Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26Co/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122209610
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122209610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. XX, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov,
IČO: 37941623, 2/ D. A. E., nar. X.XX.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Ladislav
Lukáč, advokát, so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, IČO: 36164666, proti žalovaným: 1/ Prešovský
samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 5043/2, 080 01 Prešov, IČO: 37870475, zastúpený
Správou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná 2689/14, 080 05
Prešov, IČO: 37936859, 2/ Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 2907/73, 080 01 Prešov, IČO: 00327646,

zastúpené: JUDr. Alojz Naništa, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35519193, 3/
Slovenská republika - Slovenská správa ciest, so sídlom Dúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava –
mestská časť Karlova Ves, IČO: 00003328, o náhradu za užívanie nehnuteľností, o odvolaniach žalobcu
1/ažalovaného2/protirozsudkuOkresnéhosúduPrešov,č.k.16C/67/2022-1305zodňa6.7.2023,takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovanými 1/ a 2/ vo výrokoch o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti, t.j. vo výrokoch III. a VI. a vo výrokoch o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
1/ a žalovanými 1/ a 2/, t.j. vo výrokoch VIII., X.

Žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi 1/ v rozsahu 100 %.

Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom
1/ a žalovaným 2/.

Sudca B. G. C. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci 16C/67/2022 Okresného súdu
Prešov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť
žalobcovi v 1. rade sumu 5.103,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 16.1.2009
do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II. Žalovaný v 1. rade je povinný
zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 5.103,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne od
16.1.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; III. V prevyšujúcej časti
žalobu žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovanému v 1. rade zamieta; IV. Žalovaný v 2. rade je povinný
zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 1.601,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne

od 16.1.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; V. Žalovaný v 2.
rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 1.601,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
10,5 % ročne od 16.1.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; VI.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovanému v 2. rade zamieta; VII. Žalobužalobcov v 1. a 2. rade voči žalovaným v 1. a 3. rade vo vzťahu k nároku z parcely č. KN C XXXX/XX –
chodník zamieta; VIII. Žalobca v 1. rade má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania vo
vzťahu k nároku z parcely č. KN H. XXXX/XX - cesta v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku; IX. Žalobca v 2. rade má voči žalovanému v
1. rade nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku z parcely č. KN C XXXX/XX - cesta v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku; X.
Žalobca v 1. rade má voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku z
parcely č. KN C XXXX/XX - chodník v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku; XI. Žalobca v 2. rade má voči žalovanému v 2. rade nárok
na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku z parcely č. KN C XXXX/XX - chodník v rozsahu 100
%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku; XII.
Žalovaný v 1. rade má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku
z parcely č. KN C XXXX/XX - chodník v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku; XIII. Žalovaný v 3. rade má voči žalobcom v 1. a 2. rade

nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku z parcely č. KN C XXXX/XX - chodník v rozsahu 100
%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobou doručenou súdu dňa 16.1.2009 sa žalobcovia domáhali voči
žalovaným náhrady za užívanie nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, pričom konštatovali, že sú

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na k. ú. v A., Správa katastra A., nachádzajúce
sa v k. ú. F., zapísanej v LV č. XXX, a to parcely KN C XXXX/XX- zastavaná plocha a nádvoria o výmere
1578 m2, pričom každý zo žalobcov je spoluvlastníkom vo výške podielu v 1. Uvedenú nehnuteľnosť
nadobudli žalobcovia do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.7.1998. Vklad vlastníckeho
práva bol povolený pod I. XXXX/XXXX, dňa 5.8.1998. Parcela bola vytvorená geometrickým plánom č.

XXX/XX, ktorý vyhotovil J., združenie geodetov E. X, A.. Parcela KN C XXXX/XX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 1578 m2, bola na základe geometrického plánu č. X/XXXX, ktorý vyhotovil D. B.
K., dňa 12.1.2008 rozdelená, na novovytvorené parcely, a to na parcelu KN č. XXXX/XX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1201 m2 a parcelu KN C XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
377 m2, pričom na novovytvorenej parcele KN C XXXX/XX sa nachádza inžinierska stavba - cesta

III. triedy č. XXXXXX A. - C. - L. a na novovytvorenej parcele KN C XXXX/XX sa nachádza chodník.
Inžinierska stavba cesty a chodníka bola postavená na pozemku teraz vo vlastníctve žalobcov, na
základe stavebného povolenia č. j. C.. XXXX/XX-XX, vydaného dňa 14.3.1983 Okresným národným
výborom - odborom dopravy v A.. Tomuto stavebnému povoleniu predchádzalo územné rozhodnutie
o umiestnení stavby zo dňa 24.8.1982, č. výst.. XXX/XX-XX. Dňa 12.2.1992 bolo vydané kolaudačné

rozhodnutie č. M./XXXX, ktorým bolo povolené užívanie cestnej stavby a táto bola odovzdaná do správy
a údržby Okresnej správe ciest a Správe mestských komunikácií A.. Žalovaný v 1. rade nadobudol
vlastníctvo k predmetnej stavbe cesty III. triedy č. XXXXXX A. - C. - L. na základe zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách, na ktorého s účinnosťou od 1.1.2004 prešlo vlastníctvo k cestám
II. a III. triedy. Podľa dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva

štátu v správe Slovenskej správy ciest na Prešovský samosprávny kraj zo dňa 29.12.2003 v súvislosti
s prechodom vlastníckych práv k cestám II. a III. triedy z vlastníctva štátu z vlastníctva štátu do
vlastníctva Prešovského samosprávneho kraja prechádzajú veci, ktoré do dňa prechodu podľa tejto
dohody slúžili vnútorným organizačným jednotkám Slovenskej správe ciest uvedeným v čl. 4 tejto
dohody. Žalobcovia ďalej dôvodili, že je nesporné, že na spornej parcele sa nachádza ako cesta III. triedy

tak aj chodník, pričom žalobcovia konštatovali, že majú voči žalovanému v 1., 2. a 3.rade pohľadávku
z titulu bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie uvedených nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k. ú. F..

3. Žalobcovia sú každý v 1 podielovými spoluvlastníkmi parcely č. KN C XXXX/X o výmere 39 m2 -

zastavanéplochyanádvoria,parcelyč.KNCXXXX/XXovýmere2440m2-zastavanéplochyanádvoria
a parcely č. KN C XXXX/XX o výmere 1578 m2 - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v k. ú.
F.. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.7.1998 vyplýva, že okrem iného nehnuteľnosti zapísané na vyššie
uvedenom liste vlastníctva scudzil predávajúci I. G. - F., súkromný podnikateľ kupujúcim A. B. - H. a D.
A. E. - H. N.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod I. XXXX/XXXX, dňa 5.8.1998. Z geometrického

plánu č. X/XXXX, ktorý vyhotovil D. B. K., dňa 12.1.2008 rozdelená, vyplýva, že parcela KN C XXXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1578 m2, bola rozdelená na novovytvorené parcely, a to na
parcelu KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1201 m2 a parcelu KN C XXXX/XX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 377 m2, pričom na novovytvorenej parcele KN C XXXX/XX sanachádza inžinierska stavba - cesta III. triedy č. XXXXXX A. - C. - L. a na novovytvorenej parcele KN
C XXXX/XX sa nachádza chodník. Územné rozhodnutie o umiestnení stavby s označením D. A. - I. -
A. na C. A. - L. bolo vydané dňa 24.8.1982, č. výst. XXX/XX-XX. Na základe stavebného povolenia č. j.

C.. XXXX/XX-XX, vydaného dňa 14.3.1983 Okresným národným výborom - odborom dopravy v A., bola
postavená inžinierska stavba cesty a chodníku. Dňa 12.2.1992 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie
č. M./XXXX, ktorým bolo povolené užívanie cestnej stavby a táto bola odovzdaná do správy a údržby
Okresnej správe ciest a Správe mestských komunikácií A.. Dňa 29.12.2003 bola medzi účastníkmi
Slovenskou republikou, zastúpenou Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii SR a Prešovským

samosprávnym krajom podpísaná dohoda o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z
vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na Prešovský samosprávny kraj.

4. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca D. G. I. vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu k
predmetným pozemkom za obdobie od 17.1.2007 do 31.12.2007 je zaokrúhlene vo výške 17.200,-
eur a všeobecná hodnota nájmu k predmetným pozemkom za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 je

zaokrúhlene vo výške 18.100,- eur, čo predstavuje za rok 2007 pomer 10,92 eur/m2 a za rok 2008 pomer
11,49 eur/m2. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca D. A. G. vyplýva, že za predmetné pozemky
(spoločne za chodník a cestu) za rozhodné obdobie je rekapitulácia nájmu spolu vo výške 18.600,- eur.
Zo znaleckého posudku č. XX Technickej univerzity v E. vyplýva z rekapitulácie všeobecnej hodnoty
nájmu pozemkov to, že rekapitulácia nájmu z roku 2007 predstavovala spolu za predmetné pozemky

zaokrúhlene 18.500,- eur a rekapitulácia nájmu za rok 2008 za predmetné pozemky predstavovala
zaokrúhlene 19.000,- eur. Zároveň je v tomto znaleckom posudku ešte konštatovaná aj rekapitulácia
nájmu k roku 2009 za predmetné pozemky zaokrúhlene vo výške 19.900,- eur.

5. Ohľadom pasívnej vecnej legitimácie súd prvej inštancie uviedol nasledovné. Čo sa týka pasívnej

vecnej legitimácie u žalovaného v 1. rade vo vzťahu k chodníku (parcela XXXX/XX) žalovanému v 1.
rade pasívna vecná legitimácia nesvedčí, keďže v rozsudku č. k. 14C/75/2012-506 zo dňa 13.1.2016
bolo právoplatne konštatované, že Prešovský samosprávny kraj (žalovaný v 1. rade) nie je pasívne
legitimovaný čo do nároku za užívanie priľahlého chodníka, keďže tento netvorí súčasť cesty, pričom
zo stanoviska ministerstva korešpondujúceho s kolaudačným rozhodnutím vyplynulo, že pozemná

komunikácia bola odovzdaná do správy Okresnej správy ciest a chodník bol odovzdaný do správy
Mestských komunikácií A.. Preto súd žalobu žalobcov vo vzťahu k parcele týkajúcej sa chodníka vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol. Pasívna vecná legitimácia vo vzťahu k chodníku (parcela
XXXX/XX) nesvedčí ani žalovanému v 3. rade, pretože podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon), miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí, pričom zároveň

podľa § 7 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 35/1984, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) miestne komunikácie sa rozdeľujú na miestne komunikácie IV. triedy, ktoré nie sú
ani obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami (napríklad cestičky, chodníky, samostatné
cyklistické cestičky, samostatné chodníky, schody a podobne). Vo vzťahu k chodníku (parcela XXXX/
XX) je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní len žalovaný v 2. rade, preto súd žalobu žalobcov vo

vzťahu k parcele týkajúcej sa chodníka vo vzťahu k žalovanému v 3. rade rovnako zamietol.

6. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovia vedeli, že budú obmedzení na svojich vlastníckych právach,
pretože cestné teleso sa na týchto pozemkoch v čase ich kúpy žalobcami už nachádzalo, pričom
išlo o oprávnenú stavbu. Žalobcovia ako vlastníci nieže boli cestným telesom obmedzení na svojich

vlastníckych právach, ale ako právni nástupcovia predchádzajúcich vlastníkov chceli byť (vzhľadom na
vedomosť o reálnom stave pozemkov) na svojich vlastníckych právach obmedzení, pretože im bolo
(muselo byť) zrejmé, že tieto pozemky sú vo faktickom stave, v akom sa nachádzajú, nepoužiteľné napr.
na výstavbu a pod., keďže sa na nich nachádza stavba - cestné teleso. Preto uvedené obmedzenie
pozemku stavbou mohlo a malo byť zohľadnené v kúpnej cene, za akú uvedené pozemky nadobúdali

žalobcovia, teda akékoľvek čo i len potenciálne obmedzenie bolo odrazené v kúpnej cene. Žalobcovia
vstúpili do práv ich právnych predchodcov, pričom v danom prípade ide o vecné právo (vlastník je v
medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním, § 123 OZ), pričom nadobúdatelia nemohli predpokladať, že výkon ich vlastníckeho práva
bude väčší, ako bol ich právneho predchodcu.

7. Úvahu žalujúcej strany, že všeobecnú hodnotu vecného bremena je potrebné stanoviť tak ako keby
predmetnépozemkybolinezastavané,tzn.vstavepredich„poškodením“(zastavaním),t.j.akúpeňažnú
čiastku by bolo potrebné vynaložiť za prenájom porovnateľného nezastavaného pozemku v predmetomúzemí - v k. ú. F., považoval súd za čisto hypotetickú. Žalobcovia nepredložili žiadnu ponuku realitných
kancelárií, ktorá by aspoň približne kopírovala pozemky („znehodnotené“ zastavaním cestným telesom),
ktoré nadobudli žalobcovia, teda je otázne, aká je reálna cena - hodnota obmedzenia, takýmto cestným

telesom zastavaných pozemkov, zdôrazňujúc a rešpektujúc pritom zmluvnú voľnosť zmluvných strán pri
uzatváraní takýchto zmlúv. Nebolo teda preukázané, že by realitné kancelárie mali v ponuke na predaj/
prenájom pozemky zastavané napr. cestným telesom, teda len ťažko možno hovoriť o trhových cenách
za náhradu užívania takýchto nehnuteľností, keď ani samotný trh takéto ponuky negeneruje.

8. Súd prvej inštancie uzavrel, že na jednej strane vlastnícke právo žalobcom svedčí, avšak na strane
druhej nie je vylúčené ani zneužívanie tohto vlastníckeho práva, k čomu podľa súdu dochádza aj
v prejednávanom spore. Keďže však súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom súdov vyššej
inštancie, ktoré nárok žalobcov považovali za daný, súd prvej inštancie priznal žalobcom náhradu za
užívanie nehnuteľností.

9. Čo sa týka výšky náhrady za užívanie nehnuteľností sa súd priklonil k záverom vyplývajúcim zo
Znaleckého posudku č. XX/XXXX D. A. G., ktorý použil metódu polohovej diferenciácie. V danom
prípade je použitie uvedenej metódy na oceňovanie predmetných pozemkov priliehavejšie, ako metóda
porovnávacia. Metóda porovnávacia, použitá v Znaleckom posudku č. XXX/XXXX znalca D. G. I.,
resp. v Znaleckom posudku č. XX Technickej univerzity I. E. je za danej situácie nepoužiteľná,

keďže porovnávací materiál tvoriaci základ pre spracovanie znaleckého posudku je reprezentovaný
predovšetkým podnikateľským nájmom a viaže sa k pozemkom s pestrou škálou využitia na rozdiel
od predmetných nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú pozemné komunikácie. Znalci pracujúci
porovnávacou metódou neporovnávali pozemky zastavané cestnou komunikáciou s pozemkami
zastavanými cestnou komunikáciou, teda je logický záver, že porovnávali neporovnateľné pozemky s

neporovnateľným spôsobom využitia. Preto priznal žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému v 1. rade
náhradu za užívanie nehnuteľností vo vzťahu k parcele KN C č. XXXX/XX (cesta) spolu za žalované
obdobie od 17.1.2007 do 16.1.2009 sumu 10.206,31 eur (za 349 dní z roku 2007 pri nájme 4,337 eur/
rok, za 366 dní z roku 2008 pri 4,209 eur/rok a za 16 dní z roku 2009 pri 3,246 eur/rok), teda každému zo
žalovaných po 5.103,16 eur celkovo za žalované obdobie (výrok I. a II. tohto rozsudku) a v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol.

10. Ohľadom nároku žalobcov vo vzťahu k parcele KN C XXXX/XX (chodník) súd priznal vychádzajúc
zo záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX D. A. G., žalobcom v 1. a 2. rade oproti žalovanému v
2. rade (oproti žalovanému v 3. rade z dôvodov uvedených v bode 86 tohto rozsudku žalobu zamietol)

spolu za žalované obdobie od 17.1.2007 do 16.1.2009 sumu 3.203,81 eur (za 349 dní z roku 2007 pri
nájme 4,337 eur/rok, za 366 dní z roku 2008 pri 4,209 eur/rok a za 16 dní z roku 2009 pri 3,246 eur/
rok), teda každému zo žalovaných po 1.601,90 eur celkovo za žalované obdobie (výrok IV. a V. tohto
rozsudku) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

11. Pokiaľ ide o žalovaným v 1. rade vznesenú námietku premlčania, žaloba bola podaná včas a čo sa
týkanamietanéhopremlčaniavovzťahukrozšíreniužalobyžalobcami,tátonámietkastrácanarelevancii
vo vzťahu k výške priznaných súm.

12. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa

§ 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že omeškanie žalovaných vzniklo od 16.1.2009, výška
úrokov z omeškania predstavuje 10,5 % ročne.

13. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobcovia boli vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v konaní
úspešní čo do nároku z pozemku pod cestou v rozsahu 100 %, neúspešní čo do nároku z pozemku pod
chodníkom v rozsahu 100 %, čomu zodpovedajú výroky VIII., IX. a XII. rozsudku. Pokiaľ ide o nárok
žalobcov vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, v tomto smere boli žalobcovia čo do nároku z pozemku podchodníkom úspešní v celom rozsahu, preto majú v konaní úspešní žalobcovia voči žalovanému v 2. rade
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % každý, čomu zodpovedajú výroky X. a XI. rozsudku.
Čo sa týka náhrady trov medzi žalobcami a žalovaným v 3. rade, plne úspešný čo do nároku žalobcov

z pozemku pod chodníkom v konaní bol žalovaný v 3. rade, preto má vo vzťahu k žalobcom nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, čomu zodpovedá výrok XIII. rozsudku.

14. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolania žalobca 1/ a žalovaný 2/.

15. Žalobca 1/ podal odvolanie voči výrokom III. a VI. rozsudku, ktorými súd v prevyšujúcej časti žalobu
žalobcu 1/ voči žalovanému 1/ resp. žalovanému 2/ zamietol a navrhol, aby odvolací súd napadnuté
výroky rozsudku zmenil tak, že žalobcovi 1/ prizná finančné plnenie v plnej sume istiny s prísl. ako si
ich žalobca 1/ voči žalovaným uplatnil.

16. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

17. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, pokiaľ pri rozhodovaní o výške finančného
plnenia vychádzal zo znaleckého posudku D. G. č. XX/XXXX, pričom závery žalobcom 1/ predložených
znaleckých posudkov D. I. č. XXX/XXXX, či znaleckého posudku Technickej univerzity v E. č. XX
považoval za nepoužiteľné. Napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu princípu právnej istoty a
legitímnych očakávaní žalobcu 1/ vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia OS PO č. k. 14 C

75/2012-506 zo dňa 13.1.2016 vydaného v totožnej právnej veci, v ktorej žalobca 1/ žaloval náhradu
za užívanie totožného pozemku KN-C č. XXXX/XX v k. ú. F. (vtedy o výmere 1578 m2) za obdobie
od 17.1.2005 do 16.1.2007. Parcela KN-C č. XXXX/XX v k. ú. F. bola následne rozdelená v zmysle
geometrického plánu č. X/XXXX, ktorý vypracoval D. B. K. dňa 12.1.2008, na parc. KN-C č. XXXX/XX
a parc. KN-C č. XXXX/XX, obe v k. ú. F., teda na parcely, za ktorých užívanie žalobca v 1. rade žiadal

náhradu aj v prejednávanej právnej veci. V predchádzajúcom konaní bolo žalobcovi v 1. rade za užívanie
parc. KN-C č. XXXX/XX v k. ú. F. za obdobie od 17.1.2005 do 16.1.2007 priznané plnenie v nasledovnej
výške: za rok 2005 vo výške 185,06 Sk (tzn. 6,143 eur)/m2 pozemku ročne; za rok 2006 vo výške 245,99
Sk (tzn. 8,165 eur)/m2 pozemku ročne; za rok 2007 vo výške 245,99 Sk (tzn. 8,165 eur)/m2 pozemku
ročne. V prejednávanej právnej veci bolo žalobcovi v 1. rade za užívanie toho istého pozemku (len v

neskoršom období od 17.1.2007 do 16.1.2009) po rozdelení na parc. KN-C č. XXXX/XX a parc. KN-C
č. XXXX/XX, obe v k. ú. F. priznané plnenie v nasledovnej výške: za rok 2007 vo výške 4,337 eur/m2
pozemku ročne; za rok 2008 vo výške 4,209 eur/m2 pozemku ročne; za rok 2009 vo výške 3,246 eur/
m2 pozemku ročne. Preto, ak OS PO dospel k záveru, že žalobcom v 1. rade uplatnený nárok dosahuje
max. výšku 4,337 eur/m2 pozemku ročne (aj to len v roku 2007, keďže následne mal nárok žalobcu v

1. rade podľa OS PO a ZP D. G. zjavne klesajúcu tendenciu), porušil tým právo žalobcu v 1. rade na
právnu istotu a legitímne očakávania, nakoľko žalobca v 1. rade sa dôvodne spoliehal na skutočnosť, že
ním uplatnený nárok je dôvodný minimálne vo výške 8,165 eur/m2 pozemku ročne, teda tak, ako mu už
bolo zo strany OS PO právoplatne priznané v predchádzajúcom konaní za predchádzajúce dvojročné
obdobie. Výšku priznaného plnenia bolo preto nevyhnutné stanoviť na základe rovnakých kritérií ako

v predchádzajúcom konaní 14C/75/2012. Aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je integrálnou
súčasťou ochrany majetkových práv tiež ochrana legitímneho očakávania, teda ochrana nároku, na
splnenie ktorého má oprávnený legitímne očakávania.

18. Okresný súd sa pri rozhodovaní o výške finančného plnenia priklonil k záverom stanoveným v

ZP D. G.. Takýto postup nebol správny, pretože vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci a
z nesprávnych skutkových zistení. OS PO totižto nemá dostatok odborných vedomostí na to, aby
mohol hodnotiť závery znaleckých posudkov, postup znalcov, či podklady, ktoré jednotliví znalci pri
vypracovávaní znaleckých posudkov použili. Za chybné považuje žalobca v 1. rade právne posúdenie
súdu prvej inštancie týkajúce sa nevhodnosti porovnávacieho materiálu použitého ako základ pre

spracovanie ZP D. I. a ZP O.. Porovnávací materiál OS PO označil za podnikateľský nájom k pozemkom
s pestrou škálou využitia na rozdiel od predmetných pozemkov, na ktorých sa nachádza cesta a
chodník. Uvedené je síce pravdou, avšak neexistuje žiadny zákonný či podzákonný predpis, ktorý
by ustanovoval, že znalec do porovnávania môže brať výlučne také kúpne či nájomné zmluvy, ktoréneboli uzatvorené za podnikateľským účelom. Je preto vecou konkrétneho znalca, v našom prípade
dokonca (aj) znaleckého ústavu, ako v tej-ktorej veci vyhodnotí relevantnosť toho-ktorého podkladu,
z ktorého vychádza pri vypracovávaní znaleckého posudku. Je to práve znalec, resp. znalecký ústav,

ktorý na základe svojich odborných vedomostí (ktoré súd nemá) sám posúdi, ktorý podklad (napr.
zmluvu) na vypracovanie znaleckého posudku použije, resp. ktorý vyhodnotí ako nepoužiteľný. Súd
nemá a ani nemôže mať právomoc zasahovať do výkonu znaleckej činnosti, pretože na to nemá odborné
znalosti a platí, že znalec (resp. znalecký ústav) je tou osobou, ktorá za vypracované znalecké posudky
zodpovedá. Pokiaľ znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku postupuje porovnávacou metódou (tak

ako v znaleckých posudkoch predložených do konania žalobcom v 1. rade) je vecou jeho odborného
posúdenia, aby vyhodnotil vhodnosť porovnávaného a ohodnocovaného pozemku v zmysle všetkých
na vec sa vzťahujúcich a pre vec relevantných koeficientov.

19. Neobstojí ani argument OS PO o rozdieloch pri porovnávaní pozemkov s pestrou škálou využitia
na rozdiel od predmetných pozemkov, na ktorých sa nachádza cesta a chodník. Tak, ako to už žalobca

v 1. rade uviedol vyššie, do úvahy je nevyhnutné zobrať fakt, že pri hodnotení pozemkov žalobcu v 1.
rade bolo nevyhnutné na tieto pozemky nazerať ako na pozemky, na ktorých sa nenachádzajú stavby
tretích osôb (cesta, chodník alebo akékoľvek iné stavby), ale ako na pozemky nezastavané, teda také,
ktoré majú (rovnako ako pozemky zo zmlúv, z ktorých D. I., resp. znalecký ústav vychádzali) pestrú
škálu využitia.

20. Okresný súd sa nesprávne priklonil k záverom ZP D. G., ktoré závery však nepredstavujú reálne
hodnoty dosahované na voľnom trhu v danom mieste a čase. Správne mal súd prvej inštancie vychádzať
zo záverov ZP D. I., resp. ZP O., nakoľko tieto jediné možno považovať za trhové, spĺňajúce definíciu
všeobecnej hodnoty majetku.

21. Žalovaný 2/ podal odvolanie osobitne vo vzťahu k žalobcovi 1/ a osobitne vo vzťahu k žalobcovi 2/.

22. Vo vzťahu k žalobcovi 1/ žalovaný 2/ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch ktorými rozhodol tak, že IV. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1.601,90 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 16.1.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, X. Žalobca 1/ má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania
vo vzťahu k nároku z parcely č. KN C XXXX/XX - chodník v rozsahu 100 %, zmenil a žalobu zamietol.
Žalovaný 2/ má voči žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

24. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k žalovanému 2/ nevysvetlil,
prečo sa závery vyplývajúce z rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Cdo 216/2020-1247 o prejudiciálnom
účinku právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov z 13. januára 2016 č. k. 14C/75/2012-506 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 30. novembra 2017 sp. zn. 2Co/93/2016 vzťahujú
aj na žalovaného 2/. Z odôvodnenia uznesenia NS SR zo dňa 29. júna 2022 vyplýva, že „dospel

k záveru, že v preskúmavanej veci odvolací súd nerešpektoval prejudiciálny účinok právoplatného
rozsudku Okresného súdu Prešov z 13. januára 2016 č. k. 14C/75/2012-506 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z 30. novembra 2017 sp. zn. 2Co/93/2016, ktorým bola s účinkami ex
tunc (deklaratórny rozsudok) poskytnutá ochrana už porušeným subjektívnym právam žalobcov 1/
a 2/ vyplývajúcim z ich hmotnoprávnych (majetkových) vzťahov so žalovaným 1/ založených na

existencii stavby a užívaní pozemku stavbou cesty stojacou na pozemku vo vlastníctve žalobcov,
ktoré existovali aj v období rozhodnom pre posúdenie opodstatnenosti v prejednávanom konaní
uplatnenej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia (roky 2007 až 2009). Záver odvolacieho súdu,
že konanie žalobcov spočívajúce v domáhaní sa náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva z titulu
bezdôvodného obohatenia je voči žalovanému 1/ konaním nesúladným s dobrými mravmi v zmysle §

3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie je možné mu poskytnúť ochranu, nebol preto správny.“ Podľa
žalovaného v 2. rade argumentácia konštatovaná dovolacím súdom o nerešpektovaní prejudiciálneho
účinku právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov z 13. januára 2016 č. k. 14C/75/2012-506 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 30. novembra 2017 sp. zn. 2Co/93/2016, ktorým bolas účinkami ex tunc (deklaratórny rozsudok) poskytnutá ochrana už porušeným subjektívnym právam
žalobcov 1/ a 2/ vyplývajúcim z ich hmotnoprávnych (majetkových) vzťahov so žalovaným 1/ založených
na existencii stavby a užívaní pozemku stavbou cesty stojacou na pozemku vo vlastníctve žalobcov sa

nevzťahuje na žalovaného 2/. Odvolateľ už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.3.2023 okrem
iného argumentoval tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C/75/2012
boli stranami sporu ako žalobcovia 1/ A. B. a 2/ D. A. E., ako žalovaný: Prešovský samosprávny kraj so
sídlom v A., P. G. X, A., zastúpený: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom
Jesenná 14, Prešov, IČO: 37 936 859. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou v odôvodnení rozsudku

nevysporiadal. V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Poukázal na to, že rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 13. januára 2016 č. k. 14C/75/2012-506 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 30. novembra 2017 sp. zn. 2Co/93/2016 vo vzťahu k
žalobcovi 1/ a k žalovanému 2/ nemá prejudiciálny účinok pre posudzovanú vec. Vzhľadom na absenciu
dôvodov o prejudiciálnom účinku rozhodnutia súdu v konaní 14C/75/2012 vo vzťahu k posudzovanej
veci je odôvodnenie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné do tej miery, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.

25. Súd prvej inštancie v bode 87. odôvodnenia rozsudku okrem iného skonštatoval, že: „Žalobcovia
ako vlastníci nieže boli cestným telesom obmedzení na svojich vlastníckych právach, ale súd prvej
inštancie považuje za nutné uviesť, že ako právni nástupcovia predchádzajúcich vlastníkov chceli byť

(vzhľadom na vedomosť o reálnom stave pozemkov) na svojich vlastníckych právach obmedzení,
pretože im bolo (muselo byť) zrejmé, že tieto pozemky sú vo faktickom stave, v akom sa nachádzajú,
nepoužiteľné napr. na výstavbu a pod., keďže sa na nich nachádza stavba - cestné teleso.“ Možno
súhlasiť s konštatovaním súdu prvej inštancie v bode 88. odôvodnenia rozsudku, že: „Podľa názoru
súdu preto uvedené obmedzenie pozemku stavbou mohlo a malo byť zohľadnené v kúpnej cene, za

akú uvedené pozemky nadobúdali žalobcovia, teda akékoľvek čo i len potenciálne obmedzenie bolo
odrazené v kúpnej cene. Je potrebné poukázať aj na fakt, že žalobcovia vstúpili do práv ich právnych
predchodcov, pričom v danom prípade ide o vecné právo (vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, § 123 OZ), pričom
nadobúdatelia nemohli predpokladať, že výkon ich vlastníckeho práva bude väčší, ako bol ich právneho

predchodcu.“ Tak, ako to konštatuje súd prvej inštancie v bode 90. odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa
odvolateľstotožňuje:„Zneužitieprávanemôžebyťpredmetomdokazovaniaakoprávnyinštitút.Skutkový
stav,ktorýjevýsledkomdokazovania,ažnásledneposvojomustálenímôžebyťprávnevyhodnotenýtak,
žeskutkovápodstatazneužitiaprávabolanaplnená.Záveronaplnenískutkovejpodstatyzneužitiapráva
je výsledkom právneho hodnotenia ustáleného skutkového stavu. (Uznesenie Ústavného súdu SR zo 7.

júna 2016, č. k. III. ÚS 357/2016-16). Zo zisteného skutkového stavu možno uzavrieť, že na jednej strane
vlastnícke právo žalobcom svedčí, avšak na strane druhej je potrebné povedať, že nie je vylúčené ani
zneužívanie tohto vlastníckeho práva, k čomu podľa názoru súdu dochádza aj v prejednávanom spore.“
Žalovaný 2/ považuje výkon vlastníckeho práva zo strany žalobcu 1/ (vzhľadom na všetky posudzované
skutočnosti) za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu je preto opodstatnené

žalobu zamietnuť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 2/ nebol stranou sporu v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C/75/2012 a nevzťahujú sa na neho prejudiciálne účinky
rozhodnutia, potom konštatovanie súdu prvej inštancie o viazanosti právnym názorom súdov vyšších
inštancií, je v posudzovanej veci nedôvodné.

26. Vo vzťahu k žalobcovi 2/ žalovaný 2/ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch ktorými rozhodol tak, že V. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 1.601,90 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 16.1.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, VI. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu 2/ voči žalovanému 2/ zamieta,
XI. Žalobca 2/ má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku z parcely č. KN

C XXXX/XX - chodník v rozsahu 100 %, zrušil a konanie z dôvodu § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 220
CSP zastavil s tým, že žalovaný 2/ má voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch ktorými rozhodol tak, že V. Žalovaný 2/
je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 1.601,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne
od 16.1.2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, XI. Žalobca 2/ má

voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku z parcely č. KN C XXXX/XX -
chodník v rozsahu 100 %, zmenil a žalobu zamietol s tým, že žalovaný 2/ má voči žalobcovi 2/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.27. Odvolanie podal z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h) CSP).

28. Namietal, že žalobou doručenou súdu dňa 16.1.2009 dvaja žalobcovia uplatnili voči žalovaným
náhraduzaužívanienehnuteľnostíšpecifikovanýchvžalobe.Žalobca2/svojžalovanýnárokodvodzoval
od toho, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 nehnuteľnosti evidovanej na k. ú. v A., Správa
katastra Prešov, nachádzajúce sa v k. ú. F., zapísanej v LV č. XXX, a to parcely KN C XXXX/XX-

zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1578 m2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.10.2018, č.
k. 8C/9/2009-834 jedným výrokom o uplatnených žalobných nárokoch rozhodol tak, že žalobu zamieta.
Právny zástupca žalobcu 2/ prevzal rozsudok dňa 25.10.2018. Podaním zo dňa 9.11.2018 doručeným
súdu toho istého dňa za žalobcu 2/ podal proti rozsudku odvolanie. Takisto žalobca 1/ prostredníctvom
zástupcu podal odvolanie proti rozsudku. Krajský súd rozsudkom zo dňa 18. februára 2020, č. k.
15Co/16/2019-1138 jedným výrokom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Právny zástupca žalobcu

2/ si rozsudok prevzal dňa 28.2.2020. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.2.2020. Žalobca
1/ podaním zo dňa 30.4.2020 podal proti rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 18.2.2020 dovolanie. V
podanom dovolaní žalobca 1/ uviedol, „Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca 1/ navrhuje,
aby dovolací súd zrušil v dovolaním napadnutej časti rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
15Co/16/2019-1138 zo dňa 18.2.2020 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie“. Z uznesenia

NS SR zo dňa 29. júna 2022, sp. zn. 8Cdo/216/2020 vyplýva, že predmetom dovolacieho konania
bolo rozhodovanie o dovolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. februára
2020 sp. zn. 15Co/16/2019. V bode 6 odôvodnenia uznesenia dovolacieho súdu dovolací súd uviedol
„Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v

súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.“ V bode
23 odôvodnenia uznesenia dovolací súd skonštatoval, že „Vzhľadom na opodstatnenosť námietky
dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu sa riešením predmetnej právnej otázky odklonil

od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu
1/ je nielen prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ale aj dôvodné (§ 432 ods. 2 CSP), a teda je
potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP). S prihliadnutím na dôvod
zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a jeho význam pre ďalšie posudzovanie veci samej
sa najvyšší súd nezaoberal ďalšími, v dovolaní namietanými vadami“. Následne Krajský súd v Prešove

uznesením zo dňa 27. septembra 2022 č. k. 10Co/28/2022-1260 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
č. k. 8C/9/2009-834 zo dňa 25.10.2018 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Z ustanovenia § 424 CSP vyplýva, že dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný okrem prípadov citovaných v § 439 písm. a) až c) CSP.
Z ustanovenia § 438 ods. 1 CSP vyplýva, že na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú
ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak je dovolanie
dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší. (§ 449 CSP). Žalobca 2/ žaloval vo svojom mene
samostatný nárok vyplývajúci z jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti. Na tomto nič nemení

skutočnosť, že v tom istom podaní – žalobe si nárok vyplývajúci zo svojho spoluvlastníckeho podielu
uplatňoval aj žalobca 1/. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd o týchto dvoch samostatných nárokoch
rozhodli procesne tak že jedným výrokom žalobu zamietol, resp. rozsudok súdu prvej inštancie bol
potvrdený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.2.2020. V posudzovanej veci išlo o samostatné
procesné spoločenstvo. Podľa žalovaného 2/ konštatovanie súdu prvej inštancie, že „ani v dôvodoch

uzneseniadovolaciehosúduniejezmienkaotom,žebyrozsudokKrajskéhosúduvPrešovez18.2.2020
sp.zn.15Co/16/2019malzostaťprávoplatnývočižalobcoviv2.rade“jevrozporesúpravoudovolacieho
konania v CSP. Predmetom dovolacieho konania bolo len a výlučne dovolanie žalobcu 1/ a rozhodovanie
o jeho nároku a nie aj nárok žalobcu 2/. Výrok rozhodnutia dovolacieho súdu o zrušení rozsudku
odvolacieho súdu je potrebné interpretovať len vo vzťahu k žalobcovi 1/, pričom vo vzťahu k žalobcovi

2/ ostal rozsudok právoplatný dňom 28.2.2020.

29.Ďalejnamietal,žezodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancievyplýva,ževzhľadomnarozhodnutie
dovolacieho súdu je viazaný jeho právny názorom a z toho dôvodu rozhodol tak, že žalobe čiastočnevyhovel. Uvedená argumentácia súdu prvej inštancie nie je opodstatnená vo vzťahu k žalovanému 2/.
Dovolací súd neposudzoval či konanie žalobcov v posudzovanej veci bolo, resp. nebolo, v rozpore
s dobrými mravmi, ale skonštatoval nerešpektovanie prejudiciálneho účinku právoplatného rozsudku

Okresného súdu Prešov z 13. januára 2016 č. k. 14C/75/2012-506 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove z 30. novembra 2017 sp. zn. 2Co/93/2016. Argumentácia konštatovaná dovolacím
súdom o nerešpektovaní prejudiciálneho účinku právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov z 13.
januára 2016 č. k. 14C/75/2012-506 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 30. novembra
2017 sp. zn. 2Co/93/2016, ktorým bola s účinkami ex tunc (deklaratórny rozsudok) poskytnutá ochrana

už porušeným subjektívnym právam žalobcov 1/ a 2/ vyplývajúcim z ich hmotnoprávnych (majetkových)
vzťahov so žalovaným 1/ založených na existencii stavby a užívaní pozemku stavbou cesty stojacou
na pozemku vo vlastníctve žalobcov sa nevťahuje na žalovaného 2/. V konaní vedenom na Okresnom
súde v Prešove pod sp. zn. 14C/75/2012 boli stranami sporu ako žalobcovia 1/ A. B. a 2/ D. A. E.,
ako žalovaný: Prešovský samosprávny kraj so sídlom v Prešove, Námestie mieru 2, Prešov, zastúpený:
Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná 14, Prešov, IČO: 37 936

859. V uvedenej veci si žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci parcely KN C č. XXXX/XX zastavaná
plocha o výmere 1.578 m2, evidovanej na LV č. XXX, k. ú. F.,, (každý z nich v podiele 1/2), na
ktorej sa nachádza cesta III. triedy, uplatnili žalobou podanou dňa 16.1.2007 voči žalovanému nárok z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného za užívanie predmetnej parcely, každý
zo žalobcov po 11.358,84 eur (pôvodne 342.196,50 Sk). Žalovaný 2/ nebol stranou sporu v konaní

vedenom pod sp. zn. 14C/75/2012, preto výrok právoplatného rozsudku v konaní vedenom pod sp.
zn. 14C/75/2012 nie je preň záväzný a súd v tomto konaní môže prejudiciálnu otázku vo vzťahu k
žalovanému 2/ posúdiť inak ako bola posúdená v konaní sp. zn. 14C/75/2012. Žalovaný 2/ nebol v
konaní pod sp. zn. 14C/75/2012 stranou sporu, z toho dôvodu nie je vo vzťahu k nemu záväzný výrok
právoplatného rozsudku. Preto je opodstatnené žalobu zamietnuť.

30. Spoločne vo vzťahu k obom žalobcom žalovaný 2/ namietal, že žalobcovia si v žalobe doručenej
súdu dňa 16.1.2009 neuplatnili úrok z omeškania. Tento si uplatnili až podaním zo dňa 24.10.2011.
Žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania naposledy na pojednávaní konanom dňa 20.6.2023. Napriek
tomu súd prvej inštancie priznal žalobcom úrok z omeškania od 16.1.2009. Omeškanie v prípade nároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká až dňom nasledujúcom po dni, kedy mala byť pohľadávka
zaplatená. V prípade bezdôvodného obohatenia je čas plnenia určený podľa § 563 OZ. Za výzvu na
plnenie sa považuje aj podaná žaloba, ale pre vznik hmotnoprávneho účinku (privodenie splatnosti) je
potrebné žalobu doručiť.

31. Žalovaný 2/ k odvolaniu žalobcu 1/ uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod
sp. zn. 14C/75/2012 boli stranami sporu ako žalobcovia 1/ A. B. a 2/ D. A. E., ako žalovaný Prešovský
samosprávny kraj so sídlom v Prešove, Námestie mieru 2, Prešov, zastúpený Správou a údržbou ciest
Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná 14, Prešov, IČO: 37 936 859. Žalovaný 2/ nebol
stranou sporu v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/75/2012, preto výrok právoplatného rozsudku nie

je preň záväzný a súd v tomto konaní môže prejudiciálnu otázku vo vzťahu k žalovanému 2/ posúdiť
inak ako bola posúdená v konaní sp. zn. 14C/75/2012. Argumentácia žalobcu 1/ o nutnosti stanovenia
výšky priznaného plnenia v súlade s rozhodnutím sp. zn. 14C/75/2012 je popretím nezávislosti súdu
pri rozhodovaní, je popretím princípu rozhodovania s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít (súd prvej inštancie nespĺňa uvedené zákonné kritéria) a je popretím zásady voľného

hodnotenia dôkazov. Argumentácia žalobcu 1/ nezodpovedá odôvodneniu rozhodnutia NS SR sp. zn.
8Cdo/216/2020 zo dňa 29.6.2022. NS SR skonštatoval len prejudiciálny účinok rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 14C/75/2012-506 zo dňa 13.1.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 2Co/93/2016 zo dňa 30.11.2017. Znalecký posudku č. XX vypracovaný Slovenskou technickou
univerzitou, pri určení výšky nájmu vychádzal z nájomnej hodnoty určenej porovnávacou metódou,

pričom porovnávací materiál tvoriaci základ pre spracovanie znaleckého posudku je reprezentovaný
predovšetkým podnikateľským nájmom (biznis zmluvy) a viazal sa k pozemkom s pestrou škálou využitia
na rozdiel od predmetných nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú pozemné komunikácie. Všeobecná
hodnota nájmu stanovená v Znaleckom posudku č. XXX/XXXX vypracovaného D. G. I. a stanovenie
výšky nájomného za pozemky vo vlastníctve žalovaného (za rok 2018) vypracovaný tým istým znalcom

je zásadne rozdielna. V znaleckom posudku č. XXX/XXXX znalec stanovil výšku nájmu v roku 2007 -
10,92 eur/m2 a pre rok 2008 stanovil výšku nájmu 11,49 eur/m2. Znalec zvolil porovnávaciu metódu
a vychádzal z tzv. podnikateľských zmlúv, kde okrem nájmu pozemku boli prenajímané aj nebytové
priestory. K predloženým vyjadreniam realitných kancelárií, ktoré sú prílohou znaleckého posudkužalovaný 2/ uviedol, že z ich obsahu nie je zrejmé či pracovník realitnej kancelárie vykonal obhliadku
nehnuteľností, ktoré ohodnocoval. Z vyjadrení realitných kancelárií vyplýva, že sa vyjadrovali k výške
nájmupozemkovnezastavanéstavbami.Žalovaný2/predložilstanovenievýškynájomnéhozapozemky

vo vlastníctve žalovaného, ktorý vypracoval D. G. I. pre mesto na rok 2018. Znalec stanovil výšku nájmu
na ul. A. na rok 2018 na 4,40 eur/1 m2 ročne. Súd pri hodnotení znaleckých posudkov postupoval podľa
§ 191 ods. 1 CSP.

32. Žalovaný 3/ k odvolaniu žalobcu 1/ uviedol, že primeranú náhradu za bezdôvodné obohatenie

v prípade sporu určí súd, podľa okolností konkrétneho prípadu na základe znaleckého posudku
pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov. Všeobecná hodnota pozemkov sa stanovuje metódou
polohovej diferenciácie, metódou porovnávacou a výnosovou metódou (len pri pozemkoch, ktoré
sú schopné dosahovať výnos). Znalecký posudok č. XX/XXXX D. A. G. bol vypracovaný metódou
polohovej diferenciácie. Znalec D. G. I. v Znaleckom posudku č. XXX/XXXX použil metódu porovnávaciu
rovnako ako Technická univerzita v E. v Znaleckom posudku č. XX. Pri určovaní všeobecnej hodnoty

nehnuteľností porovnávacou metódou sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor
aspoň troch porovnateľných nehnuteľností. Princípom stanovenia všeobecnej hodnoty porovnávaním
je úprava ponukových cien porovnávaných nehnuteľností zverejnených na realitných portáloch alebo
úpravou kúpnej ceny z už zrealizovaných obchodov v danom mieste a čase. Pri porovnávaní sa
musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah, stav tiesne). Podľa

Metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností 2. vydanie, vydané Q. R., Ústavom súdneho
inžinierstva rok 2001 pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávaním s realizovanými
prevodmi vlastníctva je porovnanie potrebné vykonať na mernú jednotku so zohľadnením odlišností
porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku (druh, poloha, stavebná pripravenosť a pod.).
Podklady pre porovnanie (doklad o prevode a prechode nehnuteľností - kúpna zmluva, rozhodnutie

súdu, exekúcia, konkurz a vyrovnania a pod a znalecký posudok na základe ktorého bol prevod, prechod
vložený do katastra nehnuteľností; ponuky realitných kancelárií so znaleckým posudkom) musia byť
preskúmateľné a musia tvoriť prílohu posudku. V Znaleckom posudku č. XXX/XXXX znalec používa
na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov metódu porovnávaciu a podkladom k vypracovaniu tohto
znaleckého posudku sú ponuky realitných kancelárií a zmluvy o nájme/podnájme, pričom ponuka

realitných kancelárií má pri určení ceny vychádzať zo znaleckého posudku, nakoľko ide o ponuku a
nie už uzatvorenú zmluvu. Zároveň podkladom citovaného posudku sú zmluvy, ktoré však neobsahujú
ustanovenie o určení ceny nájmu formou znaleckého posudku, ale cena je určená dohodou zmluvných
strán. Zároveň v potvrdeniach realitných kancelárií sa uvádza, že ide o druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria, pozemok nezastavaný stavbami. Keďže predmetom sporu sú pozemky zastavané

cestným telesom resp. chodníkom pozemky majú vyčerpaný potenciál využitia - pozemok je vyčerpaný z
hľadiska využitia stavbou cesty. Historicky boli pozemky určené pre cestu v súlade s územným plánom.
Znalec v tomto prípade neporovnával druhovo rovnocenné pozemky teda zastavané cestným telesom/
chodníkom.

33. Žalovaný 1/ k odvolaniu žalobcu 1/ uviedol, že žalobca 1/ tvrdí, že princíp právnej istoty bol narušený
tým, že v rozsudku súdu pod sp. zn. 14C/75/2012 súd určil určitú výšku náhrady a v tomto konaní mu
priznal inú, preňho nepriaznivú odplatu. Keďže ide o hodnotenie dôkazov predložených v tom ktorom
konaníaboliuplatnenéinéprostriedkyprocesnejobrany(predloženýznaleckýposudokžalovanejstrany
preukazujúci inú hodnotu náhrady za užívanie pozemkov, vznesená námietka premlčania, námietky voči

podkladom žalujúcej strany k vypracovaniu znaleckého posudku), podľa žalovaného 1/ takýto postup
a takáto úvaha súdu nespôsobuje narušenie princípu právnej istoty. Súd naopak predložené dôkazy
vyhodnocoval podľa vlastnej úvahy jednotlivo a spravodlivo vo všetkých súvislostiach s prihliadnutím
na prostriedky obrany žalovanej strany v rámci celého súdneho procesu. Žalobcom 1/ uvedený dôvod,
ktorý je preňho nepriaznivý, nemôže obstáť a nemá oporu v právnom poriadku SR.

34. K vyjadreniu žalovaného 3/ žalobca 1/ uviedol, že je nesprávna domnienka žalovaného 3/, že ponuky
realitných kancelárií by mali pri určení ceny vychádzať zo znaleckého posudku. Ponuky realitných
kancelárií totižto nemusia vychádzať (a v drvivej väčšine ani nevychádzajú) zo znaleckého posudku.
Ponuky realitných kancelárií totižto odrážajú a vychádzajú zo skutočnej trhovej ceny v danom mieste a

čase, vyplývajúcej, okrem iného, z ponuky a dopytu. Akákoľvek ponuka realitnej kancelárie vychádza z
reálnej trhovej ceny, ktorá sa v daný moment dá na trhu dosiahnuť, keď jeden predáva a druhý kupuje. A
práve táto skutočnosť, aj s prihliadnutím na konanie v predmetnej právnej veci, je rozhodujúca. Žalobcovi
1/ totižto titulom vydania bezdôvodného obohatenia - náhrady za neoprávnené užívanie pozemku, patrítrhové nájomné v danom mieste a čase, tzn. nájomné, ktoré by prenajímateľ musel zaplatiť za prenájom
(voľného) pozemku, na ktorom by mohol zriadiť zamýšľanú stavbu, resp. užívať predmet prenájmu na
zamýšľaný účel. Podľa písm. A bod 1., prílohy č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení

všeobecnejhodnotymajetku(ďalejaj„vyhláška“),všeobecnáhodnota(VŠH)jevýslednáobjektivizovaná
hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu
ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že
cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Žalovaný 3/ mal teda žalobcovi 1/ zaplatiť (za žalované

obdobie) sumu, za ktorú by si musel podobné pozemky prenajať alebo odkúpiť, ak by na nich chcel a
mohol zriadiť ním uvažovanú stavbu. S uvedeným úzko súvisí aj ďalšia mylná domnienka žalovaného
3/, spočívajúca v tvrdení, že znalec nesprávne porovnával pozemky nezastavané stavbami, pretože do
porovnania mal vziať pozemky zastavané cestným telesom/chodníkom. Žalovaný 3/ nevzal do úvahy
skutočnosť, že príloha č. 3 vyhlášky v písm. E) pokrýva skutočnosť a priamo určuje, že pri stanovení
všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom

stavby a vlastníkom pozemku sa neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby (napríklad stavba
na cudzom pozemku a pod.). Uvedené je logické a správne, nakoľko v opačnom prípade by bol vlastník
stavby (žalovaný 3/) zvýhodnený, pretože by mohol (tak ako to aj nesprávne robí) tvrdiť, že pozemok má
omnohonižšiuvšeobecnúhodnotučiomnohonižšiuvšeobecnúhodnotunájmu,nakoľkojenevyužiteľný.
Hodnota akéhokoľvek pozemku pred jeho zastavaním je vyššia v porovnaní s jeho hodnotou po tom,

čo je kompletne využitý – zastavaný.

35. K vyjadreniu žalovaného 2/ žalobca 1/ uviedol, že vychádzajúc z uznesenia NS SR sp. zn.
1Cdo/44/2010 zo dňa 31.1.2012, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2013, v ktorom
najvyšší súd vyslovil právnu vetu, že: „Ak už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená

určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku
posúdiťakoprejudiciálnu,viazanýjejskoršímposúdením“,žepodpojmomprávoplatnevyriešenúotázku
hmotnoprávnehovzťahuúčastníkovjepotrebnéchápaťnielenhmotnoprávnyvzťahstránsporuvkonaní
vedenom na OS PO pod sp. zn. 14C/75/2012 [tzn. žalobcov, ako vlastníkov niektorých z pozemkov
(aj) na ktorých sa v žalovanom období nachádzala inžinierska stavba cesty III. triedy vo vlastníctve

žalovaného - Prešovského samosprávneho kraja] ale hmotnoprávny vzťah vlastníka stavby cesty III.
triedy č. XXXXXX a aj všetkých ostatných vlastníkov pozemkov (tzn. vlastníkov všetkých pozemkov),
na ktorých sa predmetná stavba cesty III. triedy (na ul. A. I. A.) nachádza (nachádzala). Žalovaný 2/ si
úzkoprso vykladá cit. uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/44/2010. Ak by bol výklad cit. uznesenia žalovaným
2/ správny, malo by to za následok jednak flagrantné porušenie princípu právnej istoty a legitímneho

očakávania vlastníkov pozemkov (všetkých), na ktorých sa nachádza stavba pozemnej komunikácie
- cesta III. triedy č. XXXXXX a stavba chodníka (všetky v k. ú. F.), pretože je nelogické, aby žalobca
1/, podielový spoluvlastník pozemku parc. C-KN č. XXXX/XX - zast. plocha a nádvorie o výmere 377
m2, na ktorom sa nachádza stavba chodníka nemal (v žalovanom období) vo vzťahu k žalovanému 2/
nárok na náhradu za užívanie tohto pozemku, z dôvodu, že žalobcom 1/ uplatnený nárok je konaním,

ktoré je v rozpore s dobrými mravmi; ten istý žalobca 1/, podielový spoluvlastník susedného pozemku
(k parc. C-KN č. XXXX/XX), tzn., parc. C-KN č. XXXX/XX - zast. plocha o výmere 1201 m2 mal vo
vzťahu k žalovanému 1/, vlastníkovi stavby cesty III. triedy nárok na náhradu za užívanie pozemku
(tzn. parc. C-KN č. XXXX/XX), keďže žalobcom 1/ uplatnený nárok nie je konaním, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi; tzn. rovnaký vlastník pozemkov (žalobca 1/) ale rozdielne stavby (chodník/cesta III.

triedy) nachádzajúce sa vedľa seba; v 1. prípade žalobca 1/ ako vlastník pozemku (na ktorom je chodník)
nemá nárok na náhradu - jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi a v 2. prípade žalobca 1/ (ten
istý) ako vlastník pozemku (na ktorom je cesta III. triedy) má nárok na náhradu - jeho konanie nie je v
rozpore s dobrými mravmi.

36. K vyjadreniu žalovaného 1/ žalobca 1/ uviedol, že je presvedčený, že k narušeniu právnej istoty
došlo, a to prostredníctvom nerešpektovania výšky priznanej náhrady, ktorú bolo nevyhnutné stanoviť na
základe rovnakých kritérií ako v predchádzajúcom konaní vedenom na OS PO pod sp. zn. 14C/75/2012
tak, aby sa naplnil princíp právnej istoty, legitímnych očakávaní a tiež princíp predvídateľnosti práva. Ide
o totožné súdne konania, ktorých jediným rozdielom sú žalované časové obdobie, za ktoré si žalobca

1/ uplatňuje svoj nárok. Zatiaľ čo v predchádzajúcom konaní žalobca žaloval náhradu za užívanie
totožného pozemku KN-C č. XXXX/XX v k. ú. F. za obdobie od 17.1.2005 do 16.1.2007, v prejednávanej
právnej veci si uplatňuje náhradu za obdobie od 17.1.2007 do 16.1.2009. Zo strany OS PO došlo
(doslova zo dňa na deň) ku skokovému zníženiu (o 50 %) priznanej finančnej náhrady, a to z právoplatnepriznanej sumy v zmysle rozsudku OS PO sp. zn. 14C/75/2012 vo výške 8,165 eur/m2 pozemku ročne
(rozumejajkudňu16.1.2017),na4,337eur/m2pozemkuročne(kudňu17.1.2007),ktorásumanásledne
kleslaoďalších25%navýšku3,246eur/m2pozemkuročne(vroku2009).Jednásaoodklonodzáverov

právoplatného rozhodnutia v predchádzajúcej právnej veci, ktorý s poukazom na princíp právnej istoty
a legitímnych očakávaní nie je možný, pretože porušuje právo žalobcu 1/ na spravodlivý proces.

37. K vyjadreniu žalobcu 1/ zo dňa 24.10.2023 žalovaný 3/ uviedol, že vyjadrenie žalobcu 1/ spočíva v
argumentácii princípom legitímnych očakávaní. S poukazom na tento princíp sa žalobca 1/ univerzálne

dovoláva priznania finančnej náhrady v plnej sume istiny. Žalovaný 3/ poukázal na uznesenie PL. ÚS
8/2017, v dissente ktorého je uvedené: „Princíp ochrany legitímneho očakávania môže chrániť len
očakávanie, ktoré je legitímne, legálne a rozumné. Z tohto princípu preto nemožno pre seba odôvodniť
špekulatívny prospech, ktorý zákon nezamýšľal poskytnúť, t. j. inak povedané, ktorý nezodpovedal cieľu
a účelu zákonodarcu“. Legitímne očakávanie žalobcu 1/ mohlo spočívať len v očakávaní, že majetok -
pozemok, ktorý nadobudol, bude môcť užívať a poberať z neho úžitky, v rozsahu a za podmienok ako

jeho právny predchodca. Vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalobcu 1/ pozemok sám neužíval
a vzhľadom na jeho zastavanie stavbou cesty, neplánoval iný spôsob jeho využitia a bol uzrozumený
s tým, že užívanie pozemku a poberanie úžitkov z neho (ius utendi a ius frendi) ako imanentné zložky
vlastníckeho práva sú objektívne obmedzené, resp. v danom prípade zredukované, ani právny nástupca
– žalobca 1/ nemohol mať iné očakávania. Existujúci právny stav a skutkový stav pozemku vo vlastníctve

žalobcu 1/ musel mať zásadný vplyv pri negociácií o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy medzi
žalobcom 1/ a pôvodným vlastníkom pozemku. Od uvedeného nemožno abstrahovať ani v súčasnosti.
Naopak priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe objektivizácie všeobecnej
hodnoty nájmu pozemku v znaleckom posudku, možno považovať za najvyššiu mieru uspokojenia, akú
mohol žalobca 1/ rozumne očakávať a dosiahnuť.

38. K vyjadreniu žalobcu 1/ zo dňa 24.10.2023 žalovaný 2/ uviedol, že z vyjadrenia žalobcu 1/ možno
vyvodiť, že nenamieta skutočnosť, že žalovaný 2/ nebol stranou sporu v konaní 14C/75/2012. Vo
vyjadrení, na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, interpretuje a aplikuje závery vyplývajúce z
NS SR sp. zn. 1Cdo/44/2010. Žalobca svojou argumentáciou nahrádza to čo v odôvodnení rozsudku

súdu prvej inštancie absentuje. Tým však potvrdzuje dôvodnosť namietaného odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP. Základom interpretácie a aplikácie každej právnej normy v materiálnom
právnom štáte je určenie účelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu a identifikácia jej obsahu
(II. ÚS 171/05), t. j. aj ustanovenia § 228 CSP. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a
zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a

svedomia, rozhoduje nestranne a spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností
zistených v súlade so zákonom. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní
viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou. Žalovaný 2/
vo vyjadrení zo dňa 24.8.2023 namietal žalobcom 1/ predložené znalecké posudky. Znalecký posudku
č. XX vypracovaný Slovenskou technickou univerzitou, pri určení výšky nájmu vychádzal z nájomnej

hodnoty určenej porovnávacou metódou, pričom porovnávací materiál tvoriaci základ pre spracovanie
znaleckého posudku je reprezentovaný predovšetkým podnikateľským nájmom a viazal sa k pozemkom
s pestrou škálou využitia na rozdiel od predmetných nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú pozemné
komunikácie.

39. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

40. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že tak odvolanie žalobcu 1/, ako ani odvolanie
žalovaného 2/, nie sú dôvodné.

41. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,

nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
porušenie práva na spravodlivý proces tak vo vzťahu k žalobcovi 1/, ako aj vo vzťahu k žalovanému 2/.42. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 16.1.2009
sa voči žalovanému v 1/ rade domáhajú zaplatenia pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia za
neoprávnené užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., a to parcely registra

„C“ parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1201 m2, na ktorej sa nachádza
stavba cesty III. triedy a voči žalovaným v1/ až 3/ rade taktiež zaplatenia titulom bezdôvodného
obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F. a to
parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 377 m2, na ktorej sa
nachádza stavba chodníka. Parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX boli vytvorené

geometrickým plánom číslo X/XXXX vyhotoveným D. B. K. dňa 12.1.2008, a to z pôvodnej parcely
registra „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1578m2. Výšku bezdôvodného
obohatenia žalobcovia v žalobe ustálili za obdobie od 17.1.2007 do 16.1.2009 vrátane, za 731 dní, za
užívanie parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1201 m2 v
sume 19.639,20 eur a za užívanie parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 377 m2 v sume 6.164,84 eur. Žalobcovia výšku bezdôvodného obohatenia určili od výšky

nájmu, ktoré by boli obdŕžali ako vlastníci nehnuteľnosti, keby žalovaní mali platne uzavretú zmluvu o
nájme k čomu predložili odborné vyjadrenie číslo X/XXXX znalca D. G. I..

43. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 8C/9/2009-261 zo dňa 8.12.2011 pripustil zmenu žaloby, podľa
ktorej sa žalobcovia domáhajú zaplatenia voči žalovanému v 1/ rade každý po 13.448,37 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne z tejto sumy od 16.1.2009 do zaplatenia a voči žalovaným
1/ až 3/ sa domáhajú taktiež zaplatenia každý po sume 4.221,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 10,50 % ročne z tejto sumy od 16.1.2009 do zaplatenia. Ďalším uznesením súd prvej inštancie
č. k. 8C/9/2009-526 zo dňa 18.11.2013 pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej sa žalobcovia domáhajú
zaplatenia voči žalovanému v 1/ rade každý po 13.472,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

10,50 % ročne z tejto sumy od 16.1.2009 do zaplatenia a voči žalovaným 1/ až 3/ sa domáhajú taktiež
zaplatenia každý po sume 4.229,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50 % ročne z tejto sumy
od 16.1.2009 do zaplatenia.

44. K výške bezdôvodného obohatenia v priebehu súdneho konania pred súdom prvej inštancie

žalobcovia predložili znalecký posudok číslo XXX/XXXX vyhotoveného znalcom v odbore stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností D. G. I. zo dňa 7.10.2013, ktorým určil
všeobecnú hodnotu nájmu na parcele KN č. XXXX/XX a tiež č. XXXX/XX zapísané na liste vlastníctva
číslo XXX v k. ú. F. v období od 17.1.2007 do 16.1.2009. Žalovaný 1/ predložil Znalecký posudok číslo
XX/XXXX vyhotoveného znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty

nehnuteľností D. A. G. zo dňa 30.4.2018 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu v období od
17.1.2007 do 16.1.2009 za pozemky parcelné číslo XXXX/XX a parcelné číslo XXXX/XX v k. ú. F..
Žalobca 1/ predložil ďalší Znalecký posudok č. XX vypracovaný Technickou univerzitou v E. vo veci
stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov nachádzajúcich sa v obci A., k. ú. F. v období od
17.1.2007 do 16.1.2009, a to parciel registra „C“ parc. č. XXXX/XX N. XXXX/XX.

45. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

46. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

47. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

48. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

49. Vydanie náhrady za užívanie nehnuteľnosti titulom bezdôvodného obohatenia žalobcovia ako
podieloví spoluvlastníci žiadajú za obdobie od 17.1.2007 do 16.1.2009 vrátane, teda za obdobie
pred nadobudnutím účinnosti § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnomusporiadanípozemkovpodstavbami,ktoréprešlizvlastníctvaštátunaobceavyššieúzemné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorého bolo kreované zákonné
vecné bremeno s účinnosťou od 1.7.2009.

50. V Občianskom zákonníku je inštitút bezdôvodného obohatenie konštruovaný ako záväzkový právny
vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je tak majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

51. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného právneho titulu oprávňujúceho užívať
cudziu vec predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu. V tomto prípade vzniká majetkový
prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil
o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci.
Osoba bezdôvodne obohacujúca, ktorá spotrebováva plnenie v podobe výkonu práva, je povinná vrátiť

bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma,
ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie v obdobnej veci,
spravidla formou nájmu, ktorý by nájomca bol za bežných okolností povinný plniť podľa platnej nájomnej
zmluvy a dôvodne sa táto náhrada porovnáva s obvyklou výškou nájomného.

52. Okresný súd Prešov rozsudkom z 13. januára 2016 č. k. 14C/75/2012-506 čiastočne vyhovel
žalobcom 1/ a 2/ a žalovanému (Prešovský samosprávny kraj so sídlom v Prešove) uložil povinnosť
zaplatiť obom žalobcom po 8.645,12 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Krajský
súd v Prešove rozsudkom z 30. novembra 2017 sp. zn. 2Co/93/2016 odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobcovia v uvedenej veci žiadali vydanie náhrady za užívanie pozemku

v ich podielovom spoluvlastníctve titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 17. januára 2005 do
16. januára 2007. Súdy vyhodnotili ich nárok ako opodstatnený vo vzťahu k pozemku nachádzajúceho
sa pod cestou III. triedy (parcela KN C č. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXX, k. ú. F.), za ktorého užívanie
(za neskoršie časové obdobie) si uplatňovali žalobcovia 1/ a 2/ svoje nároky aj v posudzovanom spore.
Žalobcovia si v tomto súdnom konaní uplatňujú totožný nárok, ako si uplatnili v konaní vedenom na

Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 14C/75/2012 a to nárok na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia titulom náhrady za užívanie nehnuteľnosti pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX
a parc. č. XXXX/XX v k. ú. F., obec A., avšak za iné časové obdobie, a to od 17.1.2007 do 16.1.2009
vrátane.

53. Odvolací súd poukazuje na závery v rozsudku sp. zn. 2Co/93/2016 z 30.11.2017, v ktorom
uviedol: „Podstatné v tejto súvislosti je, že žalovaný zaberal v rozhodnom období pozemok, ktorý bol
spoluvlastníctvom žalobcov, so spoluvlastníkmi sa právne nevyrovnal, v dôsledku čoho sa bezdôvodne
na úkor žalobcov obohatil a len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku „pre všetkých“, teda
na verejnoprospešný účel, nemôže vlastníkov ukrátiť (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn.

6Co/75/2012). Ani prípadné potvrdenie skutočnosti, že právni predchodcovia žalobcov nežiadali
náhradu neznamená, že im zaniklo právo na náhradu. Nežiadať náhradu znamená vo svojej podstate
pasivitu pri zaberaní pozemku. Neuplatnením práva na náhradu sa toto právo uplynutím času mohlo
len maximálne oslabiť, pretože nie je vyňaté z premlčania (§ 100 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka).
Bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) vzniká nielen v prípade, ak sa

protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, aj keby
sa zmenšil v prípade plnenia si zákonných povinností (porovnaj R 25/1986, NS SR 3Cdo252/2007).
Niet dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený, vrátane verejnoprávneho subjektu
využíva pozemok bez právneho dôvodu na účely cestnej komunikácie, keď primeranú náhradu za
bezdôvodné obohatenie v prípade sporu určí súd podľa okolností konkrétneho prípadu.“

54. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté
v osobitnom spore strán, nie je rozhodujúce, či súd v (skoršom) právoplatne skončenom konaní spor
správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť
a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“

právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Zásada právnej
istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces.55. Vzhľadom na uvedené je potrebné rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozsudku
Okresného súdu Prešov z 13. januára 2016 č. k. 14C/75/2012-506 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove z 30. novembra 2017 sp. zn. 2Co/93/2016, ktorým bola s účinkami ex tunc (deklaratórny

rozsudok) poskytnutá ochrana už porušeným subjektívnym právam žalobcov 1/ a 2/ vyplývajúcim
z ich hmotnoprávnych (majetkových) vzťahov so žalovaným 1/ založených na existencii stavby a
užívam pozemku stavbou cesty stojacou na pozemku vo vlastníctve žalobcov, ktoré existovali aj v
období rozhodnom pre posúdenie opodstatnenosti v prejednávanom konaní uplatnenej žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia (roky 2007 až 2009).

56. Vychádzajúc z uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/44/2010 zo dňa 31.1.2012, uverejnenom v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR č. 3/2013, že: „Ak už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená
určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku
posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením“, pod pojmom právoplatne vyriešenú otázku
hmotnoprávneho vzťahu účastníkov je potrebné chápať nielen hmotnoprávny vzťah strán sporu v konaní

vedenom na OS PO pod sp. zn. 14C/75/2012 tzn. žalobcov, ako vlastníkov niektorých z pozemkov
(aj) na ktorých sa v žalovanom období nachádzala inžinierska stavba cesty III. triedy vo vlastníctve
žalovaného - Prešovského samosprávneho kraja, ale hmotnoprávny vzťah vlastníka stavby cesty III.
triedy č. XXXXXX a aj všetkých ostatných vlastníkov pozemkov, tzn. vlastníkov všetkých pozemkov, na
ktorých sa predmetná stavba cesty III. triedy nachádza.

57. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od doterajších rozhodnutí a záverov k náhrade za využívanie
pozemku vyjadrených napr. v uznesení NS SR sp. zn. 5Cdo/8/2009, nález Ústavného súdu SR vo veci
III. ÚS 237/09, či rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/52/2009. V týchto rozhodnutiach súdy konštatovali, že
užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou,

rozsah ktorého plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v
danom mieste a čase za porovnateľné užívanie, či prenajatie veci.

58. Podstatné v tejto súvislosti je, že žalovaní zaberali v rozhodnom období pozemok, ktorý bol
spoluvlastníctvom žalobcov, so spoluvlastníkmi sa právne nevyrovnali, v dôsledku čoho sa bezdôvodne

na úkor žalobcov obohatili a len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku „pre všetkých“, teda
na verejnoprospešný účel, nemôže vlastníkov ukrátiť (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn.
6Co/75/2012).

59. Bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) vzniká nielen v prípade, ak sa

protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, aj keby
sa zmenšil v prípade plnenia si zákonných povinností (porovnaj R 25/1986, NS SR 3Cdo252/2007).
Niet dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený, vrátane verejnoprávneho subjektu
využíva pozemok bez právneho dôvodu na účely cestnej komunikácie, keď primeranú náhradu za
bezdôvodné obohatenie v prípade sporu určí súd podľa okolností konkrétneho prípadu na základe

znaleckého posudku pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov.

60. Všeobecná hodnota pozemkov sa stanovuje metódou polohovej diferenciácie, metódou
porovnávacou a výnosovou metódou pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos. Znalecký
posudok č. XX/XXXX D. A. G. bol vypracovaný metódou polohovej diferenciácie. Znalec D. G. I.

v Znaleckom posudku č. XXX/XXXX použil metódu porovnávaciu rovnako ako Technická univerzita
v E. v Znaleckom posudku č. XX. Pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľností porovnávacou
metódou sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch porovnateľných
nehnuteľností. Princípom stanovenia všeobecnej hodnoty porovnávaním je úprava ponukových cien
porovnávaných nehnuteľností zverejnených na realitných portáloch alebo úpravou kúpnej ceny z už

zrealizovaných obchodov v danom mieste a čase. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy
mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah, stav tiesne). Podľa Metodiky výpočtu všeobecnej
hodnoty nehnuteľností 2.vydanie, vydané Žilinskou univerzitou, Ústavom súdneho inžinierstva rok 2001
pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávaním s realizovanými prevodmi vlastníctva je
porovnanie potrebné vykonať na mernú jednotku so zohľadnením odlišností porovnávaných pozemkov

a ohodnocovaného pozemku (druh, poloha, stavebná pripravenosť a pod.). Podklady pre porovnanie
(doklad o prevode a prechode nehnuteľností - kúpna zmluva, rozhodnutie súdu, exekúcia, konkurz a
vyrovnania a pod a znalecký posudok na základe ktorého bol prevod, prechod vložený do katastra
nehnuteľností; ponuky realitných kancelárií so znaleckým posudkom) musia byť preskúmateľné a musiatvoriť prílohu posudku. V Znaleckom posudku č. XXX/XXXX znalec používa na stanovenie všeobecnej
hodnoty pozemkov metódu porovnávaciu a podkladom k vypracovaniu tohto znaleckého posudku sú
ponuky realitných kancelárií a zmluvy o nájme/podnájme, pričom ponuka realitných kancelárií má pri

určení ceny vychádzať zo znaleckého posudku, nakoľko ide o ponuku a nie už uzatvorenú zmluvu.
Zároveň podkladom citovaného posudku sú zmluvy, ktoré však neobsahujú ustanovenie o určení
ceny nájmu formou znaleckého posudku ale cena je určená dohodou zmluvných strán. Zároveň v
potvrdeniach realitných kancelárií sa uvádza, že ide o druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
pozemok nezastavaný stavbami. Keďže predmetom sporu sú pozemky zastavané cestným telesom

resp. chodníkom pozemky majú vyčerpaný potenciál využitia - pozemok je vyčerpaný z hľadiska využitia
stavbou cesty. Pozemky boli určené pre cestu v súlade s územným plánom. Znalec v tomto prípade
neporovnával druhovo rovnocenné pozemky teda zastavané cestným telesom/chodníkom. Znalecký
posudok č. XX vypracovaný Slovenskou technickou univerzitou, pri určení výšky nájmu vychádzal z
nájomnej hodnoty určenej porovnávacou metódou, pričom porovnávací materiál tvoriaci základ pre
spracovanieznaleckéhoposudkujereprezentovanýpredovšetkýmpodnikateľskýmnájmomaviazalsak

pozemkom s pestrou škálou využitia na rozdiel od predmetných nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú
pozemné komunikácie. Za týchto okolností pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, súd prvej
inštancie opodstatnene vychádzal zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX D. A. G..

61. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
(I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne
rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (J. S. c. Španielsku z
21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifickáodpoveďprávenatentoargument(J.c.Gréckoz29.mája1997,T.c.Francúzkoz19.februára
1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (E. c.
Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

62. Ostatnými odvolacími námietkami sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaných odvolaní
nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolatelia mohli tieto námietky relevantne
uplatniť. Skutočnosti uvedené tak v odvolaní žalobcu 1/ ako aj v odvolaní žalovaného 2/ neboli spôsobilé
spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú

správnosť napadnutého rozsudku, preto ako odvolanie žalobcu 1/ tak aj odvolanie žalovaného 2/ z
hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

63. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobcom
1/ a žalovanými 1/ a 2/ vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, t. j. vo výrokoch III. a VI.

a vo výrokoch o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovanými 1/ a 2/, t. j. vo výrokoch
VIII., X. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

64. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ bolo rozhodnuté podľa § 396
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ mal v odvolacom konaní

plný úspech žalovaný 1/, preto má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi 1/, ktorý
v odvolacom konaní úspech nemal, keďže jeho odvolaniu vyhovené nebolo. Výšku týchto trov ustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcom 1/ a žalovaným 2/ odvolací súd
rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP, vychádzajúc z pomeru
ich úspechu v odvolacom konaní. V odvolacom konaní tak žalobca 1/ ako ani žalovaný 2/ nedosiahli to
čoho sa odvolaním domáhali, preto im nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

66. Žalobca 1/ podaním zo 14.7.2023 vzniesol námietku zaujatosti vo vzťahu ku konajúcemu sudcovi
B. G. C. z dôvodu, že v zmysle bodu 80. odôvodnenia napadnutého rozsudku sp. zn. 16C/67/2022 zo
6.7.2023 uviedol, že hoci nedošlo k prieniku právneho názoru súdu prvej inštancie so súdom dovolacím,
súd prvej inštancie zohľadňujúc princíp subordinácie plne rešpektuje ako rozhodnutie odvolacieho súdutak aj rozhodnutie dovolacieho súdu. Toto tvrdenie zákonného sudcu je zjavným nezmyslom a bol
s určitosťou napísané so zaťatými zubami, tak ako aj celý rozsudok, ktorý zákonný sudca berie ako
osobnúprehru,keďžedovolacísúdhozrušilajsprávnymnázoromokonanívrozporesdobrýmimravmi.

Je síce v poriadku, že právny názor konajúceho sudcu sa nezhoduje s právnym názorom odvolacieho
alebo dovolacieho súdu, avšak treba za to, že konajúci sudca by sa mal zdržať prejavov názorov, a to
s ohľadom na to, že je nevyhnutné aby sa aspoň navonok javil nezaujatý. Nejde o procesnú alebo
normatívnu novinku, ale o tzv. teóriu zdania, podľa ktorej sa sudca musí aj navonok javiť ako objektívny.
To je vylúčené v prípadoch, ak rozhodnutie konajúceho sudcu obsahuje prejavy subjektívnej povahy

typu, že sudca nesúhlasí síce s odvolacím alebo dovolacím súdom a žalobu by zamietol, avšak musí
rozhodnúť v zmysle právneho názoru vyššieho súdu.

67. Konajúci sudca prejavil aj ďalšiu antipatiu voči žalobcovi 1/, keď v bode 87. napadnutého rozsudku
uviedol, že žalobcovia vedeli, že budú obmedzení vo svojich vlastníckych právach, pretože cestné teleso
sa na týchto pozemkoch v čase ich kúpy žalobcami už nachádzalo, pričom išlo o oprávnenú stavbu

a muselo im byť zrejmé, že tieto pozemky sú vo faktickom stave, v akom sa nachádzajú nepoužiteľné,
napr. na výstavbu a pod., keďže sa na nich nachádza stavba – cestné teleso.

68. Zo strany konajúceho sudcu ide o ničím nepodložené odhady vo vzťahu k pohnútkam žalobcu 1/,
ktoré neboli ničím preukázané. V týchto okolnostiach treba vidieť prejav konajúceho sudcu, ktorý by

chcel žalobu zamietnuť z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, avšak cítil sa byť viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

69. Takýto postoj konajúceho sudcu je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že nestačí, že sudca je subjektívne

nestranný, ale musí sa ako taký a objektívne javiť. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to,
aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. Sudca ma zachovávať k prejednávanej veci
aj k účastníkom alebo k ich zástupcom vecný a profesionálny prístup. Tieto požiadavky neboli
v prejednávanej veci zo strany konajúceho sudcu naplnené.

70. Sudca B. G. C. vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedol, že po vyhlásení rozsudku sa
v prítomnosti ostatných strán sporu alebo zástupcov nevyjadroval hanlivo alebo urážlivo vo vzťahu
ku komukoľvek. Verbálne odôvodnenie rozsudku po jeho vyhlásení musí obsahovať aj odôvodnenie
a celkové zhodnotenie prejednávanej veci. Doposiaľ sa subjektívne necítil byť zaujatý, avšak objektívne
už jeho zaujatosť sa môže javiť ako dôvodná, nakoľko žalobca ho ako konajúceho sudcu opätovne

komentujehanlivýmaurážlivýmspôsobomnezlučiteľnýmskorektnýmvystupovaním.Verbálneinvektívy
žalobcu voči zákonnému sudcovi sú stupňujúce a začínajú presahovať mieru elementárneho slušného
správania.Zapredpokladu,žebyodvolacísúddospelkzáveru,ženámietkazaujatostipodanážalobcom
je dôvodná, súhlasí s pridelením veci inému sudcovi.

71. Podľa ust. § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

72. Podľa ust. § 49 ods. 3 CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v

procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

73.Podľaust.§52ods.1CSP,stranamáprávozdôvodovuvedenýchv§49uplatniťnámietkuzaujatosti.
V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje,
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia

dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada;
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa
nepoužijú.

74. Podľa ust. § 53 ods. 1 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní,
odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku
zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.75. Podľa ust. § 53 ods. 2 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

76. Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 CSP, súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému
súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne
nadriadený súd do siedmich dní.

77. Krajský súd v Prešove ako nadriadený súd v zmysle § 54 ods. 2 CSP preskúmal vec z hľadiska
aspektov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a zistil, že na vylúčenie
zákonnej sudkyne nie sú splnené zákonné podmienky.

78. Podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému
sudcovi. Týmto sa rozumie sudca, ktorému bola vec pridelená na vybavenie v súlade s platným

rozvrhom práce príslušného súdu. Tak, ako účastníci nemajú právo vyberať si sudcu zodpovedajúceho
ich predstavám, nemá ani sudca právo vyberať si vec, ktorú bude rozhodovať. Sudca, ktorému bola vec
pridelená, je povinný v nej konať až do jej právoplatného vybavenia.

79. Sudcu však možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu buď na návrh strany (§ 52 CSP),

alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 50 CSP). Obsahom práva na prejednanie
sporu pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a
vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného
práva na prejednanie sporu nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý
návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu pre zaujatosť

a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení
sudcu podľa § 49 ods. 1 CSP predstavuje výnimku z citovaného ústavného článku, treba trvať na tom,
že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania prideleného sporu možno skutočne iba výnimočne a z
naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato
a spravodlivo.

80. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci predpokladá takú situáciu, že možno mať
pochybnosti o tom, že sudca i pri vynaložení úsilia o objektívne posúdenie veci nemôže byť nestranný vo
vzťahu k účastníkom, ich zástupcom alebo bude mať záujem na určitom meritórnom ukončení konania.
Takúto situáciu predpokladá najmä príbuzenský vzťah k účastníkom alebo ich zástupcom priateľský

alebo nepriateľský pomer k týmto osobám, osobný alebo ekonomický záujem na určitom ukončení veci
a podobne. Musí však ísť o okolnosti vyvolávajúce dôvodnú obavu, že by sudca nemohol objektívne a
spravodlivo vec posúdiť.

81. Pri posudzovaní dôvodov namietanej nezaujatosti treba mať na zreteli nielen právnu úpravu

danú ustanoveniami CSP, ale tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
a Ústavného súdu SR (ďalej len „ústavný súd“) a napokon aj závery, ku ktorým dospela doterajšia
rozhodovaciapraxnajvyššiehosúdu.ESĽPpririešeníotázkynestrannosti,nezaujatostivychádzaztoho,
že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho
charakteru.

82. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu
prípadu a k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z
prezumpcie nestrannosti dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej
nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napr. Hauschildt c/a Dánsko).

Rozhodujúci nie je subjektívny aspekt (subjektívny názor) alebo pocit namietajúceho, ale existencia
objektívnych skutočností so zreteľom, na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu.
Uplatňuje sa tu tzv. teória zdania nezaujatosti (théorie des apparences), podľa ktorej nestačí, že sudca
je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán a podľa ktorej tiež
spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale musí sa aj javiť, že má byť vykonávaná.

83. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych organizačných a
procesných prejavov sudcu a jeho vzťahu k prejednávaniu sporu, k stranám, k ich zástupcom, aj osobám
zúčastneným na konaní. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o (ne)zaujatosti zákonnéhosudcu je, či obava strany sporu je objektívne oprávnená. Relevantnou je len taká obava z nedostatku
nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.
Objektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.

84. Žalobca 1/ v námietke zaujatosti namieta zaujatosť konajúcej sudcu B. G. C. v prejednávanej veci
z dôvodu okolností prezentovaných konajúcim sudcom v bode 80 napadnutého rozsudku zo 6.7.2023,
a to v tom smere, že nedošlo k súladu („prieniku„) v názoroch medzi súdom prevej inštancie a dovolacím

súdom, čo dokumentuje negatívny postoj konajúceho sudcu k žalobcovi 1/ a teda jeho zaujatosť k tejto
sporovej strane.

85. S týmto názorom žalobcu 1/ a s ďalšou argumentáciou, ktorú na podporu námietky zaujatosti uviedol,
nie je možné súhlasiť, pretože konajúci sudca rešpektoval názor dovolacieho súdu v súlade s ním vo veci
rozhodol. Samotná okolnosť, že konajúci sudca v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že rozhodnutie

dovolacieho súdu nie je v súlade s pôvodným právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého
tento rozhodol v skorších štádiách tohto konania nie je právne významná pre záver, že tento sudca
je vo veci zaujatý, nakoľko v tomto kontexte je dôležitý výsledok konania v zmysle vyššie uvedeného
a tiež výslovná prezentácia postoja konajúceho sudcu, podľa ktorého právny názor najvyššieho súdu
rešpektuje a podľa neho aj rozhodol. Táto okolnosť je tiež dôkazom rešpektovania rovného postavenia

strán v tomto konaní a rešpektovania práv žalobcu 1/, čo je v skutočnosti dôkazom, že sudca nie je
v konaní voči žiadnej sporovej strane a teda ani voči žalobcovi 1/ zaujatý. Ostatné rozhodnutie vo veci
samej to jasne dokumentuje.

86. Tento záver nadriadeného súdu má oporu aj vo vyjadrení konajúceho sudcu, ktorý sa vyjadril, že vo

veci sa necíti byť zaujatý. Za týchto okolností neboli zistené okolnosti odôvodňujúce záver o existencii
pochybností o nezaujatosti konajúceho sudcu B. G. C. v prejednávanej veci, či dôkazy, že táto zaujatosť
najehostranetuje,výsledkykonaniavoveciiprezentáciapostojovkonajúcehosudcudávajúdostatočný
podklad pre záver, že subjektívna i objektívna stránka nezaujatosti sudcu bola v prejednávanej veci
zachovaná, a preto Krajský súd v Prešove rozhodol, že konajúci sudca nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

87. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).