Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723202306
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1723202306.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu
JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej, v právnej veci žalobkyne: Slovenská televízia
a rozhlas, IČO: 56 398 255, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanému: D. G.,
U.. XX.XX.XXXX, R. H. D., X. G. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie 365,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 1. júla 2024, č. k. 9C/40/2023-33, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 1. júla 2024, č. k. 9C/40/2023- 33, z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 1.7.2024, č. k.
9C/40/2023-33 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
365,- eur, spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 2,10 eur a žalobkyni priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 3, § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z.
o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1,
ods. 2, § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a vecne tým, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol

na základe zákona, z ktorého pre žalovaného vyplývala povinnosť po splnení zákonných podmienok,
platiť úhrady za služby verejnosti, ktoré sú poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalovaný
si svoje povinnosti nesplnil riadne a včas, pričom žalobkyňa kontrolou úhrad zistila, že žalovaný ku dňu
podania návrhu na súd nezaplatil za služby poskytnuté verejnosti Rozhlasom a televíziou Slovenska vo
výške 365,- eur. Uvedené vyplývalo aj z prehľadu predpisov, ktorý za obdobie 1.10.2021 - 30.12.2022
vygeneroval nedoplatok v sume 365,- eur, ktorý zahŕňal aj pokutu vo výške 17,- eur. Na základe takto

zisteného nedoplatku, žalobkyňa výzvou vyzvala žalovaného na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby
verejnosti poskytovane Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalovaný si svoj záväzok nesplnil. Súčasťou
nároku žalobkyne boli aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v sume 2,10 eur.

3. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že neboli splnené procesné

podmienky. Poukázal na to, že podľa ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej
televízii rozhlase, Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov sa ku dňu
účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona stáva
právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku dňu
účinnosti tohto zákona. S účinnosťou od 1.7.2024 sa zrušil Rozhlas a televízia Slovenska a právnym
nástupcomsavzmyslevyššieuvedenéhostala,Slovenskátelevíziaarozhlas.Vrozsudku,protiktorému

odvolanie žalobcu smeruje je ako žalobca uvedený Rozhlas a televízia Slovenska. Vzhľadom na to, že
tento subjekt bol dňa 1.7.2024 zrušený ex lege, zakladá sa nesprávnym označením žalobcu materiálnanevykonateľnosť rozhodnutia. Už neexistujúca RTVS totiž nedisponuje procesnou subjektivitou, keďže v
zmysle § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva. Procesná subjektivita je základnou podmienkou na strane účastníka konania.

Ako strana sporu nemôže vystupovať ten, kto procesnú subjektivitu nemá. Pokiaľ strata procesnej
subjektivity (ako v predmetnom konaní na strane žalobcu) nastala v priebehu konania, bolo úlohou súdu
zistiť túto skutočnosť a zaujať k nej postoj v podobe vydania uznesenia v zmysle § 64 C.s.p. Podľa § 64
C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v
konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp.

zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

6. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť („ďalej len procesné podmienky“).

7. Ustanovenie § 161 ods. 1 C.s.p. ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na
to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť tak, aby súdne
konanie mohlo prebehnúť v súlade so zákonom a aby súd v súlade so zákonom mohol tiež rozhodnúť.
Medzi základné procesné podmienky, na ktorých splnenie má súd povinnosť prihliadať aj bez návrhu
počas celého konania, patrí podmienka procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti osoby byť stranou sporu.

Spôsobilosť byť stranou sporu znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré jej zákon priznáva,
resp. ukladá. Predpokladom procesnej subjektivity je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva
a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u
právnických osôb
odo dňa účinnosti zápisu do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný

zákon neustanovuje inak (§ 19a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov).

8. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva (§ 61 C.s.p.).

Podľa § 62 C.s.p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

Podľa § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

Podľa§65ods.1C.s.p.,právnynástupcapodľa§63a§64prijímastavkonaniakudňuzánikuprocesnej
subjektivity svojho predchodcu.

Podľa § 66 C.s.p., ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a § 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

Podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť tým, že neboli splnené procesné
podmienky.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok na pojednávaní
dňa 1.7.2024 o 9,20 hod. Rozsudok vyhlásil vo vzťahu k žalobcovi - Rozhlas a televízia Slovenska a
hoci v záhlaví správne uviedol označenie Slovenská televízia a rozhlas, z ďalších identifikačných údajov
(najmä z IČO) bolo zrejmé, že na strane žalobcu konal so subjektom Rozhlas a televízia Slovenska,

IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava (teda už so zaniknutým subjektom - podľa
výpisu z Obchodného registra tento subjekt zanikol dňa 1.7.2024 dobrovoľným výmazom). To, že konal
s týmto subjektom potom potvrdzuje aj jeho ďalší postup, kedy súd až po vyhlásení rozsudku a podaní
odvolania žalobcom, vydal uznesenie (dňa 31.7.2024, č. k. 9C 40/2023), ktorým pokračoval v konaní nastrane žalobcu už so spoločnosťou Slovenská televízia a rozhlas. V ten istý deň (1.7.2024) nadobudol
účinnosť aj zákon č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov (§ 34
čl. V), ktorý v § 30 ods. 1 upravil, že „Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov

sa ku dňu účinnosti tohto zákona zrušuje. Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona
stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku
dňu účinnosti tohto zákona“. Podľa cit. ustanovenia k 1.7.2024 zanikol Rozhlas a televízia Slovenska
a jeho právnym nástupcom sa stala Slovenská televízia a rozhlas (tento subjekt podľa Obchodného
registra vznikol 1.7.2024). Keďže zákon č. 157/2004 Z. z. z 20. júna 2024 nadobudol účinnosť dňom

1.7.2024, túto účinnosť nadobudol v čase 0:01 hod daného dňa (v rovnaký čas potom nastali aj účinky
zápisu výmazu subjektu Rozhlas a televízia Slovenska a zápisu vzniku subjektu Slovenská televízia a
rozhlas do obchodného registra). Keďže k vyhláseniu napadnutého rozsudku došlo na pojednávaní dňa
1.7.2024 až o 9.20 hod., je zrejmé, že pôvodný žalobca (Rozhlas a televízia Slovenska) zanikol ešte pred
vyhlásením napadnutého rozsudku (zanikol dňa 1.7.2024 o 0,01 hod.). Z týchto dôvodov nebol možný
postup podľa § 66 C.s.p., v zmysle ktorého „Ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva
súd viazaný“, nakoľko v danej veci k strate procesnej subjektivity pôvodného žalobcu nedošlo až
po vyhlásení rozhodnutia, ale pred jeho vyhlásením. Pôvodný žalobca tak zanikol (stratil procesnú
subjektivitu) teda ešte skôr, než súd prvej inštancie vydal odvolaním napadnutý rozsudok, a zároveň
tento rozsudok bol vyhlásený skôr, než súd rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho právnym nástupcom

uznesením zo dňa 31.7.2024, ktoré nemá spätné účinky (v čase vyhlásenia rozsudku teda zanikol
pôvodnýžalobcaasúdeštenerozhodolopokračovanívkonanísjehoprávnymnástupcom).Tým,žesúd
prvej inštancie potom konal so zaniknutou stranou sporu, ktorá nebola nositeľkou procesnej subjektivity
(a nerozhodol o pokračovaní v konaní s jeho právnym nástupcom), zaťažil svoje konanie a rozhodnutie
vadou zmätočnosti. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. a/

C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 C.s.p.).

10. Odvolací súd dodáva, že by nemohol napadnutý rozsudok potvrdiť, ani v prípade ak by uznesenie
z 31.7.2024 malo spätné účinky, nakoľko by mu v tom bránila subjektívna neprípustnosť odvolania (t. j.
odvolateľ totiž nemôže podať odvolanie proti rozsudku vydanému v jeho prospech - v danom prípade je

odvolateľom žalobca, hoci bolo jeho žalobe vyhovené) a musel by preto odvolanie žalobcu odmietnuť
(§ 386 písm. b/ C.s.p.). V ďalšom konaní teda súd nanovo rozhodne vo veci s existujúcim subjektom na
strane žalobcu, tak ako súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní s ním uznesením z 31.7.2024.

11. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o

náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).