Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-11Cpr/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619201283
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4619201283.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu: A. B. B. A., s. r. o., so

sídlom Dvořákova 21, 370 01 České Budějovice, Česká republika, IČO: 03 260 160, právne zastúpený:
Nagy & Nagy s. r. o., so sídlom Kukučínova 8, 940 01 Nové Zámky, IČO: 53 582 268, proti žalovanému:
C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: Advokátska kancelária
Marko, s. r. o., so sídlom Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že oznámenie o Okamžitom skončení pracovného pomeru ku dňu 25.03.2019 dané
žalovaným j e n e p l a t n é .

II. Súd u r č u j e , že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným na základe Pracovnej zmluvy
zo dňa 01.03.2018 naďalej t r v á .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 24.05.2019 na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že oznámenie
o Okamžitom skončení pracovného pomeru ku dňu 25.03.2019 dané žalovaným je neplatné a pracovný
pomer medzi žalobcom a žalovaným na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2019 naďalej trvá.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzavreli dňa 01.03.2018 Pracovnú zmluvu, v zmysle
ktorej mal vykonávať prácu vodiča motorových vozidiel. Predmetnú zmluvu uzavreli strany sporu na
dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 01.03.2018. Mesačná mzda bola určená mzdovým výmerom
zo dňa 01.03.2018 vo výške 14.900,- Kč (v prepočte 579,20 eur). Žalovaný však dňa 24.03.2019
zaslal žalobcovi formou elektronickej pošty dokument s názvom Okamžité zrušenie pracovného pomeru,
ktorým poukazujúc na §56 ods. 1, písm. b) zákona č. 262/2006 Sb. Zákonník práce, oznámil žalobcovi
ukončenie pracovného pomeru ku dňu 25.03.2019. Žalobca následne bezodkladne, podaním zo dňa

26.03.2019 oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby naďalej konal svoju prácu. Žalovaný však do práce
nenastúpil, a to napriek opakovanej výzve zo dňa 08.04.2019. Žalovaný odôvodnil okamžité skončenie
pracovného pomeru nevyplatením mzdy za mesiac január v súlade s platnou právnou úpravou, a to
nevyplatenej mzdy za: - skutočne odpracované hodiny,- prácu vo sviatok, - prácu nadčas, - prácu
v noci, - prácu v sobotu a nedeľu, - za prácu v Nemecku, Francúzsku a Anglicku. Uvedené tvrdenia,
t. j. samotný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je založený na pravdivom základe.
Na základe Mzdového výmeru zo dňa 01.03.2018 sa žalobca so žalovaným dohodli na základnej

mesačnej mzde vo výške 14.900,- Kč (v prepočte 579,20 eur) za dohodnutú pracovnú dobu maximálne
40 hodín týždenne. V zmysle čl. 4 bod 2 Pracovnej zmluvy bol termín výplaty mzdy určený ako 15.
deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikol nárok na mzdu. Na základe
Evidencie pracovnej doby, žalovaný v mesiaci január 2019 odpracoval 98 hodín, pričom nevykonávalprácu vo sviatok ani prácu nadčas. Mzda za prácu v noci a prácu v sobotu a nedeľu bola vyplatená na
základe príslušných právnych predpisov a ustanovení pracovnej zmluvy, o čom svedčí výplatná páska
č. 00245 zo dňa 15.02.2019. Uvedené potvrdzuje aj výpis z účtu žalobcu, číslo účtu: 5012008141/5500,

z ktorého vyplýva, že žalovanému bola dňa 14.02.2019 vyplatená mzda + diéta za január vo výške
1.079,00 eur. Čo sa týka mzdy za prácu v západoeurópskych krajinách, doposiaľ neexistuje právna
úprava, ktorá by stanovila povinnosť kompenzácie rozdielu mzdy v prípade medzinárodnej prepravy
tovaru v rámci EÚ. Žalobca však benevolentne, so zámerom vyjsť v ústrety svojim zamestnancom v
prípade medzinárodných jázd vypláca dennú diétu vo výške 60 eur namiesto 45 eur.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10.06.2019 na č. l. 61 - 69 s podanou žalobou nesúhlasil
a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa
01.03.2018 zmluvu v zmysle ktorej mal žalovaný vykonávať' prácu vodiča motorových vozidiel.
Predmetnú zmluvu uzavreli strany sporu na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 01.03.2018.
Mesačná mzda žalovaného bola určená mzdovým výmerom zo dňa 01.03. 2018, vo výške 14 900 Kč,

(v prepočte 579,20 Eur) a bola určená mzdovým výmerom, zo dňa 01.03.2018. V pracovnej zmluve, v
článku 5 - pracovná doba je uvedené, že v úhrne môže byť pracovná doba najviac 40 hodín týždenne.
Na základe uvedeného v súlade s právnou logikou, teda mesačná mzda 14 900 Kč, v prepočte 579,20
Eur je suma ktorú mal dostať' za 160 hodín pracovného času. Pracovný čas vodičov medzinárodnej
kamiónovej dopravy, ďalej len MKD, je vymedzený predpisom a to Smernicou Európskeho parlamentu a

Rady 2002/15/ES z 11.03.2002 v článku 3. Sú tu vymedzené činnosti, ktoré sú pracovným časom. Vodič
MKD, je od nástupu do vozidla, pri nástupe do práce, na pracovisku, až do ukončenia turnusu a odchodu
na odpočinok. Pracovisko je vymedzené taktiež predpisom - Smernicou Európskeho parlamentu a Rady
2002/15/ES z 11.03.2002 v článku 3 Definície. Od nástupu do vozidla preberá vodič zodpovednosť
za vozidlo, tovar, musí vykonávať inú prácu v záujme bezpečnosti vozidla, nákladu, plní právne a

regulačné povinnosti týkajúce sa prepravy tovaru, správnych formálnych požiadaviek, v súvislosti s
colnými, policajnými, a imigračnými úradmi, podlieha teda po celý tento čas kontrolným orgánom štátu,
kde sa nachádza, chráni náklad a vozidlo pred migrantmi, obsluhuje chladiace a iné špeciálne súpravy,
kŕmi a napája zvieratá, vykonáva ďalšie činnosti podľa všeobecných podmienok v súvislosti s dodacími
podmienkami INCOTERMS, až po čistenie, technickú údržbu a zabezpečenie vozidla proti požiaru aj od

susedných vozidiel, a to 24 hodín denne, po celú dobu od nástupu do vozidla, kamiónu, na pracovisko
a začiatku pracovného času, až po vystúpenie a odovzdanie vozidla novému vodičovi – vodičom,
ktorý ho vystrieda, a skončenia pracovného času. Preto nie je možné súhlasiť so zamestnávateľom
a jeho tvrdením aj konaním, keď na jeden deň priznáva len 8 hodín pracovného času. Vodič MKD
nemôže po 8 hodinách na pracovisku v práci zanechať' vozidlo a povinnosti súvisiace s prepravou, či

dodacímipodmienkamiINCOTERMS,nechaťvozidlo,tovarpoškodiť,zhorieť,dovoliťnastúpiťdovozidla
neoprávneným osobám, migrantom, nechať tovar pokaziť, zhniť, keď prestane fungovať chladiace
zariadenie, nechať ukradnúť vozidlo s tovarom, či povedať' kontrolným orgánom ja som odpracoval
8 hodín, mne padla ja kontrole nepodlieham. Preto žalovaný uviedol, že mzda nebola vyplatená v
súlade s platnou právnou úpravou, za skutočne vykonávané činnosti, ktoré robila 24 hodín denne na

pracovisku, a ktoré sú uvedené ako pracovný čas, v definícii pracovného času, v medzinárodnom
predpise, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11.03.2002 v článku 3 Definície.
Osem hodín pracovného času je možné priznať vodičovi v prípade, ak po 8 hodinách na pracovisku
vodič odíde domov z pracoviska, a nevzťahujú sa na neho ustanovenia zákonníka práce či iného prepisu
o výkone pracovnej, služobnej, alebo inej činnosti, a môže počas neprerušovaného časového úseku, v

súlade s platnou právnou úpravou, voľne disponovať svojím časom. Toto u vodiča MKD na pracovisku
nie je možné. U vodičov MKD je to doba, počas ktorej mobilní pracovníci nemôžu voľne disponovať so
svojím časom a je nutné, aby boli na svojom pracovisku pripravení prevziať normálnu prácu s určitými
úlohami spojenými s ich službou. Zodpovednosť za možnú škodu, podľa medzinárodných dohôd o
preprave tovaru, a dodacích podmienok INCOTERMS majú vodiči MKD po celých 24 hodín denne

a po celú dobu, čo sú na pracovisku v práci tak, ako to vyplýva z definície pracovného času, až do
odchodu na odpočinok, ktorý nemôžu vodiči MKD vykonať v kabíne vozidla, ale len doma, čo potvrdzuje
aj rozsudok európskeho súdu. Pokiaľ by vodiči vykonávali odpočinok v kabíne vozidla, kamiónu, hrozí
im sankcia, vysoká pokuta, záznam v evidencii priestupkov, deliktov, alebo až väzba 1 rok. Práve
toto je jedno z konaní zamestnávateľa, kedy ich vedome vystavoval možnosti postihu za uvedené

protiprávne konanie. Odpočinok na príkaz zamestnávateľa vykonávali protiprávne v kabíne kamióna. Je
len šťastie, že nebola vykonaná kontrola, nakoľko ohrozenie plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky,
v dôsledku nevykonania predpísaného odpočinku, v súlade s platnou právnou úpravou, sa môže ľahko
preklopiť do roviny trestnoprávnej, všeobecného ohrozenia. Definícia odpočinku, je vymedzená článkom4, písm. f), Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES), č. 561/2006, z 15.03.2006. Žalovaný však
dňa 24.03.2019 zaslal žalobcovi formou elektronickej pošty dokument s názvom Okamžité zrušenie
pracovného pomeru, ktorým poukazujúc na § 56 ods. 1 písm. b), zákona č. 262/2006 Sb. Zákonník

práce, oznámil žalobcovi ukončenie pracovného pomeru ku dňu 25.03.2019 a následne toto oznámenie
bolo zaslané a doručené zamestnávateľovi aj v písomnej forme. Zamestnávateľ bol o vyplatení mzdy
a cestovných náhrad v nesprávnej výške, za nesprávny počet dní, za mesiac január 2019, žalovaným
informovaný, ihneď v deň, keď mzdu a cestovné náhrady mal nesprávne vyplatené, s uvedením ním
vyrátanej výšky. V lehote 15 dní po splatnosti mzdy a cestovných náhrad, mu nevyplatil chýbajúcu

časť mzdy a cestovných náhrad. Cestovné náhrady boli vyplatené na základe dohody v deň vyplácania
mzdy, v 15. deň nasledujúceho mesiaca. Preto, že mu mzda a cestovné náhrady neboli vyplatené v
súlade platnou právnou úpravou, za skutočný pracovný čas, odpracované hodiny, a počet dní, tvrdil,
že Okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo podané správne. V práci na pracovisku bol nepretržite
od 18.01.2019 od 13:00 hod. do 31.01.2019 do 00:00 hod. Túto skutočnosť je možné preukázať ako z
evidencie jázd, ktorú si každý vodič vedie a z ktorej je možné zistiť, presné údaje o čase jazdy, čakania

na nakládky, vykládky, prestávkach v jazde, na rozdiel od údajov na karte vodiča. Z karty vodiča nie je
možné tieto údaje tak presne zistiť, vzhľadom na možné prednastavenia tachografovej jednotky. Avšak
aj z karty vodiča, či samotnej tachografovej jednotky je možné zistiť, koľko dní boli na pracovisku. Ale,
ak akokoľvek počíta, od 18.01.2019 od 13:00 hod. do 31.01.2019 do 00:00 hod. je 14 dní, a 326 hodín
vrátane času jazdy z miesta bydliska na pracovisko, ktorý sa zadáva do tachografovej jednotky a na

kartu vodiča ako dodatok. Počet odpracovaných hodín je takto určený na základe činností vykonávaných
na pracovisku, ktoré sú v súlade s článkom 3, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/
ES z 11.03.2002, pracovným časom. Zamestnávateľ dobre vedel, kedy do práce nastupovali, a kedy
pracovný turnus ukončili. Aj napriek tomu im uznal, a na doklade o mzde za mesiac január 2019 uviedol,
že odpracovali len 11 dní a 88 hodín. Uznal 8 hodín na deň, aj keď boli na pracovisku po celú dobu

nepretržite, teda 24 hodín vykonávali činnosti, ktoré sú v súlade s článkom 3 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11.03.2002, pracovným časom. Takto konal zamestnávateľ preto,
lebo sa chcel vyhnúť riadnemu zaplateniu mzdy, cestovných náhrad, ako aj riadnemu zaplateniu dane
a sociálnych dávok, kde by pri správnom vyplatení mzdy a cestovných náhrad, v súlade s platnou
právnou úpravou, vznikol oveľa vyšší základ z hrubej mzdy pre vyrubenie dane a sociálnych dávok.

Podľa údajov z dokladu o mzde, v mesiaci január 2019, odpracoval len 15 hodín v noci, avšak podľa
údajov knihy jázd, odpracoval 100 hodín v noci on, a 100 hodín spolujazdec na pracovisku. Podľa
údajov z dokladu o mzde uvedených zamestnávateľom, v mesiaci január 2019 odpracoval v sobotu a
nedeľu 12 hodín, no spolujazdec len 6 hodín. Avšak podľa údajov z knihy jázd, odpracoval 96 hodín
v sobotu a nedeľu za uvedené obdobie on a 96 hodín spolujazdec. Aj v tomto prípade po celý čas

14 dní, v noci, v sobotu, nedeľu, či v čase práce nadčas, on aj spolujazdec vykonávali činnosti, ktoré
sú vymedzené v uvedenej Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11.03.2002, ako
pracovný čas. Vzhľadom na skutočnosť, že v mesiaci január 2019 odpracovali viac ako stanovených
184 hodín, nemal zamestnávateľ krátiť hrubú mzdu, a základ dane mal byť stanovený z hrubej mzdy, za
skutočne odpracované hodiny. Na základe uvedeného tvrdil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru,

bolo urobené plne v súlade s platnou právnou úpravou, v stanovenej lehote, v písomnej forme v súlade
s § 60 zákona č. 262/2006 Sb. Zákonník práce po tom, čo mu zamestnávateľ nevyplatil časť mzdy
za mesiac január 2019 do 15.03.2019, teda 15 dní po lehote splatnosti, tak ako je to uvedené v
okamžitom zrušení pracovného pomeru zo dňa 24.03.2019, je dostatočne skutkovo vymedzené, dôvod
sa nedá zameniť s iným dôvodom, ani nebol zmenený. Pokiaľ ide o výpočet mzdy, ten je uvedený v

liste adresovanom na Inšpektorát práce v Českých Budějoviciach. Čo sa týka mzdy za prácu v iných
krajinách, táto je vyplácaná na základe článku 50 ZEÚ, Zmluvy EÚ, v nadväznosti na články 54 a
56 až 62 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Ďalej smernicami 96/71/ES, prijatá bola dňa
16.12.1996, a novelou 2014/67/EÚ, ktorými sa na vyslaných pracovníkov vzťahujú podmienky a práva,
ktoré majú pracovníci hostiteľskej krajiny. Tieto pracovné podmienky sa týkajú minimálnej mzdy, kedy

mzda vyslaného pracovníka nemôže byť nižšia, ako minimálna mzda v členskom štáte EÚ. Ďalej sa tieto
podmienky týkajú maximálnej dĺžky pracovného času, a jeho obmedzení minimálneho času odpočinku,
ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, (vodiči MKD musia robiť testy pri vstupe do závodu), a ďalších
práv a povinnosti, vrátane zákazu diskriminácie. V rámci revízie z 21.06.2018, bolo stanovené, že pre
vodičov MKD budú pripravené vzhľadom na špecifikum povolania nové prvky smernice, ktorá sa začnú

vzťahovať na toto odvetvie až začnú platiť nové osobitné právne predpisy EÚ. Zatiaľ bola v účinnosti
ponechaná pôvodná verzia, na základe ktorej vodičovi prináleží minimálna mzda členského štátu do
ktorého je vyslaný. Cieľom novej úpravy je zabrániť daňovým únikom. Na základe toho zamestnávatelia
musia písomne prehlásiť, že vodičovi je za prácu v členských krajinách EÚ vyplácaná mzda vo výškeminimálnej mzdy členského štátu, napríklad Nemecko. Žalobca následne bezodkladne, podaním zo
dňa 26.03.2019 oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby naďalej konal svoju prácu. Žalovaný však
do práce nenastúpil, a to napriek opakovanej výzve zo dňa 08.04.2019. Do práce u zamestnávateľa

nenastúpili na základe uvedeného, kedy mu nebola vyplatená mzda a cestovné náhrady v súlade s
platnou právnou úpravou, za skutočne odpracovaný počet dní. Súčasne už on a aj jeho spolujazdec
nechceliriskovaťajďalšiemožnésankcie,zavykonávanieúdajnéhoodpočinkuvkabínevozidla,akonať
tak protiprávne. Okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo urobené plne v súlade s platnou právnou
úpravou, v stanovenej lehote, v písomnej forme v súlade s § 60 zákona č. 262/2006 Sb. Zákonník

práce, po tom, čo mu zamestnávateľ nevyplatil časť mzdy za január 2019 do 15.03.2019, teda 15 dní
po lehote splatnosti, tak ako je uvedené v Okamžitom zrušení pracovného pomeru zo dňa 24.03.2019.
Len práca vo sviatok nemohla byt' vykonaná, nakoľko sviatok v predmetnom období od 18.01.2019
do 31.01.2019 nebol, preto vo výpočte mzdy za mesiac január 2019, uvedenom v liste na Inšpektorát
práce v Českých Budějoviciach, sa údaje o nároku na mzdu za prácu vo sviatok nenachádzajú, a ani
inak nebola mzda za sviatok od zamestnávateľa žiadaná. Môže ísť o omyl, že omylom uviedol prácu

vo sviatok, aj keď za ňu mzdu a mzdové zvýhodnenie nepožadoval. Pokiaľ však ide o skutočnosť,
do pracovného času započítal len tie činnosti, ktorých vykonávanie za pracovný čas vymedzuje už
uvedená Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11 marca 2002 v článku 3 Definície.
Platí stále, že medzinárodné právne predpisy, normy, Slovenská republika, aj Česká republika, podľa
ústav týchto štátov, bude dodržiavať. Na vodičov MKD sa táto smernica vzťahuje, a preto tato činnosť' je

služba. Žalovaný popieral tvrdenie, o správnosti vyplatenej mzdy pokiaľ ide o výšku vyplatenej sumy na
účet. Trval na tom, že ním vykonaný výpočet mzdy na liste zaslanom na Inšpektorát práce v Českých
Budějoviciach je správny, predmetné Okamžité zrušenie pracovného pomeru je opodstatnené a urobené
v súlade s platnou právnou úpravou.
Právna úprava stanovuje, že čo sa týka mzdy za prácu v iných krajinách EÚ, táto je vyplácaná na základe

článku 50 ZEÚ, Zmluvy EÚ, v nadväznosti na články 54 a 56 až 62 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie (ZFEÚ). Ďalej smernicami 96/71/ES, prijatá bola 16.12.1996, a novelou 2014/67/EÚ, ktorými sa
na vyslaných pracovníkov vzťahujú podmienky a práva, ktoré majú pracovníci hostiteľskej krajiny. Na
záver svojho vyjadrenia žalovaný dodal, že mu nebol vyplatený náborový príspevok pri nástupe do
zamestnania, ani doteraz a rovnako nevie, prečo im boli doručené výplatné pásky s uvedením, že

v mesiaci apríl pracovali dva dni.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 16.07.2019 na č. l. 96
- 99 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.06.2019 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej
žaloby a uvedené vyjadrenie žalovaného považuje za zmätočné, miestami neprehľadné a založené

najmä na svojvoľnom vykladaní právnych noriem. Žalobca ďalej uviedol, že Fond pracovnej doby v
mesiaci január bol 23 dní, teda 184 hodín, tak ako je to uvedené na výplatnej páske (pracovná doba
8 hod.) a nie 160 hodín ako to uvádza žalovaný. Z uvedeného počtu odpracoval žalovaný 98 hodín.
O tejto skutočnosti svedčí Evidencia pracovnej doby 1/2019. Mzda je však stanovená ako mesačná,
nie ako hodinová, teda nie je vyplácaná na základe odpracovaných hodín. Ďalej za dobu strávenú na

ceste od 18.01.2019 do 17.00 hod. do 31.01.2019 do 20.00 hod. sú poskytnuté cestovné náhrady v
minimálnej zákonné výške ako aj „kapesné“ 40 % naviac. Nariadenie taxatívne vymenúva činnosti,
ktoré spadajú do pracovnej doby, doba odpočinku nie je podľa uvedenej zákonnej úpravy považovaná
za odpracovanú dobu. Základná mzda náleží zamestnancovi za vykonanú prácu. Pokiaľ zamestnanec
prácu nevykoná, mzda mu nenáleží. Na základe tvrdení žalovaného sa možno mylne domnievať, že

pracovalodnástupudopráce(18.01.2019)nepretržite24hodíndenneaždo31.01.2019.Ztohobymohli
usudzovať, že žalovaný na základe svojho tvrdenia dva týždne vôbec nespal, nemal žiadne prestávky
alebo voľno, nedodržal povinné pauzy, v podstate sa vôbec nezastavil, čo je podľa názoru žalobcu
fyzicky nemožné. Argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej teda vodič nákladného vozidla pracuje aj
počas odpočívania neobstojí z logického ani právneho hľadiska. Nielenže odpočinok nespadá medzi

vyššie citované činnosti, ale tvrdenie žalovaného je aj v rozpore s §4 ods. 1) citovaného nariadenia vlády
č. 589/2006 Sb. Pracovná doba žalovaného predstavovala v týždni: - od 14.01.2019 do 20.01.2019
– 12 hodín, - od 21.01.2019 do 27.01.2019 – 48 hodín, - od 28.01.2019 do 31.01.2019 – 38 hodín.
Žalobca dbá na to, aby pri výkone svojej podnikateľskej činnosti dodržal všetky zákonné ustanovenia.
Tomu zodpovedá aj skutočnosť, že stanovený súhrn pracovnej doby nebol počas uvedených týždňov

prekročený. Taktiež ani stanovená týždenná pracovná doba nebola prekročená a to ani v priemere v
období po sebe nasledujúcich 26 týždňov. Výpočet mzdy, odvodov a prípadných zrážok (napr. exekúcia),
sa riadi striktnými pravidlami určenými zákonmi ČR, ktoré je nutné rešpektovať, pričom táto problematika
je pomerne obsiahla. Preto z dôvodu náročnosti výpočtu miezd a predovšetkým kladenia dôrazu naich správnosť, výpočet miezd pre žalobcu vykonáva špecializovaná externá účtovná spoločnosť. Nie
je teda možné, aby si zamestnanec sám určoval, akú výšku mzdy mu má zamestnávateľ vyplatiť. Čo
sa týka minimálnej mzdy pri práci v Nemecku, doposiaľ neexistuje právna úprava, ktorá by stanovila

povinnosť kompenzácie rozdielu mzdy v prípade medzinárodnej prepravy tovaru v rámci EU. Uvedenú
skutočnosť potvrdilo pre žalobcu aj právne oddelenie Oblastního inspektorátu práce. Ďalej združenie
automobilových dopravcov ČESMAD BOHEMIA na svojom informačnom servise uvádza: na platnosť
zákona o minimálnej mzde na tzv. čistý tranzit je vyhlásené moratórium, teda zákon sa na tranzit
nevzťahuje. Jedná sa o prehlásenie nemeckých úradov. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že povinnosť

vyplácania minimálnej mzdy za prácu v iných členských štátoch EÚ sa týka pracovníkov, ktorí v iných
štátoch dlhodobo pracujú. Netýka sa tranzitnej dopravy. Ako to aj žalovaný uviedol, o tejto povinnosti sa
doposiaľ len rokuje, avšak žiadna platná právna úprava pre túto problematiku neexistuje. Zákon však
na rozdiel od minimálnej mzdy za prepravu v zahraničí stanovuje sadzby zahraničného stravného. V
zmysle vyhlášky č. 254/2018 Sb. o stanovení výšky základných sadzieb zahraničného stravného pre rok
2019, žalovanému za dobu strávenú v zahraničí (Nemecko) prináležalo zahraničné stravné vo výške 45

eur/deň. Žalovanému však bolo vyplatené zahraničné stravné v sume 60 eur/deň. Zahraničné stravné
sa vypláca aj v prípade, aj keď nepracuje (v noci spí, vykonáva povinnú pauzu, a pod.) Z dôvodu
špecifickosti výkonu pracovnej činnosti vodiča motorovej nákladnej dopravy v súvislosti s pracovným
miestom, zákonodarca zaviedol uvedený inštitút dennej diéty. Táto bola vyplácaná žalovanému riadne
a včas nad rámec zákonom stanovenej sadzby.

4. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení zo dňa 29.07.2019 na č. l. 105 - 110 vyjadril k vyjadreniu žalobcu
doručenom tunajšiemu súdu dňa 16.07.2019 tak, že žalovaný sa v plnom rozsahu pridržal svojho
predchádzajúceho vyjadrenia zo dňa 10.06.2019.

5. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.05.2021 na č. l. 158 -159 vyplýva, že žalobca sa v plnom rozsahu
pridržiava svojej žaloby, písomných vyjadrení ako aj prednesu na pojednávaní dňa 29.09.2020.

6. Žalovanývosvojejvýpovedinapojednávanídňa27.05.2021uviedol,žeústnežiadalzamestnávateľa,
aby mu doplatil mzdu do 14 dní ako bol v práci za 11 odpracovaných dní, čo je uvedené aj vo výplatnej

páske. Mali 326 hodín na pracovisku, na pokyny zamestnávateľa, ktorý iné pokyny nezabezpečil.
Nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že v januári odpracoval iba 13 hodín, v skutočnosti podľa neho bol na
pracovisku 100 hodín a rovnako počas víkendov nebol na pracovisku 6 hodín ale 96 hodín. Na záver
svojej výpovede dodal, že ešte v priebehu konania mu bola zaslaná na podpis dohoda o rozviazaní
pracovného pomeru zo dňa 29.09.2020, z ktorej vyplývalo, že žalobca sa mal so žalovaným dohodnúť

vzájomne o ukončení pracovného pomeru ku dňu 01.03.2018 bez udania dôvodu.

7. Z výpovede svedkyne F. A. na pojednávaní dňa 31.05.2022 vyplýva, že svedkyňa pracovala u žalobcu
s manželom od marca 2018 do konca februára 2019 na pracovnej pozícií vodič medzinárodnej
kamiónovej dopravy. Počas trvania pracovného pomeru mali nezhody ohľadne výšky dosiahnutej mzdy,

vždy tam bol nejaký rozdiel 30 – 50 – 100 eur, napriek rovnakému počtu hodín. Žalobca ich prepustil
z dôvodu organizačných zmien, dostali vyplatené aj odstupné a napriek nejakému rozdielu na mzde,
žiadne občianskoprávne konanie neiniciovali.

8. Z výpovede svedka G. A. na pojednávaní dňa 31.05.2022 vyplýva, že pracoval u žalobcu v minulosti

ako šofér spoločne so svojou manželkou a počas výkonu práce v českej pobočke mali problémy
s odmeňovaním, nakoľko nemali s manželkou rovnakú mzdu.

9.Právnyzástupcažalobcuvosvojejzáverečnejrečinapojednávanídňa31.05.2022uviedol,žežalobca
sa pridržiava v celom rozsahu svojej žaloby aj všetkých svojich vyjadrení.

10. Žalovaný vo svojej záverečnej reči na pojednávaní dňa 31.05.2022 uviedol, že má za to, že žalobca
v konaní neuniesol dôkazné bremeno a žiada súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 11Cpr/21/2019-201 zo dňa 30.06.2022, voči rozsudku podal

žalovaný odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 7CoPr/5/2022-218 zo dňa 26.10.2023
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že
v ďalšom konaní sa bude súd bližšie zaoberať okolnosťami a predmetom „sporného“ nároku žalovaného
voči žalobcovi, ktorého neuspokojenie bolo podľa žalovaného dôvodom pre okamžité skončenie jehopracovného pomeru. Zároveň si súd prednostne ujasní a vysporiada sa aj s námietkou žalobcu
prezentovanou v konaní, či uvedenie dôvodov v okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany
žalovaného bolo skutkovo vymedzené tak, aby ho nebolo možné zameniť s inými dôvodmi (§ 60

Zákonníka práce). Z dôvodu preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia je potrebné, aby súd odôvodnil aj
posúdenie otázky voľby rozhodného práva v zmysle čl. 8 kapitoly I Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a taktiež
posúdenie otázky právomoci v zmysle čl. 22 ods. 1 kapitoly II oddielu 5 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone

rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

12. Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom spisového materiálu sp. zn.
TO-11Cpr/21/2019 – pracovnou zmluvou na č. l. 9 – 12, mzdovým výmerom na č. l. 13, okamžitým
zrušením pracovného pomeru na č. l. 14, vyjadrením – listom na č. l. 15 -16, evidenciou pracovnej doby
na č. l. 17, výplatnou páskou na č. l. 18, 85 a 277, potvrdením na č. l. 19, podacím hárkom na č. l.

20, výpisom z bežného účtu na č. l. 21 – 22, mzdovým výmerom na č. l. 69, pracovnou zmluvou na
č. l. 70 -73, článkom na č. l. 77 – 81, okamžitým zrušením pracovného pomeru na č. l. 82, evidenciou
jázd na č. l. 83 -84, výplatnou páskou na č. l. 85, oznámením na č. l. 86 -88, dodatkom k pracovnej
zmluve na č. l. 89, článkom na č. l. 90 -92, dohodou o rozviazaní pracovného pomeru na č. l. 160,
výplatnou páskou za august 2021 na č. l. 176, 177 a 178, mesačným vyúčtovaním cestovného na č.

l. 274, obsahom spisového materiálu sp. zn. TO-8Cpr/3/2019, uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.
7CoPr/5/2022-2018 zo dňa 26.10.2023, a zistil tento skutkový stav:

12.1 Z pracovnej zmluvy na č. l. 9 - 12 a totožne na č. l. 70 - 73 zo dňa 01.03.2018 vyplýva, že táto
bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.03.2018, s dňom nástupu do práce 01.03.2018,

na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, druh práce – vodič cestných motorových vozidiel,
s miestom výkonu práce – Európa.

12.2 Zo mzdového výmeru na č. l. 13 a totožne na č. l. 69 zo dňa 01.03.2018 vyplýva, že žalovanému
bola stanovená s účinnosťou od 01.03.2018 základná mesačná mzda vo výške 14.900 Kč.

12.3 Z Okamžitého zrušenia pracovného pomeru na č. l. 14 a totožne na č. l. 82 zo dňa 24.03.2019
vyplýva, že žalovaný okamžite týmto oznámením zrušuje v súlade s § 56 ods. 1 písm. b) a ods. 2
Zákonníka práce s firmou A. B. B. A. H.. I. XXX/XX, XXX XX J. E., IČ: 03260160, pracovný pomer. Za
mesiac január mu nebola vyplatená mzda v súlade s platnou právnou úpravou. Nebola mu zaplatená

mzda za:
- skutočne odrobené hodiny tak ako vymedzuje ustanovenie § 109 ZP,
- prácu vo sviatok tak ako vymedzuje ustanovenie § 115 ZP,
- prácu nadčas tak ako vymedzuje ustanovenie § 114 ZP,
- prácu v noci tak ako vymedzuje ustanovenie § 116 ZP,

- prácu v sobotu a v nedeľu tak ako vymedzuje ustanovenie § 118 ZP,
- časová mzda za prácu v Nemecku, Francúzsku, Anglicku atď.

12.4 Z vyjadrenia – listu na č. l. 15 – 16 zo dňa 26.03.2016 a 08.04.2019 vyplýva, že žalobca oznámil
žalovanému, aby svoju prácu ďalej vykonával, keďže podľa ich názoru pracovný pomer naďalej trvá,

nakoľko jeho Okamžité zrušenie pracovného pomeru považuje za neplatné z dôvodu, že mu mzda
bola vyplatená vždy v zodpovedajúcej výške a v riadnom výplatnom termíne. V liste zo dňa 08.04.2019
žalobca žiadal, aby žalovaný okamžite nastúpil do práce.

12.5 Z výplatnej pásky na č. l. 18 a totožne na č. l. 85 a č. l. 277 za mesiac január 2019 vyplýva, že fond

pracovnej doby bol 23 dní, 184 hodín, počet odpracovaných dní v mesiaci bol 11, 88 hodín, mesačná
tarifa 16.280 Kč, noc 15 hodín, sobota a nedeľa 12 hodín, dovolenka 6 dní, čistá mzda 7.306 Kč.

12.6 Z výpisu z bežného účtu na č. l. 21 - 22 za mesiac február 2019 vyplýva, že žalovanému bola
dňa 14.02.2019 poukázaná mzda za mesiac január 2019 vo výške 1.079 eur s poznámkou mzda 284

+ dieta leden C..

12.7 Z Oznámenia žalovaného o nevyplatení mzdy na č. l. 86 – 88 adresovanom Inšpektorátu práce
ČeskéBudějovice(bezudanéhodátumu),sižalovanývyčíslilodpracovanédniprenehoajehomanželkuna 14 dní, pracovný čas 326 hodín, hodinovú mzdu v sume 93,125 Kč, prácu nadčas v sume 19.323,437
Kč brutto, prácu v noci v sume 931,25 Kč brutto, sobotu a nedeľu v sume 894 Kč brutto, mzdu a nadčas
v Rakúsku 53 hodín a 15 minút v sume 488,448 eur, v Nemecku 106 hodín a 15 minút v sume 975,518

eur, v Belgicku 58 hodín a 35 minút v sume 525,15 eur, vo Veľkej Británii 77 hodín a 30 minút v sume
1001 eur, vo Francúzsku 29 hodín a 45 minút v sume 295,383 eur, spolu v hrubom v sume 3.267,496
eur čo sa rovná sume 83.991,09 Kč + 21.148,687 Kč = spolu hrubá mzda v sume 105.139,777 Kč.

12.8 Z dodatku k pracovnej zmluve na č. l. 89 zo dňa 27.04.2019 vyplýva, že odo dňa 20.09.2015 je

minimálna mzda vodiča na území SRN 8,50 eur/hodina v hrubom. Zamestnávateľ sa zaväzuje vyplatiť
minimálnu mzdu načas podľa § 20 Zákona o minimálnej mzde.

12.9 Z výplatnej pásky za mesiac august 2021 na č. l. 176, 177 a 178 vyplýva, že žalovaný neodpracoval
žiadne pracovné dni a hodiny.

13. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 16.04.2024 uviedol, že sa
v plnom rozsahu pridržiava svojej žaloby, ústnych prednesov a písomných vyjadrení, z ktorých vyplýva,
poukazujúc na vykonané dokazovanie, že žaloba je dôvodná a že okamžité zrušenie pracovného
pomeru je neplatné. Žalobca v rámci konania poukázal na skutočnosť, že podanie žalovaného zo dňa
24.03.2019 označené ako okamžité zrušenie pracovného pomeru je zmätočné a nepresné, pričom

dôvod pre skončenie pracovného pomeru nebol dostatočne určitý, jasný a zrozumiteľný. Žalobca v tomto
smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 12CoPr/5/2023-325 zo dňa 12.12.2023
v rámci ktorého rozhodnutia súd potvrdil rozsudok tunajšieho súdu v obdobnej veci, pričom došlo
k určeniu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Žalobca
zároveň poukázal na skutočnosť, že dohodnutú mzdu žalovanému vždy riadne a včas zaplatil, a to aj

v mesiaci január 2019, túto skutočnosť žalobca preukázal listinnými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou,
evidenciou pracovnej doby, výplatnou páskou, ako aj výpisom z účtu. Tieto listinné dôkazy navzájom
korešpondujú. Žalobca poukázal aj na svoju argumentáciu počas konania a vzhľadom na vykonané
dokazovanie, žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a v prípade úspechu si uplatňuje náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

14. V záverečnej reči právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 16.04.2024 uviedol, že
žalovaný sa taktiež pridržiava všetkých svojich písomných vyjadrení, majú za to, ako vyplynulo
z predložených dôkazov, že výplatná páska žalovaného, vystavená žalobcom, nekorešponduje so
skutočne odpracovaným časom a taktiež k námietke žalobcu o údajnej nejasnosti jednostranne

právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného uviedol, že v tomto
žalovaný jednoznačne identifikoval časové obdobie, za ktoré mu nebola mzda riadne vyplatená
a poukázal na rozhodovaciu prax tak slovenského ako aj českého najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva,
že pri okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodu riadneho nevyplatenia mzdy zo strany
zamestnanca, nie je nevyhnutnou podmienkou jasnosti a zrozumiteľnosti presné vyčíslenie nevyplatenej

sumy. Na platnosť takéhoto dokumentu, resp. úkonu, je potrebná iba nezameniteľné identifikovanie
právneho dôvodu okamžitého skončenie pracovného pomeru, čo v tomto prípade splnené bolo. Na
základe uvedeného, žalovaný navrhol žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

15. Podľa § 38 ods. 1 písm. a) zákona č. 262/2006 Sb. Zákonník práce Českej republiky, od vzniku
pracovného pomeru je zamestnávate povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy,
platiť mu za vykonanú prácu mzdu alebo plat, vytvárať podmienky na plnenie jeho pracovných úloh a
dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, zmluvou alebo ustanovené
vnútorným predpisom.

Podľa § 56 ods. 1 Zákonníka práce Českej republiky, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite
zrušiť len, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu alebo plat alebo náhradu mzdy alebo platu alebo
akúkoľvek ich časť do 15 dní po uplynutí obdobia splatnosti (§ 141 ods. 1).
Podľa § 59 Zákonníka práce Českej republiky, zamestnanec môže okamžite zrušiť pracovný pomer iba
do 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité zrušenie dozvedel, najneskôr do 1 roka odo dňa,

keď tento dôvod vznikol.
Podľa § 60 Zákonníka práce Českej republiky, v okamžitom zrušení pracovného pomeru musí
zamestnávateľ i zamestnanec skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť siným. Uvedený dôvod nesmie byť dodatočne menený. Okamžité zrušenie pracovného pomeru musí byť
písomné, inak sa naň neprihliada.
Podľa § 78 ods. 1 písm. h) Zákonníka práce Českej republiky, pracovnou pohotovosťou je doba, v ktorej

je zamestnanec pripravený na prípadný výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ktorá sa musí v prípade
naliehavej potreby vykonať nad rámec jeho rozvrhu pracovných zmien. Pracovná pohotovosť môže byť
len na inom mieste dohodnutom so zamestnancom, odlišnom od pracovísk zamestnávateľa.
Podľa § 109 ods. 1 a 2 Zákonníka práce Českej republiky, za vykonanú prácu patrí zamestnancovi
mzda, plat alebo odmena z dohody za podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon alebo

osobitný právny predpis neustanovuje inak. Mzda je peňažné plnenie a plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu, ak nie je v tomto zákone
ďalej stanovené inak.
Podľa § 115 ods. 1 Zákonníka práce Českej republiky, za dobu práce vo sviatok patrí zamestnancovi
dosiahnutá mzda a náhradné voľno v rozsahu práce vykonávanej vo sviatok, ktoré mu zamestnávateľ
poskytne najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po výkone práce vo sviatok

alebo v inak dohodnutej dobe. Za dobu čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy
vo výške priemerného zárobku.
Podľa § 116 Zákonníka práce Českej republiky, za dobu nočnej práce patrí zamestnancovi dosiahnutá
mzda a príplatok najmenej vo výške 10 % priemerného zárobku. Je však možné dojednať inú minimálnu
výšku a spôsob určenia príplatku.

Podľa § 118 ods. 1 a 2 Zákonníka práce Českej republiky, za dobu práce v sobotu a v nedeľu patrí
zamestnancovi dosiahnutá mzda a príplatok najmenej vo výške 10 % priemerného zárobku. Je však
možné dojednať inú minimálnu výšku a spôsob určenia príplatku. Pri výkone práce v zahraničí môže
zamestnávateľ poskytovať príplatok podľa odseku 1 miesto za prácu v sobotu a v nedeľu, za prácu v
dňoch, na ktoré podľa miestnych podmienok obvykle pripadá nepretržitý odpočinok v týždni.

Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce Českej republiky, mzda alebo plat sú splatné po vykonaní práce, a
to najneskôr v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vzniklo zamestnancovi právo
na mzdu alebo plat alebo niektorú ich zložku.

16. Podľa § 3 písm. a), b) nariadenia vlády č. 598/2006 Sb., ktorým sa ustanovuje odchylná

úprava pracovného času a doby odpočinku zamestnancov v doprave, pracovnou dobou člena osádky
nákladného automobilu alebo autobusu je doba riadenia vozidla, nakládka a vykládka, kontrola a dohľad
nad cestujúcimi pri nastupovaní do autobusu alebo vystupovaní z autobusu, čistenie a prehliadka
vozidla, sledovanie nakládky a vykládky, práca, ktorou sa zaisťuje bezpečnosť vozidla, nákladu alebo
cestujúcich, technická údržba vozidla, administratívne práce spojené s riadením vozidla a nevyhnutné

rokovania pred správnymi orgánmi súvisiace s plnením pracovných úloh; doba, keď je člen posádky
nákladného automobilu alebo autobusu pripravený na pracovisku na výkon práce podľa pokynov
zamestnávateľa, najmä čakania na nakládku a vykládku, ktorej doba nie je vopred známa pracovnou
pohotovosťou podľa § 78 ods. 1 písm. h) Zákonníka práce Českej republiky, člena osádky nákladného
automobilu alebo autobusu aj doba, počas ktorej člen osádky nákladného automobilu alebo autobusu

sprevádza vozidlo prepravované trajektovou loďou alebo vlakom, čakacie doby na hraniciach a čakacie
doby z dôvodu zákazu jazdy a doba strávená vodičom za jazdy na sedadle spolujazdca alebo na ležadle;
táto doba nie je považovaná za dobu nepretržitého odpočinku medzi zmenami a v týždni.

17. Podľa čl. 22 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012

o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, zamestnávateľ
môže začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má zamestnanec bydlisko.

18. Podľa čl. 8 ods. 1 až 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), individuálna pracovná zmluva sa spravuje právnym

poriadkom zvoleným zmluvnými stranami v súlade s článkom 3. Takáto voľba práva však nesmie zbaviť
zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou
podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku rozhodným.
Pokiaľ si zmluvné strany nezvolili rozhodné právo pre individuálnu pracovnú zmluvu, zmluva sa spravuje
právnym poriadkom krajiny, v ktorej zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy, alebo ak

tomu tak nie je, právnym poriadkom krajiny, z ktorej takúto prácu vykonáva. Za zmenu krajiny obvyklého
miesta výkonu práce sa nepovažuje, ak zamestnanec dočasne pracuje v inej krajine. Ak rozhodné
právo nemožno určiť podľa odseku 2, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny miesta podnikania,
prostredníctvom ktorého bol zamestnanec zamestnaný.Ak z celkovej situácie vyplýva, že zmluva má užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v
odsekov 2 alebo 3, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.
Podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008

o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), rozhodným právom pre zmluvu podľa tohto nariadenia
sa spravuje najmä:
a) jej výklad;
b) plnenie zmluvných záväzkov;
c) v rozsahu právomoci udelenej súdu procesnými normami, dôsledky porušenia týchto záväzkov,

vrátane stanovenia výšky náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych predpisov;
d) rôzne spôsoby zániku záväzkov, preklúzia a premlčanie;
e) dôsledky neplatnosti zmluvy.
Vo vzťahu k spôsobu plnenia a opatreniam, ktoré treba prijať v prípade chybného plnenia, sa prihliadne
na právny poriadok krajiny, v ktorej sa plnenie uskutočňuje.

19. Takto vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným
pracovný pomer pracovnou zmluvou dňa 01.03.2018, na základe ktorej pracoval žalovaný ako vodič
cestných motorových vozidiel s miestom výkonu práce Európa. Za mesiac január 2019 vyplatil žalobca
žalovanému mzdu vo výške 7.306 Kč, ktorá pozostávala z mesačnej mzdy, mzdy za noc, soboty
a nedele, celkovo za odpracovanie 11 dní, 88 hodín. Mzda bola poukázaná žalovanému na účet

dňa 14.02.2019. Žalovaný dňa 24.03.2019 zaslal žalobcovi Okamžité zrušenie pracovného pomeru
z dôvodu, že mu nebola vyplatená za január 2019 mzda v súlade s platnou právnou úpravou, nebola
zaplatená mzda za skutočne odrobené hodiny tak ako vymedzuje ustanovenie § 109 Zákonníka práce,
za prácu vo sviatok tak ako vymedzuje ustanovenie § 115 Zákonníka práce, za prácu nadčas tak ako
vymedzuje ustanovenie § 114 Zákonníka práce, za prácu v noci tak ako vymedzuje ustanovenie § 116

Zákonníka práce, za prácu v sobotu a v nedeľu tak ako vymedzuje ustanovenie § 118 Zákonníka práce,
časová mzda za prácu v Nemecku, Francúzsku, Anglicku atď. Inými skutočnosťami žalovaný okamžité
zrušenie pracovného pomeru nezdôvodnil.

20. Čo sa týka posúdenia otázky právomoci súd konštatuje, že právomoc na prejednanie sporu je daná

Okresnému súdu Nitra v zmysle čl. 22 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z
12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(Brusel I), ktorým sa vo všeobecnosti stanovujú pevné a rýchle pravidlá a stranám sa ponecháva len
obmedzená voľnosť, pokiaľ ide o odchýlenie sa od týchto pravidiel pri výbere súdu v pracovnoprávnych
sporoch. V prípade sporu môže byť zamestnanec s bydliskom v členských štátoch EÚ žalovaný

zamestnávateľomlenvtomčlenskomštáte,vktorommábydlisko. Vzmyslečl. 7bod3sistranyvkonaní
pri uzatvorení pracovného pomeru zvolili právny poriadok podľa Zákonníka práce českej republiky
a právnymi predpismi s týmto súvisiacimi a to s poukazom na čl. 8 a čl. 12 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I).

21. Pokiaľ ide o vysporiadanie sa s námietkou žalobcu prezentovanou v konaní, či uvedenie
dôvodov v skončení pracovného pomeru zo strany žalovaného bolo skutkovo vymedzené tak, aby ho
nebolo možné zameniť s inými dôvodmi (§ 60 Zákonníka práce) súd uvádza nasledovné. Z vyššie
citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru musí byť
v písomnom okamžitom zrušení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné

dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovného pomeru k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby
nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, teda ktorý zákonný dôvod okamžitého zrušenia
pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zistené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne
meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého zrušenia pracovného pomeru je teda
potrebné, aby dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný

uvedením skutočných dôvodov, ktoré viedli žalovaného k rozviazaniu pracovného pomeru. Skutočnosti,
ktoré boli dôvodom okamžitého zrušenia pracovného pomeru, pritom nie je potrebné rozvádzať do
všetkých podrobností, lebo pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité zrušenie
pracovného pomeru neplatné len vtedy, pokiaľ by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol
pracovný pomer okamžite zrušený (Rozsudok býv. Najvyššieho súdu zo dňa 30.11.1967, sp. zn. 6 Cz

193/67, uverejnený pod č. 34 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, roč. 1968).

22. Dôvodom na okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 56 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce je, ako vyplýva z jeho znenia, skutočnosť, že zamestnávateľ nevyplatil mzdu aleboplat alebo náhradu mzdy alebo platu alebo akúkoľvek ich časť do 15 dní po uplynutí termínu splatnosti.
Naplnenie uvedeného dôvodu pre okamžité zrušenie pracovného pomeru teda spočíva práve (a iba)
v tom, že nastala splatnosť mzdy (platu) alebo náhrady mzdy (platu) alebo akejkoľvek ich časti,

a súčasne, že zamestnávateľ neuspokojil nárok na mzdu (plat) alebo náhradu mzdy (platu) alebo
akúkoľvek ich časť ani v dodatočnej lehote 15 dní po tom, čo sa mzda (plat) alebo náhrada mzdy stala
splatnou.
Zmysel ( účel) ustanovenia § 56 písm. b) Zákonníka práce spočíva v tom, že zamestnancovi umožňuje,
aby mohol ihneď ukončiť pracovný pomer u zamestnávateľa, ktorý porušil povinnosť uloženú podľa §

38 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce vyplatiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu alebo plat (alebo
mu poskytnúť v zákonom stanovených prípadoch náhradu mzdy alebo platu) a ktorý svoju povinnosť
nesplnil ani v dodatočnej lehote 15 dní po splatnosti týchto práv, pretože nemožno od zamestnanca
spravodlivo požadovať, aby pre takéhoto zamestnávateľa, ktorý tak (nevyplatením mzdy) významne
porušil svoju povinnosť z pracovného pomeru, naďalej pracoval. Z uvedeného vyplýva, že je daný
dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 56 písm. b) Zákonníka práce najmä vtedy, ak

zamestnávateľ nevyplatil mzdu, alebo akúkoľvek jej časť do 15 dní po uplynutí termínu splatnosti preto,
že nie je schopný plniť svoje záväzky a že teda pre úpadok (hroziaci úpadok) nie je schopný uspokojovať
nielen práva svojich zamestnancov. O významné porušenie povinnosti zamestnávateľa podľa § 38 ods.
1 písm. a) Zákonníka práce platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu ide nepochybne aj vtedy,
ak zamestnávateľ, ktorý je inak schopný splniť svoje záväzky, neuspokojí právo zamestnanca na mzdu

alebo plat v plnej výške, hoci právo zamestnanca je nesporné alebo hoci zamestnancovi mzda zrejme
patrí.
Na druhej strane inštitút okamžitého zrušenia pracovného pomeru podľa § 56 písm. b) Zákonníka práce
nieje(anemôžebyť)právnymprostriedkomnariešeniesporumedzizamestnávateľomazamestnancom
o to, či zamestnancovi patrí mzda alebo plat, alebo ich časti. Ak vznikne v pracovnom pomere spor

o to, či zamestnanec má právo na mzdu, alebo jej časti (jednotlivé zložky), prípadne právo na mzdu,
musí byť riešený na to určenými právnymi prostriedkami, vrátane podaním žaloby na súde o zaplatenie
mzdy alebo jej časti alebo náhradu mzdy. Okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 56 písm. b)
Zákonníka práce ako uplatnenie sankcie za porušenie povinnosti zamestnávateľa podľa § 38 ods. 1
písm. a) Zákonníka práce vyplatiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu je na mieste až vtedy, ak

tu nie je spor o právo a ak nie je zamestnávateľ schopný alebo ochotný uspokojiť právo zamestnanca
na mzdu alebo ktorúkoľvek časť mzdy alebo právo zamestnanca na náhradu mzdy; ak je právo
zamestnanca na mzdu alebo náhradu mzdy alebo ktorúkoľvek ich časť, ktorú zamestnávateľ nevyplatil,
sporné, dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 56 písm. b) Zákonníka práce nie je
daný (rozsudok NS ČR z 20.12.2011 sp. zn. 21Cdo 4042/2010, uverejnený pod por. č. 99 v časopise

Súdna judikatúra ročník 2012; rozsudok NS ČR zo dňa 20.12.2011 sp. zn. 21Cdo 4261/2011).

23. V predmetnej veci žalovaný pristúpil k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru podľa § 56 písm.
b) Zákonníka práce oznámením o Okamžitom zrušení pracovného pomeru na č. l. 14 a totožne na č. l.
82 zo dňa 24.03.2019 z dôvodu, že mu žalobca za mesiac január 2019 nevyplatil v plnej výške skutočne

odpracované hodiny, prácu vo sviatok, prácu nadčas, v noci, v sobotu a nedeľu, za prácu v Nemecku,
Francúzsku a Anglicku, atď. Údaj o tom, v akých konkrétnych skutočnostiach žalovaný videl dôvod na
toto opatrenie, však toto oznámenie neobsahuje. V tomto smere teda zostalo skutkové vymedzenie
dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru v prejave žalovaného obsiahnutom v oznámení zo
dňa 24.03.2019 nedostatočne určité a taktiež nedostatočne zrozumiteľné.

24. Podľa § 555 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občiansky zákonník Českej republiky, právny úkon sa
posudzuje podľa svojho obsahu.
Podľa § 556 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Českej republiky, čo je vyjadrené slovami alebo inak,
vyloží sa podľa úmyslu konajúceho, ak bol taký úmysel druhej strane známy, alebo ak musela o ňom

vedieť. Ak sa nedá zistiť úmysel konajúceho, prisudzuje sa prejavu vôle význam, aký by mu spravidla
prikladala osoba v postavení toho, komu je prejav vôle určený. Pri výklade prejavu vôle sa prihliadne na
prax zavedenú medzi stranami v právnom styku, k tomu čo právnemu úkonu predchádzalo, aj k tomu,
ako strany následne dali najavo, aký obsah a význam právnemu úkonu prikladajú.

25. Pokiaľ ide o jednotlivé body okamžitého skončenia pracovného pomeru - za mesiac január mu
nebola vyplatená mzda v súlade s platnou právnou úpravou, nebola mu zaplatená mzda za skutočne
odrobené hodiny tak ako vymedzuje ustanovenie § 109 Zákonníka práce, za prácu vo sviatok tak ako
vymedzuje ustanovenie § 115 Zákonníka práce, za prácu nadčas tak ako vymedzuje ustanovenie §114 Zákonníka práce, za prácu v noci tak ako vymedzuje ustanovenie § 116 Zákonníka práce, za
prácu v sobotu a v nedeľu tak ako vymedzuje ustanovenie § 118 Zákonníka práce, časová mzda za
prácu v Nemecku, Francúzsku, Anglicku atď. Podľa dokladu o vyplatenej mzde predloženom žalobcom,

odpracoval žalovaný v mesiaci 01/2019 celkovo 11 dní t. j. 88 hodín, v noci 15hodín, sobotu a nedeľu
12 hodín. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedol bližšiu špecifikáciu svojho
nároku jednotlivých uvedených položiek mzdy, ktoré mu nemali byť vyplatené, toto špecifikoval až
vo vyjadrení sa k žalobe, doručenom súdu dňa 11.06.2019, kde uviedol, že odpracoval 100 hodín v noci
on, a 100 hodín spolujazdec na pracovisku. Doložil k vyjadreniu evidenciu jázd a vykonávanej práce

v danom období ako dôkaz č. 8 na č. l. 83 - 84, z ktorého ale nie je zrejmé, v akom rozsahu priamo
on vykonal jazdu, kedy vykonal nakladanie a vykladanie resp. inú prácu v záujme bezpečnosti vozidla.
Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujeneurčité,nejasnéavzhľadomnato,ževňomneboliuvedené
bližšie údaje o jednotlivých nárokov na mzdu - práca v noci, vo sviatok, nadčas, počas víkendu a to
uvedením rozsahu času nároku, ktorý mu nemal byť vyplatený zamestnávateľom a nebolo preto možné
ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite zrušený, či tvrdenie žalovaného

v okamžitom skončení pracovného pomeru bolo opodstatnené a v akom rozsahu. Skutočnosti, ktoré boli
podľa žalovaného dôvodom okamžitého zrušenia pracovného pomeru, nebolo potrebné rozvádzať do
všetkých podrobností, ale vzhľadom na neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité zrušenie
pracovného pomeru neplatné. Žalovaný k okamžitému skončeniu pracovného pomeru nepripojil žiadnu
bližšiu špecifikáciu, z ktorej by bolo možné výkladom prejavu jeho vôle zistiť opodstatnenosť jeho

tvrdenia o nezaplatení mzdy a to i s poukazom na to, že v mesiaci január je iba jeden sviatok - 01.01.,
žalovaný pracoval od 18.01.2019 do 31.01.2019, kedy žiaden iný sviatok nebol. Taktiež pokiaľ ide
o nárok na časovú mzdu za prácu v Nemecku, Francúzsku, Anglicku a atď., je okamžité skončenie
pracovného pomeru v tejto časti nejasné a neurčité, nie je z tohto možné výkladom prejavu vôle zistiť,
o aké krajiny malo ísť vzhľadom na uvedenie „atď.“, nie je uvedený žiaden časový rozsah, v ktorej krajine

a v akom časovom rozsahu mal mať nárok na mzdu, a iba v podaní doručenom Inšpektorátu práce
České Budějovice (č. l. 88 - 88 spisu, bez uvedeného dátumu) si žalovaný vyčíslil odpracované dni pre
neho a jeho manželku na 14 dní, pracovný čas 326 hodín, hodinovú mzdu v sume 93,125 Kč, prácu
nadčas v sume 19.323,437 Kč brutto, prácu v noci v sume 931,25 Kč brutto, sobotu a nedeľu v sume
894 Kč brutto, mzdu a nadčas v Rakúsku 53 hodín a 15 minút v sume 488,448 eur, v Nemecku 106

hodín a 15 minút v sume 975,518 eur, v Belgicku 58 hodín a 35 minút v sume 525,15 eur, vo Veľkej
Británii 77 hodín a 30 minút v sume 1001 eur, vo Francúzsku 29 hodín a 45 minút v sume 295,383 eur,
spolu v hrubom v sume 3.267,496 eur čo sa rovná sume 83.991,09 Kč + 21.148,687 Kč = spolu hrubá
mzda v sume 105.139,777 Kč.

26. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že okamžité zrušenie pracovného pomeru
žalovaným je neplatné, a preto súd určil, že oznámenie o Okamžitom skončení pracovného pomeru ku
dňu 25.03.2019 dané žalovaným je neplatné a určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným
na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2018 naďalej trvá.

27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Podľa 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá vyšší súdny úradník.

28. V predmetnom konaní bol úspešný žalobca, a preto mu súd priznal proti žalovanému náhradu trov
konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).