Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoE/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423200668
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4423200668.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci oprávneného: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomC.,D.E.XX,prechodnebytom:B.,F.XX,protipovinnej:C.G.H.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom F., E. XX, v konaní zastúpenej: JUDr. Eva Szikorová, advokátka, so sídlom Šaľa, Hollého 1854/9,
o návrhu na výkon rozhodnutia súdu vo veci starostlivosti o maloleté deti: I. B., nar. XX.XX.XXXX a C.

B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12.09.2023, č. k. 11Em/1/2023-93, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vo výroku I. návrh oprávneného na výkon rozhodnutia
o úpravu styku s maloletými deťmi zamietol a vo výroku II. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52, § 376 ods. 1, § 377 ods. 1,3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej „C. m. p.“), § 3 ods. 1,2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých
a vecne tým, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21.01.2020, č. k. 11P/286/2018 -
449 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.12.2020, č. k. 9CoP/25/2020 - 792 bol
upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý
nepárny týždeň v roku v čase od piatka od 17.30 hod. do nedele do 18.00 hod.. Okrem toho bol upravený
styk otca s maloletými deťmi počas jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a

letných školských prázdnin s tým, že otec je oprávnený maloleté deti v určený čas prevziať v mieste
bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase je povinný maloleté deti matke v mieste bydliska
odovzdať. Matka bola uložená povinnosť maloleté deti na tento styk pripraviť a v určený čas v mieste
jej bydliska ich otcovi odovzdať. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na správu
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, z ktorej vyplynulo, že dňa 06.03.2023 sa na základe
predvolania na oddelenie dostavili rodičia spolu s maloletými deťmi, s ktorými bol v predmetnej právnej

veci vykonaný osobný pohovor. Otec detí naďalej býva v dvojpodlažnom rodinnom dome patriaceho
do osobného vlastníctva jeho priateľky, je od augusta 2022 nezamestnaný, nie je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, nemá podľa jeho vyjadrení žiadny príjem a finančne ho podporuje priateľka,
ktorá súčasne i uhrádza výživné na jeho maloleté deti . Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní v
zmysle právoplatného rozsudku a matke naďalej posiela sumu 100 eur na obe deti spolu, zročné výživné
na deti nemá do dnešného dňa vyrovnané. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére B. B.,

nar. XX.XX.XXXX, na platí výživné v sume 100 eur mesačne, plnoletá študuje na strednej škole, aktuálne
má prerušené štúdium kvôli zdravotným problémom. Podľa otca je za aktuálny stav zodpovedná matka,ktorá neustále rieši, kedy budú mať deti vhodný vek na to, aby sa sami mohli rozhodnúť, kedy a či vôbec
pôjdu k svojmu otcovi. Verbalizoval, že styk s deťmi prebiehal doposiaľ vždy pravidelne, obe deti sa
v jeho domácnosti cítia dobre, výborne si rozumejú aj s jeho priateľkou a dcérou, ako i s jeho dvomi

plnoletými dcérami. S matkou komunikujú len v najnutnejších prípadoch formou sms správ, matka nie je
schopná sa ani pred deťmi premôcť a slušne ho odzdraviť. Matka v rámci pohovoru uviedla, že s deťmi
býva v spoločnej domácnosti v dvojpodlažnom rodinnom dome u svojich rodičov, je zamestnaná, otec
ignoruje právoplatný rozsudok súdu v časti výživného , na deti prispieva len sumou v celkovej výške 100
eur a nemá vyrovnané ani zročné výživné (na otca podala trestné oznámenie, kontaktovala exekučný

úrad a uplatňuje si náhradné výživné). Problémy so stykom prebiehali v podstate stále, obe deti (hlavne
dcéra) ju vždy pár dní predtým, ako sa blížil víkend s otcom slovne atakovala, či k otcovi musí ísť, že
tam nechce chodiť a chce zostať radšej doma, rovnaké prejavy mal aj syn, ktorý bol zároveň iniciátorom
konkrétneho víkendu, kedy sa styk s otcom prvýkrát nerealizoval potom, čo obe deti odmietli k otcovi
odísť (syn dostal záchvat plaču, stál oblečený a obutý pri vchodových dverách a plakal, že k otcovi
nechce ísť, začal sa vyzúvať a utekať hore po schodisku s tým, že nikam nejde, následne sa k nemu

pridala i I.). Otec pravidelne nosieval deti domov neskoro (večer o 21.00 hod.) , deti ho opakovane
odmietali , snažila sa ich vždy viesť a motivovať k tomu, aby k otcovi išli, tiež im vysvetľovala, že ich
stretávanie s otcom je stanovené súdom a nevie s tým nič robiť. Poprela , že by deti podporovala v
názore, že ako sa oni rozhodnú, tak to bude, deti viedla len k tomu, že majú právo povedať si svoj názor.
V tejto súvislosti však apelovala na kontraproduktívny postoj otca, ktorý potom, čo k nemu deti odmietli

ísť, sms správami atakoval dcéru a poúčal ju, ako je matkinou povinnosťou ich pripraviť na stretnutie
s ním, a že maloletá nie je vo veku, kedy bude rozhodovať, či k nemu pôjde alebo nie. Z následného
pohovoru Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky s maloletými deťmi bez prítomnosti rodičov
súd prvej inštancie zistil, že maloletá I. sa vyjadrila, že odkedy nechodievajú k otcovi cíti sa oveľa lepšie,
začalo sa jej viac dariť aj škole, učenie si k otcovi na víkend nezvykla nosievať (párkrát sa stalo, že si

tam zabudla učebnice, ktoré sa následne našli v taške dcéry otcovej priateľky), bola preto nútená sa do
školy pripravovať v piatok, čo nie vždy stíhala, k otcovi chodí z donútenia a nasilu, aby z toho mamina
nemala problémy, brat zvykol častokrát plakať, že k nemu nechce ísť, no mamina im stále vysvetľovala,
že takto je to určené súdom a nevie s tým nič robiť. V prvý víkend, kedy k otcovi odmietli ísť otvorila okno ,
otcovi povedala, že nikam nejde. Maloletá sa vzápätí spontánne rozplakala s vysvetlením, že u otca

sa necíti dobre, nemá ho vôbec rada, nemá s ním žiadny vzťah, no otec to nevie pochopiť, nerozumie
si ani s jeho priateľkou, ktorá ju nútila, aby ju oslovovala „mami“. Maloletá popísala následný kontakt s
dcérou priateľky otca a následne s otcovou priateľkou domáhajúcich sa vysvetlenia, aký má na to dôvod,
a aby si dobre rozmyslela svoje konanie. Uviedla, že sa jej nepáči ako sa k nej a k bratovi otec a jeho
súčasná rodina správajú, aj keď im pripravia bohatý program a výlety, otec sa ich nikdy nespýtal, či s

tým vôbec súhlasia, a tak sa s bratom vždy museli naplánovaným aktivitám prispôsobiť, prekážajú jej
aj časté návštevy v jeho domácnosti, kedy otec púšťal hlasno hudbu, požívali alkohol a následne sa
správali veľmi nevhodne. Maloletá popísala, že keď boli na chate, otec strieľal z pištole, guľka preletela
C. okolo hlavy, otcovi to vyčítala, ale on sa na tom len smial. V rámci pohovoru kolíznemu opatrovníkovi
ukázala fotku v mobile, kde C. spal na gauči, v ruke má vloženú fľašu od alkoholu, otec ležal pri ňom

a smial sa. Keď C. spal, pomaľovali ho, do úst mu dali cigaretu, všetci sa na ňom smiali a keď sa C.
zobudil, nepáčilo sa mu to, otec to nezastavil. K otcom doloženým fotografiám uviedla, že pokiaľ otec
fotografuje, musia sa usmievať, no aj na sánkovačke bola z donútenia. Maloletý C. uviedol, že k tatinovi
chodieval každý druhý víkend od piatku do nedele, ale už tam nechce chodiť, čo naposledy aj povedal
mamine. Na otázku, čo mu na to mamina povedala uviedol: „tak dobre“ a spoločne to potom boli povedať

tatinovi, ktorý ich čakal pred bránou. Maloletý ďalej uviedol, že keď sú so sestrou u tatina, všetci sa
mu tam posmievajú, hlavne B. mu nadávala, pomaľovali ho maľovátkami, do úst mu vložili cigaretu a
do ruky mu dali fľašu od alkoholu. Keď je u otca, nemá sa tam s kým hrať, lebo otec je stále len na
mobile, keď je sestra I. spolu so B., obe sa k nemu správajú hnusne a posielajú ho stále preč. Keď je
so B. sám, vtedy sa k nemu správa pekne, rovnako je to aj s I.. Uviedol, že keby sa otec začal správať

lepšie, prestal by robiť veci, ktoré sa mu nepáčia a všetko by sa vyriešilo, tak by k nemu mohol zase
chodiť, ale len v tom prípade, ak pôjde aj I., bez nej k otcovi chodiť nechce. Zároveň vyjadril predstavu,
že by mohol byť s maminou dva víkendy po sebe a k tatinovi by chodil len jedenkrát do mesiaca. Podľa
jeho názoru sa rodičia spolu nerozprávajú. Po vykonaní pohovoru s maloletými deťmi zrealizoval kolízny
opatrovník spoločnú konzultáciu s rodičmi detí. V úvode pohovoru boli obaja oboznámení s vyjadreniami

oboch detí, otec trval na tom, že skutočnosti uvádzané deťmi sú nepravdivé a sú dôsledkom matkinej
nevhodnej výchovy proti nemu. Matka zdôrazňovala otcovi, že namiesto toho, aby s dcérou zvolil iný
štýl komunikácie a usmernil si svoju súčasnú rodinu, aby ju nekontaktovali, dcéru častoval len výčitkami
o tom, ako je povinnosťou matky ju na styk pripraviť a jej povinnosťou sa s ním stretávať. Obaja rodičiaboli zo strany kolízneho opatrovníka dôrazne upozornení na ich vzájomné nevhodné vyjadrovanie sa o
druhom rodičovi v prítomnosti maloletých detí. Matka následne oznámila, že C. sa domáhal doplniť svoje
vyjadrenie. Rodičia boli opakovane vyzvaní, aby opustili miestnosť. C. kolíznemu opatrovníkovi oznámil,

že si to rozmyslel a k tatinovi chce chodiť tak ako doteraz, o čom boli následne obaja rodičia informovaní.
Následne matka počas individuálneho pohovoru vyjadrila presvedčenie, že syn zmenil svoje vyjadrenie
kvôli tomu, že v čase, keď boli rodičia u kolízneho opatrovníka spolu, na chodbe strávil čas s priateľkou
otca a jeho staršou dcérou, ktoré ho zrejme presviedčali. Súčasne vyjadrila obavu, že nadchádzajúci
víkend bude určite problém, nakoľko C. nebude chcieť k otcovi ísť bez sestry I.. Oznámila tiež, že v

čase, keď kolízny opatrovník realizoval pohovor s maloletým C. a spolu s I. čakali na chodbe, pristúpil
k nim otec a dcéru I. konfrontoval, prečo sa mu nepozrie do očí a nepovie mu, kvôli čomu ho odmieta.
I. podľa vyjadrenia matky nereagovala a svoju pozornosť ďalej upriamovala na svoj mobilný telefón. Zo
správy kolízneho opatrovníka súčasne vyplynulo, že otec detí prišiel na úrad v sprievode svojej súčasnej
partnerky a plnoletej dcéry B.. Zo strany kolízneho opatrovníka bol otec dôrazne upozornený, aby sa
v záujme zachovania čo najpokojnejšej atmosféry vyhýbal akejkoľvek konfrontácii s maloletými deťmi

a v tomto smere inštruoval aj svojich rodinných príslušníkov, čo však otec detí z pohľadu kolízneho
opatrovníka nedodržal.

3. V odôvodnení rozhodnutia ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dňa 06.03.2023 a 09.03.2023
kontaktovala emailom kolízneho opatrovníka matka detí a oznámila, že pri ich odchode z úradu zostalo

dcére I. v aute zle, C. plakal a bolo mu na vracanie. I. oznámila, že keď sa rozprávala s kolíznym
opatrovníkom, všetci traja (otec, jeho priateľka a jeho dcéra) na ňu na chodbe útočili, že ona a jej mama
sú všetkému na vine, že je klamárka a sprostá krava. Priateľka otca jej vyčítala, či chce, aby jej otec
zomrel. Plnoletá dcéra otca jej povedala, že je „úbohá, že nevie ani komunikovať ani odpisovať na
správy.“ Opakovane sa domáhali, aby sa im I. pozrela do očí. Zároveň I. povedali, že si C. kúpili tým,

že mu na narodeniny sľúbili jahodovú tortu a môže si vybrať akýkoľvek darček, pričom C. neustále
niečo šepkali do ucha a nútili ho, aby išiel povedať, že sa chce aj naďalej s otcom stretávať tak ako
doteraz. C. tiež nahovárali, aby pristúpil k I. a robil sa, že ju „ogrciava,“ čo C. aj urobil a všetci sa na
tom smiali. I. matke písala správy na messenger, aby už prišla, ktoré si však matka počas pohovoru
nevšimla. Matka ďalej oznámila, že maloletý C. už pri odchode z úradu vyhlásil, že k otcovi nepôjde a

že chce ísť naspäť ku kolíznemu opatrovníkov a zmeniť to, čo povedal, že on to tak nemyslel. Matka
uviedla, že syna ubezpečovala, že pokiaľ sa tak rozhodol a bude šťastný, bude aj ona a je to v poriadku,
no C. sa vyjadril, že keď nepôjde I., nechce ísť ani on. C. si podľa slov matky vyčítal, že zmenil svoje
rozhodnutie, plakal, sám seba nazýval „hlupákom“ a matky sa opakovane pýtal, „mami nedáš ma, že?“
Matka súčasne oznámila, že C. bol rozrušený, kvôli čomu nebol dva dni v škole a odmietal i tanečný

krúžok s odôvodnením, že nevládze a bolí ho srdiečko.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že na nariadené
pojednávanie súdu sa otec nedostavil, neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a uviedol obsah
prednesu matky, podľa ktorej od februára 2023 neprebieha styk otca s maloletými deťmi, deti sa nechcú

stretávať s otcom, nechcú, aby ich kontaktoval. Do februára 2023 styk prebiehal v nepárny týždeň od
piatku do nedele a tiež aj počas sviatkov podľa rozsudku, vo februári otec prišiel pre deti, hoci už aj
predtým bol problém, keď mal prísť víkend, deti boli plačlivé, C. mal záchvat plaču aj rozčuľovania s tým,
že on nikam nejde, chcel volať policajtov, aby otca zobrali, pretože otec je zlý a nechce s ním nikam
ísť. Maloletá I. povedala, že keď nejde C., ani ona nepôjde, pretože ona tam chodiť nechce, že sa ho

bojí. Deti to najprv nepovedali, až potom neskôr začali rozprávať o veciach, ktoré sa tam diali, chodili
tam z povinnosti, pretože im bolo povedané, že tam musia chodiť tak ako chodia do školy. Z druhej
strany bolo povedané, že keď nebudú chodiť, tak na to doplatí vaša mater. Deti povedali, že tam boli
rôzne žúrky, akcie, aj počas covidu, deti rozprávali, čo sa tam všetko dialo, ako maloletého pomaľovali,
maloletý spal, otec si k nemu ľahol, dal mu fľašu do ruky, I. to nemohla fotiť, aby to matke neukázala a

rôzne iné veci. V januári mala I. operáciu nohy, ale otec nemal o ňu žiaden záujem. Matka uviedla, že
maloletá má už 13 rokov a vie posúdiť, čo je správne a čo nie, tieto situácie sa hromadili a z toho dôvodu
tam deti nechcú chodiť. Matka ďalej pri výsluchu uviedla, že od februára sa otec dožadoval styku, aj volal
aj písal, tiež sa vyhrážal, čo trvalo do začiatku apríla. Otec splnomocnil svojich rodinných príslušníkov
a tiež svojich rodičov, aj priateľku, aby chodili pre deti, od apríla otec deti vôbec nekontaktoval, ani sa

nedožadoval styku. Matka napokon uviedla, že má zámer podať návrh na zmenu úpravy styku. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia napokon uviedol obsah správy Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky zo zúčastnenia sa pri styku otca s maloletými deťmi z ktorej vyplynulo,
že dňa 16.08.2023 kolízny opatrovník telefonicky kontaktoval matku maloletých detí ktorá uviedla, žemaloleté deti neboli u otca od februára 2023. Od tejto doby otec matku spočiatku telefonicky kontaktoval
a dožadoval sa styku s deťmi v zmysle právoplatného rozsudku súdu, od apríla 2023 sa úplne odmlčal
a nedožadoval sa ani prázdninovej úpravy styku s deťmi počas letných prázdnin. Maloleté deti sú podľa

vyjadrenia matky s aktuálnym stavom spokojné, na otca sa nepýtajú a pokiaľ ho spomenú, viažu sa im
k nemu len negatívne zážitky. Svoju vyživovaciu povinnosť si otec naďalej neplní v zmysle rozhodnutia
súdu, na výživu detí prispieva len sumou 50 eur na každé dieťa.

5. Po uvedení právnych predpisov vzťahujúcich sa na daný prípad súd prvej inštancie v odôvodnení

rozhodnutia napokon uviedol, že v konaní vypočul vo veci matku maloletých detí, prostredníctvom
kolízneho opatrovníka maloleté deti a požiadal kolízneho opatrovníka o zúčastnenie sa stretnutia otca
s maloletými deťmi. Na základe podanej správy kolízneho opatrovníka mal za preukázané, že maloleté
deti sa odmietajú stýkať s otcom, ktorý sa nedostavuje na styk s deťmi od februára tohto roku a o deti
sa nezaujíma. S poukazom na uvedené návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol.

6.O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

7. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, navrhujúc odvolaciemu súdu
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť výkon rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 11P/286/2018 - 449 zo dňa 21.01.2020 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.

9CoP/25/2020 - 792 zo dňa 15.12.2020 dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne
zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C. m. p.), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
„ C.s.p. “), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.). V odvolaní namietal, že z dôvodu
elektronickej komunikácie súdu nebol včas informovaný o vyjadreniach a predvolaniach na konkrétne
úkony, keď doposiaľ bol oboznamovaný o týchto záležitostiach poštou a prevažne telefonicky kolíznym
opatrovníkom. Konštatoval, že odkedy povinná odišla zo spoločnej domácnosti, neustále sa mu snaží
brániť v styku s maloletými, buď to bolo s odôvodnením existencie bežných chorôb maloletých, neskôr

zneužitím pandémie korona vírusu, pričom už v minulosti bol nútený podať návrh na výkon rozhodnutia
(05.05.2020). Otec poprel tvrdenia matky o šikanovaní maloletého C. pod vplyvom alkoholu, keď zo
zdravotných dôvodov nemôže piť takmer vôbec a jeho priateľka nepije absolútne, fľašky dali spiacemu
C. zo srandy, fotografie vyhotovovali s úsmevom na tvári aj s I., ktorá pravdepodobne potrebovala pre
matku nejaký materiál, ale tvrdenie, že jej zakázali fotiť a pritom jej fotografie doložila matka, ako dôkaz

nedávajú zmysel. Pri fotografovaní C. s cigaretou a pivom bola prítomná aj povinná v čase, keď tvorili
pár, a v tom čase sa na tom zabávala. Nepoprel, že deti výnimočne odovzdával matke neskôr, a to o
21,00 hod. z dôvodu, že sa vracali z výletu , dvakrát od roku 2018 ich odovzdával okolo 19,00 hod. a
19,30 hod., a to z dôvodu, že C. nechcel ísť do Tvrdošoviec a chcel zostať u neho čo najdlhšie (niekedy
aj nastálo). Poprel tvrdenia maloletej I. o nebezpečnej streľbe, táto epizóda sa odohrala na štrkovisku

medzi Sencom a Récou, I. tam vôbec nebola prítomná, k žiadnemu ohrozeniu C. nedošlo, ani to nebolo
v danom exteriéri a s danou „zbraňou“ možné. Uviedol, že pri pohovore s kolíznym opatrovníkom
mohla byť I. plačlivá, rozrušená a mohla mať problémy s formulovaním svojich myšlienok jedine kvôli
tomu, že klamala. Otec spochybnil výpovednú hodnotu správy kolíznej opatrovníčky, keď maloletý C.
sa na pohovore primárne vyjadril, že chce k nemu chodiť každý druhý týždeň, následne si to rozmyslel,

rozbehol sa do kancelárie kolíznej opatrovníčky a zmenil svoju výpoveď tak, že chce k otcovi chodiť ako
doposiaľ, a to bez akéhokoľvek ovplyvňovania. Kolízny opatrovník 16.08.2023 telefonicky kontaktoval
matku , ale jeho z nepochopiteľných dôvodov nie aj napriek tomu, že musel tušiť, že niekde nastal
problém, keď nereagoval na výzvy súdu.

8. Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o
zamietnutí návrhu na výkon rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť . Skutočnosť, že oprávnený si
nepreberal elektronicky doručované písomnosti zo strany súdu, ktoré mu boli riadne doručované do
schránky aktivovanej na doručovanie, nemôže byť procesnou vadou postupu súdu. Oprávnený má
prístup aj do elektronického súdneho spisu, v tejto oblasti bol v minulosti aktívny, bežne doručoval

podania aj e-mailom, nazeral do elektronických spisov aj v minulosti, komunikoval aj s kolíznym
opatrovníkom. V odvolaní neuviedol žiadny právne významný dôvod, ktorý by mu objektívne bránil v
preberaní zásielok alebo v komunikácii so súdom. K vyjadreniam oprávneného uvádzaným v odvolaní
a doloženým fotografiám uviedla, že ním doložené fotografie dokumentujú nie vhodné správaniepredovšetkým jeho samotného k maloletým aj v minulosti. Na fotografii, na ktorej je odfotený C., má
sotva jeden rok a sú pred ním ohorky vyfajčených cigariet; cigaretu mu do ruky vkladá osoba sediaca
oproti nemu (nie matka, pretože tá je vedľa neho) a na pulte detskej stoličky sú pivové poháre (matka

nefajčí a ani v čase, kedy bola fotografia odfotená, nefajčila). Oprávnený podľa jej názoru zámerne
vybral takú fotografiu, na ktorej je identifikovateľná len matka, pričom oproti C. sedí neidentifikovateľná
osoba a podáva dieťaťu cigaretu cez plný popolník. Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolania otca, ide o
vyhodnotenie udalostí z jeho pohľadu, pričom je z tohto súdneho konania dôležité to, že nepoprel, že
deti nosil domov neskoro (len uvádza vlastné vysvetlenie), nepoprel, že došlo k udalosti, pri ktorej bol

C. a došlo k streľbe (len uvádza vlastné tvrdenia odlišné od I.). Otec nie je svojím správaním a ani
štýlom svojho života príkladom pre svoje deti – sám nikde oficiálne nepracuje, pričom tento stav je
dlhodobý, v žiadnom zamestnaní nevydrží, sám uvádza, že jeho potreby financuje jeho partnerka, ktorá
platí aj výživné voči trom osobám, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť; nie je známe, čo otec robí, prečo
sa riadne nezamestná. V lokalite jeho bydliska ( Senec) je mnoho pracovných príležitostí, teda trvalé
zamestnanie si nenájde len osoba, ktorá si ho nájsť nechce. Oproti tomu matka je riadne zamestnaná,

vydatá a žije v usporiadanom rodinnom zväzku. K priebehu pohovoru uskutočneného dňa 06.03.2023
sa vyjadrila v písomnom vyjadrení zo dňa 23.03.2023 a popísala len to, čo jej I. po tom, ako vyšla z
miestnosti, v ktorej sa konal jej individuálny pohovor s kolíznou opatrovníčkou, sama povedala a to, čo
sa udialo s deťmi cestou domov v aute. „Vyslovene kontraproduktívne“ bolo podľa názoru matky to, že
otec prišiel na pohovor, na ktorý bol predvolaný len on sám, v sprievode svojich rodinných príslušníkov

(partnerky a plnoletej dcéry), ktorí naň vôbec neboli pozvaní a nemali dôvod tam prísť. Matka svojej
dcére verí, že správanie voči nej po tom, ako zostala s nimi vonku na chodbe sama, bolo nátlakové a
že prebiehalo tak, ako jej I. bezprostredne po incidente popísala. Vytkla oprávnenému, že si dlhodobo
neplní rodičovské povinnosti.

9. Kolízny opatrovník v písomných vyjadreniach sa k odvolaniu otca a k vyjadreniu matky navrhol
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť uvádzajúc, že sa plne pridržiava svojich písomných vyjadrení
zo dňa 10.03.2023 a 17.08.2023. Konštatoval, že otec maloletých detí okrem podania návrhu na výkon
rozhodnutia súdu zástupcu kolízneho opatrovníka žiadnym spôsobom nekontaktoval a nedomáhal sa
riešenia absencie jeho styku s deťmi. S vyjadreniami otca maloletého v súvislosti s konaním kolízneho

opatrovníka sa nestotožňuje a má za to, že predložil súdu výpovede detí tak, ako boli maloletými
deťmi v rámci rozhovoru pred kolíznym opatrovníkom prezentované. Pokiaľ mal otec detí pochybnosti
o vierohodnosti obsahu pohovoru, resp. podozrenie z ovplyvňovania detí zo strany matky, svoje návrhy
na ďalšie dokazovanie mohol v priebehu konania predložiť súdu, čo však doposiaľ neurobil.

10.Povinnávpísomnomvyjadrenísakpodaniukolíznehoopatrovníkakodvolaniuoprávnenéhouviedla,
že sa s vyjadrením kolízneho opatrovníka stotožňuje.

11. Povinný v následnom vyjadrení sa k podaniu kolízneho opatrovníka opätovne namietal, že kolízny
opatrovníkdňa10.03.2023vydalsprávunazákladejedinéhopohovorusdeťmiarodičmidňa06.03.2023

a dvoch emailov od matky, zaslaných dňa 06.03.2023 a 09.03.2023. Uvedené nepovažuje za dostatočné
dokázanie a preverenie vzniknutej situácie v styku detí s otcom a ich náhlemu odmietavému postoju.
Kolízny opatrovník nijako nepreveril situáciu, ktorá sa podľa emailu matky mala odohrať na chodbe
ÚPSVaR počas pohovorov a jednostranne prijal matkine tvrdenia. Audio nahrávku rozhovoru s deťmi,
ktorú zhotovila jeho dcéra B. práve z dôvodu, že očakávali intrigy a klamstvá, prípadne jej výpis, môžu

poskytnúť ako dôkaz, že situácie z chodby na ÚPSVaR zo dňa 06.03.2023, opísané v emaile matky
zaslanom kolíznemu opatrovníkovi, sú nepravdivé a zavádzajúce. K tvrdeniu kolízneho opatrovníka , že
okrem podania návrhu na výkon rozhodnutia súdu zástupcu kolízneho opatrovníka žiadnym spôsobom
nekontaktoval a nedomáhal sa riešenia absencie styku s deťmi poukázal na to, že dňa 07.02.2023
kolíznemu opatrovníkovi zaslal rozsiahly email, v ktorom presne opísal situáciu zo dňa 03.02.2023,

kedy deti odmietli k nemu ísť, a v ktorom ho informoval, že vzhľadom na predchádzajúce negatívne
skúsenosti s matkou ohľadom odovzdávania detí v určenom čase bol nútený podať návrh na výkon
rozhodnutia. Na tento email mu bolo odpovedané len veľmi stručne tak, že kolízny opatrovník bol už
kontaktovaný matkou, ktorá plánuje podať návrh na úpravu styku a že deti budú kolíznym opatrovníkom
vypočuté. Poukázal na skutočnosť, že povinná, ktorá ho kritizovala vo svojich vyjadreniach, že sa

nijako nepokúsil riešiť situáciu, ale hneď podala návrh na výkon rozhodnutia sama, ešte pred podaním
tohto návrhu, už plánovala podať návrh na úpravu styku a nijako nebolo jej v záujme, aby sa situácia
dala do poriadku. Kolízny opatrovník mal byť kontaktovaný aj dňa 12.03.2023, kedy zaslal email
na sociálnu kuratelu, ktorá sa však doposiaľ nijako nevyjadrila k emailu, ktorý zaslal šokovaný zvyjadrenia detí (tento email adresovaný kolíznemu opatrovníkovi nebol nijako spomenutý). Kolíznemu
opatrovníkovi vytkol, že vo veci starostlivosti o maloletých výhradne kontaktoval matku maloletých detí,
ale z nepochopiteľných dôvodov nekontaktoval oprávneného ako otca maloletých, aj napriek tomu, že

musel tušiť, že niekde nastal problém, keď nereagoval na výzvy súdu a v minulosti nikdy žiaden súd,
ani pohovor s kolíznou opatrovníčkou nevynechal. Podľa oprávneného vety v podanej správe kolízneho
opatrovníka boli preformulované, a tým navodili pred súdom ešte dramatickejší obraz výpovedí detí.
Opísané výpovede 100% nekorešpondujú s výpoveďami podpísanými oboma rodičmi. Je presvedčený,
že originál výpovede detí, podpísané oboma rodičmi, dokonca aj C., neboli súdu vôbec predložené.

Svoje pochybnosti o vierohodnosti obsahu pohovoru, resp. podozrenie z ovplyvňovania detí zo strany
matky prezentoval okamžite, ešte pri pohovore na sociálnej kuratele a taktiež emailom, ktorý zaslal na
ÚPSVaRdňa12.03.2023,nododneszostalzostranysociálnejkuratelynepovšimnutý.Jehopochybnosti
o výpovediach detí a fakty o matkinom ovplyvňovaní detí a bránení mu v styku s nimi, boli kolíznemu
opatrovníkovi predkladané hlavne vo forme sms komunikácie s matkou a taktiež súdu vo forme svojich
odvolaní a vyjadrení. Zdôraznil, že niekoľkokrát sa obrátil na kolízneho opatrovníka s prosbou o pomoc,

avšak kolízny opatrovník nie je kompetentný matku k ničomu prinútiť, pokiaľ ona nebude ochotná
spolupracovať.

12. Krajský súd v Trnave po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávneným subjektom (§ 362
ods. 1, § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§

355 ods. 2, § 357 C.s.p. v spojení s § 377 ods. 2 C.m.p.) , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj
konanie mu predchádzajúce bez viazanosti rozsahom (§ 65 C.m.p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
žeuzneseniesúduprvejinštanciejepotrebnézrušiťavecvrátiťprvoinštančnémusúdunaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.

13.Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 370 ods. 1 C. m. p. podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola

upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.

15. Podľa § 373 C. m. p. na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho
dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

16. Podľa § 374 ods. 1 C.m.p. súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.

17. Podľa § 374 ods. 2 C.m.p. pojednávanie netreba nariadiť, ak ide o výkon rozhodnutia a) o
návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, b) o nariadení ústavnej

starostlivosti, c) o uložení výchovného opatrenia, ktorým súd nariadil maloletému pobyt v zariadení podľa
osobitnéhopredpisu,alebod)onariadeníneodkladnéhoopatreniapodľa§365,§367ods.2alebo§368.

18. Podľa § 376 ods. 1 a 2 C. m. p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný
exekučnýtitul,môžeoprávnenýpodaťnávrhnanariadenievýkonurozhodnutia.Súdmôženariadiťvýkon

rozhodnutia aj bez návrhu.

19. Podľa § 377 ods. 2 C. m. p. proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

20.Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu
rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej „vyhláška č. 207/2016 Z. z. “) v znení účinnom ku dňu
rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.
1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním
uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú

ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.

21. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 207/2016 Z. z. v znení účinnom ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správaniesa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z
rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

2 3. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je upravené
v štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku. Podrobnosti predmetného konania bližšie upravuje
vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Napriek tomu, že výkon rozhodnutia vo veciach

maloletých je druhom vykonávacieho konania, vykazuje od štandardného vykonávacieho konania na
peňažné alebo nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti. Rozhodujúcou odlišnosťou je práve sám predmet
personálnej exekúcie, ktorým je osoba – maloleté dieťa, ktoré je súčasne účastníkom tohto konania.
Zákon výslovne pripúšťa podanie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd však môže začať
vykonávacie konanie aj ex offo. Tento postup bude prichádzať do úvahy vtedy, ak oprávnená osoba

návrh nepodala a výkon rozhodnutia je v záujme maloletého dieťaťa, teda rozhodnutie je potrebné
vykonať. Uvedené súvisí s ochranou maloletých v mimosporových konaniach, kde sa rozhoduje najmä o
právach a povinnostiach vo vzťahu k nim. Táto ochrana sa musí zákonite preniesť aj do vykonávacieho
konania, inak by stratila význam. Ak by sa vykonávacie konanie dalo len do dispozície strán a získalo
charakter návrhového konania, ochrana poskytnutá v základnom konaní by bola len iluzórna a mohla

by byť zmarená /Smyčková, R., Števček M., Tomašovič M., Kotrecova M. a kol. Civilný mimosporový
poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1009/.

24. V posudzovanej veci sa oprávnený (otec maloletých detí) návrhom doručeným súdu prvej inštancie
dňa 16.02.2023 domáha nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21.01.2020,

č. k. 11P/286/2018-449 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.12.2020, č. k.
9CoP/25/2020–792, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi na každý nepárny týždeň v roku
v čase od piatka od 17.30 hod. do nedele do 18.00 hod., osobitne bol upravený styk otca s maloletými
deťmi počas jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a letných školských prázdnin
s tým, že otec je oprávnený maloleté deti v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení

styku v určenom čase je povinný maloleté deti matke v mieste bydliska odovzdať a matke bola uložená
povinnosť maloleté deti na tento styk pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ich otcovi odovzdať.

25. Súd prvej inštancie rozhodol o tomto návrhu uznesením zo dňa 12.09.2023, č.k. 11Em/1/2023-93,
ktorého právne aj skutkové odôvodnenie je podrobne uvedené v ods.1-6 tohto rozhodnutia. Vo veci

pred vydaním tohto rozhodnutia uznesením zo dňa 27.02.2023, č.k. 11Em/1/2023-26 maloletým deťom
ustanovil opatrovníka na ich zastupovanie v konaní (ktoré riadne doručil účastníkom konania), povinnej
a kolíznemu opatrovníkovi riadne doručil návrh oprávneného na výkon rozhodnutia zo dňa 12.02.2023
aj s jeho doplnením, správu kolízneho opatrovníka zo dňa 10.03.2023, vyjadrenie povinnej k návrhu
na výkon rozhodnutia zo dňa 24.03.2023 riadne doručil ostatným účastníkom spolu s predvolaním

na pojednávanie nariadené na deň 09.06.2023. Po ospravedlnení sa právnej zástupkyne povinnej
a jej žiadosti o odročenie nariadeného pojednávania zo dňa 17.04.2023, riadne upovedomil účastníkov
o zmene nariadeného pojednávania na termín 20.06.2023. K argumentácii oprávneného, týkajúcej sa
doručovania upovedomenia o zmene nariadeného termínu pojednávania odvolací súd konštatuje jej
nedôvodnosť a uzatvára, že doručenie tejto písomnosti súdu bolo v súlade s ust. § 105 a nasl. C.s.p.

a je nutné vychádzať z premisy jej riadneho doručenia momentom, kedy sa písomnosť vrátila súdu ako
nedoručená(t.j.dňa05.05.2023).Vpriebehupojednávaniadňa20.06.2023súdprvejinštancieprejednal
vec v neprítomnosti oprávneného , ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal
o jeho odročenie (§ 31 C.m.p.) a po výsluchu povinnej vyhláseným uznesením pojednávanie odročil na
neurčito s tým, že kolízna opatrovníčka sa zúčastní náhodného styku maloletých detí s otcom a zašle

správu do 28.07.2023. Emailom zo dňa 28.07.2023 súd prvej inštancie kolíznemu opatrovníkovi oznámil,
žepredlžujelehotunapodaniesprávyostykuotcasmaloletýmideťmido21.08.2023.Kolíznyopatrovník
v správe zo dňa 17.08.2023 uviedol, že dňa 16.08.2023 telefonicky kontaktoval matku maloletých detí
ktorá uviedla, že maloleté deti neboli u otca od februára 2023. Od tejto doby otec matku spočiatkutelefonicky kontaktoval a dožadoval sa styku s deťmi v zmysle právoplatného rozsudku súdu, od apríla
2023 sa úplne odmlčal a nedožadoval sa ani prázdninovej úpravy styku s deťmi počas letných prázdnin.
Maloleté deti sú podľa vyjadrenia matky s aktuálnym stavom spokojné, na otca sa nepýtajú a pokiaľ ho

spomenú, viažu sa im k nemu len negatívne zážitky. Svoju vyživovaciu povinnosť si otec naďalej neplní v
zmysle rozhodnutia súdu, na výživu detí prispieva len sumou 50 eur na každé dieťa. Súd prvej inštancie
následne dňa 12.09.2023 vydal uznesenie, ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu.

26. Vychádzajúc z uvedeného je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvej inštancie svojim

nesprávnym procesným postupom za situácie, kedy pojednávanie nariadené na prejednanie veci na deň
20.06.2023 uznesením vyhláseným v jeho priebehu odročil na neurčito, kedy neoboznámil oprávneného
a povinnú o výsledkoch ďalšieho doplneného dokazovania (t.j. o správe kolízneho opatrovníka zo dňa
17.08.2023), a kedy na prejednanie veci, na ktorom vyhlásil rozhodnutie nenariadil v súlade s § 374
C.m.p. v spojení s § 41 C.m.p. pojednávanie, znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento

nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

27. I napriek vážnemu procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie identifikovanému
v predchádzajúcom odseku, majúcemu za následok (bez ďalšieho zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd ďalej upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na

skutočnosť, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a
obranyprotitakémutouplatneniu.Požiadavkynaprávnuargumentáciuvyplývajúajzustálenejjudikatúry

ÚstavnéhosúduSRasmerujúktomu,abyvýsledokrozhodovacejčinnostisúdovboljasný,zrozumiteľný
a dostatočne odôvodnený, a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď na nastolenú
problematiku v rovine dohadov.

28. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vydal rozhodnutie ešte v čase účinnosti vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z. podľa ktorej po podaní návrhu
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p.) alebo po začatí konania, ktoré sa začína
bez návrhu (§ 376 ods.2 C.m.p.) , vydaniu uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia predchádza
zisťovanie súdu, či skutočne nedochádza k dobrovoľnému plneniu a z akých dôvodov, a či teda existujú
ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Súd prvej inštancie

síce v odôvodnení svojho rozhodnutia spôsobom akým mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.
jednotlivo uviedol dôkazy, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal a ich obsah aj vyčerpávajúco
rozviedol(návrhoprávneného,vyjadreniarodičov,správyÚradupráce,sociálnychvecíarodiny),stručne
opísal priebeh pojednávania dňa 20.06.2023, ako aj obsah výpovede matky maloletých na tomto
pojednávaní, avšak po uvedení právnych predpisov vzťahujúcich sa k danej veci, sa obmedzil len na

stručné konštatovanie, že „ na základe podanej správy kolízneho opatrovníka mal za preukázané, že
maloleté deti sa odmietajú stýkať s otcom, ktorý sa nedostavuje na styk s deťmi od februára tohto roku“.
Z takéhoto odôvodnenia rozhodnutia potom dostatočne nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, odôvodnenie
rozhodnutia je nepresvedčivé, neprijateľné a samo osebe bez ďalšieho zasahuje do základných práv

účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená.

29. Súdu prvej inštancie dáva odvolací súd napokon do pozornosti, že s účinnosťou od 01.11.2023 došlo
k zmene vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorou bolo zmenené znenie § 3 označeného predpisu tak, že (o. i.)
v predmetnom ustanovení bolo vypustené zisťovanie existencie ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré

sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Napriek uvedenej zmene právnej úpravy, v zmysle ktorej
súd pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje už len to, či sa povinný podrobuje
rozhodnutiu ( § 3 ods. 1 ), je vo veciach výkonu maloletých detí pred vydaním rozhodnutia potrebné
dôsledne skúmať i to, či nariadenie výkonu rozhodnutia bude v súlade s najlepším záujmom maloletého
dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je potrebné vnímať ako pojem komplexný a jeho obsah by mal byť

adaptabilný, s reflexiou na konkrétne a individuálne okolnosti a osobnosť dieťaťa, ako aj ďalšie faktory,
ktoré ho bezprostredne ovplyvňujú. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené
a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme práve dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa).30. V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ust.
§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom
odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Nové rozhodnutie o návrhu oprávneného
na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi je povinný vyhlásiť po riadne vykonanom
dokazovaní v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci na pojednávaní nariadenom na
prejednanie veci a prijaté rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2, § 234 ods.2

C.s.p. v spojení s § 2 ods.1, § 373 C.m., tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhu oprávneného
na výkon rozhodnutia, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
účastníkov konania, týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k posudzovanému
návrhu a dostatočne a zrozumiteľne sa vysporiada s argumentami účastníkov a dôkazmi založenými
v spise.

31. V rozhodnutí, ktorým vec končí, súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 2 ods. 1,
§ 52, § 58 C. m. p., § 396 ods. 3 C. s. p.).

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 393 ods.

2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).