Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 4, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724200284
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1724200284.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou, v konaní o

návrhu L.. A. N., narodeného XX.XX.XXXX, bytom W. XX, L. A. W., zastúpený advokátom JUDr.
Borisom Bohunským, Advokátska kancelária Borec & Bohunský, so sídlom Kozia 20, Bratislava,
na rozvod manželstva s manželkou O.. O. N., narodenou XX.XX.XXXX, bytom W. XX, L. A. W.,
zastúpená advokátksou kanceláriou Mgr. Beata Kartíková, so sídlom Gazdovský rad 2, Šamorín, a
úpravu rodičovských práv a povinností k I. N., narodenej XX.XX.XXXX a maloletej N. N., narodenej
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo L.. A. N., narodeného XX.XX.XXXX a O.. O. N., rod. C., narodenej XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v N. - U., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu N. - G. S., vo
zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslo XX
r o z v á d z a.

II. Súd konanie v časti upraví práv a povinností k I. N., narodenej XX.XX.XXXX zastavuje.

III. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v rámci, ktorej sa maloletá N. N., narodená XX.XX.XXXX na čas
po rozvode manželstva rodičov zveruje do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Súd výživné neurčuje.

IV. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.01.2024 žiadal manžel o rozvod a úpravu rodičovských práv a
povinností k vtedy obom maloletým deťom. Návrh na rozvod manželstva odôvodnil manžel tým, že prvé
nezhody v manželstve nastali v roku 2015, keď som sa dozvedel, že manželka udržiava mimomanželský
pomer s iným mužom. Udržiavala ho v konečnom dôsledku vyše jedného roka (od zimy 2015 do jari
2016); istý čas aj po tom, čo som sa o ňom dozvedel (približne pol roka) a konfrontoval ju s otázkou,
čo bude ďalej. Až po nejakom čase manželka dala najavo, že svoj pomer ukončila a môžu pokračovať
v manželstve. Hoci sa manželské spolužitie obnovilo, bolo zrejmé, že motiváciou zo strany manželky

bolo skôr zachovanie kompletnej rodiny kvôli deťom (boli v tom čase menšie, niesli by to ťažšie) a aj
potreba istoty jej zabezpečenia manželom. Z jej strany totiž už vo vzťahu chýbala spontánnosť, citový
moment. Napriek tomu, manželstvo bolo opäť pokojné, spoločne trávili čas, dovolenky. Tento pokojný
stav trval cca 3 roky. Rovnaký scenár, sa opakoval aj v roku 2019. Manželka nadviazala mimomanželskýpomer s kolegom zo zamestnania. Manžel inicioval párové poradenstvo u psychologičky, manželka
s tým síce formálne súhlasila a poradenstvo absolvovali, lenže je prakticky nemožné dosiahnuť niečo
prostredníctvom partnerskej terapie, keď druhá strana jej účel neguje (počas celého poradenstva

manželka udržiavala milenecký pomer). V januári 2020 sa s manželkou jej milenec rozišiel. Manželka sa
odrazuzačalatváriť,žechcezotrvaťvmanželstve. Odfebruára2020sasňoumilenecdalznovadokopy
a manželka opäť začala hovoriť o rozvode. Manželka odchádzala za milencom po večeroch, alebo si
dohodli termín počas pracovných dní pričom sa tvárila, že šla do práce, sústavne s ním komunikovala
cez mobil, absolvovali spolu pár spoločných víkendov. Začiatkom marca 2020 dala manželka pripraviť

návrh na rozvod a rodičovskú dohodu. Rodičovskú dohodu následne neuzavreli, tak manžel dňa
09.06.2020 podal návrh na rozvod manželstva. Po podaní návrhu na rozvod manželka svojím správaním
a určitými krokmi manžela presvedčila, že záchranu manželstva myslí vážne, takže návrh na rozvod
manželstva zobral späť. Do konca roka 2022 bolo manželstvo v zásade štandardné, presťahovali sa do
nového rodinného domu a všetko sa javilo tak, že manželstvo zostane zachované. Na prelome rokov
2022/2023 však manžel začal z manželkinej strany pociťovať citové ochladnutie, hoci ona sa tvárila,

že sa nič nedeje. V máji 2023 manželka opätovne nadviazala mimomanželský pomer, tým sa vzťahy
medzi manželmi vyhrotili. Následne sa situácia upokojila, obaja manželia sa snažili, kvôli deťom a
zachovaniu rodiny, vzniknutý stav neriešiť. V auguste 2023 manželka zmenila správanie a na pokusy
o riešenie situácie reagovala vyhlásením, že je zo vzťahu frustrovaná, chce ho ukončiť a odísť. Z
rodinného domu však neodišla , odsťahovala sa do hosťovskej izby a manželia sa prestali a spolu baviť.

Na podnet manžela sme ešte v auguste a septembri 2023 navštívili psychológov, ktorí však zhodne
komunikovali, že hoci manžel prináša snahu o zachovanie manželstva, manželka má túto otázku už v
sebe uzavretú. S manželkou sa už dlhodobo spolu intímne nestýkajú, nekomunikujú spolu (s výnimkou
stručných informácií s našich dcérach), ani spolu nehospodária. Netrávia spoločne čas a nechodia na
spoločnédovolenky.Manželiažijúkaždýsvojsamostatnýživot,bezzasahovaniadoživotatohodruhého.

2. Manželka na pojednávaní s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, ako príčinami rozvratu
manželstva, ktoré uviedol manžel.

3. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej N. na čas po rozvode účastníci uzavreli

rodičovskú dohodu a žiadali, aby súd rodičovskú dohodu schválil

4. Procesný opatrovník pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme
maloletého dieťaťa.

5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením so sobášnym listom
manželov, rodným listom detí, potvrdením o príjme manžela , daňovým priznaním obchodnej
spoločnosti manžela, správou opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch manželov je to manželstvo prvé.
Manželom sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra I. a dňa XX.XX.XXXX dcéra N.. Manželia od februára
2024 nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja manželia odmietajú obnoviť spolužitie.

7. Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

zneníneskoršíchpredpisov (ďalejlenZákonorodine) manželstvojezväzkommužaaženy.Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

12. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím
na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne
odmietli pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky
zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo

rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú,
intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo
účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento
stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie
manželov na existenciu manželského spolužitia, neveru zo strany manželky, čo vyústilo do vzájomného
citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie

je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Účastníci konania
opakovanezhodnenapojednávaníuviedliženemajúzáujemoobnoveniespolužitiaaspolužitieodmietli.
Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery,
náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá
prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie

v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva
účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov
konania rozviedol.

13. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie

o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Manželia majú jedno maloleté dieťa N. N., narodenú XX.XX.XXXX.
15. Maloletá je vo veku 15 rokov, je študentkou 2. ročníka gymnázia, študijné výsledky má dobré, v
rámci mimoškolskej činnosti sa venuje tréningom mažoretiek. Zdravotný stav maloletej je zhoršeným,

bola jej diagnostikovaná laktózová intolerancia. Mesačné výdavky na maloletú otec vyčíslil na sumu
474,- eur mesačne.

16. Manželka je zamestnaná ako personálny manažér s mesačným príjmom 2.200,- eur. Manželka
býva v prenajatom trojizbovom rodinnom dome, mesačné nájomné je 1.000,- eur. Manželka nevlastní

žiadne majetok.

17. Manžel pracuje ako riaditeľ, a je spoločníkom obchodnej spoločnosti, jeho čistý mesačný príjem
z pracovného pomeru je 1.300,- eur. Manžel býva v päťizbovom rodinnom dome v jeho vlastníctve,
mesačné výdavky na bývanie sú 200,- eur, mesačná splátka hypotéky 1.700,- eur.

18. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone

rodičovských práv a povinností.

19. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť

zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

20. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotnýmpostihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou

osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami
a s inými blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie
maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja

rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.
23. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú

o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

25. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

29.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 62 ods. 7 Zákona o rodine Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky Zákona o rodine, preto súd
predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v záujme maloletej a v

súlade s jeho potrebami ako i príjmom a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.

34.Podľa§2 Civilnéhomimosporovéhoporiadkunakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy
žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak

35.Podľa §161 ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuaktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky").

36. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

37. Nakoľko podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené
konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode a dcéra I. dňa

XX.XX.XXXX nadobudla plnoletosť, súd konanie v úpravy rodičovských práv a povinností k plnoletej
dcére I. zastavil.

38. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti výroku III. tohto rozsudku nie je možné podať odvolanie. ( § 122
Civilného mimosporového poriadku, § 368 Civilného sporového poriadku)

Proti výrokom I., II. a IV. tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15

dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. ( § 356 Civilného
sporového poriadku, a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( §127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. ( §127 ods. 2 Civilného sporového poriadku )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 Civilného sporového poriadku )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 Civilného sporového poriadku )

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku )

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o
odvolaní. ( § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku )

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o

rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)