Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-9C/265/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515211805
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Pavlovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3515211805.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31575951, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36853186, proti žalovaným: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. B., D. XXX/X, 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B., D. XXX/X, 3/ A. B. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. B., D. XXX/X, 4/ F. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B., D. XXX/X, všetci žalovaní zastúpení

Advokátska kancelária CORPIS, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Gorkého
10, IČO: 47237783, (vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/ je konanie právoplatne skončené) o odporovanie
právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že kúpna zmluva, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území: C. B., obec: C. B., okres: G. A. G. H., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidované I. J. G.
A. G. H., katastrálny odbor, a to:
pozemky:

zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XX m2
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XXX m2
ostatné plochy parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XXX m2
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XXX m2
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XX m2
stavby:

rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „K.“ č. XXXX/X
lovecká izba s garážou súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „K.“ č. XXXX/X
garáž súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „K.“ č. XXXX/X
garáž postavená na parc. reg. „C“ č. XXXX/X,
z A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX/X, XXX XX C. B., a F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: D. XXX/X, XXX XX C. B., na žalovaných v I. a II. rade, ako kupujúcich, na základe ktorej bol vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti povolený Správou katastra G. A. G. H. v konaní vedenom

pod číslom H. XXXX/XX, je voči žalobcovi neúčinná.

II. Žalobcovi súd voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho
a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd určil, že kúpna zmluva, ktorou boli prevedené
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: C. B., obec: C. B., okres: Nové Mesto nad Váhom,

zapísanénalistevlastníctvač.XXXX,evidovanéOkresnýmúradomNovéMestonadVáhom,katastrálny
odbor, a to:
pozemky:zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XX m2
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XXX m2
ostatné plochy parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XXX m2

zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XXX m2
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XX m2
stavby:
rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „K.“ č. XXXX/X
lovecká izba s garážou súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „K.“ č. XXXX/X

garáž súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „K.“ č. XXXX/X
garáž postavená na parc. reg. „C“ č. XXXX/X,
z A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX/X, XXX XX C. B., a F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: D. XXX/X, XXX XX C. B., na žalovaných v I. a II. rade, ako kupujúcich, na základe ktorej bol vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti povolený Správou katastra G. A. G. H. v konaní vedenom
pod číslom H. XXXX/XX, je voči žalobcovi neúčinná. Rovnako žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva,

ktorou boli prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa katastrálnom území: C. B., obec: C. B., okres: G.
A. G. H., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom na Okresnom úrade G. A. G. H., katastrálny
odbor, a to:
pozemky:
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XX m2

zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XXX m2
ostatné plochy parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XXX m2
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XXX m2
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XX m2
stavby:

rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „K.“ č. XXXX/X
lovecká izba s garážou súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „K.“ č. XXXX/X
garáž súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „K.“ č. XXXX/X
garáž postavená na parc. reg. „K.“ č. XXXX/X
zo žalovaných v I. a II. rade na žalovaných v III. a IV. rade, ako obdarovaných, na základe ktorej

bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom G. A. G. H.,
katastrálny odbor, v konaní vedenom pod číslom H. XXXX/XX, je voči žalobcovi neúčinná. V žalobe
uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril s TURO, s.r.o., Zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe
ktorej poskytol tejto spoločnosti splátkový úver vo výške 111.738,-Eur. Na zabezpečenie pohľadávky
z úveru vystavil dlžník v prospech žalobcu vlastnú zmenku, za jej zaplatenie sa zaručili A. B., nar. dňa

XX.XX.XXXX, a L. A., nar. dňa XX.XX.XXXX. Dlžník porušil povinnosť splácať úver, bola uplatnená
zabezpečovacia zmenka. Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
21.01.2013 č.k. 5Zm/213/2012-13 bola dlžníkovi a zmenkovým ručiteľom uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 123.463,47 Eur s príslušenstvom. Ručitelia podali voči zmenkovému rozkazu odpor,
následne súd ponechal zmenkový rozkaz voči zmenkovým ručiteľom v celom rozsahu v platnosti,

proti tomuto rozhodnutiu podali ručitelia odvolanie. Žalobca tiež uzatvoril s TURO, s.r.o., Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol tejto spoločnosti kontokorentný úver vo výške
150.000,-Eur. Na zabezpečenie pohľadávky z úveru vystavil dlžník v prospech žalobcu vlastnú zmenku,
za jej zaplatenie sa zaručili dvaja ručitelia. Dlžník porušil povinnosť splácať úver, bola uplatnená
zabezpečovacia zmenka. Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa

15.01.2013 č.k. 4Zm/214/2012-14 bola dlžníkovi a zmenkovým ručiteľom uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 116.031,48 Eur s príslušenstvom. Ručitelia podali voči zmenkovému platobnému
rozkazu odpor, následne súd ponechal zmenkový platobný rozkaz voči zmenkovým ručiteľom v celom
rozsahu v platnosti, proti tomuto rozhodnutiu podali ručitelia odvolanie. Zmenkový platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť 19.12.2014. Pohľadávku začal veriteľ vymáhať v exekučnom konaní. A. B.

spolu so svojou manželkou F. B., nar. dňa 06.02.1970, previedol na svojich rodičov - žalovaných l/ a 2/,
kúpnou zmluvou nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. C. B.
(nehnuteľnosti uvedené vyššie). Úmysel zmenkového ručiteľa ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovaných
o tejto skutočnosti sa v zmysle § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka prezumuje. Žalobca sa tak nemôže
v dôsledku namietaného prevodu vlastníckeho práva úspešne domáhať uspokojenia svojej pohľadávky

z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku zmenkového ručiteľa. Následne darovacou
zmluvou zo dňa 02.10.2013 boli nehnuteľnosti opäť prevedené, a to zo žalovaných l/ a 2/ na žalovaných
3/ a 4/. Vzťah žalovaných l/ a 2/ a žalovaných 3/ a 4/ zodpovedá vzťahu blízkych osôb (prarodičia
a vnúčatá). Rovnako vzťah zmenkového ručiteľa (A. B.) a odporcov 3/ a 4/ zodpovedá vzťahu blízkychosôb (otec a deti). K zásadným faktickým zmenám pri úprave vlastníckych vzťahov pritom nedošlo,
keďže všetci štyria žalovaní bývajú v spornom rodinnom dome a užívajú stavby a pozemky, ktoré
boli predmetom darovacej zmluvy. Časová nadväznosť, koordinovanosť, motív konania, preukázateľne

smerujú k jedinému cieľu - k ukráteniu žalobcu na jeho majetkových právach.

2. Žalovaní 1/-4/ žiadali žalobu zamietnuť. Poukázali na skutočnosť, že v napadnutej kúpnej zmluve bola
riadne dohodnutá kúpna cena vo výške 60.000,- Eur, pričom táto zmluva bola uzatvorená v intenciách
Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú uzavrel ručiteľ spolu s manželkou a žalovaní 1/ a 2/ ešte

dňa 28.06.2011. V tejto zmluve sa zaviazali uzatvoriť najneskôr v júli 2013 kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných 1/ a 2/ za
kúpnu cenu 60.000,- Eur, ktorú kupujúci vyplatia v sume 42.300,- Eur do 31.07.2011, v mesiacoch
august 2011 až jún 2013 každý mesiac sumou 400,- Eur a najneskôr do 31.07.2013 sumu 8.500,- Eur.
V danom prípade došlo iba k pretransformovaniu majetku ručiteľa. Žalobca nepreukázal, že by ručiteľ
ani ktorýkoľvek zo žalovaných svojimi právnymi úkonmi ukrátili žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky

voči ručiteľovi. Poukázali na dostupnú judikatúru, keď uviedli, že samotná výška dohodnutej kúpnej
ceny zodpovedala skutočnej trhovej hodnote nehnuteľnosti, a to s ohľadom na vtedajší technický stav
nehnuteľnosti, stožiar s transformátorovou stanicou vysokého napätia umiestnený na nehnuteľnostiach,
ťarchy na nehnuteľnostiach a všeobecný pokles ceny nehnuteľností po roku 2008. Ak by aj súd
dospel k záveru, že dojednaná kúpna cena nebola plne adekvátna vtedajšej trhovej hodnote, tak

z ručiteľovho majetku mohla reálne ujsť iba hodnota zodpovedajúca rozdielu medzi dojednanou kúpnou
cenou a trhovou hodnotou nehnuteľnosti. Výška náhrady je tak limitovaná výškou prospechu. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno preukázania kvalifikovaného zmenšenia majetku ručiteľa, a tým ukrátenia
žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky napádanými úkonmi. Žalovaný 1/ a 2/ nemohli poznať inak
prezumovaný úmysel ručiteľa ukrátiť svojho veriteľa, hoci vyvinuli náležitú starostlivosť. Žalovaní 1/ a 2/

k uzavretiu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v roku 2011 pristúpili so zámerom pomôcť ručiteľovi a jeho
manželke vo finančných ťažkostiach v dôsledku straty príjmov oboch manželov, ktorá spôsobila okrem
iného neschopnosť ručiteľa splácať svoj hypotekárny úver od C. na nehnuteľnosť, ako i uspokojovať
životné potreby rodiny. Žalovaný 1/ a 2/ na to, aby získali peniaze na kúpu predmetných nehnuteľností,
predali svoj trojizbový byt za 42.300,- Eur so zámerom prisťahovať sa na trvalý pobyt do rodinného

domu ručiteľa, čo i urobili, a zároveň vykonávali ďalšie dohodnuté splátky za nehnuteľnosti. Žalovaní 1/
a 2/ v čase uzatvárania Zmluvy o budúcej zmluve v roku 2011 vychádzali z rozumného predpokladu, že
v tom čase neexistovali judikované, resp. vymáhateľné pohľadávky voči ručiteľovi alebo zmenkovému
dlžníkovi TURO, s.r.o. V roku 2012 boli z Obchodného vestníka dostupné informácie o dražbe
a o opakovanej dražbe nehnuteľností patriacich dlžníkovi TURO, s.r.o., v hodnote 368.000,- Eur.

Už v čase podpisu kúpnej zmluvy viazlo na nehnuteľnostiach záložné právo v prospech C., ktorá
ručiteľovi poskytla hypotekárny úver, čo samo o seba sťažuje možnosť reálne postihnúť nehnuteľnosti
v prospech žalobcu aj v prípade, ak by sa žalobe vyhovelo. Žaloba tiež vychádza z predpokladu,
že dotknuté nehnuteľnosti boli jediným zdrojom možného uspokojenia pohľadávky. Podľa informácií
od ručiteľa získaných ex post nehnuteľný majetok dlžníka získala táto spoločnosť na úver, pričom

hodnota bola podstatne vyššia, než cena, za akú sa v období roku 2012 zrejme vydražil, resp.
mohol vydražiť. Obdobne bolo možné očakávať aj speňaženie cenného hnuteľného majetku, ktorý
sa nachádzal v nehnuteľnostiach, teda v čase uzavretia Zmluvy o budúcej zmluve ani samotný
ručiteľ nemohol subjektívne predpokladať alebo zamýšľať kvalifikované ukrátenie veriteľa napadnutým
právnym úkonom. Prvý prevod nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy bol vykonaný až takmer 2

roky predtým, ako sa ručiteľ alebo žalovaní mohli vôbec dozvedieť o začatí exekúcie proti ručiteľovi,
ktorému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené až dňa 13.05.2015. Pokiaľ ide o žalovaných
3/ a 4/, týmto nemohli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti ich
predchodcovi, tento prevod darovacou zmluvou bol robený z dôvodu zachovania nehnuteľnosti pre
vnuka a vnučku, pričom obaja darcovia vychádzali z odôvodneného predpokladu, že nehnuteľnosti

nenadobudli odporovateľným právnym úkonom. Preukázanie vedomosti žalovaných 3/ a 4/ o existencii
okolností odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi zaťažuje žalobcu.
Žalobca len poukázal na údajnú koordinovať ručiteľa a žalovaných a motív ukrátiť žalobcu. Keďže prvým
úkonom – kúpnou zmluvou – nedošlo k ukráteniu veriteľa, potom druhý úkon – darovacia zmluva –
nemohol naplniť skutkovú podstatu odporovateľného právneho úkonu.

3. K vyjadreniu žalovaných žalobca uviedol, že je irelevantné, kedy a či vôbec došlo k uzavretiu Zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve, keďže k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy došlo až XX.XX.XXXX, teda
po dvoch rokoch od uzavretia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaní v 1/ a 2/ rade tak mohlivyvinúť náležitú starostlivosť pri uzatváraní kúpnej zmluvy XX.XX.XXXX, pričom v tomto období už
bol vydaný Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 5Zm/213/2012-13, ktorým
bola zmenkovému ručiteľovi uložená povinnosť zaplatiť spolu s L. A. 123.463,47 Eur a tiež bol

vydaný Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 4Zm/214/2012-14, ktorým bola
zmenkovým ručiteľom uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 116.031,48 Eur. Zmenkový ručiteľ si bol plne
vedomý záväzkov voči žalobcovi a už v roku 2011 musel mať vedomosť o zlej finančnej kondícii dlžníka.
Keďže dlžník nesplnil svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28.06.2010
a zo Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 28.06.2010, pristúpil žalobca k výkonu záložného práva

formou dobrovoľnej dražby na nehnuteľnostiach patriacich dlžníkovi, kde ručiteľ pôsobil ako konateľ. Je
nepochybné, že z dôvodu hrozby určitej miery insolvencie sa zmenkový ručiteľ zbavil exekvovateľného
majetku za účelom jeho ochrany pred budúcim exekučným konaním. Žalovaným 3/ a 4/ museli byť
známe tieto okolnosti, keďže ide o osoby blízke zmenkovému ručiteľovi a tiež žalovaným 1/ a 2/.
Žalovaní ako blízke osoby dlžníka sa nemôžu bez ďalšieho brániť proti odporovacej žalobe tým, že
jednoducho vyhlásia, že im úmysel dlžníka nebola známy. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že

žalovaní nepreukázali uhradenie kúpnej ceny, z údajne inkasovanej kúpnej ceny nedošlo k žiadnemu
plneniu v prospech žalobcu, žalobca nemá vedomosť o inom bonitnom majetku zmenkového ručiteľa,
voči zmenkovému ručiteľovi prebieha od februára 2015 exekučné konanie, pričom objektívne došlo
v dôsledku namietaných prevodov k zmenšeniu jeho majetku, v rámci exekúcie nebola vymožená
žiadna peňažná čiastka, pričom od októbra 2016 prebieha voči zmenkovému ručiteľovi ďalšie exekučné

konanie.

4. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaní uviedli, že k úhrade prvej splátky z kúpnej ceny došlo
06.07.2011 zo strany žalovaných 1/a 2/, pričom majetok dlžníka bol v priebehu roku 2012 speňažovaný
v rámci výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, kde najnižšie podanie predstavovala

368.000,- Eur a pri opakovanej dražbe 276.000,- Eur. V čase uzavretia kúpnej zmluvy jej účastníci
vychádzali aj z poznatkov zmenkového ručiteľa, že dlžník preukázateľne vlastnil i hnuteľný majetok
značnej hodnoty, pričom žalovaný 1/ a 2/ a ani zmenkový ručiteľ nemajú vedomosť o tom, ako si žalobca
počínalprispeňažovanítohtomajetku.Jednotlivésplátkykúpnejcenypoukazovaližalovaní1/a2/ztitulu
uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve, pričom na prvú splátku 42.300,- Eur použili kúpnu cenu za predaj

svojho bytu a platbu vykonali 06.07.2011, keď priamo kupujúci bytu poskytol túto platbu v prospech
zmenkového ručiteľa. Ďalšie platby vykonávali žalovaní 1/ a 2/ hotovostne v mesačných splátkach
v čase, keď už bývali so zmenkovým ručiteľom v rovnakej domácnosti, pričom ako členovia domácnosti
nepovažovali za dôležité priebežne požadovať od zmenkového ručiteľa doklad o platbách. V kúpnej
zmluve pritom zmluvné strany prehlásili, že kúpna cena za dom bola splatená.

5. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že tým, že došlo k zmene okolností, z ktorých zmluvné
strany vychádzali pri uzavretí Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nebolo možné od nich spravodlivo
požadovať uzavretie kúpnej zmluvy, teda žalovaní 1/ a 2/ nemuseli kúpnu zmluvu uzatvoriť a mohli
sa tiež domáhať vrátenia zaplatenej prvej splátky. Aj napriek zmene okolností kúpnu zmluvu uzatvorili,

hoci si museli byť vedomí toho, že ak existujú pohľadávky žalobcu v značnej výške a zmenkový
ručiteľ svoj majetok prevedie, môže dôjsť k ukráteniu veriteľa. Nie je tiež možné vylúčiť, že zmluva
o budúcej kúpnej zmluve bola uzatvorená so spätným dátumom v nadväznosti na podanie odporovacej
žaloby. Blízka osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech sa jednoducho
nemôže ubrániť odporovacej žalobe predložením zmluvy o budúcej zmluve uzavretej s dlžníkom, na

ktorej uvedie dátum predchádzajúci uzavretiu odporovaného právneho úkonu. Zmenkový ručiteľ sa
nemôže nekontrolovane a svojvoľne zbavovať majetku z dôvodu, že hlavná úverová pohľadávka je
údajne dostatočne zabezpečená iným inštitútom. Je neakceptovateľné, aby ručiteľ posudzoval bonitu
iného zabezpečenia žalobcu a tomu prispôsoboval štruktúru svojho majetku. Neobstojí ani námietka
žalovaných, že je potrebné skúmať, či mal úverový dlžník bonitný majetok, pretože odporovateľnosť

sa týka výlučne vzťahu medzi žalobcom a zmenkovým ručiteľom. Poukázal tiež na to, že pri úprave
vlastníckych pomerov medzi žalovanými 1/ a 2/ a zmenkovým ručiteľom a jeho manželkou, nedošlo
kžiadnymfaktickýmzmenám,keďženaďalejbývajúvšetcivrodinnomdomeaužívajústavbyapozemky,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy.

6. V ďalšom písomnom vyjadrení poukázali žalovaní na skutočnosť, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
došlo z dôvodu poskytnúť prostriedky zmenkovému ručiteľovi na splácanie jeho hypotekárneho úveru
a získať za to protihodnotu. Spochybnili pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 1/ a 2/. Uviedli, že
žalovaní 1 /a 2/ svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam previedli darovacou zmluvou na žalovaných3/ a 4/, čiže z tohto úkonu nezískali žiadne peňažné plnenie a teda vo vzťahu k ich osobe absentuje
danosť prospechu, ktorý by mohol byť postihnutý výkonom súdneho rozhodnutia o vymáhateľnej
pohľadávke žalobcu. Uvedený fakt je dôvodom na zamietnutie žaloby voči žalovaným 1/ a 2/

pre jej nedôvodnosť. Žalobca nepreukázal ani vedomosť žalovaných 3/ a 4/ o existencii okolností
odôvodňujúcich odporovateľnosť právnemu úkonu, keďže žalovaní 3/ a 4/ vystupujú už ako tzv. tretie
osoby, čiže sa na nich už nenahliada ako na tzv. blízke osoby. Je tak namieste vyjadriť aj pochybnosť
nad pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných 3/ a 4/, keďže sa predpokladá možnosť odporovateľnosti
len u prvotného právneho úkonu medzi dlžníkom a treťou osobou a nie odporovateľnosť akýchkoľvek

ďalších právnych úkonov na tento úkon nadväzujúcich, teda pasívne legitimovanými u odporovacej
žaloby nemôžu byť ďalšie osoby, na ktoré bol majetok prevedený.

7. V ďalšom vyjadrení žalobca poukázal opätovne na to, že žalovaní 1/ a 2/ ako blízke osoby nevynaložili
žiadnu aktivitu na to, aby si overili, či právnym úkonom nedôjde k ukráteniu prípadných veriteľov avalistu.
Žalovaní 1/ a 2/ mali vedomosť o finančných problémoch avalistu a jeho manželky, čo potvrdil aj avalista.

Vynaloženienáležitejstarostlivostipredpokladá,žeblízkaosobaurobilatakúčinnosť,abyúmyseldlžníka
ukrátiťveriteľazjejvýsledkovrozpoznala.Tvrdeniežalovaných1/a2/,žesanezaujímaliopodnikateľskú
činnosť svojho syna nenahrádza dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti na poznanie ukracujúceho
úmyslu dlžníka. Žalovaní 1/ a 2/ vedeli o finančných problémoch svojho syna, a teda si mali byť vedomí
skutočnosti, že ak prevedie svoj majetok, môže ukrátiť veriteľov. Ďalej žalobca uviedol, že právo veriteľa

odporovať právnemu úkonu je zachované aj pri druhom prevode majetku z nadobúdateľov na tretie
osoby, čo vyplýva z § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka. Je potrebné zohľadniť aj časovú nadväznosť
úkonov. Tretie osoby pri druhom napadnutom úkone (žalovaní 3/ a 4/) sú osobami blízkymi avalistovi
a jeho manželke a pravdepodobnosť, že im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi preto hraničí s istotou. Jediným cieľom ďalšieho prevodu

nehnuteľností bolo dokonať akt ukrátenia a poškodzovania žalobcu. Vyjadril sa aj k otázke speňažovania
majetku dlžníka. Uviedol, že k vydraženiu nehnuteľností dlžníka došlo 17.10.2012 za 184.000,- Eur,
pričom z výťažku žalobca inkasoval iba 71.912,31 Eur; išlo o sumu poníženú o náklady spojené
s výkonom záložného práva vo výške 12.644,76 Eur a pohľadávku prednostného záložného veriteľa
M., N., vo výške 99.442,93 Eur. Až následne došlo k vyplneniu zmeniek zabezpečujúcich pohľadávky

žalobcu voči úverovému dlžníkovi, pričom sumy obsiahnuté v zmenkách už zohľadňovali inkasovanie
výťažku dražby. Zmenkoví ručitelia nevlastnia žiadne nehnuteľnosti, motorové vozidlá a ani iné bonitné
hnuteľné veci, poberajú mzdu a majú záväzky voči C.. Výška pohľadávok žalobcu vyplýva priamo
z exekučných príkazov E. XXX/XX a E. XXXX/XX. Sú evidované iba čiastočné plnenia (zrážky zo mzdy
avalistu). Zo správ o stave exekučných konaní vyplýva insolventnosť oboch avalistov. Zvyšný majetok

avalistov nepostačuje na uspokojenie žalobcových pohľadávok. Údajne inkasovanú kúpnu cenu avalista
spotreboval, k žiadnemu plneniu v prospech žalobcu nedošlo. Nehnuteľnosti navyše predstavujú trvalú
majetkovú hodnotu, tieto atribúty inkasovaná kúpna cena nespĺňa.

8. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaní uviedli, že na prevádzaných nehnuteľnostiach viazlo záložné

právo C., pričom ku koncu roku 2013 dosahoval nesplatený zostatok úveru C. sumu 106.839,16 Eur,
teda po vyplatení C. aj v prípade predaja nehnuteľností by na uspokojenie žalobcu veľmi pravdepodobne
zostal iba zlomok celkovej kúpnej ceny, prípadne žiaden zostatok.

9. V ďalšom písomnom vyjadrení žalobca poukázal na neekvivalentnosť plnenia zo strany žalovaných

1/ a 2/ (vyplatenie kúpnej ceny) voči reálnej hodnote nehnuteľností, keď uviedol, že hodnota sporných
nehnuteľností predstavovala podstatne vyššiu sumu, než bola inkasovaná časť kúpnej ceny, keďže
C. poskytla úver vo výške 122.000,- Eur, pričom štandardne pred poskytnutím úveru musela skúmať
hodnotu zálohu. V zmysle § 556 Občianskeho zákonníka nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako
zábezpeku do sumy vyššej, než koľko sú 2/3 odhadnej ceny. Hodnota nehnuteľností tak prevyšovala

180.000,- Eur.

10. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaní opätovne zdôraznili, aká bola hodnota hnuteľného majetku
samotného dlžníka, a to, že žalobca pri postihu majetku vystaviteľa zmenky sám dramaticky ukrátil
uspokojenie svojich pohľadávok, pričom toto ukrátenie si mieni kompenzovať na úkor rodiny avalistu.

Žalovaní mali vedomosť o majetku dlžníka, teda nesporne vyvinuli náležitú starostlivosť, aby spoznali
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Uviedli tiež, že žalovaní 1/ a 2/ ako kupujúci súhlasili so zaťažením
predmetu kúpy záložným právom v prospech C. a následne i dobrovoľne nadobudli predmet kúpy s touto
ťarchou. Takáto práva vada sa adekvátne odzrkadľuje v primeranom znížení kúpnej ceny. Vzhľadomna existenciu právnej vady, ktorú dobrovoľne žalovaní 1/ a 2/ prevzali spolu s nehnuteľnosťami, je tak
kúpna cena 60.000,- Eur prinajmenšom ekvivalentná a nedošlo teda k ukráteniu uspokojenia veriteľovej
pohľadávky. Žalovaní ďalej uviedli, že z uniknutej majetkovej hodnoty by žalobca ani len sčasti nemohol

uspokojiť svoju pohľadávku. Žalobca by nemohol postihnúť scudzený majetok avalistu, pretože tomu
bráni prednostné postavenie záložného veriteľa C.. Opäť sa vyjadrili k pasívnej legitimácii žalovaných 1/
a 2/, keď poukázali na to, že v čase súdneho konania už žalovaní 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi nehnuteľností,
pričom k následnému prevodu došlo bezodplatne, teda u žalovaných 1/ a 2/ niet prospechu, ktorý by
mohol byť postihnutý výkonom súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaných

3/ a 4/ rovnako uviedol, že za procesne legitimované osoby podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka
je možné považovať len univerzálnych právnych nástupcov tých, ktorí s dlžníkom právny úkon dojednali,
a nie aj singulárnych sukcesorov, teda prípadných ďalších nadobúdateľov majetku dlžníka, pretože inak
by stratilo na opodstatnenosti náhradové právo za to, čo z majetku nadobúdateľa ušlo.

11. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.07.2018 č.k. 9C/265/2015-342 bola

žaloba zamietnutá a žalovaným súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške
100%. Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 29.01.2020 č.k. 9Co/230/2018-403 bol rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdený a žalovaným 1/ až 4/ bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi.

12. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2023 č.k. 6Cdo/168/2020 bol
Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.01.2020 sp. zn. 9Co/230/2018 týkajúci sa žalovaných
1/ a 2/ vo veci samej a v časti trov konania zrušený a vec bola Krajskému súdu Trenčín v tejto časti
vrátená na ďalšie konanie. Dovolanie v časti týkajúcej sa žalovaných 3/ a 4/ bolo odmietnuté. Žalobcovi
bola uložená povinnosť zaplatiť žalovaným 3/ a 4/ náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej

rozhodne súd prvej inštancie.

13. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 26.06.2024 č.k. 19Co/51/2023-503 bol rozsudok súdu
prvej inštancie zo dňa 04.07.2018 č.k. 9C/265/2015-342 v časti týkajúcej sa žalovaných 1/ a 2/ vo veci
samej a v časti trov konania zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

14. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.10.2024 č.k. NM-9C/265/2015-526 súd nepripustil,
aby do konania na stranu žalovaného pristúpila F. B., nar. dňa 06.02.1970, a súčasne zamietol návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Súd vykonal dokazovanie podanou žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaných,
Zmluvou o úvere M. XXX XXX zo dňa XX.XX.XXXX a Zmluvou o úvere č. XXX XXX XXXX
uzatvorenou medzi VOLKSBANK Slovensko, a.s., ako veriteľom a TURO, s.r.o., ako dlžníkom, vlastnou
zmenkou vystavenou 28.06.2010 na sumu 123.463,47 Eur a vystavenou 28.06.2010 na sumu

116.031,48 Eur, oznámením o vyhlásení predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.10.2011,
Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č.k. 5Zm 213/2012-13, č.k. 4Zm
214/2012-14, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V 1CbZm 177/2013-111, 1CbZm 178/2013-103,
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 2CoZm/13/2014-130, upovedomením o začatí exekúcie zo
dňa XX.XX.XXXX, LV č. XXXX pre k.ú. C. B., Kúpnou zmluvou zo dňa 16.07.2013 uzatvorenou

medzi žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi a predávajúcim A. B., nar. XX.XX.XXXX, a jeho manželkou,
rozhodnutím C. O. G. A. G. H. číslo vkladu H. XXXX/XX zo dňa 19.08.2013, výpisom z obchodného
registra na TURO, s.r.o., Darovacou zmluvou uzatvorenou medzi žalovanými 1/ a 2/ ako darcami
a žalovanými 3/ a 4/ ako obdarovanými dňa 02.10.2013, Rozhodnutím Okresného úradu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 13.01.2014 číslo vkladu V 2912/13, Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa

28.06.2011 uzatvorenou medzi A. B., nar. XX.XX.XXXX, a jeho manželkou ako budúcimi predávajúcimi
a žalovanými 1/ a 2/ ako budúcimi kupujúcimi, výsluchom žalovaných 1/ - 4/ a výsluchom svedka
A. B., nar. XX.XX.XXXX, správou o výkone záložného práva, Exekučným príkazom a Príkazom na
úhradu trov exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, správou o stave exekučného konania zo
dňa XX.XX.XXXX, výpisom z účtu vo H., N., (poukázanie kúpnej ceny 42.300,- Eur) s potvrdením

o disponovaní na účte, výpisom z účtu v C., N., (splácanie úveru), potvrdením o zaplatení kúpnej ceny
zo dňa XX.XX.XXXX, znaleckým posudkom M. X/XXXX P. A. Q..16. Dňa 28.06.2010 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ s TURO, s.r.o., ako dlžníkom
Zmluvu o úvere č. XXX XXX, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver 111.738,- Eur. Dňa XX.XX.XXXX
vystavil dlžník v prospech žalobcu vlastnú zmenku a následne sa aj zmenkoví ručitelia – A. B., nar.

XX.XX.XXXX, a L. A., nar. XX.XX.XXXX, za jej zaplatenie zaručili vystavením zmenky. Zmenkovým
platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č.k. 5Zm/213/2012-13 bola dlžníkovi a zmenkovým
ručiteľom uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi 123.463,47 Eur s príslušenstvom. Voči zmenkovému
platobnému rozkazu podali zmenkoví ručitelia námietky, avšak Rozsudkom Okresného súdu Bratislava
V č.k. 1CbZm/177/2013-111 bol Zmenkový platobný rozkaz ponechaný voči zmenkovým ručiteľom

v platnosti. Okrem tejto pohľadávky uzatvoril dňa 28.06.02010 právny predchodca žalobcu ak veriteľ
s TURO, s.r.o., ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 445 001 7107, na základe ktorej poskytol dlžníkovi
150.000,- Eur. Dlžník v prospech veriteľa vystavil 28.06.2010 vlastnú zmenku a zmenkoví ručitelia
sa za jej zaplatenie zaručili. K splneniu záväzkov nedošlo, aj v prípade tejto úverovej zmluvy bol
vydaný Zmenkový platobný rozkaz Okresným súdom Bratislava V č.k. 4Zm/214/2012-14, ktorým bola
dlžníkoviazmenkovýmručiteľomuloženápovinnosťzaplatiťžalobcovi116.031,48Eurspríslušenstvom.

Zmenkoví ručitelia podali námietky, pričom zmenkový platobný rozkaz bol na základe Rozsudku
Okresného súdu Bratislava V č.k 1CbZm/178/2013-103 ponechaný v platnosti, rozhodnutie bolo
potvrdenie i odvolacím súdom.

17.Dňa16.07.2013bolamedzizmenkovýmručiteľomajehomanželkouakopredávajúcimiažalovanými

1/ a 2/ ako kupujúcimi uzatvorená Kúpna zmluva, na základe ktorej predávajúci previedli na kupujúcich
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: C. B., obec: C. B., okres: Nové Mesto nad Váhom,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidované I. J. G. A. G. H., katastrálny odbor, a to:
pozemky:
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XX m2

zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XXX m2
ostatné plochy parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XXX A.
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XXX m2
zastavené plochy a nádvoria parc. reg. „K.“ č. XXXX/X výmera XX m2
stavby:

rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X
lovecká izba s garážou súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X
garáž súp. č. XXXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX/X
garáž postavená na parc. reg. „K.“ č. XXXX/X,
Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol povolený C. O. G. A. G. H. v konaní vedenom

pod číslom H. XXXX/XX.

18. V konaní žalovaní 1/ a 2/ preukázali, že k vyplateniu časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti vo výške
42.300,- Eur došlo tým spôsobom, že žalovaní 1/ a 2/ predali svoju nehnuteľnosť a kúpna cena za
ich nehnuteľnosť bola poukázaná priamo zmenkovému ručiteľovi. Pokiaľ ide o úhradu zostávajúcej

časti kúpnej ceny, bolo súdu predložené potvrdenie o úhrade kúpnej ceny v celosti, pričom z výsluchu
žalovaných 1/ a 2/ vyplýva, že zostávajúca časť kúpnej ceny bola uhradená najskôr v sume 8.000,- Eur
a postupne boli vyplácané ďalšie splátky, k čomu žalovaní 1/ a 2/ doklady nemajú.

19. Dňa 02.10.2013 bola medzi žalovanými 1/ a 2/ ako darcami a žalovanými 3/ a 4/ ako obdarovanými

uzatvorená Darovacia zmluva, na základe ktorej horeuvedené nehnuteľnosti previedli darcovia na
obdarovaných. Vklad bol povolený Rozhodnutím I. J. G. A. G. H. zo dňa XX.XX.XXXX, číslo vkladu
H. XXXX/XX.

20. Z výsluchu žalovaného 1/ vyplýva, že nehnuteľnosť od svojho syna (zmenkového ručiteľa) kúpili,

mali nejaké úspory, niečo aj splácali, pričom následne sa rozhodli, že majetok darujú vnukovi a vnučke
(žalovaní 3/ a 4/). Nehnuteľnosť od syna kupovali z dôvodu, že bol vo finančnej kríze a chceli mu pomôcť.
V kúpených nehnuteľnostiach bývali so synom, jeho manželkou a ich deťmi. Z výsluchu žalovanej 2/
rovnako vyplynulo, že vedela o tom, že syn je vo finančnej kríze, preto sa s manželom rozhodli, že
predajú svoj byt, financie dajú jemu, aby splácal úver, pričom prvá splátka bola nejakých 42.000,- Eur,

potom ešte zaplatili 8.000,- Eur a postupne pomáhajú ďalej. Do domu sa nasťahovali hneď po predaji.
Dohodli sa s manželom, že vnukom darujú kúpené nehnuteľnosti a oni v dome dožijú. Žalovaná 2/
nevedela o finančnej kondícii TURO, s.r.o., vedela, že táto spoločnosť vlastní nejaký penzión s 8 izbami,
o konkrétnych finančných veciach však nevedela. Boli presvedčení o tom, že keď sa nehnuteľnosťvydraží, tak deti ešte získajú nejaké peniaze. Nevie o tom, ako bolo naložené s finančnými prostriedkami,
za ktoré nehnuteľnosti od syna kúpili. Vnúčatám nehnuteľnosti darovali preto, lebo ostatné vnúčatá už
boli zabezpečené.

21. Z výsluchu žalovaného 3/ vyplýva, že sa nikdy nezaoberal finančnou stránkou veci, ani sa k tomu
nevie vyjadriť. Prišli za ním starí rodičia, že by im chceli nehnuteľnosti darovať. Nezaujímal sa o finančnú
situáciu TURO, s.r.o., nemal vedomosť o tom, že sa mal jeho otec zaručiť zmenkou za úvery tejto
spoločnosti. Nezisťoval ani dôvod prevodu nehnuteľností z jeho rodičov na starých rodičov, nevie o tom,

ako bolo naložené s peniazmi po uzavretí kúpnej zmluvy.

22. Z výsluchu žalovanej 4/ vyplýva, že v čase, keď sa k nim nasťahovali starí rodičia, bola ešte dieťa.
S rodičmi ani so starými rodičmi nerozoberali finančné záležitosti. Starí rodičia im povedali, že im chcú
darovať dom, aby boli zabezpečení. O finančných záležitostiach TURO, s.r.o., nevedela, neinformovala
sa u otca, či má nejaké dlhy, nevedela o zmenke, o tom, ako naložil otec s finančnými prostriedkami od

starých rodičov. V nehnuteľnosti bývajú všetci spolu, otec má samostatné bývanie.

23. Z výsluchu svedka A. B., nar. XX.XX.XXXX, vyplýva, že bol avalistom zmenky, ručil za úvery
TURO, s.r.o. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu boli založené v C. z dôvodu poskytnutého
hypotekárneho úveru. Všetky svoje finančné prostriedky vložili do podnikania TURO, s.r.o., ktorá sa

dostala do problémov, bolo potrebné splácať aj hypotéku. Jeho rodičia to vytušili a ponúkli sa, že
predajú svoju nehnuteľnosť a prostriedky im dajú. Prebehla rodinná rada, a následne došlo k prevodu
nehnuteľnosti na rodičov. Pokiaľ ide o predaj rodičovského bytu, bolo dohodnuté, že peniaze z predaja
bytu sa prevedú priamo na neho a manželku. Následne im rodičia platili 400,- Eur mesačné splátky
a poslednú splátku zaplatili v hotovosti vo výške 8.500,- Eur a následne bol robený vklad do katastra.

Snažil sa získať finančné prostriedky, avšak prijal riešenie od rodičov, nakoľko v tom čase inú možnosť
ani nevidel. Neponúkal nehnuteľnosti na predaj iným, a to z dôvodu časovej tiesne, tiež z dôvodu,
že tu existuje vecné bremeno v podobe rozvodu vysokého napätia a tiež hypotéka na dom. Rodičia
o finančných záležitostiach TURO, s.r.o., nevedeli, vedeli, že spoločnosť má nejaký majetok, párkrát
vo firme boli, vedeli, aké tam je vybavenie. Z prvej časti vyplatenej kúpnej ceny v roku 2011 sa začali

platiť splátky na hypotéku, platilo sa okolo 700,- Eur mesačne, ostatné peniaze sa pomíňali na to, čo
bolo treba. Z peňazí ani časť nebola použitá na plnenie žalobcovi. keď v roku 2011 dostal peniaze od
rodičov, nemal ani najmenší dôvod plniť žalobcovi, keďže až v januári 2012 išli nehnuteľnosti TURO,
s.r.o., na dražbu.

24.Podľa§42aods.1až3Občianskehozákonníkaveriteľsamôžedomáhať,abysúdurčil,žedlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej

strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
trochrokochmedzidlžníkomaosobamijemublízkymi(§116a117)aleboktorédlžníkurobilvuvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu

blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a)
majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v
ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene
c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil

v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá
strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

25. Podľa § 42b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného

právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti
osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právneneúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech.

26. Pokiaľ ide o prvý právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáha (Kúpna zmluva zo
dňa XX.XX.XXXX), z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žaloba bola podaná včas a tiež
je nesporné, že vzťah žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k dlžníkovi (zmenkovému ručiteľovi A. B.) treba
považovať za vzťah na úrovni blízkej osoby (§ 116 Občianskeho zákonníka), keďže žalovaní 1/ a 2/

nadobúdali nehnuteľnosti ako rodičia dlžníka.

27. Zmyslom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi
jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a tým i k zmareniu možnosti
uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka. Nie je pritom rozhodujúce o aký druh právneho úkonu ide,
môže ísť o úkon odplatný i bezodplatný, dvojstranný, či jednostranný, musí však dôjsť týmto úkonom

ku skráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá
kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka (teda, že sa jeho majetok zmenšil do takej miery, že to ohrozuje
aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku). Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
v danom prípade nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou právneho úkonu sú
osoby jemu blízke, pričom v prípade žalovaných 1/ a 2/ o takéto osoby jednoznačne ide (§ 116 a 117

Občianskeho zákonníka, žalovaní 1/ a 2/ sú rodičmi dlžníka). Úmysel sa v tomto prípade predpokladá.

28. Pre uplatnenie odporovacej žaloby je významná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nesie v tomto prípade veriteľ, čo je pochopiteľné s ohľadom na
skutočnosť, že sa preukazuje existencia určitej skutočnosti (neexistenciu by dokazoval dlžník). Žalobca

jednoznačne preukázal, že má voči dlžníkovi (ručiteľovi z úverov pôvodného dlžníka) vymáhateľnú
pohľadávku. Pohľadávky uvedené vyššie boli zo strany žalobcu aj reálne vymáhané v exekučných
konaniach, avšak bezúspešne.

29. Pokiaľ ide o žalovaných 1/ a 2/, títo nehnuteľnosti kúpili od dlžníka Kúpnou zmluvou uzatvorenou

16.07.2013, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané, že v danom prípade za predmet kúpy
zaplatili minimálne sumu 42.300,-Eur (túto sumu získali žalovaní 1/ a 2/ za predaj svojich nehnuteľností,
pričom kupujúci uhradil túto cenu priamo dlžníkovi A. B. na účet). Zostávajúca časť kúpnej ceny mala
byť uhradená ďalšími splátkami žalovaných 1/ a 2/, ku týmto úhradám však doklad predložený nebol.
V súčasnosti už vlastníkom uvedených nehnuteľností žalovaní 1/ a 2/ nie sú, keďže tieto následne

previedli darovacou zmluvou na žalovaných 3/ a 4/ a tí následne späť na F. B., nar. dňa XX.XX.XXXX
(pôvodnú spoluvlastníčku s dlžníkom).

30. Ako vyplýva z rozhodnutia dovolacieho súdu, právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov
je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. Je treba rozlišovať

medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti, podmienkami odporovateľnosti,
spôsobomuplatneniaodporovateľnosti,pasívnouvecnoulegitimáciouaprávnyminásledkamispojenými
s úspešným odporovaním právnemu úkonu. Účelom odporovateľnosti je zabrániť ukráteniu veriteľa pri
uspokojovaní jeho vymáhateľnej pohľadávky. Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky
veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku

má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku
dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa aspoň čiastočne uspokojil. Neúčinnosť právneho úkonu voči
určitej osobe vo svojej podstate znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky
z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, ako by k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Postačuje,
že daný právny úkon zmenšuje majetok dlžníka na úkor veriteľa. Právo odporovať právnym úkonom

sa viaže na veriteľovu pohľadávku, preto podľa zákona prislúcha iba veriteľovi a nadobúdateľovi
pohľadávky. Odporovať možno len úkonom dlžníka, pretože len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa.
Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok
vznik odporovateľnosti. V danom prípade prvým odporovaným právnym úkonom je kúpna zmluva
uzavretá medzi dlžníkom A. B. a jeho manželkou ako predávajúcimi a žalovanými 1/ a 2/ ako

kupujúcimi. K tomu Najvyšší súd SR uviedol, že z právnej vety prijatého judikátu R 5/2008 vyplýva,
že odporovateľnosť právneho úkonu nemožno riešiť ako predbežnú otázku. Neúčinnosť právneho
úkonu nastáva až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bolo žalobe podľa § 42a Občianskeho zákonníka
vyhovené. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech k veci, ktorábola predmetom tohto úkonu nie je podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho
úkonu podľa § 42a ods. 2 až ods. 5 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozsudku z 30.04.2007
sp. zn. 4Cdo 44/2007 súd uviedol, že zo samotného gramatického výkladu ustanovenia § 42b ods.

4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právna neúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného
odporovania. Uvedené ustanovenie priznáva veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu,
kto mal z odporovateľného úkonu prospech, po splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže
predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Zmena
vlastníctva v priebehu konania nie je právne významná pre posúdenie podmienok odporovateľnosti

právneho úkonu. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou, preto sa nevyžaduje preukázanie
naliehavého právneho záujmu. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinným až tým, že ho súd za
neúčinný vyhlási. Výsledkom úspešného odporovacieho konania je tzv. relatívna neúčinnosť právneho
úkonu, ktorá sa vzťahuje iba na veriteľa, ktorému umožňuje pri uspokojovaní vlastnej pohľadávky
exekučne postihnúť majetok tretej osoby za rovnakých podmienok, ako keby k odporovanému úkonu
nebolo došlo.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je tak možné jednoznačne konštatovať, že pasívne legitimovanými
v konaní o odporovateľnosť tohto právneho úkonu môžu byť iba žalovaní 1/ a 2/, s ktorými súd aj
v súčasnosti koná, nakoľko tieto osoby uzatvorili s dlžníkom A. B. odporovanú kúpnu zmluvu, v dôsledku
ktorej malo dôjsť k ukráteniu nárokov žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy od dlžníka. Žalobca má

jednoznačne vymáhateľnú pohľadávku voči pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností A. B., a to z titulu
úverových zmlúv uvádzaných vyššie a následne aj rozhodnutí, ktoré priznávajú žalobcovi právo na
zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaní 1/ a 2/ sú jednoznačne blízkymi osobami dlžníka A. B., nakoľko ide
o jeho rodičov. Tieto osoby v konaní nepreukázali, že nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a dôkazy v tomto smere ani nepredkladali. Žalovaní 1/ a 2/ v konaní

potvrdili,ževedeliozlejfinančnejsituáciidlžníka.Vkonaníbolonepochybnepreukázané,žečasťkúpnej
ceny za nehnuteľnosti žalovaní 1/ a 2/ vyplatili priamo dlžníkovi, zvyšnú časť podľa zhodných tvrdení
žalovaných 1/ a 2/ a dlžníka vyplácali postupne v splátkach, doklady k úhradám však predložené neboli.

32. Odporovateľné právne úkony sú také, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa

(bola preukázaná vymáhateľnosť pohľadávok žalobcu voči dlžníkovi) a sú dlžníkom urobené s takýmto
ukracujúcim úmyslom. Žalobca v konaní predložil dôkazy o tom, že dlžník A. B. je v situácii, ktorá mu
neumožňuje zaplatenie celkovej dlžnej sumy. V konaní boli predložené dôkazy o tom, že
-vrámciexekúcievedenejL.A.D.podsp.zn.E.XXX/XXnavymoženiepohľadávkyvovýške116.031,48
EUR s prísl., priznanej žalobcovi Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo

dňa 15.01.2013 sp. zn. 4Zm/214/2012, v spojení s Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
09.12.2013 sp. zn. 1CbZm/178/2013 a Rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 11.11.2014 sp.
zn. 2CoZm/13/2014, bola exekúcia zastavená podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o
ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom pohľadávka
žalobcu nebola uspokojená ani čiastočne,

- v rámci exekúcie vedenej L. A. D. pod sp. zn. E. XXXX/XX na vymoženie pohľadávky vo výške
123.463,47 EUR s prísl., priznanej žalobcovi Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu
BratislavaVzodňa21.1.2013sp.zn.5Zm/213/2012,vspojenísRozsudkomOkresnéhosúduBratislava
V zo dňa 09.12.2013 sp. zn. 1CbZm/177/2013 a Rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa
23.6.2016 sp. zn. 4CoZm/19/2014, bola exekúcia zastavená podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č.

233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
pričom pohľadávka žalobcu bola vymožená iba v nepatrnom rozsahu (1.255,78 EUR),
- Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.06.2021 sp. zn. 38Odk/121/2021 (zverejnené dňa
15.6.2021 v OV č. 114/2021) bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, ktorý však bol následne zrušený
z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryla náklady konkurzu (oznámenie správcu zo dňa 7.9.2021,

zverejnené dňa 13.9.2021 v OV č. 176/2021).
Vymoženie pohľadávky od dlžníka je tak v súčasnosti s poukazom na tieto skutočnosti prakticky
nereálne.

33. Z účelu právneho inštitútu odporovateľnosti ani z doslovného znenia zákonnej úpravy nevyplýva,

že úspešne odporovať možno iba tým právnym úkonom, ktorými sa objektívne zmenšuje dlžníkov
majetok (neekvivalentným), za ktoré nebola dlžníkovi poskytnutá rovnocenná náhrada. Ustanovenie §
42a ods. 1 Občianskeho zákonníka vymedzuje len to, že veriteľ sa môže domáhať odporovateľnosti
právnych úkonov, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Pre úspešné odporovanieje potom rozhodná tá skutočnosť, či odporovateľným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia
veriteľovejpohľadávkyanieskutočnosť,čisadlžníkzbavilsvojhomajetkuzahodnotuekvivalentnúalebo
nižšiu. Touto skutočnosťou sa zákon pri vymedzovaní predpokladov odporovateľnosti nezaoberá. Preto

ukrátenie veriteľa sa má posudzovať z hľadiska postavenia veriteľa a nie zmenšenia majetku dlžníka.
V praxi k ukráteniu veriteľa dochádza zvyčajne vtedy, keď sa dlžník zbaví majetku za neprimerane nízku
cenu,avšaktotojevýsledkomskôrempirickéhopoznaniaaniehypotézouprávnejnormyčiobligatórnym
predpokladom odporovateľnosti.

34. Ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka hovorí o tom, kto mal z úkonu prospech. Slová
„prospech“,či„ušlozmajetku“evokujú,žeodporovateľnosťsamôževzťahovaťlennaúkonyekonomicky
nevýhodné pre dlžníka, bez adekvátneho protiplnenia, avšak takáto interpretácia je aj podľa dostupnej
judikatúry zjednodušená a zovšeobecnená. Význam týchto výrazov treba hľadať v kontexte právnej
úpravy celej odporovateľnosti. Tieto výrazy sú použité vo význame „opustiť“ majetkovú sféru a „dostať
sa“ do majetkovej sféry iného, resp. poskytnúť niečo v prospech iného. Konkrétne pod slovným spojením

„to, čo ušlo z majetku dlžníka“ treba rozumieť to, čo do majetkovej sféry dlžníka už nepatrí, t.j. to, k čomu
dlžník odporovaným úkonom stratil vlastnícke právo, a to bez ohľadu na inkasovanú sumu (prípadne
k čomu nenadobudol vlastníckeho právo). Slovné spojenie „mať z právneho úkonu prospech“ zase
znamená „nadobudnúť k veci, právu či inej majetkovej hodnote, ktorá je predmetom odporovaného
právneho úkonu, vlastnícke právo (tiež bez ohľadu na výšku poskytnutého protiplnenia), keďže význam

slova prospech nie je totožný s významom slova zisk. Preto aj ekvivalentný právny úkon môže byť
uskutočnený s ukracujúcim úmyslom. Ním samotným k ukráteniu veriteľa ešte nemusí dôjsť, ale môže
ho zakladať alebo k nemu prispievať a zavŕši sa až vykonaním následného právneho úkonu, ktorý je
k ekvivalentnému právnemu úkonu v podmienenom vzťahu a pre vykonanie ktorého bolo uskutočnenie
tohto ekvivalentného právneho úkonu nevyhnutným.

35. Je zrejmé, že uzatvorením kúpnej zmluvy, ktorou dlžník previedol na žalovaných 1/ a 2/ svoje
nehnuteľnosti došlo k situácii, keď tento majetok dlžníka opustil jeho majetkovú sféru a dostal sa do
majetkovej sféry žalovaných 1/ a 2/, v súčasnosti tak v jeho majetku už tieto nehnuteľnosti nie sú,
teda dlžník k nehnuteľnostiam stratil svoje vlastnícke právo. Žalobca, vzhľadom na celkové majetkové

pomery dlžníka, tak nemôže vymôcť svoju pohľadávku od dlžníka, ktorý nič nevlastní. Je zrejmé, že
exekúcie neboli úspešné, dokonca bol zrušený aj konkurz na majetok dlžníka z dôvodu nedostatku
jeho majetku. V prípade, že by nehnuteľnosti stále vlastnil, mal by žalobca možnosť zaplatenia svojej
pohľadávky práve z takéhoto majetku dlžníka. Je pritom bezpredmetné, či by z toho majetku vzhľadom
na existenciu ďalších dlhov žalovaného žalobca niečo získal. Z výsluchu žalovaného 1/ vyplývalo, že

nehnuteľnosti od dlžníka kupovali preto, lebo bol vo finančnej kríze a týmto spôsobom mu chceli pomôcť.
Nehnuteľnosti zostali naďalej obývané aj dlžníkom, jeho manželkou a ich deťmi. Z výsluchu žalovanej 2/
rovnako vyplýva, že vedela o tom, že dlžník bol vo finančnej kríze (povedala jej to aj nevesta), preto sa
dohodli na tom, že predajú svoj byt a takto dlžníkovi pomôžu. Žalovaná 2/ nemala vedomosť o tom, ako
bolo s finančnými prostriedkami vyplatenými dlžníkovi naložené. Vychádzajúc aj z týchto skutočností

možno potom konštatovať, že uzatvorením kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovanými 1/ a 2/ došlo
k takému zmenšeniu majetku dlžníka, ktoré sa prejavilo tým, že žalobca nemôže dosiahnuť zaplatenie
svojej pohľadávky od dlžníka. Ak by dlžník svoje nehnuteľnosti na žalovaných 1/ a 2/ nepreviedol,
mal by majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku veriteľa uspokojiť. Možno teda konštatovať,
že záver, či odporovateľný právny úkon medzi dlžníkom a treťou osobou je zároveň tzv. ukracujúci

právny úkon vo vzťahu k veriteľovi, nie je závislý od toho, či jeho uskutočnením objektívne došlo
k zmenšeniu majetku dlžníka, ale od toho, či aj po vykonaní odporovateľného právneho úkonu a s ním
spojenom dopade na štruktúru majetkovej sféry dlžníka je dlžník dostatočne solventný na to, aby si
veriteľ mohol svoju pohľadávku uspokojiť. Odporovateľný právny úkon je teda ten úkon, ktorý ukracuje
veriteľa v možnosti reálne dosiahnuť uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z majetkovej sféry

dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu, z majetkovej sféry dlžníka by sa uspokojil. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že dlžník nevlastní žiaden majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť,
hoci sa žalobca o to snažil. Ak by teda dlžník svoj majetok, aj keď kúpnou zmluvou, nebol previedol na
žalovaných 1/ a 2/, mohol žalobca dosiahnuť splnenie svojej pohľadávky práve z tohto majetku. Súd
preto ďalej už neskúmal, v akej výške bola vyplatená napríklad kúpna cena od žalovaných 1/ a 2/ za

uvedené nehnuteľnosti, pretože pre posúdenie žaloby bolo postačujúce zistenie, že daným právnym
úkonom stratil veriteľ objektívne možnosť dosiahnuť uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky. Súd
sa pri takomto právnom posúdení opieral o dostupnú judikatúru, v tomto smere poukazuje napríkladna Uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 30.03.2022 sp. zn. 2Obdo/27/2021 a tiež rozhodnutia súdov
uvedené v dovolacom rozhodnutí.

36. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností súd žalobe žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ vyhovel.
Jednoznačne totiž možno konštatovať, že kúpna zmluva uzatvorená medzi A. B. a žalovanými 1/
a 2/ ukrátila uspokojenie vymáhateľných pohľadávok žalobcu, keďže išlo o zmluvu, ktorú uzatvoril
dlžník so svojimi blízkymi osobami, hoci vedel, že má pohľadávky voči žalobcovi a nemá iný majetok,
z ktorého by mohol pohľadávky žalobcu reálne uspokojiť. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie, nakoľko

vzhľadomnarozsah celéhovykonanéhodokazovaniaaprávnezáverysúduužvykonanieinýchdôkazov
nebolo potrebné. Výsluchy žalovaných, o ktoré sa súd oprel aj v tomto rozhodnutí boli zrealizované
a sú postačujúce na zaujatie stanoviska v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi. Je teda možné
jednoznačne konštatovať, že predmetným právnym úkonom sa rozsah majetku dlžníka natoľko zmenšil
(prakticky nezostal dlžníkovi žiaden majetok), že žalobca nemôže dosiahnuť ani čiastočné uspokojenie
svojej pohľadávky.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

38. Žalobca bol v konaní úspešný vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, preto mu patrí náhrada trov

prvostupňového, odvolacieho i dovolacieho konania konania v plnej výške. O konkrétnej výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach. Tí účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie
vzdali,odvolaniepodaťnemôžu.Vprípade,žesavšetciúčastnícivzdaliprávapodaťodvolanie rozsudok
neobsahuje odôvodnenie (§ 221 písm. a/ CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.