Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoCsp/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123203754
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123203754.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu

JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu:
Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176,
právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147,
Piešťany, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E., o zaplatenie 4.861,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 80Csp/1/2023-107 zo dňa
21. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru

s výškou úverového rámca 4.400 eur, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty. Žalovaný
sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Žalobca
dňa 29.11.2022 pristúpil
k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného na splatenie celého dlhu. Žalovaný
prostredníctvom úverovej karty čerpal úver vo výške 4.686 eur a žalobcovi uhradil čiastku 817,88 eur.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.02.2020 mal súd prvej inštancie za preukázané, že
žalovaný žalobcovi poskytol o sebe okrem kontaktných údajov aj informáciu o tom, že je ženatý, počet

vyživovaných detí - 2, druh bývania - vlastný dom/byt. Bol zamestnaný od 12/2010 u zamestnávateľa F.
G. H. H. I. s čistým mesačným príjmom X.XXX eur. Čistý mesačný príjem partnerky bol XXX eur. Žalobca
poskytol žalovanému bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca (kreditného limitu)
800 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 24,9 %, s výškou minimálnej mesačnej splátky 2,93%
z výšky úverového rámca (23,44 eur), pri RPMN 28%, s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom
907,90 eur, so splátkou 20. deň v mesiaci. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Dňa 14.06.2022
podpísali žalobca a žalovaný Dodatok k úverovej zmluve, predmetom ktorej bola dohoda o zmene výšky

kreditného limitu (úverového rámca) na sumu 2.350 eur s výškou minimálnej mesačnej splátky 68,86
eur. Dňa 15.06.2022 podpísali žalobca a žalovaný Dodatok k úverovej zmluve, predmetom ktorej bola
dohoda o zmene výšky kreditného limitu (úverového rámca) na sumu 4.400 eur s výškou minimálnej
mesačnej splátky 128,92 eur. Listom zo dňa 22.10.2022 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu sumy386,76 eur predstavujúcej dlh z úverovej zmluvy a poplatok za zaslanie upomienky vo výške 12 eur.
Listom zo dňa 29.11.2022 vyzval žalobca žalovaného k splateniu celého úveru čerpaného na základe
úverovej zmluvy v celkovej výške 4.924,83 eur. Predžalobnou výzvou zo dňa 21.12.2022 vyzval žalobca

žalovaného k zaplateniu 4.932,93 eur z dôvodu zosplatnenia úveru. Z výplatných pások mal súd prvej
inštancie za preukázané, že žalovaný mal v F. G. H. H. čistú mzdu 12/2019 vo výške X.XXX,XX eur,
11/2019 vo výške X.XXX,XX eur, 1/2020 vo výške X.XXX,XX eur. Z úverovej správy mal súd prvej
inštancie za preukázané, že žalovaný mal 3 existujúce záväzky, pričom mesačné splátky
z týchto úverov predstavovali v súhrne sumu 385 eur (130 eur titulom spotrebného úveru zo dňa

23.11.2018, 46 eur titulom osobného úveru zo dňa 07.10.2019 a 209 eur titulom spotrebného úveru zo
dňa 06.12.2019). Z druhej úverovej správy mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný mal 6
existujúcich splátkových záväzkov, pričom mesačné splátky
z týchto úverov predstavovali v súhrne 562 eur (35 eur titulom spotrebného úveru zo dňa 21.02.2022, 48
eur titulom osobného úveru zo dňa 10.09.2021, 57 eur titulom spotrebného úveru zo dňa 22.02.2022, 43
eur titulom spotrebného úveru zo dňa 15.03.2022, 341 eur titulom spotrebného úveru zo dňa 21.01.2020

a 38 eur titulom osobného úveru zo dňa 26.03.2020). Žalovaný mal v tom čase aj dva existujúce záväzky
titulom kreditných splátkových kariet, a to zo dňa 27.05.2020 s výškou mesačnej splátky 57 eur a zo dňa
11.02.2020 s výškou mesačnej splátky 23 eur.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že medzi žalobcom ako veriteľom

a žalovaným ako dlžníkom došlo k uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č.
XXXXXXXXXX zo dňa 11.02.2020 vrátane jej Dodatkov zo dňa 14.06.2022 a zo dňa 15.06.2022, ktorá
zmluva je vzhľadom na povahu účastníkov právneho vzťahu spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zo zákona

o spotrebiteľských úveroch vyplýva povinnosť veriteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy, spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru, posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
(§7ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch).Pokiaľveriteľnekonalsodbornoustarostlivosťoupodľa§
7 ods. 1 cit. zákona, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru a v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 cit. zákona sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy
údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania jeho schopnosti splácania úveru.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu
o revolvingovom úvere dňa 11.02.2020, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému úverový rámec
800 eur. Žalobca si zabezpečil informácie od žalovaného okrem iných
i ohľadne rodinného stavu, počte vyživovaných detí, druhu bývania, údaje
o zamestnávateľovi žalovaného, dobu, odkedy je žalovaný u neho zamestnaný, údaje o čistom

mesačnom príjme žalovaného i jeho manželky. Žalobca si na overenie výšky príjmu žalovaného
zabezpečil 3 výplatné pásky, z ktorých vyplýva, že žalovaného čistý mesačný príjem v F. G. H. H. bol
v 12/2019 vo výške X.XXX,XX eur, v 11/2019 vo výške X.XXX,XX eur a v 1/2020 vo výške X.XXX,XX
eur. Z úverovej správy mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca zisťoval existujúce úverové
záväzky žalovaného, pričom boli zistené 3 existujúce záväzky, ktorých mesačné splátky predstavovali

v súhrne sumu
385 eur. Žalobca dodatkami zo dňa 14.06.2022 a zo dňa 15.06.2022 navýšil úverový rámec pre
žalovaného na sumu 2.350 eur, potom na sumu 4.400 eur. Žalobca zisťoval existujúce úverové záväzky
žalovaného a z úverovej správy bolo zistené, že žalovaný mal 6 existujúcich splátkových záväzkov,
ktorých mesačné splátky predstavovali v súhrne sumu 562 eur. Zároveň mal aj dva existujúce záväzky

titulom kreditných splátkových kariet. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca pred navýšením
úverového rámca žalovanému zisťoval
a následne overoval príjem žalovaného.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že pred uzavretím zmluvy zo dňa 11.02.2020, ako aj pred uzavretím

jednotlivých dodatkov zo dňa 14.06.2022 a zo dňa 15.06.2022, nemal preukázané, že žalobca zisťoval aj
výdavky žalovaného na jeho základné životné potreby. Bez toho, aby žalobca ako veriteľ skúmal aj tieto
aspekty, t. j. skutočné výdavky žalovaného, nemohol si utvoriť reálny obraz o celkovej finančnej situácii
žalovaného, ktorý je potrebný pre posúdenie jeho schopnosti splácať úver. Zákon o spotrebiteľskýchúveroch vyžaduje skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, teda vyšší stupeň obozretnosti a
odbornosti veriteľa. Za posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou
starostlivosťou nemožno považovať to, ak veriteľ (žalobca) vôbec nezisťuje výdavky na zabezpečenie

základných životných potrieb od spotrebiteľa (žalovaného), ak pred uzavretím dodatkov, predmetom
ktorých je navýšenie spotrebiteľského úveru, si veriteľ (žalobca) nezistí príjem spotrebiteľa (žalovaného)
a následne tieto informácie neoverí. Za týchto okolností mal súd prvej inštancie za to, že žalobca pred
poskytnutím úveru žalovanému nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, svoje povinnosti podľa tohto ustanovenia zákona hrubo porušil. V

danom prípade boli naplnené predpoklady uvedené v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
teda žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru
a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca úver zosplatnil, toto zosplatnenie je
neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

5. Podľa súdu prvej inštancie predčasne zosplatniť úver nebol žalobca oprávnený aj z dôvodu, že

nebol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca na preukázanie splnenia
si povinnosti upozorniť spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia zákona predložil list zo dňa
22.10.2022, pričom uvedené na preukázanie splnenia si tejto povinnosti nestačí. Žalobca nepreukázal,
že list sa dostal do dispozície žalovaného. Ak neboli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru a pokiaľ žalobca úver ku dňu 29.11.2022

zosplatnil, toto zosplatnenie je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal aj naďalej
pokračovať
v splácaní, pričom vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť bolo jeho povinnosťou
splatiť žalobcovi len to, čo mu žalobca poskytol. Nakoľko žalovaný naposledy žalobcovi uhradil sumu 80
eur dňa 21.07.2022, pričom ďalej už v splácaní nepokračoval, je zrejmé, že ku dňu rozhodovania súdu

je žalovaný so splácaním v omeškaní. Napriek tejto skutočnosti nie je možné priznať žalobcovi právo
na zaplatenie ku dňu rozhodovania súdu splatných dlžných splátok, keď s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 by išlo o prekročenie rámca žalobcom
vymedzenéhopetituapriznanieplneniazinéhoskutkovéhozákladu,nežakýbolvymedzenývžalobnom
návrhu.

V zmysle zásady „ne ultra petitum“ nemôže súd prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. Súd prvej
inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol, patrí nárok na náhradu

trov konania úspešnej strane sporu, čo je v tomto prípade žalovaný. Nakoľko žalovanému z obsahu
spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd prvej inštancie
o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je vedené vo výroku rozsudku.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa

§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. K ods. 34, 35, 36 odôvodnenia rozsudku žalobca uviedol, že so
stanoviskom súdu sa nestotožňuje, považuje ho za nesprávne právne posúdený a poukázal na ust. §
11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého striktne vyplývajú požiadavky, po splnení ktorých možno
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov
z dôvodu hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 a posudzovanie schopnosti splácať úver

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch, rodinnom stave alebo bez prihliadnutia na údaje z
databázy alebo registra. Žalobca opakovane v priebehu konania uvádzal, že všetky uvedené údaje
boli vyžiadané a sú uvedené priamo v úverovej zmluve. Taktiež boli preverené aj registre NRKI a
SOLUS, čím žalobca považuje svoje povinnosti pri posudzovaní bonity za splnené v súlade so zákonom.
Náklady spojené so životnou úrovňou žalovaného sa môžu meniť v závislosti od jednotlivých faktorov a

ukazovateľov spoločnosti, ako zvýšená inflácia a s ňou súvisiace zmeny, ktoré žalobca dopredu nevie
určiť ani zhodnotiť. K doručovaniu výzvy pred zosplatnením úveru žalobca uviedol, že sa o jednostranný
hmotnoprávny úkon
v režime Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá, že prejav vôle dôjde adresátovi, resp. dostane sa
do sféry jeho dispozície a týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane.

Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych
predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej
adresovaným právnym úkonom. Právna teóriai súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu
adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do
bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do

poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu
príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne
zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah
(uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/129/2010).Teóriadôjdeniavychádzaztoho,žezhľadiska
pôsobenia prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu. Rozhodujúce je

objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle,
nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to,
čisasnímadresátskutočneoboznámil.Dôjdenímprejavuvôledodispozičnejsféryadresátasazavršuje
proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt
záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. Predmetné tvrdenia sú právnym názor Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/36/2020. Žalobca má za to, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpil správne aj

napriek tomu, že sa ust. § 565 OZ posledná veta po prijatí ust. § 53 ods. 9 OZ stalo obsolentné a podľa
logického výkladu právnej normy tieto zákonné ustanovenia nemôžu popri sebe obstáť a nie je dôvod na
označovanie omeškaných splátok. V listine ,,Výpis čerpania splátok a úhrad“ je uvedené, že žalovaný
zaplatil sumu 817,88 eur a čerpal sumu 4.686 eur. Ak by súd podľa týchto skutočností vychádzal a bola
mu známa výška mesačnej splátky 2,93% zo sumy 3.868,12 eur je suma 113,33 eur. Žalobca má za

to, že bolo v možnostiach súdu priznať aspoň sumu omeškaných splátok nepresahujúci žalobný petit.
Pokiaľ by aj súd prvej inštancie dospel k záveru o nezosplatnení budúcich splátok úveru, mal priznať
nárok zo splatných splátok úveru ku dňu vyhlásenia rozsudku
s poukazom na § 217 CSP, keď povinnosť dlžníka zaplatiť svoj dlh riadne a včas týmto nezanikla.
Žalobca nepovažuje záver súdu prvej inštancie za správny a poukázal na uznesenia Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 7CoCsp/29/2022, sp. zn. 3CoCsp/42/2023, nález Ústavného súd SR sp. zn. III.
ÚS 260/2021. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 3.868,12 eur
s úrokom z omeškania 7,5% ročne zo sumy 3.868,12 eur od 15.12.2022 do zaplatenia.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti

podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

10. V odvolacom konaní preskúmal odvolací súd vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP
(viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380

ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie, čo do veci samej a čo do nároku na náhradu trov konania, je potrebný ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. V odvolacom konaní nezistil odvolací súd dôvody na zmenu
alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP alebo podľa

§ 389 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, pretože v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané
pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Podľa
§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP odvolací súd verejne vyhlásil vo veci rozsudok.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 11.02.2020 bola medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca (kreditného limitu) 800 eur,
s výškou minimálnej mesačnej splátky 2,93 % z výšky úverového rámca (23,44 eur) so splatnosťou 20.
deň v mesiaci. V zmluve bola stanovená ročná úroková sadzba 24,9 %, RPMN 28 % a celková čiastka

splatná spotrebiteľom 907,90 eur. Dňa 14.06.2022 žalobca a žalovaný podpísali Dodatok k úverovej
zmluve, predmetom ktorého bola dohoda o zmene výšky kreditného limitu (úverového rámca) na
sumu 2.350 eur a o zmene výšky minimálnej mesačnej splátky na 68,86 eur. Dňa 15.06.2022 žalobca
a žalovaný podpísali Dodatok k úverovej zmluve, predmetom ktorého bola dohoda o zmene výškykreditného limitu (úverového rámca) na sumu 4.400 eur a o zmene výšky minimálnej mesačnej splátky
na 128,92 eur. Listom zo dňa 22.10.2022 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 386,76
eurtitulomúverovejzmluvysupozornením,ževprípadenezaplateniabudežalobcapožadovaťokamžité

jednorazové vrátenie celého úveru. Listom zo dňa 29.11.2022 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu
celého úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy v celkovej výške 4.924,83 eur.

12. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy
ospotrebiteľskomúverealebopredzmenoutejtozmluvyspočívajúcejvnavýšeníspotrebiteľskéhoúveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o
príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje
z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

16. Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ukladá povinnosť veriteľom v
predzmluvnom vzťahu so spotrebiteľom skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver. Veriteľ, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver je povinný vynaložiť aktívne

úsilie, posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a to na
základe relevantných a aktuálnych informácií získaných jednak od spotrebiteľa a jednak získaných
vlastnou činnosťou, napr. z bankového alebo nebankového registra, dopytom na I. E.. Toto ustanovenie
by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať úver a správať
sa obozretne z pohľadu návratnosti úveru a z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania

na strane spotrebiteľov. Sankcia za porušenie povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa je v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch odstupňovaná podľa závažnosti porušenia
povinnosti poskytovateľom spotrebiteľského úveru, a to, ak veriteľ nekoná s odbornou starostlivosťou,
sankciou je strata oprávnenia veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru a v prípade, že konanie veriteľa má intenzitu hrubého porušenia povinností (§ 7 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch), sankciou je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

17. Žalobca v odvolaní tvrdil, že z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplývajú
požiadavky, po splnení ktorých možno úver požadovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1, keď posudzovanie schopnosti splácať úver bolo bez

akýchkoľvek údajov, pričom žalobca opakovane uvádzal, že všetky údaje boli vyžiadané a uvedené
v zmluve, taktiež boli preverené registre NRKI a SOLUS a žalobca považuje svoje povinnosti pri
posudzovaní bonity za splnené v súlade so zákonom. Uvedenú odvolaciu námietku žalobcu odvolací
súd síce vyhodnotil ako odôvodnenú, keď na základe vykonaného dokazovania nemožno žalobcom
uskutočnené posúdenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver, resp. posúdenie bonity, považovať za

také nedostatočné, ktoré by viedlo k vysloveniu záveru, že žalobca hrubo porušil svoje povinnosti overiť
si schopnosť veriteľa splácať spotrebiteľský úver, v zmysle čoho sa považuje spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov, pričom do úvahy by prichádzalo prijatie záveru o porušení povinnosti zo
strany žalobcu skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver a s tým spojenúsankciu straty vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, avšak odvolací
súd sa ďalej nezaoberal posúdením, či žalobca si dostatočne splnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch a s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovaného splácať úver,

nakoľko odvolací súd vzhliadol aj iný dôvod vyslovenia neplatnosti zosplatnenia spotrebiteľského úveru.

18. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil správne
a boli splnené zákonné podmienky, uvedená argumentácia žalobcu neobstojí.

19. Vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade ide o spotrebiteľský záväzkový vzťah, ustanovenie
§ 565 Občianskeho zákonníka o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej
splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z uvedeného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že tzv. strata výhody splátok popri zákonných predpokladoch vyžadujúcich ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka si vyžaduje naplnenie ďalších zákonných predpokladov, a to, že veriteľ má
právo na tzv. stratu výhody splátok najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, a zároveň veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

20. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ príslušná právna norma stanovuje pre účinné zosplatnenie
zostatku úveru tiež podmienku, že veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva (výzva pred zosplatnením), pre naplnenie tejto podmienky nestačí zo strany
veriteľa tvrdiť, že výzva pred zosplatnením bola vypracovaná, teda existuje a odoslaná na poštovú

prepravu, ale súčasne naplnenie tejto zákonnej podmienky si vyžaduje zo strany veriteľa preukázanie,
že výzva pred zosplatnením sa dostala do sféry dispozície dlžníka ako spotrebiteľa.

21. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov vyplýva z ustanovenia § 45
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od

okamihu, keď k nej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia, čo znamená, že pri
hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej
právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho
zákonníka (do ktorého spadá tiež posudzovaná výzva pred zosplatnením) predpokladá, že prejav
vôle dôjde adresátovi, resp. že sa dostane do sféry jeho dispozície. Týmto okamihom začína právny

úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane sa do jeho dispozičnej sféry“
nemožnovykladaťvzmysleprocesnoprávnychpredpisov.Jenímpotrebnérozumieťobjektívnumožnosť
neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou
možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také
prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta,

či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto
zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom
zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho
úkonu, teda postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Teória dôjdenia vychádza
z toho, že z hľadiska pôsobenia prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho

úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním
písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napr. vhodenie listu do schránky príjemcu
alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal zmluve najavo, že písomnosti možno
posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu
možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu

obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Dôjdením prejavu
vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto
momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/43/2019).

22. Výzva pred zosplatnením úveru, resp. upozornenie veriteľa adresované dlžníkovi o uplatnení práva
na zosplatnenie zostatku úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka jednoznačne predstavuje
jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorého naplnenie závisí od toho, či tento prejav vôle sa dostal do
dispozičnej sféry adresáta, t.j. dlžníka, a teda, či voči osobe, ktorej bol určený, súčasne pôsobí. Z vyššieuvedeného možno vyvodiť, že pre naplnenie teórie dôjdenia, síce na jednej strane postačuje reálna
možnosť adresáta oboznámiť sa s prejavom vôle a nevyžaduje sa skutočné doručenie a prevzatie
písomnosti zachytávajúcej právny úkon, avšak na strane druhej iba tvrdenie o tom, že predmetný

hmotnoprávny úkon, v tomto prípade výzva pred zosplatnením úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka bola vyhotovená, podmienku dôjdenia nenapĺňa.

23. V predmetnom spore žalobca splnenie povinnosti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
pre platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru preukazoval listom zo dňa 22.10.2022, upozorňujúcim

žalovaného ako dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
konštatuje, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o doručovaní listu zo dňa 22.10.2022 žalovanému
(výzvy pred zosplatnením úveru) a dôjdení do jeho dispozičnej sféry a nebolo tak preukázané, že došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 565 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd má za to, že ak má výzva žalobcu (veriteľa) ako
jednostranný právny úkon vyvolať vo vzťahu k žalovanému (dlžníkovi) očakávané právne následky

v podobe následného zosplatnenia úveru, musí byť takáto výzva žalovanému (dlžníkovi) doručovaná
rešpektujúc ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo v danom prípade splnené nebolo,
nakoľko žalobca nepreukázal, že výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného ako spotrebiteľa,
keď zo strany žalobcu nebolo predložené žiadne potvrdenie o doručovaní zásielky, ani potvrdenie
o podaní zásielky na poštovú prepravu. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu neuniesol dôkazné

bremeno ohľadom výzvy (list zo dňa 22.10.2022), ktorá predchádzala zosplatneniu úveru a ktorá by
mala byť výzvou podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. List zo dňa 22.10.2022 nemohol mať účinky
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť sa
s ním a nebola splnená podmienka dôjdenia daného listu (výzvy) do sféry jeho dispozície. Takýto postup
nezodpovedá doručovaniu hmotnoprávnych úkonov v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto

nebolisplnenépodmienkypremimoriadnevyhláseniesplatnostiúveruvzmysle§53ods.9Občianskeho
zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

24. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že súd prvej inštancie mal žalobcovi
priznať aspoň nárok na jednotlivé splátky ku dňu vyhlásenia rozsudku.

25. Odvolací súd konštatuje, že žalobca sa v predmetnom spore domáhal zaplatenia dlhu na tom
skutkovom základe, že celý zostatok dlžnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 11.02.2020 sa stal splatným ku dňu 29.11.2022, pričom v spore neprodukoval žiadne skutkové
tvrdenia o splatnosti jednotlivých splátok, ktoré by zakladali dôvodnosť ním uplatneného nároku čo i len

v časti a tieto skutkové tvrdenia uvádza až v samotnom odvolacom konaní. Z uvedených dôvodov, pri
viazanosti súdu skutkovými tvrdeniami strán sporu (pri konštatovaní neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru), absencie ďalších skutkových tvrdení strán sporu a s poukazom na zásadu „ne ultra
petitum“ nemal súd prvej inštancie inú možnosť ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť, s ktorým
záverom sa stotožnil aj odvolací súd.

26. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo/85/2021, v zmysle ktorých dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd svojim postupom
pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu,
pretože priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj

keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená
prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo k zosplatneniu
poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie
žalobe vyhovel majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak záveru,
že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá

sa jediné pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku
v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), navyše
s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo
žalovaného na spravodlivý proces.
27. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zamietol žalobu v celom rozsahu rešpektujúc

predmet konania vymedzený žalobným petitom a produkované skutkové tvrdenia zo strany žalobcu,
keď žalobou uplatnený nárok nebolo možné priznať z iného skutkového základu, ako bol vymedzený
v žalobe.28. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a
právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný
podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne

správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na
základe správne zisteného skutkového stavu. Za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

29. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o

náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak
u žalobcu ako aj u žalovaného, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil. Miera úspechu
vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovaný bol v konaní pred súdom
prvej inštancie úspešný v celom rozsahu, avšak zo spisu bolo preukázané, že žalovanému žiadne trovy
konania nevznikli.

30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

31. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný. Naopak,
fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému mal vzniknúť nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že
žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli
a žalovaný si ani žiadne trovy neuplatnil. Odvolací súd teda vychádzal z čl. 17 základných

princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa
§ 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy
v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti Civilného
sporového poriadku. Odvolací súd tak žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov
3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu

a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 420 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a ods. 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).