Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619201283
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4619201283.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Eriky Madarászovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobcu: A. B. B. A., s. r. o., so sídlom
Dvořákova 21, České Budějovice, Česká republika, IČO: 03 260 160, zastúpený: Nagy & Nagy s. r. o., so
sídlom Kukučínova 8, Nové Zámky, IČO: 53 582 268, proti žalovanému: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXX/XX, E., zastúpený: Advokátska kancelária Marko, s. r. o., so sídlom Gróbska 19, Bernolákovo,
IČO: 36 860 646, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16.05.2024 č. k. TO-11Cpr/21/2019-281, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že určuje, že okamžité

skončenie pracovného pomeru ku dňa 25.3.2019, dané žalovaným, je neplatné.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že oznámenie o okamžitom skončení pracovného
pomeru ku dňa 25.03.2019 dané žalovaný je neplatné. Ďalej určil, že pracovný pomer medzi žalobcom
a žalovaným na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2018 naďalej trvá. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že priznal žalobcovi ich náhradu v plnej výške.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal podanou žalobou určenia, že oznámenie
o okamžitom skončení pracovného pomeru ku dňu 25.3.2019, dané žalovaným je neplatné a pracovný

pomer medzi žalobcom a žalovaným, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.2019 naďalej trvá. Žalobu
odôvodnil tým, že so žalovaným uzavreli dňa 1.3.2018 pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej mal vykonávať
prácuvodičamotorovýchvozidiel.Predmetnázmluvabolauzatvorenánadobuneurčitú,sdňomnástupu
do práce 1.3.2018. Mesačná mzda bola určená s novým výmerom zo dňa 1.3.2018 vo výške 14.900,- Kč
(v prepočte 579,20 eura). Žalovaný dňa 24.3.2019 zaslal žalobcovi formou elektronickej pošty dokument
s názvom Okamžité zrušenie pracovného pomeru, ktorým poukazujúc na § 56 ods. 1 písm. b) zákona č.
262/2006 Zákonník práce, oznámil žalobcovi ukončenie pracovného pomeru ku dňu 25.3.2019. Žalobca

následne bezodkladne podaním zo dňa 26.3.2019 oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby naďalej
vykonával svoju prácu. Žalovaný však do práce nenastúpil. Žalovaný odôvodnil okamžité skončenie
pracovného pomeru nevyplatením mzdy za mesiac január v súlade s platnou právnou úpravou, a to
nevyplatením mzdy za: skutočne odpracované hodiny, prácu vo sviatok, prácu nadčas, prácu v noci,
prácu v sobotu a nedeľu, za prácu v Nemecku, Francúzsku a Anglicku. Žalovaný s podanou žalobou
nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na ust. § 38 ods. 1 písm. a) zákona č. 262/2006 Zákonník práce Českej republiky, § 56

ods. 1, § 59, § 60, § 78 ods. 1 písm. h), § 109 ods. 1,2, § 115 ods. 1, § 116, § 118 ods. 1,2 a § 141
ods. 1 Zákonníka práce Českej republiky. Ďalej ust. § 3 písm. a), b) nariadenia vlády č. 598/2006 Sb.,
ako aj čl. 22 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ( EÚ) č. 1215/2012, čl. 8 ods. 1 až 4 Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 a čl. 12 ods. 1,2 uvedeného nariadenia.Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným pracovný
pomer pracovnou zmluvou dňa 01.03.2018, na základe ktorej pracoval žalovaný ako vodič cestných
motorových vozidiel s miestom výkonu práce Európa. Za mesiac január 2019 vyplatil žalobca

žalovanému mzdu vo výške 7.306 Kč, ktorá pozostávala z mesačnej mzdy, mzdy za noc, soboty a
nedele, celkovo za odpracovanie 11 dní, 88 hodín. Žalovaný dňa 24.03.2019 zaslal žalobcovi Okamžité
zrušenie pracovného pomeru z dôvodu, že mu nebola vyplatená za január 2019 mzda v súlade s platnou
právnou úpravou, nebola zaplatená mzda za skutočne odrobené hodiny tak ako vymedzuje ustanovenie
§ 109 Zákonníka práce, za prácu vo sviatok tak ako vymedzuje ustanovenie § 115 Zákonníka práce, za

prácu nadčas tak ako vymedzuje ustanovenie § 114 Zákonníka práce, za prácu v noci tak ako vymedzuje
ustanovenie § 116 Zákonníka práce, za prácu v sobotu a v nedeľu tak ako vymedzuje ustanovenie § 118
Zákonníka práce, časová mzda za prácu v Nemecku, Francúzsku, Anglicku atď. Inými skutočnosťami
žalovaný okamžité zrušenie pracovného pomeru nezdôvodnil.
Čo sa týka posúdenia otázky právomoci súd konštatoval, že právomoc na prejednanie sporu je daná
Okresnému súdu Nitra v zmysle čl. 22 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z

12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(Brusel I), ktorým sa vo všeobecnosti stanovujú pevné a rýchle pravidlá a stranám sa ponecháva len
obmedzená voľnosť, pokiaľ ide o odchýlenie sa od týchto pravidiel pri výbere súdu v pracovnoprávnych
sporoch. V prípade sporu môže byť zamestnanec s bydliskom v členských štátoch EÚ žalovaný
zamestnávateľomlenvtomčlenskomštáte,vktorommábydlisko. Vzmyslečl. 7bod3sistranyvkonaní

pri uzatvorení pracovného pomeru zvolili právny poriadok podľa Zákonníka práce Českej republiky a
právnymi predpismi s týmto súvisiacimi, a to s poukazom na čl. 8 a čl. 12 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I).
Pokiaľ ide o vysporiadanie sa s námietkou žalobcu, či uvedenie dôvodov v skončení pracovného pomeru
zo strany žalovaného bolo skutkovo vymedzené tak, aby ho nebolo možné zameniť s inými dôvodmi

(§ 60 Zákonníka práce) súd uviedol, že k splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého
zrušenia pracovného pomeru je potrebné, aby dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru bol
určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočných dôvodov, ktoré viedli žalovaného k rozviazaniu
pracovného pomeru. Pokiaľ ide o jednotlivé body okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalovaný
v okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedol bližšiu špecifikáciu svojho nároku jednotlivých

uvedených položiek mzdy, ktoré mu nemali byť vyplatené. Toto špecifikoval až vo vyjadrení sa k žalobe,
doručenom súdu dňa 11.6.2019. Preto skonštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru je
neurčité, nejasné a vzhľadom na to, že v ňom neboli uvedené bližšie údaje o jednotlivých nárokoch na
mzdu - práca v noci, vo sviatok, nadčas, počas víkendu, a to uvedením rozsahu času nároku, ktorý mu
nemal byť vyplatený zamestnávateľom, a nebolo preto možné ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol

pracovný pomer okamžite zrušený, či tvrdenie žalovaného v okamžitom skončení pracovného pomeru
bolo opodstatnené a v akom rozsahu. Žalovaný k okamžitému skončeniu pracovného pomeru nepripojil
žiadnu bližšiu špecifikáciu, z ktorej by bolo možné výkladom prejavu jeho vôle zistiť opodstatnenosť jeho
tvrdenia o nezaplatení mzdy a to i s poukazom na to, že v mesiaci január je iba jeden sviatok, a to
01.01. a žalovaný pracoval od 18.01.2019 do 31.01.2019, kedy žiaden iný sviatok nebol. Taktiež pokiaľ

ide o nárok na časovú mzdu za prácu v Nemecku, Francúzsku, Anglicku a atď., je okamžité skončenie
pracovného pomeru v tejto časti nejasné a neurčité, nie je z tohto možné výkladom prejavu vôle zistiť, o
aké krajiny malo ísť vzhľadom na uvedenie "atď.", nie je uvedený žiaden časový rozsah, v ktorej krajine a
v akom časovom rozsahu mal mať nárok na mzdu, a iba v podaní doručenom Inšpektorátu práce České
Budějovice (č. l. 88 spisu), si žalovaný vyčíslil odpracované dni pre neho a jeho manželku.

Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že okamžité zrušenie pracovného pomeru
žalovaným je neplatné, a preto súd žalobe vyhovel a zároveň určil, že pracovný pomer aj naďalej trvá.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal
nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie. V dôvodoch svojho odvolania
uviedol, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 369 ods. 1 písm. f) a h) CSP, a to z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
anapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Namietal,

že súd prvej inštancie vykonal ako dôkaz výsluch svedkov – manželov A., avšak v odôvodnení
rozsudku sa s týmito výpoveďami nijakým spôsobom nevysporiadal. Podľa jeho názoru, z predložených
dôkazov jednoznačne vyplývajú zjavné nedostatky vo vyúčtovaním mzdy a náhrad, vyplatených
žalovanému a zamestnávateľ pri ich vyplácaní zjavne nepostupoval podľa skutočne odrobenéhomnožstva pracovného času. Už len jednoduchým porovnaním odrobeného množstva pracovného
času žalovaného a jeho manželky, je táto skutočnosť zrejmá, pričom žalovaný s manželkou pracovali
spoločne v jednom vozidle, teda je nelogické a prakticky nereálne, aby k výraznejším rozdielom vo

vyplatených prostriedkoch došlo, keďže využívali svoj pracovný čas efektívne. Mal za to, že žalobca
ako zamestnávateľ mal v konaní preukázať, že mzdu žalovanému vyplatil riadne. Žalobca počas
celého konania nerozporoval žalovaným tvrdený rozsah vykonanej práce. V rámci obrany poukazoval
výlučne na to, že rozdiely medzi dvoma vodičmi v jednom vozidle môžu existovať z dôvodu rozdielneho
čerpania pracovného času, avšak záznam práce žalovaného nerozporoval. Žalobca mal preukázať, že

žalovanému mzdu vyplatil riadne, samotná skutočnosť, že žalovanému bola vyplatená finančná suma
vo výške ako je uvedená na výplatnej páske, totiž takýmto dôkazom sama o sebe nie je, obzvlášť, keď
sa žalobca nevedel v konaní relevantne vysporiadať s tvrdeniami žalovaného o nevyplatení konkrétnych
položiek mzdy, tak ako riadne vyplatené byť mali. Tiež poukázal na výrok napadnutého rozsudku, podľa
ktorého súdu prvej inštancie určil, že oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru k 25.32019,
dané žalovaným, je neplatné, a nie skončenie pracovného pomeru žalovaným.

3.K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný v odvolaní len zopakoval časť svojej argumentácie,
ktorú uplatnil v rámci súdneho konania, a s ktorou sa konajúci súd vysporiadal počas konania, aj
v odôvodnení svojho rozsudku. Žalobca poukazuje na odôvodnenie rozsudku, ktoré považuje za
správne a presvedčivé. Žalovaný namietol vyhodnotenie dôkazu, a to svedeckej výpovede manželov

A., táto svedecká výpoveď ohľadne ich vlastnej pracovnej skúsenosti žiadnym spôsobom nesúvisela
s predmetom konania – platnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného
a vykonanie tohto dôkazu nemalo žiaden prínos k objasneniu prejednanej veci. Z toho dôvodu
sa konajúci súd s týmto dôkazom, v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vysporiadal adekvátne
a správne. Čo sa týka formálnych a obsahových náležitostí písomného podania, označeného ako

okamžité skončenie pracovného pomeru ku dňu 25.3.2019, má za to, že toto podanie je zmätočné
a neurčité, resp. nevyplýva z neho skutočný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. V podaní
je totiž vymenovaný každý jeden dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle českého
Zákonníka práce, žalovaný však ani počas súdneho konania riadne nešpecifikoval dôvod, na základe
ktoréhopracovnýpomerukončil.PoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvNitresp.zn.12CoPr/5/2023zo

dňa 12.12.2023, v ktorom sa súd zaoberal dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd
prvej inštancie založil neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru žalovaným na tej právnej
skutočnosti, že toto zrušenie nebolo dostatočne určité, jasné a zrozumiteľné a s takýmto právnym
záverom sa odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu stotožnil. Vzhľadom na tieto
skutočnosti žiadal, aby súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4.Žalovaný sa k vyjadreniu nevyjadril.
5.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP), ako aj skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3
CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny, a preto

ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6.Zobsahuspisuvyplýva,žesúdprvýkrátrozhodolrozsudkomzodňa30.6.2022č.k.11Cpr/21/2019-201
tak, že určil, že oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru ku dňu 25.3.2019, dané
žalovaným, je neplatné. Určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá a žalobcovi
priznal náhradu trov konania v plnej výške. Na základe podaného odvolania, odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 26.10.2023 č.k. 7CoPr/5/2022 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Po vrátení veci súdu prvej inštancie, ten vo veci opätovne rozhodol napadnutým
rozsudkom, proti ktorému podal žalovaný odvolanie, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania.
7.Po preskúmaní obsahu spisu a posúdení všetkých namietaných skutočností, týkajúcich sa neplatnosti
okamžitého zrušenia pracovného pomeru, daného žalovaným žalobcovi, sa odvolací súd stotožnil so

záverom súdu prvej inštancie o tom, že predmetné okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 56
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné, pre jeho neurčitosť, nejasnosť a nezrozumiteľnosť.
8.Súd prvej inštancie správne vo svojom rozhodnutí konštatoval, že dôvod okamžitého zrušenia
pracovného pomeru musí byť v písomnom prejave uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné
dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovného pomeru k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby

nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, teda, ktorý zákonný dôvod okamžitého zrušenia
pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zistené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne
meniť. Súd prvej inštancie založil neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru žalovaným
na tej právnej skutočnosti, že žalovaným doručené okamžité zrušenie pracovného pomeru nebolodostatočne určité, jasné a zrozumiteľné. S takýmto právnym záverom sa odvolací súd plne stotožňuje.
Zo znenia zákonných ustanovení, týkajúcich sa okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že
dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru musí spočívať v uvedení skutočných dôvodov, ktoré

viedli žalovaného k rozviazaniu pracovného pomeru tak, aby nevznikli pochybnosti o dôvode, ktorý
ho k ukončeniu pracovného pomeru viedol a súčasne, aby uplatnený dôvod nebolo možné dodatočne
meniť. Dôvodom na okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa ust. § 56 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce je, ako vyplýva z jeho znenia skutočnosť, že zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu,
alebo plat, alebo náhradu mzdy, alebo platu, alebo akúkoľvek ich časť do 15 dní po uplynutí termínu

splatnosti. Naplnenie uvedeného dôvodu pre okamžité zrušenie pracovného pomeru teda spočíva
v práve (a iba v tom, že nastala splatnosť mzdy (platu) alebo náhrady mzdy (platu), alebo akejkoľvek
ich časti a súčasne, že zamestnávateľ neuspokojil nárok na mzdu (platu), alebo akúkoľvek ich časť ani
v dodatočnej lehote 15 dní po tom, čo mzda (plat) alebo náhrada mzdy sa stala platnou. Pri uvedenom
zákonnom dôvode okamžitého zrušenia pracovného pomeru, však v samotnom okamžitom zrušení
pracovného pomeru nestačí odkaz na uvedené zákonné ustanovenie, ani zdôvodnenie okamžitého

zrušenia zákonným znením ustanovenia, ale je potrebné, aby zamestnanec v danom prípade žalovaný,
uviedol konkrétne skutočnosti, resp. dôvody pre uplatnenie okamžitého zrušenia pracovného pomeru,
súvisiace s nevyplatením mzdy, platu, a ich náhrad alebo ich...... Žalovaný zaslal žalobcovi okamžité
zrušenie pracovného pomeru z dôvodu, že mu nebola vyplatená mzda v súlade s platnou právnou
úpravou, a to za skutočne odrobené hodiny tak, ako vymedzuje ust. § 109 Zákonníka práce, prácu vo

sviatok tak, ako vymedzuje ust. § 115 Zákonníka práce, prácu presčas tak, ako vymedzuje ust. § 114
Zákonníka práce, prácu v noci tak, ako vymedzuje ust. § 116 Zákonníka práce, prácu v sobotu a nedeľu
tak, ako vymedzuje ust. § 118 Zákonníka práce a časovú mzdu sa prácu v Nemecku, Francúzsku,
Anglicku atď.. Inými skutočnosťami žalovaný okamžité zrušenie pracovného pomeru nezdôvodnil.
9.Vzhľadom na obsah okamžitého zrušenia pracovného pomeru odvolací súd považuje názor súdu

prvej inštancie o neurčitosti a nejasnosti tohto právneho úkonu za správny. Z obsahu okamžitého
zrušenia pracovného pomeru je zrejmá vôľa žalovaného okamžite skončiť pracovný pomer z dôvodu
nevyplatenia mzdy za mesiac január 2019. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie
vyplynulo, že mzda za mesiac január 2019 bola žalovanému vyplatená zamestnávateľom vo výške,
ktorú žalovaný nepovažoval za správnu. Skutočný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru

preto nebolo nevyplatenie mzdy za mesiac január 2019 ale nevyplatenie časti mzdy tak ako žalovaný
špecifikoval v podaní Inšpektorátu práce České Budějovice. Pokiaľ žalovaný dôvodil okamžité zrušenie
pracovného pomeru nevyplatením celej výšky mzdy za obdobie mesiaca január 2019 bez špecifikovania
konkrétneho obdobia, za ktorého mu mzda nebola vyplatená a bez špecifikovania časti mzdy, ktorá mu
nebola vyplatená, nie je možné prijať iný záver, ako záver o neurčitosti, nejasnosti a nezrozumiteľnosti

uvedenia zákonného dôvodu pre okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 56 písm. b) Zákonníka
práce. Tento nedostatok nie je možné odstrániť ani výkladom prejavu vôle žalovaného, pretože
vykonané dokazovanie preukázalo a súčasne medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému bola
za mesiac január vyplatená mzda, avšak nie v takej výške, ako si on predstavoval. Okamžité
zrušenie pracovného pomeru nebolo možné vyhodnotiť inak ako neurčité, nejasné a nezrozumiteľné,

z ktorého nevyplýva skutočný relevantný dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Žalovaný
totiž vymenoval každý jeden dôvod pre okamžité zrušenie pracovného pomeru v zmysle českého
Zákonníka práce tak ako bolo vyššie uvedené. Z uvedených dôvodov preto nepovažoval odvolací
súd námietky žalovaného za relevantné. Z dôvodu prijatia záveru o neplatnosti okamžitého zrušenia
pracovného pomeru v dôsledku jeho neurčitosti, nebolo potrebné sa ďalej ani zaoberať svedeckými

výpoveďamimanželovA.,pretožetietosvedeckévýpovedenesúviselisposudzovanímurčitosti,ráznosti
a zrozumiteľnosti podania žalovaného a pre prijatie záveru súdu o neurčitosti okamžitého zrušenia
pracovného pomeru nemali žiadne opodstatnenie. Z dôvodu, že odvolací súd vyhodnotil záver súdu
prvej inštancie o neurčitosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru za správny, bližšie preskúmavanie
uvedených odvolacích námietok by bolo v spore nadbytočným a nehospodárnym, pretože samotná

neurčitosť úkonu žalovaného zakladá bez ďalšieho dôvod určenia neplatnosti okamžitého zrušenia
pracovného pomeru. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky, nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania.

10.Odvolací súd preto konštatuje, že odvolanie žalovaného nebolo opodstatnené, rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, a preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Z dôvodu,
že súd prvej inštancie vo výroku I. zmätočne označil právny úkon okamžitého zrušenia pracovnéhopomeru, odvolací súd uvedenú zmätočnosť odstránil a napadnutý rozsudok potvrdil s tým, že určil, že
okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 24.3.2019, dané žalovaným je neplatné.
11.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení

s ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu, o výške ktorých podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku odvolacieho súdu, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).