Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 0Er/680/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122204488
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7122204488.3

Uznesenie

Mestský súd Košice v exekučnej veci oprávneného: A. A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/
XX, XXX XX E. – F. G., proti povinnému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX H., v
konaní o vymoženie uloženej povinnosti zaostalé výživné 278,83 eur (8.400,- Sk) k mesiacu február
2001 a naďalej bežné výživné 39,83 eur (1.200,- Sk) do budúcna

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Lenke Borovskej, so sídlom Kováčska 32, Košice trovy exekúcie
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený prostredníctvom zákonného zástupcu podal dňa 21.02.2001 návrh na vykonanie exekúcie
pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Borovskému, ktorý bol Okresným súdom Košice I dňa

13.11.2001 poverený vykonaním exekúcie proti povinnému o vymoženie uloženej povinnosti zaostalé
výživné 278,83 eur (8.400,- Sk) k mesiacu február 2001 a naďalej bežné výživné 39,83 eur (1.200,- Sk)
do budúcna na základe exekučného titulu - vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn.
P 233/92-91 zo dňa 18.10.2000.

2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 20.05.2022 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Okresný súd
Košice I uznesením sp. zn. 0Er/680/2001-27 zo dňa 23.11.2022, právoplatným dňa 20.12.2022, podnet
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietol.

3. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 18.09.2023 oznámil, že doposiaľ nedošlo k vymoženiu
pohľadávky, nakoľko povinný vlastní len nehnuteľný majetok – ornú pôdu. Predmetné pozemky sú

v obvode projektu pozemkových úprav podľa rozhodnutia č. OU-KS-PLO-2020/00388, preto nie je
možné v súčasnej dobe pristúpiť k predaju. Iný spôsob ukončenia exekúcie nie je možný. Zadržanie
vodičského preukazu neprinesie efekt, keďže povinný nevlastní motorové vozidlo a od roku 2001
nepracuje.

4. Lustráciou v evidenčných pomôckach súd zistil, že povinný nie je registrovaný v Sociálnej poisťovni,

nie je vlastníkom motorového vozidla, nemá vedený účet v banke. Podľa katastra nehnuteľností je
spoluvlastníkomnehnuteľnostídruhpozemku:ornápôdaovýmere7.168m2,7.027m2,4.720m2,4.856
m2, všetky v spoluvlastníckom podiele 1. Súd vykonanými lustráciami majetku povinného v Sociálnej
poisťovni, evidencii vozidiel, katastri nehnuteľností, účtu v bankách nezistil žiaden majetok povinného,
ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.

5.Podľa§1ods.1zák.č.233/2019Z.z.oukončeníniektorýchexekučnýchkonaníaozmeneadoplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postupukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do
31. marca 2017.

6. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,

b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

8. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide
o vymoženie pohľadávky na výživnom.

9.Vzhľadomnauvedené,súdkonštatuje,ženakoľkovkonaníideovymoženiepohľadávkynavýživnom,

k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nedošlo.

10. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i

až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

11. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002,
sa dokončia podľa doterajších predpisov.

12. V zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu
súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil súd za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať.

13. V zmysle ust. § 58 ods. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Súd preskúmal podanie súdneho exekútora, oboznámil sa s výsledkami šetrení vykonaných
súdnym exekútorom (zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne, Dopravného

inšpektorátu, katastra nehnuteľností), ako aj výsledkami lustrácií vykonaných súdom (ďalšie zisťovanie
majetku povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne, Dopravného inšpektorátu PZ, bánk, katastra
nehnuteľností) a stavu vymáhania pohľadávky.

15. Z výsledkov vykonaných šetrení majetku povinného mal súd za preukázané, že povinný nepoberá

žiaden príjem, nie je vedený v Sociálnej poisťovni, od roku 2001 nepracuje. Povinný ďalej nie je
vlastníkom motorového vozidla, podľa katastra nehnuteľností je vlastníkom nehnuteľností – pozemkov,
druh: orná pôda, v spoluvlastníckom podiele 1/4, ktoré podľa správy súdneho exekútora nie je možné
z dôvodu vykonávania pozemkových úprav speňažiť, nemá vedený účet v banke.

16. Exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2001 a je vedené bez vymoženia pohľadávky od povinného
po dobu 23 rokov.

17. Vzhľadom na uvedené má preto súd za to, že pohľadávka oprávneného je dlhodobo (viac ako
23 rokov trvania exekučného konania) nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný

dlhodobo nevlastní žiaden majetok, nemá žiaden príjem podliehajúci exekúcii a zároveň nie je
pravdepodobné, že dôjde k zmene týchto majetkových pomerov povinného a ďalším výkonom exekúcie
by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie.18. Nemajetnosť povinného, ako dôvod na zastavenie exekúcie bol do § 57 ods. 1 Exekučného poriadku
doplnený novelou účinnou od 01.02.2002. Podľa prechodných ustanovení sa však konania, ktoré sa
začali do 01.02.2002 dokončia podľa doterajších predpisov. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a

zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného
konania. Toto ustanovenie podľa názoru súdu zahŕňa dôvody zastavenia exekúcie, ktoré nie sú výslovne
vymenované v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, teda aj nemajetnosť povinného.

19. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti

podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

20. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, náklady podľa § 196
uhrádza povinný.

21. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval
oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

22. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,

v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších
predpisov.

23. Z obsahu spisu v danom prípade je zrejmé, že oprávnený podal dôvodný návrh na vykonanie
exekúcie. Exekučné konanie začalo 21.02.2001. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený nemohol ani pri

náležitej opatrnosti predvídať, že povinný bude v priebehu exekúcie dlhodobo nemajetný. Z obsahu
spisu nevyplývajú také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné uzavrieť, že oprávnený zavinil
zastavenie exekúcie. Oprávnený nemohol ovplyvniť ani postup súdneho exekútora v exekučnom
konaní, ani dĺžku trvania tohto postupu, teda prípadné vykonanie exekučného titulu do straty majetnosti
povinného.

24. Súd zároveň uvádza, že nie je v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti, aby v konaní, ktorého
predmetom je vymoženie výživného na dieťa, oprávnený, ktorý podal dôvodný návrh na vykonanie
exekúcie,bolzaťaženýpovinnosťouznášaťahradiťtrovyexekúcie,akpozačatíkonaniavyvstanedôvod
na zastavenie exekúcie a aj súd má za to, že za daného stavu nie je dôvod, aby sa exekúcia ďalej viedla.

25. Samotná skutočnosť, že povinný je dlhodobo nemajetný (a nemožno mu preto uložiť povinnosť
nahradiť trovy exekúcie), nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie
oprávnenému, lebo Exekučný poriadok v cit. ust. § 203 presne stanovuje podmienky, za ktorých možno
uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť

nemajetnosti povinného a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení
exekúcie. Nie je teda možné rozširovať použitie ust. § 203 Exekučného poriadku, ktoré je výnimkou zo
základnej zásady obsiahnutej v ust. § 197 Exekučného poriadku, aj na iné zákonom neupravené prípady
zastavenia exekúcie.

26. Pre úplnosť súd uvádza, že povinnosť hradiť trovy exekúcie nevznikla ani súdu (štátu), nakoľko
predmetné ustanovenia § 203 ods. 1 alebo ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017,
Exekučný poriadok účinný do 31.01.2002 nepoznal a konania, ktoré sa začali do 01.02.2002 sa podľa
prechodných ustanovení dokončia podľa doterajších predpisov.

27. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku I. je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na Mestský súd Košice.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Proti výroku II. nie je prípustné odvolanie.