Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/154/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122306847
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6122306847.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: FERRMONT, a.s., so sídlom Trenčianska
1320/89, 020 01 Púchov, IČO: 31 619 916, zastúpený Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o.,
so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: BTC Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Strážnická 5, 080 06 Prešov, IČO: 36 443 867, zastúpený ČOLLÁK & PARTNERI advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom ul. Floriánska 19, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45
946 868, o zaplatenie sumy 36.104,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/65/2022-86 z 10. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/65/2022-86 z 10. novembra 2022.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
istinu 36.104,48 eura, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 36.104,48 eura od 30.9.2021 do zaplatenia a
nákladyspojenésuplatnenímpohľadávkyvovýške40eur(výrokI.),apriznalžalobcoviprotižalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2.Súdprvejinštancieuviedol,žežalobcapodalnávrhnavydanieplatobnéhorozkazu,ktorýboldoručený
upomínaciemu súdu Okresnému súdu Banská Bystrica elektronicky dňa 21.04.2022. Podanú žalobu
odôvodnil tak, že dňa 28.3.2018 žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom
Zmluvu o dielo č. 008/2017/FERR, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela - dodávka a montáž
strojnotechnologickej a elektro-technologickej časti stavby „Aglomerácia Nitrianske Pravno - kanalizácia
a ČOV“ (ďalej aj „Zmluva o dielo“). Podľa článku IV. ods. 19 a 20 Zmluvy o dielo cena diela bude znížená
o zádržné vo výške 10 %, a to tak, že objednávateľ zadrží a nevyplatí 10 % z každej fakturovanej sumy.

Výšku zádržného uvedie zhotoviteľ na každej faktúre. Zádržné bude vyplatené zhotoviteľovi nasledovne:
a) prvá časť predstavujúca 50 % zádržného bude zhotoviteľovi vyplatená na základe písomnej žiadosti
zhotoviteľa zaslanej objednávateľovi po podpise preberacieho protokolu na celú stavbu (teda nie jeho
časti) medzi objednávateľom a investorom. Žalovaný v súlade s čl. IV. ods. 19 Zmluvy o dielo zadržal
a nevyplatil žalobcovi 10 % z každej fakturovanej sumy, a to z faktúry č. 41190772 zo dňa 15.11.2019
zádržné vo výške 1.779,80 eura, z faktúry č. 41190664 zo dňa 9.10.2019 zádržné vo výške 6.797,82
eura, z faktúry č. 41190560 zo dňa 9.9.2019 zádržné vo výške 15.061,02 eura, z faktúry č. 41190504

zo dňa 13.8.2019 zádržné vo výške 23.107,56 eura, z faktúry č. 41190412 zo dňa 10.7.2019 zádržné
vo výške 12.170,04 eura a z faktúry č. 41190341 zo dňa 13.6.2019 zádržné vo výške 13.292,72 eura,
t. j. zádržné spolu vo výške 72.208,96 eura. Listom zo dňa 29.09.2021 žalobca v súlade s čl. IV. ods.
20 Zmluvy o dielo požiadal žalovaného o uvoľnenie prvej časti zádržného vo výške 50% zádržného, čopredstavuje sumu vo výške 36.104,48 eura. Žalovaný aj napriek písomnej žiadosti žalobcu o uvoľnenie
prvej časti zádržného uvedenú časť zádržného v rozpore so Zmluvou o dielo žalobcovi nevyplatil. Keďže
si žalovaný nesplnil jeho povinnosť vyplatiť žalobcovi prvú časť zádržného vo výške 36.104,48 eura

so splatením uvedeného peňažného záväzku sa dostal voči žalobcovi do omeškania. V dôsledku
omeškania žalovaného vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej sumy aj zákonný
úrok z omeškania, a to vo výške 8 % ročne počítaný zo sumy 36.104,48 eura od 30.09.2021 až do
zaplatenia a na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

3. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz zo dňa 09.05.2022, proti
ktorému podal žalovaný odpor. V odpore voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného
uviedol, že s nárokom uplatneným zo strany žalobcu v podanom návrhu na vydanie platobného
rozkazu nesúhlasí v celom rozsahu, a to čo do právneho dôvodu a čo do výšky. Žalobca nemá
podľa názoru žalovaného nárok na zaplatenie uplatnených finančných súm, a to na základe nižšie
uvedených skutočností. Žalobca v rozsahu žalovanej argumentácie uvádza, že dňa 28.03.2018 uzavrel

so žalovaným Zmluvu o dielo č. 0028/2017/FERR, pričom svoj nárok v zmysle čl. IV. ods. 19
zmluvy, ktorého sa domáha, odôvodňuje splnením všetkých podmienok, ktoré vyplatenie tohto nároku
odôvodňujú. Podotkol, že akýkoľvek nárok zo Zmluvy o dielo je odôvodnený riadnym vykonaním prác
a odovzdaním a prebratím diela zo strany žalobcu ako zhotoviteľa diela. V súlade s čl. 20 písm. a)
Zmluvy o dielo by mala byť prvá časť zádržného - a teda 50 % jeho výšky (nárok žalovaný žalobcom)

vyplatená na základe písomnej žiadosti zhotoviteľa zaslanej objednávateľovi po podpise preberacieho
protokolu na celú stavbu (teda nie jeho časti) medzi objednávateľom a investorom. Investorom stavby
(diela) bola ďalšia obchodná spoločnosť, a teda spoločnosť HORNEX a. s. ako hlavný zhotoviteľ projektu
s tým, že hlavným investorom diela bola spoločnosť Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.
s., ul. Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika. Predpokladom pre nároky

vyplývajúce z predmetnej zmluvy o dielo je riadne odovzdanie a prebratie diela, pričom čl. VII. ods. 3
hovoríotom,žezhotoviteľakožalobcaodovzdádieloakocelok,očomobjednávateľ(žalovaný)vzmysle
ods. 6 predmetného článku vyhotoví aj protokol o prevzatí diela. Vykonávanie povinností žalobcu ako
zhotoviteľa diela nebude pokladané za dokončené pokiaľ objednávateľ nevydá zhotoviteľovi protokol o
vyhotovení diela. V zmysle čl. X. ods. 4 jedine protokol o vyhotovení diela bude znamenať prijatie diela.

Do dnešných dní neboli predmetné protokoly zo strany žalobcu a žalovaného podpísané, a preto sa dielo
medzi žalobcom a žalovaným do dnešného dňa nepovažuje za odovzdané a prebraté, na základe čoho
nie je možné žiadať o úhradu časti zádržného, pretože tá predpokladá riadne odovzdanie a prebratie
diela. Ďalším argumentom a skutočnosťou, pre ktorú je nutné označiť nárok žalovaný žalobcom za
neexistujúci a nedôvodný je tá skutočnosť, že voči žalovanému boli zo strany obchodnej spoločnosti

HORNEX a. s. uplatnené nároky z vád diela a nároky zo zodpovednosti za omeškanie s dielom, za ktoré
zodpovedá práve žalobca, nakoľko dielo pre žalovaného realizoval práve on, a to v súlade so zmluvou
o dielo. Práve omeškanie žalobcu zapríčinilo uplatnenie nárokov tretej strany (obchodná spoločnosť
HORNEX a. s.) voči žalovanému, za čo v zmysle Zmluvy o dielo zodpovedá žalobca. Voči žalovanému
uplatňované nároky je tento oprávnený uspokojiť ich zo zádržného titulom čoho žalobca nemá nárok na

to, čoho sa v tomto konaní žalobne domáha. V zmysle uvedeného žalovaný má za to, že vecne poprel
nárok žalovaný žalobcom, tento na neho nemá v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo, v zmysle absencie
vyššie uvedených protokolov a v zmysle vyššie uvedených nárokov uplatnených voči žalovanému zo
strany HORNEX a. s. žiadny nárok.

4. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného týkajúcimi sa
podpísania preberacieho protokolu medzi nimi a následkami, ktoré vyvodzoval žalovaný v podanom
odpore. Tvrdenia žalovaného považoval za nepravdivé a v priamom rozpore s dojednanou zmluvnou
podmienkou na vyplatenie žalobcom uplatnenej časti zádržného, nakoľko podľa čl. IV. ods. 20 písm.
a) Zmluvy o dielo č. 008/2017/FERR, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.03.2018, mala

byť prvá časť zádržného vyplatená po podpise preberacieho protokolu na celú stavbu a (teda nie
jeho časti) medzi objednávateľom a investorom. Podľa čl. IV ods. 20 písm. a) Zmluvy o dielo teda
nebolo podmienkou vyplatenia časti zádržného podpísanie preberacieho protokolu medzi žalobcom
a žalovaným, ako zavádzajúco tvrdí žalovaný, ale podpis preberacieho protokolu na celú stavbu a
teda preukázanie ukončenia odovzdania stavby ako celku. Celá stavba bola protokolárne odovzdaná

do prevádzky Zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 26.07.2021, podpísaným investorom
Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica.
Je preto preukázané, že zmluvná podmienka podľa čl. IV. ods. 20 písm. a) Zmluvy o dielo na vyplatenie
zádržného bola riadne splnená. Podľa čl. II. ods. IX. odporu, považuje žalovaný nárok žalobcu navyplatenie zádržného za neexistujúci. Dôvodom uvedeného tvrdenia žalovaného majú byť nároky
z vád diela a zo zodpovednosti za omeškania so zhotovením diela uplatnené voči žalovanému zo
strany HORNEX a. s. Uvedené tvrdenie žalovaného nemá žiadne právne ani skutkové opodstatnenie,

nakoľko existencia akýchkoľvek nárokov tretích osôb voči žalovanému nemá žiaden priamy dopad na
existenciu zmluvného nároku žalobcu voči žalovanému vyplývajúceho zo Zmluvy o dielo. Žalovaný ako
dôkaz doložil list spoločnosti HORNEX a. s. adresovaný žalovanému zo dňa 26.10.2021, z ktorého
obsahu jednoznačne vyplýva, že nároky uplatnené voči žalovanému sú výhradne z dôvodu omeškania
žalovaného, týkajúce sa nevykonaných stavebných prác. Podľa čl. I ods. 1 Zmluvy o dielo predmetom

diela, a teda predmetom záväzku žalobcu bola výlučne dodávka a montáž strojnotechnologickej a
elektro-technologickej časti stavby. Preto je nepochybné, že žalobca plnením svojich zmluvných
povinností na predmetnej stavbe nespôsobil žalovanému žiadne náklady, ani nezapríčinil vznik iných
nárokov tretích osôb voči žalovanému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tvrdenia žalovaného v odpore
sú nepravdivé a účelovo zavádzajúce. Z listinných dôkazov je preukázané, že boli splnené zmluvné
podmienky na vydanie zádržného žalobcovi a že nárok žalobcu na zádržné je existujúci a dôvodný.

5. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 10.11.2022 nariadil a vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Zmluvy o dielo č. 008/2017/FERR
zo dňa 28.03.2018, podania žalobcu zo dňa 29.09.2021 označené ako VEC: Aglomerácia Nitrianske
Pravno - kanalizácia a ČOV - žiadosť o uvoľnenie zádržného, faktúry č. 41190341, Zisťovacieho

protokolu, faktúry č. 41190412, faktúry č. 41190504, faktúry č. 41190560, faktúry č. 41190665, faktúry
č. 41190772, platobného rozkaz, odporu proti platobnému rozkazu, podania spoločnosti HORNEX a.
s. zo dňa 26.10.2021, vyjadrenia k odporu, návrhu na pokračovanie v konaní, Zápisu o odovzdaní a
prevzatí stavby zo dňa 26.07.2021, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 28.03.2018 žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č.

008/2017/FERR, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela - dodávka a montáž strojnotechnologickej
a elektro-technologickej časti stavby „Aglomerácia Nitrianske Pravno - kanalizácia a ČOV“. V článku
IV. ods. 19 a 20 Zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že cena diela bude znížená o zádržné vo
výške 10 %, a to tak, že objednávateľ zadrží a nevyplatí 10 % z každej fakturovanej sumy a výšku
zádržnéhouvediezhotoviteľnakaždejfaktúre,pričomzádržnébudevyplatenézhotoviteľovinasledovne:

a) prvá časť predstavujúca 50 % zádržného bude zhotoviteľovi vyplatená na základe písomnej žiadosti
zhotoviteľa zaslanej objednávateľovi po podpise preberacieho protokolu na celú stavbu (teda nie jeho
časti) medzi objednávateľom a investorom. Žalovaný v súlade s čl. IV. ods. 19 Zmluvy o dielo zadržal
a nevyplatil žalobcovi 10 % z každej fakturovanej sumy, a to z faktúry č. 41190772 zo dňa 15.11.2019
zádržné vo výške 1.779,80 eura, z faktúry č. 41190664 zo dňa 9.10.2019 zádržné vo výške 6.797,82

eura, z faktúry č. 41190560 zo dňa 9.9.2019 zádržné vo výške 15.061,02 eura, z faktúry č. 41190504
zo dňa 13.8.2019 zádržné vo výške 23.107,56 eura, z faktúry č. 41190412 zo dňa 10.7.2019 zádržné
vo výške 12.170,04 eura a z faktúry č. 41190341 zo dňa 13.6.2019 zádržné vo výške 13.292,72 eura,
t. j. zádržné spolu vo výške 72.208,96 eura. Listom zo dňa 29.9.2021 žalobca v súlade s čl. IV. ods. 20
zmluvy o dielo požiadal žalovaného o uvoľnenie prvej časti zádržného vo výške 50 % zádržného, čo

predstavuje sumu vo výške 36.104,48 eura. Žalovaný aj napriek písomnej žiadosti žalobcu o uvoľnenie
prvej časti zádržného uvedenú časť zádržného v rozpore so zmluvou o dielo žalobcovi nevyplatil. Keďže
si žalovaný nesplnil jeho povinnosť vyplatiť žalobcovi prvú časť zádržného vo výške 36.104,48 eura
so splatením uvedeného peňažného záväzku sa dostal voči žalobcovi do omeškania. V dôsledku
omeškania žalovaného vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem dlžnej sumy aj zákonný

úrok z omeškania, a to vo výške 8 % ročne počítaný zo sumy 36.104,48 eura od 30.9.2021 až do
zaplatenia a na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 28.03.2018 žalobca ako
zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 008/2017/FERR, predmetom

ktorej bolo zhotovenie diela - dodávka a montáž strojnotechnologickej a elektro-technologickej časti
stavby „Aglomerácia Nitrianske Pravno - kanalizácia a ČOV“. V článku IV. ods. 19 a 20 Zmluvy o
dielo sa zmluvné strany dohodli, že cena diela bude znížená o zádržné vo výške 10 %, a to tak,
že objednávateľ zadrží a nevyplatí 10 % z každej fakturovanej sumy a výšku zádržného uvedie
zhotoviteľ na každej faktúre, pričom zádržné bude vyplatené zhotoviteľovi nasledovne: a) prvá časť

predstavujúca 50% zádržného bude zhotoviteľovi vyplatená na základe písomnej žiadosti zhotoviteľa
zaslanej objednávateľovi po podpise preberacieho protokolu na celú stavbu (teda nie jeho časti) medzi
objednávateľom a investorom. Žalovaný v súlade s čl. IV. ods. 19 Zmluvy o dielo zadržal a nevyplatil
žalobcovi 10 % z každej fakturovanej sumy, a to z faktúry č. 41190772 zo dňa 15.11.2019 zádržnévo výške 1.779,80 eura, z faktúry č. 41190664 zo dňa 9.10.2019 zádržné vo výške 6.797,82 eura, z
faktúry č. 41190560 zo dňa 9.9.2019 zádržné vo výške 15.061,02 eura, z faktúry č. 41190504 zo dňa
13.8.2019 zádržné vo výške 23.107,56 eura, z faktúry č. 41190412 zo dňa 10.7.2019 zádržné vo výške

12.170,04 eura a z faktúry č. 41190341 zo dňa 13.6.2019 zádržné vo výške 13.292,72 eura, t. j. zádržné
spolu vo výške 72.208,96 eura. Listom zo dňa 29.9.2021 žalobca v súlade s čl. IV. ods. 20 zmluvy o
dielo požiadal žalovaného o uvoľnenie prvej časti zádržného vo výške 50 % zádržného, čo predstavuje
sumu vo výške 36.104,48 eura. Žalovaný aj napriek písomnej žiadosti žalobcu o uvoľnenie prvej časti
zádržného uvedenú časť zádržného v rozpore so Zmluvou o dielo žalobcovi nevyplatil. Žalovaný takto

žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 36.104,48 eura. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie
sumy 36.104,48 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na jej vyplatenie v prospech žalobcu, tak ako je to
uvedené v I. výroku napadnutého rozhodnutia. Keďže si žalovaný včas nesplnil svoju povinnosť - vyplatiť
žalobcovi prvú časť zádržného vo výške 36.104,48 eura, so splatením tohto peňažného záväzku sa
dostalvočižalobcovidoomeškania. Súdhopretovsúladesust.§369Obchodnéhozákonníkavspojení
s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného

zákonníka, zaviazal aj na zaplatenie príslušného zákonného 8 % ročného úroku z omeškania z dlžnej
sumy 36.104,48 eura odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t. j. odo dňa
30.09.2021, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia.

7.Súdprvejinštancienámietkyžalovanéhouplatnenévrámcijehoobranyvyhodnotilakoúčelové,ateda

nedôvodné. Pokiaľ ide o námietku, že do dnešných dní neboli podpísané preberacie a odovzdávacie
protokoly zo strany žalobcu a žalovaného, a preto sa dielo medzi žalobcom a žalovaným do dnešného
dňa nepovažuje za odovzdané a prebraté, na základe čoho nie je možné žiadať o úhradu časti
zádržného, pretože tá predpokladá riadne odovzdanie a prevzatie diela, je potrebné uviesť, že uvedená
námietkažalovanéhojevpriamomrozporesdojednanouzmluvnoupodmienkounavyplateniežalobcom

uplatnenej časti zádržného, nakoľko podľa čl. IV. ods. 20 písm. a) Zmluvy o dielo č. 008/2017/FERR,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.03.2018, mala byť prvá časť zádržného vyplatená
po podpise preberacieho protokolu na celú stavbu a (teda nie jeho časti) medzi objednávateľom a
investorom. Táto skutočnosť preukázateľne nastala podpísaním Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby
zástupcami hlavného zhotoviteľa - spoločnosti HORNEX, a. s. a hlavného objednávateľa - investora

- Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s.. Podľa čl. IV ods. 20 písm. a) Zmluvy o dielo teda
nebolo podmienkou vyplatenia časti zádržného podpísanie preberacieho protokolu medzi žalobcom a
žalovaným, ako zavádzajúco tvrdí žalovaný, ale podpis preberacieho protokolu na celú stavbu a teda
preukázanie ukončenia odovzdania stavby ako celku. Celá stavba bola protokolárne odovzdaná do
prevádzky ako to bolo uvedené vyššie Zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 26.07.2021. Bolo

preto nepochybne preukázané, že zmluvná podmienka podľa čl. IV. ods. 20 písm. a) Zmluvy o dielo na
vyplatenie zádržného bola riadne splnená.

8. Súd prvej inštancie k tvrdeniam žalovaného, ktorý považoval nárok žalobcu na vyplatenie zádržného
za neexistujúci uviedol, že dôvodom uvedeného tvrdenia žalovaného majú byť nároky z vád diela a zo

zodpovednosti za omeškania so zhotovením diela uplatnené voči žalovanému zo strany HORNEX a.
s. Uvedené tvrdenie žalovaného nemá žiadne právne ani skutkové opodstatnenie, nakoľko existencia
akýchkoľvek nárokov tretích osôb v danom prípade voči žalovanému nemá žiaden priamy dopad na
existenciu zmluvného nároku žalobcu voči žalovanému vyplývajúceho zo Zmluvy o dielo. Žalovaný
ako dôkaz v tejto súvislosti doložil iba list spoločnosti HORNEX a. s. adresovaný žalovanému zo dňa

26.10.2021, z ktorého obsahu však jednoznačne vyplýva, že nároky uplatnené voči žalovanému sú
výhradne z dôvodu omeškania žalovaného, týkajúce sa nevykonaných stavebných prác. Podľa čl. I ods.
1 Zmluvy o dielo predmetom diela, a teda predmetom záväzku žalobcu bola výlučne dodávka a montáž
strojnotechnologickej a elektro-technologickej časti stavby. Preto je možné dôvodne predpokladať
(keďže žalobca (súd prvej inštancie mal zrejme na mysli žalovaný) nepredložil v priebehu dokazovania

žiadne iné dôkazy, preukazujúce opodstatnenosť prípadných iných jeho nárokov voči žalobcovi, napr.
nárokov z prípadného vadného plnenia zo strany žalobcu, prípadne nárokov na náhradu škody,
vzniknutej v súvislosti s nejakým prípadným porušením zmluvných povinnosti zo strany žalobcu), že
žalobca plnením svojich zmluvných povinností na predmetnej stavbe nespôsobil žalovanému žiadne
náklady, ani nezapríčinil vznik iných nárokov tretích osôb voči žalovanému. Keďže na základe listinných

dôkazov, ktoré boli oboznámené v priebehu dokazovania, bolo preukázané, že boli splnené zmluvné
podmienky na vydanie zádržného žalobcovi, nárok žalobcu na zádržné je existujúci a dôvodný.9. Súd prvej inštancie konštatoval, že podmienkou pre vyplatenie zádržného v danom prípade nebola
existencia podpísaných protokolov medzi stranami sporu preto z hľadiska rozhodnutia o nároku
žalobcu v tomto konaní nebolo potrebné skúmať prečo nedošlo k podpísaniu predmetných protokolov

medzi sporovými stranami. Súd prvej inštancie len predpokladal, že žalobca nemal dôvod nepodpísať
tieto protokoly, keďže je už dielo prevzaté ako celok zo strany hlavného investora a javí sa ako
pravdepodobnejšie, že predmetné protokoly odmietol podpísať žalovaný za účelom využitia tejto
skutočnosti ako obrany v rámci tohto súdneho konania, predmetom ktorého je nárok žalobcu na
vyplatenia prvej časti zádržného. Takýto postup žalovaného je však v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku a nemôže požívať žiadnu právnu ochranu.

10. Súd prvej inštancie zamietol návrh právnej zástupkyne žalovaného na vypočutie štatutárneho
zástupcu žalovaného A. B., keďže na základe predbežného právneho posúdenia predmetnej právnej
veci zo strany súdu a dovtedy predložených listinných dôkazov sa vypočutie štatutárneho zástupcu
žalovaného javilo ako neúčelné a nehospodárne. Navyše pre vykonanie dôkazu výsluchom štatutárneho

zástupcu žalovaného neboli ani splnené podmienky v zmysle § 195 ods. 1 Zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd zamietol návrh zástupkyne žalovaného na
vypočutie štatutárneho zástupcu žalovaného A. B. aj s prihliadnutím na zásadu sudcovskej koncentrácie
konania upravenú v ust. § 153 CSP, keďže na výsluch štatutárneho zástupcu sporovej strany ako
na prostriedok procesnej obrany, ktorý strana nenavrhla včas, nemusí súd prihliadnuť, keďže by to

vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a navyše, ako už bolo uvedené vyššie, pre tento výsluch
neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 195 ods. 1 CSP.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP a priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Odvolanie podal z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP. Závery súdu prvej
inštancie uvedené v napadnutom rozhodnutí považoval za nesprávne, pričom konajúci súd založil
svoje rozhodnutie jednostranne, výlučne na základe argumentácie žalobcu, bez ohľadu na relevantné

námietky prezentované žalovaným. Súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru argumentmi žalovaného
dôkladne nezaoberal, pričom ich naďalej považuje za rozhodné a relevantné pre náležité posúdenie
tejto právnej veci.

13. Nesúhlasil s dôvodmi súdu prvej inštancie týkajúcimi sa nevykonania navrhnutého dôkazu a to

výsluchu strany – štatutárneho orgánu žalovaného p. A. B., keďže vykonaním navrhnutého dôkazu by
došlo k objasneniu relevantných okolností rozhodných pre správne posúdenie tejto právnej veci, a to
najmä okolnosti týkajúcich sa vzájomnej spolupráce medzi žalobcom a žalovaným, okolností týkajúcich
sa zániku tejto spolupráce, z toho vyplývajúcich nárokov, ako aj žalovaným uvádzaných pochybení
žalobcu, majúcich za následok vznik práva žalobcu na uplatnenie postupu podľa čl. IV ods. 22 Zmluvy

o dielo. Súd prvej inštancie však k uvedenému bezdôvodne nepristúpil.

14. Súd prvej inštancie, podľa názoru žalovaného, svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom
skutkovomstaveveci,pričomsúdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelknesprávnymskutkovým
záverom,apredmetnúprávnuvecnesprávneposúdil.Tovšetkobezposkytnutianáležitéhoodôvodnenia

rozhodnutia. Postupom konajúceho súdu z pohľadu žalovaného naviac došlo k zásahu do jeho
základného práva na spravodlivý súdny proces.

15. Zotrval na skutočnosti, že žalobca nemá nárok na zaplatenie uplatnenej istiny ani príslušenstva. Ako
už uvádzal v rámci konania na súde prvej inštancie, nie je možné súhlasiť so záverom, že nárok žalobcu

na úhradu časti zádržného závisí výlučne od podpisu preberacieho protokolu na celú stavbu zo strany
hlavného zhotoviteľa a Investora, t. j. spol. HORNEX a. s., so sídlom: ul. Agátová č. 4D, Bratislava 841
01, Slovenská republika, IČO: 35 802 570, a spol. Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., so
sídlom: ul. Partizánska cesta č. 5, 974 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, v zmysle čl. IV ods.
20 písm. a) Zmluvy o dielo.

16. Žalovaný mal zato, že nárok žalobcu na úhradu uplatnenej časti zádržného je nutné posudzovať s
ohľadom na všetky relevantné ustanovenia Zmluvy o dielo, a z toho vyplývajúce zmluvné podmienky.17. Žalovaný dával do pozornosti čl. VII Zmluvy o dielo. Na základe predmetného článku zmluvy je
za základný a esenciálny predpoklad pre vznik nárokov vyplývajúcich z uzatvorenej Zmluvy o dielo
nutné považovať riadne odovzdanie a prebratie diela. Podľa čl. VII ods. 3 Zmluvy o dielo, zhotoviteľ ako

žalobca odovzdá Dielo ako celok, o čom objednávateľ (žalovaný) v zmysle ods. 6 predmetného článku
vyhotoví Protokol o prevzatí diela. Z toho vyplýva, že preberacie konanie síce zvoláva objednávateľ
(žalovaný), avšak na základe písomnej žiadosti zhotoviteľa (žalobcu). Podľa čl. VII ods. 4 Zmluvy o
dielo je zhotoviteľ (žalobca) povinný v rámci preberacieho konania Diela odovzdať objednávateľovi
(žalovanému) početné množstvo tam uvedenej listinnej dokumentácie. V zmysle zmluvy: „Absencia

niektorého z vyššie uvedených dokladov je dôvodom pre nezačatie preberacieho konania.“ Ďalej, v
zmyslečl.VIIods.5ZmluvyodielosúčasťpreberaciehokonaniaDielaalebočastiDielatvoriapreberacie
skúšky. Až na základe toho by bol žalovaný oprávnený v zmysle čl. VII ods. 6 Zmluvy o dielo spísať
Protokol o prevzatí diela. Trval na tom, že v zmysle jednoznačne vymedzených zmluvných podmienok
bolo možné pokladať vykonávanie povinností žalobcu ako zhotoviteľa za dokončené len v prípade
vyhotoveniaProtokoluovyhotovenídiela.Vzmyslečl.Xods.4Zmluvyodielolententolistinnýdokument

môžeznamenaťprijatieDielaobjednávateľom(odvolateľom).Nakoľkododnešnéhodňaneboliprotokoly
zostranyžalobcuaodvolateľapodpísané,dieloniejemožnépovažovaťzariadneodovzdanéaprebraté.
V dôsledku toho nie je možné uplatnený nárok žalobcu na úhradu prvej časti zádržného považovať za
opodstatnený.
Namietal pravdivosť ničím nepodloženej domnienky a úvahy súdu prvej inštancie prezentovanej v bode

35. napádaného rozhodnutia, v zmysle ktorej sa konajúcemu súdu opätovne javilo ako pravdepodobné,
že predmetné protokoly neboli podpísané z dôvodu odmietavého postupu žalovaného, ktorý za účelom
využitia tejto skutočnosti ako obrany v rámci súdneho konania vedeného o nároku žalobcu na vyplatenie
prvej časti zádržného.

18.Považovalzanutnézdôrazniť,žeodovzdaniedielažalovanýmvprospechspol.HORNEX,a.s.aním
uskutočnené odovzdanie diela v prospech hlavného investora stavby, t. j. Stredoslovenskej vodárenskej
spoločnosti, a. s. je nutné považovať za osobitný obligačný právny vzťah a záväzky, nezávislé od
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Skutočnosť, že zo strany spol. HORNEX, a. s. došlo
k odovzdaniu diela v prospech Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. je nutné označiť za

rozhodnutie, ktoré bolo uskutočnené na základe vlastného podnikateľského rozhodnutia, a teda na
vlastné podnikateľské riziko daného subjektu. Ako bolo namietané v rámci konania pred súdom prvej
inštancie, tieto právne vzťahy je potrebné odčleniť a odlíšiť od právneho vzťahu medzi žalobcom a
odvolateľom, nakoľko tieto sa spravujú samostatnými obligačnými vzťahmi nezávislými od právneho
vzťahu žalobcu a žalovaného.

Zopakoval, že predpokladom pre nároky, ktoré vyplývajú z predmetnej Zmluvy o dielo je riadne
odovzdanie a prevzatie diela, pričom s ohľadom na čl. VII. je nevyhnutné, aby došlo k uzatvoreniu a
podpisu protokolu o prevzatí diela. V zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo, teda s ohľadom na čl. X. ods.4
jedine protokol o vyhotovení diela bude znamenať aj jeho skutočné prijatie. Vykonávanie povinností
žalobcu ako zhotoviteľa diela preto nie je možné pokladať za dokončené, a to až do času, kým odvolateľ

ako objednávateľ nevydá zhotoviteľovi aj protokol o vyhotovení diela.
Naďalej trval na skutočnosti, že zo strany obchodnej spoločnosti HORNEX, a. s. ako aj ďalšej obchodnej
spoločnosti - hlavného investora diela došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, to ale nepreukazuje
skutočnosť, že žalobca si svoje povinnosti, ktoré mu priamo vyplývajú zo Zmluvy o dielo splnil, a teda že
by mu nárok na zaplatenie uplatnenej finančnej sumy vznikol. Trval na názore, že nárok žalobcu nebol

do dnešného dňa preukázaný, a teda nemohol ani vzniknúť.
Ďalšia skutočnosť rozhodná pre posúdenie nároku žalobcu je tá, že spol. HORNEX a. s. ako hlavný
zhotoviteľ voči osobe odvolateľa uplatnil viacero finančných nárokov. O tejto skutočnosti žalovaný
predložil listinný dôkaz – List s názvom: Výzva na zaplatenie zo dňa 26. októbra 2021. Z tohto
preukázateľne vyplýva, že voči osobe žalovaného boli uplatnené nároky z vád diela, a nároky zo

zodpovednosti za omeškanie s dielom. Zotrval na názore, že za tieto nesie zodpovednosť práve žalobca
ako subjekt, ktorý dielo na základe Zmluvy o dielo zhotovoval.

19. Žalovaný v podanom odvolaní poukazoval explicitne na zmluvné ustanovenie, t.j. čl. IV. bod 22
Zmluvy o dielo: „Zmluvné strany sa dohodli, že Objednávateľ je oprávnený uspokojiť si jednostranným

zápočtom zo zádržného náklady, ktoré mu vzniknú z vád Diela a zmluvných pokút spôsobených
Zhotoviteľom, náhradu škody v plnej výške, dodatočné náklady a straty Objednávateľa plynúce z
nedodržania Lehoty výstavby Zhotoviteľom, náklady vzniknuté Objednávateľovi v dôsledku odstúpenia
od Zmluvy o dielo z dôvodov na strane Zhotoviteľa.“Preto vo svetle citovaného čl. IV bod 22 Zmluvy o dielo nie je možné považovať konštatáciu
súdu prvej inštancie, že prípadné nároky uplatnené hlavným zhotoviteľom voči odvolateľovi je nutné
považovať za nároky netýkajúce sa osoby žalobcu, za celkom zjavne nesprávne. Závery súdu prvej

inštancie o „nezávislosti a samostatnosti“ právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, a medzi
žalovaným a hlavným zhotoviteľom, je z pohľadu žalovaného nutné označiť za celkom zjavne chybné
a nezodpovedajúce skutočnému stavu veci. Citované zmluvné ustanovenie preukázateľne oprávňuje
žalovaného ako objednávateľa uspokojiť si nároky uplatňované voči jeho osobe práve zo zádržného,
a teda v tomto smere sa ho právny vzťah medzi žalovaným a ďalšími subjektmi podieľajúcimi sa na

realizácii diela jednoznačne týkal. Vo svetle listu zo dňa 26. októbra 2021, ktorý mal súd prvej inštancie k
dispozícii, považoval za preukázané, že žalobca svojim vlastným nesúladným postupom zapríčinil stav,
kedy mu nárok na zaplatenie zádržného nevznikol.
Dodal, že k týmto skutočnostiam bol a naďalej je schopný zaujať svoje stanovisko priamo štatutárny
orgán žalovaného, ktorý ako bolo uvedené vyššie je spôsobilý a schopný objasniť všetky súvisiace
okolnosti. V konkrétnej rovine sa jedná najmä o rozporné konanie žalobcu a hlavného zhotoviteľa, ktorí v

rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a od istého momentu v procese realizácie diela osobu
žalovaného ako zhotoviteľa obišli a pokračovali v dokončovaní diela na priamo. Navrhovaný dôkaz je
tak z pohľadu žalovaného jednoznačne spôsobilý priniesť relevantné skutkové zistenia, nevyhnutné
pre vydanie vecne správneho súdneho rozhodnutia. Na dôvod, pre ktorý konajúci súd vykonanie
navrhovaného dôkazu zamietol, t. j. sudcovská koncentrácia konania trval na tom, že k jeho podaniu

došlo včas, to priamo na prvom pojednávaní uskutočnenom v tejto právnej veci – v priamej nadväznosti
na tvrdenia zástupcu žalobcu prednesených v rámci úvodnej reči, t. j. v úvodnej reči právneho zástupcu
žalovaného. Odkaz súdu prvej inštancie na nutnosť aplikácie zásady sudcovskej koncentrácie konania
podľa ustanovenia § 153 CSP je preto v celom rozsahu nedôvodný. Týmto si súd prvého stupňa
sám sabotoval cestu k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, pričom túto skutočnosť naviac v

konečnom dôsledku vyhodnotil v neprospech osoby žalovaného. Rozhodnutím súdu prvej inštancie o
zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom strany súd navodil stav, kedy je mieru zistenia
rozhodujúcich skutočností nutné považovať za celkom zjavne nedostatočnú.

20.Záverompodanéhoodvolaniažalovanýdoplnil,žesúdprvejinštancieaninatieskutočnostiadôkazy,

ktoré k dispozícii mal, v rámci hodnotiaceho procesu neprihliadal, resp. tieto vyhodnotil nesprávne a
bezdôvodne v neprospech osoby žalovaného. To najmä na (i) otázku vzniku nároku žalobcu na úhradu
časti zádržného podľa čl. IV ods. 20 písm. a) zmluvy o dielo, bez ohľadu na žalovaným opakovane
poukazované relevantné ustanovenia zmluvy (čl. VII a čl. X), vo svetle ktorých žalobca celkom zjavne
nemá nárok na úhradu uplatnenej finančnej sumy spolu s príslušenstvom, nakoľko z jeho strany nedošlo

k splneniu zmluvných podmienok týkajúcich sa prevzatia a odovzdania diela, (ii) na právo žalovaného
na vykonanie jednostranného zápočtu v zmysle čl. IV ods. 22, či (ii) na predložený listinný dôkaz – List
zo dňa 26. októbra 2021. Napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné.

21. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal

priznať proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Nesúhlasil
s obsahom odvolania a odvolacími dôvodmi žalovaného v celom rozsahu a odvolanie považoval za

nedôvodné s cieľom len oddialiť povinnosť žalovaného plniť žalobcovi v zmysle napádaného rozsudku.

23. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie výlučne na
základe argumentácie žalobcu, bez ohľadu na relevantné námietky prezentované žalovaným a že sa
súd s argumentmi žalovaného dôkladne nezaoberal. Poukázal na bod 8 napadnutého rozsudku, kde

súd prvej inštancie uviedol všetky listinné dôkazy predložené v súdnom konaní, tieto dôkazy ako aj
argumentáciu oboch strán konania riadne a preskúmateľne vyhodnotil.

24. Súd prvej inštancie v bode 33. napadnutého rozsudku jasne, preskúmateľne a správne vyhodnotil
každú jednu námietku uplatnenú v rámci jeho procesnej obrany, a to námietku, že medzi stranami

konania neboli podpísané preberacie a odovzdávajúce protokoly, ktoré podľa nepravdivého tvrdenia
žalovaného mali byť podmienkou na vyplatenie zádržného žalobcovi. Túto námietku žalovaného súd
prvej inštancie správne vyhodnotil ako účelovú a zavádzajúcu, a to z dôvodu jej priameho rozporu
s konkrétnym zmluvným dojednaním – čl. IV ods. 20 písm. a) Zmluvy o dielo. Podmienkou na vyplateniezádržného žalobcovi nebolo žalovaným tvrdené podpísanie protokolu medzi stranami konania, ale
podpísanie preberacieho protokolu na celú stavbu. Splnenie tejto podmienky mal súd prvej inštancie
za preukázané žalobcom predloženým dôkazom – Zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa

26.07.2021.

25. V súvislosti s protokolmi, na ktoré v konaní poukazoval žalovaný sa súd prvej inštancie vysporiadal
v bode 35. napadnutého rozsudku a len na dôvažok uviedol (žalovaným vytýkanú) „domnienku“, že „súd
predpokladá, že žalobca nemal dôvod nepodpísať tieto protokoly, keďže je už dielo prevzaté ako celok

zo strany hlavného investora. Súdu sa javí ako pravdepodobnejšie, že predmetné protokoly odmietol
podpísať žalovaný za účelom využitia tejto skutočnosti ako obrany v rámci tohto súdneho konania,
predmetom ktorého je nárok žalobcu na vyplatenia prvej časti zádržného.“ Táto domnienka však
vzhľadom na súdom prvej inštancie správne vyhodnotenie všetkých skutkových okolností a dôkazov
rozhodných pre rozhodnutie vo veci nemá absolútne žiadny vplyv na výsledok rozhodnutia o žalobou
uplatnenom nároku. Dané konštatovanie nad rámec žaloby preto rozhodne nezakladá žiadny odvolací

dôvod, resp. nespôsobuje nezákonnosť napádaného rozsudku ako to tvrdí žalovaný v jeho odvolaní.

26. Súd prvej inštancie v bode 34. napadnutého rozsudku jasne vyhodnotil jediný dôkaz, ktorý žalovaný
v tejto súvislosti predložil, a to list od spoločnosti HORNEX a. s. zo dňa 26.10.2021, keďže z obsahu tejto
listiny vyplýva, že nároky uplatnené voči žalovanému sú výhradne z dôvodu omeškania žalovaného,

týkajúce sa nevykonania stavebných prác. Následne súd aj správne vyhodnotil, že žalovaný žiadnymi
dôkazmi nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, a to, že žalobca mal žalovanému spôsobiť náklady
a zapríčiniť vznik iných nárokov tretích osôb voči žalovanému. Rovnako žalovaný v tejto súvislosti
nevykonal ani žiadny procesný úkon.

27. Žalobca ohľadne návrhu žalovaného na výsluch konateľa žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie
sa s týmto riadne vysporiadal v bode 36. napadnutého rozsudku a v súlade s ustanoveniami CSP
odmietol vykonať výsluch konateľa žalovaného, čo riadne zdôvodnil tým, že na výsluch konateľa
žalovaného neboli splnené zákonné podmienky podľa § 195 ods. 1 CSP. Dodal, že výsluch konateľa
žalovaného navrhla právna zástupkyňa žalovaného až na pojednávaní dňa 10.11.2022. Súd prvej

inštancie opakovane žiadal právnu zástupkyňu žalovaného, aby uviedla, aké konkrétne skutočnosti
vzhľadom na uplatnený nárok a predložené listinné dôkazy má konateľ žalovaného objasniť, avšak
tieto právna zástupkyňa žalovaného len všeobecne uviedla, že konateľ „objasní vzájomnú spoluprácu
strán konania a okolností zániku spolupráce“. Zo strany súdu bolo správne vyhodnotené, že tieto
skutočnosti nemajú žiadny vplyv na rozhodnutie o žalobcom uplatnenom peňažnom nároku a z

predložených listinných dôkazov bola dôvodnosť podanej žaloby nepochybne preukázaná. Inými
slovami povedané, súd správne skonštatoval, že vzhľadom na predložené dôkazy, by výsluch konateľa
žalovaného na právnom názore súdu nič nezmenil. Preto súd v súlade so zákonom najmä s ohľadom
na hospodárnosť a účelnosť súdneho konania, návrh na výsluch konateľa žalovaného zamietol.
Zároveň súd odmietol vykonať výsluch svedka aj z dôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie. Právna

zástupkyňažalovanéhonavrhlavýsluchkonateľažalovanéhoažpriamonapojednávanídňa10.11.2022,
a to v dôsledku zistenia, že právny zástupca žalovaného si z jeho elektronickej schránky neprevzal
Vyjadrenie žalobcu zo dňa 07.07.2022. Aj s ohľadom na túto skutočnosť súd správne vyhodnotil návrh
žalovaného na výsluch konateľa žalovaného za účelový výlučne so snahou o odročenie pojednávania
a teda nehospodárny.

28. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa v súlade s príslušnými ustanoveniami správne
vysporiadal so skutkovým, ako aj právnym stavom veci, preskúmateľné a vyčerpávajúco odôvodnil
v napadnutom rozsudku svoje právne úvahy a závery, tieto úvahy a závery sú logické a opierajú sa
o konkrétne dôkazy predložené v súdnom konaní, jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Zároveň súd vysvetlil prečo
nevykonal ďalšie žalovaným navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Postupoval teda plne v súlade
s ustanoveniami CSP a neexistuje zákonný dôvod na jeho zrušenie ani na jeho zmenu.

29. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo žalovanému doručené dňa 03.03.2023, tento odvolaciu repliku
vo veci nepodal.30. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie

ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

31. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

32. Žalovaný odvolacie dôvody opieral o ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,
a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

34. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

35. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

36. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

37. Odvolací súd sa s odôvodnením a závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a na
tieto poukazuje. Na doplnenie odvolací súd uvádza:

38. Zmluvná voľnosť podľa Obchodného zákonníka predstavuje jedno z kľúčových princípov

obchodného práva, ktoré účastníkom zmluvných vzťahov poskytuje slobodu dohodnúť si vzájomné
práva a povinnosti podľa vlastných potrieb a záujmov. Tento princíp umožňuje podnikateľom vytvárať
zmluvy na základe svojich špecifických požiadaviek, pokiaľ neporušujú kogentné ustanovenia zákona
alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy.

39. Zásada zmluvnej slobody účastníkov zmluvného vzťahu je obmedzená v prípadoch ustanovení
Obchodného zákonníka uvedených v § 263, ktorých obsah musia dodržať a nemôžu sa od nich odchýliť
pre ich kogentnú povahu určenú zákonodarcom.40. V zmluvnom vzťahu to znamená, že účastníci konania majú možnosť upraviť si vzájomné práva
a povinnosti podľa vlastnej vôle. Ak si účastníci nezvolia vlastné pravidlá, uplatnia sa dispozitívne
ustanovenia zákona, ktoré suplujú vôľu strán. Dispozitívne právo teda poskytuje účastníkom flexibilitu pri

uzatváraní zmlúv, pričom im umožňuje prispôsobiť si obsah dohody podľa vlastných potrieb a záujmov.

41. Podľa čl. IV. ods. 19 Zmluvy o dielo č.008/2017/FERR, cena diela bude znížená o zádržné vo výške
10 %, a to tak, že objednávateľ zadrží a nevyplatí 10 % z každej fakturovanej sumy. Výšku zádržného
uvedie zhotoviteľ na každej faktúre.

42.Podľačl.IV.ods.20písm.a)Zmluvyodieloč.008/2017/FERR, zádržné budevyplatenézhotoviteľovi
nasledovne: a) Prvá časť predstavujúca 50% zádržného bude zhotoviteľovi vyplatená na základe
písomnej žiadosti zhotoviteľa zaslanej objednávateľovi po podpise Preberacieho protokolu na celú
stavbu (teda nie jeho častí) medzi objednávateľom a investorom.

43. V posudzovanom prípade strany sporu uzavreli Zmluvu o dielo č. 008/2017/FERR zo dňa 28.03.2018
žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ. V článku IV. ods. 19 Zmluvy o dielo si strany
upravili oprávnenie žalovaného ako objednávateľa zadržať a nevyplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi 10
% z každej fakturovanej sumy. Takisto si v článku IV. ods. 20 na základe vzájomnej dohody upravili
podmienky, za splnenia ktorých žalovaný bol povinný uvoľniť a vyplatiť zádržné v prospech žalobcu.

Žalobca si uplatnil voči žalovanému vyplatenie zádržného v zmysle čl. IV ods. 20 písm. a) Zmluvy
o dielo. V zmysle daného ustanovenia sa vyplatenie zádržného viazalo iba na splnenie podmienky -
podpis Preberacieho protokolu na celú stavbu (teda nie jeho častí) medzi objednávateľom a investorom.
Žalobca poukazoval na Zápis o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 26.07.2021, z ktorého odvodzoval
splnenie podmienky z zmysle čl. IV. ods. 20 písm. a) Zmluvy o dielo.

44. Odvolací súd poukazuje nato, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný v zmysle článku
IV. ods. 19 Zmluvy o dielo zadržal a nevyplatil žalobcovi 10 % z fakturovanej sumy: z faktúry č. 41190772
zo dňa 15.11.2019 zádržné vo výške 1.779,80 eura, z faktúry č. 41190664 zo dňa 9.10.2019 zádržné vo
výške 6.797,82 eura, z faktúry č. 41190560 zo dňa 9.9.2019 zádržné vo výške 15.061,02 eura, z faktúry

č. 41190504 zo dňa 13.8.2019 zádržné vo výške 23.107,56 eura, z faktúry č. 41190412 zo dňa 10.7.2019
zádržné vo výške 12.170,04 eura a z faktúry č. 41190341 zo dňa 13.6.2019 zádržné vo výške 13.292,72
eura, čím celková výška zádržného zo strany žalovaného predstavovala sumu 72.208,96 eura.

45. Rovnako nebolo sporné, že žalobca listom zo dňa 29.09.2021 v zmysle článku IV. ods. 20 Zmluvy o

dielopožiadalžalovanéhoouvoľnenieprvejčastizádržnéhovovýške50%zádržného,ktorápredstavuje
sumu 36.104,48 eura.

46. Takisto nebolo medzi stranami sporné, že medzi spoločnosťou HORNEX, a. s. (ktorej žalovaný
dielo odovzdal ako uviedol v odvolaní) a hlavným investorom stavby, t.j. Stredoslovenskou vodárenskou

prevádzkovouspoločnosťou,a.s.bolpodpísanýZápisoodovzdaníaprevzatístavbyzodňa26.07.2021,
ktorým bola celá stavba – Aglomerácia Nitrianske Pravno – kanalizácia a ČOV protokolárne odovzdaná.
Túto skutočnosť žalovaný nerozporoval.

47. Na margo odvolací súd konštatuje, že strany sporu ako aj súd prvej inštancie uvádzajú ako hlavného

investora Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., avšak z predmetného Zápisu o odovzdaní a
prevzatí stavby zo dňa 26.07.2021 vyplýva, že tento bol uzavretý hlavným investorom Stredoslovenskou
vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou, a.s.

48. Odvolací súd je toho názoru, že podpísaním predmetného Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo

dňa 26.07.2021 bola splnená podmienka v zmysle článku IV. ods. 20 písm. a) Zmluvy o dielo, na ktorého
podpísanie bolo viazané vyplatenie zádržného vo výške 50 % zo strany žalovaného žalobcovi.

49. Žalovaný rovnako ako v konaní na súde prvej inštancie aj v podanom odvolaní namietal, že v zmysle
jednoznačne vymedzených zmluvných podmienok v zmysle uzavretej zmluvy o dielo medzi stranami

bolo možné pokladať vykonávanie povinností žalobcu ako zhotoviteľa za dokončené len v prípade
vyhotoveniaProtokoluovyhotovenídiela.Vzmyslečl.Xods.4Zmluvyodielolententolistinnýdokument
môže znamenať prijatie Diela objednávateľom (žalovaným) a nakoľko do dnešného dňa neboli protokoly
zo strany žalobcu a žalovaného podpísané, dielo nie je možné považovať za riadne odovzdané aprebraté. V dôsledku toho nie je možné uplatnený nárok žalobcu na úhradu prvej časti zádržného
považovať za opodstatnený (pozri bližšie bod 17. odôvodnenia).

50. Ohľadne tejto odvolacej námietky sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodením súdu
prvej inštancie uvedenom v bode 33 napadnutého rozhodnutia a uvádza, že táto námietka žalovaného
je v priamom rozpore s dojednanou zmluvnou podmienkou, na ktorú bolo viazané vyplatenie žalobcom
uplatnenej časti zádržného v zmysle čl. IV. ods. 20 písm. a) Zmluvy o dielo.

51. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že odovzdanie diela zo strany spoločnosti HORNEX, a. s.
spoločnosti Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s. treba odlišovať a odčleniť
od právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd k tomu uvádza, že dané tvrdenie
žalovaného prinajmenšom vo vzťahu k žalobou uplatneného nároku nie je pravdivé, keďže práve Zápis o
odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 26.07.2021 preukazuje splnenie podmienky v zmysle čl. IV. ods. 20
písm. a) Zmluvy o dielo a na ňu sa viažuca povinnosť žalovaného plniť žalobcovi zádržné vo výške 50 %.

52. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť uvádzanú žalovaným v podanom odvolaní, kde tento
uviedol, že došlo z jeho strany k odovzdaniu diela v prospech spoločnosti HORNEX, a. s. Takisto
žalovaný ani v odvolaní nespochybňuje odovzdanie diela zo strany spoločnosti HORNEX, a. s. (ktorému
žalovaný dielo odovzdal), v prospech hlavného investora stavby, t.j. Stredoslovenskej vodárenskej

prevádzkovej spoločnosti, a. s.

53. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s ním
tvrdenou skutočnosťou, a to uplatnením si viacerých finančných nárokov spoločnosti HORNEX a. s. voči
žalovanému, o čom mal svedčiť list tejto spoločnosti s názvom Výzva na zaplatenie zo dňa 26.10.2021.

Žalovaný tvrdil, že za tieto nároky spoločnosti HORNEX a. s. voči žalovanému zodpovedá žalobca, ktorý
dielo na základe Zmluvy o dielo zhotovoval.

54. K danému tvrdeniu odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na skutočnosti uvedené súdom prvej
inštancievbode34.napadnutéhorozhodnutia.ZlistuspoločnostiHORNEXa.s.zodňa26.10.2021však

vyplýva, že za nároky uplatnené touto spoločnosťou voči žalovanému sú uplatnené z dôvodu omeškania
žalovaného, a nie žalobcu.
Žalovaným tvrdené omeškanie sa žalobcu ako zhotoviteľa sa javí aj nelogické z toho dôvodu, že
z predmetného listu zo dňa 26.10.2021 vyplýva, že spoločnosť HORNEX a. s. požiadala o vykonanie
určitých časti diela spoločnosť FERRMONT, a. s. (žalobcu). Tieto časti diela však mal vykonať žalovaný,

ale v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany spoločnosti HORNEX a. s. voči žalovanému, ich
vykonali tretie osoby.
Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie ani v priebehu
odvolacieho konania neurobil voči žalobcovi žiaden procesný úkon týkajúci sa uplatnenia nárokov
žalovaného voči žalobcovi (napr. kompenzačnú námietku, podanie vzájomnej žaloby), či už nárokov

vyplývajúcich z nárokov uplatnených spoločnosťou HORNEX a. s. voči žalovanému, resp. vyplývajúcich
zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
Navyše z tvrdení žalovaného však ani nie je zrejmý postoj žalovaného k nárokom spoločnosti HORNEX
a. s., či tieto nároky žalovaný uznal, či ich už vyplatil a v akej výške a z akých dôvodov, alebo s nimi
nesúhlasil a z akých dôvodov.

55. Žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na ustanovenie čl. IV bod 22 Zmluvy o dielo (pozri bližšie
bod 19. odôvodnenia) a z neho odvíjajúcu jeho možnosť jednostranne si započítať voči žalobcovi aj
nároky uplatnené voči žalovanému zo strany spoločnosti HORNEX a. s. K tejto skutočnosti odvolací súd
uvádza, že žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie neurobil žiaden úkon voči žalobcovi

týkajúci sa jednostranného započítania, pričom aby takýto úkon mohol byť vôbec posudzovaný zo
strany súdov musel by žalovaný nielenže uviesť, že pristupuje k jednostrannému započítaniu v zmysle
článku IV bod 22. Zmluvy o dielo, ale jasne a určito špecifikovať výšku započítania a nárok, z ktorého
toto započítanie vyplýva a to nielen v hypotetickej rovine, že bol voči nemu uplatnený nárok zo strany
spoločnosti HORNEX a. s., ohľadne ktorého nie je zrejme, či tento žalovaný uznáva, popiera, resp.

aký je jeho postoj k tomuto nároku. Žalovaný uvádza, že jedine čo ohľadne tohto nároku uplatneného
voči nemu zo strany spoločnosti HORNEX a. s. je, že za neho zodpovedá žalobca. Preto má odvolací
súd zato, že ani v odvolacom konaní neuskutočnil žalovaný jednostranný zápočet voči žalobcovi, či užz titulu nárokov uplatnených spoločnosťou HORNEX a. s., resp. iných nárokov majúcich vyplývať z ich
zmluvného vzťahu.

56. Pokiaľ by odvolací súd aj hypoteticky pripustil, že žalovaný uskutočnil voči žalobcovi jednostranný
zápočet, tak táto námietka týkajúca sa započítania voči žalobcovi by musela byť zo strany odvolacieho
súdu vyhodnotená ako novota v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, keďže ju žalovaný neuvádzal
v rámci procesnej obrany už v konaní pred súdom prvej inštancie a na túto námietku by odvolací súd
nemohol ani prihliadnuť. Preto túto námietku odvolací súd považuje za nedôvodnú.

57. K námietke nevykonania navrhnutého dôkazu žalovaným, a to vypočutia štatutárneho zástupcu
žalovaného odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov predstavuje jedno z práv, ale zároveň i
povinností strany sporového konania, pričom navrhnutie dôkazu automaticky nezakladá povinnosť súdu
takýto dôkaz aj vykonať. Len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, a to z dôvodu, aby
sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie veci irelevantné.

Vykonávaním všetkých (aj nepodstatných dôkazov) by zároveň dochádzalo aj k mareniu rýchlosti a
hospodárnosti konania. V prípade, ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí v odôvodnení rozhodnutia
uviesť, prečo ich nevykonal. V takomto prípade samotné neakceptovanie vykonania navrhnutých
dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah do základného práva
na súdnu ochranu, či do práva na spravodlivé súdne konanie, by mohol nastať len vtedy, ak by takýto

záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný alebo by takémuto záveru chýbala
predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho
rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu postavená do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní.

58. Odvolací súd už vyššie uviedol, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného
nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom,
ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva,
že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, čo aj riadne odôvodnil v bode
36 odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže jeho vypočutie sa javilo ako neúčelné a nehospodárne

a nesplnenia podmienok v zmysle § 195 CSP, pričom prihliadol aj na zásadu sudcovskej koncentrácie
konania, keďže strana nenavrhla jeho výsluch včas.

59. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 10.11.2022 vyplýva, že právna zástupkyňa žalovaného žiadala
vykonanie tohto dôkazu z dôvodu ozrejmenia vzájomnej spolupráce žalobcu a žalovaného, a takisto aj

k ostatným okolnostiam a právnym vzťahom týkajúcich sa realizácie diela.

60. Odvolací súd uvádza, že žalobcov nárok bol preukázaný v konaní listinnými dôkazmi predloženými
žalobcomatonajmäZápisomoodovzdaníaprevzatístavbyzodňa26.07.2021,ktorýmbolopreukázané
splnenie podmienky v zmysle čl. IV. ods. 20 písm. a) Zmluvy o dielo a teda povinnosť žalovaného

vyplatiť žalobcovi zádržné vo výške 50 % z celkovej zadržanej sumy, ktorá predstavovala výšku
36.104,48eur.Pretosúdprvejinštancievbode36napadnutéhorozhodnutiasprávneuzavrel,ževýsluch
konateľa žalovaného sa javí ako neúčelný a nehospodárny a návrh na jeho vypočutie zamietol. Odvolací
súd k tomu dodáva, že pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného chcela vypočuť štatutárneho zástupcu
žalovaného, mala jeho osobnú účasť zabezpečiť, už na pojednávanie nariadené na deň 10.11.2022,

a nie až na tomto pojednávaní navrhnúť jeho výsluch, čím by sa spôsobilo odročenie pojednávania a
zbytočné predĺženie konania.

61. Ohľadne návrhu žalovaného týkajúce sa návrhu na výsluch konateľa žalovaného odvolací súd ešte
uvádza, že sa stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že neboli pre vykonanie takéhoto dôkazu

splnené podmienky podľa § 195 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd môže na návrh nariadiť výsluch
strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, avšak iba za splnenia podmienky, ak
tieto nemožno preukázať inak. V danom prípade nárok žalobcu vyplýval jednoznačne z konkrétneho
ustanovenia Zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu a ani prípadný výsluch konateľa žalovaného
nemohol na tejto skutočnosti nič zmeniť. Týmto postupom súdu prvej inštancie t.j. zamietnutím

návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného, nebol žalovaný
vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu patrí. Súd prvej inštancie nevykonanie
ďalšieho dokazovania riadne a logicky odôvodnil. S týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje,keďže výsledky už vykonaného dokazovania postačovali na konečné rozhodnutie vo veci samej. Preto
nemožno považovať ani túto odvolaciu námietku žalovaného za dôvodnú.

62. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené len dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany
sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2
CSP, keďže závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil
skutkové zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok

tak napĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a prekúmateľnosti.

63. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, aj ako vec právne posúdil. V danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval žalobu žalobcu

za dôvodnú.

64. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí

aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

65. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovuvádzanýchstranousporu,čosanepochybne
v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008].

66. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. vrátane závislého výroku
o náhrade trov konania (výrok II.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

67. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

68. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebojeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).