Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/189/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124209071
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5124209071.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
vecižalobcuGynDar,s.r.o.,sosídlomRázusova1660/20,02201Čadca,IČO:54523966,zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01
Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: ADIZE.SK, s. r. o., so sídlom Mojš 191, 010 01 Mojš, IČO:

36 431 681, zastúpenému Advokátska kancelária M. Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51,
010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb 187/2024 – 34 zo dňa 22. augusta 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb 187/2024 – 34 zo dňa 22. augusta 2024 v napadnutej
časti II. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia pred

začatímkonania,ktorýmsadomáhal,abysúduložilžalovanémupovinnosťbezodkladnevydaťžalobcovi
kompletnú účtovnú závierku vrátane originálu dokladov za roky 2022, 2023, rozpis otvorených položiek
k 01.01.2024 v tlačovej forme + databázu účtovníctva spoločnosti v elektronickej podobe a odovzdané
originál doklady za mesiac január 2024. Žalobca odôvodnil podaný návrh tým, že napriek tomu, že
k ukončeniu poskytovania účtovných služieb došlo k šiestemu mesiacu roku 2024, žalovaný žalobcovi
účtovné doklady nezaslal aj napriek listu zo dňa 05.08.2024, ako aj písomným výzvam e-mailovou

komunikáciou na úrovni konateľov spoločnosti. Opätovne žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom
advokátskej kancelárie predžalobnou výzvou zo dňa 06.08.2024, na čo žalovaný reagoval vyjadrením
z08.08.2024anásledneadvokátskakanceláriavyzývalanavydanieúčtovnejevidenciedňa09.08.2024.

3. Súd uviedol, že žalobca podaním dňa 21.08.2024 vzal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný ako sa dozvedel o podaní návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia dňa 19.08.2024 o 10:31 hod. napísala konateľka žalovaného e-mail konateľke
žalobcu, že dňa 21.08.2024 o 10:00 hod. sa má dostaviť do jej kancelárie. Následne dňa 21.08.2024
žalovaný účtovnú agendu žalobcovi vydal.
4. Na základe späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd podľa § 144 a § 145
ods. 1 CSP konanie zastavil.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný zavinil zastavenie konania, keďžeúčtovnú dokumentáciu žalovaný žalobcovi vydal až po podaní návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia dňa 21.08.2024.

6. Proti uzneseniu vo výroku o trovách konania podal odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu
žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti o náhrade trov konania zmenil
tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol,
že uvedené konzumuje rozhodovanie o náhrade trov konania na súde prvej inštancie, kedy by žiadna zo
strán nemala na náhradu trov konania právo, a to z dôvodu, že na strane žalobcu toto právo na náhradu

trov nevzniklo a na strane žalovaného do času rozhodovania Okresného súdu Žilina nevznikli žiadne
trovy konania.

7. Žalovaný v odvolaní uviedol, že s poukazom na skutkovú argumentáciu súdu v odôvodnení
napadnutého uznesenia považuje žalovaný postup súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania za nezákonný, jednostranný, založený na subjektívnych, nepreukázaných tvrdeniach žalobcu

s tým, že daným postupom súd porušil zásadu rovnosti strán konania, keďže súd žalovanej strane pred
vydaním rozhodnutia o zastavení konania a rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania procesným
postupom odňal zákonné právo na vyjadrenie sa k podstatným otázkam, o ktorých súd rozhoduje, najmä
ale nielen, či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne, a to i v podstatnom
kontexte otázky zodpovednosti za zastavenie konania. Nad rámec uvedeného považuje žalovaný návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia a navrhovaný petit žalobcom za neurčitý a nevykonateľný.

8. Žalovaný tvrdí, že pojem procesné zavinenie pri náhrade trov konania je nevyhnutné vykladať
v komplexnom ponímaní predmetu konania, ku ktorému sa žalovaný z hľadiska procesného postupu
súdu a časových súvislostí nemal možnosť vyjadriť. Postup súdu, ktorý uplatňoval zásadu procesnej

zodpovednosti v tomto štádiu konania však žalovaný považuje za rozporný so zásadou rovnosti
strán konania, takýmto postupom súdu bola odňatá možnosť žalovanému uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, k porušeniu zásady
rovnosti práv účastníkov konania a súd aplikoval zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie napriek
tomu, že ešte nevznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami

sporu navzájom, t. j. súd nedoručoval žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorý
odhliadnuc od ďalších námietok považuje žalovaný za nevykonateľný a nedôvodný).

9. Podľa žalovaného je nepravdivým skutkové tvrdenie žalobcu, že by žalovaný odovzdal pri ukončení
spolupráce medzi žalobcom a žalovaným účtovnú dokumentáciu, lebo sa dozvedel o podaní návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia; žalovaný až do doručenia uznesenia o zastavení konania nemal
vedomosť o podanom návrhu a tento považuje od počiatku za zmätočný, rovnako ako argumentáciu
žalobcu, ktorou odôvodňuje uplatnený nárok. Listinné dôkazy, ktoré žalobca prikladá ako dôvodnosť
svojho podaného návrhu podľa názoru žalovaného žiadnym spôsobom nepreukazujú, že by žalovaný
pristúpil k odovzdaniu účtovnej dokumentácie žalobcovi práve z dôvodu podania návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, a že teda tento návrh bol podaný dôvodne.

10. Žalovaný tiež uviedol, že viedol komunikáciu priamo so žalobcom, a to i po ukončení zmluvnej
spolupráce, zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom cestou právneho zastúpenia nevyplýva
dôvodnosť podania návrhu na neodkladné opatrenie a že by žalovaný nemal záujem, resp. nechcel si

splniť svoju povinnosť pri ukončení zmluvnej spolupráce so žalobcom, a to po vykonaní nevyhnutných
administratívnych a účtovných úkonov v súvislosti s vedením účtovnej agendy žalobcovi. K odovzdaniu
agendy pristúpil žalovaný bez tlaku údajne spôsobeného podaním návrhu na neodkladné opatrenie,
o ktorom podaní vedomosť nemal, v termíne odkomunikovanom so žalobcom dňa 21.08.2024, o čom
strany spísali potvrdenie podpísané oboma stranami, ktoré žalobca do spisu doložil a z ktorého

vyplýva, že žalovaný odovzdal žalobcovi účtovné doklady, ktoré spoločnosť žalobcu poskytla spoločnosti
žalovaného, t. j. účtovné doklady za roky 2022 až 2023, predmetom odovzdania nebola žalobcom
v neodkladnom opatrení žiadaná „kompletná účtovná závierka, rozpis otvorených položiek k 01.01.2024
v tlačovej forme + databáza účtovníctva spoločnosti v elektronickej podobe, odovzdané originál doklady
za mesiac 01/2024“.

11. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že nielen z hľadiska skutkového, ale i právneho tu nie
je daný zákonný základ pre rozhodnutie súdu o priznaní nároku na náhradu trov žalobcovi podľa § 256
ods. 1 CSP. Nie je možné dospieť k záveru, že by pre správanie žalovaného sa vzal späť návrh, ktorýbol podaný dôvodne. Podľa žalovaného teda nie je možné zaviazať ho na náhradu trov konania, pretože
nie je možné nesporne dospieť k záveru, že zavinil zastavenie konania, o vedení ktorého nemal ani
vedomosť.

12. Žalobca sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa
02.10.2024, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v napadnutej časti ako zákonné
a správne potvrdil, a aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalobca uviedol, že zo strany žalovaného bol predložený jediný e-mail, ktorý bol v príčinnej súvislosti
s mnohopočetnou korešpondenciou zo strany žalobcu. Žalobca sa najsamprv sám pokúšal komunikovať
sožalovaným,pričomžalovanýnijakýmspôsobomnereflektovalnažiadostiavýzvy.Následnesižalobca
našieladvokátskukanceláriu,ktorázaslalaprvúpredžalobnúvýzvudňa06.08.2024,pričompredžalobná
výzva bola zasielaná na e-mail, ako aj poštou. Pošta sa vrátila 28.08.2024 ako neprevzatá v odbernej
lehote, o čom ako dôkaz žalobca predložil fotokópiu vrátenej zásielky, ktorá je doposiaľ neotvorená.

14. Pokiaľ žalobca aj v minulosti zasielal zásielky žalovanému, pošta sa vrátila neprevzatá na adrese
sídla spoločnosti, o čom opätovne žalobca predložil obálku zo dňa 05.08.2024.

15. Na e-mailovú výzvu zo dňa 06.08.2024 žalovaný reagoval, avšak absolútne neurčitou odpoveďou,

ktorá nemala žiadnu relevanciu. Na to bola opätovne zaslaná odpoveď zo strany žalobcu zo dňa
09.08.2024, avšak ani na túto opakovanú výzvu žalobca nedostal náležitú odpoveď. Z tohto dôvodu bol
zo strany advokátskej kancelárie vykonaný pokus o telefonické spojenie s konateľkou žalovaného, a to
dňa 16.08.2024 o 7:17 hod. a o 8:07 hod., pričom ani jeden telefonický kontakt sa nespojil a advokátska
kancelária neobdržala spätné volanie.

16. Z tohto dôvodu bol zo strany žalobcu podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý bol
avizovaný už v samotných predžalobných výzvach. Až následne zo strany žalovaného bol doručený
e-mail, kedy si direktívne stanovil termín stretnutia dňa 21.08.2024 o 10:00 hod., kedy žalobca musel
zrušiť všetky plánované lekárske výkony, aby sa mohol na toto stretnutie dostaviť.

17. Podľa žalobcu je nesporné, že zo strany žalovaného nedošlo k splneniu si svojej povinnosti riadne
a včas a žalovaný zavinil vedenie súdneho konania, keď žalobca urobil všetko pre to, aby sa so
žalovaným mimosúdne dohodol na prevzatí účtovnej evidencie. Podľa žalobcu je nesporné, že žalovaný
nepostupoval správne a zavinil, že si žalobca musel uplatňovať svoj nárok súdnou cestou.

18. Zároveň podľa žalobcu žalovaný potvrdil na preberacom protokole zo dňa 21.08.2024, že odovzdal
účtovné doklady, to znamená, že všetky predžalobné výzvy boli relevantné a zo strany žalovaného tieto
účtovné doklady neboli vydané dobrovoľne. Žalovanému nič nebránilo, či už na prvú výzvu samotného
žalobcu alebo na prvú výzvu advokátskej kancelárie odovzdať predmetnú účtovnú evidenciu.

19. Podľa žalobcu žalovaný spôsobil prieťahy, schválnosti a nevydaním účtovnej evidencie značnú
komplikáciu pri vedení účtovníctva žalobcu a pri jej plnení si daňovo odvodových povinností voči štátu,
zdravotnej poisťovni, a teda žalovaný maril výkon podnikateľskej činnosti žalobcu.

20. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 25.10.2024, v ktorom zotrval na podanom
odvolaní v súlade s navrhovaným petitom.

21. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný sa so štatutárnym zástupcom žalobcu dňa 08.07.2024 dohodol,
že v súvislosti s ukončením vzájomnej spolupráce pripraví doklady na odovzdanie s tým, že termín

odovzdania nebol pevne stanovený. Dňa 15.07.2024 žalovaný zasielal žalobcovi poštu, ktorá bola
doručená do elektronickej schránky žalobcu na ÚPVS. Vzájomná komunikácia bola ovplyvnená i tou
skutočnosťou, že tak ako štatutárny zástupca žalobcu i žalovaný čerpal v letných mesiacoch dovolenku.
Žalovaný tvrdí, že z predloženej komunikácie vyplýva, že žalovaný so žalobcom komunikoval a dňa
19.08.2024 bol vzájomne odsúhlasený termín odovzdania dokumentácie, paralelná korešpondencia

vedená právnym zástupcom žalobcu aj v súvislosti s adresnosťou, neadresnosťou, resp. neurčitosťou,
vytvárala len zmätočnosť vzájomnej komunikácie sporových strán.22. Žalovaný tvrdí, že žalobca nebol žiadnym spôsobom obmedzovaný vo vedení účtovníctva vzhľadom
k tomu, že i samotný žalobca odovzdával žalovanému doklady s odstupom času, doklady za rok 2022
boli doručené žalovanému pre poskytnutie účtovných služieb až v 05/2023 a doklady za rok 2023

v 03/2024. Doklady za rok 2024 žalovaný vôbec nemal k dispozícií. Účtovníctvo spoločnosti sa viedlo
raz ročne, mzdové doklady boli zasielané na mesačnej báze, to znamená, že žalobca nebol žiadnym
spôsobom obmedzovaný ani v pokračovaní vedenia mzdovej agendy, t. j. v prípade, že by vec bola
riadne prejednaná a vznikol by právny vzťah medzi súdom a žalovaným, žalovaný by namietal, že nie
sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, keďže z jeho obsahu nevyplýva, že by bolo

potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami (a táto skutková okolnosť ani neexistovala).

23. Termín odovzdania účtovnej agendy bol medzi sporovými stranami dohodnutý a návrh podaný
žalobcom cestou právneho zastúpenia, aj s ohľadom na jeho obsah a toho, čo sa žalobca navrhovaným
neodkladným opatrením domáhal, nekorešponduje so skutkovým stavom, o ktorý opiera žalobca jeho
názor o dôvodnosti nároku na náhradu trov konania.

24. Žalovaný tiež považoval za podstatné namietnuť opätovnú účelovú prezentáciu žalobcu
k nepreukázaným skutkovým tvrdeniam, že by žalovaný spôsobil „značnú komplikáciu pri vedení
účtovníctva žalobkyne a pri jej plnení daňovo-odvodových povinností voči štátu, zdravotnej poisťovni,
a teda že by žalovaný maril výkon podnikateľskej činnosti žalobcu“. Tieto tvrdenia sú podľa žalovaného

nepravdivé, účelovo prezentované, ale najmä nepreukázané, a teda sporné, tak aby mohli mať váhu
nielen pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, ale tieto skutočnosti neboli preukázané
ani v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia tak, aby mohlo byť konštatované, že boli splnené
podmienky vôbec uvažovať o nariadení neodkladného opatrenia.

25. Žalobca sa písomne k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

26. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti II. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.
1 CSP.

27. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

28. Preskúmaním dôvodov podaného odvolania zo strany žalovaného odvolací súd má za to, že nie
je dôvodné.

29. Predmetom posúdenia odvolacím súdom je vecná správnosť napadnutého uznesenia ohľadne
výroku o trovách konania. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca zobral žalobu voči žalovanému
späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný odovzdal účtovnú dokumentáciu žalobcovi dňa
21.08.2024, t. j. po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o čom ako dôkaz žalobca
predložil preberací/odovzdávací protokol z predmetného dňa. Žalobca mal za to, že nezavinil zastavenie

konania, a preto žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

30. Odvolací súd konštatuje, že podľa Civilného sporového poriadku vo všeobecnosti platí, že náhradu
trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za
zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je v Civilnom sporovom poriadku vyjadrená

v § 256 a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem
procesné zavinenie použité v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada
zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Platí, že pokiaľ sporovej strane
možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu

protistrane (§ 256 ods. 2 CSP).

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR,
sp.zn. 5MCdo 12/2008, podľa ktorého zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a niepodľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku vo veci samej. Preto, ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí [ak nejde o prípad uvedený
v § 146 ods. 2 v druhej vete O.s.p. (§ 256 ods. 1 CSP)], že zavinil zastavenie konania a je preto

povinný uhradiť odporcovi jeho trovy.

32. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu v zhode s názorom súdu prvej inštancie
konštatuje, že žalobca v konaní listinnými dôkazmi osvedčil, že ešte pred podaním návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bezúspešne vyzýval žalovaného na odovzdanie bližšie špecifikovanej účtovnej

agendy. Zároveň spolu so späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vierohodne
preukázal, že k odovzdaniu účtovnej agendy špecifikovanej v preberacom/odovzdávacom protokole
došlo až dňa 21.08.2024, t. j. po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol
Okresnému súdu Žilina doručený dňa 16.08.2024. Odvolací súd teda nesúhlasí s názorom žalovaného,
že zastavenie konania zavinil žalobca, keďže bolo povinnosťou žalovaného po ukončení poskytovania
účtovných služieb žalovaným žalobcovi odovzdať kompletnú účtovnú evidenciu, ktorú mal žalovaný vo

svojej dispozícií. Pokiaľ tak žalovaný bezodkladne po ukončení poskytovania týchto služieb neurobil
a v konaní nepreukázal, že došlo k uzatvoreniu dohody medzi žalobcom a žalovaným, kedy konkrétne
bude účtovná evidencia žalovaným žalobcovi odovzdaná, neobstoja tvrdenia žalovaného, že žalobca
podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodne, a že žalobca zavinil zastavenie konania.

33. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným konštatuje, že v rámci rozhodovania o zastavení konania
na základe späťvzatia žaloby, v tomto prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd
nepreskúmava samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to vyplýva aj z vyššie
citovaného rozhodnutia NS SR, len skúma procesné zavinenie zastavenia konania. Zo žalobcom
predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný účtovnú agendu žalobcovi odovzdal

až po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcu na súd, následkom čoho
žalobca využil svoje dispozičné právo nakladať s návrhom a zobral návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu späť, keďže predmet sporu odpadol.

34. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietol, že predmetom preberacieho konania neboli všetky

doklady, ktorých vydania sa navrhovateľ domáhal samotným návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia, v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že z preberacieho protokolu vyplýva, že predmetom
odovzdania je účtovná dokumentácia spoločnosti GynDar, s.r.o., ktorej súčasťou sú mzdy 2022, mzdy
2023,mzdy2024,internédoklady,pokladnica2023,príjem,výdaj,OF,DF,dobropisy,ťarchopis,bankové
výpisy, z čoho odvolací súd má za preukázané, že žalovaný zadržal účtovnú dokumentáciu žalobcu

a vydal ju až po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z procesného hľadiska teda
žalovaný zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
že žalovaný zavinil zastavenie konania.

35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

v napadnutej časti II. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania ako vecne správne podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP
v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech,

a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

37. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).