Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/130/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224202504
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2224202504.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, zastúpenej Kanisová & Kanis Advokátskou kanceláriou s. r. o., so
sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: E.
F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. C., H. XXX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, so sídlom

Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 20C/57/2024-56 zo dňa 5. augusta
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku písm. a) m e n í tak, že návrh žalobkyne
z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

file_0.jpg

file_1.wmf

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom nariadil neodkladné opatrenie: a) Žalovanému
ukladá povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni, s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní,

na ktoré bude predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch a počas
preberania spoločného maloletého dieťaťa na styk, b) Žalovanému ukladá povinnosť, aby žalobkyňu
nekontaktoval osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami,
s výnimkou komunikácie o spoločnom maloletom dieťati, II. výrokom žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 325 ods. 1 a 2 písm. a) až h), § 326 ods.
1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 a 3, § 334, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vecne argumentoval, že žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že so žalovaným sa
spoznali na prelome rokov 2008/2009 prostredníctvom internetovej stránky, od augusta 2009 bývali v

spoločnej domácnosti v E.. Dňa 12.8.2013 sa im narodil maloletý syn. Žalovaný časom začal žalobkyňu
šikanovať,vyčítaljejneporiadokvbyte,obviňovaljuzudržiavaniakontaktusinýmimužmi,hocisámtrávildoma stále menej času, niekedy odišiel aj na dva až tri dni bez toho, aby to žalobkyni oznámil, a vracal sa
v nepriaznivom stave, raz dokonca v cudzej spodnej bielizni. Na osobnej starostlivosti o
maloletého sa nepodieľal, asi dvakrát odviezol žalobkyňu s maloletým k pediatrovi. Keď si žalobkyňa pri

otváraní príkrmu pre maloletého porezala ruku (september 2014), žalovaný ju síce odviezol na ošetrenie,
ale dožadoval sa za tento úkon vďačnosti a pred maloletým sa vyjadril, že je „sprostá“ a „z divnej rodiny.“
Žalobkyňa bola na domácnosť a maloletého sama, preto sa rozhodla odísť k svojim rodičom. Už pred
toutoudalosťousažalobkyňapokúsilavzťahsožalovanýmukončiť,notensabuďrozhovoruvyhol,alebo
sa jej vyhrážal, že v prípade rozchodu sa zabije. Vyjadril sa aj v tom zmysle, že žalobkyňa môže odísť,

ale bez maloletého. V máji 2015 žalovaný prišiel o prácu a navrhol, aby sa presťahovali na Slovensko, s
čím žalobkyňa súhlasila, lebo dúfala, že žalovaný zmení svoje správanie i prístup k rodine. Nasledujúci
mesiac sa presťahovali do G. C.. Žalovaný si prácu nehľadal, žalobkyňa pri jej hľadaní nebola úspešná
pre neznalosť maďarčiny. V máji 2017 si žalobkyňa našla prácu v Bratislave a začala tam pravidelne
dochádzať. Žalovaný na túto situáciu reagoval stupňovaním výčitiek a jej znevažovaním. Vzťahy sa
zhoršovali, čo viedlo žalobkyňu k nevere a k ďalšiemu pokusu o ukončenie vzťahu. Žalovaný reagoval

vyhrážkami samovraždou, púšťal si plyn v kotolni a na strome urobil šibenicu. V roku 2018 žalovaný
napadol žalobkyňu aj fyzicky, ťahal ju za vlasy po zemi, fackal ju a nútil, aby mu prezradila, kedy a s
kým mu bola neverná. O niekoľko mesiacov ju v noci zobudil a žiadal ju, aby podľa obrázka mužského
prirodzenia, ktorý jej ukázal, identifikovala muža, s ktorým ho mala podviesť. Následne sa žalovaný
žalobkyni priznal, že aj on jej bol neverný, a to už od začiatku ich vzťahu, a tiež, že užíval i tvrdšie

drogy a aj ich predával. Uviedol, že žalobkyňu od začiatku vzťahu sledoval a kontroloval jej elektronickú
komunikáciu v telefóne i notebooku. V septembri 2018 žalobkyňa napriek vyhrážkam žalovaného vzťah
ukončila a odišla aj s maloletým k svojim rodičom. Žalovaný ju spočiatku prosil, aby sa k nemu vrátila,
už nasledujúci rok ju však začal nazývať „kurvou,“ a vyhrážal sa jej i mužovi, s ktorým mu bola neverná.
V roku 2021 žalovaný nadobudol zbrojný preukaz, následne žalobkyni poslal fotografiu s nábojmi a

informáciou, že posledný z nich bude jeho. Od roku 2023 začal žalovaný so žalobkyňou komunikovať
intenzívnejšie a začal rozvíjať teóriu, že ho niekto na jej pokyn sleduje, pričom jej dáva časové ultimáta,
dokedy má s touto aktivitou skončiť. V telefonickej komunikácii sa vyjadruje tak, že žalobkyňa nepozná
jeho temnú stránku, že „to asi skončí na kriminálke,“ že žalobkyňa nemá nechať „ako sa hovorí
zabiť ľudí,“ prípadne sa vyhráža samovraždou. Žalobkyňu označuje hanlivými a oplzlými výrazmi. Za

účelom riešenia situácie žalobkyňa navštívila centrum pomoci obetiam psychického násilia, a na základe
tamojšieho odporúčania aj oddelenie Policajného zboru SR, kde zistila, že správanie žalovaného údajne
nemožno kvalifikovať ako prejavy týrania či násilia, bolo jej však umožnené podať oznámenie, že
žalovaný sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Správanie žalovaného nadobúda na intenzite, pričom s poukazom na

zaužívanú prax ho jednoznačne možno kvalifikovať ako násilie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.5MCdo/10/2012).Knávrhupripojilarodnýlistmaloletéhodieťaťa,potvrdenieopodaníoznámenia
podľa§49ods.1písm.d)zákonač.372/1990Zb.opriestupkochzodňa 24.6.2024aprepiselektronickej
komunikácie medzi stranami za obdobie od roku 2018 do súčasnosti.

4. Vzhľadom na to, že strany konania majú spoločné maloleté dieťa, ktoré by mohlo byť za tejto situácie
potenciálne ohrozené, okresný súd z vlastnej evidencie zisťoval, či sa už vedie konanie týkajúce sa
maloletého a zistil, že konanie sa vedie pod sp. zn. 5P/101/2024 na návrh žalobkyne zo dňa 24.7.2024,
s obsahom uvedeného spisu sa okresný súd oboznámil za účelom zistenia, či prípadne obsahuje ďalšie
skutočnosti relevantné pre rozhodnutie v danej veci.

5. Z prepisu elektronickej komunikácie strán (za apríl 2018 až júl 2024) okresný súd zistil, že vo
vzťahu žalobkyne a žalovaného boli už na jar 2018 (resp. aj skôr) partnerské problémy, avšak strany
si v tom čase ešte prejavovali vzájomnú náklonnosť a najmä žalovaný aj vôľu vzťah udržať, hoci
zároveň priznal svoju občasnú neveru v minulosti (č.l. 36, 37 spisu). Po rozchode v septembri 2018

žalovaný vyčítal žalobkyni jej neveru, ale zároveň sa pokúšal vzťah obnoviť, čo žalobkyňa odmietala
s poukazom na to, že má konečne život bez „šikany, urážania, ponižovania, klamania, bitia, kriku
a búchania“ (č.l. 38 a nasl.). O obnovenie vzťahu sa žalovaný pokúšal aj počas roku 2019, zároveň
všakužoznačilbližšienekonkretizovanéazkomunikácienevyplývajúcesprávaniežalobkynevulgárnym
výrazom („Šedá myška toto neurobí...iba kurva“), a v jeho komunikácii sa častejšie objavujú výčitky

nevery žalobkyni a náznak zmeny jeho citov voči nej na negatívne („Od lásky k nenávisti je iba
kúsok...“), ako aj možné úvahy o ukončení svojho života („Už nech ten život skončí.“, „Dokážeš sa
postarať o E. sama?“, „Nech moja bolesť sa stane tvojou bolesťou. A nech tá tvoja bolesť je
mojou.“ (č.l. 33 druhá strana, č.l. 34, č.l. 35 druhá strana). Od roku 2020 sa v komunikácii žalovaného(č.l. 24 druhá strana, č.l. 27 spisu) objavuje aj hnev na muža, s ktorým mu bola neverná s tým,
že sa obom pomstí (č.l. 23 druhá strana), pričom do nového roku žalovaný poprial „všetko dobré“
aj rodine menovaného (č.l. 28). V júli 2021 žalovaný poslal žalobkyni fotografiu krabice s nábojmi a

správou „Jeden z nich mi raz preletí hlavou, chcem ti len povedať, že to bude kvôli tebe“ (č.l. 22
druhá strana). V roku 2024 sú v komunikácii žalovaného badateľné všetky vyššie uvedené skutočnosti,
s tým, že žalovaný odkazuje na „nejaký obrázok šibenice,“ ktorý mala mať žalobkyňa (č.l. 15 druhá
strana) a uvádza žalobkyni, že si nepraje, aby ho niekto sledoval (č.l. 14 druhá strana). Žalobkyňa
dňa 24.6.2024 podala na OO PZ Vrakuňa - Bratislava II oznámenie podľa § 49 ods. 1 písm. d)

zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za obťažovanie elektronickými správami zo strany žalovaného.
Z uvedeného je zrejmé, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú dlhodobo neusporiadané, čo nie
je medzi bývalými partnermi zriedkavé. Spôsob, akým sa žalovaný s touto situáciou vysporiadava, resp.
nedokáže vysporiadať, je však nevhodný, obťažujúci a neprimerane zasahujúci do života žalobkyne.
Namiesto zamerania úsilia na zvládnutie svojich emócií (napr. vyhľadanie odbornej pomoci) ho žalovaný
zameriava na znepríjemňovanie života žalobkyne, vyvolávajúc v nej úzkosti a obavy, čím ohrozuje jej

duševnú integritu. Takéto pocity u nej totiž nepochybne môžu vyvolať náznaky smerujúce k tomu, že
žalovaný je schopný ukončiť svoj život z viny žalobkyne (fotografia a správa s nábojmi, ods. 21 posledná
veta), ako aj neustále, hoci už absolútne neopodstatnené, výčitky nevery, keďže žalobkyňa ukončila
vzájomný vzťah ešte v septembri 2018. Žalovaný, ktorý bol počas trvania vzťahu žalobkyni neverný
ako prvý, a to opakovane, ešte aj po piatich rokoch od rozchodu zjavne odmieta rozchod - resp. to,

že k nemu došlo z rozhodnutia žalobkyne - akceptovať. Jeho komunikácia v tejto súvislosti je však
absolútne nevhodná a neprimeraná charakteru súčasného vzťahu strán (sú už „len“ rodičmi spoločného
maloletého dieťaťa), čo podľa názoru okresného súdu žalobkyňa nie je povinná znášať. Aj keď vyhrážky
žalovaného (zatiaľ) nesmerujú priamo voči žalobkyni, z obsahu a spôsobu jeho komunikácie možno
postrehnúť ich zvyšujúcu sa intenzitu, čo nepochybne môže viesť k dôvodnej obave žalobkyne aj

o svoju telesnú integritu, zvlášť potom, ako sa žalovaný stal držiteľom zbrojného preukazu a môže
disponovať zbraňou a strelivom (v tejto súvislosti by bolo zrejme dôvodné preskúmať, či je žalovaný na
ich držanie naďalej spôsobilý, čo ale patrí do právomoci iného subjektu). Okresný súd právne uzavrel,
že návrhu vyhovel, keď zistené skutočnosti odôvodňujú poskytnutie ochrany žalobkyni prostredníctvom
navrhovaného neodkladného opatrenia, na základe ktorého bude môcť žalovaný kontaktovať žalobkyňu

osobne alebo prostredníctvom komunikačných prostriedkov len vo veciach týkajúcich sa spoločného
maloletého dieťaťa (§ 325 ods. 2 písm. g/, h/ CSP). Na záver poznamenal, že aj keď uvedené konanie
žalovaného trvá už dlhšiu dobu (minimálne od roku 2018), dochádzalo k nemu ešte i v júli 2024, preto
je dôvodný záver, že potreba úpravy pomerov strán je naliehavá.

6. Keďže predmetom konania je len neodkladné opatrenie (ktoré je podľa názoru súdu spôsobilé
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, § 336 ods. 1 CSP), okresný súd podľa § 262 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách konania, ktorých náhradu priznal žalobkyni v plnom
rozsahu z dôvodu jej plného úspechu v konaní.

7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný výlučne voči I. výroku v časti a), II. výroku o náhrade
trov konania, ktoré navrhuje zrušiť a nárok na náhradu trov konania nepriznať žiadnej zo strán. Výslovne
rešpektuje výrok neodkladného opatrenia v I. výroku v časti b). Argumentoval tým, že neodkladné
opatrenie pokladá za nevykonateľné. Ako rodičia dieťaťa prestali viesť spoločnú domácnosť v roku
2018 a svoje práva a povinnosti k maloletému dieťaťu riešili nepísanou dohodou, ktorá je toho času

fakticky funkčná. Maloleté dieťa je na základe dohody rodičov od septembra 2022 v osobnej starostlivosti
žalovaného s tým, že žalobkyňa si dieťa berie v piatok a v nedeľu ho vracia v mieste jeho trvalého
bydliska. Maloleté dieťa je aktuálne žiakom základnej školy na I. J. G. A. K. a v septembri nastúpi
do 6. ročníka. Na rodičovské združenia chodí žalovaný, matka sa na tejto činnosti nepodieľa, i keď
pozvánky dostáva prostredníctvom app. EduPage. So synom sa pravidelne žalovaný učí, vozí ho do

školy,pripravujedesiaty.Žalovanýniejealkoholik,nehráhazardnéhryaneberiežiadnedrogy.Sosynom
chodievapravidelnenadovolenky(ajzahraničné),výlety,kúpaliskáainékultúrnealebošportovéaktivity.
Nevlastní a nevlastnil žiadnu zbraň, nie je držiteľom zbrojného preukazu. Nikdy navrhovateľku osobne
nekontaktoval, nevyhľadal v mieste jej bydliska ani v mieste jej zamestnania. Neodkladné opatrenie
pokladá za nevykonateľné. Okresný súd nevenoval žiadnu pozornosť k existujúcemu stavu dohody

s matkou, ktorú rešpektuje, chce rešpektovať naďalej, nakoľko pre správny vývoj maloletého dieťaťa je
nevyhnutný kontakt oboch rodičov s dieťaťom. Od 1.9.2024 je potrebné, aby sa maloletý naďalej mohol
stretával s oboma rodičmi. Je nepochybné že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia priamo súvisí
s právami a povinnosťami rodičov o čom svedčí aj návrh matky, ktorý podala dňa 24.7.2024, na úpravuvýkonu práv a povinnosti rodičov k maloletému. Napadnutý výrok je v rozpore so záujmom maloletého
dieťaťa, ktoré bude týmto výrokom najviac dotknuté a daný stav by mohol viest ku konfliktným situáciám
medzi matkou a otcom maloletého. Konanie, ktoré matka opisuje ako konanie, ktoré jej spôsobuje

psychickú traumu a obťažovanie budú riešiť organy polície a v neposlednom rade aj civilný súd v konaní
na úpravu rodičovských práv k dieťaťu.

8. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného uviedla, že napadnuté uznesenie navrhuje
potvrdiť a žalobkyni priznať náhradu trov konania. Skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili

v septembri roku 2022 dohodu o starostlivosti o maloletého dieťaťa nezakladá dôvod, pre ktorý
by nemohol byť voči žalovanému nariadený zákaz priblíženia sa k žalobkyni. Na svoju obranu
žalovaný uviedol len 3 vety, ktorými negoval tvrdenia žalobkyne, svoje tvrdenia nepreukázal žiadnymi
dôkazmi, naopak žalobkyňa svoje tvrdenia o nevhodnom správaní sa žalovaného voči jej osobe
podložila množstvom elektronickej komunikácie medzi ňou a žalovaným roku 2018 až po súčasnosť.
Predloženákomunikáciadokazuje,žežalovanýsasystematickyodroku2018ažposúčasnosťdožaduje

nadmerného písomného kontaktu so žalobkyňou (nad rámec komunikácie ohľadne starostlivosti
o maloletého dieťaťa). Komunikácia žalovaného so žalobkyňou presiahla už mieru, ktorú dokáže
žalobkyňa akceptovať. Žalovaný sa žalobkyni vyhráža použitím zbrane alebo samovraždou, čím
útočí na psychiku žalobkyne. Opätovne žalobkyňa poukazuje na správy od žalovaného, ktoré jej boli
adresované: Dňa 11.1.2019 napísal žalovaný: „Minul som svojho času tvoje zlato.“, Dňa 04.02.2019

napísal „...dnes si plyn nepustím...“ (komunikácia rodičov z roku 2019 strana 4), dňa 25.09.2019
nazval žalobkyňu „kurvou.“ (komunikácia rodičov z roku 2019 strana 7), Dňa 18.08.2019 žalovaný
v konverzácii so žalobkyňou opäť naráža na svoju samovraždu slovami: „...dokážeš sa postarať o
E. sama?“ (komunikácia rodičov z roku 2019), Dňa 21.01.2020 napísal žalovaný: „A., pomstím sa
ti aj F., aj keď o 30 rokov.“ (Komunikácia rodičov z roku 2020 strana 2), dňa 29.08.2020 napísal

žalovaný „...Poslednú guľku si nechám pre seba.“ (komunikácia rodičov z roku 2020 strana 9), dňa
04.07.2021 napísal žalovaný správu: „Jeden z nich mi raz preletí hlavou, chcem ti len povedať, že
to bude kvôli tebe“- popis pripojil k fotografii, kde sa nachádzajú 3 náboje. Žalobkyňa predpokladá,
že jeden pre ňu, jeden pre žalovaného a jeden pre manžela žalobkyne (komunikácia rodičov z roku
2021). Žalovaný vôbec nepopiera zámer strelnú zbraň použiť. Strelnú zbraň je možné získať aj iným

spôsobom ako legálne, napríklad nelegálne alebo si ju požičať (žalovaného otec bol kedysi aktívnym
poľovníkom), pričom už k samotným nábojom majú legálnym spôsobom prístup len držitelia zbrojného
pasu. Žalovaný sa vo svojom odvolaní ani nesnažil odôvodniť, ako sa náboje vyskytli na jeho vlastnom
stole. Priloženými komunikáciami sa žalobkyňa usiluje poukázať na to, že správanie žalovaného, ktoré
sa opätovne začalo prejavovať v apríli 2024 dokáže zájsť až do nebezpečného vyhrážania sa žalobkyne

a jej blízkym osobám. Od apríla 2024 nadobudol žalovaný pocit, že ho niekto sleduje, zároveň obviňuje
z toho žalobkyňu, ktorej posiela fotografie jej tváre „ako nápovedu“ toho, kto by ho mal podľa neho
sledovať. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že nepije alkohol, nehrá hazardné hry a neužíva
omamné látky. Predmetným vyjadrením sa vyjadril k súčasnej situácii, ale žiadnym spôsobom nepoprel,
že v minulosti niektorú z týchto činností praktikoval, ako bolo uvedené v návrhu žalobkyne. Žalobkyňa

uviedla, že má podozrenie na pokračovanie v užívaní drog zo strany žalovaného, čo by vysvetlilo bludné
predstavy žalovaného o jeho a synovom sledovaní. Uvedenie týchto predstáv o vlastnom sledovaní sa
rovnako žalovaný nesnažil poprieť ani sa k nim vyjadriť. Žalobkyňa uviedla, že má vedomosť o tom,
že žalovaný požíva alkohol, ale neuviedla, že má dôkazy o pravidelnom užívaní alkoholu zo strany
žalovaného. Vyjadrenie zo strany žalovaného, že nie je alkoholik a neberie drogy podporuje fakt, že

komunikácia zo strany žalovaného voči žalobkyni prebieha pri plnom vedomí žalovaného. Žalobkyňa sa
zo strachu aktívne vyhýba kontaktu so žalovaným odmietaním jeho výziev na osobné stretnutie (alebo
napríklad aj neúčasťou na rodičovských združeniach v škole, ako vo svojom odvolaní uviedol žalovaný).
Nestotožňuje sa s vyjadrením žalovaného, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I.
je nevykonateľné. V petite zohľadnila skutočnosť, že so žalovaným majú spoločné dieťa, a pri jeho

preberaní, resp. odovzdávaní nie je možné, aby sa žalovaný a žalobkyňa k sebe nepriblížili na menšiu
vzdialenosť. Z tohto dôvodu žiadala zákaz priblíženia s výnimkou počas preberania spoločného mal.
dieťaťa na styk. Preto argument, že o nevykonateľnosti výroku nemôže obstáť. Od doby, čo je maloletý
syn v starostlivosti žalovaného (na základe ústnej dohody) prebieha preberanie dieťaťa žalobkyňou
nasledovne: počas pracovných dní, žalobkyňa vyzdvihne maloleté dieťa v piatok v školskom zariadení

(pokiaľ je syn v škole prítomný) a dieťa odovzdáva v blízkosti jeho trvalého pobytu dieťa (cca do 5 min.
pešej chôdze k bydlisku dieťaťa). V skutočnosti pri preberaní a odovzdávaní syna ani nedochádza
k osobnému kontaktu medzi žalobkyňou a žalovaným. Skutočnosť, že sa žalovaný vôbec nevyjadril k
tvrdeným skutočnostiam, ktoré sú uvedené v jednotlivých bodoch napadnutého uznesenia a návrhu akonapr., že došlo k fyzickému násiliu a šikane, zo strany žalovaného voči žalobkyni, že v čase spolužitia
s žalobkyňou užíval drogy (aj tvrdé), že sa opakovane vyhrážal a sám sa pokúšal o samovraždu, že trpí
bludnými predstavami alebo k jeho nevhodnému spôsobu komunikácie, v ktorej okrem iného uvádza

aj zámer sa „pomstiť“ naznačuje (dokazuje), že žalovaný sa vyhýba priamej konfrontácií s uvedenými
skutočnosťami, s prevzatím zodpovednosti za svoje správanie a ignorovanie následkov vlastného
konania. Priložená komunikácia odôvodňuje prijať záver, že ide o opakujúce a stupňujúce sa
konanie žalovaného vykazujúce známky najmä psychického násilia. Psychické násilie zahŕňa citové a
slovné týranie; ktoré obeť pociťuje ako ničenie pocitu vlastnej hodnoty a psychického zdravia. K tejto

forme násilia patrí napríklad kritizovanie, obviňovanie, vulgárne nadávky, zastrašovanie, vyhrážanie sa
žene zabitím alebo samovraždou. Poukázala na prípustnosť navrhovaného neodkladného opatrenia ako
účinného prostriedku preventívneho riešenia problematiky násilia, keď pred jeho nariadením postačuje,
akjeosvedčenédôvodnépodozrenieznásiliaalebomožnosťohrozeniatelesnejaleboduševnejintegrity
(poukaz na uznesenie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Hodnoverné osvedčenie nároku však musí
viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je

v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 23Co/146/2018). Účelom neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) Civilného
sporového poriadku je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Osvedčenie
dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie
z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje
predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera

osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri neodkladnom
opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a
dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti úpravy pomerov strán spočíva
najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma –
obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom jej telesnú a duševnú integritu pokračovať. Hrozba

bezprostrednej ujmy žalobkyne rovnako hrozí aj v prípade, že tejto nebude zabezpečená dostatočná
ochrana aj mimo domova. Takouto ochranou môže byť práve zabránenie približovaniu sa žalovaného k
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. V kontexte s obsahom tohto podania je nepochybné, že
nariadené neodkladné opatrenie nebude predstavovať neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu
práv žalovaného a požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostane

zachovaná. Rovnako máme za to, že zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o
naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami (uznesenie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/182/2017). V prípade vykonania testu proporcionality vo vzťahu
k právam žalobkyne, nie je za žiadnych okolností možné uprednostniť právo žalovaného spočívajúce
slobodnomzasahovanídopráv aoprávnenýchzáujmovtretíchosôbpredprávomŽalobkynenaochranu

jej osobnej integrity. Znenie predmetného neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nepredstavuje
prekážku v realizácii styku žalovaného s maloletým dieťaťom.

9. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného tak, že sa odvolal proti výroku
I. pod bodom b) uznesenia (zrejme mal na mysli písm. a/), pretože nikdy matku osobne nekontaktoval,

nevyhľadával v mieste jej bydliska, ani v zamestnaní, maloletého E. má na základe ústnej dohody s
matkou od septembra 2022, rešpektuje styk maloletého s matkou, dieťa si odovzdávajú a preberajú bez
problémov, na základe ústnej dohody s matkou. Žiadne osobné konflikty medzi rodičmi od septembra
2022 nenastali, žalobkyňa nemá a nemala žiadny dôvod domáhať sa zákazu priblíženia s otcom k
nej, zo strany žalovaného otca voči nej k žiadnym osobným útokom nedošlo. Keďže ako výnimku zo

zákazu súd stanovil len účasť na konaniach súdnych - civilných, trestných konaniach o priestupkoch
a pri preberaní dieťaťa nebol tým obsiahnutý celý možný rozsah potrebných úkonov, nevyhnutných
pre kontakt otca s matkou a to najmä vzhľadom na práva povinnosti oboch rodičov (viď ust. §§ 28,
30, 31, 32 Zákona o rodine). Vzhľadom k tomu, že ide o výkon rodičovských práv a povinností, o
ktorých t.č. konkrétne okresný súd koná (o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov

zo dňa 24.7.2024) žalovaný pokladal tento výrok okresného súdu za nevykonateľný (a tiež neúčelný).
Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 10.9.2024 sa rozhodla pre lživý útok na osobu žalovaného, ktorého
vykresľuje ako agresívneho, nebezpečného človeka, ktorý vlastní zbraň a ak ju aj nevlastní má možnosť
ju získať od otca, nelegálne aj požičaním. Žalobkyňa ďalej uvádza, že má podozrenie v pokračovanížalovaného v užívaní drog, pravidelného užívania alkoholu na čo nepredložila, ani predložiť nemôže
žiadny dôkaz, pretože to je klamstvo. Žalovaný nie je držiteľom zbrojného preukazu a žiadnu zbraň
nikdy nevlastnil, ako to mylne uviedla žalobkyňa v návrhu, úspešne absolvoval poľovné skúšky a stal

sa držiteľom poľovného Lístka s platnosťou od 26.5.2020 do 31.12.2029, ktorý ho oprávňuje získať
zbrojný preukaz a následne zbraň jednoduchým spôsobom. Obavy žalobkyne z možností, že by sa mal
nelegálneozbrojiťanáslednestrieľaťponejalebojejmanželovipokladázaabsolútneklamlivéaúčelové,
s cieľom psychopatizovať a kriminalizovať osobu žalovaného pred nastávajúcim súdnym konaním o
úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedenom pod sp. zn. 5P/101/2024. Ako

držiteľ poľovného lístka má stále možnosť získať zbrojný pas a strelne zbrane legálnou cestou a to po
dobu viac ako 4 roky. Nikdy tak doposiaľ nespravil. Zbrojný preukaz si toho času nevyzdvihol s dôvodu
covid opatrení a následne ukrajinského konfliktu, keď má obavu, že chlapi zo zbrojným preukazom
by mohli byt skôr mobilizovaní. Otec žalovaného je majiteľom niekoľkých už viac generačných zbrani,
ktoré by mi rád po svojej smrti prenechal. Na fotografií nábojov ktoré prezentuje žalobkyňa je strelivo z
pušky Mauser v držbe otca žalovaného, s najväčšou pravdepodobnosťou fotografia vznikla pri príprave

na poľovnú skúšku žalovaného. Strelivo žiadne doma nemá, nežije v spoločnej domácnosti s otcom a
nemá možnosť sa dostáť ku zbraniam ani k strelivu, ktoré sú zabezpečené v trezore jeho otca v mieste
bydliska otca. V E. marihuanu párkrát vyskúšal, ale neholdoval jej. Niekoľkokrát marihuanu užil
spoločne so žalobkyňou, ktorá si po užití marihuany pochvaľovala nielen chuť na sladké, ale aj väčšie
libido pri sexuálnom styku. Žalobkyňa v septembri 2022 súhlasila s tým, aby dieťa prešlo do osobnej

starostlivosti žalovaného, čo priamo odporuje jej tvrdeniu, že by mal užívať tvrdé drogy. Žalobkyňa sa
návrhom neodkladného opatrenia domáha zákazu priblíženia pre svoju osobu, ale žiadnym spôsobom
nechráni svoje dieťa. Žalobkyňa v návrhu tvrdí, že správy, ktoré jej cez platformu WhatUp posielal
žalovaný ju natoľko traumatizovali, že bola nútená navštíviť centrum obetiam násilia, pričom žalobkyňa
nevyužila vôbec možnosť jednoducho tieto správy zablokovať. Žalobkyňa pracovala niekoľko rokov na

pozícií internet média buyer a jej technické povedomie o možnosti zablokovania užívateľa tejto aplikácie
iste existovali, navyše pridanie niekoho na tzv. Black List aplikácie WhatUp, ešte nedotkne funkčnosť
klasického telefónneho hovoru, ktorý ďalej funguje. Až z neodkladného opatrenia, zistil, že niektoré zo
správ boli pre žalobkyňu traumatizujúce a obťažujúce, čo napomáhalo k negatívnemu a skreslenému
hodnoteniu jeho osoby, žalobkyňa nikdy za tú dobu nedala najavo písomne alebo ústne, že by ju

tieto správy mohli obťažovať. Cielene si všetky hovory počas šiestich rokov nahrávala, neumožnila ani
komunikáciu medzi žalovaným a synom bez toho, aby tento hovor nenahrala. O tejto skutočnosti svedčia
jej dôkazy v podaní vo veci sp. zn. 5P/101/2024 a tak aj jej oznámenie v zmysle zákona o priestupkoch,
ktorého súčasťou sú aj prepisy nelegálne získaných hovorov. Žalobkyňou predložené dôkazy, nemožno
považovať za komunikáciu rodičov, ale skôr za účelovo vytrhnuté fragmenty z tejto komunikácie, ktorej

skutočný obsah a zmysel mohol byt úplne iný ako žalobkyňa prezentuje. Navyše ide o prezentáciu správ
veľmi osobného charakteru, čim dochádza k porušeniu súkromia nielen osoby žalovaného. Rozchod s
partnerkou po deviatich rokoch života bol pre žalovaného boľavý, ale od rozchodu prešlo šesť rokov a
od momentu, keď si žalobkyňa našla nového partnera, žalovaný jej už žiadnu náklonnosť neprejavoval.
S rozchodom sa vysporiadal a tento rozchod nemôže žiadnym spôsobom ovplyvňovať výchovu dieťaťa.

Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že mu zo strachu aktívne vyhýba, preto sa nemôže zúčastniť na
rodičovských združeniach. Vo väčšine týchto prípadov ide predovšetkým o individuálne konzultácie
vyučujúceho s rodičom, kde si má možnosť dohodnúť termín. V prípade, ak by o takúto konzultáciu
prejavila záujem, nemusel by som tohto vyučujúceho už kontaktovať žalovaný, resp. nie je vylúčená
prítomnosti oboch rodičov. Žalobkyňa má taktiež možnosť kontaktovať vyučujúceho prostredníctvom

app. EduPage a ani táto možnosť nebola v priebehu dvoch rokov z jej strany využitá. Žalobkyňa
nepredložila žiadnu nevhodnú komunikáciu zo žalovaného za rok 2023, keďže takáto nevhodná
komunikácia neprebiehala. Z tohto dôvodu nemôže mat konanie žalovaného ani stupňujúcu tendenciu
ako tvrdí žalobkyňa. Neodkladné opatrenie pokladá za hrubý zásah do svojich slobôd, keď od rozchodu
v roku 2018, ju nikdy osobne nekontaktoval, nevyhľadal, či už v mieste bydliska alebo jej práce.

Niekoľkokrát viezol syna na vlakovú stanicu, aby matka stihla spiatočný vlak do C. a nemusela čakať
na druhý spoj ďalšiu hodinu. Manžel žalobkyne mu zvykne odovzdávať maloletého syna. Taktiež počas
prázdnin dochádza ku kontaktu strán, keď preberanie syna prebieha v Nitre alebo v Žarnovici. file_2.jpg

file_3.wmfHrubé a skreslené opisy negatívnych vlastností žalovaného (ktoré mimochodom tolerovala žalobkyňa
bež jedinej výčitky a pochybností) je len prostriedkom k tomu, aby súd rozhodol podľa jej návrhu (zveriť
maloletého syna do jej osobnej file_4.jpg

file_5.wmf

starostlivosti). Na informatívnom stretnutí rodičov dňa 9.9.2024 žalobkyňa odmietala akýkoľvek pokus
file_6.jpg

file_7.wmf

odohoduacelkomjednoznačnesavyjadrilanaotázkukoordinátorky,čibyprijalanázor,ktorýbymaloletý
vyjadril pred kolíznou opatrovníčkou v tom zmysle, že chce byť v otcovej osobnej starostlivosti. Jej
odpoveď bola, že to nemôže byť skutočný názor dieťaťa a takýto názor by neprijala, žalovaný sa naopak

vyjadril tak, že akýkoľvek názor dieťaťa bude akceptovať. Uvedené nasvedčuje záveru žalovanému
o tom, že žalobkyni v skutočnosti nejde o dieťa, o jeho najlepší záujem, ale prebiehajúcim konaním
sleduje výlučne svoje ciele, bez ohradu na to, čo si želá jej maloleté dieťa. Požadovaný zákaz priblíženia
nemožno v danej veci považovať za domáhanie sa upustenia od neoprávnených zásahov do práva na
ochranujejosobnosti,anizaodstránenietakýchtozásahovdourčitýchprávžalobkyne.Zákazpriblíženia

neobsahuje povinnosť žalovaného, ale predstavuje určitú sankciu. Má povahu obmedzenia, ktoré je
charakteristické pre ukladanie trestov a ochranných opatrení v trestnom konaní (viď ust. § 51, ods. 4,
písm. a/ Trestného zákona). Takýto zákaz sa spravidla ukladá pri rozhodovaní o vine a treste, pričom
obmedzenie je dočasné (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/698/2014). Z uloženého
zákazu nevyplýva žiadna dočasnosť, naopak okresný súd v odôvodnení uvádza, že predmetom konania

je len neodkladné opatrenie, ktoré sa tak stalo opatrením bez obmedzenia, teda bez určenia určitého
časového úseku. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rovnaký deň ako
návrh vo veci sp. zn. 5P/101/2024. Z obsahu podaní ani z napadnutého uznesenia nevyplývajú žiadne
čo i len čiastočne osvedčené tvrdené skutočnosti, ktoré svedčili ohrozeniu maloletého E. F.

file_9.wmf

Žalobkyňa sa obrátila v súvislosti s udalosťami, ako ich popísala v návrhu na neodkladné opatrenie
(roky 2009 až 2021) na orgány činné v trestnom konaní, do ktorých právomoci patrí vec vyšetriť,
dôkladne preveriť pravdivosť tvrdení žalobkyne, či sú teda splnené podmienky na postih žalovaného
bude za trestný čin, alebo za priestupok z hľadiska naplnenia všetkých znakov skutkových podstát
do úvahy prichádzajúcich prípadných trestných činov či priestupkov. To si vyžaduje vykonať vo veci

náležité dokazovanie. V danej veci súd okresný súd bez akýchkoľvek dôkazov (okrem elektronickej
komunikácie) uveril žalobkyni, že žalovaný ju šikanoval, ponižoval, urážal, bil, kričal, búchal, vyhrážal sa,
čo sú vážne obvinenia s vážnymi trestno-právnymi následkami. Žalovaný nežije v spoločnej domácnosti
so žalobkyňou prinajmenej od roku 2018, nikdy jej neublížil, neprenasledoval ju. Priznal nevhodnú
elektronickú komunikáciu, ktorá bola veľmi intímna a odzrkadľovala bolesť, sklamanie žalovaného z

toho, že žalobkyňa ho počas 9 rokov spolužitia podvádzala, rozvrátila tým rodinu. S tým sa veľmi ťažko
vyspriadaval, ale fakticky žalobkyni ničím neublížil a nič z toho, čo ona tvrdí nevykonal. Žalovaný si
dáva otázku, prečo sa žalobkyňa nikdy od ich rozchodu počas 6 rokov neobrátila o pomoc z dôvodov
utrpenia, ktoré jej spôsobil žalovaný. Práve naopak s veľkou dôverou mu odovzdala do osobnej výlučnej
starostlivosti maloletého syna, kde sa nachádza bez problémov 2 roky, opustila žalovaného, vydala sa.

Je to rozhodná, cieľavedomá žena, ktorá sa nedá týrať. Pripojil Záznam z informatívneho stretnutia
rodičov z 9.9.2024 (sp. zn. 5P/101/2024), Opis žalovaného spolužitia žalobkyne a žalovaného, Lekársky
nález L. K. M. zo dňa 9.9.2022.

10. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného
a uviedla, že žalovaný vo vyjadrení zo dňa 2.10.2024 uviedol, že „Na fotografii nábojov ktoré prezentuje
matkajestrelivozpuškyMauservdržbemôjhootcaasnajväčšoupravdepodobnosťoufotografiavznikla
pri príprave na moju poľovnú skúšku.“ Žalovaný k predmetnej fotografii, ktorú adresoval žalobkyni, a naktorej sú zobrazené 3 náboje uviedol: „Jeden z nich mi raz preletí hlavou, chcem ti len povedať že to
bude kvôli tebe.“ Táto fotografia vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou úmyselne, s cieľom zastrašiť
žalobkyňu. Žalobkyňa nepovažuje takýto spôsob komunikácia za racionálny zo strany žalovaného. Ďalej

žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza: „Bola to matka, ktorá v septembri 2022 súhlasila s tým, aby
dieťa prešlo do osobnej starostlivosti otca, čo priamo odporuje tvrdeniam matky, že by som mal užívať
tvrdé drogy.“ Žalobkyňa si k uvedenému dovoľuje uviesť, že rozhodnutie o tom, že bude ich maloletý
syn v starostlivosti žalovaného nebolo vyslovene jej rozhodnutím. Žalovaný sa určitou mierou podieľal
na manipulácii syna, ktorý následne požadoval od žalobkyne, aby mohol žiť u žalovaného. Nemala

v úmysle „pokaziť“ vzťah medzi žalovaným a synom pretože si je vedomá potreby zachovania väzby
medzi nimi. Po nespočetnom množstve správ, ktoré jej adresoval žalovaný (vrátane fotografie nábojov)
nechcela riskovať, že by žalovaný svoje správanie ešte väčšmi zintenzívnil, a preto nevidela inú možnosť
ako súhlasiť s touto formou starostlivosti. Počas uplynulých rokov boli urážky a vyhrážanie zo strany
žalovaného smerované iba voči žalobkyni (prípadne voči pánovi N. F., ktorý nebol nikdy partnerom
žalobkyne). S podivnou komunikáciu o tom, že žalovaného niekto sleduje (niekto mu znefunkčnil

na diaľku auto, ktoré kúpil v E., ako uvádzal žalovaný vo svojej správe o spolužití s žalobkyňou,
alebo mu niekto zabránil vstupu do termálneho kúpaliska zablokovaním čipu) začal až v roku 2023,
pričom uvádzal, že sa to týka aj ich spoločného syna. Predstavy o prenasledovaní môžu byť vedľajším
účinkom užívania drog. V roku 2024, keď začal žalovaný komunikovať spôsobom, že je ich spoločné
dieťa v ohrození a opakovala sa aj situácia so zhoršeným prospechom a nadpriemernou absenciou

povinnej školskej dochádzky syna, začala žalobkyňa situáciu hneď riešiť s organizáciami a príslušnými
inštitúciami, kde je možné dosiahnuť adekvátnu pomoc a riešenie situácie. Žalovaný vo vyjadrení zo
dňa 2.10.2024 uvádza: „Navrhovateľka pracovala niekoľko rokov na pozícii internet media buyer o jej
technické povedomie o možnosti zoblokovania užívateľa tejto aplikácie iste existovali.“ Žalobkyňa si
je vedomá existencie funkcie zablokovania iného užívateľa aplikácie, avšak uvedené nie je dôvodom

ospravedlnenia konania žalovaného. V prvom rade, správanie sa žalovaného - jeho správy odporujú
základným morálnym zásadám a etickým spôsobom správania sa k druhej osobe. V druhom rade
si dovoľuje poznamenať, že žalobkyňa a žalovaný majú spoločného syna a aplikáciu využívali aj na
komunikáciu ohľadne dieťaťa, pričom informovanie rodičov navzájom o zásadných veciach ohľadne
dieťaťa je ich zákonná povinnosť, ktorej si bola žalobkyňa vedomá. Čo sa týka možnosti telefonických

hovorov s žalovaným, je evidentné aj na základe už predložených správ, že žalobkyňa nemala v
záujme byť v kontakte so žalovaným prostredníctvom hovorov. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 2.10.2024
uvádza: „Matkou predložené dôkazy, nemožno považovať za komunikáciu rodičov, ale skôr účelovo
vytrhnuté fragmenty z tejto komunikácie, ktorej skutočný obsah a zmysel mohol byt úplne iný ako
navrhovateľka prezentuje. Navyše ide o prezentáciu správ veľmi osobného charakteru, čím dochádza

k porušeniu súkromia nie len mojej osoby.“ Žalobkyňa k uvedenému tvrdeniu uvádza, že vzhľadom na
to, že predložila správy za rok 2018, 2019, 2020, 2021 a 2024 preukázala, že zo strany žalovaného
ide o dlhodobé a opakujúce sa konanie. Ak by sa malo jednať len o „vytrhnuté fragmenty“ určite by
nedokázala za tak značne dlhú dobu - 5 rokov nájsť také množstvo správ, ktoré sú údajne vytrhnuté z
kontextu. Žalobkyňa si nevie predstaviť ako by bolo vôbec možné vytrhnúť tieto správy z kontextu. Napr.

správa od žalovaného z 04.02.2019: „Dnes si plyn nepustím“, správa z 25.09.2019: „Seda myska toto
nerobi. Iba kurva.“, správa z 18.08.2019: „Od lasky k nenavisti je len kusok, modlim sa aby,...Dokazes
sa postarat o E. sama?“, správa z 04.01.2021 k fotografii nábojov: „Jeden z nich mi raz preletí hlavou,
chcem ti len povedať že to bude kvôli tebe“, alebo správy z aktuálneho roka 2024, v ktorých podozrieva
žalovaný žalobkyňu zo sledovania, zasiela jej jej vlastné fotografie, dňa 16.04.2024 jej napísal: „nikto nie

je nesmrteľný“,... K doloženým písomným správam uvádza názor Ústavného súdu ČR - k problematike
prípustnosti/neprípustnosti záznamov, ktoré boli vyhotovené bez súhlasu druhej osoby: „Úplne odlišne
je však treba posudzovať prípady, kedy je tajné vyhotovenie audiozáznamu rozhovoru súčasťou obrany
obeti trestného činu proti páchateľovi alebo ak ide o spôsob dosiahnutia právnej ochrany pre výrazne
slabšiu stranu významného občianskoprávneho a najmä pracovnoprávneho sporu. Zásah do práva na

súkromie osoby, ktorej hovorený prejav je zaznamenávaný, je tu plne ospravedlniteľný záujmom na
ochrane slabšej strany právneho vzťahu, ktorej hrozí závažná ujma ... Zadováženie jediného alebo
kľúčového dôkazu tohto cestou je analogické ku konaniu za podmienok krajnej núdze či dovolenej
svojpomoci." Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať
z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle napr. súd môže

vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúdené
ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva.
Ak teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku
na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy bolitakto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom
prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným
dôkazným prostriedkom preukázať (v tomto prípade k právu nebyť vystavený násiliu, vyhrážaniu alebo

ich bezprostrednej hrozbe). Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 2.10.2024 uvádza: „Ale od rozchodu prešlo
šesť rokov a od momentu keď si navrhovateľka našla nového partnera som jej už žiadnu náklonnosť
neprejavoval.“ S týmto tvrdením žalobkyňa nesúhlasí. V jeden deň, keď prišiel žalovaný pre ich syna
doniesol žalobkyni bez nijakého dôvodu kvety, pričom sám vedel, že v tej dobe bola už žalobkyňa s
jej súčasným partnerom, ako to sám žalovaný pri odovzdávaní kvetín podotkol. Dňa 13.4.2024 poslal

žalovaný žalobkyni SMS správu v znení „Ahoj, moja osudová žena:), chcel by som ta poprosiť o osobný
rozhovor. Neviem este kedy, aj si musim par veci usporiadat. Nedam si robit tie testy co som spominal.“ V
predlžených správach spomína žalovaný hneď niekoľkokrát meno pána F., ktorý nebol nikdy partnerom
žalobkyne. Žalobkyňa s ním strávila jeden spoločný večer v neznámom podniku a následne sa toto
odrazilo v správach žalovaného. V správe zo dňa 26.08.2019: „...zatiaľ som nezažil deň ani noc čo by ma
nenapadol tvoj milenec pán F....“, v správe zo dňa 2.7.2020 uviedol žalovaný: „...F. bol len lovec, defka

bol niekto iný...“, v správe zo dňa 21.1.2020 uviedol žalovaný: „A. pomstím sa ti aj F., aj keď o 30 rokov“, v
správe z januára 2021 uviedol žalovaný: „...hodne sily do rozkroku praje rodine F. a A. B. E. F.“. Žalovaný
sa v správach nevyhráža len žalobkyni ale aj jej súčasnému partnerovi (L. B.). V týchto výhražných
správach sa žalovaný vyjadruje buď konkrétne komu sa pomstí - žalobkyni alebo p. F., niekedy sú tieto
výhražnésprávyneurčité:„niktoniejenesmrteľný“alebo„poslednábudemoja“.Žalovanývovyjadrenízo

dňa 2.10.2024 uvádza: „Navyše matka nepredložila žiadnu nevhodnú komunikáciu zo strany otca zo rok
2023, keďže takáto nevhodná komunikácia neprebiehala. Z tohto dôvodu nemôže mať toto moje konanie
ani stúpajúcu tendenciu ako tvrdí navrhovateľka.“ Ja pravdou, že žalobkyňa nepredložila komunikáciu z
roku 2023, avšak predložila komunikáciu z roku 2024 (aktuálneho roku), na základe ktorej sa žalobkyňa
definitívne rozhodla, že sa začne proti správam žalovaného brániť dostupnými právnymi prostriedkami.

Ďalej žalovaný vo vyjadrení zo dňa 2.10.2024 uviedol: „Na informatívnom stretnutí rodičov 9.9.2024
odmietala akýkoľvek pokus o dohodu o celkom jednoznačne sa vyjadrila na otázku koordinátorky, či
by prijala názor, ktorý by maloletý vyjadril pred kolíznou opatrovníčkou v tom zmysle, že chce byť v
otcovej osobnej starostlivosti. Jej odpoveď bola, že to nemôže byť skutočný názor dieťaťa a takýto názor
by neprijala. Otec so naopak vyjadril tak, že akýkoľvek názor dieťaťa bude akceptovať.“ Informatívne

stretnutie rodičov a problematika starostlivosti o maloleté dieťa nie je predmetom tohto konania. Dňa
16.4.2024 žalovaný obviňoval žalobkyňu, že ho sleduje cez JPG obrázok, ktorý žalobkyňa poslala na
mobil, ktorý používa maloletý syn na komunikácii. Okrem iného žalovaný uvádza „On bude na súde
vypovedať v môj prospech, neboj sa." V súvislosti so zákazom kontaktovania žalobkyne žalovaným
nemala byť ochrana najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako tvrdí žalovaný, ale jedná sa o ochranu

a bezpečnosť žalobkyne, čo aj prezentovala v návrhu. Žalobkyňa si uvedomuje, že žalovaný je otec ich
spoločného syna, a preto počas predošlých rokov nepristúpila ani k tomu, že by si mala žalovaného
telefónne číslo zablokovať. Taktiež uvedené rodinné väzby zohľadnila vo svojom navrhovanom petite,
kedy vyslovene navrhla, aby sa zákaz kontaktovania netýkal podstatných vecí týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, o ktorých sú rodičia povinní sa navzájom informovať, a to napr. zdravotný stav mal. dieťaťa,

jeho pobyt, školské/mimoškolské aktivity, prospech a pod.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), po

skonštatovaní,žeodvolanieobsahujezákonomstanovenénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom
viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného (voči I. výroku písm. a/) je dôvodné, preto postupoval podľa § 388 CSP a
napadnutý I. výrok písm. a) zmenil.

12. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala: a)

Žalovanému uložiť povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni,
s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v
priestupkovomkonaní,naktorébudepredvolaný,vrozsahunevyhnutnomnajehoriadnuúčasťnatýchto
úkonoch a počas preberania spoločného maloletého dieťaťa na styk, b) Žalovanému uložiť povinnosť,aby žalobkyňu nekontaktoval osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami, s výnimkou komunikácie o spoločnom maloletom dieťati.

13. Žalovaný nenapadol odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku písm. b) (žalovanému
sa ukladá povinnosť, aby žalobkyňu nekontaktoval osobne, písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami, s výnimkou komunikácie o spoločnom maloletom dieťati), preto
uznesenie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalovaného predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol správne, ak I. výrokom písm. a) uložil žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni, s výnimkou účasti na procesných úkonoch
v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude predvolaný,
v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch a počas preberania spoločného

maloletého dieťaťa na styk, II. výrokom žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania.

15. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo

neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie nepostupoval správne ak (I. výrokom písm.
a/) vyhovel návrhu žalobkyne v časti uloženia žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť
menej ako 10 metrov podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. V zmysle § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby sa na určitú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

19. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav

v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak
v štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Účelom neodkladných opatrení

je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez
bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená
iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na
jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo

samotnýchtvrdenínavrhovateľa,nojepotrebnétietotvrdeniaosvedčiť,atoaspoňdotejmiery,žemožno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak topovaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom
vo veci samej.

22. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového
poriadku súd ho nariadi v záujme ochrany osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je
ohrozený jej život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Jeho
primárnym účelom je zabrániť násiliu, či už vo forme fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia,
vrátaneobťažovania,prenasledovania,zastrašovaniaaleboinýchforiemnepriamehonátlakutak,abysa

chránenej osobe poskytla okamžitá a efektívna súdna ochrana. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa
na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného je ex lege podmienený
tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená;
túto skutočnosť musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom
osvedčiť.

23. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného
sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že

osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné
podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené.

24. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (aj) v časti o uloženie žalovanému nepribližovať sa k
žalobkyni zdôvodnila žalobkyňa tým, že od augusta 2009 bývali so žalovaným v spoločnej domácnosti
v E.. Dňa 12.8.2013 sa im narodil spoločný syn. Časom začal žalovaný žalobkyňu šikanovať, obviňoval
ju z udržiavania kontaktu s inými mužmi. Žalobkyňa bola na domácnosť a maloletého sama, preto
sa rozhodla odísť k svojim rodičom. Už predtým sa pokúsila vzťah so žalovaným ukončiť, no ten sa

buď rozhovoru vyhol, alebo sa jej vyhrážal, že v prípade rozchodu sa zabije. Vyjadril sa aj v tom
zmysle, že žalobkyňa môže odísť, ale bez maloletého. V máji 2015 žalovaný prišiel o prácu a navrhol
žalobkyni, aby sa presťahovali na Slovensko, s čím ona súhlasila. Nasledujúci mesiac sa presťahovali
do G. C.. V máji 2017 si žalobkyňa našla prácu v Bratislave a začala tam pravidelne dochádzať.
Žalovaný na túto situáciu reagoval stupňovaním výčitiek a jej znevažovaním. Vzťahy medzi stranami sa

zhoršovali, čo viedlo žalobkyňu k nevere a k ďalšiemu pokusu o ukončenie vzťahu. Žalovaný reagoval
vyhrážkami samovraždou, púšťal si plyn v kotolni a na strome urobil šibenicu. V roku 2018 žalovaný
napadol žalobkyňu aj fyzicky, ťahal ju za vlasy po zemi, fackal ju a nútil, aby mu prezradila, kedy
a s kým mu bola neverná. O niekoľko mesiacov ju v noci zobudil a žiadal ju, aby podľa obrázka
mužského prirodzenia, ktorý jej ukázal, identifikovala muža, s ktorým ho mala podviesť. Následne sa

žalovaný žalobkyni priznal, že aj on jej bol neverný, a to už od začiatku ich vzťahu, a tiež, že užíval
i tvrdšie drogy a aj ich predával. Uviedol, že žalobkyňu od začiatku vzťahu sledoval a kontroloval
jej elektronickú komunikáciu v telefóne i notebooku. V septembri 2018 žalobkyňa napriek vyhrážkam
žalovaného vzťah ukončila a odišla aj s maloletým k svojim rodičom. Žalovaný ju spočiatku prosil,
aby sa k nemu vrátila, už nasledujúci rok ju však začal nazývať „kurvou,“ a vyhrážal sa jej i mužovi,

s ktorým mu bola neverná. V roku 2021 žalovaný nadobudol zbrojný preukaz, následne žalobkyni
poslal fotografiu s nábojmi a informáciou, že posledný z nich bude jeho. Od roku 2023 začal žalovaný
so žalobkyňou komunikovať intenzívnejšie a začal rozvíjať teóriu, že ho niekto na jej pokyn sleduje,
pričom jej dáva časové ultimáta, dokedy má s touto aktivitou skončiť. Žalovaný trpí bludmi, že ho
niekto sleduje. V telefonickej komunikácii sa vyjadruje tak, že žalobkyňa nepozná jeho temnú stránku,

že „to asi skončí na kriminálke,“ že žalobkyňa nemá nechať „ako sa hovorí zabiť ľudí,“ prípadne sa
vyhráža samovraždou. Žalobkyňu označuje hanlivými a oplzlými výrazmi. Žalobkyni bolo umožnené
podať oznámenie, že žalovaný sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Naliehavosť a neodkladnosť je možné vidieť
v pokračujúcom nevhodnom, agresívnom a život obmedzujúcom a ohrozujúcom sa správaní žalovaného

voči žalobkyni. Na základe skúsenosti so správaním žalovaného a stupňujúcej sa tendencie jeho
nepredvídateľnéhosprávania,existujedôvodnáobava,žežalovanýbudevkonanípokračovať.Súdprvej
inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (aj) v časti o uloženie žalovanému nepribližovať
sa k žalobkyni vyhovel z dôvodu, že komunikácia žalovaného je absolútne nevhodná a neprimeranácharakteru súčasného vzťahu strán (sú už „len“ rodičmi spoločného maloletého dieťaťa), čo žalobkyňa
nie je povinná znášať. Hoci vyhrážky žalovaného (zatiaľ) nesmerujú priamo voči žalobkyni, z obsahu
a spôsobu jeho komunikácie možno postrehnúť ich zvyšujúcu sa intenzitu, čo nepochybne môže viesť

k dôvodnej obave žalobkyne aj o jej telesnú integritu, zvlášť potom, ako sa žalovaný stal držiteľom
zbrojného preukazu a môže disponovať zbraňou a strelivom. Aj keď konanie žalovaného trvá už dlhšiu
dobu (minimálne od roku 2018), dochádzalo k nemu ešte i v júli 2024, preto potreba úpravy pomerov
strán je naliehavá. Žalovaný nesúhlasil s nariadeným neodkladným opatrením a v odvolaní namietal, že
nikdy žalobkyňu osobne nekontaktoval, nevyhľadal v mieste jej bydliska ani v mieste jej zamestnania,

nevlastní a nikdy nevlastnil žiadnu zbraň a nie je držiteľom zbrojného preukazu.

25. V preskúmavanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že z
hľadiska nevyhnutnej ochrany žalobkyne ako možnej ohrozenej obete nebola z jej strany dostatočne
spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami
takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalovaného dochádza

k takému konaniu, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu
jej ohrozenia v takej intenzite, ktorá by odôvodňovala nariadené neodkladné opatrenie pod písm. a)
(zákaz priblíženia). Žalobkyňa v posudzovanej veci nepochybne a dostatočne neosvedčila dôvodné
podozrenie z ňou tvrdeného ohrozovania jej telesnej (duševnej) integrity zo strany žalovaného, zo strany
ktorého nebol preukázaný taký zásah, ktorý by bolo možné považovať za prípad ohrozovania a nemožno

nadobudnúť ani presvedčenie, že žalobkyňa bude v blízkej budúcnosti vystavená takému konaniu
žalovaného, ktoré by jej integritu ohrozovalo a narúšalo konaním žalovaného, ktorý sa so žalobkyňou
kontaktujetelefonickyaajprostredníctvommobilnejkomunikácie.Zobsahuspisuaniztvrdenížalobkyne
nevyplýva, že by sa žalovaný aktuálne dopúšťal voči žalobkyni akéhokoľvek násilného správania vo
vzťahukjejtelesnejintegrite,keďžežalovanýžalobkyňufyzickyaninekontaktuje.Anitvrdeniažalobkyne

s poukazom na aktuálnu komunikáciu žalovaného (v roku 2024) prostredníctvom mobilnej aplikácie,
nemôžu byť dôvodom na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal
sícezaosvedčenúdôvodnúobavužalobkyneojejtelesnúintegritu,potomakosažalovanýstaldržiteľom
zbrojného preukazu a s tým spojenou možnosťou disponovať zbraňou a strelivom, avšak žalovaný
uvedené poprel, keď síce má možnosť získať zbrojný pas a strelné zbrane legálnou cestou, avšak

zbrojný preukaz si nevyzdvihol. Podľa odvolacieho súdu ani samotnú držbu poľovného lístka (resp.
zbrojného preukazu) nemožno považovať za jednoznačné a nepochybné osvedčenie nebezpečného
správania sa žalovaného voči žalobkyni, ktoré by predstavovalo bezprostredné, reálne ohrozenie
duševného a fyzického zdravia žalobkyne a jej osobnostnej integrity. Žalobkyňa žiadnym spôsobom
nepoprela tvrdenia žalovaného v odvolaní, že žalovaný ju fyzicky nekontaktuje v mieste jej bydliska,

ani v mieste jej zamestnania. Pokiaľ žalobkyňa predložila vzájomnú komunikáciu medzi stranami
za obdobie od apríla 2018 do júla 2024, ani z tejto nevyplýva, že by žalovaný fyzicky žalobkyňu
vôbec kontaktoval. Z uvedenej komunikácie ako aj z podaní strán nepochybne vyplývajú viacročné
negatívne vzájomné vzťahy, napriek ktorým sa však strany dohodli na aktuálnej úprave práv a povinností
k maloletému synovi. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani z listinných dôkazov

predložených žalobkyňou, nevyplýva existencia kontinuálneho aktuálneho správania žalovaného voči
žalobkyni, ktoré ako zakázané správanie by mohlo ohroziť telesnú (duševnú) integritu priamo žalobkyne
a bolo by dôvodom na obmedzenie slobody pohybu žalovaného vo vzťahu k žalobkyni. Pokiaľ žalobkyňa
vyvodzovala potrebu obmedzenia slobody pohybu žalovaného vo vzťahu k nej na určitú vzdialenosť z jej
obavy z hrozby fyzického útoku a psychického nátlaku, nemožno prehliadnuť, že žalobkyňa poukázala

na fyzické napadnutie žalovaným v roku 2018, na fotografiu s nábojmi z roku 2021 s informáciou, že
posledný z nich bude jeho (žalovaného), pričom návrh podala (až) 24.7.2024. Podľa názoru odvolacieho
súdu žalobkyňa neosvedčila existujúcu obavu z bezprostredného a aktuálneho ohrozenia násilím zo
strany žalovaného. I keď odvolací súd pripúšťa, že v prípadoch ohrozenia telesnej a najmä duševnej
integrity fyzickej osoby zo strany inej osoby, je náročnejšie také správanie agresora preukázať, resp. v

konaníonariadenieneodkladnéhoopatreniaosvedčiťvpostačujúcejmiere,bolopovinnosťoužalobkyne
v prvom rade opísať také udalosti a následne predložiť také dôkazy, ktoré by osvedčovali ňou uvádzané
tvrdenia, pričom tieto ani nemuseli zakladať trestnoprávny postih žalovaného. V neposlednom rade
odvolací súd poukazuje na to, že keďže žalovaný nepodal odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie
v I. výroku písm. b), žalovaný nebude žalobkyňu kontaktoval osobne, písomne, telefonicky, elektronickou

komunikáciou alebo inými prostriedkami, s výnimkou komunikácie o spoločnom maloletom dieťati, čo
podľa odvolacieho súdu prispeje k zlepšeniu vzťahov medzi stranami.26. Vychádzajúc z uvedeného v odseku 25 odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných
skutočností vyplývajúcich tak z návrhu žalobkyne, z odvolania žalovaného, ako i z obsahu spisu, dospel
k záveru, že v danom prípade neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v

časti o uloženia žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni, a preto uznesenie súdu prvej inštancie vo
vyhovujúcom výroku I. písm. a), ktorým nariadil neodkladné opatrenie, zmenil podľa ustanovenia § 388
Civilného sporového poriadku tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol
(I. výrok písm. a/).

27. Podľa § 366 písm. a) CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

28. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

29. Pre odvolanie podľa CSP je však typický systém neúplnej apelácie, ktorý vylučuje možnosť
efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou pre odvolacie

konanie je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany
v odvolaní, a to za podmienok stanovených v § 366 CSP, ale o takýto prípad v prejednávanej veci nejde,
keďže žalovaný až dňa 3.10.2024 predložil lekársky nález L. K. M., Záznam z informatívneho stretnutia
rodičov zo dňa 9.9.2024. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že predmetom konania o nariadenie
neodkladného opatrenia nebolo riešenie úpravy práv a povinností k maloletému synovi strán, ale potreba

bezprostrednej úpravy pomerov strán vo vzťahu k nároku žalobkyne. Súčasne platí, že odvolacie dôvody
a dôkazy na ich preukázanie možno meniť alebo dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§ 365 ods. 3 CSP).

30.Podľa§396Civilnéhosporovéhoporiadkuustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvejinštancie

sa použijú aj na odvolacie konanie (ods. 1). Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku
na náhradu trov konania na súde prvej inštancie (ods. 2).

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Nakoľko odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku písm. a) zmenil, je
v zmysle citovaného ustanovenia § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku povinný rozhodnúť aj o
náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie.

33. V dôsledku zvrátenia výsledku konania na súde prvej inštancie v časti návrhu žalobkyne na zákaz
priblíženia (I. výrok písm. a/), bol úspešnou stranou s nárokom na náhradu trov konania žalovaný.
Avšak v časti vyhovujúcej vo výroku I. písm. b), bola úspešná žalobkyňa (keďže tento výrok nebol
nepadnutý odvolaním). Odvolací súd rozhodol o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania

podľa ustanovenia § 396 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 2
Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na

ďalšiu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

35. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0Poučenie:

file_0.jpg

file_1.wmf

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)