Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624201000
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1624201000.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého A. B. C.

D. E. F. G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60/A, dieťa rodičov:
G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. K. L. XXX/XX, št. prísl. SR a otca M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. L. XXX, št. prísl. SR, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje výživné otca pre maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 100 Eur mesačne na sumu
250 Eur mesačne, počnúc 01.04.2024, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.04.2024 do 19.09.2024 vo výške 900 Eur je otec povinný uhradiť
k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 8P/541/2009-34 zo dňa 15.12.2011 v časti
výroku o výživnom pre maloletého A..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2024 sa matka domáhala zvýšenia výživného
maloletého A. B. C. D. E. F. G. H. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 200-250,-
Eur mesačne. Matka v návrhu uviedla, že otec maloletého platí určené výživné až na naliehanie matky.
Syn začal navštevovať O. O. J. P. I. B. Q. R. B., čím sa zvýšili výdavky na cestovné, stravné, oblečenie
a iné poplatky. Otec maloletého sa o potreby a prospech maloletého nezaujíma a nejaví o neho záujem.

2. Matka na pojednávaní dňa 19.09.2024 uviedla, že na svojom návrhu trvá. Ako dôvod zvýšenia

výživného uviedla zmenu pomerov u maloletého A., ktorý v septembri 2023 nastúpil na strednú školu,
t.č. navštevuje 2 ročník O. O. J. P. I. B. E., stravuje sa v škole, za obedy platí 2,50 Eura denne. Vzhľadom
k tomu, že maloletý A. navštevuje duálne štúdium, minulý rok dostával mesačnú odmenu 80,- Eur, tento
rok však ešte nie je rozhodnuté o výške uvedenej odmeny; škola sa vyjadrila, že je možné, že študenti
budú dostávať iba sumu 20,- Eur a zbytok im škola vyplatí po ukončení školy, splnení podmienok zmluvy
o prijatí na školu, teda povinnosti zamestnať sa u určeného zamestnávateľa a odpracovať minimálne
2 roky;. maloletý A. v tomto školskom roku ešte odmenu nedostal a nevie, či ju aj dostane. Matka

ďalej uviedla, že maloletý A. je zdravý, športuje, venuje sa thajskému boxu, na tréningy chodí dvakrát
do týždňa, poplatok je 6,- eur za 1 návštevu a trikrát chodí do posilňovne, poplatok je 2,- eurá za
hodinu. Iné platené krúžky nenavštevuje. Matka hradí cestovné, kde v rámci integrovanej dopravy platí
poplatok 40,50 Eur mesačne, A. je držiteľom ISIC karty, vstupný poplatok v I. ročníku bol 20,- eura každý rok si platí známku. Iné poplatky okrem stravy a cestovného pravidelne neplatí. Matka je vdova,
žije s maloletým A. a svojím otcom v rodinnom dome, ktorý od júla 2024 je v jej vlastníctve, poplatok
za elektrinu platí 103,- Eur, za kúrenie platí ročne približne 840,- Eur, za vodu 16,76 Eur mesačne,

za miestnu daň platí približne 180,- Eur ročne, v čom sú zarátané aj odpady. Otec sa s maloletým
nestretáva, naposledy ho videl, keď mal maloletý A. 5-6 rokov, vôbec sa o neho nezaujíma. Výživné
platí nepravidelne. Matka je zamestnaná ako vedúca predajne S. M. O. s príjmom 1006 Eur mesačne
za rok 2023 a 911 Eur za rok 2024. Maloletému A. hradí životné poistenie vo výške 33,42 Eur mesačne,
zároveň platí úver vo výške 150,- Eur mesačne.

3. Otec na pojednávaní dňa 19.09.2024 uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí.
Poukázal na skutočnosť, že je nezamestnaný v podstate od roku 2013, nevie si nájsť prácu, nie je
držiteľom vodičského oprávnenia, má stredoškolské vzdelanie s maturitou, je elektromechanik pre stroje
a zariadenia. Je rozvedený, žije sám, rôzne po ubytovniach, trvalý pobyt má u svojej matky, pričom však
sa tu nezdržuje, zdržuje sa v E. už niekoľko rokov. Ďalej uviedol, že nemôže pracovať, lebo má problémy

s alkoholom a aj fajčí. Pracuje iba príležitostne. Príležitostne si zarobí 500-600 Eur mesačne.

4. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 19.09.2024 poukázal na skutočnosť, že matkin návrh na
zvýšenie výživného je dôvodný, u maloletého A. nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie
výživného. Starostlivosť o maloletého dlhodobo vykonáva iba matka dieťaťa, otcov postoj je dlhodobo

nezodpovedný, tento dlhodobo nemá záujem sa zamestnať; preto navrhol návrhu matky vyhovieť.
Výšku výživného ponechal na úvahu súdu.

5. Súd sa oboznámil s návrhom matky, vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámil sa s
listinnými dôkazmi založenými v spise – lustráciami rodičov v Sociálnej poisťovni a registri obyvateľov,

potvrdením o príjme matky, potvrdením zo školy maloletého, údajmi o priemernej mzde z portálu
T., výpočtom čistej mzdy z portálu N., pracovnými ponukami z portálu www.profesia.sk a na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Naposledy vo veci starostlivosti o maloletého A. rozhodoval tunajší súd rozsudkom č. k. 8P/541/2009
– 34 zo dňa 15.12.2011, ktorým bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol

zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,- Eur mesačne počnúc
01.12.2011; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2011. V tom čase mal maloletý A. 3 a pol roka,
bol v osobnej starostlivosti matky, predškolské zariadenie nenavštevoval z dôvodu častej chorobnosti.
Matka bola v tom čase vdova, mala jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu
z jej manželstva – Q. J., nar. XX.XX.XXXX, poberala vdovský dôchodok vo výške 218,40 Eur mesačne,

sirotský dôchodok (pre maloletú Q.) vo výške 142,20 Eur a prídavky na dve deti. Do troch rokov veku
maloletého A. poberala rodičovský príspevok vo výške 164,22 Eur mesačne, požiadala o predĺženie
platenej rodičovskej dovolenky z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu maloletého. Otec bol v konaní
zastúpený opatrovníkom – Obcou Rohožník (§ 29 Občianskeho súdneho poriadku) , vzhľadom k tomu,
žesúdusanepodarilozistiťskutočnýpobytotcadieťaťa,takistosanepodarilozistiťanireálnypríjemotca

– jediný zistený zamestnávateľ otca (otec bol evidovaný ako zamestnaný iba v období od 09.03.2011 do
01.04.2011) nepreberal súdne zásielky. Z rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 11P/42/2008-60 zo dňa
11.05.2009 súd zistil, že otec mal v tom čase dve ďalšie vyživovacie povinnosti k v tom čase maloletým
deťom R. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom daným rozsudkom Okresný súd Nitra
zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k v tom čase maloletej R. zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 60

Eur mesačne za obdobie od 01.02.2008 do 30.06.2008 a následne túto znížil na sumu 50 Eur mesačne
od 01.07.2008 a vyživovaciu povinnosť otca k v tom čase maloletej F. zo sumy 900,- Sk mesačne
na sumu 53 Eur mesačne za obdobie od 01.02.2008 do 30.06.2008 a následne túto znížil na sumu
43 Eur mesačne od 01.07.2008. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že otec je dlhodobo nezamestnaný,
živí sa iba príležitostnými brigádami, nepoberá žiaden dôchodok, bol vyučený v odbore automechanik,

pričom v danom odbore ukončil štúdium vykonaním maturitnej skúšky. V danom čase žil v spoločnej
domácnosti s matkou maloletého A., o maloletého A. sa starali spoločne. Rozsudok Okresného súdu
Nitra nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2009.

6. Aktuálne matka poberá podľa potvrdení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny prídavok na maloleté

dieťa v roku 2024 vo výške 60,- Eur mesačne, je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom za rok
2023 vo výške 1006 Eur netto, v roku 2024 vo výške 911 Eur mesačne netto. Je vdova, žije v rodinnom
dome so svojím otcom (rodinný dom dostala darom od svojho otca), o otca sa vzhľadom k jeho vekua zdravotnému stavu stará, náklady na domácnosť sú cca 120 Eur mesačne (voda, elektrina), 180Eur
ročne miestne poplatky a dane a náklady na kúrenie tuhým palivom vo výške 840 Eur ročne.

7. Maloletý A. je žiakom 2. triedy O. O. J. P. I. B. E., je alergik, lieky užíva sezónne, v súčasnosti má
matka zvýšenévýdavkyvsúvislostisostarostlivosťochrupmaloletého,pretoženemôževyužívaťzubné
benefity poisťovne (tieto boli zrušené). Maloletý sa stravuje v škole, za jeden obed matka platí sumu
2,50 Eur, do školy cestuje denne, mesačné náklady na cestovanie sú 40,50 Eur mesačne pri uplatnení
zľavy na ISIC-kartu. Matka pre maloletého hradí bežné výdavky v škole, učebnice a pracovné oblečenie

poskytuje maloletému škola. V minulom školskom roku (1. ročník) maloletý A. poberal odmenu 80 Eur
mesačne (maloletý navštevuje duálne vzdelávanie) v tomto školskom roku odmenu ešte nedostal, škola
zvažuje vyplatenie odmeny pre študentov za prácu v rámci duálneho vzdelávania iba vo výške 20 Eur
mesačne s tým, že zbytok bude študentom vyplatený po ukončení štúdia a odpracovaní minimálne 2
rokov. Maloletý A. sa v rámci voľného času venuje thajskému boxu, na tréningy chodí 2 krát týždenne
s poplatkom 6 Eur za jeden tréning a chodí do posilňovne s poplatkom 2 Eurá za hodinu.

8. Otec je aj v súčasnosti nezamestnaný, v podstate od roku 2013, je stále v produktívnom veku, je
zdravý. Podľa vlastných vyjadrení, nemôže riadne pracovať, pretože má problémy s alkoholom a nemá
vodičské oprávnenie, nezdržiava sa vo svojom bydlisku, zdržiava sa v Bratislave, na ubytovniach, je
rozvedený. Pracuje iba brigádne, podľa vlastného vyjadrenia zarobí cca. 500 – 600 Eur mesačne. Má

stredoškolské vzdelanie s maturitou, je elektromechanik pre stroje a zariadenia. Je fajčiar, kupuje si
cigarety značky Marlboro. V súčasnosti už nemá vyživovaciu povinnosť k inému dieťaťu. S maloletým
A. sa nestretáva, výživné platí nepravidelne, v súčasne má na výživnom dlh za jeden mesiac. Otec nie
je poberateľom žiadnej dávky v hmotnej núdzi a ani žiadnej inej dávky, dôchodku.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich

rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

17. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

18. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.19. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a

ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, ke nastala podstatná zmena
pomerov.

20. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive
maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o

pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj
majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného
jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R

74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti
a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen

výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R
30/1990), teda všestranný vývoj a rozvoj maloletého dieťaťa.

22. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je
právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

23.Podľačlánku18ods.1,2,3Dohovoruoprávachdieťaťa,ktoréprijaloValnézhromaždeniaSpojených
národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť
maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.

24. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd mal súd za preukázané,
že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého A. je dôvodný. V danom konaní sa jedná o
zmenu výživného pre maloletédieťa, preto súd vprvomradeskúmal,čioprotipredchádzajúcejúprave
výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností odôvodňujúcou

zmenu výšky výživného v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine. Zmena pomerov môže
byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej
vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr.
zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému,
nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov.

Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého
dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od
jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a
jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť
základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za

lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou
mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a
majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež
prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je
venovaťvšetkysvojesilydôslednémuzabezpečeniuvýživysvojichdetíapodieľaťsataknavšestrannom

vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v
plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním,
praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby
tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

25. Súd konštatuje, že k najvýraznejšej zmene pomerov prišlo u maloletého A. – v čase pôvodného
rozhodovania o výživnom bol maloletý A. vo veku 3 a pol roka, v súčasnosti navštevuje 2. ročník strednej
školy, je starší, má už iné záujmy, náklady na školu, svoje záľuby, je teda zrejmé, že objektívne vzrástli
náklady na pokrytie životných potrieb maloletého, keď súd nemá na mysli iba pokrytie základný potriebmaloletého, ale aj náklady na jeho ďalší všestranný rozvoj, keď tieto v súčasnosti znáša v podstate
výlučne iba matka, keďže otec sa podieľa na úhrade týchto nákladov iba minimálnou čiastku – doteraz
súdom určeným výživným vo výške 100 Eur mesačne, ktoré však tiež platí nepravidelne.

26. Zmena pomerov nastala aj u matky, ktorej odpadla vyživovacia povinnosť k staršej dcére Q.
a zároveň prišlo k zvýšeniu príjmu matky, ktorá sa zamestnala a jej príjmom je už mzda zo zamestnania,
matka už nepoberá vdovský dôchodok .

27. U otca je jedinou zmenou pomerov skutočnosť, že otec už nemá vyživovaciu povinnosť k starším
dcéram (deti z manželstva otca), inak sa situácia otca nezmenila – otec je aj naďalej nezamestnaný,
pracuje iba príležitostne, brigádne. Súd je však toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca
platiť zvýšené výživné maloletému A.. Otec nepracuje dlhodobo, už v čase narodenia maloletého A.
pracovalibabrigádne;pokiaľbolajriadnezamestnaný,jednalosaibaokrátkodobézamestnania,pričom
posledná evidencia otca ako platiteľa poistného v Sociálnej poisťovni bola v roku 2013, od tej doby je

otec dobrovoľne nezamestnaný. Preto súd pri stanovení novej výšky výživného vychádzal z tzv. princípu
potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného princípu neprihliada súd len na skutočné
(faktické) príjmy povinného (podľa otca tento príležitostne zarobí 500 – 600 Eur), ktoré dosahuje v čase
vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré by povinný
(potenciálne) mohol dosiahnuť vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého

vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu
povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý
vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn.
3 Cdo 236/2018). Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov
povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje

fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021), pričom pri posudzovaní potencionality
príjmov povinného súd zhodnocuje všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu.
V tomto prípade súd zohľadnil vek otca (53 rokov), ktorý je ešte stále produktívny, zdravotný stav
otca (otec neuvádzal žiadne ochorenia, iba „problém s alkoholom“), vzdelanie (otec má stredoškolské

vzdelanie s maturitou, je elektromechanik pre stroje a zariadenia), situáciu na trhu práce v lokalite, kde
otec žije. Súd mal z vyjadrenia otca preukázané, že otec žije v Bratislave, kde je podľa dostupných
štatistických údajov nízka miera nezamestnanosti – pre Bratislavu a jej spádové okresy (Malacky,
Pezinok) je miera nezamestnanosti v súčasnosti na úrovni 2,7% (miera dlhodobej nezamestnanosti
dokonca iba 0,5%). Podľa údajov Štatistického úradu SR priemerná mesačná nominálna mzda v

hospodárstve SR za rok 2023 je aktuálne za prvý až štvrtý štvrťrok cca 1430,- Eur a za prvý štrvťrok roku
2024 cca 1447,- Eur. (dostupné z T.). Z portálu Úradu prace sociálnych vecí a rodiny, zverejňujúcom
ponuky práce, súd zistil že, pre osoby na úrovni výrobných pracovníkov alebo pomocných pracovníkov
v sklade (bez vodičského oprávnenia, dokonca s nižším vzdelaním, ako má otec), sa pohybuje
priemerná mesačná mzda od 750,- eur do 1600,- Eur. Preto súd ustálil, že je v možnostiach otca -

muža v produktívnom veku, dosahovať príjem na úrovni od 750,- Eur mesačne netto do minimálne
1447 Eur mesačne netto. Vychádzajúc z takto ustáleného potencionálneho príjmu otca a pri využití
metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pri určovaní výživného pre deti by mal otec platiť výživné na
úrovni od cca 170 Eur mesačne do 340 Eur mesačne, pričom matika požadovala zvýšiť výživné na
sumu 200 – 250 Eur. Súd návrhu matky vyhovel a výživné otca pre maloletého zvýšil na sumu 250

Eur, aj napriek nesúhlasu otca so zvýšením výživného ako takým. Súd poukazuje na skutočnosť, že
otec je nezamestnaný dlhodobo, z jeho konania nie je ani zrejmá snaha sa vôbec zamestnať, preto súd
vyhodnotil jeho konanie ako účelové, so snahou vyhnúť sa zvýšeniu výživného. Súd zároveň poukazuje
na skutočnosť, že maloletý A. už je jediným dieťaťom, ku ktorému má otec vyživovaciu povinnosť (dve
staršie deti sú už dospelé), a je možné dedukovať, že otec sa takto bude správať do tej doby, pokiaľ

bude mať vyživovaciu povinnosť čo i len k jednému dieťaťu. Zároveň je ťažko uveriteľné tvrdenie otca,
že žije po ubytovniach, nie je schopný sa zamestnať, že zarobí iba 500 – 600 Eur – pri nákladoch
na život v Bratislave a za skutočnosti, že otec fajčí jedny z najdrahších cigariet na trhu, by už otec
musel byť bezdomovcom resp. trpieť podvýživou a chodiť nahý resp. v obnosenom, zničenom oblečení,
mať zanedbanú hygienu – čo však na otcovi nebolo badať. Pri takto zistenom skutkovom stave a pri

zhodnotení všetkých dôkazov považoval súd určené výživné za primerané, s tým, že je toho názoru,
že je bezpochyby v možnostiach a schopnostiach otca súdom takto určené výživné platiť.28. Súd výživné zvýšil od 01.04.2024, teda od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po podaní návrhu
matkou (matka podala návrh dňa 26.03.2024); aj keď markantná zmena pomerov u maloletého o
nastala jeho nástupom na strednú školu v septembri 2023, matka nežiadala výživné zvýšiť spätne od

tejto doby. Vzhľadom k takto určenému výživnému a dobe určenia výživného otcovi vznikla povinnosť
uhradiť aj zročné výživné vo výške 900,- Eur (za obdobie od 01.04.2024 do 02.07.2024 rozdiel medzi
výživným určeným na základe rozsudku Okresného súdu Malacky 8P/541/2009-34 zo dňa 15.12.2011,
právoplatným dňa 28.12.2011 a doposiaľ určeným výživným krát počet mesiacov : (250 – 100) x 6); takto
stanovenú výšku zročného výživného súd uložil otcovi uhradiť s poukazom na ustanovenie § 232 ods.

2, 3 CSP do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

29. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu
8P/541/2009-34 zo dňa 15.12.2011 v časti výroku o výživnom pre maloletého A..

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena
návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná len spôsobmi uvedenými týmto
zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o

maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom
ustanoveným zákonom č. 161/2015 Z.z. CMP.