Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010363
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2320010363.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina

Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX pre
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona (v znení účinnom do 31.12.2020), o odvolaní
obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.12.2023, č. k. 2T/23/2020-298,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
tr. bytom: D. XXXX/XX, E.
t č.: v ÚVV Nitra

uznáva za vinného, že

v bode 2. obžaloby

dňa 27. októbra 2019 v čase od 20:37 hod. vykonal neoprávnene platobnou kartou C. F. E. a.s., PK B.
č. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorú dostal od F. F. (právoplatne odsúdeného v tejto trestnej veci vo vzťahu
k bodu 1 obžaloby rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/23/2020-173 zo dňa 10.05.2022,
právoplatný dňa 06.08.2022) platbu za nákup tovaru:
- na čerpacej stanici Slovnaft v meste Trnava v čase o 20:37 hod. v sume 15,40 eur,
a následne touto kartou vykonal neúspešné pokusy neoprávnených platieb:
- na čerpacej stanici OMV na nezistenom mieste v čase o 20:45 hod. v sume 19,40 eur,
- na čerpacej stanici OMV na nezistenom mieste v čase o 20:51 hod. v sume 18,57 eur,

- na čerpacej stanici OMV na nezistenom mieste v čase o 20:53 hod. v sume 13,58 eur,
čím týmto svojím konaním poškodenému C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., G. E. H. XXXX/XX, spôsobil
škodu vo výške 15,40 eur,
teda
- neoprávnene si obstaral platobný prostriedok.
- neoprávnene použil platobný prostriedok,
čím spáchal

- prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného
zákona v znení účinnom od 6.8.2024,
- prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Trestného
zákona v znení účinnom od 6.8.2024,

Za to sa
odsudzuje:Podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 s použitím § 37 písm. h), písm.
m), § 38 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024, § 41 ods. 1 Trestného zákona v znení
účinnom od 6.8.2024, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému C.
D., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom: G. E. H. XXXX/XX, E., Slovenská republika, škodu vo výške
15,40 eur (pätnásť eur a štyridsať eurocentov).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného C. D., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale
bytom: G. E. H. XXXX/XX, E., Slovenská republika, so zvyškom ním uplatneného nároku na náhradu
škody vo vzťahu k obžalovanému A. B., na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 20.12.2023, č. k. 2T/23/2020-298 uznal obžalovaného A.
B. za vinného, že

v bode 2. obžaloby
dňa 27. októbra 2019 v čase od 20:37 hod. vykonal neoprávnene platobnou kartou C. F. E. J., PK B. č.
XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorú dostal od F. F. (právoplatne odsúdeného v tejto trestnej veci vo vzťahu
k bodu 1 obžaloby rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/23/2020-173 zo dňa 10.05.2022,
právoplatný dňa 06.08.2022) platbu za nákup tovaru:

- na čerpacej stanici Slovnaft v meste Tmava v čase o 20:37 hod. v sume 15,40 eur,
a následne touto kartou vykonal neúspešné pokusy neoprávnených platieb:
- na čerpacej stanici OMV na nezistenom mieste v čase o 20:45 hod. v sume 19,40 eur,
- na čerpacej stanici OMV na nezistenom mieste v čase o 20:51 hod. v sume 18,57 eur,
- na čerpacej stanici OMV na nezistenom mieste v čase o 20:53 hod. v sume 13,58 eur,

čím týmto svojím konaním poškodenému C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., G. E. H. XXXX/XX, spôsobil
škodu vo výške 15,40 eur,
teda
neoprávnene si obstaral platobnú kartu, ktorú použil,
čím spáchal

úmyselný prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí
alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona (v znení účinnom do 31.12.2020).
Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4
Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému C.
D., nar. XX.XX.XXXX v I., trvalý pobyt G. E. H. XXXX/XX, E., Slovenská republika, škodu vo výške 15,40
eur (pätnásť eur a štyridsať eurocentov).
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného C. D., nar. XX.XX.XXXX v I., trvalý

pobyt G. E. H. XXXX/XX, E., Slovenská republika, so zvyškom ním uplatneného nároku na náhradu
škody vo vzťahu k obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt D. XXXX/XX, E.,
okr. Galanta, Slovenská republika, na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom obhajcu odvolanie obžalovaný, a to priamo na
hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, a to proti všetkým výrokom ako aj proti konaniu, ktoré

napadnutému rozsudku predchádzalo. Prokurátor odvolanie v zákonnej lehote nepodal.
3. Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 25.01.2024
nasledovne (skrátene):
3.1. Z výpovede F. F. zo dňa 20.02.2020 vyplynulo, že obžalovaný vedel o tom, že tie karty našiel, a že
mu nepatria.

3.2. Z výpovede svedka-poškodeného zo dňa 18.02.2020 vyplynulo, že tento k osobe obžalovaného
neuviedol žiadne podstatné okolnosti.
3.3. Z výpovede svedka K. L. zo dňa 18.02.2020 vyplýva, že na motorovom vozidle VW Golf vídaval
jazdiť v Seredi obžalovaného.
3.4. Z výpovede obžalovaného zo dňa 10.05.2022 vyplynulo, že mal použiť karty, ktoré mu dal F., pričom

uviedol, že na fotografiách na č. l. 63-65 sa jedná o jeho osobu.3.5. Napadnutý rozsudok je nejasný, neúplný a nepreskúmateľný. Záver súdu o úmyselnom zavinení
obžalovaného vo forme priameho úmyslu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
3.6. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovaného

postupom podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodí spod obžaloby, pretože skutok nie je
trestným činom, event. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
4. Odvolací súd na rozhodnutie o podanom odvolaní nariadil termín verejného zasadnutia na deň
31.10.2024, ktorého sa zúčastnil obhajca obžalovaného a prokurátor. Obžalovaný udelil súhlas

s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol,
aby odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí
uviedol,žesapridržiavapísomnepodanéhoodvolaniaanavrhuje,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
zrušil a obžalovaného oslobodil spod podanej obžaloby, event. vec vrátil prvostupňovému súdu na nové
konanie a rozhodnutie.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného

poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku a konania, ktoré napadnutému rozsudku
predchádzalo, dospel odvolací súd k nasledovným záverom:
7. Odvolací súd sa pri prieskume obžalovaným napadnutých výrokov zameral na skúmanie toho, či

prvostupňový súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu stíhaného
skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné
dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj v ich vzájomných
súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedenéaspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť nesprávnosť záveru, ku ktorému dospel
a to aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa
prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

8. Voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané
dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia účastníkov a v neposlednom rade tiež
o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Súd je totiž pri
hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený
výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná

požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami
súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. (viď. III. ÚS 332/2009)
9. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z
ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia
pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah
vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň

uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú –
ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam

pre posúdenie, či sa obžalovaný trestného činu skutočne dopustil. Súd je tak povinný abstrahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti
boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné
vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“.

10. Obžalovaný v podanom odvolaní namieta, že skutkové závery, ku ktorým dospel prvostupňový
súd v napadnutom rozsudku a vyjadril ich vo výroku o vine, sú neprávne, pretože nevychádzajú
z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, keďže toto dokazovanie nepreukazuje (bez
dôvodných pochybností), že obžalovaný sa dopustil stíhaného trestného činu. Zároveň namietol
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku prvostupňovým súdom.

11. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku k výroku o vine uviedol, že z výsluchu
obžalovaného F. F. mal za preukázané, že obžalovaný A. B. sa s ním zúčastnil jazdy po čerpacích
staniciach na trase Sereď - Trnava a späť za účelom uskutočnenia nákupov platobnými kartami,
obžalovaný A. B. tiež použil platobné karty, hoci vedel, že tie platobné karty obžalovaný F. F. našiel,
a že mu nepatria. Z výsluchu obžalovaného A. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa skutočne

zúčastnil predmetnej jazdy po čerpacích staniciach s obžalovaným F. F., opoznal sa na fotografiách z
čerpacej stanice Slovnaft v Trnave (kde ním opoznaná osoba, uskutočňuje nákup platobnou kartou) a
tiež potvrdil, že aj on s platobnou kartou manipuloval (pokúšal sa uskutočniť nákup – neúspešné platby).
Z výpovede svedka - poškodeného D. vyplynulo, že stratil peňaženku. Zo zaobstaraných listinných
dôkazov v podobe výpisu z C. F., kde sú zachytené transakcie popísané v skutku 2 výrokovej časti tohto

rozsudku, vrátane časov, súm a miest transakcií, fotografií z kamerových záznamov, čo predstavuje
priamy dôkaz o účasti obžalovaného A. B. na skutku 2, pričom obžalovaný sa opoznal na fotografiách
kamerových záznamov pri uskutočňovaní platby, kedy čas zachytený na fotografiách z kamerového
záznamu na čerpacej stanici Slovnaft v Trnave a čas výpisu úspešnej transakcie na tejto čerpacej stanici
poskytnutého C. F. sú rozdielne v minútach, čo môže byť a zrejme aj je spôsobené nastavením času v

tom či onom systéme - kamerový/bankový; súd vychádzal z časov evidovaných bankou ako oficiálneho
času bankovým systémom zachytených transakcií), a napokon aj skutočnosť, že dňa 28.10.2019 o
09:00h (t. j. druhý deň po žalovanom skutku 2, ktorý sa podľa obžaloby odohral v podvečerných resp.
večerných hodinách dňa 27.10.2019) na výzvu podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku a po príslušnom
poučení podľa § 130 ods. 1 a 2 Trestného poriadku obžalovaný F. F. vydal vyšetrovateľovi väčší počet

vecí, počnúc čiernou koženou peňaženkou, cez osobné doklady na meno poškodeného D. a iné doklady,
až po platobné bankové karty tiež na meno poškodeného D.; vydaná nebola platobná karta C. F., čo
predstavuje nepriamy dôkaz, článok v reťazi (priamych i nepriamych) dôkazov, na konci ktorej je záver
o tom, že obžalovaný A. B. platobnou kartou C. F. (tak ako je uvedená v skutkovej vete tohto rozsudku)
uskutočnil jednu úspešnú a tri neúspešné platby na čerpacích staniciach, keďže ju od obžalovaného F.

F. získal. Vykonané dôkazy tak podľa názoru súdu vytvárajú jednotnú a ucelenú reťaz, kedy je možné,
bez dôvodných či rozumných pochybností dôjsť na jej konci k záveru, že skutok 2 sa stal tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že zaň nesie vinu obžalovaný A. B., ktorý si dňa 27.10.2019
podvečer obstaral neoprávnene od obžalovaného F. F. platobnú kartu C. F. na meno poškodenéhoC. D., ktorú platobnú kartu mal obžalovaný F. F. k dispozícii vďaka jej nálezu spolu s peňaženkou a
inými dokladmi/kartami atď. na meno poškodeného C. D., a následne obžalovaný A. B. túto kartu použil
(1krát úspešne na čerpacej stanici Slovnaft v meste Tmava a 3krát neúspešne na čerpacej stanici

OMV stotožnenej podľa názoru súdu dostatočne pre účely tohto rozsudku časom a platobnými údajmi
o neúspešných transakciách zo strany banky), i keď vedel, že oprávnenie na také použitie karty nemá.
Z uvedeného je teda možné podľa názoru súdu bez akýchkoľvek rozumných/dôvodných pochybností
uzavrieť, že obžalovaný A. B. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty úmyselného prečinu uvedeného
v § 219 ods. 1 Trestného zákona (v znení účinnom do 31.12.2020) - ako trestne zodpovedný subjekt si

neoprávnene obstaral (od obžalovaného F. F.) a použil (i keď vedel, že na to oprávnený nie je) platobný
prostriedok (platobnú kartu poškodeného evidovanú C. F.). Z hľadiska subjektívnej stránky zákon pre
trestnú zodpovednosť v tomto prípade vyžaduje úmysel - podľa názoru súdu, z vykonaného dokazovania
možno jednoznačne vyvodiť záver o zavinení na strane obžalovaného A. B., a to vo forme priameho
úmyslu [§ 15 písm. a) Trestného zákona], nakoľko obžalovaný A. B. si chcel neoprávnene obstarať
platobnú kartu, keď sa mu taká možnosť naskytla zo strany obžalovaného F. F., obstaral si ju/získal ju

od obžalovaného F. F., pričom vedel, že obžalovanému F. F. nepatrí, a následne ju aj vedome a cielene
použil, raz úspešne, 3krát neúspešne.
12. Odvolací súd sa stotožnil s hodnotením vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom v časti
popisu skutku uvedeného v skutkovej vete výroku o vine. Z výpovede F. F. mal aj odvolací súd za
preukázané, že F. F. našiel peňaženku poškodeného C. D., v ktorej sa nachádzali aj platobné karty

vystavené na meno poškodeného. F. F. jednu z predmetných kariet aj použil, a to v čase kedy na
motorovom vozidle jazdili spoločne s obžalovaným A. B.. F. F. potvrdil, že obžalovaný A. B. vedel, že
platobné karty, ktorými v tom čase disponoval, mu vlastnícky nepatria, pričom jednu z týchto kariet
poskytol aj obžalovanému A. B.. A. B. potvrdil, že sa neúspešne pokúsil túto platobnú kartu použiť,
pričom z jej reálneho použitia ho usvedčuje kamerový záznam z čerpacej stanice Slovnaft v meste

Trnava, kde opoznal na fotografii vyhotovenej z kamerového záznamu seba, ako osobu, ktorá za nákup
platobnou kartou platila. Skutočnosť, že obžalovaný disponoval práve platobnou kartou vystavenou C.
F. E. J., PK B. č. XXXXXXXXXXXXXXXX, vyplynula aj z poskytnutých bankových výpisov C. F. E. J.,
na základe ktorých prišlo k spárovaniu platby na čerpacej stanici Slovnaft v Trnave vo výške 15,40
Eur s pohybmi na účte poškodeného poskytnutými C. F. E. J. k predmetnej platobnej karte. Odvolací

súd mal zároveň za preukázané, že od 20.37 hod. dňa 27.10.2019 disponoval predmetnou platobnou
kartou práve obžalovaný, čo preukazuje, že neúspešné pokusy platieb v časoch 20:45 hod, 20:51 hod.
a 20:53 hod. vykonal obžalovaný. Skutočnosť, že F. F. pri jeho zadržaní predmetnou platobnou kartou
nedisponoval, taktiež potvrdzuje záver súdu o tom, že táto zostala v držbe obžalovaného A. B..
13. Odvolací súd zároveň uvádza, že ani obžalovaný v podanom odvolaní nepoukázal na žiadne

konkrétny chyby hodnotenia vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, s výnimkou hodnotenia
úmyslu obžalovaného.
14. Obžalovaný v podanom odvolaní primárne spochybňuje svoje zavinenie na spáchanom skutku
v podobe priameho úmyslu.
15. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že právny záver prvostupňového súdu o priamom

úmysle obžalovaného ohľadne stíhaného trestného činu je správny. Obžalovaný od F. F. prevzal do
držby platobnú kartu, ktorá nepatrila ani jemu, ani F. F., ale patrila tretej osobe, a s touto platobnou
kartou vykonal jeden úspešný nákup a 3 neúspešné nákupy, a to v bezprostrednej časovej súvislosti.
Keďže trestnoprávne relevantné konanie obžalovaného spočíva v neoprávnenom obstaraní si platobnej
karty a jej neoprávnenom použití, teda bez súhlasu osoby, na ktorej meno bola vystavená, nemožno

dospieť k iného právnemu záveru, ako že obžalovaný sa tohto trestnoprávne relevantného konania chcel
dopustiť.
16. Odvolací súd sa zaoberal aj právnym posúdením stíhaného skutku, ktoré prvostupňový súd právne
kvalifikoval podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona (v znení účinnom do 31.12.2020) so sadzbou trestu
odňatia slobody od 1 do 5 rokov, ktoré bolo v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku pre obžalovaného

najpriaznivejšie. Z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností prvostupňový súd aplikoval aj § 38 ods. 4
Trestného zákona, podľa ktorého mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v sadzbe od 2
rokov a 4 mesiacov do 5 rokov.
17. Dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 40/2024 Z. z., ktorá sa
dotkla aj trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických

peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 Trestného zákona, keď zákonodarca rozdelil do dvoch
samostatných skutkových podstát neoprávnené obstaranie si platobnej karty (§ 219 ods. 1 Trestného
zákonasosadzboutrestuodňatiaslobodydo2rokov)ajejneoprávnenépoužitie(§219ods.2Trestného
zákona so sadzbou trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov) a poľahčujúcich okolnostía priťažujúcich okolností, pričom ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona bolo novelou Trestného
zákona zrušené, a preto v prípade aplikácie ustanovení aktuálneho znenia Trestného zákona možno
obžalovanému za trestnú činnosť uložiť úhrnný trest odňatia slobody za použitia absorbčnej zásady

podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona (vrátane priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona) od 6 mesiacov do 3 rokov, čo je pre obžalovaného, oproti sadzbe trestu odňatia slobody od 2
rokov a 4 mesiacov do 5 rokov, priaznivejšie. Z tohto dôvodu vyhodnotil odvolací súd aplikáciu znenia
Trestného zákona účinného od 6.8.2024 pre obžalovaného ako priaznivejšiu a premietol ju do výroku
o vine zmenou právnej vety a právnej kvalifikácie skutku a výroku o treste.

18. Prvostupňový súd výrok o treste odôvodnil tým, že vzhľadom na 16 záznamov obžalovaného v
odpise registra trestov a výkony aj nepodmienečných trestov odňatia slobody, čo neviedlo k náprave
obžalovaného, súd nepristúpil k ukladaniu alternatívnych trestov (peňažný trest, trest povinnej práce,
trest domáceho väzenia) za spáchaný prečin, ani k podmienečnému odkladu trestu odňatia slobody,
nakoľko by nemuseli viesť k naplneniu účelu trestu v zmysle § 34 Trestného zákona. Súd teda siahol po
nepodmienečnom treste odňatia slobody. Nakoľko súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť,

a to že bol už za trestný čin odsúdený podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a žiadnu poľahčujúcu
okolnosť, podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona prichádzalo do úvahy použitie a uloženie trestu
odňatia slobody v upravenej zákonnej sadzbe od 2 rokov a 4 mesiacov do 5 rokov. Za daného stavu
bolo podľa súdu najvhodnejšie uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky
a 4 mesiace (na spodnej hranici upravenej/zvýšenej trestnej sadzby), ktorú zvýšenú výmeru považuje

súd, zohľadňujúc aj osobu obžalovaného ako recidivistu, za dostačujúcu/adekvátnu na naplnenie účelu
trestu. Nakoľko bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (viď záznam č. 11 v odpise registra
trestov obžalovaného), súd ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Na iný postup, berúc do úvahy ustanovenia § 48 Trestného zákona, v

tomto prípade súd nevzhliadol žiaden dôvod.
19. Odvolací súd u obžalovaného, nad rámec zistení prvostupňového súdu a s poukazom na novelizáciu
Trestného zákona, identifikoval existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona,
keďže sa jedná o priťažujúcu okolnosť, ktorá zohľadňuje mnohosť trestnej činnosti obžalovaného, t.
j. že páchateľ spáchal viac trestných činov. V prípade obžalovaného bola na súbeh trestnej činnosti

obžalovaného aplikovaná absorbčná zásada podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorej sa trest
ukladá podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Pri aplikácii absorbčnej zásady neprichádza k sprísneniu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ako je
tomu v prípade asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Z tohto dôvodu pri aplikácii § 37
písm. h) a § 41 ods. 1 Trestného zákona neprichádza k zohľadneniu tejto istej skutočnosti v neprospech

obžalovaného dva krát. Zároveň odvolací súd u obžalovaného identifikoval aj priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný už bol v minulosti za spáchanie trestného činu
odsúdený. Obžalovaný bol doposiaľ 16 krát súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť, vo
vzťahu ku ktorej sa v osobe obžalovaného jedná o špeciálneho recidivistu, ktorý v minulosti opakovane
vykonávalajnepodmienečnýtrestodňatiaslobody,nonapriekjehovýkonupokračovalvtrestnejčinnosti.

20. Odvolací súd pri ukladaní trestu odňatia slobody vychádzal so sadzby trestu odňatia slobody od 6
mesiacov do 3 rokov. V rámci takto ustanovenej trestnej sadzby odvolací súd považoval za primeraný
trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov. V tomto kontexte odvolací súd zohľadnil trestnú
minulosť obžalovaného, existenciu priťažujúcich okolností, výšku spôsobenej škody, skutočnosť, že
obžalovaný bol pre majetkovú trestnú činnosť odsudzovaný opakovane, pred spáchaním prejednávanej

trestnej činnosti bol obžalovaný vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom z tohto
dôvodu nebolo účelné obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložiť.
21. V prípade obžalovaného neboli splnené ani podmienky na uloženie žiadneho alternatív-neho trestu.
Okrem rozsahu a závažnosti trestnej činnosti, za ktorú bol obžalovanému ukladaný trest, je nutné
zohľadniť aj jeho trestnú minulosť, keďže pred spáchaním aktuálne prejednávanej trestnej činnosti bol

15 krát odsúdený, vykonával trest odňatia slobody s podmienečným odkladom ako aj nepodmienečný
trest odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený a napriek predchádzajúcim odsúdeniam a
výkonom uložených trestov, obžalovaný pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Jednalo sa o dlhodobý
spôsob života obžalovaného, a preto si musel byť vedomý jeho dôsledkov, ak ho, aj vplyvom uložených
trestov, nezmení. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno v prípade obžalovaného považovať za

primeranýžiadnyinýtrestakonepodmienečnýtrestodňatiaslobody,pričomtrestuloženýobžalovanému
odvolacím súdom možno, vzhľadom na vyššie uvedené, považovať za primeraný k spáchanej trestnej
činnosti.22. Keďže obžalovaný bol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním aktuálne prejednávanej
trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody, správne ho prvostupňový súd zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

23. Prvostupňový súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 15,40
Eur, ktorá je uvedená v skutkovej vete napadnutého rozsudku a zodpovedá obsahu dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní, pričom so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
súd poškodeného odkázal na civilný proces. V týchto výrokoch odvolací súd neidentifikoval žiadne
pochybenie prvostupňového súdu.

48. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.