Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322202237
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1322202237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok,
úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa matky: D. C., E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, H. I. a otca: C. J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. D. XX, K.
(občan Rumunska), o návrhu matky na určenie výživného za minulé obdobie, o odvolaní matky proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 25. januára 2024, č.k. 39P/98/2023-90, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh matky na určenie výživného na maloletú
A. B. C., XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.11.2019 do 29.06.2021.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 28 ods. 1,2, § 62 ods. 1, 2, § 76 ods.
1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, a § 2 ods. 1, 2 a § 111 písm. c) Civilného mimosporového poriadku.
Vecne dôvodil, že matka návrh odôvodnila tým, že bývalý manžel odišiel od nich v novembri 2019

a neplatil výživné na maloletú. Rozsudkom zo dňa 29.06.2021 bolo otcovi určené platiť výživné na
dieťa 200 eur mesačne, pričom v súdnom konaní sa ústne dohodli s otcom maloletej, že zameškané
výživné bude otec priebežne splácať. Od času, kedy otec maloletej od nich odišiel, až do času, kedy
začal platiť výživné určené súdom, mu vznikol nedoplatok na výživnom za 19 mesiacov, spolu 3.800
eur a túto sumu neuhradil, preto sa matka obrátila s týmto návrhom na súd. Otec s návrhom matky
na určenie spätného výživného nesúhlasil, poukázal na to, že výživné určené právoplatným súdnym
rozsudkom uhrádza pravidelne, v decembri 2023 zaslal aj 200 eur na vianočný darček pre maloletú.

Poukázal aj na skutočnosť, že bývalá manželka ho vyhodila z rodinného domu, ktorý si spolu zakúpili,
kúpu prefinancovali hypotekárnym úverom, pričom otec má vedomosť, že časť rodinného domu bola
prenajímaná. Rovnako ako otec, i kolízny opatrovník navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť, bol toho
názoru, že matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného za obdobie
pred podaním návrhu.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vyhodnotil návrh matky ako neopodstatnený. Mal

preukázané, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa
29.06.2021 č.k. 37P/258/2020-121, ktorým zároveň bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej je
maloletá na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia
sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok; otec je oprávnený stretávať sa s maloletouv určenom rozsahu a je zaviazaný prispievať na výživu maloletej 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2021. Súd mal taktiež preukázané, že matka sa do rozhodnutia

súdu o rozvode manželstva nedomáhala na súde určenia výživného pre maloleté dieťa. Podľa Zákona
o rodine možno právo na výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V konaní o výživnom
pre maloleté dieťa možno právo na výživné pre maloleté dieťa priznať aj spätne, najdlhšie na dobu troch
rokovspätneododňazačatiakonania,avšaklenvprípade,aksúnatodôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.
Musia byť teda preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré bránili skoršiemu podaniu návrhu

na určenie výživného pre maloleté dieťa, napr. zlý zdravotný stav, vážna choroba, úraz, hospitalizácia v
zdravotníckom zariadení. Matka súdu v konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré jej
mali brániť podaniu návrhu na určenie výživného pre maloleté dieťa. Tvrdenie, že na pojednávaní vo veci
rozvodu manželstva sa rodičia ústne dohodli, že otec uhradí výživné pre maloletú aj za predchádzajúce
obdobie, ktoré následne neuhradil, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý by dovoľoval
priznať výživné spätne pred podaním návrhu. Keď súd nemal preukázané dôvody hodné osobitného

zreteľa na priznanie výživného pre maloleté dieťa pred podaním návrhu, musel návrh matky v celom
rozsahu zamietnuť.

4. Proti tomuto rozsudku podala matka v zákonnej lehote odvolanie majúc za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka popiera tvrdenie, uvádzané otcom
na pojednávaní, že by ho vyhodila z rodinného domu, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Otec
maloletej sám opustil rodinu aj rodinný dom, na ktorý mal platiť hypotekárny úver. Niekoľko mesiacov
tento úver neplatil a ani domov nenosil žiadnu výplatu, všetky peniaze minul v kasíne. Keď sa táto
skutočnosť prevalila, otec maloletej zmizol a nechal rodinu bez akýchkoľvek prostriedkov. Pokiaľ by

matka nemala svojich rodičov, ktorí tieto podlžnosti uhradili, skončila by na ulici. Asi po 18 mesiacoch
neplatenia žiadneho výživného sa matka s otcom dohodla, že tento dlh otec do posledného eura doplatí,
ale až keď mu súd určí koľko má platiť. S touto skutočnosťou sa stotožnil a matka podala návrh na
rozvod, ktoré konanie však tiež trvalo viac ako 9 mesiacov. Aj na súde sa dohodli, že otec tento dlh
doplatí, otázka len stojí, koľko eur má doplatiť. Je teda jasné, že matka maloletej sa domáhala na

súde určenia výživného pre maloleté dieťa. V závere uviedla, že tvrdenie otca o pravidelnom uhrádzaní
výživného určeného právoplatným súdnym rozhodnutím, je lož. Ako prílohy k odvolaniu doložila výpis
zo svojho účtu a rozsudok o rozvode manželstva.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to, že súd rozsudkom

č.k. 37P/258/2020 zo dňa 29.06.2021 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zaviazal otca
povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozsudku. Vzhľadom k tomu, že súd schvaľoval rodičovskú dohodu, voči ktorej sa kolízny opatrovník
neodvolal, a matka nežiadala zročné výživné od podania návrhu, kolízny opatrovník má za to, že matka
opätovne nepreukázala dôvody vhodné osobitného zreteľa vo svojom odvolaní. Vzhľadom na uvedené

kolízny opatrovník navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu.

6. Otec maloletej sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil (§

67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)adospelkzáveru,žeodvolanieniejedôvodné.

8. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a celého napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol návrh matky zo dňa 11.05.2022 na určenie

výživného spätne od 01.11.2019 do 29.06.2021.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, podaného odvolania ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospelk správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne
a logicky zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi
závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď ani s prihliadnutím

na odvolaciu argumentáciu matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného
súdu odchýliť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a vzhľadom k odvolacím námietkam
sa však žiada uviesť nasledovné:

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Súd prvej inštancie v uznesení správne konštatoval, že nemohol priznať výživné na maloleté dieťa
spätne, pretože mu to neumožňuje ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré pripúšťa priznanie
výživného na maloleté dieťa spätne najdlhšie po dobu 3 rokov odo dňa začatia konania, ak sú na to
dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka počas konania neuvádzala žiadne skutočnosti, ktoré by bolo
možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa a neviedla žiadne ani v podanom odvolaní.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia ukončili spolužitie v novembri 2019, kedy sa otec maloletého
dieťaťa odsťahoval v dôsledku konfliktov zo spoločnej domácnosti a maloletá zostala bývať s matkou.
Podľa tvrdenia matky otec odvtedy na výživu dieťaťa neprispieval, pričom matka uvádza, že asi po
18 mesiacoch neplatenia žiadneho výživného sa rodičia maloletej mali dohodnúť, že otec tento dlh

(bližšie neurčený) doplatí, ale až keď mu súd určí koľko má platiť. Z obsahu spisového materiálu je
zrejmé, že vo veci maloletej A. B. C. nebol podaný na súde návrh na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva, ktorého predmetom by bolo určenie
výživného na maloletú do rozvodu. Dňa 16.09.2020 podala matka návrh na rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, v ktorej veci súd rozhodol rozsudkom zo

dňa 29.06.2021, č.k. 37P/258/2020-121 tak, že schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá na čas
po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia boli oprávnení maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok; otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou v určenom rozsahu
a zaviazal sa prispievať na výživu maloletej 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukámmatky,počnúcprávoplatnosťourozsudkuorozvodemanželstva. Vychádzajúczobsahuuvedenej

súdom schválenej rodičovskej dohody niet pochýb o tom, že rodičia sa nedohodli na žiadnom doplatení
spätného výživného ale výlučne o platení výživného na čas od 27.07.2021, kedy rozsudok o rozvode
nadobudol právoplatnosť.

14. Pokiaľ ide o predmetný návrh matky zo dňa 11.05.2022 na úhradu spätného výživného za časové

obdobie od 01.11.2019 (od ukončenia spolužitia rodičov) do 29.06.2021 (do právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva), možno sa v celom rozsahu stotožniť s odôvodnením súdu prvej inštancie,
ktorý uviedol, že spätné výživné možno priznať len ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, čím
sa zdôrazňuje výnimočnosť priznania takéhoto práva. Keďže sa matka nedomáhala na súde určenia
výživného na maloletú v čase neplatenia výživného (po zistení, že otec neplatí na dieťa výživné), jej

neskôrpodanýnávrhnaurčenievýživnéhospätnezauplynuléobdobietedaužmoholbyťúspešnýjedine
za splnenia podmienky zakotvenej v § 77 ods. 1 Zákona o rodine a táto ani podľa názoru odvolacieho
súdu splnená nebola.

15. Z citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že ako podmienku pre priznanie

výživného spätne od podania návrhu zákon vyžaduje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Takáto úprava sleduje predovšetkým zamedzenie špekuláciám a zneužívaniu možnosti priznávať
výživné pre maloleté dieťa a zároveň vedie k zodpovednému a včasnému prístupu k riešeniu tejto
otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného bol podaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných
podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o

určenie spätného výživného a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd
môže výživné priznať aj spätne, pričom s existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa sa musí
súd vyporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť
podľa konkrétnych okolností prípadu. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď skúmal dôvody,ktoré matke ako oprávnenému rodičovi bránili uplatniť zákonný nárok ihneď potom, ako povinný rodič
prestal plniť, resp. vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť a prečo si oprávnený rodič tento návrh neuplatnil
včas.

16. V danom prípade je nepochybné, že matka bez akéhokoľvek vážneho dôvodu neplatenie výživného
včas neriešila. V konaní matka nepreukázala a v podstate ani netvrdila žiadne vážne dôvody, ktoré by jej
bránili skoršie uplatnenie nároku na súde, iba konštatovala, že 18 mesiacov otec výživné neplatil. Túto
skutočnosť však rozhodne nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by umožnil

súdu vyhovieť jej návrhu podanému na súde s takým dlhým odstupom. Ak je pravdou, že otec výživné
na dcéru od odchodu zo spoločnej domácnosti neplatil, mala matka žiadať výživné na maloletú v čase,
keď táto otázka bola aktuálna, pričom treba konštatovať, že od 01.11.2019 mala na to dostatok času
anebrániljejvtomžiadnyzávažnýdôvod.Správnesúdprvejinštanciekonštatoval,žeanitvrdenie,žena
pojednávaní vo veci rozvodu manželstva sa rodičia ústne dohodli, že otec uhradí výživné pre maloletú aj
za predchádzajúce obdobie, ktoré následne neuhradil, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý

by dovoľoval priznať výživné spätne pred podaním návrhu. Pokiaľ sa rodičia v súdnom konaní dohodli
na tom (ako uvádza matka), že dlh na výživnom jej otec doplatí, potom nie je zrejmé, z akého dôvodu
žiadali schváliť rodičovskú dohodu o platení výživného až od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Žiadny
z matkou uvádzaných dôvodov pre určenie výživného za požadované obdobie nemožno považovať
za dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného. Je irelevantné, aké boli dôvody

rozvratu manželstva a okolnosti ukončenia spolužitia rodičov maloletej alebo to, či otec opustil spoločnú
domácnosť z vlastného rozhodnutia alebo bol z domu vyhodený, rovnako je irelevantné z akých dôvodov
výživné neplatil. Rozhodujúce je, či matka mala nejaké závažné dôvody, ktoré jej bránili včasnému
uplatneniu nároku na výživné súdnou cestou. Právna teória a súdna prax za najčastejší relevantný
dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je možné priznať výživné aj 3 roky spätne od podania návrhu,

považujú napríklad zdravotný stav oprávnenej osoby. Po preskúmaní veci odvolací súd zhodne so
súdom prvoinštančným nevzhliadol nijaké objektívne dôvody na strane matky, akými by boli napríklad
nedostatok vedomosti o otcovom bydlisku, či zlý zdravotný stav alebo iné vážne okolnosti, pre ktoré by si
nárok na výživné nemohla uplatniť už v čase jeho aktuálnosti a preto nebolo možné jej návrhu vyhovieť.

17. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie ako neopodstatnené a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil v celom
rozsahu. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení
s § 396 ods. 1 CSP.

18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).