Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Ek/1369/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123321837
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Baboľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123321837.2
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., D. E. F., časť G. XX, XXX XX, E. H., o vymoženie 2762,07 Eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Alexander Šemperger, so sídlom exekútorského
úradu Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 546 930, pod sp. zn. 245EX 421/23, o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavuje.
II. Oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
III. Povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
IV. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,- Eur do 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 18.05.2023, sa začalo
proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 2762,07 Eur s príslušenstvom
priznanejnazákladeexekučnýchtitulov–rozsudokOkresnéhosúduKošice–okoliesp.zn.13C/97/2014
zo dňa 14.02.2017, právoplatný dňa 28.07.2017 a vykonateľný dňa 01.08.2017 (okrem výroku II. a IV.)
a 12.12.2018 (výrok II., IV.), uznesenie Okresného súdu Košice -okolie sp. zn. 13C/97/2014 zo dňa
03.05.2019, právoplatné dňa 04.06.2019 a vykonateľné dňa 08.06.2019 a uznesenie Okresného súdu
Košice – okolie sp. zn. 13C/97/2014 zo dňa 18.12.2018, právoplatné dňa 07.02.2019 a vykonateľné dňa
12.02.2019.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd poverením sp. zn. 14Ek/1369/2023 dňa 05.06.2023 súdneho
exekútora Mgr. Alexander Šemperger, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO:
35 546 930, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 245EX 421/23 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením
poverenia súdnemu exekútorovi dňa 05.06.2023 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech
povinného. Súdny exekútor vydal dňa 07.06.2023 Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 245EX
421/23, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk na adresu v cudzine dňa 27.12.2023. Súdnemu
exekútorovi bol doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 25.09.2023.
3. Súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami (Uznesenie
Krajského soudu v Českých Budějovicích sp. zn. KSCB 44 INS XXXXX/XXXX-X-86 zo dňa 05.06.2023
ako aj s vyjadrením oprávneného.4. V návrh na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie podáva v zmysle §
61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Dôvodom je skutočnosť, že povinný bol v zmysle Uznesenia
Krajského soudu v Českých Budějovicích sp. zn. KSCB 44 INS XXXXX/XXXX-X-86 zo dňa 05.06.2023
oslobodený od povinnosti hradiť svoje záväzky. Vo vzťahu k majetku povinného došlo k začatiu
insolvenčnéhokonaniavČeskejrepublike,tedavinomčlenskomštáteEurópskejúnie.Naúčinkyzačatia
takéhoto konania treba v Slovenskej republike pozerať s ohľadom na pravidlá stanovené nariadením
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848 zo dňa 20.05.2015 o konkurznom konaní (ďalej
len ,,Nariadenie EÚ a Rady EÚ č. 2015/848“) pre konkurzné konanie prekračujúce hranice členských
štátov Európskej únie. Povinný ďalej uviedol, že vyššie uvednený právny predpis má aplikačnú prednosť
pred vnútroštátnou právnou úpravou. Zároveň povinný poukázal na čl. 18 a 20 ods. 1 Nariadenie EÚ
a Rady EÚ č. 2015/848, z ktorého vyplýva, že povinný je oddlžený v dôsledku rozhodnutia českého
súdu, ktoré má priame účinky na území Slovenskej republiky bez toho, aby boli potrebné akékoľvek
ďalšie skutočnosti na ich uznanie. Ďalej poukazuje, že insolvenčné konanie bolo začaté dňa 13.12.2017,
pričom exekúcia je nariadená pre pohľadávky vzniknuté pred začiatkom insolvenčného konania t. j. pred
28.06.2013 (uplatnené na Okresnom súde Košice boli v roku 2014). Vzhľadom na vyššie uvedené má
povinný za to, že je oslobodený od platenia záväzkov i príslušenstva a teda navrhuje exekúciu zastaviť.
5. Oprávnený sa na základe výzvy súdneho exekútora k návrhu povinného na zastavenie exekúcie
vyjadril tak, že poukázal na čl. 54 ods. 1 a 54 ods. 2 Nariadenia EÚ a Rady EÚ č. 2015/848. V súvislosti
s vyjadrením povinného oprávnený poukazuje na vyššie uvedené ustanovenia a uvádza, že oprávnený
do dnešného dňa nebol insolvenčným správcom vyzvaný na prihlásenie pohľadávky do insolvenčného
konania a už vôbec mu neboli poskytnuté informácie v zmysle článku 54 ods. 2 Nariadenia. Zároveň
má oprávnený za to, že bol známym veriteľom povinného, nakoľko svoj nárok si uplatnil aj v súdnom
konaní. Nesplnenie si uvedených zákonných povinností však nemôže byť na ťarchu oprávneného, preto
oprávnený zastáva názor, že bol známym veriteľom povinného a teda mal byť správcom informovaný
osobitnou výzvou na prihlásenie pohľadávky, k čomu nedošlo. Nakoľko oprávnenému nebolo umožnené
uplatniť si svoju pohľadávku v insolvenčnom konaní a tým dosiahnuť jej pomerné uspokojenie, a
to nekonaním insolvenčného správcu, prípadne samotného povinného, ktorý rovnako mohol o tejto
skutočnosti včas oprávneného upovedomiť, oprávnený nevidí dôvod a ani nepovažuje za spravodlivé,
aby sa nemohol naďalej domáhať uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému. Oprávnený zastáva
názor, že voči nemu nemohli nastať účinky insolvenčného konania, keďžesprávca si nesplnil svoje
povinnosti v zmysle vyššie uvedených ustanovení.
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že exekučné konanie je
vedené na základe exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný a nedošlo k jeho zrušeniu.
Návrh na zastavenie exekúcie neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie
exekúcie v zmysle ust. § 61k a nasl. Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu navrhujem návrh na
zastavenie exekúcie zamietnuť.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod
podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné,
ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä
povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby,
bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť
je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6
mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sak návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ,,ZKR“),
ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu
byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol
vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
12.Podľa§172ZKR,nakonkurznékonaniescudzímprvkomsavovzťahukčlenskýmštátomEurópskej
únie alebo zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“)
použijú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa Článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015
o insolvenčnom konaní (ďalej len „Nariadenie o insolvenčnom konaní“), právomoc začať insolvenčné
konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka
(ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník
pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.
14. Podľa Článku 3 ods. 1 odstavec 4 Nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade akejkoľvek inej
fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa
nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo
do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.
15. Podľa Článku 7 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní, ak v tomto nariadení nie je ustanovené
inak, insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto
konanie začalo (ďalej len „štát, v ktorom sa začalo konanie“).
16. Podľa Článku 19 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní, každé súdne rozhodnutie o začatí
insolvenčného konania vynesené súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3, sa uznáva
vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne účinky v štáte, v ktorom sa začalo
konanie.
17. Podľa Článku 20 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní, súdne rozhodnutie o začatí
insolvenčného konania uvedeného v článku 3 ods. 1 má bez akýchkoľvek ďalších formálnych
požiadaviek rovnaké účinky v akomkoľvek inom členskom štáte ako podľa práva štátu, v ktorom sa
začalo konanie, ak toto nariadenie neustanovuje inak a pokiaľ sa v tomto inom členskom štáte nezačne
žiadne konanie uvedené v článku 3 ods. 2.
18. Podľa Článku 32 ods. 1 Nariadenia o insolvenčnom konaní, súdne rozhodnutia vynesené súdom,
ktorého rozhodnutie o začatí konania sa uznáva v súlade s článkom 19 a ktoré sa týkajú priebehu a
ukončenia insolvenčného konania a súdom schválených vyrovnaní, sa budú taktiež uznáva bez ďalších
formalít. Takéto rozhodnutia sa vykonajú v súlade s článkami 39 až 44 a 47 až 57 nariadenia (EÚ) č.
1215/2012.
19. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali
až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má
smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na
zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by
existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich
relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie
účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie),v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo
právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu
núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou
splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené
uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor
na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.
20. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného
nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí
súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný
môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku
exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,
ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
21. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako aj celého spisového materiálu
konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný
účinok. Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje skutočnosťou, že uznesením Krajského
soudu v Českých Budějovicích sp. zn. KSCB 44 INS XXXXX/XXXX-X-86 zo dňa 05.06.2023 bol
oslobodený od platenia všetkých záväzkov zahrnutých v oddlžení.
22. Súd po preskúmaní uznesenia Krajského soudu v Českých Budějovicích sp. zn. KSCB 44 INS
XXXXX/XXXX-X-86 zo dňa 05.06.2023 ako aj z insolvenčného registra má preukázané, že povinný bol
dňa 05.06.2023 oslobodený od platenia doposiaľ neuspokojených pohľadávok a zároveň insolvenčné
konanie bolo právoplatne skončené dňa 28.07.2023. +
23. V nadväznosti na vyššie uvedené súd uvádza, že účinky rozhodnutia o úpadku sú spojené so
zverejnením rozhodnutia v insolvenčnom registri. To znamená, že nastávajú minútou, hodinou a dňom
zverejnenia v insolvenčnom registri. Ak je insolvenčné konanie zahájené, tak veritelia svoje pohľadávky
môžu od dlžníka uplatňovať iba podaním prihlášky. Po zahájení insolvenčného konania sa plnia záväzky
dlžníkovi naďalej s tým, že takéto dlžníkom prijaté plnenie má za následok plnenie dlhu.
24. Záverom súd uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
25. Z Nariadenia o insolvenčnom konaní vyplýva, že účinky insolvenčného konania sa budú v každom
členskom štáte posudzovať podľa platnej právnej úpravy toho členského štátu, v ktorom sa insolvečné
konanie začalo. V zmysle Nariadenia o insolvenčnom konaní sa každé súdne rozhodnutie o začatí
insolvenčného konania vynesené súdom členského štátu, ktorý má právomoc podľa článku 3 Nariadenia
o insolvenčnom konaní uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne
účinky v štáte, v ktorom sa začalo konanie a takéto rozhodnutie má bez akýchkoľvek ďalších formálnych
požiadaviek rovnaké účinky v ktoromkoľvek inom členskom štáte ako podľa práva štátu, v ktorom
sa začalo konanie. Bez ďalších formalít sa uznávajú aj súdne rozhodnutia vynesené súdom, ktorého
rozhodnutie o začatí konania sa uznáva v súlade s článkom 19 Nariadenia o insolvenčnom konaní, ktoré
sa týkajú priebehu a ukončenia insolvenčného konania a súdom schválených vyrovnaní. Na základe
vyššie uvedeného súd konštatuje, že uznesenie Krajského soudu v Českých Budějovicích sp. zn. KSCB
44 INS XXXXX/XXXX-X-86 zo dňa 05.06.2023, ktorým bol povinný oddlžený sa bez ďalšieho uznávana území Slovenskej republiky a má rovnaké účinky ako podľa práva Českej republiky, pričom účinky
tohto rozhodnutia majú rovnaký dopad aj na pohľadávky veriteľov na území Slovenskej republiky, ktoré
neboli pred vydaním rozhodnutia vymožené.
26. Exekučné konanie bolo vedené na podklade exekučných titulov, ktorými sú rozsudok Okresného
súdu Košice – okolie sp. zn. 13C/97/2014 zo dňa 14.02.2017, právoplatný dňa 28.07.2017 a vykonateľný
dňa 01.08.2017 (okrem výroku II. a IV.) a 12.12.2018 (výrok II., IV.), uznesenie Okresného súdu
Košice -okolie sp. zn. 13C/97/2014 zo dňa 03.05.2019, právoplatné dňa 04.06.2019 a vykonateľné
dňa 08.06.2019 a uznesenie Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 13C/97/2014 zo dňa 18.12.2018,
právoplatné dňa 07.02.2019 a vykonateľné dňa 12.02.2019. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka
vznikla pred rozhodnutím o oddlžení povinného t.j pred 05.06.2023, a teda nie je možné ju vymáhať
v exekučnom konaní.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu vedenú povereným súdnym exekútorom voči povinnému
podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil.
28.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.
29. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie
práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
31. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
32. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.
33. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy
exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
34. Podľa 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie
alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo
z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa
§ 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa,
platí trovy exekúcie zastavenej podľa §61n ods. 1 písm. d) súd.
35. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon
exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s
vedením konania.
36. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi
pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
37. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške
60 eur.38. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto
lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa
odseku 1 v rozsahu 50 %.
39. Podľa § 30b Vyhlášky č. 68/2017, v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra
2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada
výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.
40. Súd na záver uvádza, že oprávnený ako ani povinný si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti
s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie
citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že
nakoľkoexekučnékonaniejezásadnekonanímnávrhovýmaakotakéjeovládanédispozičnouzásadou,
je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je
oprávnený a zároveň povinný ex offo rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany
v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený ako ani povinný nenavrhli v rámci konania o
návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku) o ďalších trovách exekúcie, súd vzniknuté trovy konania oprávnenému ako ani povinnému v
súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
41. V súvislosti s rozhodovaním exekučného súdu o trovách súdneho exekútora súd uvádza, že za
výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných
výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami.
Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká
začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká
postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. Súdnemu exekútorovi v súvislosti s
exekučnou činnosťou patrí podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 náhrada paušálnych výdavkov vo
výške 60,- Eur. Ak sa však vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie, ktorý ma podľa zákona odkladný účinok (lehota 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie povinnému), alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie,
patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 30,00 eur. V exekučnom konaní sa v súvislosti
s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný.
Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak
sa exekučné konanie končí inak, ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno
hovoriť o tých prípadoch, ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného
poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je
možné pričítať práve oprávnenému a o prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní
upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku.
42.Súdrozhodovalotrováchsúdnehoexekútorapodľa§199cods.1Exekučnéhoporiadku.Exekútorovi
v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami patrí náhrada vo výške 36,- EUR, ktoré pozostávajú z
paušálnej náhrady výdavkov vo výške 30,- EUR a 20% DPH vo výške 6,- EUR. K zastaveniu exekúcie
došlo z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému, nakoľko tento v zmysle ZKR nemal podať návrh na
vykonanie exekúcie, súd preto zaviazal oprávneného k náhrade vzniknutých trov súdnemu exekútorovi,
tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.