Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 74Cb/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123311180
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6123311180.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: Martin

Feldsam, Mokraď 12, Vrútky, IČO: 37 136 399, zastúpeného AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., Škultétyho
472/10, Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 6 300,77 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady
trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27. 04. 2023 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
6 300,77 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19. 05. 2023 do zaplatenia s
odôvodnením, že žalobca uzatvoril dňa 11. 04. 2012 so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/
X o poistení malých a stredných podnikov. V priebehu poistnej doby, konkrétne dňa 27. 06. 2020
došlo k poistnej udalosti, následkom ktorej bol poškodený majetok žalobcu. Žalobca poistnú udalosť v
zmysle dohodnutých podmienok nahlásil žalovanému. Predmetná poistná zmluva sa riadi príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ďalej Všeobecnými poistnými podmienkami pre podnikateľov

VPP MP 106 a Osobitnými poistnými podmienkami pre jednotlivé poistné riziká, a to: OPP 156 pre
riziko živel, OPP EL 506 pre poistenie elektroniky a OPP ST 306 pre poistenie strojov. Žalovaný dňa
15. 02. 2021 poslal žalobcovi Oznámenie o poistnom plnení, v ktorom na základe dvoch faktúr priznal
žalobcovi poistné plnenie vo výške 1 700,90 eura, a to po znížení o spoluúčasť vo výške 16,- eura. Na
základe odvolania žalobcu žalovaný dňa 26. 05. 2022 zaslal žalobcovi Oznámenie o poistnom plnení,
v ktorom žalobcovi priznal poistné plnenie na základe všetkých troch faktúr uplatnených žalobcom.
Žalovaný však nepriznal poistné plnenie v plnej výške podľa faktúr predložených žalobcom, ale len vo

výške 2 039,86 eura, a to v dôsledku uplatnenia koeficientu podpoistenia. Žalovaný tak po započítaní
zaplateného poistného plnenia (1 716,90 eura) doplatil žalobcovi čiastku vo výške 322,96 eura. Takéto
konanie bolo v rozpore s poistnými podmienkami. Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX/X o poistení malých
a stredných podnikov, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 11. 04. 2012 obsahovala článok XI.
pod názvom podpoistenie. Žalovaný tvrdil, že má v danom prípade nárok na uplatnenie koeficientu
podpoistenia.Suvedenímtvrdenímvšakniejemožnésúhlasiťnajmäsprihliadnutímnafakt,žežalovaný
mal na základe platnej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/X dojednané aj nasledovné riziko: poistenie

na živelné riziko súborov budov a hál vedený v účtovnej evidencii na poistnú sumu 400 000,- eura, kde
súčasťou nehnuteľnosti sú aj FVT články v sume 100 000,- eura a hnuteľný majetok, inventár, dopravné
prostriedky bez EČV, stroje a prístroje vedené v účtovnej evidencii na sumu 50 000 eura. S prihliadnutím
na znenie komentáru k Občianskemu zákonníku podľa JUDr. Feketeho, CSc.: „Na základe ust. § 788ods. 4 OZ sa od poistných podmienok (majú sa zrejme na mysli všeobecné poistné podmienky) možno
odchýliť len v prípadoch, v ktorých to tieto podmienky pripúšťajú. V prípade, že taká odchýlka výslovne
nie je povolená, možno ju dohodnúť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.“. Ďalej tiež uvádza, že:

„V súdnom spore ohľadne výkladu obsahu poistných podmienok súdy s obľubou aplikujú pravidlo in
dubio contra proferentem (v pochybnostiach v neprospech zvýhodneného). Toto výkladové pravidlo je
obsiahnuté v us. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a týka sa prakticky všetkých spotrebiteľských
zmlúv vrátane poistnej zmluvy.“. Uplatnenie koeficientu podpoistenia bolo neopodstatnené, nakoľko
už v minulosti došlo k poistnému plneniu na základe rovnakej zmluvy v obdobnej veci, pri ktorej

k využitiu uvedeného koeficientu nedošlo. Žalovaný tiež uznal osobitné pripoistenia voči živlom aj
osobitné pripoistenie elektroniky, z toho dôvodu sú tieto pripoistenia za nesporné. Na základe uvedených
skutočností dňa 13. 12. 2022 žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu vo veci neúplného uznania
avyplateniapoistnéhoplneniaavyzvalžalovaného,abydo30dníododňadoručeniapredžalobnejvýzvy
pristúpil k úhrade sumy 7 277,50 eura, čo predstavovalo zvyšný dlh žalovaného voči žalobcovi. Žalobca
následne prehodnotil svoje nároky a v snahe vyjsť žalovanému v ústrety znížil sumu požadovaného

plnenia aj vzhľadom na úplné uhradenie jednej z faktúr (a teda bez koeficientu znižovania). Žalobca
požadoval doplatiť plnenie z faktúr č. XXXXXXX a č. XXXXXXXX, ktoré mu bolo neúmerne znížené.
Aktuálny dlh žalovaného voči žalobcovi teda predstavuje 6 316,77 eura mínus 16,- eura spoluúčasť.
Suma je vypočítaná nasledovne:
- faktúra vystavená voči žalobcovi spoločnosťou PETERSON TECHNIK, s.r.o. dňa 13. 07. 2020 na sumu

1 340,73 eura + 268,15 eura DPH = 1 608,88 eura, predmetom uplatnenia nárokuje základ dane, teda
suma 1 340,73 eura, z ktorej bolo žalovaným uhradené plnenie vo výške 532,27 eura, a teda dlhuje
808,46 eura.
- faktúra vystavená voči žalobcovi spoločnosťou MARTEL Trade, s.r.o. dňa 16. 07. 2020 na sumu 6
782,- eura + 1 358,40 eura DPH = 8 150,40 eura, predmetom uplatnenia nároku je základ dane, teda

suma 6 782,- eura, z ktorej bolo žalovaným uhradené plnenie vo výške 1 283,69 eura, a teda dlhuje
5 508,31 eura.
Celkovo dlžná suma predstavuje čiastku 6 316,77 eura, kde je potrebné zohľadniť spoluúčasť, t.j. 16,-
eura, a teda dlžné plnenie, ktoré požadoval žalobca doplatiť od žalovaného je 6 300,77 eura. Žalovaný aj
napriek predchádzajúcej písomnej výzve žalobcu nesplnil svoju povinnosť voči žalobcovi a dlžnú čiastku

mu neuhradil riadne a včas.

2. Súd vydal dňa 07. 10. 2019 platobný rozkaz č.k. 33Up/830/2023, proti ktorému podal žalovaný odpor
s odôvodnením, že pokiaľ poistné podmienky neodporujú zákonu, sú záväzné pre strany a súd k
nim pri posudzovaní práv a povinností zmluvných strán musí prihliadať (rozsudok Najvyššieho súdu

Českej republiky zo dňa 21. 07. 2010, sp. zn. 25 Cdo 5334/2008). Pre stanovenie, čo je v konkrétnom
poistení poistnou udalosťou, je nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a poistných podmienok, ktoré
sú súčasťou poistnej zmluvy. Poistné podmienky vymedzujú poistnú udalosť pozitívne, ale aj negatívne.
Negatívnym vymedzením poistnej udalosti sa zo systému pozitívne určenej skupiny poistných udalostí
vyberie množina škodových udalostí (udalosti, ktoré majú potenciál poistnej udalosti nebyť výslovného

určenia v poistnej zmluve a poistných podmienkach), ktoré nepodliehajú poistnému krytiu zo strany
poisťovne,tzv.výlukyzpoistenia.Žalobcamásožalovanýmuzatvorenúpoistnúzmluvuč.XXXXXXXXX,
kde si na adrese miesta rizika G. XXXX/XX, XXX XX H. dojednal ako riziká poistenie na živelné
riziko súbor budov a hál vedený v účtovnej evidencii na poistnú sumu 400 000,- eura, kde súčasťou
nehnuteľnosti sú aj FVT články v sume 100 000,- eura a hnuteľný majetok, inventár, dopravené

prostriedky bez EVČ, stroje a prístroje vedené v účtovnej evidencii na sumu 20 000,- eura, poistenie
na riziko odcudzenie, poistenie elektroniky ako súbor elektronických prístrojov a zariadení na poistnú
sumu 20 000,- eura, poistenie strojov vedených v účtovnej evidencii na poistnú sumu 20 000,- eura,
poistenie skla a poistenie zodpovednosti za škody. Predmetná poistná zmluva sa riadi príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ďalej Všeobecnými poistnými podmienkami pre podnikateľov

VPP MP 106 (ďalej len „VPP MP 106“) a Osobitnými poistnými podmienkami pre jednotlivé poistné
riziká, a to: OPP 156 pre riziko živel, OPP EL 306 pre poistenie elektroniky a OPP ST 306 pre poistenie
strojov (ďalej len „OPP 156, OPP EL 306 a OPP ST 306“). Z doručenej účtovnej evidencie majetku
žalobcu ku dňu vzniku škody jasne vyplýva, že žalobca mal v majetku stroje v celkovej hodnote 50
346,73 eura a elektronické prístroje bez FVT v celkovej hodnote 8 306,67 eura. Uvedená FVT bola

v hodnote 97 565,- eura (zoznam majetku žalobcu, VPP MP 106, OPP 156 OPP EL 306, OPP ST
306). Vo VPP MP 106 v článku XIV „Podpoistenie“, v bode 1 sa uvádza: „Ak v dobe vzniku poistnej
udalosti je poistná suma poistenej veci nižšia ako poistná hodnota, upraví poisťovňa Kooperatíva
výšku poistného plnenia, na ktoré vznikol nárok podľa poistných podmienok poistnej zmluvy predodpočítaním spoluúčasti, pomerom PS (poistnej sumy) k PH (poistnej hodnote).“. Žalovaný v rámci
likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXX dňa 12. 02. 2021 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na
základe ktorého poistenému poskytol plnenie v zmysle poistnej zmluvy a VPP vo výške 1 700,90

eura, pričom v poistnom plnení bola zahrnutá oprava vyvažovačky, oprava kamerového systému v
zmysle žalobcom doložených faktúr. Zároveň poistné plnenie bolo znížené za podpoistenie v zmysle
VPP (oznámenie o poistnom plnení zo dňa 15. 02. 2021). Žalobca sa následne odvolal voči výsledku
likvidácie škodovej udalosti. Žalovaný na odvolanie žalobcu pristúpil k prehodnoteniu likvidácie a v rámci
dobrých vzťahov prehodnotil poistné plnenie tak, že pod pripoistenie elektroniky zaradil aj FVT napriek

skutočnosti, že v pripoistení elektroniky ju žalobca poistenú nemá. V rámci dolikvidácie žalovaný plnil
žalobcovi nad rámec poistného krytia sumu vo výške 332,- eura (oznámenie o poistnom plnení zo dňa
26. 05. 2022). Spornou podľa žalobcu bola výška neposkytnutého plnenia zo strany žalovaného vo
výške 6 300,77 eura ako úprava poistného plnenia s použitím koeficientu podpoistenia. Samotný inštitút
podpoistenia je možné charakterizovať ako situáciu, kedy majetok v poistnej zmluve je podhodnotený
a základe toho určená splátka poistného je nižšia než by bola určená z reálnej hodnoty poistenej

veci. Podpoistenie je inštitútom, ktorý je nevýhodným nielen pre poisťovateľa, nakoľko inkasuje nižšie
poistné ako pri správne určenej poistnej sume, ale rovnako je nevýhodný aj pre poisteného, pretože v
prípade poistenej udalosti by bolo krátené poistné plnenie a tak by mu neboli kompenzované náklady
na obnovu poisteného majetku. V prípade podpoistenia sa výška poistného plnenia musí prejaviť v tom,
že stanovenie poistného v poistnej zmluve bolo nižšie, z poistno-matematického hľadiska nezodpovedá

výške dohodnutého poistného rozsahu prevzatej poistnej ochrany a túto nerovnosť inštitút podpoistenia
napráva tým spôsobom, že výšku poistného plnenia dáva do pomeru s aktuálnom výškou poistného,
ktoréžalobcaplatil.Laickypovedané,poistnéplnenienemôžebyťvyplatenévyššie,nežjevýškapoistnej
hodnoty. Tomuto záveru zodpovedá aj postup žalovaného pri výplate poistného plnenia. Stanovenie
výšky poistného plnenia je výsledkom procesu likvidácie poistnej udalosti, ako to predpokladá ust. § 797

ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na splatnosť poistného plnenia vyžaduje ukončenie
vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť, pričom zisťovanie rozsahu povinnosti plniť
vychádza,okreminého,ajzozisteniavšetkýchzmluvnedojednanýchpodmienoktýkajúcichsapredmetu
poistenia (napr. výšku poistnej sumy, limity poistného plnenia, spoluúčasť, príp. podpoistenie alebo
dohodnutý spôsob plnenia). V procese vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť

poisťovateľ zistí rozsah poškodenia poistenej veci, výšku nákladov na opravu poškodenej veci, prípadne
na znovuzriadenie veci zničenej, preverí, či poistený dodržal všetky zmluvné dojednania obsiahnuté v
poistnej zmluve a príslušných poistných podmienkach. Následne určí výšku poistného plnenia v rozsahu
dojednanom poistnou zmluvou a poistnými podmienkami a toto poistné plnenie vyplatí poistenému. V
zmysle čl. VII ods. 1 VPP MP č. 106 „Pri uzatváraní poistenia je poistnou hodnotou veci jej hodnota

v čase dojednania poistenia. Poistná hodnota veci je hodnota rozhodujúca pre stanovenie poistnej
sumy.“. Podľa čl. VII ods. 2 písm. a) VPP MP č. 106 „Poistná hodnota môže byť stanovená ako nová
hodnota, za ktorú je možné rovnakú alebo porovnateľnú vec, slúžiacu na rovnaký účel, rovnakého alebo
porovnateľného charakteru, typu, značky, parametrov, atď„ znovunadobudnúť v danom čase a na danom
mieste (poistenie na novú hodnotu).“. Možnosť využitia inštitútu podpoistenia bola medzi stranami sporu

zmluvnedojednaná.AjzosamotnéhozneniaustanoveníObčianskehozákonníkaupravujúcichpoistenie
majetku (§ 806 až § 815) je zrejmé, že zákon upravuje v týchto ustanoveniach poistenie majetku len
všeobecne, podrobné vymedzenie obsahu poistenia je obsiahnuté v poistných podmienkach. V otázke
určenia výšky plnenia poisťovateľa pri poistení majetku, zákon výslovne odkazuje na poistné podmienky
(ust. § 816 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník teda neurčuje, akým spôsobom sa určí výška

poistného plnenia, ale stanovenie výšky poistného plnenia je vždy obsahom konkrétnej poistnej zmluvy,
resp. poistných podmienok. V prípade danosti právneho základu pre poskytnutie poistného plnenia má
byť toto plnenie poskytnuté v súlade s poistnými podmienkami dojednanými v poistnej zmluve, pričom
pri interpretácii účelu a rozsahu dohodnutého poistenia a poistného plnenia platí v prvom rade to, čo
si účastníci zmluvy pri posudzovanom právnom úkone dohodli, a to v súlade so zmluvnou autonómiou

(lex contractus). Z toho dôvodu nemožno opomínať samotné ustanovenie čl. XIV ods. 1 VPP MP 106
s názvom: Podpoistenie, v zmysle ktorého bolo medzi stranami sporu dojednané, že „Ak je v dobe
poistnej udalosti poistná suma poistenej veci nižšia ako jej poistná hodnota, upraví KOOPERATIVA
výšku poistného plnenia, na ktoré vznikol nárok podľa všetkých podmienok poistnej zmluvy pred
odpočítaním spoluúčasti, pomerom poistnej sumy k poistnej hodnote.“. Uvedené ustanovenie ráta s

možnosťou zistenia podpoistenia v priebehu uzatvoreného poistného vzťahu, pričom na tieto účely
upravuje mechanizmus výpočtu poistného plnenia. Žalobca bol s príslušnými poistnými podmienkami
oboznámený, ku ktorým pristúpil pri uzatváraní poistnej zmluvy. Vyjadrenie vedúceho centra likvidácie,
že „Pri prvej likvidácii zo dňa 15. 02. 2021 sme klientovi priznali plnenie za poškodenie tzv. vyvažovačkyz poistenia strojov s uplatnením podpoistenia, nakoľko PS bola nižšia ako PH. Koeficient podpoistenia
bol vypočítaný pomerom PS/PH = 20 000,- eura / 50 346,73 eura. Oprava kamerového systému bola
priznaná v plnej výške, nakoľko účtovný stav elektroniky nedosahoval dojednanú PS 20 000,- eura. Pri

tomto plnení sme neuvažovali s opravou FVT, nakoľko táto nebola v poistení elektroniky dojednaná.
Likvidačná správa s výpočtom výšky škody v sume 1 700,90 eura bola klientovi poslaná poštou. Po
odvolaníklientasmepristúpilikprehodnoteniulikvidácieanakoľkopánFeldsmanjenášdlhoročnýklient,
v rámci dobrých vzťahov sme prehodnotili poistné plnenie s tým, že sme pod pripoistenie elektroniky
zaradili aj FVT, aj napriek skutočnosti, že v pripoistení elektroniky ju klient nemá pripoistenú a doplatili

sme mu v rámci dolikvidácie nad rámec dojednaného poistného krytia sumu vo výške 322,96 eura. Pri
výpočte sme vychádzali z evidenčnej hodnoty elektroniky = 8 306,67 eura a evidenčnej hodnoty FVT
= 97 565,- eura, spolu 105 871,67 eura. Nakoľko pri takomto navýšení poistnej hodnoty bolo nutné
prehodnotiť aj podpoistenie kamerového systému, bol spravený nový prepočet, kde bola znížená oprava
kamerovéhosystémuoKP0,189=PS/PH=20000,-eura/105871,67euraaopravaFVToKP.Klientovi
bola nová výška poistného plnenia oznámená v likvidačnej správe zo dňa 26. 05. 2022 s tým, že jej

výška bola 2 039,86 eura. Z plnenia bola odpočítaná už zaplatená čiastka 1 700,90 eura a dojednaná
spoluúčasť 16,- eura. Doplatok teda činil 322,96 eura.“. Žalovaný teda na základe uvedeného zotrval
na pôvodnom stanovisku a nepristúpil k doplateniu požadovanej sumy, nakoľko žalobcovi bolo plnenie
poukázané plne v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami, a navyše klientovi bolo vyplatené
plnenie naviac nad rámec príslušných poistných podmienok, nakoľko FVT bola pripoistená iba pre riziko

živel a nie aj pre pripoistenie elektroniky. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že žalovaný postupoval
v súlade s platnou a účinnou poistnou zmluvou, ktorej súčasťou boli VPP a ZD. Poistným plnením,
na ktoré mal poistený právny nárok, nie je bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná za
opravu poisteného majetku, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej
zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť žalovaný žalobcovi. K žalovanému

nároku žalobcu na úrok z omeškania žalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR zo dňa
27. 03. 2003 sp. zn. 2Cdo/122/2002 a zo dňa 26. 05. 2022 sp. zn. 5Cdo/140/2021, z ktorých vyplýva,
že „ustanovenie § 797 ods. 3 veta prvá Obč. zákonníka jednoznačne ustanovuje, že plnenie (rozumej
poistné plnenie) je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Ak poistiteľ v uvedenej lehote poistné plnenie neposkytne, bude v omeškaní

a poistenému popri poistnom plnení vznikne právo na úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Ustanovenie § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je kogentné a neumožňuje ustálenie
iného času zročnosti poistného plnenia, kým vyšetrenie na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť
nie je skončené, bola by žaloba o výplatu poistného plnenia predčasná. Prirodzene, ak je sporný
právny základ plnenia poistiteľa (ako tomu bolo v danej veci, nie je možné ani začať vyšetrenie

potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia poistiteľa. Právny základ práva žalobcu na poistné
plnenie, aj s rozsahom tohto plnenia, bol ustálený až právoplatným rozsudkom odvolacieho súdu. Podľa
dovolacieho súdu vyšetrenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť treba považovať za skončené, len čo
bol so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným schválením dohodnutý s poisteným rozsah plnenia
alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím. V danej veci ide o ostatne uvedený

prípad skončenia vyšetrenia na zistenie rozsahu povinnosti plniť. Poistné plnenie je teda splatné do
pätnásť dní od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.“. Ústavný súd v uznesení zo dňa 28. 09.
2017 sp. zn. III. ÚS 596/2017 uviedol, že „doba, po ktorú môže poistiteľ vykonávať vyšetrenie, nie
je zákonom ustanovená, vyšetrenie však musí byť vykonané bez zbytočného odkladu. Hoci splatnosť
poistenia je stanovená pevnou 15- dňovou lehotou, jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na

strane poisťovateľa, ktorý vykonáva vyšetrenie, pre ktoré nie je doba predpísaná, ale jeho dĺžka závisí
od konkrétnych okolností. Splatnosť poistenia sa však týka iba rozsahu plnenia poisťovateľa, keď už
právny základ práva na plnenie je daný. Keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na
skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo strany poisťovňou,
je zrejmé, že vyšetrením poistnej udalosti sa rozumie faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku

poisteného na poistné plnenie. Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poisťovateľ dostáva do
pozície dlžníka, a ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z tohto dôvodu,
ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či
došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za
skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Tieto osobitosti predpokladov

vzniku omeškania poistiteľa sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v občianskom zákonníku
a ich použitiu nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ. Na druhej strane, ak poisťovateľ poruší svoje
povinnosti pri vykonaní vyšetrenia, či vyšetrenie nezačne bez zbytočného odkladu a z tohto dôvodu
vznikne poistenému škoda, môže sa poistený domáhať jej náhrady.“. V uznesení zo dňa 20. 09. 2022sp. zn. IV. ÚS 447/2022 Ústavný súd skonštatoval, že „výklad predmetného ustanovenia § 797 ods. 3
Občianskeho zákonníka pri určení momentu vzniku omeškania poisťovne, na ktorý v rámci namietanej
vady zmätočnosti najvyšší súd poukázal, je súladný so závermi prezentovanými ústavným súdom vo

veci sp. zn. III. ÚS 596/2017, od ktorých sa ústavný súd v rámci preskúmavania ústavnosti napadnutého
rozsudku najvyššieho súdu nemá dôvod odkloniť.“ Ústavný súd v uznesení zo dňa 20. 09. 2022 sp.
zn. IV. ÚS 447/2022 jednoznačne potvrdil správnosť právneho záveru vyjadreného v skoršom uznesení
zo dňa 28. 09. 2017 sp. zn. III. ÚS 596/2017, ako aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/122/2002asp.zn.5Cdo/140/2021,ktorásatýkavýkladuaaplikácieust.§797ods.3Občianskeho

zákonníka.

3. Žalobca sa v konaní vyjadril ešte tak, že žalobca vo svojom účtovníctve eviduje do dnešného dňa
na strane pasív výdavky vynaložené na opravu poškodenej elektroniky, vyvažovačky a FVT, ktoré
žalovaný odmieta preplatiť aj napriek skutočnosti, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 11. 04. 2012
so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX. Majetok žalobcu bol poškodený dňa 27. 06. 2020 v

dôsledku poistnej udalosti, pričom žalobca túto skutočnosť podľa zmluvy riadne a bez zbytočného
odkladu nahlásil. Žalovaný odmietal preplatiť opravu zariadení v plnej výške z dôvodu aplikácie inštitútu
podpoistenia. Žalobca zotrvával v celom rozsahu na podanej žalobe, nakoľko sa nestotožnil s výpočtom
uvedeným žalovaným s využitím inštitútu podpoistenia, ktorý je pre stanovenie konečnej sumy poistného
plnenia kľúčovým argumentom žalovaného. Možnosť uplatnenia inštitútu podpoistenia podľa názoru

žalovaného vyplýva z čl. XIV ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre podnikateľov VPP MP
106 (ďalej len „VPP MP 106“). Žalovaný opomenul skutočnosť, že podľa čl. XIV ods. 3 VPP MP 106
platí nasledovné: „Ustanovenie bodu 1 tohto článku sa neaplikuje pri poistení na prvé riziko v zmysle
článku XII.“. Predmetné ustanovenie je mimoriadne dôležité, nakoľko poistná zmluva č. XXXXXXXXXX
uzavretá medzi žalovaným a žalobcom je zmluvou, ktorej predmetom je podľa výslovnej dohody

poistenie na prvé riziko. Keďže ide o poistnú zmluvu uzavretú na prvé riziko, je zjavné, že ustanovenia
o podpoistení sa na predmetný právny vzťah nevzťahujú. Žalovaný teda postupoval nesprávne, keď
uplatnil koeficient podpoistenia a vyplatil žalobcovi sumu, ktorá bola znížená oproti preukázanej cene
opráv koeficientom podpoistenia. Žalobca uzatváral poistnú zmluvu so žalovaným prostredníctvom
poisťovacieho agenta, ktorým bola p. Ž. - zamestnankyňa žalovaného, ktorá má vedomosť o tom, že

poistná zmluva bola uzavretá ako poistná zmluva na prvé riziko. Žalobca síce nemá predmetnú poistnú
zmluvu v súčasnej dobe k dispozícii, má však vedomosť, že žalovaný poistnou zmluvou v listinnej
podobe disponuje, nakoľko mu pani K. Ž. poistnú zmluvu dala k nahliadnutiu. O skutočnosti, že poistná
zmluva bola uzavretá ako poistenie na prvé riziko svedčí aj to, že pri poistnej udalosti v obdobnej
situácii v minulosti došlo k vyplateniu celého poistného plnenia bez použitia koeficientu podpoistenia.

Napriek skutočnosti, že je nesporné, že poistná udalosť skutočne nastala, žalovaný odmietol vyplatiť
žalobcovi plnú sumu poistného. Žalovaný predložil nesprávny výpočet poistného, ktorý možno označiť
za zavádzajúci, pretože umožňuje žalovanému znížiť riadnu sumu poistného plnenia, na ktoré mal
žalobca nárok. Predmetné konanie žalovaného považoval žalobca za neférové a neprípustné, nakoľko
dochádza k porušeniu povinnosti, ktorá vyplýva priamo z uzavretej poistnej zmluvy. Podľa rozhodnutia

NajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo1/2007platí,že:„Zustanovenia§788anasl.Občianskehozákonníka
vyplýva, že uzavretím poistnej zmluvy vzniká záväzkový právny vzťah účastníkov poistnej zmluvy pri
poistení. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré určuje základné znaky zmluvného typu poistnej zmluvy.
Z tejto úpravy vyplýva, že poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodilá udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoby, ktorá

s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. K uzavretiu poistnej zmluvy, ktorá je
dvojstranným právnym úkonom, je treba aspoň dvoch účastníkov, ktorými sú poistiteľ, t.j. účastník,
k predmetu činnosti ktorého patrí vykonávanie poisťovacej činnosti a ten, kto s ním poistnú zmluvu
uzavrel, ktorý je v právnej teórii označovaný ako poistník. Poistníkovi patrí právo disponovať s poistnou
zmluvou a povinnosť platiť riadne a včas poistné.“. Žalobca - poistník je podľa poistnej zmluvy povinný

platiť riadne a včas poistné. Počas celej doby trvania poistnej zmluvy si žalobca túto povinnosť riadne
plnil a odvádzal dohodnuté čiastky na účet žalovaného. Sám žalovaný uvádzal, že prehodnotil výšku
poistného plnenia na základe dobrých vzťahov so žalobcom. Dobré vzťahy vznikli práve žalobcovým
dlhoročným svedomitým plnením si zmluvných povinností. Zo strany žalovaného však podľa názoru
žalobcuovzornomplnenísizmluvnýchpovinnostísprihliadnutímnaposlednéudalostihovoriťnemožno.

4. Žalobca na pojednávaní súdu dňa 14. 10. 2024 uviedol, že poistnú zmluvu mal riadne uzavretú. Škoda
mu vznikla na 3 rozličných kusoch zariadení a to prepätím, pričom žalovaný ako poisťovňa mu uhradilškodu iba na 2 z nich a na tom poslednom treťom nie. Svedkyňa p. Ž. mu sprostredkovala uzatvorenie
predmetnej poistnej zmluvy.

5. Svedkyňa K. Ž. vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnancom žalovaného od 01. 04. 2011 na pozícii
obchodník. V roku 2012 uzatvorili so žalobcom zmluvu na poistenie majetku, presný dátum nevedela. V
tom čase mal žalovaný klasicky archív v písomnej forme, 1 kópiu si nechal žalovaný, 1 kópiu mal klient
a jednu zmluvu mali aj obchodníci. Teraz sú zmluvy preskenované a archivujú sa v digitálnej forme.
Zmluva so žalobcom je tiež v súčasnosti vedená v digitálnej forme, nakoľko je živá, pretože žalobca

poistné platí. Nevedela uviesť konkrétne špecifikáciu zmluvy, pretože klient si vždy vyberá konkrétne
poistenie určitých rizík, napr. živel, odcudzenie, elektroniku alebo zodpovednosť za škodu. V prípade
zmluvy so žalobcom išlo o neštandardnú zmluvu, ktorá nebola v predtlačenej forme, ale sa vyrábala.
Žalobca poistnú udalosť nahlásil. So žalobcom dlho sedeli a spolu si prechádzali všetky veci, čo sa
musí dodržať, pričom súčasťou tohto boli aj obchodné podmienky. Žalobca bol podrobne informovaný o
OsobitnýchobchodnýchpodmienkachvrátaneVšeobecných,atovrátanepoisteniaelektronikyastrojov.

6. Právny zástupca žalobcu vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žalobcovi vznikla škoda na
základe poistnej udalosti, čo bolo žalovanému riadne oznámené. S ohľadom na Všeobecné obchodné
podmienky žalobca vynaložil nemalé finančné prostriedky na opravu poškodených vecí a na základe
uzavretej poistnej zmluvy žalobca trval na žalobe na nároku z poistenia na prvé riziko, pričom

žalovaný postupoval nesprávne, keď uplatnil koeficient podpoistenia. Žalobca uzavrel poistnú zmluvu
prostredníctvom agenta p. Ž., ktorá ako svedkyňa potvrdila uzavretie poistnej zmluvy aj to, že žalobca
platil poistné riadne na účet žalovaného. Žalobca v konaní uvedené tvrdenia preukázal rovnako ako
skutočnosť, že poistná udalosť skutočne nastala. V uvedenom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR č.k. 3Cdo 1/2017, kde Najvyšší súd SR rozhodoval v zmysle návrhu žalobcu a s poukazom na ust.

§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka.

7. Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žalovaný v celom konaní nerozporoval
existenciu poistného vzťahu a poistnej zmluvy, ani vznik poistnej udalosti. Podpoistenie použil žalovaný
správne, nakoľko bolo stranami riadne dohodnuté a spôsob jeho použitia žalovaný v konaní riadne

vysvetlil. Žalovaný v rámci dobrých vzťahov so žalobcom prehodnotil výšku poistného plnenia a priznal
žalobcovi ešte o 300,- eur viac. Žalovaný mal za to, že nie je v omeškaní, nakoľko plnil riadne a načas.

8. Právny zástupca žalobcu a žalovaný nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 14. 10. 2024
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval

za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, a preto podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil
pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 13. 11. 2024.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkyne K. Ž.B., a ďalej listinnými dôkazmi, a to:

poistnou zmluvou č. XXX -XXXXXXX zo dňa 13. 03. 2012, poistkami č. X XXX XXX XXX, č. X XXX
XXX XXX a č. X XXX XXX XXX, formulárom o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 13.
03. 2012, poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX/X o poistení malých a stredných podnikov zo dňa 11.
04. 2012, Všeobecnými poistnými podmienkami pre podnikateľov VPP MP 106, Osobitnými poistnými
podmienkami pre jednotlivé poistné riziká OPP 156 pre riziko živel, Osobitnými poistnými podmienkami

pre jednotlivé poistné riziká OPP EL 506 pre poistenie elektroniky, Osobitnými poistnými podmienkami
pre jednotlivé poistné riziká OPP ST 306 pre poistenie strojov, faktúrami žalovaného č. XXXXXXX a
č. XXXXXXXX, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 15. 02. 2021, Oznámením o poistnom plnení
zo dňa 26. 05. 2022, Predžalobnou výzvou žalobcu zo dňa 13. 12. 2022, Vyrozumením k oznámeniu
škodovej udalosti zo dňa 17. 03. 2023, Vyrozumením k oznámeniu škodovej udalosti zo dňa 29. 03.

2023, zoznamom majetku žalobcu, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z
ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.

10. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

11. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľapredpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

12. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

13. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2
je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

15. Podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1

a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

16. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy

fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

17. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

18. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

19. Podľa ust. § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je
povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že
poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

20. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť,
s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

21. Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na

ktorú sa poistenie vzťahuje.

22. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

23. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

24. Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

25. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou
zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu,
a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej

iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj
dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení,
ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú
aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona),vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou
zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými
dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd

dokazovanievrozsahu,vakomstranykonanianavrhlivykonaniedôkazov.Nazákladetaktovykonaného
dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim
záverom.

26. Súd mal na základe zisteného skutkového stavu za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol

uzavretím poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX obchodný záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 1
Obchodného zákonníka, keďže v čase uzavretia tejto zmluvy obe zmluvné strany vystupovali ako
podnikatelia podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a s prihliadnutím na všetky okolnosti
(predmety ich podnikateľskej činnosti) bolo zrejmé, že sa tento ich záväzkový vzťah týkal podnikateľskej
činnosti. Preto sa na tento ich zmluvný vzťah použil právny režim Obchodného zákonníka okrem tých
práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje a na ktorých úpravu sa prostredníctvom ust. §

1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 261
ods. 9 Obchodného zákonníka (ustanovenia o poistnej zmluve ako zmluvnom type) použil právny režim
Občianskeho zákonníka.

27. Súd mal z vykonaného dokazovania a na základe zhodných tvrdení strán sporu podľa ust. § 151

C.s.p. preukázané, že žalobca mal so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa
10. 11. 2011, kde si na adrese miesta rizika G. XXXX/XX vo Vrútkach dojednal ako riziká poistenie
na živelné riziko súbor budov a hál vedený v účtovnej evidencii na poistnú sumu 400 000,- eura, kde
súčasťou nehnuteľnosti sú aj FVT články v sume 100 000,- eura a hnuteľný majetok, inventár, dopravené
prostriedky bez EVČ, stroje a prístroje vedené v účtovnej evidencii na sumu 20 000,- eura, poistenie na

riziko odcudzenie, poistenie elektroniky ako súbor elektronických prístrojov a zariadení na poistnú sumu
20 000,- eura, poistenie strojov vedených v účtovnej evidencii na poistnú sumu 20 000,- eura, poistenie
skla a poistenie zodpovednosti za škody. Na predmetnú poistnú zmluvu sa vzťahujú aj ustanovenia
Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických
osôb VPP MP 106 a Osobitnými poistnými podmienkami pre jednotlivé poistné riziká, a to OPP 156 pre

riziko živel, OPP EL 306 pre poistenie elektroniky a OPP ST 306 pre poistenie strojov, s ktorými bol
žalobca oboznámený, čo potvrdila svedkyňa K. Ž.. Žalobca mal majetok - stroje v celkovej hodnote 50
346,73 eura a elektronické prístroje bez FVT v celkovej hodnote 8 306,67 eura. Uvedená FVT bola v
hodnote 97 565,- eura. Žalovaný v rámci likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXX dňa 12. 02. 2021
ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého poistenému poskytol plnenie v zmysle poistnej

zmluvy a Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich
fyzických osôb VPP MP 106 vo výške 1 700,90 eura, pričom v poistnom plnení bola zahrnutá oprava
vyvažovačky, oprava kamerového systému v zmysle žalobcom predložených faktúr. Zároveň poistné
plneniebolozníženézapodpoistenievzmysleVšeobecnýchpoistnýchpodmienokprepoisteniemajetku
právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb VPP MP 106. Žalobca sa následne odvolal voči

výsledku likvidácie škodovej udalosti. Žalovaný na odvolanie žalobcu pristúpil k prehodnoteniu likvidácie
a prehodnotil poistné plnenie tak, že pod pripoistenie elektroniky zaradil aj FVT napriek skutočnosti, že
v pripoistení elektroniky ju žalobca poistenú nemá. V rámci dolikvidácie žalovaný plnil žalobcovi nad
rámec poistného krytia ešte sumu vo výške 332,- eura.

28. Podľa čl. VII ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb
a podnikajúcich fyzických osôb VPP MP 106 „Pri uzatváraní poistenia je poistnou hodnotou veci jej
hodnota v čase dojednania poistenia. Poistná hodnota veci je hodnota rozhodujúca pre stanovenie
poistnej sumy.“.

29. Podľa čl. VII ods. 2 písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických
osôb a podnikajúcich fyzických osôb VPP MP 106 „Poistná hodnota môže byť stanovená ako nová
hodnota, za ktorú je možné rovnakú alebo porovnateľnú vec, slúžiacu na rovnaký účel, rovnakého alebo
porovnateľného charakteru, typu, značky, parametrov, atď„ znovunadobudnúť v danom čase a na danom
mieste (poistenie na novú hodnotu).“.

30. Podľa čl. XII ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a
podnikajúcich fyzických osôb VPP MP 106 „Pri poistení na prvé riziko sa po dohode oboch zmluvnýchstrán dojednáva poistná suma nižšia , ako je poistná hodnota poisťovanej veci alebo súboru vecí. Tento
spôsob poistenia musí byť výslovne uvedený v poistnej zmluve.“.

31. Podľa čl. XIV bod. 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a
podnikajúcich fyzických osôb VPP MP 106 „Ak je v dobe vzniku poistnej udalosti poistná suma poistenej
veci nižšia ako jej poistná hodnota, upraví KOOPERATIVA výšku poistného plnenia, na ktoré vznikol
nárokpodľavšetkýchpodmienokpoistnejzmluvypredodpočítanímspoluúčasti,pomerompoistnejsumy
k poistnej hodnote.“.

32. Podľa čl. XIV bod. 3 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a
podnikajúcich fyzických osôb VPP MP 106 „Ustanovenie bodu 1 tohto článku sa neaplikuje pri poistení
na prvé riziko v zmysle článku XII.“.

33. Spornou otázkou v konaní bola výška neposkytnutého plnenia zo strany žalovaného vo výške

6 300,77 eura ako úprava poistného plnenia s použitím koeficientu podpoistenia, nakoľko sa strany
sporu rozchádzali v názore na správnosť poskytnutej výšky poistného plnenia za vznik poistnej udalosti
žalovaným.

34. Inštitút podpoistenia, na ktorý sa obe strany sporu odvolávali, sa dá definovať ako situácia, kedy

majetok poisteného v poistnej zmluve je podhodnotený a na základe toho určená splátka poistného
je nižšia než by bola určená, keby bol tento majetok ohodnotený reálne k jeho skutočnej hodnoty. V
prípade podpoistenia sa výška poistného plnenia musí prejaviť v tom, že stanovenie poistného v poistnej
zmluve bude nižšie a nebude nezodpovedať výške dohodnutého poistného v rozsahu prevzatej poistnej
ochrany, pričom túto nezrovnalosť inštitút podpoistenia vyrovnáva tým, že výšku poistného plnenia dáva

do pomeru s aktuálnom výškou poistného, ktoré poistený platil.

35. Súd pri riešení uvedenej spornej otázky, teda či žalovaný ako poisťovňa mal vykonať poistné plnenie
za vznik poistnej udalosti na majetku žalobcu, vychádzal výslovne zo znení predmetnej poistnej zmluvy
a Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických

osôb VPP MP 106. Žalobca tvrdil, že žalovaný mal plniť na takzvané „prvé riziko“, teda že výška
poskytnutého poistného plnenia mala byť vyššia, než žalovaný poskytol, a naopak žalovaný tvrdil, že
je poistné plnenie bolo v správnej výške, nakoľko nemal plniť na takzvané „prvé riziko“, ale mal plniť
na základe takzvaného „podpoistenia“. Na to, aby žalovaný plnil má takzvané „prvé riziko“ v zmysle čl.
XII ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich

fyzických osôb VPP MP 106 musel byť tento spôsob poistenia (na prvé riziko) výslovne uvedený v
poistnej zmluve. Na základe predloženej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 10. 11. 2011 súd takúto
výslovnúdohoduopoistenínaprvérizikovtejtozmluvenenašiel,takžemalzato,žezmluvnéstranysivo
svojej poistnej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 10. 11. 2011 výslovne nedohodli poistenie na prvé riziko,
z čoho vyplýva, že žalovaný bol povinný nahradiť škodu vzniknutú poistnou udalosťou ako podpoistenie,

teda nie v plnej výške reálne vzniknutej škody na poistenom majetku žalobcu.

36. Na základe uvedeného sa teda súd priklonil k tvrdeniam žalovaného, že žalovaný ako poisťovňa
mal žalobcovi za vznik poistnej udalosti poskytnúť poistné plnenie s odkazom na čl. XIV bod. 1 a 3
Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických

osôbVPPMP106,upravovalmechanizmusvýpočtupoistnéhoplneniaakotzv.podpoistenie.Žalovaným
poskytnuté poistné plnenie bolo preto plne v súlade s vyššie uvedenými zmluvnými dojednaniami a jeho
výška zodpovedala nielen zákonným ustanoveniam (ust. § 788 ods. 1 a 3, § 796 ods. 1, § 797 ods. 2
a § 806 Občianskeho zákonníka), ale aj zmluvným dohodnutiam (konkrétne čl. VII ods. 1, čl. VII ods.
2 písm. a), čl. XII ods. 1 a čl. XIV bod. 1 a 3 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku

právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb VPP MP 106), pretože žalovaný v rámci likvidácie
poistnejudalosti(škodynamajetkužalobcu)zodňa15.02.2021priznalžalobcoviplneniezapoškodenie
tzv. vyvažovačky z poistenia strojov s uplatnením podpoistenia, nakoľko poistná suma bola nižšia ako
poistná hodnota. Koeficient podpoistenia bol vypočítaný pomerom poistná suma k poistnej hodnote =
20 000,- eura k 50 346,73 eura. Oprava kamerového systému bola žalovaným priznaná v plnej výške,

nakoľko účtovný stav elektroniky žalobcu nedosahoval dojednanú poistnú sumu 20 000,- eura. Žalovaný
stanovil výšku nahrádzanej škody v sume 1 700,90 eura, ktorú poslal žalobcovi poštou. Po odvolaní
žalobcu žalovaný prehodnotil likvidáciu a žalobcovi bola nová výška poistného plnenia oznámená v
likvidačnej správe zo dňa 26. 05. 2022 s tým, že jej výška predstavovala sumu 2 039,86 eura, pričomz poistného plnenia bola odpočítaná už zaplatená čiastka 1 700,90 eura a dojednaná spoluúčasť 16,-
eura, takže doplatok predstavoval sumu 322,96 eura. Tu sa súd stotožnil na základe vyššie uvedeného s
tvrdením žalovaného, podloženého predloženými zmluvnými dojednaniami zmluvných strán predmetnej

poistnej zmluvy, že poistným plnením, na ktoré mal žalobca nárok, nebola bez ďalšieho reálna suma,
ktorá bola žalobcovi fakturovaná za opravu poisteného majetku, ale suma, ktorú bol v zmysle vyššie
citovaných zmluvných dojednaní obsiahnutých v predmetnej poistnej zmluve a Všeobecných poistných
podmienok pre poistenie majetku právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb VPP MP 106
povinný žalovaný vyplatiť žalobcovi. Z týchto dôvodov preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodne podanú

zamietol.

37. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

38. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

40. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy
konania priznal v plnej výške žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods.

2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.
§ 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.