Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 39P/98/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322202237
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Žabková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1322202237.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Žabkovou, v konaní vo veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: H. J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1,
Senec, maloleté dieťa rodičov - matky: Q. O., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/X, D.Á.
S. a otca: O. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. Q. XX, F., o návrhu matky na určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd zamieta návrh matky na určenie výživného na maloletú H. J. O., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od
01.11.2019 do 29.06.2021.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Matka sa návrhom, doručeným súdu dňa 11.05.2022, domáhala určenia výživného na maloletú za
obdobie od 01.11.2019 do 29.06.2021.

2/ Matka návrh na určenie výživného za obdobie od 01.11.2019 do 29.06.2021 odôvodnila tým, že bývalý
manžel odišiel od nich v 11/2019 a neplatil výživné na maloletú. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 29.06.2021 sp. zn. 37P/258/2020 bolo otcovi maloletej určené platiť výživné 200 eur mesačne.
Matka uviedla, že v súdnom konaní sa ústne dohodli s otcom maloletej, že zameškané výživné bude
otec priebežne splácať, čo otec sľúbil. Od času, kedy bývalý manžel/otec maloletej od matky a maloletej
odišiel až do času, kedy začal platiť výživné určené súdom, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za

19 mesiacov, spolu 3.800 eur. Túto sumu otec neuhradil, preto sa matka obrátila na súd s návrhom na
určenie výživného za obdobie pred rozvodom manželstva od 01.11.2019 do 29.06.2021.

3/ Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

4/ Mestský súd Bratislava II uznesením zo dňa 08.11.2023 č.k. 39P/98/2023-66 ustanovil Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1,

Senec, za opatrovníka pre maloleté dieťa, na zastupovanie maloletého dieťaťa ako účastníka konania
na čas do právoplatného skončenia konania vo veci.

5/ Súd sa oboznámil s návrhom matky; rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.06.2021 č.k.
37P/258/2020-121; dokladmi o úhrade nákladov maloletej matkou; vypočul otca; zistil názor opatrovníka
a zistil tento skutočný stav:

6/ Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.06.2021 č.k. 37P/258/2020-121 mal súd
preukázané, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, podľa
ktorej je maloletá na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že
obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok; otec je oprávnený stretávať sas maloletou v určenom rozsahu a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej 200 eur mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2021.

7/ Súd sa oboznámil s dokladmi, predloženými matkou. Súd neprihliadal na listiny predložené matkou v
konaní - lekárske správy z roku 2022 a 2023, doklady o úhrade nákladov z roku 2022 a 2023 a potvrdenie
J. Š. T. D. S. z 03/2023, keď predložené listiny sa netýkajú predmetu konania, nákladov maloletej za
obdobie od 01.11.2019 do 29.06.2021.

8/ Na pojednávaní, konanom na súde dňa 25.01.2024, súd pojednával v neprítomnosti matky podľa §
180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„C.s.p.“), keď matka súdu telefonicky a aj emailom zo dňa 24.01.2024 oznámila, že má vedomosť o
termíne pojednávania, pojednávanie sa nezúčastní z dôvodu plánovanej operácie a zotrvala na návrhu
a súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti.

Otec ma pojednávaní uviedol, že je rozvedený, okrem maloletej nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Poukázal na skutočnosť, že bývalá manželka ho vyhodila z rodinného domu, ktorý si spolu zakúpili, kúpu
prefinancovali hypotekárnym úverom. Otec má vedomosť, že časť rodinného domu bola prenajímaná.
Otec s návrhom matky na určenie spätného výživného nesúhlasil, žiadal návrh na určenie spätného
výživného v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že výživné určené právoplatným súdnym rozsudkom

uhrádza pravidelne mesačne, pričom v 12/2023 spolu s výživným otec zaslal matke aj 200 eur na
vianočný darček pre maloletú.
Opatrovníknavrholnávrhmatkyzamietnuťvcelomrozsahu,nakoľkomatkanepreukázaladôvodyhodné
osobitného zreteľa na priznanie výživného za obdobie pred podaním návrhu.

9/ Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „C.m.p.“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy
žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10/ Podľa § 111 písm. c) C.m.p., v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje
o výžive maloletého.

11/ Podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú
najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva
a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

12/ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13/ Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako

aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

14/ Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

15/ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16/ V danej veci podala matka návrh vo veci výživného pre maloleté dieťa dňa 11.05.2022. Návrhom
sa matka domáhala určenia výživného pre maloleté dieťa za obdobie pred podaním návrhu, za obdobie
od 01.11.2019 do 29.06.2021. V konaní mal súd preukázané, že rodičia maloletej boli manželmi,
ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.06.2021 č.k.37P/258/2020-121, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej je maloletá na čas po rozvode
manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú
zastupovaťaspravovaťjejmajetok;otecjeoprávnenýstretávaťsasmaloletouvurčenomrozsahuaotec

sa zaviazal prispievať na výživu maloletej 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 27.07.2021. Súd mal preukázané, že matka sa do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva
nedomáhala na súde určenia výživného pre maloleté dieťa. Podľa Zákona o rodine možno právo na
výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V konaní o výživnom pre maloleté dieťa možno

právo na výživné pre maloleté dieťa priznať aj spätne, najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa
začatia konania. Avšak len v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V konaní vo veci
výživného pre maloleté dieťa musia byť preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré bránili
skoršiemu podaniu návrhu na určenie výživného pre maloleté dieťa, napr. zlý zdravotný stav, vážna
choroba, úraz, hospitalizácia v zdravotníckom zariadení. Matka súdu v konaní nepreukázala dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré jej mali brániť podaniu návrhu na určenie výživného pre maloleté dieťa.

Tvrdenie, že na pojednávaní vo veci rozvodu manželstva sa rodičia ústne dohodli, že otec uhradí
výživné pre maloletú aj za predchádzajúce obdobie, ktoré následne neuhradil, nie je dôvodom hodným
osobitného zreteľa, ktorý by dovoľoval priznať výživné spätne pred podaním návrhu. Keď súd nemal
preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného pre maloleté dieťa pred podaním
návrhu, súd musel v celom rozsahu návrh matky zamietnuť ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Bez právnych účinkov podá odvolanie ten účastník konania, ktorí sa vzdali odvolania po vyhlásení
rozhodnutia.