peniaze na výstroj. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky I. a III. rozsudku súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.07.2024 uviedol, že žalobca nepredložil dôkaz o poskytnutí pôžičky

žalovanému a poukazoval výlučne na výpoveď svedka. Tvrdenia žalobcu a tvrdenia svedka však boli
plné rozporov a žalobca menil svoje tvrdenia v priebehu konania, čoho dôkazom je aj jeho posledné
vyjadrenie. Hoci je kúpna zmluva irelevantná z pohľadu poskytnutia pôžičky, je relevantná z pohľadu
skúmania tvrdení žalobcu a svedka, a skúmania náležitostí zmluvy o pôžičke (uzavretie zmluvy,
poskytnutie pôžičky, zmluvné strany, suma pôžičky, splatnosť pôžičky), ktoré žalobca nepreukázal.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§

219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. Preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 100 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur od 25.05.2022 do zaplatenia, podľa § 388 CSP zmenil
tak, že v tejto časti žalobu zamietol. V ostatnej napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 2 400 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 400 eur od 25.05.2022 do

zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 2 600 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.05.2022 do zaplatenia a náhrady

trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanému dňa 27.07.2020 požičal peniaze v sume 2 500 eur
na kúpu motocykla. Ďalej žalovanému požičal 100 eur na motorkársku reflexnú vestu zakúpenú v júli
2020 v obchode HANZELMOTO, s.r.o., v Komárne. Žalovaný mu požičané peniaze, napriek výzvam,
naposledy zo dňa 09.05.2022, nevrátil.

9. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o pôžičke, a tvrdil, že žalobca mu nikdy nepožičal
2 500 eur alebo 100 eur a on nikdy nekúpil motocykel značky K. L. M. 125. Čestné prehlásenie B. G. je
nepravdivé. Jeho družka B. N. kúpila od pána G. motocykel K. M. za cenu 2 400 eur.10. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 2 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2 500 eur od 25.05.2022 do zaplatenia (výrok I.). Žalobu súd v časti úroku z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 2 500 eur od 18.05.2022 do 24.05.2022 zamietol (výrok II.). Žalobcovi
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 92,30
% (výrok III.). Na odvolanie žalovaného, sú výroky I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie predmetom
prieskumu odvolacím súdom.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi predávajúcim B. G. a kupujúcou, B. N., bola dňa 27.07.2020
uzatvorená kúpna zmluva na motocykel K. M. za kúpnu cenu 2 400 eur. Svedok B. G. na pojednávaní
potvrdil, že išlo o tú kúpnu zmluvu, ktorú s ním mal uzavrieť žalovaný a ktorej predmetom mal byť
motocykel K. L. M. XXX. Svedok G. v predloženom písomnom čestnom vyhlásení a v ústnej výpovedi
potvrdil, že ho za účelom kúpy motocykla spolu navštívili obe sporové strany a peniaze zaň mu odovzdal
žalobca. Zároveň bol svedkom rozhovoru medzi A. B. a jeho bratom F. B., v rámci ktorého A. B. povedal

F. B., že mu požičiava peniaze na motocykel, ktorý teraz zaplatí a on mu peniaze vráti čo najskôr.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

13. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

14. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného
skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vykonal vo vzťahu k pôžičke, po čiastočnom späťvzatí vo výške 2 400
eur v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom
z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval v tejto časti

uplatneného nároku za rozhodujúce, že svedok G. potvrdil uzavretie pôžičky medzi sporovými stranami
čestným vyhlásením a svedeckou výpoveďou, ktorú skutočnosť sa žalovanému poprieť nepodarilo.
Vyporiadalsastvrdeniamižalovanéhoo nezrovnalostiachvovýpovediachavzmluveokúpemotocykla,
ako i so splatnosťou pôžičky, ktorú ustálil v súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobu
však nepovažoval za dôvodnú v časti úrokov z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy od 18.05.2022 do

24.05.2022 vzhľadom na lehotu na plnenie vo výzve, ktorá žalovanému uplynula 24.05.2022. Odvolací
súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil.

15. Odvolací súd však nezdieľa záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého je žaloba, po čiastočnom
späťvzatí, dôvodná v celom rozsahu 2 500 eur. V tomto smere treba prisvedčiť tvrdeniu žalovaného

v odvolaní, že predmetom konania, po čiastočnom späťvzatí bola zmluva o pôžičke 2 400 eur na
kúpu motocykla a pôžička 100 eur na kúpu motorkárskej vesty. Čiastočné späťvzatie žaloby sa týkalo
uplatneného nároku na vrátenie sumy požičanej na kúpu motocykla, ktorá bola v žalobe pôvodne
uplatnená v sume 2 500 eur (č.l. 50). Za tejto procesnej situácie po prvom rozsudku súdu prvej inštancie
(č.l. 103) zostala predmetom konania suma 2 500 eur, ktorá pozostávala z uplatneného nároku na

vrátenie pôžičky zo dňa 27.07.2020 vo výške 2 400 eur, ktorá mala byť použitá na kúpu motocykla,
a z uplatneného nároku na vrátenie pôžičky z júla 2020 vo výške 100 eur, ktorá mala byť použitá na kúpu
motorkárskej vesty. Po vrátení veci súdu prvej inštancie však žalobca neprodukoval žiadne dôkazy vo
vzťahu k nároku na vrátenie pôžičky z júla 2020 vo výške 100 eur, čo súd prvej inštancie ponechal bez
povšimnutia. Zaoberal sa len nárokom z pôžičky na kúpu motocykla, a dospel k nesprávnemu záveru,

že tento nárok je dôvodný vo výške 2 500 eur, hoci po čiastočnom späťvzatí bol uplatnený len vo výške
2 400 eur.

16. Odvolací súd dodáva, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá nevzniká len dohodou
zmluvných strán, ale až skutočným prenechaním predmetu pôžičky. Dôkazné bremeno preukázania

uzavretia zmluvy a odovzdania požičaných peňazí zaťažuje veriteľa. V danej veci veriteľ, v procesnom
postavení žalobcu, svoju dôkaznú povinnosť splnil len čiastočne, keď preukázal uzavretie ústnej zmluvy
o pôžičke dňa 27.07.2020 a aj reálne odovzdanie požičaných peňazí vo výške kúpnej ceny za motocykel,
čo potvrdil žalobca a svedok G.. Keďže však nebolo sporné, že kúpna cena za motocykel bola vo výške2 400 eur (uvedenú skutočnosť tvrdil žalovaný a žalobca ju nerozporoval), dospel odvolací súd k záveru,
že len v takejto časti je uplatnený nárok dôvodný, keď žalovaný nepreukázal, že požičanú sumu vo
výške 2 400 eur žalobcovi vrátil v lehote stanovenej vo výzve na plnenie zo dňa 09.05.2022, ani do

dnešného dňa.

17.1. Vo vzťahu k ostatnej časti uplatneného nároku žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o pôžičke vo
výške 100 eur niekedy v júli 2020. Žalobca tvrdil, že pôžičku žalovaný potreboval na kúpu motorkárskej
reflexnej vesty I. J. K., nepreukázal však reálne poskytnutie sumy 100 eur žalovanému titulom pôžičky.

Žalobca ani v žalobe, ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neprodukoval žiadne dôkazy
na preukázanie pôžičky 100 eur.
17.2. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka
povinnosť strany tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti

na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno. V civilnom procese majú strany sporu povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.
Povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové
okolnosti prípadu. Dôkazná povinnosť je povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana, ktorá v spore

niečo tvrdí. Nedodržanie povinnosti tvrdenia a nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok stratu
sporu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. V spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany,
nie však v rovnakom rozsahu. Rozsah dôkazného bremena žalovaného sa odvíja od miery aktivity
žalobcu. Ak žalobca nevie preukázať svoje tvrdenia, stačí ak žalovaný tvrdenia žalobcu poprie. Ak
žalobca na preukázanie svojich tvrdení produkuje dôkazy, musí žalovaný uplatniť také prostriedky

procesnej obrany, ktorými dôkazy žalobcu vyvráti.
17.3.Vdanejvecižalobcavžalobetvrdil,žežalovanémuvjúli2020požičal100eurnakúpumotorkárskej
vesty. Svoje tvrdenie však nepreukázal žiadnymi dôkazmi. K tejto časti uplatneného nároku nereagoval
ani na popretie žalovaného v odpore. Potom je na mieste záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom tvrdenia, že žalovanému požičal v júli 2020 sumu 100 eur na motorkársku vestu.

18.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní. Odvolací súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného,
podľa ktorej žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie 100 eur späť, tvrdiac, že žalovanému poskytol dňa
27.07.2020 pôžičku vo výške 2 400 eur a niekedy v júli pôžičku 2020 pôžičku vo výške 100 eur. Preto

pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že dňa 27.07.2020 bola poskytnutá pôžička vo výške 2
500 eur na kúpu motocykla, takýto záver je v rozpore s tvrdením žalobcu. Navyše žalobca po zrušení
prvého rozsudku ani nenavrhol žiadne dôkazy a preto požičanie sumy 100 eur na kúpu motorkárskej
vesty nebolo žiadnym spôsobom preukázané, čím sa súd prvej inštancie v rozsudku nezaoberal.
18.2. Žalovaný tvrdil, že výsluch svedka je jediným dôkazom, ktorý preukazuje uzavretie zmluvy

o pôžičke, pričom ohľadne dôveryhodnosti svedka sa vynárali pochybnosti, a v jeho tvrdeniach boli
rozpory, ktoré boli aj v tvrdeniach žalobcu a svedka. Podľa názoru odvolacieho súdu žiadne podstatné
rozpory, ktoré by spochybnili preukázaný skutkový stav, podľa ktorého dňa 27.07.2020 žalobca požičal
žalovanému sumu 2 400 eur, z ktorej žalovaný zaplatil kúpnu cenu za motocykel, z výpovedí svedka
B. G. a žalobcu nevyplývali. Obe výpovede, ako i obsah čestného prehlásenia, boli v jednej línii, podľa

ktorej žalobca dňa 27.07.2020 požičal peniaze žalovanému bratovi, ktorých suma zodpovedala kúpnej
cene motocykla. Prítomný svedok to videl a počul, čo však nevylučuje, že nie všetky detaily stretnutia
si pamätal úplne presne. Skutočnosť, že kúpený motocykel bol nakoniec vlastnícky zapísaný na B.
N., vtedajšiu partnerku žalovaného, nebola pre účely zmluvy o pôžičke podstatná. Podstatné bolo
reálne odovzdanie požičaných peňazí v sume rovnajúcej sa kúpnej cene motocykla. S tvrdením, že

žalobca sám tvrdil, že sa dohodli na splácaní pôžičky, a neskôr sa dohodli na mesačných splátkach vo
výške 30 eur, a neskôr tvrdil, že žiadne splátky dohodnuté neboli, sa súd prvej inštancie dostatočne
vyporiadal v bode 13. napadnutého rozsudku, pričom dospel k záveru, že plnenie v splátkach dohodnuté
nebolo, keďže nebola dohodnutá presná doba splácania, výška ani frekvencia splátok. Odvolací súd
nespochybňuje, že všetky okolnosti nasvedčujú existencii sporu medzi stranami, ako bratmi, ani

možnosť, že niekto z nich nehovorí pravdu. Súd však nerozhoduje na základe skutočného stavu, ale
na základe skutkového stavu preukázaného v priebehu konania. Navyše konštrukcia, že jeden brat by
si vymyslel, že požičal peniaze druhému bratovi, a pritom by do tejto situácie zainteresoval aj tretiu
osoba, ktorá by mala svedčiť o tom, čo sa v skutočnosti vôbec nestalo, je podľa názoru odvolaciehosúdu príliš teoretická. V danej veci nič nenasvedčovalo tomu, že svedok svedčil o okolnostiach, ktoré
nevnímal svojimi zmyslami. Neboli pochybnosti, že svedok bol nezainteresovaný predajca, ktorý mal
jediný záujem - predať svoj motocykel. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani tvrdenie žalovaného,

že v konaní neboli preukázaní všetky základné znaky uzavretia zmluvy o pôžičke, preto žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o uzavretí zmluvy o pôžičke so žalovaným.
Opakuje, že zmluva o pôžičke je reálna zmluva, k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym
odovzdaním peňazí, pričom nie je rozhodujúci účel na aký mali byť požičané peniaze použité, ale len
skutočnosť, že poskytnuté reálne boli. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke uzatvorenej podľa §

657 Občianskeho zákonníka je dohoda o prenechaní veci určených podľa druhu, vrátení veci rovnakého
druhu, dočasnosť prenechania, a faktické odovzdanie veci dlžníkovi. Za druhovo určenú vec zákon
považuje najmä peniaze, predmetom zmluvy o pôžičke však môže byť aj iná druhovo sa vyskytujúca
vec. Prenechaním veci sa rozumie odovzdanie veci, ale aj bezhotovostný prevod na účet v banke
označený dlžníkom. Rovnako tak sa prenechaním veci rozumie aj odovzdanie predmetu pôžičky tretej
osobe, podľa pokynu dlžníka. Dočasnosť, ako podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke, neznamená, že

je potrebné dohodnúť presnú dobu vrátenia. Ak presná doba vrátenia nie je dohodnutá, postupuje sa
podľa § 563 Občianskeho zákonníka.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100 eur

od 25.05.2022 do zaplatenia, podľa § 388 CSP zmenil tak, že v tejto časti žalobu zamietol. V ostatnej
napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 2 400 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2 400 eur od 25.05.2022 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení

s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 84,62 %
z dôvodu, že žalobca bol v konaní pomerne úspešný. Zo žalovanej sumy 2 600 eur s príslušenstvom,
bolo žalobe vyhovené v časti o zaplatenie sumy 2 400 eur s príslušenstvom, čo predstavuje úspech
žalobcu92,31%.Avčastiozaplatenie100eurbolokonaniezastavené,vktorejčastizastaveniekonania

zavinil žalobca, a v časti o zaplatenie 100 eur spolu s príslušenstvom, bola žaloba zamietnutá, čo spolu
predstavuje úspech žalovaného 7,69 %. Preto pomerný úspech žalobcu v tomto spore bol 84,62 %
(92,31-7,69). O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným
vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).